Videokanál klubu

Pán kolega, ďakujem. (Povedané so smiechom.) O. K.
No, milé kolegyne, milí kolegovia, sme v prvom čítaní, ja mám pripravených trošku viacej myšlienok, ale tie by som skôr použil v druhom čítaní, prvé čítanie malo by byť o hlavnej filozofii zákona, možnože trošku nadviažem aj nad môjho predrečníka a skôr sa budem snažiť povedať, prečo je nevyhnutné, aby takáto novela bola predložená aj schválená, aj podporená do druhého čítania, aby nadobudla účinnosť v čase, keď k 1. 1. ’26 by mala byť aktuálna, to znamená, aby sa v ’26. roku minimálna mzda formovala buď na základe dohody sociálnych partnerov, alebo keď nie, tak na základe automatu, ktorý nebude vo výške 57 % priemernej mzdy, ale 60 %.
Tu treba povedať jednu vec hneď úvodom, že 60 % úroveň minimálnej mzdy tu už bola, len nastúpila prvá vláda Matoviča, ďalšia vláda Hegera, ďalšia vláda Ódora a... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No, no veď to bolo v jednom volebnom období tri vlády, pán kolega, o tomto hovorím, ak ste celkom nepochopil, alebo nechcete pochopiť. Hovorím o tom, čo naznačil predtým kolega, že sme predložili nejakú konsolidáciu na základe toho, ako ste vy bačovali, a to boli tieto tri vlády, ktoré tu treba pomenovať, a to sa týka aj 60% minimálnej mzdy, ktorá tu bola a ktorú Krajniak zrušil, on toho porobil ďaleko viacej, tých, by som povedal, tých zlodejstiev, on napríklad nechal zamrznúť aj príplatky, ktoré sa odvíjajú z minimálnej mzdy, a to sme ešte chvalabohu ako opoziční poslanci dokázali odblokovať, ale tu treba vidieť jednu vec, že je tu – a vy na to dosť dbáte na tej pravej strane – zásadné odporúčanie Európskeho výboru pre sociálne práva, je tu zásadné odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce, to sú všetko partneri, s ktorými má Slovenská republika podpísané zmluvy, a my do istej miery chceme, aby to bolo akceptované.
Ale hlavná myšlienka, prečo je nevyhnutné, aby táto novela bola prijatá, viete, v čom spočíva? Deväť percent pracujúcich zamestnancov, ktorí robia za minimálnu mzdu, čo je veľké, veľké množstvo, je na hranici chudoby. To nemôže byť, aby niekto, kto robí, robí na plný pracovný úväzok na základe Zákonníka práce, vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ bol na hranici chudoby, to je niečo choré, a preto je to potrebné jednoducho riešiť. A ako to inak riešiť, vidím, že môj priateľ Ivan Štefunko pozerá ako ľavičiar, ktorý sa prezentuje v tom tábore PS, asi podporí tiež tento návrh zákona, je nevyhnutné s tým niečo robiť.
Ja ako minister som napríklad robil, urobil takú formu, ktorá tu doteraz beží, že sme spravili súbeh, nechať ešte tomu, kto sa zamestná a neberie už podporu v nezamestnanosti, na pol roka aj, aj príplatky, ktoré vyplývajú z toho sociálneho systému, aby bral tú minimálnu mzdu, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať. A toto, na na tomto by nám malo záležať všetkým. A o toto tu ide, z toho sa to odvíja a myslím si, že, toto je základná podmienka, základný predpoklad pre to, aby sme takýto zákon prijali.
Opakujem ešte raz, 9 % zamestnancov, ktorí pracujú na minimálnu mzdu, je na hranici chudoby, to nemôže byť, toto je prostriedok, ako to odstrániť, samozrejmá vec, že to veľmi úzko súvisí, a tých podnikateľov ani tak netrápi tá minimálna mzda, skôr tie príplatky za nadčasy, za nočné a za ďalšie veci, ktoré sa odvíjajú, odvíjajú z výšky minimálnej mzdy. Ale možno aj pre nich treba povedať, možno to nie je aktuálne teraz, lebo konsolidujeme a nebolo by dobré navaliť aj na tých zamestnávateľov možno viac, ako znesú, dve tretiny krajín Európskej únie uplatňuje tie príplatky nie z minimálnej mzdy, ale z priemernej mzdy alebo, ak chcete, z dovolenkového priemeru. (Reakcia z pléna.) Tak. Viete, aký je to rozdiel? Minimálna mzda 750, priemerná mzda je niekde 1 400 v súčasnosti. To znamená, o 100 % by platili viac, keby sme opísali celú tú Európu, ktorá na takýto spôsob funguje aj z hľadiska príplatkov. A potom je to celkom prirodzené, že na Slovensku tie nadčasy, nočné sú jedny z najvyšších v Európe. Nehovoriac o tom, že čo sa týka eurozóny, z hľadiska minimálnej mzdy spolu s Lotyšskom sme úplne na chvoste. Sme piati, keď berieme aj krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, to znamená, to sú všetko objektívne dôvody, aby sme riešili. Aby sme riešili v prvom rade to, že na Slovensku sa pracovať oplatí, a preto je nevyhnutné, tí, ktorí príjmu prácu menej kvalifikovanú, možno aj v hociktorých iných regiónoch, aby, aby boli tak zaplatení, aby z tej hranici chudoby jednoducho vypadli. Preto som ja osobne – aj vždy budem – proti tomu, aby sme sa napríklad išli baviť o nejakej regionálnej minimálnej mzde. My nemôžme tých ľudí v Prešove a niekde na východe trestať za to, že tam žijú a mali by mať napríklad nižšiu minimálnu mzdu ako ľudia v Bratislave. To znamená, že v tejto chvíli je dôležitá rovnaká minimálna mzda všade, ale je nevyhnutné urobiť všetko pre to, aby sme tých ľudí, ktorí pracujú, dostali z tej hranici chudoby.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 410. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel... (Krátky výpadok zvukového zariadenia.) Zopakujem.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, je v súlade s programovým vyhlásením vlády.
V zmysle opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 441 z 27. augusta tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárskej záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dni po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Pán poslanec Dostál, musím súhlasiť s vami, že skupiny priateľstva by nemali a ich kreovanie trvať tak dlho, ako to trvá nám vo vládnej koalícii.
Na druhej strane ja si ctím politické dohody. Vy ste veľmi skúsený parlamentár na to, aby ste vedeli, že kreovanie skupín priateľstva sa nerobí predložením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ale je na to určitý postup. Ale máme tu 13 skupín priateľstva, z toho sedem predsedov budú obsadzovať poslanci vládnej koalície a šesť poslancov a poslankýň je z radov opozície. Ja by som vám chcel pripomenúť iné. Či sa pamätáte, v minulom volebnom období, či ste jednak boli k nám takto naklonený priaznivo, a že ste dali opozícii taký počet predsedov skupín priateľstva, ako by si zaslúžila? Lebo ja si pamätám, že nás vtedajší kolega Ľuboš Blaha, že ste ho nechceli akceptovať ani za predsedu skupiny priateľstva, čo som považoval za veľmi hrubý zásah do fungovania parlamentnej demokracie.
Takže tento návrh, ktorý tu je, sa zrodil na základe politických dohôd a absolútnym spôsobom rešpektuje prerozdelenie mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky. Verím, že si to zapamätáte aj do budúcna.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, ďakujem za vašu odpoveď. Mohol by som ešte jednu doplňujúcu otázku v súvislosti s možno nejakými personálnymi náležitosťami, vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch pôjde aj o – nazvime ich – nováčikov v tejto oblasti, či sú to ľudia z nejakého biznis prostredia, ktorí budú zastupovať Slovenskú republiku v rámci ekonomických veľvyslancov, alebo v prípade, ak by to boli úplne čerství ľudia, či budú nejakým spôsobom len, poviem to tak metaforicky, hodení do bazéna a budú plávať, alebo je pre nich pripravené nejaké, nejaký program alebo kurz, alebo proste nejaké školenie, zaučenie a podobne.
Ďakujem pekne.