Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.10.2023 o 17:55 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.11.2023 14:40 - 14:55 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem. Tak nemal som sa prezradiť. (Smiech.) Dobre. Ale to pokrytectvo je vidno aj na iných veciach. Na jednej strane sa hovorí o medzinárodných sankciách, kde zacitujem z programového vyhlásenia: „Vláda prehodnotí a upraví aktuálne platnú legislatívu výkonu a implementácie medzinárodných sankcií v podmienkach Slovenskej republiky spôsobom, aby na jednej strane bola plne v súlade s medzinárodnými zmluvami a záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zároveň na strane druhej, aby sa minimalizoval negatívny dopad ich výkonu a implementácie na slovenské podnikateľské subjekty, ako aj občanov Slovenskej republiky." Čiže áno, nebudeme úplne blokovať sankcie, ale prioritné pre nás nebude to, aký bude ich reálny dopad na naplnenie toho cieľa, ktoré tie sankcie sledujú, ale to, ako sa to dotkne Slovenskej republiky.
No tak pokiaľ máme uplatňovať nejaké sankcie, tak samozrejmé, že sa to nejako dotkne aj Slovenskej republiky, ale to by snáď nemalo byť dôležitejšie ako to, čo chceme tými sankcie do... dosiahnuť. Na jednej strane dávame ruky preč alebo vláda chce dať ruky preč od pomoci Ukrajine, na druhej strane vidíme v povojnovej obnove Ukrajiny príležitosť aj pre Slovensko a slovenské firmy. A opäť, nechceme sa na to pozerať ako na niečo, čo je potrebné, lebo náš sused je zničený vojnou a my mu chceme pomôcť. Táto vláda sa chce na to pozerať najmä tými očami, ako to bude vyhovovať slovenským firmám alebo, alebo slovenským záujmom, čo môžme z tej obnovy Ukrajiny vyťažiť. Takýto účelový prístup podľa môjho názoru nie je správny a nie je správny pre slovenskú zahraničnú politiku. To nie je suverénna zahraničná politika, to je pokrytectvo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.11.2023 14:40 - 14:55 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
No je po voľbách, musíme si zvyknúť. Budem reagovať na predrečníka, samozrejme.
Pán poslanec Krúpa, veľmi správne si poukázal na to pokrytectvo novej vlády a vládnej koalície vo vzťahu k Ukrajine, ktoré sa vinie prakticky celým programovým vyhlásením a všade, kde je nejaká zmienka o vzťahu Slovenskej republiky k Ukrajine. Na jednej strane vláda, áno, uznajme, že v súlade s tým, ako sa najmä strany SMER a SNS vyjadrovali pred voľbami, nebude ďalej podporovať vojensky Ukrajinu, hovorí o nejakej humanitárnej pomoci, zrejme nevylučuje nejakú komerčnú pomoc zo strany, zo strany slovenských firiem, aj tých, ktorí, ktoré produkujú vojenský materiál, ale Slovensko dáva od toho ruky preč, pričom všetci veľmi dobre vieme, že keď, keď takýmto spôsobom by sa zachovali všetci spojenci Ukrajiny, tak je veľmi pravdepodobné, že mier na Ukrajine by prišiel veľmi skoro, ale..., pardon, ale prišiel by, ale neplynie mi čas, ja teda niežeby mi to vadilo, ale (povedané so smiechom) môžem, môžem aj dlhšie teda hovoriť, ale takto som zneistený, že neviem, koľko mám ešte času.
Skryt prepis
 

14.11.2023 14:10 - 14:25 hod.

Krúpa Juraj Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Mojím zámerom je vyslovene venovať sa tomuto dokumentu a rozobrať ho z odborného hľadiska. Tým, že ten dokument je dosť obšírny a má tých 88 strán, povestných, tak si autori asi nevšimli, ale častokrát si protirečí. Je plný kontroverzií. Svojím spôsobom je ten samotný materiál veľmi všeobecný a poviem tak, že je to skôr niečo ako slohová práca a v postate taká plná nejakej vaty, balastu a takých protichodných vyjadrení. A treba konštatovať, ja som sa pozeral aj na predošlé programové vyhlásenia vlády Roberta Fica. Môžem konštatovať, že toto PVV je v postate najmenej ambiciózne z pohľadu zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, kde vlastne predstavuje akýsi ústup Slovenska z pozície rešpektovaného a akceptovaného partnera v rámci Európskej únie, ako aj spojenca v rámci Severoatlantickej aliancie na maximálne pasívneho, a to teda dúfajme, že aspoň pasívneho, ale skôr mám obavy, že takého uvrieskaného trpaslíka v rohu miestnosti. To je to, čo sme v podstate zažili aj počas prvej Európskej rady, kedy sa s veľkým hurhajom chystalo ísť na Európsku radu a potom to dopadlo tak ako zvyčajne a ako vždy v minulosti. Len nám to, samozrejme, zahraničnopoliticky uškodilo.
Ešte horšie, samozrejme, ale môže byť, keď by sme sa vlastne my začali hrať na niečo ako takého latentného teda skrytého spojenca Kremľa, eventuálne Budapešti s cieľom bojkotovať fungovanie týchto inštitúcií, ktoré sú pre nás a pre náš život naozaj že životne dôležité.
Samotný dokument treba okomentovať podľa toho, čo v ňom je, ale veľmi dôležité je treba povedať aj to, čo v ňom nie je a čo sa reálne už aj teraz deje a čo sa vlastne stáva aj takým fundamentom fungovania tejto vládnej garnitúry. Čo tam nie je spomenuté, tak to sú v prvom rade naozaj že hrubé čistky v polícii, ktoré majú nielenže perzekvovať vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali túto skorumpovanú garnitúru, ale je to zároveň zastrašovanie všetkých policajtov s cieľom vynútiť si poslušnosť tejto garnitúry. Ja tu teraz nehovorím o tom, že sa tu mení policajný prezident alebo viceprezidenti. Ja tu hovorím o vyšetrovateľoch a ďalších policajtoch, ktorí sa podieľali na týchto vyšetrovaniach. My všeobecne vieme, o čom celé toto všetko čistenie v rámci OČTK, samozrejme, je.
My sme boli, samozrejme, aj tí, ktorí navrhovali, aby si minister vnútra mohol vybrať vlastného policajného prezidenta, toto sme nikdy nekritizovali. Preto nesúhlasím s tým prekrúcaním, že my kritizujeme práve toto personálne dianie. Práveže my kritizujeme tie, to zastrašovanie v polícii, ktoré sa deje a ktoré má naznačovať aj ostatným policajtom a možno aj ďalším ľuďom v orgánoch činných v trestnom konaní, ako keď si spomenieme napríklad aj posledné vyhrážky jednému sudcovi Mestského súdu Bratislava, aby si dávali pozor.
Výsledkom bude teda koniec nestranných vyšetrovaní korupcie a závažných trestných činov na vysokých miestach. S týmto ide ruka v ruke vyhrážanie nezávislým médiám, pokus o ovládnutie alebo teda ovládnutie RTVS, všetko podľa vzoru Orbána v Maďarsku. Zasahovanie do súdnej moci, viď pripravované čistky v Súdnej rade, vyhrážanie sa sudcom, čo som už spomínal, fungovanie alebo teda zásadná snaha zmeniť fungovanie špeciálnej prokuratúry, obmedzovanie slobody v kultúre zakazovaním podľa ideologických predstáv nového, a povedzme to priamo, nekultúrneho vedenia ministerstva kultúry, vymieňanie na hulváta riaditeľov národných parkov za kadejakých obchodníkov s drevom a poľovníkov, obmedzovanie občianskej spoločnosti prostredníctvom zasahovania do mimovládneho sektora a hlavne do jeho financovania, kde minister bude rozhodovať, komu financie pridelí a komu nie, teda kto môže ďalej fungovať a kto nie.
Kolegyne, kolegovia, aj milí spoluobčania, naozaj s týmto, čo si tu čítame, v podstate prichádza čas temna. Ako keby sa z hrobov znova vynorili ľudáci alebo ľudoví milicionári. Slovensko sa rúti z kopca od liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti do autokracie s cieľom obmedzenia slobody a kontroly štátu jeho občanov v občianskych právach a slobodách. Totálne sa mení podstata režimu a to oni sa tvária, že oni, ich sa to netýka. Vraj len konajú tak, aby, akoby konali aj iné strany alebo konali iné strany niekdajšej koalície. Ale tie ani pred voľbami ani po voľbách nekalkulujú so zmenou systému štátu a s pretvorením demokracie na autoritársky režim á la Orbán či Lukašenko. Áno, Bruselu sa to nepáči, Brusel trnie v hrôze, samozrejme, pretože nevie, čo sa dá očakávať, ako sa situácia u nás bude vyvíjať, keď si to porovnáme s Maďarskom. Maďarsko tiež sa vyvíjalo ako liberálna demokracia a skončila tam, kde je, v náručí Kremľa. Ale tu vidíme presne aj to, že vieme, že Kremeľ nám už tu potichu tlieska.
Len otázka je tak, potom tí ostatní, ktorí sú tu a nesúhlasia s tým, samozrejme, že sú pripravení bojovať, ale ten odliv mladých, ten odliv mozgov tu naďalej pokračuje a otázka teraz je, či sa majú všetci odsťahovať, aby mali perspektívu lepšieho života, slobodnej, tolerantnej spoločnosti, alebo je to tak, že sú to ľudia, ktorí si myslíte, že sa chcú odsťahovať do Bieloruska, že sa niektorý z nich zrazili s koňom? Čiže toto sú tie momenty, ktoré keď si porovnávame, či už sú známe teraz a čo nám všetko hrozí, sú momenty, ktoré naozaj prinášajú nevôľu.
Celkový koncept zahraničnej a bezpečnostnej politiky tejto garnitúry sa dá charakterizovať v podstate ako pokus dostať nás medzi dva kamene. To už stačí ten výrok, že Slovensko na prvom mieste a na všetky štyri svetové strany, ako členská krajina EÚ a NATO. Ono v podstate je kontroverzný výrok, ja sa k nemu ešte dostanem, ale celým dokumentom sa ako červená čiara vinie v podstate takzvaná myšlienka akejsi polovičnej neutrality, čo odzrkadľuje aj myslenie tejto garnitúry, ktoré to vníma určitým spôsobom tak trošku ako izolacionizmus. Môžme porovnávať s minulými programovými vyhláseniami vlády, keď si to porovnávame s týmto, je to jednoznačné. Dokonca heslo, že to na prvom mieste je Slovensko, je toho aj svedkom.
Stiahnutie sa do izolacionizmu a neangažovanosti neznamená, že nás všetky svetové problémy budú obchádzať. Predstavy neutrálneho Slovenka nepatriaceho ani na západ, ani na východ, alebo dokonca celej neutralizovanej strednej Európy, vyvolávali tým ruským elitám, ktoré členstvo v svojich bývalých satelitoch v NATO aj EÚ chápu, samozrejme, ako poníženie. Tu treba jasne pomenovať, že proruská rétorika z úst dnešných suverenistov sa zasa v politickej hantírke nazýva demagógia či manipulácia, alebo niektorí to nesprávne nazývajú populizmom.
Napriek obviňovaniam, ktoré lietali vo volebnej kampani, o tom, ako je čím, kto je čím agentom, nepamätám si žiadnu vládu, ktorá by nerobila suverénnu slovenskú politiku. Rozdiel je totiž iba v tom, kto čo považuje za prospešné pre Slovensko. Pre niekoho je to kooperácia s členmi Únie, pre niekoho len s vybranými partnermi. Niekto má bližšie k Bruselu, ako to mal napríklad pán Robert Fico za čias komisára Junckera, keď chcel byť v najbližšom jadre Európskej únie, čo sa všetkým páčilo, alebo bližšie k Washingtonu, ako to vždy demonštroval pán Robert Kaliňák a dal to najavo aj v týchto dňoch, keď si ako prvých navštívil, keď si ako prvých, s ktorými rokoval, bol veľvyslanec USA alebo veľvyslanec jeho veličenstva Karola III.
V oblasti zahraničnej politiky návrh PVV jasne signalizuje zmenu doterajšieho konsenzu na spoľahlivom, prozápadnom, proatlantickom i proeurópskom kurze zahraničnej politiky Slovenskej republiky vo viacerých oblastiach. Principiálne síce vláda neartikuluje zlomový odklon od spojeneckých záväzkov Slovenskej republiky k NATO a EÚ, ale otvára súbežne s ním akýsi vektor samostatnej zahraničnej politiky na štyri svetové strany po aktualizovanom, pod aktualizovaným heslom Slovensko na prvom mieste. Už len tento zatiaľ slovný balast prítomný v autonómnej politike Viktora Orbána v susednom Maďarsku neujde pozornosti našich spoľahlivých partnerov a budú si pozorne všímať, ako sa zmení doterajší konsenzus s nimi v pohľade na agresiu Ruska voči Ukrajine, na prijímanie spoločne prijímaných sankčných opatrení voči agresorovi. Určite ich pozornosť už počas prvej návštevy Fica v Bruseli zaujala, že Slovenská republika odmieta doterajšiu vojenskú pomoc nášmu východnému susedovi, že vláda už zamietla aj poslednú šaržu z vlastne prebytočných a exspirujúcich zásob munície a veľkoryso pripúšťa iba vojenskú podporu našich východných susedov pri obrane svojej územnej celistvosti čisto na komerčnej báze, teda za peniaze pre na... pre naše štátne, pološtátne, ako aj súkromné vojenské podniky. Navyše odmietanie ďalšej vojenskej podpory Ukrajiny zdôvodňuje akcentom na humanitárnu podporu s perfídnym motívom vyvíjať tlak na uzavretie mieru v neuzatvorenom konflikte aj oproti prirodzenému odporu Ukrajiny voči takémuto vnucovaniu mieru na svoj úkor.
Je evidentné, že toto naratívum súzvučí s prianím imperiálneho Kremľa, ktorý si takýmto mierom odkrojil zo suverénneho územia Ukrajiny. Navyše absolútne odporuje bezpečnostným záujmom Slovenska, pretože takýto mier v záujme agresora by mohol podnietiť chúťky odkrojiť si, poprípade úplne i pohltiť malé Slovensko, ak by sa Rusku naďalej ustupovalo.
Bez chrbtovej kosti sú i ďalšie náznaky pomoci povojnovej Ukrajine. Jednými a tými ústami ju považujeme za jednu z najskorumpovanejších krajín sveta, zámerne prehliadajúc ešte aj skorumpovanejšie Rusko a nárokujeme si prísne kontrolovať spoločnú finančnú podporu členských krajín EÚ Ukrajine a druhým sa dožadujeme čo najväčšieho podielu na jej povojnovej rekonštrukcii, aby sme z nej čo najviac vyťažili pre Slovenskú republiku. No skutočne nezištná ušľachtilá pomoc vojnou trpiacej susednej krajine, ktorá sa iba chráni ruskému imperializmu. Pritom donedávna Pellegriniho partner, šéf nemeckej SPD kancelár Olaf Scholz, s ktorými urobil teda aj predvolebný, predvolebne pár videí zo stretnutí, ide zvyšovať vojenskú pomoc Ukrajine, nie je, nie ju zastavovať pod heslom Ani náboj Ukrajine. Pritom je to náš najdôležitejší obchodný partner, jeden z dvoch dominantných ťahúňov európskej integrácie, ale my aj v solidarite spojencov ideme spolu s Orbánom raziť v EÚ politiku suverenity vlastnej zahraničnej politiky, aby sme brali jej výhody z Bruselu i Kremľa. Čiže peňazovod na jednej strane, ropovod na druhej strane. Je to odpudivá tvár zahraničnej politiky Slovenska, ktorá sa zrkadlí v programovom vyhlásení vlády.
Čo sa týka bezpečnostnej oblasti alebo teda bezpečnostnej politiky konkrétne zameranej na ministerstvo vnútra? Tam sa už spomínalo, že sa chystajú najväčšie a najradikálnejšie kroky. V záujme vlastne návratu politiky ochrany svojich ľudí sa končí vojna v polícii. Je to akýmsi opätovným podmanením a podriadením si tejto polície. Bol to prvoradý záujem vo voľbách a je to aj akútny krok po nich, ktorý sa premieta do personálnych čistiek na hulváta, aby etapa získania kontroly nad políciou prebehla čo najskôr a aby sa postupne rozbehli aj procesy legislatívnej prípravy získania kontroly nad prokuratúrou. Eštokove bleskové personálne čistky v rezorte vnútra, v Policajnom prezídiu, v NAKA, na Úrade inšpekčnej služby narážajú síce na odpor zákonnosti, ale nová vláda uprednostňuje tvrdé dobitie brachiálnej moci aj za cenu jej porušovania. Z rúk spravodlivosti potrebuje vyrvať čo najviac svojich ľudí z rangu veľkých rýb, aby postavením mimo služby zastrašila, zastrašila vyšetrovateľov a nahnala strach i kajúcnikom.
Celým dokumentom sa, samozrejme, tiahne aj problematika migrácie, ako napríklad jednou z hlavných výziev vnútornej bezpečnosti v blízkej budúcnosti bude masová migrácia občanov mnohých štátov Ázie, Afriky a tak ďalej. Spomína sa, že nebude súhlasiť s prerozdeľovaním migrantov a podobne, a podobné ďalšie sú tam iné politické postoje a názory. Zaujímavosťou je ale, že migrácia ako fenomén sa prejavuje aj v kapitole obrany a iných ďalších rezortov, ale nikde sa nedá nájsť, ako bude vláda migráciu riešiť. Ak si myslí, že spolupráca v rámci V4 alebo so Slovenskom túto migráciu a tento problém vyrieši, tak je na ťažkom omyle. Nikde sa nenájde napríklad návrh opatrenia v rámci ochrany vonkajších hraníc EÚ, Frontexu alebo kedysi dokonca slovenský návrh flexibilnej solidarity. Nič z toho. Migrácia sa jednoducho stáva len akýmsi strašiakom pre slovenské publikum. Je to vyslovene téma, ktorá bude aj v Maďarsku využívaná pre naozaj slovenské publikum na to, aby boli ľudia u nás strašení. Nejde o nič to, o to, aby sa hľadali riešenia, aby sa hľadali komplexné riešenia. Tie riešenia nie sú len na Slovensku, tie riešenia sú na slovenskej hranici a tie riešenia sú, samozrejme, aj v iných regiónoch. A pokiaľ my budeme pasívni v rámci týchto štruktúr, či už v Európskej únii, alebo v NATO, tak nebudeme sa vedieť podieľať aj na riešení týchto problémov, tam, kde reálne vznikajú.
Ja tu mám, samozrejme, kopec častí textu, ktoré som si vytiahol z tých, z toho dlhého programového vyhlásenia vlády, ale vzhľadom na čas by som sa aj tomu venoval trošku dlhšie. Sú tam naozaj že kontroverznosti, ktoré nedávajú zmysel. Nechám to teraz tak, lebo by sme tu naozaj strávili strašne veľa času.
Jedna vec ešte, ktorej sa chcem venovať, je, samozrejme, obrana. Dnes na branno-bezpečnostnom výbore sme mali možnosť sa oboznámiť aj s novým vedením ministerstva obrany, konkrétne s jej novým štátnym tajomníkom. Po krátkej diskusii sa prejavilo, že pán štátny tajomník ešte, samozrejme, nie je oboznámený s problematikou, ale on ani nikdy nebol a otázka je, aj po jeho odpovediach, že on to zastrešuje politicky, či vôbec niekedy aj bude. A to sa potom, samozrejme, odráža aj na programovom vyhlásení vlády v tejto konkrétnej časti.
My ako členská krajina NATO, nereflektuje, ale vôbec nereflektuje základné dokumenty, bezpečnostné dokumenty, výstavby našich ozbrojených síl, politickej smernice a ambícií, aliancie ako takej v bezpečnostnej a teda aj obrannej politike. Nereflektuje ani ciele síl, nerešpektuje v podstate nič. Dokonca sa fokusuje na úplne inú oblasť. To už naznačuje, že ktorým smerom sa aj v oblasti obrany Slovensko bude uberať. Pretože prioritami nového vedenia nie je v podstate obranyschopnosť Slovenska, ale, bohužiaľ, tak to vyzerá, že machinácie a kšefty. Ak hľadáte základné priority, ako sú priority, ktoré som spomínal, tak ich tam budete hľadať márne.
Samotná kapitola, ale nie len samotná kapitola, samotné programové vyhlásenie vlády sa v podstate Rusku ako agresorovi vôbec nevenuje. Ja mám dokonca obavy, že postupne prejdeme aj do komunikácie, že tu nejde o agresora, Rusko ako agresora, ale budeme tu všelijak vágne spomínať akési medzinárodné, porušenie medzinárodného práva. Ono viete, porušenie medzinárodného práva je aj to, že nepovolíte, neviem, nejakej lodi zakotviť v nejakom medzinárodnom prístave. Aj to je porušenie medzinárodného práva. Takže na jednej úrovni bude neumožnenie zakotvenia nejakej lodi v medzinárodnom prístave a na druhom bude aj tak nejaká vojna na Ukrajine. Čiže takto niekde sa pohybujeme. Nenájdeme tam, samozrejme, ani zmienku o kybernetickom priestore ako operačnej doméne, cez ktorú prebiehajú nielen hrozby pre našu infraštruktúru, ale aj vplyvové operácie a teda aj dezinformačné operácie na oslabenie obranyschopnosti a polarizáciu spoločnosti. Ak hľadáte teda zmienku o NATO, tak ju treba hľadať aj s lupou.
Tu je jedna vec ešte, čo si aj spomínam, čo sa týka časti vnútra, ktoré sa tak hrdí aj tým, že sa chce zaoberať hybridnými hrozbami a chce proti nim bojovať. Na jednej strane ignoruje, že máme už nejaké zákony alebo smernice, ktoré boli schválené v rámci Európskej únie, ktoré jasne definujú aj hybridné hrozby, ale ministerstvo vnútra ich ide definovať nanovo.
Keď sme na branno-bezpečnostnom výbore diskutovali a ja som sa pýtal, že ktoré to sú, vychádzajúc aj teda zo správ o stave bezpečnosti, či už správ Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva aj tak, a tak ďalej, tak sme sa nedopracovali k tomu, že koho tým myslia. Takže otázka je, proti komu budú bojovať v rámci hybridných hrozieb? Proti médiám? Proti slobode slova?
Čo ale nájdete hneď na začiatku tejto časti, je záujem otvárať už uzavreté medzinárodné modernizačné zmluvy. Všetkým je úplne jasné, prečo. Ako to poznáme z minulosti, nejaký Jano z Hornej-Dolnej, ktorý robí, ja neviem, fólie polepí na okná, odrazu sa stane sprostredkovateľom v rámci biznisu, bude zaradený do systému zbrojárskeho priemyslu a cez neho budú plynúť kšefty. Toto potrebujeme, takto sa budeme prezentovať vo Švédsku alebo vo Fínsku.
No a po tom všetkom tu máme ešte ministerstvo obrany, ktoré sa aj rozhodlo poúčať Európsku úniu, ale to nie je len ministerstvo obrany, to je aj v rámci celého PVV. To je úplne jasný princíp nepochopenia, o čom Európska únia je, že to je záruka nielen slobody, ale aj mieru, aj základných ľudských práv. A ja som presvedčený, že tak, ako sme zažili aj v minulosti rôzne uznesenia proti uzneseniam, tak budeme zažívať aj v tejto novej alebo v tomto novom volebnom období pokusy bojovať proti rôznym zámerom Európskej únie, ktoré by mali obmedzovať túto garnitúru pri jej rozlete obsadzovať moc.
Ja len na záver. Hlavným mottom tejto novej vlády v rámci toho programového vyhlásenia je teda lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Dalo by sa k nemu dodať, že sa vzťahuje predovšetkým na nich samotných a ich ľudí. Pre nás ostatných to bude horšie, búrlivejšie a nebezpečnejšie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

25.10.2023 20:40 - 20:55 hod.

Kolíková Mária
Ďakujem rovnako za dôveru a zvolávam ustanovujúcu schôdzu pre osobitný kontrolný výbor na kontrolu SIS 21.30 h, miestnosť 71, to je vzadu, je to pod Parlamentkou. Dá sa tam ísť tunelom, ale dá sa tam ísť aj zvonku. Pod Parlamentkou, číslo 71.
Skryt prepis
 

25.10.2023 20:25 - 20:40 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Čakajú nás ešte štyri kontrolné výbory.
Takže zápisnica o výsledku hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bez... (Ruch v sále. Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím vás, kolegovia, o pokoj. Ja viem, že sa tešíte, že ste boli zvolení, ale najprv poďte si sadnúť, potom to môžte osláviť, keď skončíme Národnú radu. Pokračujte, prosím vás.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
... takže Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok. To znamená zo 146 odovzdaných hlasovacích boli všetky platné a zo 146 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Romana Mikulca za predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu hlasovalo za 98 poslancov, proti 34 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov.
Podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia preto konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu zvolený Roman Mikulec.
A zároveň ma overovatelia poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Gratulujem, pán predseda. (Potlesk.)

Ďalšia zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 146 odovzdaných hlasovacích boli všetky platné a zo 146 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Márie Kolíkovej za predsedníčku Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby hlasovalo za 103 poslancov, proti 34, zdržalo sa 9 poslancov.
Podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku na zvolenie predsedu výboru Národnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia preto konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za predsedníčku Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby zvolená Mária Kolíková.
Gratulujem, pani predsedníčka. (Potlesk.)
Zároveň som bol poverený oboznámiť s výsledkom Národnú radu.

Ďalšia zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok.
Zo 146 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné a zo 146 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Tomáša Valáška za predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva hlasovalo za 109 poslancov, proti 26 a zdržalo sa 11 poslancov.
Podľa § 11, pardon, podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku je potrebné na zvolenie predsedu výboru potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia preto konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený Tomáš Valášek.
Zároveň som bol poverený oznámiť výsledok hlasovania v pléne Národnej rady.
Gratulujem, pán predseda. (Potlesk.)

A posledná zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov boli tri neplatné. Zo 144 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Ireny Bihariovej za predsedníčku výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu hlasovalo za 115 poslancov, proti 18 poslancov a zdržalo sa 11 poslancov.
Podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky je potrebné na zvolenie predsedu výboru NR SR, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu zvolená Irena Bihariová. (Potlesk.)
Zároveň som bol poverený obozná... (Potlesk.)
Gratulujem, pani predsedníčka.
A zároveň teda som bol poverený oznámiť výsledok plénu Národnej rady.
Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

25.10.2023 20:25 - 20:40 hod.

Viskupič Marián
 

25.10.2023 20:10 - 20:25 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Takže, kolegyne, kolegovia, zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu výboru pre európske záležitosti bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, teda zo 147 odovzdaných lístkov bolo 0 neplatných a zo 147 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Jána Ferenčáka za predsedu výboru pre európske záležitosti hlasovalo za 133 poslancov, proti 9, zdržalo sa 5.
Podľa § 15 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na voľbu predsedu výboru Národnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti zvolený Ján Ferenčák.
Overovatelia ma zároveň poverili informovať plénum.
Gratulujem. (Potlesk.)

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu ústavnoprávneho výboru bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom návrhu na voľbu predsedu ústavnoprávneho výboru všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných lístkov boli všetky platné a zo 147 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Miroslava Čellára za predsedu ústavnoprávneho výboru hlasovalo za 133 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov.
Podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku je potrebný teda súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR zvolený Miroslav Čellár.
Zároveň ma overovatelia poverili oznámiť tento výsledok plénu.
Gratulujem.

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu výboru pre financie a rozpočet bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, na voľbe bolo teda prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu výboru pre financie a rozpočet všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné a zo 147 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Jána Blcháča na predsedu výboru pre financie a rozpočet hlasovalo za 131 poslancov, proti 9, zdržalo sa 7.
Na zvolenie predsedu výboru je potrebná, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet zvolený Ján Blcháč.
Zároveň ma overovatelia poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade.
Gratulujem, pán predseda. (Potlesk.)

Ďalšia zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu výboru pre hospodárske záležitosti bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu výboru pre hospodárske záležitosti všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných lístkov boli všetky platné a zo 147 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Róberta Puciho na predsedu Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti hlasovalo za 134 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.
Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti zvolený Róbert Puci.
Overovatelia ma poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne a gratulujem. (Potlesk.)

A ďalšia zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sa konalo 25. októbra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné a zo 147 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Rudolfa Huliaka na predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie hlasovalo za 83 poslancov, proti 54 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov.
Podľa § 15 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov je potrebný na zvolenie predsedu výboru Národnej rady súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zvolený Rudolf Huliak.
Zároveň ma poverili overovatelia oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Gratulujem a počkáme na výsledky ďalších.
Skryt prepis
 

25.10.2023 18:25 - 18:40 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Pročko, pri podpredsedoch Národnej rady sa pomerný systém neuplatňuje. Tam dlhodobo sa uplatňuje, že opozícia získava jedného podpredsedu, ostatných si obsadí vládna koalícia. Inak to, pokiaľ si pamätám, bolo akurát v období 2012 – 2016, kde bola jednofarebná vláda SMER-u a ponúkla opozícii dve podpredsednícke miesta, ale tam sa pomerný systém neuplatňuje, pri predsedoch výborov áno.
Pán poslanec Krajčí, vo volebnom poriadku sa hovorí o navrhovaní kandidátov tak, aby boli, mohli byť zvolení podľa princípu pomerného zastúpenia iba pri tých výboroch, kde zloženie určuje zákon, teda to sú tie osobitné kontrolné výbory, nezlučiteľnosť funkcií a tak ďalej, a hovorí sa o členoch výborov a to aj bude, bude rešpektované. Čiže tu nie je problém.
Pán poslanec Kéry, ja som nehovoril, že sa odkláňame od parlamentnej demokracie, hovoril som o tom, že sa odkláňame od demokratickej tradície alebo demo... tradície demokratického parlamentarizmu, ktorá tu s malými odchýlkami fungovala dve desaťročia. Nebolo v minulom volebnom období spochybnené, že opozícia má nárok obsadiť sedem miest, neboli zvolení konkrétni kandidáti, tak ako sa to stalo aj v tom predchádzajúcom volebnom období, kde keď sa uvoľnilo miesto podpredsedu Národnej rady, ktoré patrilo opozícii a SaS ako vtedy najsilnejšej opozičnej strane, navrhli sme pána poslanca Galka, a vy ste ho nezvolili. Nezvolili ste ho, nespochybnili ste, že to patrí opozícii, ale nezvolili ste konkrétneho kandidáta.
Posledná vec, ktorú teda hovoril pán poslanec Matovič, že či tu niekto pohŕda, alebo nepohŕda opozíciou, tak zasa musím povedať, že je to aj naša chyba, že sme sa neozvali, že sme nenamietali, že sme o to nebojovali. Obávam sa, že teraz je už na nejakú zmenu, zmenu neskoro, ale považoval som za potrebné na to u... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

25.10.2023 18:10 - 18:25 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nechcem vás dlho oberať o čas, ale rád by som upozornil ctené kolegyne a ctených kolegov z novej vládnej koalície, že týmto bodom, ak ho odhlasujeme tak, ako je navrhnutý, nebudeme rešpektovať princíp pomerného zastúpenia, ktorý sa v Národnej rade Slovenskej republiky rešpektoval viac-menej iba s malými odchýlkami dvadsať rokov.
Podľa... ak by sme mali pri predsedoch výborov uplatniť princíp pomerného zastúpenia, tak k pomeru 79 poslancov koalície k 71 poslancom opozície zodpovedá pri 19 výboroch pomer 10 ku 9. Reálne podľa toho, ako to bolo dohodnuté na stretnutí predsedov parlamentných strán, ten pomer bude 12 pre koalíciu, 7 pre opozíciu. Čiže miesto toho, aby koalícia mala o jedného predsedu výboru viac ako opozícia, bude mať o päť predsedov výborov viac ako opozícia.
Ja teraz sa tu nebudem rozhorčovať, nebudem nikomu nadávať, nebudem na nikoho útočiť, len by som teda vecne chcel nadniesť tento problém. Ako tu aj pán predseda Národnej rady po svojom zvolení hovoril, že k politike patrí konflikt, tak aby bol tento konflikt zaznamenaný, že sa udial, a chcem upozorniť na to, že to, čo sa chystáme spraviť, nie je správne. Nie je to koniec sveta, nie je to v rozpore s ústavou, nie je to v rozpore so zákonom, ak by sa koalícia rozhodla, že všetci predsedovia výborov budú iba koaliční, nie je to porušenie zákona, je to v súlade so zákonom. Nie je to koniec demokracie, ale je to odklon od demokratickej tradície, tradície demokratického parlamentarizmu, ktorá sa tu rešpektuje dve desaťročia.
A teda by som to zrekapituloval. Prvýkrát boli voľby, parlamentné voľby v samostatnej Slovenskej republike v roku 1994, vzniká po nich koalícia HZDS, Slovenskej národnej strany a Združenie robotníkov Slovenska, pomer koalícia a opozícia bol 83 ku 67, opozícia nemala žiadneho predsedu výboru, tzv. noc dlhých nožov v roku 1994.
V druhom volebnom období, prvá vláda Mikuláša Dzurindu, po voľbách v roku 1998 bol pomer koalícia – opozícia, 93 ku 57, ani vtedy ešte nebolo pomerné zastúpenie, ale z 18 predsedov výborov troch predsedov tých kontrolných výborov získala vtedy opozícia.
Tretie volebné obdobie, voľby 2002, druhá vláda Mikuláša Dzurindu, pomer koalície a opozície v parlamente bol 78 ku 72. Vtedy bolo 20 výborov, desiatim predsedal koaličný poslanec, desiatim opozičný. Čiže to bolo viac, ako by náležalo vtedy opozícii.
Štvrté volebné obdobie, voľby 2006, prvá vláda Roberta Fica, pomer koalícia – opozícia 85 ku 65. Mal byť pomer predsedov výborov 11 ku 8, reálne bol 12 ku 7, čiže vtedajšia koalícia si zobrala o jedno miesto predsedu výboru viac, o jedno. Teraz sa chystá zobrať si o dve.
Piate volebné obdobie, voľby 2010, vláda Ivety Radičovej, pomer koalície a opozície 79 ku 71, mal byť pomer 10 ku 9 pri predsedoch výborov, bol 10 ku 9.
V šiestom volebnom období, druhá vláda Roberta Fica, jediná jednofarebná vláda v dejinách Slovenskej republiky, pomer poslancov bol 83 ku 67, pomer predsedov výborov mal byť 11 ku 8. SMER bol vtedy veľkorysý, čiže reálne bol pomer 10 ku 9, opozícia dostala ešte o jedno miesto predsedu výboru naviac, ako by jej matematicky vychádzalo.
Siedme volebné obdobie to bolo podobné, vtedy bola tretia vláda Roberta Fica, vznikla po voľbách 2016. Matematicky to vychádzalo, kluby, alebo teda strany vládnej koalície verzus opozícia 85 ku 65, opäť to malo byť 11 ku 8 a bolo to 10 ku 9, opäť bol SMER veľkorysejší, aj keď tam to bolo v podstate iba na papieri, lebo klub Siete sa rozpadol ešte predtým, ako vznikla vládna koalícia.
Konečne predchádzajúce volebné obdobie začínajúce rokom 2020, pomer bol 95 ku 55, mal byť pomer 12 ku 7 aj bol taký pomer schválený. Je pravda, že dve miesta prináležiace opozícii neboli obsadené, pretože kandidáti, ktorých navrhovala opozícia, neboli parlamentnou väčšinou schválení, ale 12 ku 7, ten pomer dohodnutý bol a bol rešpektovaný, ako mal byť matematicky.
Dnes máme tu pomer 79 ku 71, matematicky by to malo byť 10 ku 9, reálne to bude 12 ku 7, tak ako v predchádzajúcom volebnom období, keď pomer medzi koalíciou nebol 79 ku 71, ale 95 ku 55, čiže celkom, celkom iný, a vtedy to tak aj matematicky vychádzalo. A podľa mojich informácií tak to má byť aj pri podpredsedoch výborov. Nemá tam byť rešpektované to, čo by matematicky vychádzalo, teda 20 ku 18, ale má byť ten pomer taký ako v predchádzajúcom volebnom období, keď bol pomer koalícia a opozícia v pléne úplne iný.
Ešte raz, nie je to koniec sveta, budeme s tým, budeme s tým fungovať, len upozorňujem, že sa odkláňame od demokratickej parlamentnej tradície a že ak navolíme predsedov takto a potom aj podpredsedov vo výboroch takto, nebudeme rešpektovať tú tradíciu, ktorú už dve desaťročia slovenský parlament rešpektoval bez ohľadu na to, či tu vládli smeráci, alebo tu vládol niekto iný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.10.2023 17:55 - 18:10 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
No, takto. Zvládneme to. Jediný problém je ten, že tie lístky sú farebne označené v jednej várke aj v druhej. To znamená, že sa s veľkou pravdepodobnosťou stane, že z prvej a druhej várky bude rovnaká farba, čiže my budeme mať o problém viac to rozdeľovať. Ale ony sú v jednej obálke, v druhej obálke. Ak by som poprosil každého pána poslanca, aby keď bude hlasovať, tú jednu várku nechal v tej jednej obálke a druhú v druhej, bude sa nám to ďaleko ľahšie triediť. Ako neviem, či to zrýchlime, ale teda zvládnuť to zvládneme, hej.
Skryt prepis