Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Mojím zámerom je vyslovene venovať sa tomuto dokumentu a rozobrať ho z odborného hľadiska. Tým, že ten dokument je dosť obšírny a má tých 88 strán, povestných, tak si autori asi nevšimli, ale častokrát si protirečí. Je plný kontroverzií. Svojím spôsobom je ten samotný materiál veľmi všeobecný a poviem tak, že je to skôr niečo ako slohová práca a v postate taká plná nejakej vaty, balastu a takých protichodných vyjadrení. A treba konštatovať, ja som sa pozeral aj na predošlé programové vyhlásenia vlády Roberta Fica. Môžem konštatovať, že toto PVV je v postate najmenej ambiciózne z pohľadu zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, kde vlastne predstavuje akýsi ústup Slovenska z pozície rešpektovaného a akceptovaného partnera v rámci Európskej únie, ako aj spojenca v rámci Severoatlantickej aliancie na maximálne pasívneho, a to teda dúfajme, že aspoň pasívneho, ale skôr mám obavy, že takého uvrieskaného trpaslíka v rohu miestnosti. To je to, čo sme v podstate zažili aj počas prvej Európskej rady, kedy sa s veľkým hurhajom chystalo ísť na Európsku radu a potom to dopadlo tak ako zvyčajne a ako vždy v minulosti. Len nám to, samozrejme, zahraničnopoliticky uškodilo.
Ešte horšie, samozrejme, ale môže byť, keď by sme sa vlastne my začali hrať na niečo ako takého latentného teda skrytého spojenca Kremľa, eventuálne Budapešti s cieľom bojkotovať fungovanie týchto inštitúcií, ktoré sú pre nás a pre náš život naozaj že životne dôležité.
Samotný dokument treba okomentovať podľa toho, čo v ňom je, ale veľmi dôležité je treba povedať aj to, čo v ňom nie je a čo sa reálne už aj teraz deje a čo sa vlastne stáva aj takým fundamentom fungovania tejto vládnej garnitúry. Čo tam nie je spomenuté, tak to sú v prvom rade naozaj že hrubé čistky v polícii, ktoré majú nielenže perzekvovať vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali túto skorumpovanú garnitúru, ale je to zároveň zastrašovanie všetkých policajtov s cieľom vynútiť si poslušnosť tejto garnitúry. Ja tu teraz nehovorím o tom, že sa tu mení policajný prezident alebo viceprezidenti. Ja tu hovorím o vyšetrovateľoch a ďalších policajtoch, ktorí sa podieľali na týchto vyšetrovaniach. My všeobecne vieme, o čom celé toto všetko čistenie v rámci OČTK, samozrejme, je.
My sme boli, samozrejme, aj tí, ktorí navrhovali, aby si minister vnútra mohol vybrať vlastného policajného prezidenta, toto sme nikdy nekritizovali. Preto nesúhlasím s tým prekrúcaním, že my kritizujeme práve toto personálne dianie. Práveže my kritizujeme tie, to zastrašovanie v polícii, ktoré sa deje a ktoré má naznačovať aj ostatným policajtom a možno aj ďalším ľuďom v orgánoch činných v trestnom konaní, ako keď si spomenieme napríklad aj posledné vyhrážky jednému sudcovi Mestského súdu Bratislava, aby si dávali pozor.
Výsledkom bude teda koniec nestranných vyšetrovaní korupcie a závažných trestných činov na vysokých miestach. S týmto ide ruka v ruke vyhrážanie nezávislým médiám, pokus o ovládnutie alebo teda ovládnutie RTVS, všetko podľa vzoru Orbána v Maďarsku. Zasahovanie do súdnej moci, viď pripravované čistky v Súdnej rade, vyhrážanie sa sudcom, čo som už spomínal, fungovanie alebo teda zásadná snaha zmeniť fungovanie špeciálnej prokuratúry, obmedzovanie slobody v kultúre zakazovaním podľa ideologických predstáv nového, a povedzme to priamo, nekultúrneho vedenia ministerstva kultúry, vymieňanie na hulváta riaditeľov národných parkov za kadejakých obchodníkov s drevom a poľovníkov, obmedzovanie občianskej spoločnosti prostredníctvom zasahovania do mimovládneho sektora a hlavne do jeho financovania, kde minister bude rozhodovať, komu financie pridelí a komu nie, teda kto môže ďalej fungovať a kto nie.
Kolegyne, kolegovia, aj milí spoluobčania, naozaj s týmto, čo si tu čítame, v podstate prichádza čas temna. Ako keby sa z hrobov znova vynorili ľudáci alebo ľudoví milicionári. Slovensko sa rúti z kopca od liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti do autokracie s cieľom obmedzenia slobody a kontroly štátu jeho občanov v občianskych právach a slobodách. Totálne sa mení podstata režimu a to oni sa tvária, že oni, ich sa to netýka. Vraj len konajú tak, aby, akoby konali aj iné strany alebo konali iné strany niekdajšej koalície. Ale tie ani pred voľbami ani po voľbách nekalkulujú so zmenou systému štátu a s pretvorením demokracie na autoritársky režim á la Orbán či Lukašenko. Áno, Bruselu sa to nepáči, Brusel trnie v hrôze, samozrejme, pretože nevie, čo sa dá očakávať, ako sa situácia u nás bude vyvíjať, keď si to porovnáme s Maďarskom. Maďarsko tiež sa vyvíjalo ako liberálna demokracia a skončila tam, kde je, v náručí Kremľa. Ale tu vidíme presne aj to, že vieme, že Kremeľ nám už tu potichu tlieska.
Len otázka je tak, potom tí ostatní, ktorí sú tu a nesúhlasia s tým, samozrejme, že sú pripravení bojovať, ale ten odliv mladých, ten odliv mozgov tu naďalej pokračuje a otázka teraz je, či sa majú všetci odsťahovať, aby mali perspektívu lepšieho života, slobodnej, tolerantnej spoločnosti, alebo je to tak, že sú to ľudia, ktorí si myslíte, že sa chcú odsťahovať do Bieloruska, že sa niektorý z nich zrazili s koňom? Čiže toto sú tie momenty, ktoré keď si porovnávame, či už sú známe teraz a čo nám všetko hrozí, sú momenty, ktoré naozaj prinášajú nevôľu.
Celkový koncept zahraničnej a bezpečnostnej politiky tejto garnitúry sa dá charakterizovať v podstate ako pokus dostať nás medzi dva kamene. To už stačí ten výrok, že Slovensko na prvom mieste a na všetky štyri svetové strany, ako členská krajina EÚ a NATO. Ono v podstate je kontroverzný výrok, ja sa k nemu ešte dostanem, ale celým dokumentom sa ako červená čiara vinie v podstate takzvaná myšlienka akejsi polovičnej neutrality, čo odzrkadľuje aj myslenie tejto garnitúry, ktoré to vníma určitým spôsobom tak trošku ako izolacionizmus. Môžme porovnávať s minulými programovými vyhláseniami vlády, keď si to porovnávame s týmto, je to jednoznačné. Dokonca heslo, že to na prvom mieste je Slovensko, je toho aj svedkom.
Stiahnutie sa do izolacionizmu a neangažovanosti neznamená, že nás všetky svetové problémy budú obchádzať. Predstavy neutrálneho Slovenka nepatriaceho ani na západ, ani na východ, alebo dokonca celej neutralizovanej strednej Európy, vyvolávali tým ruským elitám, ktoré členstvo v svojich bývalých satelitoch v NATO aj EÚ chápu, samozrejme, ako poníženie. Tu treba jasne pomenovať, že proruská rétorika z úst dnešných suverenistov sa zasa v politickej hantírke nazýva demagógia či manipulácia, alebo niektorí to nesprávne nazývajú populizmom.
Napriek obviňovaniam, ktoré lietali vo volebnej kampani, o tom, ako je čím, kto je čím agentom, nepamätám si žiadnu vládu, ktorá by nerobila suverénnu slovenskú politiku. Rozdiel je totiž iba v tom, kto čo považuje za prospešné pre Slovensko. Pre niekoho je to kooperácia s členmi Únie, pre niekoho len s vybranými partnermi. Niekto má bližšie k Bruselu, ako to mal napríklad pán Robert Fico za čias komisára Junckera, keď chcel byť v najbližšom jadre Európskej únie, čo sa všetkým páčilo, alebo bližšie k Washingtonu, ako to vždy demonštroval pán Robert Kaliňák a dal to najavo aj v týchto dňoch, keď si ako prvých navštívil, keď si ako prvých, s ktorými rokoval, bol veľvyslanec USA alebo veľvyslanec jeho veličenstva Karola III.
V oblasti zahraničnej politiky návrh PVV jasne signalizuje zmenu doterajšieho konsenzu na spoľahlivom, prozápadnom, proatlantickom i proeurópskom kurze zahraničnej politiky Slovenskej republiky vo viacerých oblastiach. Principiálne síce vláda neartikuluje zlomový odklon od spojeneckých záväzkov Slovenskej republiky k NATO a EÚ, ale otvára súbežne s ním akýsi vektor samostatnej zahraničnej politiky na štyri svetové strany po aktualizovanom, pod aktualizovaným heslom Slovensko na prvom mieste. Už len tento zatiaľ slovný balast prítomný v autonómnej politike Viktora Orbána v susednom Maďarsku neujde pozornosti našich spoľahlivých partnerov a budú si pozorne všímať, ako sa zmení doterajší konsenzus s nimi v pohľade na agresiu Ruska voči Ukrajine, na prijímanie spoločne prijímaných sankčných opatrení voči agresorovi. Určite ich pozornosť už počas prvej návštevy Fica v Bruseli zaujala, že Slovenská republika odmieta doterajšiu vojenskú pomoc nášmu východnému susedovi, že vláda už zamietla aj poslednú šaržu z vlastne prebytočných a exspirujúcich zásob munície a veľkoryso pripúšťa iba vojenskú podporu našich východných susedov pri obrane svojej územnej celistvosti čisto na komerčnej báze, teda za peniaze pre na... pre naše štátne, pološtátne, ako aj súkromné vojenské podniky. Navyše odmietanie ďalšej vojenskej podpory Ukrajiny zdôvodňuje akcentom na humanitárnu podporu s perfídnym motívom vyvíjať tlak na uzavretie mieru v neuzatvorenom konflikte aj oproti prirodzenému odporu Ukrajiny voči takémuto vnucovaniu mieru na svoj úkor.
Je evidentné, že toto naratívum súzvučí s prianím imperiálneho Kremľa, ktorý si takýmto mierom odkrojil zo suverénneho územia Ukrajiny. Navyše absolútne odporuje bezpečnostným záujmom Slovenska, pretože takýto mier v záujme agresora by mohol podnietiť chúťky odkrojiť si, poprípade úplne i pohltiť malé Slovensko, ak by sa Rusku naďalej ustupovalo.
Bez chrbtovej kosti sú i ďalšie náznaky pomoci povojnovej Ukrajine. Jednými a tými ústami ju považujeme za jednu z najskorumpovanejších krajín sveta, zámerne prehliadajúc ešte aj skorumpovanejšie Rusko a nárokujeme si prísne kontrolovať spoločnú finančnú podporu členských krajín EÚ Ukrajine a druhým sa dožadujeme čo najväčšieho podielu na jej povojnovej rekonštrukcii, aby sme z nej čo najviac vyťažili pre Slovenskú republiku. No skutočne nezištná ušľachtilá pomoc vojnou trpiacej susednej krajine, ktorá sa iba chráni ruskému imperializmu. Pritom donedávna Pellegriniho partner, šéf nemeckej SPD kancelár Olaf Scholz, s ktorými urobil teda aj predvolebný, predvolebne pár videí zo stretnutí, ide zvyšovať vojenskú pomoc Ukrajine, nie je, nie ju zastavovať pod heslom Ani náboj Ukrajine. Pritom je to náš najdôležitejší obchodný partner, jeden z dvoch dominantných ťahúňov európskej integrácie, ale my aj v solidarite spojencov ideme spolu s Orbánom raziť v EÚ politiku suverenity vlastnej zahraničnej politiky, aby sme brali jej výhody z Bruselu i Kremľa. Čiže peňazovod na jednej strane, ropovod na druhej strane. Je to odpudivá tvár zahraničnej politiky Slovenska, ktorá sa zrkadlí v programovom vyhlásení vlády.
Čo sa týka bezpečnostnej oblasti alebo teda bezpečnostnej politiky konkrétne zameranej na ministerstvo vnútra? Tam sa už spomínalo, že sa chystajú najväčšie a najradikálnejšie kroky. V záujme vlastne návratu politiky ochrany svojich ľudí sa končí vojna v polícii. Je to akýmsi opätovným podmanením a podriadením si tejto polície. Bol to prvoradý záujem vo voľbách a je to aj akútny krok po nich, ktorý sa premieta do personálnych čistiek na hulváta, aby etapa získania kontroly nad políciou prebehla čo najskôr a aby sa postupne rozbehli aj procesy legislatívnej prípravy získania kontroly nad prokuratúrou. Eštokove bleskové personálne čistky v rezorte vnútra, v Policajnom prezídiu, v NAKA, na Úrade inšpekčnej služby narážajú síce na odpor zákonnosti, ale nová vláda uprednostňuje tvrdé dobitie brachiálnej moci aj za cenu jej porušovania. Z rúk spravodlivosti potrebuje vyrvať čo najviac svojich ľudí z rangu veľkých rýb, aby postavením mimo služby zastrašila, zastrašila vyšetrovateľov a nahnala strach i kajúcnikom.
Celým dokumentom sa, samozrejme, tiahne aj problematika migrácie, ako napríklad jednou z hlavných výziev vnútornej bezpečnosti v blízkej budúcnosti bude masová migrácia občanov mnohých štátov Ázie, Afriky a tak ďalej. Spomína sa, že nebude súhlasiť s prerozdeľovaním migrantov a podobne, a podobné ďalšie sú tam iné politické postoje a názory. Zaujímavosťou je ale, že migrácia ako fenomén sa prejavuje aj v kapitole obrany a iných ďalších rezortov, ale nikde sa nedá nájsť, ako bude vláda migráciu riešiť. Ak si myslí, že spolupráca v rámci V4 alebo so Slovenskom túto migráciu a tento problém vyrieši, tak je na ťažkom omyle. Nikde sa nenájde napríklad návrh opatrenia v rámci ochrany vonkajších hraníc EÚ, Frontexu alebo kedysi dokonca slovenský návrh flexibilnej solidarity. Nič z toho. Migrácia sa jednoducho stáva len akýmsi strašiakom pre slovenské publikum. Je to vyslovene téma, ktorá bude aj v Maďarsku využívaná pre naozaj slovenské publikum na to, aby boli ľudia u nás strašení. Nejde o nič to, o to, aby sa hľadali riešenia, aby sa hľadali komplexné riešenia. Tie riešenia nie sú len na Slovensku, tie riešenia sú na slovenskej hranici a tie riešenia sú, samozrejme, aj v iných regiónoch. A pokiaľ my budeme pasívni v rámci týchto štruktúr, či už v Európskej únii, alebo v NATO, tak nebudeme sa vedieť podieľať aj na riešení týchto problémov, tam, kde reálne vznikajú.
Ja tu mám, samozrejme, kopec častí textu, ktoré som si vytiahol z tých, z toho dlhého programového vyhlásenia vlády, ale vzhľadom na čas by som sa aj tomu venoval trošku dlhšie. Sú tam naozaj že kontroverznosti, ktoré nedávajú zmysel. Nechám to teraz tak, lebo by sme tu naozaj strávili strašne veľa času.
Jedna vec ešte, ktorej sa chcem venovať, je, samozrejme, obrana. Dnes na branno-bezpečnostnom výbore sme mali možnosť sa oboznámiť aj s novým vedením ministerstva obrany, konkrétne s jej novým štátnym tajomníkom. Po krátkej diskusii sa prejavilo, že pán štátny tajomník ešte, samozrejme, nie je oboznámený s problematikou, ale on ani nikdy nebol a otázka je, aj po jeho odpovediach, že on to zastrešuje politicky, či vôbec niekedy aj bude. A to sa potom, samozrejme, odráža aj na programovom vyhlásení vlády v tejto konkrétnej časti.
My ako členská krajina NATO, nereflektuje, ale vôbec nereflektuje základné dokumenty, bezpečnostné dokumenty, výstavby našich ozbrojených síl, politickej smernice a ambícií, aliancie ako takej v bezpečnostnej a teda aj obrannej politike. Nereflektuje ani ciele síl, nerešpektuje v podstate nič. Dokonca sa fokusuje na úplne inú oblasť. To už naznačuje, že ktorým smerom sa aj v oblasti obrany Slovensko bude uberať. Pretože prioritami nového vedenia nie je v podstate obranyschopnosť Slovenska, ale, bohužiaľ, tak to vyzerá, že machinácie a kšefty. Ak hľadáte základné priority, ako sú priority, ktoré som spomínal, tak ich tam budete hľadať márne.
Samotná kapitola, ale nie len samotná kapitola, samotné programové vyhlásenie vlády sa v podstate Rusku ako agresorovi vôbec nevenuje. Ja mám dokonca obavy, že postupne prejdeme aj do komunikácie, že tu nejde o agresora, Rusko ako agresora, ale budeme tu všelijak vágne spomínať akési medzinárodné, porušenie medzinárodného práva. Ono viete, porušenie medzinárodného práva je aj to, že nepovolíte, neviem, nejakej lodi zakotviť v nejakom medzinárodnom prístave. Aj to je porušenie medzinárodného práva. Takže na jednej úrovni bude neumožnenie zakotvenia nejakej lodi v medzinárodnom prístave a na druhom bude aj tak nejaká vojna na Ukrajine. Čiže takto niekde sa pohybujeme. Nenájdeme tam, samozrejme, ani zmienku o kybernetickom priestore ako operačnej doméne, cez ktorú prebiehajú nielen hrozby pre našu infraštruktúru, ale aj vplyvové operácie a teda aj dezinformačné operácie na oslabenie obranyschopnosti a polarizáciu spoločnosti. Ak hľadáte teda zmienku o NATO, tak ju treba hľadať aj s lupou.
Tu je jedna vec ešte, čo si aj spomínam, čo sa týka časti vnútra, ktoré sa tak hrdí aj tým, že sa chce zaoberať hybridnými hrozbami a chce proti nim bojovať. Na jednej strane ignoruje, že máme už nejaké zákony alebo smernice, ktoré boli schválené v rámci Európskej únie, ktoré jasne definujú aj hybridné hrozby, ale ministerstvo vnútra ich ide definovať nanovo.
Keď sme na branno-bezpečnostnom výbore diskutovali a ja som sa pýtal, že ktoré to sú, vychádzajúc aj teda zo správ o stave bezpečnosti, či už správ Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva aj tak, a tak ďalej, tak sme sa nedopracovali k tomu, že koho tým myslia. Takže otázka je, proti komu budú bojovať v rámci hybridných hrozieb? Proti médiám? Proti slobode slova?
Čo ale nájdete hneď na začiatku tejto časti, je záujem otvárať už uzavreté medzinárodné modernizačné zmluvy. Všetkým je úplne jasné, prečo. Ako to poznáme z minulosti, nejaký Jano z Hornej-Dolnej, ktorý robí, ja neviem, fólie polepí na okná, odrazu sa stane sprostredkovateľom v rámci biznisu, bude zaradený do systému zbrojárskeho priemyslu a cez neho budú plynúť kšefty. Toto potrebujeme, takto sa budeme prezentovať vo Švédsku alebo vo Fínsku.
No a po tom všetkom tu máme ešte ministerstvo obrany, ktoré sa aj rozhodlo poúčať Európsku úniu, ale to nie je len ministerstvo obrany, to je aj v rámci celého PVV. To je úplne jasný princíp nepochopenia, o čom Európska únia je, že to je záruka nielen slobody, ale aj mieru, aj základných ľudských práv. A ja som presvedčený, že tak, ako sme zažili aj v minulosti rôzne uznesenia proti uzneseniam, tak budeme zažívať aj v tejto novej alebo v tomto novom volebnom období pokusy bojovať proti rôznym zámerom Európskej únie, ktoré by mali obmedzovať túto garnitúru pri jej rozlete obsadzovať moc.
Ja len na záver. Hlavným mottom tejto novej vlády v rámci toho programového vyhlásenia je teda lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Dalo by sa k nemu dodať, že sa vzťahuje predovšetkým na nich samotných a ich ľudí. Pre nás ostatných to bude horšie, búrlivejšie a nebezpečnejšie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)