Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Dobré ráno prajem, dámy a páni. Úvodom mi dovoľte jedno konštatovanie, a síce že táto debata má zmysel. Je to jednak preto, že tie argumenty, ktoré tu odznievajú, i keď chápem, že veľkú časť koalície nezaujímajú, tak sú kvalitné. Ja som sa už včera v jednej faktickej poznámke vyjadril, že nepamätám si, kedy v tomto parlamente prebiehala debata, ktorá bola takto dlhá a odznelo v nej toľko argumentov, veľakrát nových argumentov. Samozrejme, nie každý poslanec si vie načítať každú jednu predloženú normu, a práve preto je takáto debata dôležitá.
V minulosti, keď debaty trvali dlho, tak v podstate vždy to skončilo pri vyťahovaní hriechov. Vy nám toto a vy nám zase hentoto. A najmä, najmä poslanci SMER-u v tomto vždy excelovali, keď už nevedeli, čo povedať, ale vy tam vtedy pred ôsmimi rokmi ste urobili hentoto. Dnes je to iné, dnes naozaj aj vďaka tomu, že historicky najviac nových poslancov, tí ešte sa snažia čítať tie podklady a, a, a naozaj si pripraviť argumenty, a preto má táto debata veľký zmysel, i keď už veľa koaličných poslancov nezaujíma.
Druhý dôvod, prečo táto debata má zmysel, je, že do prezidentských volieb je 65 pracovných dní. Každým dňom čo táto debata trvá, sa znižujú šance na zvolenie Petra Pellegriniho za prezidenta Slovenskej republiky. Ja som to hovoril už aj pred týždňom na mítingu, že tento pán veľmi okato strčil hlavu do piesku a myslím si, že všetci počujeme to ticho. Nevyjadruje sa že k ničom, k ničomu. Prosím vás pekne, nevšímajte si ma, ja tu nie som. Lebo pokiaľ tu niekto sľuboval, že slušnosť, odbornosť a profesionalitu, tak toto bolo na predvolebných billboardoch strany HLAS a tam vyfotený Peter Pellegrini. Sympaťák. Kto by ho nevolil. A hlavne keď teda sľubuje tú slušnosť a odbornosť a dnes z toho nič. Všetko preč. Veci sa tu lámu cez koleno. Rokuje sa do polnoci, lebo musí sa všetko rýchlo schváliť a všetko v skrátenom legislatívnom konaní, všetky tie nehoráznosti a hrôzy, ktoré táto vláda nachystala. A v domnení, že kým noví poslanci alebo parlament celkovo tu ešte budú vybavovať kartičky na parkovanie a hľadať parlamentné toalety, že rýchlo to tu prejdú, kým sa tie zákony, kým sa teda poslanci spamätajú. No žiadne také. Debata sa tiahne veľmi dlho a ako som hovoril, je veľmi kvalitná.
K samotnému kompetenčnému zákonu sa vyjadrím k dvom veciam. Nebudem sa vyjadrovať ku všetkému, lebo počul som viacerých opozičných kolegov, ktorí naozaj detailne sa zaoberali rôznymi aspektami tohto kompetenčného zákona. Pani poslankyňa Plaváková napríklad včera veľmi zaujímavo k tomuto vystúpila. Ja sa chcem teda zamerať na dve veci. To sú exportné licencie na produkty obranného priemyslu a produkty dvojakého použitia. No, a potom ešte spomeniem niečo k ministerstvu cestovného ruchu a športu. Takže najprv tie exportné licencie.
Ministerstvo hospodárstva v tých exportných licenciách je tzv. kolektor. Ministerstvo prvoplánovo neposudzuje žiadosť o vývoz alebo dovoz zbraní, na to tu máme päť štátnych inštitúcií, a to ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí, najvyšší bezpečnostný úrad a Slovenskú informačnú službu. Čiže vývozca zbraní chce, ja neviem, tunák vyrábame 155-milimetrové projektily, to je momentálne veľmi žiadaný artikel najmä na východe od nás. A chce, máme tu tých výrobcov, chce vyviesť tieto projektily, no tak dá si žiadosť na ministerstvo hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva osloví s tou žiadosťou týchto päť spomínaných organizácií a každá sa vyjadrí. A keď všetkých päť organizácií dá súhlasné stanovisko, tak ministerstvo hospodárstva, ktorý je kolektor v tomto a neposudzuje samotnú žiadosť, vystaví tú exportnú licenciu. To sa v mierových časoch, doslova v mierových časoch deje raz za mesiac. Zasadne komisia a, a prejde sa to, schváli-neschváli.
Ja som zaviedol, jak začala vojna Ukrajine, denný režim, to znamená, každý deň sa posudzovali tieto žiadosti a celkovo vybavenie žiadosti sa skrátilo z nejakých dvoch, dva a pol mesiaca na, na niekoľko relatívne málo dní. Ale nie je všetkých týchto päť organizácií rovnako postavených. Keď, keď ministerstvo zahraničných vecí vysloví námietky a nedá súhlas, tak je to niečo ako právo veta. Pri vývoze zbraní, pri dovoze zbraní má takéto právo veta Slovenská informačná služby. A tie ostatné tri organizácie, to znamená obrana, vnútro a NBÚ sa síce tiež vyjadrujú, ale aj keď dajú nesúhlasné stanovisko, neznamená to právo veta a ministerstvo hospodárstva v tom prípade už začína posudzovať tú žiadosť, keď nie sú všetky stanoviská rovnaké a povie áno/nie. Ministerstvo hospodárstva v tomto pôsobí už tak trochu v predstihu ako odvolací orgán.
Stáva sa totiž, že napíšu tam v podstate nepodstatné taľafatky nejaké, no tak to ministerstvo hospodárstva odignoruje. Alebo keď napíšu relevantné, tak sa k tomu prikloní. Ale nie v prípade zahraničných vecí. Tam keď MZV povie, že nie, tak je to nie a bodka. A, samozrejme, samotné ministerstvo hospodárstva podlieha kontrole rôznych medzinárodných organizácií. Oni si tam, tento, toto oddelenie podlieha priamo ministrovi. Tiež si tam nemôže robiť, čo chce, a sú pod kontrolou rôznych medzinárodných organizácií na kontrolu s obchodovaním zbraní. V organizačnom poriadku ministerstva tam je niekoľko desiatok noriem, ktoré pod toto spadajú.
No, a keď ja som bol minister, tak stalo sa, stalo sa to opakovane, že ministerstvo zahraničných vecí veľmi rýchlo, veľmi rýchlo zamietlo nejakú žiadosť. Zamietlo žiadosť napríklad v prípade, kedy českí kolegovia v takom istom prípade, českí kolegovia vystavili exportnú licenciu, u nás nie, i keď my sme chceli. Lebo ja som v prvom rade videl to, že, že tvorí to zamestnanosť a zvyšuje to HDP. Ja som za to, aby sme vystavovali exportné licencie. A pamätám si napríklad 5-tisíc projektilov do Saudskej Arábie a takéto veci. A z Čiech to vyviesť nebolo problém, ale zo Slovenska áno. Tiež som opakovane toto riešil s vtedajším ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom a tak ďalej. Čiže áno, ja si viem predstaviť, že ministerstvo zahraničných vecí by zvoľnilo, by znížilo tú prísnosť na vystavovanie vývozných licencií. To je v poriadku. Lenže to, čo sa teraz navrhuje v kompetenčnom zákone, v poriadku nie je, a síce navrhuje sa, že právo veta pri vývoze už nebude mať ministerstvo zahraničných vecí, ale bude mať ministerstvo obrany. Problém je, že jednak, keď... sú tam dva problémy. Prvý problém je, že keď nastane nejaký prúser, napríklad že so slovenskými samopalmi sa spácha atentát alebo niekde tie už spomenuté slovenské projektily, niekde zabijú nevinných ľudí a tak ďalej, to sa vždy rieši potom. A toto musí žehliť a vysvetľovať minister zahraničných vecí, nie minister obrany. A nebude zvyšok sveta meniť svoje štruktúry, keď raz toto riešia ministri zahraničných vecí, tak nebude to zrazu inak. Čiže toto je prvý dôvod, prečo by to právo veta malo ostať na ministerstve zahraničných vecí, majú s tým skúsenosti, majú s tým dlhodobé skúsenosti, tam sú ľudia, ktorí tam pracujú dvadsať rokov. To, že a sú tam ľudia, ktorí zažili ôsmich ministrov a robia si tú robotu. Ja sám som bol, neviem, či viete ministrom zahraničných vecí a to dva týždne v marci 2020 a zažil som si to, a preto by bolo veľmi správne to tam nechať.
Druhý dôvod, ten je omnoho závažnejší, je ten, že ministerstvo obrany samotné je obchodník so zbraňami. Ministerstvo obrany má licenciu na obchodovanie zbraní. Tých licencií je vydaných na Slovensku niekoľko desiatok. Takže keď chcete obchodovať na Slovensku so zbraňami, musíte najprv získať takú všeobecnú licenciu na obchodovanie a tú keď máte, tak potom na každý jeden vývozný obchod, exportný, exportnú udalosť potrebujete ešte samostatné povolenie. Takto to funguje prakticky všade v Európe. No a, samozrejme, keď teraz to právo veta prejde z MZV na ministerstvo obrany, tak budú oni, ministerstvo obrany, bude kontrolovať samé seba. Čiže oni si budú chcieť vystaviť žiadosť a už to nebude posudzovať nejaký iný orgán, už si to budú posudzovať oni sami. Oni sami si povedia, tak toto si tu vetovať nebudeme, ale napríklad nejakú inú vec, možno nejaká súkromná konkurenčná firma, tak tú vetovať budeme. A nemusia ani veľa odôvodňovať, ale vedia veľa a práve preto vedia veľa ovplyvniť. Toto je ten problém. Problém nie je, že čo som tu zachytil, neviem ani, že koľko je na tom pravdy, či minister Kaliňák mal v minulosti alebo má nejakú formu so zbraňami a tak ďalej. Nie, problém je, že samotné ministerstvo obrany je obchodník so zbraňami, má licenciu na obchodovanie so zbraňami, musí ju mať, lebo aj ministerstvo obrany realizuje množstvo vývozných, ale najmä dovozných obcho... transakcií, čiže musí ju mať. Ale nemalo by to byť tak, že sa bude samo kontrolovať. Preto je správne, že to je na MZV a prispieva to posilňovať tzv. systém bŕzd a protiváh. A toto sa tu významne narúša. A ja teraz nehovorím, že raz keď je vytvorený systém bŕzd a protiváh, povedzme v tejto oblasti, že to je na veky vytesané do kameňa. V poriadku, nech nie je, ale, ale nech sa to, nemôže sa to zrušiť v skrátenom legislatívnom konaní, kedy naozaj nie je dostatočný priestor na posúdenie, resp. teraz vďaka veľmi intenzívnej účasti opozičných poslancov sme si ten priestor ako-tak vytvorili. Ale v normálnom prípade to je bum-bum-bum a doobeda to schváli vláda, poobede sa schváli skrátené legislatívne konanie a na druhý deň sa schváli samotný zákon. Vybavené. Dovidenia. Toto bol nakoniec jeden z dôvodov nášho odchodu z vlády, lebo sa diali takéto veci a bol to Robert Fico, ktorý toto a celkom oprávnene kritizoval ako chaos a teraz on robí, on to robí vlastne od úplného začiatku a v maximálnom rozsahu a ukazuje sa, že všetky tie reči boli len o tom, ako ukľudní situáciu, boli len prázdne sľuby, lebo toto je to, čo teraz, už teraz to vnáša chaos, ale keď sa potom, už keď to bude všetko schválené, lebo si to koalícia prevalcuje, tak a začne to fungovať v praxi, potom sa ukáže, jáááj, na toto súdruhovia nemysleli, toto tu, toto tu nedomysleli a potom vznikne chaos v štátnej správe. Preto si myslím a som presvedčený o tom, že treba nechať ten systém s tými licenciami tak, ako je a ak ministerstvo zahraničných vecí posudzuje žiadosti alebo niektoré žiadosti príliš prísne, nech sa páči, je tam pán minister, pán Blanár, jemu nepadne koruna z hlavy, keď si pôjde na to oddelenie sadnúť. Ja som to urobil niekoľkokrát a nech si nechá vysvetliť problematiku. No, lenže nie, to sa tu ide hneď celé meniť.
K druhej veci, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, to je to nové ministerstvo mágie, ktoré teda si tu Andrej Danko zmyslel, že aj on chce mať ministerstvo a šak ja si myslím, že každému predsedovi jeho vlastné ministerstvo by sme mohli napísať aj do ústavy. Problém je taký, že sú to dve oblasti, ktoré nejak nesúvisia. Šport, oblasť športu je vlastne o spravodlivom rozdelení verejných peňazí. Máme rôzne disciplíny, niektoré významné. To je teda, najvýznamnejšie sú hokej a futbal, niektoré menej významné, niektoré menej významné, niektoré úplne zanedbateľné, ako rozdeliť peniaze. Tak vymyslel sa pred časom taký vzorec, vzorec sa nepáčil, zdá sa mi hokejistom, tí potom boli vyčlenení. Ja si myslím, že by mali byť začlenení, ale každopádne ten vzorec určuje, že kto dostane koľko peňazí a čo s tým robia a to sa nejak kontroluje. Čiže, oblasť športu je o prerozdeľovaní verejných financií na nejaký verejný statok. Verejný statok je taký, ktorý by pravdepodobne nevznikol, kde spoločnosť má veľký záujem na tom, aby existoval takýto statok. S týmto súhlasím, aj keď som liberál a hovorím menej štátu, tak áno. Som presvedčený, že je správne, že štát podporuje masový šport detí.
No a cestovný ruch. Cestovný ruch je podpora podnikania. Vôbec je na mieste otázka, prečo práve táto oblasť podnikania má byť nejak významne podporovaná, prečo nejdeme podporovať pekárov napríklad. Ja si myslím, že aj chlieb je dôležité mať alebo prečo nejdeme podporovať predajcov kopíriek. To by som ja napríklad uvítal, som v minulosti mal takú formu. Nie. My sme si povedali, že práve ten cestovný ruch ideme podporovať. Tam si myslíme, je to dokonca trochu škoda, lebo keď idem do Tatier, v minulosti boli u nás tie Tatry trochu také zaspaté a, a to malo svoje čaro, keď som išiel vtedy do Zakopaného, kde to vyzeralo ako, ako na kolotočisku. Tak som bol celkom rád, že, že nemáme ten cestovný ruch až tak veľmi rozvinutý.
No, každopádne tomu rozumiem, že to je politika každej vlády, že si povedia, my ideme podporovať cestovný ruch, lebo, lebo to je našou prioritou a to považujeme za dôležité. V poriadku. Ale vytvárať kvôli tomu samostatné ministerstvo s potenciálne veľmi pochybnými personami, ktoré toto ministerstvo budú viesť, s veľkým množstvom peňazí, ktoré tam pôjde. A, samozrejme, aj sú tu samotné prevádzkové náklady. Robert Fico rozprával o tom, ako je štátny rozpočet deravý, v katastrofálnom stave, ale okrem RTVS nezrušil jediný výdavok bývalej vlády. A to my sme odišli z vlády preto, lebo, lebo kvôli štátnemu rozpočtu. Robert Fico nezrušil jediný výdavok zo štátneho rozpočtu, ale pridáva ďalšie. Napríklad nové ministerstvo. Keď si pozriete svetový rebríček ministerstiev všetkých krajín, tak zistíte, že tie najzaostalejšie africké krajiny majú že 40 ministerstiev. Také existuje. Že 35 ministerstiev v Afrike nájdete úplne v pohode. Naopak, Švajčiarsko má 7 ministerstiev. Ja si myslím, že toto by mohlo a pre Andreja Danka asi tažko, ale pre tých zopár súdnych ľudí, ktorí sa aj v koalícii nachádzajú, by toto mohlo byt také momentum, taký, taký hint, že možno by aj bolo dobré znižovať počet ministerstiev a nie takto že zvyšovať, že úplne z nuly vytvoriť nové ministerstvo jednoducho je vec, ktorá je zlá. Naopak, my by sme mali tie ministerstvá zlúčiť. Napríklad cestovný ruch presunúť na hospodárstvo, tam kde voľakedy bol. Školstvo, kultúru a šport pekne zlúčiť do jedného ministerstva, takto to napríklad majú v Nemecku. No tak keď 80-miliónové Nemecko môže mať federálne, teda tú bundes kultur ministerium, kde sa rieši aj školstvo, aj kultúra, tak si myslím, že aj na Slovensku by sa to zvládlo. Áno, mali by sme menej o jedného pána ministra, s pánmi štátnymi tajomníkmi a s limuzínami a tak ďalej, ale myslím si, že štátna správa by bola efektívnejšia.
Možno si dokonca kolegovia v koalícií zoberú za príklad, teda viem, že nezoberú, lebo robia presný opak, ale v Argentíne si zvolili teraz nového prezidenta a ten počas, je to asi dva-tri týždne dozadu, no tak počas prvých troch týždňov vo svojej funkcií pán prezident zrušil 5 ministerstiev a on to ale aj vopred oznamoval. Chodil na tie predvolebné akcie s motorovou pílou a hovoril, ja to tu budem sekať. To isté sa stalo na Novom Zélande, lebo v 70-tych rokoch v tej krajine vládli socialisti tak dlho, až ju úplne zhuntovali do gruntu a už krajina bola tesne pred krachom a potom tam nastúpil osvietenejší premiér aj s veľmi chytrým ministrom financií a porušili množstvo, množstvo tej centrálnej verejnej správy. Zrušili napríklad clá a podobne a tá krajina ožila.
Vidím, že sa mi končí čas, takže o príklade Nový Zéland porozprávam nabudúce. Veľmi dúfam, že bude mať koalícia dosť rozumu netlačiť silou mocou tú zmenu, ten prevod práva veta z MZV na ministerstvo obrany, ktoré je samotným obchodníkom zbraní. Že si dajú povedať. Majú predsa všetky ministerstvá pod kontrolou, tak kolega Blanár, nech si dá tú námahu a nech vystavuje tie licencie menej rigídne, tie súhlasy. Ale nech nebabrú do tohto, lebo napáchajú škody, o ktorých dnes ešte ani netušia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)