Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, ďakujem za faktické pripomienky. No, veľmi jednoducho, našli sme už len tuná v tejto chvíli viacero prípadov, kedy vláda eviduje tú infláciu, či už pri tých správnych poplatkoch, kde ju aj teda nejak vypočítala a vyšlo z toho povedzme priemerné 50-percentné navýšenie, alebo kde tá kalkulačka nefungovala úplne správne, napríklad pri tých hraniciach škôd, kde bolo aj 1400-percentné navýšenie v jednej z tých hraníc, ale dobre.
Ja si myslím, že sme v prvom čítaní, toto je veľmi jednoduchý pozmeňujúci návrh. Úplne, navrhujem, pozerám na pána predsedu Danka, ktorý túto tému kedysi riešil. Je to jedna suma, maličký pozmeňujúci návrh. Ak ho podáme my, bude problém, ak ho podá koaličný poslanec, som presvedčený, že všetci zaňho zahlasujeme a pomôžeme ho prijať. Takže myslím si, že tu sme v správnom čase a na správnom mieste, kde vieme, zákon, ktorý, hovorím, má v sebe veľa dobrého, vieme ho ešte takto vylepšiť a skutočne pomôcť každému jednému malému podnikateľovi v tejto krajine. Tak ako aj Jozef Pročko rozprával, majú to ťažké a fakt ten štát na nich pri tej inflácii nezabudol. Kdekoľvek, kde bolo treba zvýšiť odvody, zvýšiť poplatky, zvýšiť čokoľvek, všade ten štát dokázal tú, tú infláciu zapracovať.
Prosím, vážená koalícia, zapracujme tú infláciu aj, aj pri tejto hodnote.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič, budem teda na teba reagovať, ako som bol upozornený. Myslím, že si mal veľmi dobrý postreh s tým symbolických nárastom hranice pre povinnú, povinné prihlásenie sa za platcu DPH zo 49 790 na 50-tisíc. A tiež je to už okolo 15 rokov, pravdepodobne ešte viac, keďže, keďže tá hranica je tak stanovené od prechodu na euro a iba sa to prepočítalo z korún na euro. A chcel by som vyjadriť taký, také poľutovanie, že medzi malými podnikateľmi nie je viac podvodníkov, zlodejov a korupčníkov, lebo voči podvodníkom, zlodejom a korupčníkom sa táto vláda správa oveľa veľkorysejšie ako voči malým podnikateľom a tam ten argument infláciou platí. Teraz, keď sme schvaľovali novelu Trestného zákona, tak sa zvýšili hranice škody s odôvodnením, že však bola inflácia za tie roky. A teda z 266 eur, malá škoda, sa išlo na 700 eur, z 2 660, väčšia škoda, sa išlo nakoniec na 20-tisíc eur, z 26 600, čo je značná škoda, sa išlo až na 250-tisíc a škoda veľkého rozsahu zo 133-tisíc sa išlo na 650-tisíc. Takže naozaj škoda, že pre túto vládu sú zlodeji, podvodníci a korupčníci dôležitejší ako malí podnikatelia, lebo tak sa reálne správa.

Ďakujem pekne. Ináč ja by som si v tom naozaj chcel urobiť jasno, lebo ja, prísne vzaté, keď budem ukazovať nejaký graf z ministerstva financií, tak to je tiež vizuálna pomôcka? Lebo to je na formáte A4, hej, čiže to by som rád chcel mať v tom jasno, hej, že čo sa môže, čo nie. Lebo rozumiem tomu, že nejaký plagát, ale že A4-ka, to je štandardný rozmer materiálov, s ktorými pracujeme, ale dobre, nechám si vysvetliť.
A zareagujem len možno na pána Hazuchu, keď sme, keď sa v záverečnej reči k Trestnému zákonníku pán Susko tu začal výrokom Kanta, hej, Immanuela Kanta, ktorý povedal niečo v tom zmysle, že keď sa pominie spravodlivosť, tak sa neoplatí ľuďom už tam žiť. On ten Immanuel Kant povedal ešte jeden výrok, ktorý sa mi celkom páči, že keď si niekto zlomí nohu, tak ho kľudne môžte potešiť, však je dobre, však si mohol zlomiť väzy, hej. A toto mi pripomína reakciu pána Hazuchu, že vlastne my máme byť happy, že síce to kleslo symbolicky, ale však my môžme byť radi, však to mohlo stúpnuť dramaticky. Rozumiete, hej, to je úplne fantastické. že vlastne takto treba ľuďom, my sa to musíme od nich učiť, fakt, naozaj tej demagógii sa treba učiť. (Povedané s pobavením.) Ja neviem, kde sú tie kurzy, ja sa tam prihlásim, že vlastne môžme byť radi, že to nestúplo, čo na tom, že inflácia v celej Európe klesá, hej, ale tu teda vďaka vláde SMER-u inflácia, vlastne ceny nestúpajú, lebo vláda sa snaží. Síce to kleslo kozmeticky, ale nestúplo to dramaticky. Naozaj, úžasná schopnosť, hej, sa vysporiadať s nejakým problémom a odkomunikovať ho verejnosti, o tom, že tie schopnosti vlády sú enormné. Naozaj, treba sa od vás učiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. No, samozrejme, tento problém existuje, to, to som povedal aj ja, no zároveň ale fakt už, keď porovnávame s susednými krajinami, no, ono to asi nebude o tom, že tie susedné krajiny teda majú silnejšiu miestnu obchodnú inšpekciu, ktorá silnejšie tlačí na to, aby tie ceny boli nižšie. To asi, asi nie, hej. Tak, tak keď sa teda pozeráme na všetky okolité krajiny, tak sa nepozerajme, oni tie nižšie ceny nedosiahli, že ich, tie ceny, lepšie kontrolujú, ale práve možno tými lepšími podmienkami na výrobu, áno, to, čo hovoril pán kolega Muňko, prečo v tom Rakúsku sú schopní vyrobiť si všetku mrkvu, všetok petržlen, kopu ovocia, kopu zeleniny, pričom tie podmienky majú možno horšie ako Slovensko, hej. Tak ale to asi nebude o SOI-ke, o tom, že lepšie kontrolovať. To je práve o tom, že možnože tu máme fakt toľko rôznych byrokratických prekážok, že jednoducho namiesto ovocných sadov sa pestuje len pšenica alebo repka a jednoducho do toho naši poľnohospodári nejdú. Čiže prosím, pozrime sa do tých krajín. Áno, sú na tom lepšie a proste tie ceny tam objektívne vedia byť aj nižšie, tak ale pozrime sa, ako ich dosiahli. Lebo ja len zopakujem to, čo som hovoril v mojom príspevku, tie nižšie ceny nijak nedosiahneme tým, že budete lepšie kontrolovať a že to do tej poslednej dedinskej predajničky pošlete ešte každé dva týždne ďalšieho kontrolóra, ktorý bude cvičiť tú predavačku a toho majiteľa, že či náhodou tie ceny nemá nejaké neprimerane vysoké. To môže spôsobiť akurát to, že bude zavretá ďalšia prevádzka.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som k tomuto návrhu mal skôr, skôr teda otázky, alebo je to možno je iba iná verzia jednej a tej istej otázky, že čítal som aj dôvodovú správu, aj som si vypočul pána, pána predkladateľa, ale by ma zaujímalo, že čo konkrétne bol ten, ten impulz, ktorý ho viedol k predloženiu toho návrhu zákona, že ktorá kategória tých vodičov, ktorí môžu, môžu viesť vozidlo s právom prednostnej jazdy, je dôvodom, prečo sa pristupuje k novelizácii toho, toho návrhu zákona, že či existuje nejaká skupina, kde, kde je to že reálny problém, že reaguje tá novela, novela na to, že, ja neviem, či sanitky alebo, alebo čo konkrétne, lebo z toho mi to, možno som nečítal pozorne, ale nebolo jasné. Lebo to sa týka viacerých kategórií, možno vo viacerých kategóriách neexistuje, neexistuje ten, ten rovnaký, rovnaký dôvod, takže ktorý bol ten impulz alebo, alebo odkiaľ vzišiel a teda že či nemôže vzniknúť problém, že ak sa to rozšíri na všetky tie kategórie.
A druhá vec je, že či by nebolo lepšie, aby takýto návrh išiel ako vládny, a teraz nehovorím že o rozsahu, lebo rozsah je, to je, toto je také typické, že, že poslanecký, že nie je to rozsiahla novela, ktorú napísali niekde na ministerstve a poslanec to iba predloží, lebo sa chce vyhnúť ministerstvo riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, že ako z hľadiska rozsahu je to že drobná zmena, áno, takto asi vyzerajú poslanecké, poslanecké návrhy zákonov, ale predsa len je to vec, ktorá má aj nejaký systémový dopad, tak neviem, či k tomu bolo nejaké teda vyjadrenie vlády alebo nejaké pripomienkové konanie, pripomienkové konanie k návrhu stanoviska vlády ako býva, ktoré nie je teda plnohodnotné ako keď to predkladá, predkladá ministerstvo.
Čiže tá moja druhá otázka, by som ju tak asi položil tak, že či tam ten dôvod bol, že prečo ste, prečo ste s tým išli ako s poslaneckým a či ste neuvažovali, že skôr by ste, ja neviem, však máte vplyv aj na vášho ministra, ministra vnútra, aj keď nie je z tej istej strany, tak že či ste neuvažovali, že by bolo lepšie dať to v nejakej najbližšej, najbližšej novele, a teda budem rád, ak by ste mi mohli odpovedať na tieto dve otázky či už v rozprave, čo by som bol radšej, alebo aj v záverečnom slove.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, no tento návrh zákona bol nielen pripravovaný ešte počas minulého volebného obdobia, ale dokonca bol aj predložený do legislatívneho procesu v Národnej rade a teda bolo to riešené práve tým druhým spôsobom, ktorý tu už bol spomenutý, teda nebol to samostatný zákon, ale centrálny informačný systém bol súčasťou zákona o štátnej službe, čiže bolo, bolo tam použité aj to alternatívne riešenie. Žiaľ, alebo teda žiaľ, no, nebol, nebol ten návrh schválený, lebo sa o ňom rokovalo, rokovalo až v apríli predchádzajúceho roku, už keď sa teda volebné obdobie chýlilo dramaticky ku koncu, nemám teda detailné porovnanie oboch tých návrhov, ale za ten návrh, ktorý bol v minulom, v minulom období, nehlasoval ani vtedy opozičný poslanec pán, pán Erik Tomáš napríklad.
Tak ale teda chcel som k tomu, že áno, keď je to dobre pripravené, tak je dobre pripravené aj preto, že keď sa návrhy pripravujú dlhodobo, keď k nim prebieha riadne medzirezortné pripomienkové konanie, keď zamestnanci ministerstiev dostanú priestor pre to, aby ten návrh pripravili, tak je ten návrh spracovaný kvalitne, a teraz bez ohľadu na to, či si myslíme, že treba takú úpravu, netreba, má sa to urobiť inak, ale pokiaľ ide o tie, o tie formálne náležitosti, tak fungujú. A potom sú iné typy zákonov, ktoré sú politické, keď sa politická moc rozhodne, že chce nejaký zákon a potom to vidno aj na tých doložkách a na tých dôvodových správach, ako je to presvedčivé, ako je to dobre spracované, alebo nie.

Ďakujem pekne za slovo. Skúsim teda reagovať na kolegov.
No presne, ako hovoril kolega Hlina, dnes si požičiava Slovensko na úrovni Talianska. To je momentálne najmenej dôveryhodná krajina Európy. Čiže požičiavame si jednoducho draho. A sme rovnako málo dôveryhodní, čiže budeme mať problém nielenže si požičiavať draho, ale vôbec si aj požičiavať. No ako sme na tom s tým dlhom? Šesťdesiatosem miliárd je náš aktuálny hrubý štátny dlh a blížime sa k 60 % hrubého domáceho produktu. To sú čísla pre malú otvorenú ekonomiku, ktoré sú už toxické.
Ale aby som teda len nekritizoval, zmysel by malo vlastne naviazať zvyšovanie dôchodkov fakt na ekonomiku, na to, na schopnosť vygenerovať dodatočné zdroje a tu naviažem na pána kolegu Richtera, že áno, presne tak. Ono treba robiť aj to, aby proste sa podporovala ekonomika, aby sme boli konkurencieschopnejší, aby sa ten koláč zväčšoval, aby bol väčší hrubý domáci produkt, z toho, samozrejme, aj tá časť, ktorá sa dostane do štátu a aby teda následne boli zdroje aj na sociálne, či zdravotné, či všetky ostatné účely. Ale, bohužiaľ, toto zatiaľ ešte z vlády nevidieť, necítiť. Proste iba sa rozdáva, iba ten populizmus. Ja verím a dúfam, že prídu aj opatrenia fakt na podporu ekonomiky. Lebo to je jediná cesta, ako sa dá fungovať.
Čo sa týka ešte výšky toho, čo treba doplatiť do Sociálnej poisťovne, no v tomto roku je to 1,6 mld. Proste my potrebujeme na vyplatenie tých dôchodkov, ktoré budú schválené, ďalších 1,6 mld., ktoré sa teda, sú transferom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, upozornil si na to, že ide sa rozdávať z niečoho, čo nemáme, čo tak trochu mení alebo posúva tú pôvodnú paradigmu medzi pravicovou a ľavicovou politikou. Ja som tu už v predchádzajúcej rozprave spomínal, tam sme, myslím, riešili to dotovanie výroby Kofoly, že súčasná vláda prevracia tú slávnu, ten slávny výrok Ronalda Reagana o tom, že ak sa to hýbe, zdaň to, ak sa to stále hýbe, tak zareguluj to a ak sa to prestalo hýbať, tak to začni dotovať. Tak naša vláda začne dotovať, hoci sa to ešte stále hýbe, a potom to ešte bude mimoriadne zdaňovať ako nezdravé sladené nápoje. A tuto je to niečo podobné, lebo kedysi to fungovalo tak, že pravicové vlády umožnili ekonomický rast, umožnili ekonomike fungovať, naakumulovali sa nejaké zdroje, ktoré potom ľavicové vlády prejedali alebo prerozdávali. Len bohužiaľ, a teraz, samozrejme, že to nie je iba pri týchto 13. dôchodkoch, je to už, už dlhodobejšie, nie je to iba na Slovensku, tak aby sa mohlo rozdávať rôznymi formami, tak sa krajina zadlžuje. Čiže nerozdávame z toho, čo už máme, čo už máme naakumulované vďaka dobrému fungovaniu hospodárstva, ale štát rozdáva peniaze, ktoré nemá, respektíve má ich iba fiktívne, lebo musí si na to požičať a bude, bude to potom museť splácať, a teda ide to z jedného vrecka do druhého, nie je to adresné.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, dobre, že zaznieva tento hlas a ešte si ho dovolím doplniť, že to tu tak aj zaznieva v tom, v tých politických diskusiách, že teda však ešte tá úroveň zadlženia je taká, aká je, ešte nás to pustí a neviem čo, no ja by som to také nadšenie nemal, hej, lebo my už teraz vieme, že potrebujeme veľa si požičať. A teraz si namodelujte situáciu, že my vieme, že si potrebujeme veľa požičať, ale nám nechcú požičať. Rozmýšľal niekto z kompetentných aj nad tým, že to môže nastať, a to môže nastať. Viete, úverová schopnosť je nejaká, aj štátu. Určitý moment vám tí ľudia povedia, a z čoho mi to chcete vrátiť? Z čoho, však tam už sa nedobije z tej biedy nikto nič, tam je to ohrozené. Samozrejme, pri štátoch sa to riziko vyhodnocuje ináč, ale nám sa to môže stať. My sa nespoliehajme, že Taliansko, Taliansko má Koloseum, Taliansko má more, Taliansko má históriu. My sa neporovnávajme s Gréckom. Gréci sa zľakli, keď Nemci povedali, že idú brať ostrovy. Čo nám prídu brať? V Revúcej krčmu, keď tu vidím pána predsedu. Viete, že čo bude, čo budú, ako budú uplatňovať tie pohľadávky (povedané so smiechom), že čo budú vyhodnocovať ako bonitnú záležitosť na umorenie dlhu?
Dajme pozor, ja viem, že to chutí, že to fascinuje rozdávať z cudzieho. Podľa mňa by to mal byť trestný čin, rozdávať z požičaného by mal byť podľa mňa trestný čin. Rozdávať z vyrobeného, kto chce, nech si rozdá, jeho zodpovednosť. Ale rozdávať z požičaného by mal byť trestný čin, podľa mňa. Dajme pozor, kam sa rútime.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov a asi to tiež bude tak, ako kolega, kolega Hlina, že teda nebude to politicky podporujúce samého seba, ale bude to férové a bude to skutočne zasa o peniazoch.
V prvom rade, áno, aj ja vnímam medzigeneračná solidarita je dôležitá. Áno, všetkými desiatimi hovorím, že za. Vnímam aj to, že špeciálne starodôchodcovia naši majú skutočne nízke dôchodky. Je to pravda. Rozumiem aj každému jednému dôchodcovi bez ohľadu na jeho príjem, že sa poteší dodatočnému dôchodku, dodatočnému príjmu. Chápem, aj môj otec je dôchodca, chápem, rozumiem, je to prirodzená ľudská vlastnosť. Rozumiem aj politickému kontextu našich kolegov z koalície, rozumiem. Rozumiem aj medzigeneračnej solidarite. To tiež treba povedať. No ale povedzme si, čo je a čo už nie je medzigeneračná solidarita.
No čo je medzigeneračná solidarita, samozrejme, je to, že aby sme dnešnými našimi sociálnymi odvodmi, ktoré všetci platíme, aby sme sa nimi skladali na dnešné dôchodky pre našich dnešných dôchodcov, samozrejme. Tie odvody nie sú malé, všetci to vieme, vnímame, vidíme to na páske. Takisto medzigeneračná solidarita je aj to, ak sa dnes, keď veľa ľudí pracuje, keď naša demografická situácia je v tomto momente v poriadku, aby sme teda časť tých odvodov dávali do II. piliera a aby teda na osobných dôchodkových účtoch si nimi ľudia šetrili na svoje budúce dôchodky. Aj toto je medzigeneračná solidarita, v budúcnosti to bude odľahčovať ten priebežný dôchodkový systém, úplne súhlasím.
No medzigeneračná solidarita však už nie je míňať viac ako krajina, jej pracujúci ľudia sa dokážu na dôchodkoch vyzberať. Medzigeneračná solidarita nie je ani to, čo sa udialo nedávno v konsolidačnom balíčku, a to je okresávanie II. piliera, pretože tým míňame dnes na úkor budúcnosti. Proste toto nie je medzigeneračná solidarita, toto, ja to volám, že to je medzigeneračné vyžieranie. Medzi týmito dvoma pojmami fakt treba rozlišovať a treba to ľuďom hovoriť.
A nastavenie, ktoré teraz ide vláda prijímať, o ktorom teraz rokujeme v prvom čítaní, je jednoducho pre slovenské verejné financie neudržateľné, tak ako to idú nastaviť, je to jednoducho neudržateľné, to treba každému jednému občanovi povedať. Vláda si v podstate žije búdu aj na samého seba, alebo samú seba a populizmus ju dobehne. Povedzme si, ako to bolo doteraz, veď aj doteraz sme mali nejaký 13. dôchodok, bol nastavený ako sociálna dávka, áno, tiež to bolo obeťou populistických náletov, ale zodpovednému hospodárovi, zodpovednému ministrovi financií to dávalo možnosť vyplácať ako 13. dôchodok toľko, koľko si v danom, v danom roku dokáže teda krajina dovoliť, hej. No a teraz vlastne jednoducho to už bude tak, ako aj pán minister povedal, pre tento rok 830 mil., pre ďalší ešte viacej, je to jednoducho zákonné, povinné a vláda proste, minister financií bude nútený tie peniaze nájsť, bližšie poviem, ako ich nájde.
No a k tomu 13. dôchodku ako sociálnej dávke, tam bola určitá sociálnosť, hej, 300 euro sa platilo dôchodcom s najnižšími príjmami, teda tí dostanú v aktuálnom roku plus 300, a tí, ktorí mali doteraz najvyššie dôchodky, tí mali tú najnižšiu sadzbu tých 50, tým pribudne v tomto roku až 550. Toto by sa tiež dalo obhájiť ako určitá zásluhovosť, veď tí, čo viacej platili, proste majú vyššie dôchodky, tak viacej platili aj do toho I. piliera, alebo teda do priebežného. Ale toto by sa dalo obhájiť vo Švajčiarsku, alebo v nejakom ropnom emiráte, nie na Slovensku, kde jednoducho si na kompletný 13. dôchodok musíme požičať. Fakt celý 13. dôchodok na Slovensku ide na úkor zvýšenia štátneho dlhu. Takto to je a žiadny obed nie je zadarmo, aj toto treba proste ľuďom hovoriť. Na všetok populizmus, ktorý, áno, pomohol, pomohol tejto vláde vyhrať voľby, vidím to aj ja, ale jednoducho doplatia na to ľudia a aj to zaplatia. A ja rozumiem, pán minister je minister sociálnych vecí, prečo by on hovoril, odkiaľ na to tie peniaze zobrať, tak férový minister by povedal aj á, dáme ľuďom, bé, odkiaľ na to vezmeme, tak ale dovolím si to ja teda povedať namiesto pána ministra, ako to vlastne v tej štátnej kase v tomto roku vyzerá a ako to bude vyzerať v najbližších rokoch.
V prvom rade asi všetci vnímame, že naša demografická situácia je do budúcna najhoršia v celej Európskej únii, proste ten náš úbytok pracovnej sily, úbytok mladých ľudí bude najvýraznejší v celej Únii a aj preto my máme najmenej udržateľné dlhodobé verejné financie. Toto sú fakty, ktoré nehovorím ja, to hovorí proste Eurostat. Toto si nás všetko počká.
No, zároveň my máme problém už dnes a dnes ten systém mal byť fakt schopný, schopný fungovať a generovať tie peniaze, on by to aj bol schopný, len nesmelo by sa to populisticky zvyšovať nad tú úroveň proste, ktorá je udržateľná. Každopádne v tomto roku, a toto je už rozpočet tejto vlády, je naplánovaný deficit 7,9, takmer 8 mld. eur, 8 mld. eur na tento rok. To znamená, znamená to, že týchto 8 mld. eur si budeme musieť požičať, zároveň, samozrejme, si musíme požičať ešte aj na, proste na splácanie starého dlhu, čiže realita je tá, že Slovensko si tento rok musí požičať 10 mld. eur pri úrokoch medzi 3 až 4 %, to sakra nie je málo, to je extrémne rozdiel oproti tomu, keď sme si požičiavali pred tromi rokmi za nulu, ale ešte stále to nie je dosť, proste ešte stále, už si Slovensko ani nevie požičať viacej ako tých 10 mld. ročne na finančných trhoch, ale dobre, je ešte nejaká finančná rezerva, hotovostné rezervy štátu, takže to, čo ešte bude treba na dosplácanie dlhov, to sa teda použije z toho a zníži to hotovostnú rezervu Slovenska. Takáto je tá situácia a takto to vyzerá.
Čo to znamená? Tá dlhová služba, to znamená, čo nás stojí splácanie, splácanie dlhov pre tento rok, to som zasa, mám tu tabuľky z rozpočtu, je 1,6 mld. eur, okej, dôchodcom ideme dať 830, ale toto si treba pozrieť. Na splácanie dlhu dá táto krajina 1,6 mld. Zamyslime sa, čo by sme všetko mohli mať, keby sme nemali, keby sme neboli zadlžení a keby sme nepokračovali takýmto extrémnym spôsobom v zadlžovaní sa. Ešte stále to nie je najhoršie, pretože na budúci rok pribudne ďalších aspoň 7 mld. ďalšieho dlhu a ďalší rok ďalšie a proste tá dlhová služba porastie budúci rok k 2 mld. a v ´26 to bude až takmer 2,5 mld. eur.
To sú jednoducho čísla, ktoré sa nedajú, nedajú udržať a najhoršie je na tom to, že ak sa krajina dostane do problémov, to je to, čo hovoríme často o tej gréckej ceste, tak vo finále na to nakoniec doplatia práve tí najchudobnejší, práve tí najbiednejší, to sa aj v tom Grécku stalo, oni jedného dňa normálne museli škrtnúť 30 % z dôchodkov, normálne tým ľuďom prišlo z mesiaca na mesiac o 30 % menej, a to boli v situácii, kedy ale ešte boli radi, že im vôbec ten zvyšok prišiel. Pretože boli v situácii, že to je pekné, že mali bankomatovú kartu, pekné, že našli bankomat, ale strčili ju tam a nič z neho nevyliezlo. Toto, toto je problém, ale dobre, možno sa nestaneme až do takejto situácie, ale ani tá situácia predtým nie je veselšia, pretože, okej, Európska únia má, samozrejme, viacero, viacero mechanizmov, ktoré zabránia krajine sa dostať až na takýto extrém, a to použije Únia aj voči nám, ale to znamená to, že proste budeme jednoducho odsúdení na chudobu, nám ešte skôr než proste krach štátu hrozí to, že Slovensko bude chudobné. A budeme chudobná ako krajina a budeme chudobní aj ako jej občania. A najhoršie bude práve tým, ktorých pán minister najčastejšie spomína, proste práve tým, ktorí sú na tom najslabšie sociálne, finančne, zdravotne, akokoľvek. Toto si treba uvedomiť, toto je odvrátená strana populizmu a toto si, prosím, vážení kolegovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)