Videokanál klubu

Ďakujem obom kolegom za, za reakcie.
Pán poslanec Čaučík, áno, zhodneme sa, ten návrh je pozitívny a teda na rozdiel od viacerých iných, ktorými sme sa tu zaoberali, tam ani ja nevidím žiadne riziká. Uvidíme, čo, či v druhom čítaní tam nepribudnú nejaké veci, ako už býva zvykom, ale teda zatiaľ je to v podobe, ktorá myslím si, že skvalitní priebeh volieb a zvýši informovanosť a môže to mať aj tie efekty pozitívne, o ktorých ste hovorili.
A, pán poslanec Ľupták, no, či to bola konšpirácia, alebo eliminácia možných rizík, ja by som naozaj len zopakoval, že konalo sa tu už veľké množstvo volieb parlamentných, regionálnych, komunálnych, do Európskeho parlamentu, prezidentských volieb a s výnimkou roku ´98, keď naozaj veľká časť spoločnosti vnímala, že Vladimír Mečiar na ceste k autokracii môže siahnuť aj k tomu, že by voľby boli, boli zmanipulované, tak ja som naozaj nezaznamenal nejaké pokusy o systémové manipulovanie volieb alebo, alebo informácie, ktoré by spochybňovali korektnosť sčítania výsledkov volebnými komisiami a ďalšieho sčítania, sčítania výsledkov na vyšších úrovniach, alebo že by niekto vymieňal zápisnice okrskových volebných komisií, však výsledky volieb za jednotlivé okrsky boli dostupné aj predtým, cez, cez štatistický úrad boli, boli zverejňované. Toto naozaj bol prejav paranoje a vedomého šírenia konšpirácií o sfalšovaní volieb, ktoré využívala časť opozície pred voľbami.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rozdiel od pána poslanca Hajka ja teda vôbec nie som rád, že sa zmenil predsedajúci, lebo som chcel zareagovať na to, čo pán podpredseda Národnej rady Danko povedal vo svojej kvázi faktickej poznámke, aj keď sa do faktickej poznámky neprihlásil, kde teda hovoril o tom, že kultúrnu pamiatku nemožno odniesť a že ten návrh sa týka iba nehnuteľných kultúrnych pamiatok, čo nie je pravda, pretože ten návrh rieši predkupné právo štátu na kultúrne pamiatky v § 23 a v § 2 ods. 3 pamiatkového zákona je kultúrna pamiatka vymedzená ako buď hnuteľná vec, alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, čiže táto právna úprava sa týka aj hnuteľných kultúrnych pamiatok. A je to zarážajúce, že to pán podpredseda Národnej rady Danko nevie, nielen z dôvodu, že teda by to mohlo byť súčasťou nejakého všeobecného prehľadu, že okrem nehnuteľných kultúrnych pamiatok existujú aj hnuteľné kultúrne pamiatky, ale je to o to zarážajúcejšie, že pán podpredseda Národnej rady Danko je jedným z predkladateľov tohto návrhu zákona, takže zrejme celkom nevie, pod čo sa podpísal.
Podobne ako niektorí z predrečníkov, alebo viacerí z predrečníkov chcem uvítať, že hlavný predkladateľ tohto návrhu zákona pán poslanec Michelko povedal, že nevie o žiadnom pripravovanom pozmeňujúcom návrhu, tak to z doterajších troch kultúrnych zákonov, ktoré predkladá skupina poslancov, už máme dva, kde človek, ktorý ich tu uvádza a ktorý, predpokladám, vie o tom najviac, tvrdí, že nebudú, nebudú pozmeňujúce návrhy, tak bilancia je zatiaľ jedna ku dvom, mohli by sme si to poznačiť.
Tie špekulácie o tom, že bude predložený nejaký pozmeňujúci návrh aj rozsiahly, označuje za konšpirácie, hoaxy a paranoju, tak ja budem len veľmi rád, keď sa v druhom čítaní ukáže, že všetky tie špekulácie vo vzťahu k týmto dvom zákonom boli len konšpirácie, hoaxy a paranoja, naozaj nebude predložený žiadny zásadný pozmeňujúci návrh, ktorý tam bude dopĺňať iné veci, ktoré tie návrhy, návrhy neriešia, ktorý zásadným spôsobom zmení, zmení charakter celého návrhu, a pán poslanec Hajko, ktorý v prvom čítaní povedal, že podporí napr. novelu pamiatkového zákona, ju bude môcť podporiť aj v druhom čítaní, lebo ostane rovnako neškodná.
Ale tie podozrenia zase, priznajme si, pán poslanec Michelko, zase nie sú také, že nevieme, prečo, prečo sa objavili. Je tu päť návrhov zákonov z oblasti kultúry, ktoré nepredkladá jednotlivý poslanec, ale predkladá ich skupina poslancov zastúpená všetkými, alebo zo všetkých troch koaličných poslaneckých klubov. Vy ako predseda výboru pre kultúru a médiá, pán poslanec Jarjabek za SMER, ktorý dlhodobo sa venuje kultúrnym, kultúrnym témam, tiež bol v minulosti predsedom tohto výboru, a bývalá ministerka kultúry pani Laššáková za HLAS, čiže to nie je len tak, taká nejaká drobnosť, a pritom tri z tých piatich zákonov, toto je tretí, riešia relatívne drobnosti. Určite toto nie sú zásadné veci, ktoré by sa týkali Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu alebo pamiatkovej ochrany, ochrany na Slovensku. Sú to veľmi stručné návrhy, ktoré, ktoré, áno, dávajú poslanci v priebehu volebného obdobia, ale tuto máme naraz päť zákonov, tri z nich, tri z nich takéto, takéto drobnosti, zastúpenie všetkých koaličných strán, takže uvidíme, uvidíme, ako to bude s tými podozreniami.

Ďakujem pekne. Reagujem na pána Pročka najprv.
Jožo, pozor, pán podpredseda má krátku zápalnú šnúru, už na to upozorňoval včera (reakcie z pléna), zato však dlhšiu brzdnú dráhu, hej. (Povedané s pobavením. Potlesk.)
Ďakujem, ďakujem pekne za tie príspevky. Ja možno skúsim ešte raz zhrnúť tú pointu, pointu tohto, tohto príspevku, že či 30-, alebo 60-dňová lehota na predkupné právo štátu pri pamiatkach nedelí a nenásobí. Ako sme zistili, tie pamiatky sa nepredávajú a nekupujú, teda štát ich nekupuje, pretože má na to veľa dôvodov, prečo to nerobí, a na tom nič nemení 30- alebo 60-dňová lehota. Tu treba urobiť iné typy opatrení, tie však v tom návrhu zákona nie sú. Čiže z tohto pohľadu sa mi javí, že ten zákon vyzerá byť úplne jalový a bude to teda že úplná blbosť, a v tom prípade by sme za to hlasovať nemali, alebo je to len teda hra na schovávačku, že v druhom čítaní sem príde niečo, čo nepoznáme, a tým pádom by sme preto opäť o tom hlasovať, alebo nemali by sme hlasovať za to.
Ak by ste si chceli niekto, prosím, vygoogliť tú spoločnosť, ktorá na Slovensku kupuje tie pamiatky pre Maďarov, volá sa MANEVI SK. MANEVI SK.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne, kolega Szalay, trafil si klinec po hlavičke. To, čo by som očakával od predstaviteľov Slovenskej národnej strany, je, že prvé, čo budú riešiť, je slovenské národné záujmy alebo ich ohrozenie. Slovenská národná strana už je druhýkrát v tejto koalícii. Je všeobecne známe aj zo správ Slovenskej informačnej služby, a nielen, akým spôsobom tu operuje Maďarsko, nielen na juhu Slovenska, ale vo všeobecnosti a takisto akým spôsobom vlastne a načo využívajú skupovanie týchto kultúrnych slovenských pamiatok, z ktorých sa stávajú niečo ako také malé maďarské úrady alebo veľvyslanectvá šíriace maďarské záujmy a maďarskú propagandu. Namiesto toho, aby sa táto strana začala o toto zaujímať a nielen o toto, tak robí úplne niečo iné. Svojím spôsobom hľadá skôr cestu, ako ešte viac otvárať týmto záujmom Maďarska cestu na Slovensko. A mňa by zaujímalo, že v koho záujme vôbec koná táto strana. Ja som presvedčený, že taký Dula alebo Pauliny-Tóth sa v hrobe obracajú, keď toto musia vidieť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tak pokračujeme ďalej s týmito kultúrnymi zákonmi. Tento vyzerá byť taký naozaj najmenej, najmenej nebezpečný a keď nás aj ubezpečil pán poslanec Michelko, že k nemu nebudú pozmeňovacie návrhy, tak v zásade by som nemal problém podporiť predĺženie lehoty, dokedy má štát sa vyjadriť k tomu, či si chce, alebo nechce uplatniť predkupné právo, i keď súhlasím s pánom poslancom Kalivodom, že prečo to nie je 90 dní alebo kľudne že pol roka, nech si to niekto poriadne premyslí, ale keďže nie je k tomu debata, lebo k tomu nebolo pripomienkové konanie, je to len poslanecká aktivita, dobre.
Ako som už v predchádzajúcich vstupoch povedal, nie som úplný borec na kultúru a postupne sa len učím, ako tieto veci fungujú, ale teda otvoril som si internet počas rozpravy pani Jaurovej, keď sa pýtala, že vlastne aký problém tuná riešime, že dajte nejaké dáta, štatistiky, čísla, niečo, aby sme vedeli, že čo to znamená, keď sa posunie lehota z 30 na 60, koľko pamiatok by bolo bývalo kúpených štátom, keby tá lehota bola bývala nie 30, ale 60 dní. No, tak na webe ministerstva kultúry nájdete zoznam tých pamiatok, ktoré sú ponúknuté teraz v tom okne, že teraz sa môže štát rozhodnúť, či ich kúpi, napríklad v Seredi park si môžete kúpiť, máte čas do... a to bolo do včera, pardon. Do dnešného dňa máte bytový dom na Puškinovej 2 v Bratislave, v Banskej Bystrici si môžete kúpiť meštiansky dom, v Cíferi kaštieľ a park, v Trnave meštiansky dom na Halenárskej alebo na Župnom námestí v Bratislave sa predáva takisto pamiatka, polyfunkčný dom Župné námestie 7, keby ste chceli. Dobre.
Čiže nejaký zoznam tých pamiatok existuje, ktoré sú ponúkané, a aká je realita, akým spôsobom k tomu ten štát pristupuje? A tu by som sa opäť vrátil k pánovi poslancovi Kalivodovi, ďakujem, že tu ešte teda zostal, lebo sa mi to páčilo. Asi ste zachytili tú skutočnosť, prešlo to aj médiami, že za posledné roky Orbánove Maďarsko skupuje na Slovensku slovenské pamiatky. Nie jednu, nie dve. Desiatky slovenských pamiatok dnes nepatria ani nejakým súkromným slovenským investorom, ale patria maďarskému štátu. Cez natiahnutú takú firmu, ktorá postupne poskupovávala veľa slovenských pamiatok. Čítal som taký článok v Pravde, že, že v Bardejove, čo je UNESCO mesto, hej, dedičstvo UNESCO, tak tam kúpili národnú kultúrnu pamiatku a prečo? Nemali sme predkupné právo? No nie, mali sme iba 30-dňové takéto, kým sa musí ten štát vyjadriť. Keby bolo 60, možno by sme ich kúpili. No nie, nekúpili, akože to vás, samozrejme, samozrejme, zavádzam. Nekúpili, pretože štát nekupuje pamiatky. To je odpoveď na otázku. Nie 30- alebo 60-dňová lehota je problém v prípade toho, že pamiatky odchádzajú zo Slovenska alebo teda že ich vlastníci sú, sú cudzie mocnosti.
Dovolím si prečítať stanovisko ministerstva kultúry z leta tohto roku, teda ešte predchádzajúce vedenie rezortu kultúry, ale v zásade zhrnulo tie veci administratívne korektne: "Štát má podľa zákona pri predaji nehnuteľnosti predkupné právo, no takmer nikdy ho nevyužíva. Štát odkupuje národné kultúrne pamiatky len veľmi výnimočne, pretože pre ne nemá účelové využitie, nevytvára zatiaľ fondy na odkupovania pamiatok ani na údržbu týchto objektov." Vysvetlilo ministerstvo kultúry, ktoré túto tému zastrešuje na vládnej úrovni.
Takže adekvátna starostlivosť o národné kultúrne pamiatky nie je daná 30- ani 60-dňovou lehotou pri predkupnom práve. Tá je daná niečím úplne iným. A ak chceme naozaj zabrániť tomu, a ja s tým súhlasím, to, čo povedal pán poslanec Kalivoda, aby sa naše pamiatky nedostávali do pochybných rúk cudzích mocností, tak na to treba nájsť nejaké iné riešenie. Treba nám na to zdroje, treba dať na to nejakú víziu, nejaký koncept, a nie poslaneckým návrhom tu meniť 30 na 60 dní. Ja sa obávam, ospravedlňujem sa za to vyslovenie nedôvery, pán Michelko, že to nebude jediná, jediná zmena, ktorú tento zákon bude chcieť do legislatívy priniesť. Prosím vás pekne, ak chceme pomôcť našim pamiatkam, pripravme komplexný materiál, ktorý zahrnie viac vecí, nielen predĺženie lehoty na predkupné právo.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne obidvom diskutujúcim. S pánom Hajkom sme sa asi plne zhodli, že veci sa majú robiť tak, ako povedala včera pani Jaurová, poriadne, to znamená ze vším všudy, s celou parádou, s celým pripo... legislatívnym procesom, s pripomienkovým konaním, určite s predstavením nejakej koncepcie. Tak sa majú veci robiť vo všetkých sektoroch vrátane, vrátane kultúry, absolútne súhlasím.
Ondrej, áno. Toto podozrenie tu hovoríme nahlas, takže keď k tomu príde a v druhom čítaní sa tu objavia význam zákona meniace pozmeňováky, tak budeme vedieť, že sme boli, že sme na to vopred a včas upozorňovali.
Ja som ešte možno zabudol v tej rozprave povedať, tak to možno teraz dobehnem, že také tvrdenia, že fond kontroluje sám seba a že tam teda jednoducho to nie je úplne v poriadku, a preto to treba zmeniť, to sú pekné tvrdenia, akurát nie sú obsiahnuté v dôvodovej správe. Tá dôvodová správa je tak jalová, tak riedka, tak prázdna, že to okrem samotného zákona teda vyčítam predkladateľom aj kvalitu tej dôvodovej správy. Tá dôvodová správa nehovorí to, čo hovoríte vy vo svojich vystúpeniach pri obhajovaní tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za odpoveď, pán poslanec Michelko. Mne teda len išlo o to, že či, či tu to, čo ste nazvali, že fond kontroluje sám seba vo vzťahu k Audiovizuálnemu fondu, považujete za dobré alebo zlé, lebo potom, potom ste mohli prebrať do Audiovizuálneho fondu ten model z fondu na podporu kultúry, kde fond nekontroloval sám seba, ale bola tam tá kontrola zo strany ministerstva kultúry, ale zrejme ste teda to nepovažovali za úplne zlé, že v dozornej komisii sú aj zástupcovia fondu alebo teda zástupcovia menovaní radou fondu, tak len som si teda chcel ujasniť, že či je to dobré, alebo zlé, keď napríklad v dozornej komisii sú aj zástupcovia menovaní radou fondu.

Pani poslankyňa Kleinert, z tvojho vystúpenia vyplýva vcelku zaujímavá otázka, že akú majú predkladatelia, resp. akú má ministerstvo kultúry predstavu o tom, aký má mať štát vplyv na fungovanie inštitúcií typu Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry národnostných menšín, lebo k tomu všetkému sa ešte, ešte dostaneme.
A, bohužiaľ, z tých návrhov zákonov nedostávame žiadnu odpoveď, lebo zvýšenie členov, počtu členov dozornej komisie z troch na päť, mne to tam nehovorí veľa o tom, že ako si predkladatelia návrhu zákona myslia, že by mal štát, konkrétne ministerstvo kultúry, ovplyvňovať rozhodnutia, fungovanie, činnosť Audiovizuálneho fondu, či to má byť len zvýšená kontrola vynakladania verejných zdrojov, či už teda tých, čo sú priamo zo štátneho rozpočtu, alebo z iných platieb, ktoré nie dobrovoľné platby, ale sú to platby na základe, na základe zákona. Alebo má skupina predkladateľov a zároveň aj ministerstvo kultúry inú predstavu o tom, že ten vplyv štátu na konkrétne rozhodnutia by mal byť, by mal byť silnejší, takže opäť škoda, že sa to teda nedozvieme. Ak to ostane všetko pri tom, ako hovoril pán poslanec Michelko, tak zákon sa nezmení a zmení sa iba táto jedna vec, ale tiež mám pochybnosť, že, že to tak bude a že nedôjde aj k iným zmenám.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým diskutujúcim aj za korektný tón. Veľmi stručne to bude.
Jožo Pročko, jediné, čo ma tak napadlo k tomu, že počujeme trávu rásť.
K Ondrovi Dostálovi, jasné, no chýba podstata toho návrhu, hovoríme o tom, že bude ten, podstata bude zverejnená čoskoro, potom čo schválime, že to prejde cez prvé čítanie.
Nemá nikto vraj zlý úmysel, hovorí Dušan Jarjabek, ale obchádza sa štandardný proces, a to vyvoláva to podozrenie, a to podozrenie je ďalšou kvapkou do toho pohára nedôvery. Ako, Dušan, práve týmto postupom sa len prehlbuje tá nedôvera. Ja by som chcel veriť a dúfať, že na výbor pre kultúru už neprídu žiadni neúspešní žiadatelia, po tom, čo sa všetko pomení, ale som hlboko presvedčený (povedané so smiechom), že takí sa objavia, lebo vždy sa objavia, to je jedno, kto to bude robiť, či červení, zelení alebo modrí. Vždy sa takí neúspešní žiadatelia objavia, a teda len si držme palce, že ich nebude príliš veľa.
No, a pani Kleinert, má sa to riešiť inde, samozrejme, že sa to má riešiť na inom fóre, nie v parlamente, my tu nie sme naozaj odborníci od jadrovej energetiky, ako sme tu zistili pred pár dňami, až po múzeá a knižnice a podobne. A tým, že sa to neriešilo nikde inde, tak, pochopiteľne, sa bude celý ten kultúrny sektor, všetci tí ľudia pozerať na nás, že čo ste nám to zase schválili tam hore, hej, a budeme možno všetci v jednom, v jednom vreci.
Ja si myslím, že toto naozaj mal byť vládny návrh zákona. Teší ma, že teda pripúšťate, že ministerstvo kultúry sa teší veľkej nedôvere, ale toto dôveru v ministerstvo kultúry nijakým spôsobom nezvýši.
Ďakujem.

Pán poslanec Szalay, k tej nedôvere v spoločnosti, o ktorej si hovoril, to je, to je fakt, to sa zhodneme, aj keď neviem, či sa to týmto návrhom zákona vyrieši, a keby len smerohlasáci na nás útočili.
A hovoril si, že chýba k tomuto návrhu zákona medzirezortné pripomienkové konanie. No keby len to, lebo chýba aj obsah a zdôvodnenie toho, čo má byť vlastne schválené, lebo všetkým nám je jasné, že toto nie je to, čo má byť schválené, to sa dozvieme až v druhom čítaní a chýba nielen medzirezortné pripomienkové konanie, ale chýba aj reálne prvé čítanie a reálne druhé čítanie, lebo v prvom čítaní má byť rozprava k podstate návrhu zákona, ale ako môžme diskutovať o podstate návrhu zákona, keď vlastne nevieme, čo je podstata návrhu zákona, to sa dozvieme až v druhom čítaní. A v druhom čítaní sa má diskutovať o zmenách toho návrhu a pripomienkach k nemu, ale, ale toto je iba nejaký nosič, to, o čom to je a čo by sa na tom prípadne mohlo zmeniť, to, to sa my dozvieme až potom, keď tie pozmeňujúce návrhy budú predložené, v lepšom prípade vo výbore, v horšom prípade až v pléne pár hodín pred hlasovaním. A medzirezortné pripomienkové konanie by sme tu ešte mohli mať k tomuto, ale nebolo by to k návrhu zákona, ale k návrhu stanoviska vlády, k poslaneckému návrhu zákona. Len to predpokladá, že by ministerstvo kultúry chcelo pripomienkovať tento návrh zákona, hoci v skutočnosti je ministerstvo to, ktoré ho malo predložiť, takže nie som si istý, že, že ministerstvo kultúry navrhne nejaké stanovisko a dá ho do pripomienkového konania, ale to nebude plnohodnotné pripomienkové konanie. A opakujem, že pán spravodajca môže vystúpiť kedykoľvek, môže aj teraz nám povedať, o čom to má byť.