Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
No ja trošku tú koaličnú zhodu mierne, mierne akoby naruším. Tuto sa mi to nezdá ako úplne ideálny návrh, aj keď, samozrejme, kopu z toho, čo, čo ste povedali, pani kolegyňa, sedí. Len všetko takéto strojnásobenie vlastne tej lehoty je nie úplne, úplne dobré, keď sa pozriem aj ten Trestný zákon, tam tiež sú veľké zmeny. Tuto je to isté, že 15 rokov namiesto piatich je, je veľká zmena.
Viem si, alebo teda inak, že neviem si predstaviť, že motiváciou na veľké a zásadné investovanie má byť právo to, že budem si môcť odpisovať stratu 15 rokov, to je také, také pofidérne a hlavne potom ono to, ono to láka aj rôznych špekulantov. Proste 15 rokov odpisovania straty je veľa.
No ale aby som len nekritizoval, čo by tu bolo určite lepšie, pretože ten problém existuje, súhlasím, proste tak ako ste ho pomenovali. Len to riešenie by bolo lepšie práve skôr možno vo voľnosti odpisov, že na tejto strane vlastne dať firmám väčšiu možnosť, aby teda dokázali flexibilnejšie odpisovať podľa teda ich, ich finančnej situácie, takže možno tu by som sa pozeral na to, na to týmto, týmto pohľadom.
Samozrejme, a to tiež takisto poviem, že určite to nastavenie dnešné, tak ako je nastavené, päť rokov, a tam sú, samozrejme, ešte ďalšie, jemnejšie podmienky, nie je ideálne, takže ten problém ako taký existuje. Určite by sa možno dalo baviť o tom, že či z piatich nemá byť sedem, či sa teda rôzne množstvo tej straty ročne dá odpísať, čiže nejaké také jemné ladenie tento systém určite potrebuje. Ale taký ten zásah, že z päť na pätnásť sa mi nezdá ako úplne ideálne riešenie. No ale možno by to bolo debata do druhého čítania napríklad, ak by sa teda koalícia rozhodla podporiť tento zákon.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa touto cestou len chcela poďakovať kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska za tieto návrhy zákonov, aj ktorý, teda posledný, z toho balíka predložila kolegyňa, pretože podľa mňa je veľmi dôležité, naozaj aby sme pomáhali podnikateľskému prostrediu na Slovensku, zamestnancom. A rovnako tiež ešte, ak si niekto naozaj ide v 21. storočí niečo vybavovať, aby sme už opakovane nemuseli dokladovať niečo na úradoch, alebo teda aj v bankách, keď si to môžu vyhľadať v systémoch ktoré fungujú. A ja dúfam, že tieto zákony, tieto návrhy zákonov podporia aj kolegovia a kolegyne z koalície, nakoľko ide naozaj o jednoduché zmeny, ale ktoré výrazne pomôžu.
A verím, teda že chceme pomáhať ľuďom na Slovensku, a ešte raz teda ďakujem za tieto návrhy.

Pán poslanec Hargaš, ďakujem za odpoveď na moje otázky.
A teda aby nedošlo k nedorozumeniu, ja som to ako nemyslel ako výčitku, že, že prečo ste s tým neprišli skôr, lebo tak to niekedy zvykne vládna koalícia robiť opozícii, ktorá predtým bola vo vláde, že a prečo s tým prichádzate teraz, prečo ste to nenavrhli, keď ste boli vo vláde, však vtedy ste to mohli presadiť a teraz je to iba také piár.
Ja som sa naozaj úprimne zaujímal o to, že, že kedy ste s tým nápadom prišli alebo odkedy ste o tom uvažovali. A teda aj odpoveď, že v čase, keď sa riešil antibyrokratický zákon a ďalšie zmeny, keď ste boli štátnym tajomníkom, tak jednoducho nebolo to na programe dňa, lebo ste riešili iné, a toto ste plánovali neskôr, alebo, alebo sa ten problém ukázal práve naopak až neskôr, keď už to vyžadovanie povolení, ako ste aj v tom slove hovorili, že vyžadovanie povolení pre iné orgány verejnej moci už nebolo potrebné, a napriek tomu si občania stále, stále žiadali. Tak len toto som si chcel nejako, nejako ujasniť.
A pokiaľ ide o tú druhú otázku, že, že kam to patrí, to ma len teda tiež tak zaujímalo, lebo teda teoreticky je možné aj do jedného, aj do druhého. Je to znižovanie byrokracie, aj keď nie byrokracie štátnej, ale byrokracie, ktorú povedzme že súkromné subjekty vyžadujú od občanov, a je teda úplne v poriadku, že či sa to dá tam alebo tam.
A ak ste usúdili, že viac to patrí do zákona o e-Governmente, tak ja to rešpektujem a myslím si, že je to dobrý návrh a zaslúži si podporu, a keď aj nie zo strany koalície v podobe tohto návrhu, ale verím, že to opatrenie skôr či neskôr sa presadí a možno už počas tohto volebného obdobia.

Pán poslanec, k tomu, čo ste hovorili v úvode, len teda jedna malá poznámka, že možnože zo strany predkladateľov, pokiaľ očakávajú, že by sa niektorí poslanci chceli vyjadriť, ale nevydá to na celé vystúpenie v rozprave, ale iba na faktický príspevok, tak existuje taká možnosť, že predkladateľ nepovie všetko, čo chce povedať o svojom návrhu v tom úvodnom slove, na ktoré sa nedá reagovať, ale povie iba niečo základné a potom sa prihlási do rozpravy ako prvý, a teda tí poslanci, ktorí chcú niečo povedať, ale je to tak na jeden a pol až dve minúty, tak potom nemusia sa hlásiť s krátkymi vystúpeniami v rozprave, ale môžu faktickou na vystúpenie predkladateľa v rozprave. Tak aj, aj takýto spôsob sa dá využívať.
A pokiaľ ide o tú druhú vec, ktorú ste hovorili, že by si to vládna koalícia mohla nejako osvojiť, no tak opozícia často predkladá návrhy zákonov, ktoré sú o tom, že, že vie, že to neprejde, ale teda smerom do budúcnosti deklaruje, že keď sa dostane k moci, tak bude takéto veci presadzovať. V tomto prípade si myslím, že je šanca, že by tie veci boli presadené už skôr. Som dosť skeptický, že by mohli byť presadené tak, že koalícia podporí opozičný návrh, ale predpokladám, že sú to tak normálne a dobré veci, že v rámci nejakého ďalšieho balíčka, s ktorým príde príslušné ministerstvo by sa mohli ocitnúť aj tieto, tieto opatrenia.
A teda využil by som tú príležitosť a spýtal by som sa asi predkladateľa, že, že prečo s takýmto neprišli skôr už teda, alebo neprišla predchádzajúca vláda alebo tá predpredchádzajúca, keď sa asi dalo očakávať, že takéto niečo môže nastať. A ešte, že či to patrí skôr do e-Governmentu alebo skôr do antibyrokratického zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Ono vlastne by sme, alebo kedy by to vyvolal záujem, že podnikateľské prostredie, že keby sa jednalo o podnikateľské prostredie niekde v Dominikánskej republike alebo na Belize, lebo tam slobodní podnikatelia a ľudia, ktorým sa darí v tomto vašom vesmíre, hej, tak tam vyvážajú to, čo, to, čo by malo zostať tu, hej. Takže ich zaujíma podnikateľské prostredie skôr na Dominikánskej republike ako u nás. A to ste vlastne vy stvorili, vy ste stvorili tento svet, kde my vlastne, ja stále sa pátram, už som sa to tu pýtal, že kde je ten vlastne podnikateľ, ktorý sa ku vám hlási, k SMER-u, HLAS-u, SNS, s nejakým príbehom, s nejakým produktom, s nejakým projektom, s niečím na čo sa da pozrieť, niečo, po čom sa dá chodiť, niečo, čo sa dá používať, niečo, z čoho idú nejaké benefity aj pre, pre ľudí. Povedzte jedno meno.
Mne sa s vami a s vašimi, vaším pôsobením v tomto priestore spájajú mená ako Kočner, Baštrnák, Široký a ja tam nevidím nejakú pridanú hodnotu, že, že čo by nás malo nadchnúť, a teda mali by sme byť teda že okej, však niečo tu po nich zostane. Viete, že čo zostane po vás, hej, po tých vašich podnikateľoch?
Čiže asi touto zložitou úvahou dospejeme k tomu, načo je vám podnikateľské prostredie na Slovensku, vás to nezaujíma, vy to tu potrebujete len vyrabovať, zdrancovať, zničiť, potom poutekať a vás zaujíma podnikateľské prostredie v iných destináciách, v karibských. (Povedané so smiechom.) Tam je dôležité, aby tí, čo tam to všetko povyvážajú, aby, aby to vedeli dobre investovať. No smutný príbeh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Presne tak, ďakujem pekne, že si, že si vystúpil, aby sme teda mohli trošku reagovať. No, v prvom rade ma mrzí, že teda skutočne tu sedia len traja koaliční poslanci, pretože to, že vláda dokáže míňať, a tak ako aj predkladateľ povedal, nie investovať, ale prejedať peniaze, to ukázala, to sa ráta v stovkách milión... miliónov, resp. v miliardách. No, možno by bolo dobré, keby však koalícia aj počúvala, že ako tie peniaze treba do tých verejných financií dostať, pretože tam je jediná cesta, a to je to, že tí tvorcovia hodnôt, tie firmy malé, veľké, inovatívne, tradičné, všetky, potrebujú mať nejaké zmysluplné podmienky, aby chceli pracovať, aby chceli zamestnávať a aby chceli tie hodnoty tvoriť.
A to, čo vláda popri míňaní, kto... ktoré sa nijakovsky nedá nazvať investíciou do budúcnosti, robí, je, že zároveň znechucuje všetkých tvorcov hodnôt, a nieže im vylepšuje podmienky, práve naopak, podmienky im zhoršuje, preto je cenný akýkoľvek návrh, a aj my máme veľmi podobný a bodaj by teda sa koalícia na to pozrela, pretože toto nie je politika. Toto je, podnikatelia volia aj SMER, aj HLAS, aj PS, aj SAS-ku, proste oni chcú tu byť, chcú tvoriť hodnoty a chcú mať na to zmysluplné podmienky. Takže taký apel, to, čo aj, aj Alojz Hlina povedal, no možno keby sa tá koalícia zamyslela a skúsila podporiť, podporiť aj tento dobrý zákon.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
A ďakujem za príležitosť zareagovať faktickou poznámkou na situáciu, ktorá tu je v tejto chvíli v Národnej rade, pretože si myslím, že jednu faktickú si to zaslúži.
Dnes ráno o deviatej hodine sme mali začať rokovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie vláda tvrdí, že urýchlene treba zmeniť zákon o ochrane oznamovateľov, lebo sa, citujem: „nadmerne využíva až nadužíva inštitút chráneného oznamovateľa“. Všetci vieme, že to nie je pravda. Nič sa nenadužíva, vláde sa len nepáči, že inštitút chráneného oznamovateľa sa pokúšajú využiť aj policajti, ktorých sa potrebuje táto vláda zbaviť. Ide o sedem ľudí, čo sa dá ťažko nazvať nadužívaním.
Vláda to však vidí každopádne inak a už na decembrovú schôdzu parlamentu zaradila toto skrátené legislatívne konanie, aby zákon o ochrane oznamovateľov zmenila. Potom sa decembrová schôdza natiahla, body sa presunuli na január, a to sa im už o tomto zákone rokovať až tak nechcelo, tak tento bod prehodili na ďalšiu schôdzu, ktorá prebieha práve teraz. Stále sme v režime skráteného konania. Minulý týždeň mal tento návrh predniesť minister vnútra, minulý týždeň na to nemal čas, tak snáď historicky prvýkrát sa strašne dôležité skrátené legislatívne konanie presúva už z decembra na január až na február. A dnes sa akože minister vnútra ospravedlnil.
Tak čo je to za skrátené legislatívne konanie, čo to tu hrajú s nami za hry politici vládnej koalície? Už aj vrabce čvirikajú, že idú tento zákon zmeniť, stiahnuť.

Ďakujem pekne, vážený predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja len chcem položiť kvietok na tento pomníček. (Povedané so smiechom.) Chcel som faktickou, ale nedalo sa faktickou na úvodné slovo, hrozilo, že do rozpravy nikto nepôjde, prejde to tu za minútu a, a pri tom, proste na pomník treba dávať kvety.
Je to tak, vyznelo to naozaj tak milene, hej, jak tu kolega odôvodňoval, že ako je to dôležité, podnikateľské prostredie, a za nami je kolega, ktorý o tom vie svoje, hej, čiže o podnikateľskom prostredí. Takže na zlom, v zlom čase chcem povedať, že nechcem povedať, že na zlom mieste, lebo parlament stále bude parlamentom, ale v zlom čase sa predkladajú návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia. To tu nikoho nezaujíma, nezdržujte, sme na žatve. Viete, pamätné slová Roberta Fica, šúchal to zbožie rozoznávajúc dvojdomú od štvordomej pšenice, hej, tak sme, sme ho tam vtedy zdržiavali, tak aj teraz. Hej, tu sa vládne, tu miliarda nie je peniaz. Toto ide, tam ide, hentam ide. A kto by sa zaujímal o nejakých podnikateľov, ktorým treba zlepšiť podnikateľské prostredie. Pre tých svojich áno, pre tých všetkých ostatných teraz doba nepraje, takže pomník, kvietočky som položil za tento návrh, čo aký dobrý by bol, sa hlasovať v tom, v tejto sále nebude. Ale verím, že raz, raz skončí aj boľševizmus, skončí rozdávanie, skončí populizmus, a ľudia prídu na to, že treba zasiať, aby ste mohli zožať. Nikto nič lepšie nevymyslel. Ja viem, že enormné schopnosti ľudstva sú, ale nikto nič lepšie nevymyslel. (Povedané so smiechom.) A áno, treba niečo robiť a z toho vyrobeného niečo odviesť tomu štátu a potom ten štát rozdáva. To je znova, zase nikto nič lepšie nevymyslel. Potom ešte vymysleli ľudia vojnu, že si pôjdete niečo ukradnúť, ale dúfam, že my týmto smerom ísť nechceme.
Takže áno, zmysel má podporovať podnikateľské prostredie, ale, pán kolega, v zlom čase ste to predložili. Verím, že raz bude čas, kde aj tento parlament bude schvaľovať také zákony.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vlastne s touto faktickou poznámkou som úplne, úplne súhlasil a, a, a reagoval by som otázkou, na ktorú môžeš potom niekedy ako navrhovateľ odpovedať v nejakom vlastnom, vlastnom výstupe. V § 15 ods. 1 písm. a) sa za slová "zabezpečila poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti" vkladajú slová "vrátane termínu vyšetrenia, ak o to poistenec požiada". Toto je podstata tejto novely. A teraz ide o to, že ja som ten poistenec, ja požiadam poisťovňu o termín vyšetrenia a teraz, čo s tým dokáže urobiť poisťovňa, keď tí poskytovatelia, ktorí to vyšetrenie poskytujú, nie poisťovňa poskytuje vyšetrenie, poskytovatelia poskytujú to vyšetrenie, keď tí poskytovatelia ten termín vyšetrenia nie sú ochotní poskytnúť. Akože tam sa poisťovňa môže aj rozglejiť na kolomaž a keďže je to jej povinnosť, tak nesplnenie tejto povinnosti je potom zrejme sankcionované na inom mieste v tom zákone. Čiže môj problém je v tom, že čo sa stane, keď nie je jednoducho tá služba k dispozícii alebo keď nie sú ochotní poskytovatelia tú službu poskytovať.

Je pokročilý čas. Budem sa snažiť byť stručný, nevyužijem celú, aby ste stihli aj reagovať. Vážený pán predsedajúci a zvyšok snemovne, dámy a páni.
Oskar, ďakujem pekne za tento návrh zákona, ktorým sa pokúšaš riešiť zdravotnú politiku v tejto krajine namiesto ministerstva zdravotníctva. Je pravdou, že tu by mal byť na ťahu regulátor, teda ministerstvo, s nejakou komplexnejšou úpravou, ale aj táto malá úprava je snahou vytvoriť priestor pre objednávanie pacientov a predvídateľnosť termínov, ktoré môžu dostať u lekárov. No, je to chvályhodná vec, a preto to chcem akože pochváliť.
Na druhej strane si strašne uvedomujem limity, ktoré toto riešenie, ktoré toto riešenie prináša. Skúsenosť totiž zdravotných poisťovní je bohatá. Zdravotné poisťovne vedia, že pre ich klientov, pre ich poistencov je dôležité mať možnosť byť objednaný na, na termín. Problémom pre implementáciu takéhoto niečoho je absencia legislatívy, áno. Snažíme sa ju nejakým spôsobom nahradiť, ale v prvom rade a predovšetkým absencia motivácie na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poskytovať časť svojich termínov v prospech nejakého objednávkového, plánovacieho a podobného systému. Teraz nehaním tých poskytovateľov, ktorí si to vedia predstaviť, ktorí to robia, ktorí keby nemali objednávkové a plánovacie systémy, tak by už dávno skončili v krachu. Hovorím o všetkých tých zubároch, ktorí, samozrejme, že fungujú spôsobom, že si svojich pacientov plánujú, lebo inak by to nebolo zvládnuteľné. Hovorím o hromade ambulancií a nielen ambulancií, skrátka pracovísk, kde to funguje, ale potom je významná časť pracovísk, ktoré hovoria, že si to nevedia predstaviť, nevedia, ako by to urobili. A ja ich teraz nejdem ich mikromanažovať, že, chlapci, takto to máte robiť, ja len hovorím, že také subjekty tu sú, nie je ich málo, dokonca si myslím, že tvoria väčšinu toho sektora, a im nedokáže zdravotná poisťovňa akože ich prinútiť k ničomu, aby, aby poskytovali svoj kalendár pre prospech objednávkových systémov. A moja otázka znie, ako môžme teda od zdravotnej poisťovne vyžadovať niečo, na čo ona nemá nástroj voči svojim zmluvným partnerom, pretože tí zmluvní partneri povedia, že oni to nie sú predsa povinní, povinní prevádzkovať.
Urobím takú paralelu, pretože je tu taký, taká snaha urobiť štátny objednávkový systém a kedykoľvek zaznie informácia o tom, že poďme sa rozprávať o štátnom objednávkovom systéme cez NCZI, tak si len pozrite, otvorte si ten facebook, že akým spôsobom reaguje ten sektor na takéto nápady, veľkým odmietaním, lebo sa toho boja, lebo je to niečo neznáme, lebo možno niektorí z tých lekárov dokážu za to objednávanie vyberať peniaze a toto im hrozí, že by niekto videl a pozeral na prsty a tak ďalej a tak ďalej. Je tam milión iných dôvodov, ale podstata je, že to tí lekári tak ľahko nechcú. Že im, že to bude teda dlhá cesta, kým sa dostaneme k tomu, že prelomíme túto, toto odmietanie, ale nie je možné dovtedy dávať čierneho Petra zdravotným poisťovniam, že vy to musíte zabezpečiť, ale vaši poskytovatelia, ktorí tie termíny musia na konci dňa poskytnúť, nie sú povinní takéto niečo urobiť.
Čiže z môjho pohľadu je to dobré, treba to riešiť. Úplne nultá vec je používať elektronický výmenný lístok, Druhá vec, ktorá sa musí stať, ale ktorá sa nedeje, je povinný zápis poskytnutej povinnej zdravotnej starostlivosti do ezdravia. Tu si dovolím takú kacírsku vec na to, že je piatok 15.46 h, tak si to môžem dovoliť povedať. Domnievam sa, že najmenej 20 % zdravotnej starostlivosti poskytovanej na Slovensku nie je zapísaných nikde. Všetka zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje u súkromných poskytovateľoch, ktorí nemajú zmluvy so zdravotnými poisťovňami, nemá ten poskytovateľ dôvod a motiváciu s výnimkou toho, že je to zákonná povinnosť, niečo z toho písať a posielať do ezdravia. My nevieme, akým spôsobom je poskytovaná, koľko zdravotnej starostlivosti sa v tejto krajine poskytuje. Vieme iba to, čo je platené z verejného zdravotného poistenia. Netušíme, čo sa deje mimo tohto rezortu, a tento súkromný paralelný sektor, samozrejme, rastie. Čiže zápis do ezdravia a, samozrejme, zdieľanie informácií medzi špecialistami, medzi nemocnicami a tak ďalej, čo dnes stále nefunguje. Bez toho sa nedostaneme ďalej.
No a zmerajme to čakanie u tých špecialistov. Netušíme, koľko sa čaká. Sú to anekdoty. Môžme si otvoriť internet, môžme skúsiť otázky, sú to anekdoty, ktoré sa líšia v čase aj v mieste. Ak mi poviete, že chcete kardiológa, pošlem vás do Piešťan, lebo ho dostanete ten termín o týždeň, ale v Bratislave ho dostanete o tri mesiace, ale je to koľko(?), trištvrte hodiny jazdy autom. Čiže poďme zmerať tie čakačky. No a objednávanie používajme tam, kde je problém. Nie je problém všade. Je hromada vecí, ktoré fungujú dnes bez toho, že by sme museli do toho sa rýpať, ale riešme to tam, kde je problém. A problém je, tu už to bolo povedané, prvovyšetrenia u špecialistov. Pacient sa nevie dostať na prvovyšetrenie u špecialistov. Z môjho pohľadu by poisťovňa mala za prvovyšetrenie platiť omnoho vyššiu sumu, aby vytvorila motiváciu poskytovateľa poskytovať prvovyšetrenia, ale toto by mal byť ten reťazec, na ktorého konci potom bude riešenie pre, pre našich pacientov. Čiže nemá byť to riešenie že pre všetkých, že všetci od zajtra musíte poskytovať tie termíny, poďme to riešiť per partes. Verím, že na to bude čas v druhom čítaní, keď sa tento zákon dostane do druhého čítania.
Myslím si, že Oskar chce riešiť zmysluplný problém. Snaží sa ho riešiť zospodku, keďže nie je ministrom, ale budem rád, keď dáme tomuto nápadu šancu.