Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Dobrý večer, kolegovia. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Navrhované uznesenie má jediný cieľ. A to ten, aby sme sa pripojili aj my Slovenská republika k 48 štátom, s väčšinou z tých štátov sme v nejakých partnerských spojeniach či v rámci Európskej únie, alebo s NATO, a aby sme sa pripojili preto, aby sme odsúdili raketové útoky Ruska severokórejskými raketami voči Ukrajine.
Rétorika strany SMER bola, že v momente, keď budú dôkazy, tak sa k tomuto pripojíme. Dôkazy už dávno sú a stále sme sa k týmto 48 krajinám ako Slovensko nepripojili, preto týmto uznesením chceme dať príležitosť tejto vláde, ale aj nám poslancom, aby sme tento krok k skupine štátov, ku ktorým, verím, chceme patriť, urobili.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Pán poslanec Blaha, no nikto netvrdí, že samotné skrátené legislatívne konanie je koniec sveta.
Sú skrátené legislatívne konania, kde je dôvod podľa... ktorý predpokladá zákon, a sú také skrátené legislatívne konania, kde ten dôvod nie je. Sú skrátené legislatívne konania o menej závažných návrhoch aj závažnejších a o veľmi závažných. Vy ste tu povedali, že Európsky parlament sa neozval, keď bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválené nové ministerstvo pre pani Remišovú, ale tak Európsky parlament z novšej histórie sa neozval žiadnym pobúreným uznesením, ani keď bolo schválené nové ministerstvo pre stranu pána Danka. On sa ozval teraz, keď sa menil zásadných spôsobom Trestný zákon, čo je, čo je niečo, niečo úplne iné.
Hovorili ste o tom, že my sme skrátili rokovanie o tej obrannej zmluve so Spojenými štátmi. Tam, pokiaľ viem, bolo schválené nočné rokovanie, ale vy, áno, áno, pán poslanec Mizík tu púšťal nejakú sirénu, čo znemožňoval, znemožňoval rokovanie, takže, takže tak to bola trošku iná situácia, keď znela siréna v Národnej rade.
Ale teda najviac ma na vašom vystúpení zarazilo, ako ste sa ohradili voči pani poslankyni Jurík, že bola voči vám osobná. A vy ste v reakcii, teda pani Cifrovú Ostrihoňovú a pána Ódora označili za agentov Progresívneho Slovenska, Pročka za profesora, pani Jurík a my ostatní nemáme radi Slovensko, opozícia je protislovenská, judášska a zradcovská, prezidentka je protislovenská, europoslanci sú súdruhovia a my tu, teda pani poslankyňu Jurík, ale asi my nenávidíme Slovensko, škodíme Slovensku a správame sa vlastizradne. To nie je osobné, hej? Nie? Dobre.

Ďakujem, pani kolegyňa.
Vaše vystúpenie bolo jasné, trefné, absolútne vysvetlilo, o čo v tomto uznesení ide, a bolo takým prejavom aj slovenského patriotizmu, pretože vlastne ten váš prejav nebol stranícky alebo nadstranícky, bol v záujme Slovenskej republiky. Niektorí iní kolegovia tu majú tie svoje stranícke výlevy a obraňujú si svoju stranícku politiku na úkor národných záujmov.
Čo je ale hrozné, že vy ste vlastne kritizovali ľudí, ktorí pred pár rokmi tvrdili, že sú hrádza proti extrémizmu a že chcú byť jadrom Európskej únie. A pozrime sa o pár rokov neskôr, kde stojíme.
A čo je ešte horšie, že toto všetko, čo tu zažívame, sme tu zažívali už v minulosti, hej, že sme to zažívali v 90. rokoch počas Mečiarovej éry, kedy sme pravidelne dostávali rôzne manifesty a vôbec listy z Európskej únie, ktoré jasne upozorňovali na to, akým spôsobom je porušovaná demokracia a právny štát na Slovensku.
A myslím si, že keď sa dnes retrospektívne pozrieme na tie 90. roky, tak je všetkým jasné, že to tak bolo, že tá Európska únia to nepísala len tak z rozmaru, ale jednoducho to bolo opreté o jasné argumenty, pretože Európska únia je spoločenstvo, ktoré je postavené na určitých princípoch a hodnotách, ktoré zdieľate. Ale my sme sa dostali práve naopak do tej situácie, že tí, ktorí boli naši partneri, naši spojenci, sú dnes touto vládnou garnitúrou interpretovaní ako naši nepriatelia. A naši nepriatelia, ktorí chcú nás získať pod ich vplyv, sú dnes interpretovaní ako tie vzory a tí priatelia, podľa ktorých sa správať, a tak sa správa aj táto garnitúra.
Vitajte v Bielorusku!

Pán poslanec Čaučík, asi v tejto miestnosti ani v tejto krajine nie je nikto, kto by chcel bagatelizovať obete či už na jednej, alebo na druhej strane, určite tu nie je nikto, kto by tvrdil, že tu existuje nejaké jednoduché riešenie, že sa lúskne prstami alebo šibne prútikom a dosiahne sa riešenie, ale zároveň teda celkom nerozumiem, ako možno zároveň tvrdiť, že Izrael má právo sa brániť proti teroristickému útoku, a hovoriť, že nemá nastať tá situácia, ktorá nastala, samozrejme, o nejakých formách, konkrétnostiach sa dá brániť, ale Hamas nie je partner na mierové rokovania, Hamas je hnutie, teroristické hnutie, ktorého cieľom je dosiahnuť ukončenie existencie štátu Izrael. Keby mal Hamas silnejšie, kvalitnejšie technické prostriedky, väčšiu, väčšiu bojovú silu, tak by nepochybne takých udalostí, aké sa odohrali začiatkom októbra, bolo ďaleko viac, aj tých obetí na strane Izraela by bolo, by bolo ďaleko viac.
Čiže na jednej strane hovoríme, že áno, Izrael má právo sa brániť, a na druhej strane, ale de facto v tom, v tom návrhu spochybňujeme, že to právo brániť sa, brániť sa má, lebo, lebo ako potom, ako, ako chcete s takýmto nepriateľom bojovať.
Čiže môj pohľad na túto tému je oveľa bližší k tomu, čo vo svojom vystúpení povedal pán poslanec Krajčí, a podobne ako on ani ja nemôžem za takto naformulované uznesenie hlasovať, lebo sa mi zdá, že relativizuje tú situáciu a, a nepomenováva veci pravdivo.

Ďakujem za odpoveď, pán generálny prokurátor.
A možno by som sa teraz spýtal, že či považujete za normálne a štandardné, aby poslanec Národnej rady sa vedel dopracovať k pripomienkam generálneho prokurátora k návrhu dôležitého zákona, možno najdôležitejšieho zákona v oblasti trestnej politiky, ktorú má na starosti aj Generálna prokuratúra vo významnej časti jej štádií, alebo teda prokuratúra, na čele ktorej stojíte, aby sa poslanec Národnej rady musel dopracovávať k pripomienkam generálneho prokurátora zaslaným predsedovi Národnej rady tak, že si podá žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám na Generálnu prokuratúru a na Národnú radu Slovenskej republiky, z ktorej som to dostal ešte neskôr ako z Generálnej prokuratúry. Až predvčerom mi prišla odpoveď z Národnej rady Slovenskej republiky.
Toto je podľa vás normálny spôsob, akým majú poslanci, poslanci pracovať, keď nemajú, nemajú informácie o názore relevantnej inštitúcie v oblasti, v oblasti trestného, trestného práva a stíhania trestnej činnosti?
A teda ja som sa pýtal na to, že vy ste upozorňovali na to, že tie navrhnuté zmeny vo vzťahu ku korupčnej trestnej činnosti musia mať odstrašujúci charakter, upozorňovali ste na možný nesúhlas... nesúlad tých návrhov so štyrmi medzinárodnými dohovormi, takže tá moja otázka znela, a nedostal som na ňu jasnú odpoveď, že či teraz už podľa vás po tých zmenách, ktoré sa uskutočnili, je Trestný zákon v súlade s tými našimi medzinárodnými záväzkami, ktoré ste spomínali vo svojom prvom liste, alebo nie, lebo potom by nebola v súlade ani s ústavou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takže posledný návrh zákona odo mňa dneska, takže zákon, venujeme sa teda zákonu o dani z príjmov a ten návrh je zrušiť 6. odpisovú skupinu, v ktorej sa nachádzajú teda hlavne budovy, teda nehnuteľný majetok, ktorý sa dnes odpisuje 40 rokov. Ten návrh je tuto urobiť túto zmenu tak, aby to bolo 20 rokov, tým pádom vlastne najjednoduchšia, a pretože zrušenie 6. odpisovej skupiny, pretože to znamená presunutie týchto, týchto vecí do 5. odpisovej skupiny.
Toto skrátenie doby odpisovania zo 40 rokov na 20 rokov je krokom k zatraktívneniu podnikateľského prostredia. Takisto, a myslím, že to som už spomínal, ministerstvo hospodárstva potvrdilo pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tohto zákona. Môže to spôsobiť zvýšenie investícií do majetku. Investície do hmotného majetku v prípade teda budov sa stanú pre podnikateľské subjekty návratnejšie, a teda aj finančne atraktívnejšie a myslím si, že vnímame to asi viacerí alebo podnikateľský svet vníma, že v prípade mnohých budov, ktoré sú používané na podnikateľské účely, sa hovorí o nahromadenom investičnom dlhu, a teda naštartovanie investícií do budov bude mať, samozrejme, následne pozitívny vplyv na stavebný sektor. No a zasa, a to sa už obraciam aj na koaličných kolegov, naštartovanie stavebného sektora, samozrejme, možno očakávať následne aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.
Čiže zasa raz zákon, kde sa nemusíme pozerať, aké tričká máme, či koaličné, alebo opozičné. Je to zákon, ktorý sa teda týka firiem malých, veľkých, slovenských aj so zahraničným kapitálom, proste všetkých. A cieľom je, aby to naše podnikateľské prostredie bolo lepšie, zmysluplnejšie, výkonnejšie, a áno, aby aj štát následne pri rovnakých sadzbách mal jedného dňa z toho viac finančných prostriedkov.
Jasne tu musím povedať, že aj teda tento bod a potom aj ďalší, o ktorom budem hovoriť, má v krátkodobom horizonte negatívny vplyv na verejné financie. Jednoznačne áno, pretože ono je to vlastne časové posunutie príjmov. Ale vo finále z toho dlhodobého hľadiska, koniec koncov aj pre ministra financií to najdôležitejšie hľadisko nie je pozeranie len na tohtoročný štátny rozpočet, ale na dlhodobé verejné financie. No a z dlhodobého pohľadu tam proste nie je, nie je negatívny vplyv. Som presvedčený, práve naopak, že tam bude pozitívny vplyv, pretože keďže to bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, vo finále v nejakom tom časovom horizonte to vie mať, bude mať isto pozitívny vplyv.
Samozrejme, uchádzam sa o podporu. Je to jediná cesta, ako, ako, aby tento zákon prešiel, to znamená uchádzam sa aj v tomto momente o podporu od koaličných poslancov a aj hneď v tomto momente hovorím, že áno, môžme, samozrejme, debatovať o možnostiach verejného rozpočtu a môžme sa prípadne baviť o tom, že teda, že či si vieme dovoliť zo 40 na 20, alebo sa dá baviť o 25 rokoch. Jednoducho vidím, vnímam a ponúkam priestor na diskusiu a na prípadné úpravy tak, aby sme tam teda dali aj ten krátkodobejší pohľad verejných financií. Určite, určite áno. Toľko k tomuto.
A druhý, druhým bodom alebo ďalšími bodmi tohto návrhu zákona je zvýšenie hranice, teda nad ktorú sa či už hmotný majetok, alebo nehmotný majetok, alebo teda aj, aj zhodnotenie bude odpisovať.
Dnešný stav je taký, že pre hmotný majetok sa odpisuje od 1 700 euro, pre nehmotný majetok je to 2 400 euro a myslím si, že 1 700 euro je tam aj pri technickom zhodnotení. Tieto sumy, ako som už spomínal, desať rokov alebo vyše desať rokov neboli zvyšované, ale aj tá suma tých 1 700 euro pochádza vlastne plus-mínus zo sumy 50-tisíc eur, ktorá teda bola v našom zákone o dani z príjmu od... odjakživa, to znamená od roku 2004, kedy tento návrh zákona vznikol. Už som tu viackrát spomínal, keď sa pozrieme na silu eura, alebo teda peňazí v roku 2004 po rok 2024, čo teda je dvadsať rokov, tak, samozrejme, je to úplne inde.
A aj dnes ráno som tu povedal, že áno, akceptujem poplatky, ktoré neboli roky zvyšované, že sa teda zvýšili o infláciu v rôznych oblastiach, hej. A takisto štát, a to je dobre, dokázal to stravné, o ktorom sme sa tu bavili pred chvíľkou, trikrát do roka zvýšiť, lebo inflácia, trikrát do roka, hej. A to teda z toho pohľadu zamestnávateľa je to zvýšenie jeho nákladu, preto sa ja teraz uchádzam, že by teda sme vnímali všetci, hlavne koaliční poslanci, že tú infláciu treba rešpektovať aj z tej druhej, z tej druhej strany, kde to teda do zapracovanie inflácie bude výhodnejšie pre, pre podnikateľa alebo jednoduchšie pre podnikateľa, a teda časovo nevýhodnejšie pre štát. To znamená, sumu, ktorá je tam 20 rokov nezmenená, jednoznačne treba upraviť o infláciu. Čiže ja tu ani nehovorím o nejakom zvyšovaní alebo čom, proste je to zapracovanie, zapracovanie inflácie.
A takisto ako ďalší ten bonus pre podnikateľov je zníženie byrokracie. Zoberte si, voľakedy, ja neviem, dnes keď si zoberieme počítač, hej, od 1 700 euro, dneska poriadny počítač, ho pomaly ani nekúpite za tú sumu, ak ho teda chcete denne používať fakt na nejaké podnikateľské účely, ak sa bavíme o nejakých architektoch alebo o grafických staniciach, samozrejme, tie sú úplne iné sumy.
A ale jednoducho tá suma proste je tak nízka, že aj bežné, ktoré vám ani nevydržia štyri roky, musíte zaradiť do systému odpisovanie so všetkou tou byrokraciou, že to v tom účtovníctve musíte riešiť proste. Ak sa to posunie na tú sumu 3-tisíc euro, veľa vecí z toho vypadne, bude sa to dať odpísať okamžite a bude to zasa aj byrokraticky jednoduchšie pre daného podnikateľa. Toľko, toľko asi k tomuto.
Skutočne buďme féroví, buďte, kolegovia koaliční, féroví. Keď už tú infláciu používame a obhajovala sa s ňou, teda v tom prípade úplne nezmyselne, aj pri Trestnom zákone, hej, kde sa napríklad hranice škôd zvyšovali o 1 400 %, alebo o 1 200 %, tak to je, samozrejme, extrém, hej, ale, ale okej, argumentujete infláciou aj pri lex, lex konsolidácia, pri tých poplatkoch, hovorím, beriem, tak, prosím, všetci spoločne v dobrom argumentujme tou infláciou aj napríklad pri tejto hranice, hranici odpisov, kde teda takisto tá inflácia má presne rovnaký vplyv ako, ako tam, kde to teda sami obhajujete tou infláciou. To zvýšenie, dneska tie hranice teda boli 1 700 a 2 400 euro, a teda bolo to rôzne, či je to hmotný, nehmotný alebo technické zhodnotenie. Dávam tam jednu sumu 3-tisíc euro a zasa je to určité zjednodušenie. Proste načo mať rôzne, rôzne parametre, keď to vie postihnúť jedna suma, jedna hranica.
Fakt, že tuto s každým tým zákonom, ktorý prijímame, by sme vždy mali hľadieť na to, že nerobme z dvoch strán štyri, nerobme z troch parametrov šesť. Práve opačne, robme to, čo robil Steve Jobs. Proste pozrel sa na vec a rozmýšľal, ako ju spraviť jednoduchšie, efektívnejšie fungujúcu a proste praktickejšiu. Toto by mala byť taká tá naša snaha alebo jedným z cieľov nášho konania a tento zákon, aj tento zákon je, je niečo, čo presne k tomuto smeruje. Robí to veci jednoduchšími, zmysluplnejšími a blízkymi dnešnej dobe, takže ešte raz by som chcel veľmi poprosiť všetkých – aj opozičných kolegov, aj koaličných kolegov – o podporu. Nie je to politika, je to ekonomika. A tú máme len jednu, či sme v takom tričku, alebo v inom tričku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže pokračujem ďalším zákonom. Takisto v úvodnom slove len všeobecne.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Marián Viskupič, Vladimír Ledecký a Vladimíra Ledecká. Cieľom... Pardon, Vladimíra Marcinková. (Povedané so smiechom.) Prepáč, Vlaďka. (Povedané so smiechom.)
Cieľom predloženého návrhu zákona je explicitne zakotviť, že stravné poukážky, tzv. gastrolístky, a tiež finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú za mesiac pozadu, a zamedziť tak možnosti v súčasnosti uplatňovaného výkladu, že stravné poukážky sa poskytujú zamestnancovi vopred, spravidla na začiatku mesiaca s odôvodnením, že to vyplýva z ich názvu, z povahy ich určenia a inak sa zamestnanci nebudú mať za čo stravovať.
Dôvodom takejto navrhnutej zmeny je od... navrhnutej zmeny je odstránenie viacerých aplikačných problémov, ktoré, o ktorých budem hovoriť neskôr.
Zamestnanec takouto formou, samozrejme, nič nestratí, stravné poukážky dostane, len teda ich bude mať akoby s posunom v čase. Zamestnávateľom na druhej strane ubudne značná administratívna záťaž spôsobená komplikovanosťou systému a spojená s viacerými aplikačnými nejasnosťami. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľ... no, má pozitívny, pardon, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a takisto je, samozrejme, v súlade s právom Európskej únie.
Toľko na úvod, bližšie poviem v rozprave, aby sa teda prípadne dalo reagovať, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Začnem od konca. Kolega Gábor Grendel, no, samozrejme, môj návrh má účinnosť od 1. 6., to znamená, ráta s tým štandardným postupom. Táto schôdza, aprílová schôdza a dostatok času v štandardných termínoch na všetky ďalšie teda kroky, ako napr. zverejnenie v Zbierke zákonov.
Samozrejme, a teda takisto by som apeloval, že doteraz to fungovalo skutočne tak, že v piatok prijímame zákon, najneskôr v pondelok je v Zbierke zákonov, bolo by dobré zachovávať veci, ktoré fungujú, a nerobiť z toho politiku. Ozaj toto sú, toto sú štandardné veci fungovania štátu. No, toľko asi.
Čo sa týka kolega, kolegu Janckulíka, v prvom rade poviem ešte jednu vec, návrh zákona, samozrejme, posúdil, posúdilo aj ministerstvo hospodárstva a jasne napísalo, že je to zákon, ktorý má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, čiže len potvrdzujem slová kolegu, ako, ako spomínal, ako veľmi je to dôležité, a áno, tých, tých poplatkov, a keby sme sa zamýšľali, tak ich nájdeme ešte, ešte kopu ďalších, pretože fakt tí motoristi sú, sú tou dojnou kravou, poviem to ešte raz. A na... mrzuté je na tom to, že neslúži to na zlepšovanie vôbec teda tej cestnej infraštruktúry. Tie peniaze sa od motoristov vyzberajú a skončia všade inde, len nie v doprave. Taký pocit má častokrát bežný motorista.
A možno je tam dobrý príklad, zasa sú ešte aj tie poistky, čo boli spomínané, či už havarijné, alebo, alebo teda pézetpéčka. Tam takisto aktuálna koalícia v minulosti vyrobila 8 % dodatočnú daň, ktorá zase len spôsobuje ďalšie a ďalšie škody, pretože odchádzajú poisťovne zo Slovenska, idú, sú akože za... pobočka zahraničnej poisťovne, tým pádom ani štát tie peniaze nedostane, navyše to celé proste má vplyv na konkurenciu, zasa tie ceny stúpajú, čiže to bolo zasa jedno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Chcem poďakovať, pani poslankyne, páni poslanci, za debatu, ktorú podľa mňa si naozaj zaslúži táto téma. Ja si myslím, že sme sa spoločne trošku posunuli ďalej. A chcem naozaj vysloviť presvedčenie, že pri tejto téme by mohla nastať vzájomná spoločenská zhoda. Nikto z nás tu z tohto nejde vytĺkať politický kapitál. A ja úprimne, úprimne by som považovala za obrovské zadosťučinenie, ak by sa nám podarilo, že spoločne či už koalícia, alebo opozícia, sa pri tomto, práve pri tejto téme postavíme spolu aj na tlačovku a povieme, že proste chceme to inak, že sa spolu zhodneme. A to si naozaj prajem a je to z mojej strany výzva naprieč, aby sme toto vnímali, že toto je spoločná téma a priniesla som to sem ako bývalá ministerka spravodlivosti po dôslednej, vážnej, odbornej a širokej debate. Myslím si, že je to naozaj návrh, ktorý obstojí naprieč justičnými orgánmi, naprieč politického presvedčenia.
A mám úprimný záujem, aby sme sa v tejto téme posunuli ďalej a ak by bolo čokoľvek, čo môžem pre to urobiť v akomkoľvek klube, či opozičnom, či koaličnom, veľmi rada to spravím a zodpoviem na akékoľvek otázky, akékoľvek, aj keď sa môžu javiť, že sú ťažké, citlivé, akékoľvek, a som pripravená na akékoľvek rozhovory, či verejné, či súkromné.
Mám veľký, úprimný záujem na tom, sa posunúť ďalej, lebo som presvedčená, že nám to proste môže pomôcť ochrániť obete.
A čím skôr to schválime, tým skôr je väčšia šanca, že vyšleme signál, že toto si v našej spoločnosti jednoducho neprajeme. A že ak sú takíto páchatelia, ktorí, ktorí chcú zneužiť situáciu, že podmienka súhlasu v tejto spoločnosti nie je trestná, takže proste tomu už je koniec a že bude vystavený naozaj prísnemu postoju zo strany všetkých orgánov na Slovensku, aby jednoducho keď obeť príde a bude tvrdiť, že došlo k takémuto aktu bez, bez jej súhlasu, tak jednoducho slovenské orgány urobia všetko pre to, aby zistili, ako to bolo, a ak sa ukáže, že to bolo bez súhlasu, tak toho páchateľa jednoducho budú stíhať a postavia ho pred súd.
A ja chcem naozaj urobiť všetko pre to, aby sme zamedzili aj situácii, ktorú teraz, ktorej teraz čelí Česká republika. Určite podľa mňa spoločne sledujeme prípad, ktorý súvisí s psychiatrom, osobou, ktorá je stíhaná preto, že vlastne ani nevieme spočítať, koľko obetí tu bolo, ktoré vlastne za ním prišli ako obete, ako obete prišli za pomocou odbornou a boli zneužité. Boli zneužité. A určite aj tento prípad pomkol Českú republiku k tomu, že chcú dať jasný signál, že takíto páchatelia nemajú čo v Českej republike robiť a že Česká republika urobí všetko pre to, aby ho stíhala.
Tak ja nechcem čakať na takýto prípad na Slovensku, preto vás chcem pekne poprosiť, požiadať, aby sme skúsili spoločne, spoločne naozaj vyšleme jasný signál, takýchto páchateľov budeme dôsledne stíhať. Budeme. Budeme. Tak sa skrývali, budeme ich dôsledne skrývať (správne "stíhať", pozn. red.). Tak to je možno moja výzva naozaj úprimná a nechcem z tohto robiť politický kapitál, ale chcem spoločne, spoločne urobiť zmenu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No áno, ja si myslím, že na tom asi toto je najväčšia debata, ktorá je, že ako sa to bude dokazovať. A myslím, že aj je dobré, že sa tu o tom takto rozprávame, a ja som rada, že sa k tomu vraciate, že ako kebyže to bola tá zábrana, urobiť inú definíciu pre znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, lebo chcem stále rozprávať o tých chlapcoch a mužoch. Akože naozaj tými obeťami sú, teraz nebavme sa o početnosti, ale patria tam aj, aj chlapci a patria tam aj muži. A ja nehovorím, že to bude jednoduchšie a v niečom rozumiem pripomienke vyšetrovateľov, a kto iný potom, samozrejme, ju má aj vyššie komunikovať ako, ak nie prezident Policajného zboru, že vidí, že to bude zložité, ale nie neprekonateľné.
A o tom to pripomienkové konanie aj je, že jednoducho každý ten orgán vám povie svoj postoj. A ja nehovorím, že to bude, ja, ja, my sa tu zhodneme na tom, že tá dôkazná situácia, keď jeden tvrdí niečo iné ako druhý a nie je tam násilie, že je zložitá. Ale to, to je aj pri hrozbe násilia. Takže skutočne je to len o tom, že či si povieme, že považujeme za trestný čin akýkoľvek sexuálny akt, ktorý jednoducho je bez súhlasu tej druhej obete. Toto je, ako pred touto otázkou stojíme spolu. A jednoducho neobstojí, že bude to zložité dôkazne.
Naozaj je to aj množstvo iných trestných činov, nielen tá vyhrážka, ktoré máme v Trestnom zákone. Ja vám môžem dať celý zoznam, kde je zrejmé, že to vlastne stojí na tých dvoch osobách, ktorých sa to, ten skutok, týka. Toho poškodeného, tej obete a toho páchateľa. Máme tam množstvo iných skutkov. To, že vyšetrovatelia tvrdia, že tak budeme tu mať ďalší trestný čin, ktorý bude zložitý, áno, budeme. A my ako zákonodarcovia v tomto, v tomto prípade si musíme povedať, považujeme tento skutok za trestný a ak áno, dáme ho do Trestného zákona. A vyšetrovatelia sa s tým vysporiadajú tak, ako sa vysporiadali so všetkými ostatnými trestnými činmi, pri ktorých je zložitejšia dôkazná situácia.
A to, že zjavne, zjavne tá, tá cesta je potrebná, aby sme ňou prešli, tak ukazuje, že my už tu nebudeme žiadna lastovička, my už tu skôr dobiehame ostatné krajiny v rámci európskeho priestoru aj v rámci celosvetového. Ja teraz akože, ak je potrebné, môžem tu povedať zoznam všetkých krajín, ale naozaj by mi to chvíľu trvalo, pretože ten zoznam už je obrovský.
A ja si pamätám, že vlastne keď aj som bola ministerka spravodlivosti, som, tak som o to dôslednejšie sledovala tú právnu úpravu vo všetkých krajinách naprieč svetom a som sa dozvedala pomaly každé, každý mesiac o tom, že ďalšia a ďalšia krajina pristupuje k redefinícii toho znásilnenia naprieč celým svetom, hej? Takže si pamätám, že poslednú, ktorú som vtedy registrovala, bolo Japonsko. Naozaj naprieč celým svetom. Okrem toho, že tu bol aj priamo uvedený judikát z Európskeho súdu pre ľudské práva, ja ho mám uvedený aj v dôvodovej správe, kde jednoznačne sa vlastne v tom prípade Európsky súd pre ľudské práva vyjadril, toto jednoducho patrí do trestnoprávnej ochrany, je dôležité to tam mať.
A takže my priznávame tiež, si myslím, že naprieč, tí, ktorí navrhujú, aby to v tom Trestnom zákone bolo, dôkazná situácia bude rovnako zložitá ako pri ostatných trestných činoch, pri ktorých jednoducho nie je páchané násilie. Tak bude tam zložitá dôkazná situácia. Áno, je to tak a máme ich, hej, máme. A chceme ich tam mať a nechceme vyhodiť, chcete vyhodiť trestný čin vyhrážania z Trestného zákona? Asi nechcete. Vyhodíme teraz zo znásilnenia aj hrozbu násilia? Asi nie. Tak ja len, proste to neobstojí, že je zložitejšia dôkazná situácia.
A môžem vám súčasne povedať, že si nepamätám vyšetrovateľa, s ktorým by som sa o tom rozprávala, že na konci sme sa nezhodli na tom, že je dôležité, aby sme to do toho Trestného zákona dostali. Pretože vlastne aj oni sa dostávajú pod zložitý problém, že aj v prípadoch, kedy dnes tá hrozba násilia tam je, tak je pre nich zložité vlastne vedieť aj vzniesť obvinenie s ohľadom na dôkaznú situáciu, ktorá je pri tom zložitá. To znamená, že vedia, že to bolo bez súhlasu, je to zrejmé, majú v to presvedčenie a súčasne si uvedomujú, že pri tom vznášaní obvinenia tá situácia je zložitá. Tak teraz by sme aspoň vedeli, že aj keď je tam už aj to, aj tá hrozba násilia, jednoznačne toho páchateľa pred... pred... aj ho vieme, vzniesť obvinenie a s veľkou pravdepodobnosťou ho pred ten súd postaviť vieme, otázka bude pri tej škále dokazovania, či súd na konci dňa vlastne v tých pochybnostiach nerozhodne o tom oslobodení. Ale určite sa netreba báť toho, že dôjde k vzneseniu obvinenia na základe jednej výpovede obetí a na základe toho, že, že to by bolo jediné, čo proste by tam mohlo obstáť, hej? To myslím si, že takúto obavu naozaj netreba mať s ohľadom na ostatné ustanovenia či už Trestného poriadku, alebo Trestného zákona, jednoducho takto si to netreba predstavovať, to ani neumožňuje vlastne celý trestný proces.