Videokanál klubu

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tiež nebudem dlho hovoriť, a chcel by som iba povedať pár slov k návrhu uznesenia, ktorým navrhujeme, aby sa Národná rada Slovenskej republiky pripojila k 48 krajinám, ktoré odsúdili útoky severokórejskými balistickými raketami na ciele v Ukrajine.
A na úvod len dve stručné poznámky. Jedna smerom k predrečníkovi pánovi poslancovi Krúpovi, chcel by som mu povedať, teda že šťuky podobne ako iné ryby majú tú vlastnosť, že oni síce ústa otvárajú, ale nie je počuť, čo hovoria alebo aké zvuky vydávajú, tak nemôžu mať asi očakávania veľké v tomto smere.
A druhá smerom k tomu omylu, keď sa na tabuli zobrazilo meno predsedu zahraničného výboru pána Kéryho, tak ja som sa tak potešil, že pán poslanec Kéry vystúpi k tomuto návrhu a dozvieme sa, čo si o ňom myslí strana SMER, lebo od strany SMER sme tu pri jednom z tých predchádzajúcich bodov počuli, ako je dôležité odsúdiť každé násilie, každú agresiu, každé násilie páchané na civilnom obyvateľstve, tak som myslel, že chce k tomu povedať pán predseda zahraničného výboru Kéry pár slov, ale tak uvidíme, ako sa to prejaví na hlasovaní, tento postoj SMER-u, ktorý tu bol opakovane deklarovaný v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a hnutím Hamas.
Je, je to náhoda, že to takto vyšlo z hľadiska priebehu schôdze, ale je v tom aj istá symbolika, že o dva dni si budeme pripomínať druhé výročie plnoformátovej agresie Putinovho Ruska proti Ukrajine, agresie, ktorá trvá už síce desať rokov, lebo ona nezačala v roku 2022, začala v roku 2014, ale v roku 2022 získala novú, novú intenzitu, keď ruské vojská vpadli na Ukrajinu s cieľom zničiť tamojší režim, ovládnuť celú krajinu, dosadiť tam nejakú bábkovú vládu a toto im našťastie nevyšlo, ale boli sme svedkami zverstiev, ktoré ruská armáda páchala nielen na ukrajinských vojakoch brániacich svoju krajinu, ale aj na civilnom obyvateľstve, a či už teda útoky na diaľku, ako sú aj tie útoky raketami alebo bombami, alebo aj, aj, aj vraždenie civilného obyvateľstva, ako, ako mohol celý svet vidieť napríklad v Buči, kde, keď ruskí okupanti museli, museli ustúpiť.
Takže áno, aj toto uznesenie je príležitosť, aby Slovenská republika povedala jasne, na ktorej strane konfliktu stojí, že stojí na strane napadnutej Ukrajiny, ktorá chce slobodne a suverénne rozhodovať o svojom osude, a že keď má naša vláda plné ústa suverénnej zahraničnej politiky, tak by mala rešpektovať aj to, ak sa Ukrajina chce samostatne suverénne a slobodne rozhodnúť o svojom osude a o tom, kam bude patriť, s kým bude spolupracovať, kto budú jej spojenci, aká bude jej zahraničná politika, aká bude jej vnútorná politika. Slovenský parlament to v predchádzajúcom volebnom období urobil viackrát. Schvaľovali sme tu viaceré uznesenia, kde sme dali jasne najavo, že Slovensko patrí medzi západné krajiny a má jasný postoj ku konfliktu, ktorý rozpútalo Putinovo Rusko na Ukrajine, a k ruskej agresii proti, proti Ukrajine. Dnes by to Slovensko malo urobiť znova a nehovorili by sme tu teraz o tomto bode, ak by sme mali naozaj suverénnu zahraničnú politiku, ktorá si uvedomuje, kde je sever, ktorá si uvedomuje, že Slovensko patrí na Západ, a keby ministerstvo zahraničných vecí a zaujalo jasný postoj tak ako iné demokratické a slobodumilovné krajiny, ktoré tie útoky severokórejskými balistickými raketami odsúdili.
No keďže to neurobilo ministerstvo zahraničných vecí v mene Slovenskej republiky, tak s takouto iniciatívou prichádzajú opoziční poslanci a dávajú tým slovenskému parlamentu šancu, aby rehabilitoval Slovensko v očiach demokratického sveta, keď to už nedokáže urobiť slovenské ministerstvo zahraničných vecí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Nebudem dlho rozprávať, ako napríklad v predošlom bode. Čo je ale tá záležitosť, ktorá ma tu trápi teda najviac, je, že v situácii, v ktorej sme sa ocitli, je to, že vlastne máme zase ďalšiu hanbu Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. Táto medzinárodná hanba je spôsobená aj novým vedením ministerstva zahraničných vecí, tzv. šťukou v rybníku, ktorá odmieta akceptovať všetky dôkazy, ktoré jej boli predložené rôznymi kanálmi, samozrejme, aj spravodajskými kanálmi.
Spočiatku tá argumentácia bola, že nemáme dostatočné dôkazy, a potom, keď už tie dôkazy boli dostatočné a dostačujúce, tak prišiel argument, prosím vás pekne, normálne, že čuduj sa svete, že áno, tieto argumenty sú: „Ale o tom musí rozhodnúť Bezpečnostná rada OSN.“ To je niečo tak uletené z medzinárodnoprávneho hľadiska a vôbec z hľadiska medzinárodných vzťahov a našej spolupráce s našimi spojencami a partnermi v Európskej únii, v NATO, ale aj takisto našimi blízkymi partnermi, ako je Japonsko, alebo Južná Kórea, alebo Austrália a podobne.
Čiže to, čo by malo vlastne vytvárať taký ten hodnotový svet, tak tento zrádzame a ospravedlňujem sa za výrok, ale pcháme sa do zadku Kremľu. Nie sme schopní odsúdiť Kremeľ za tie zločinnosti, ktoré pácha, a ten najväčší zločin, ktorý tu je páchaný okrem, samozrejme, vojny na Ukrajine, kde tu budeme mať druhé výročie. Predpokladám, že vládna garnitúra sa k nemu odmietne akýmkoľvek spôsobom vyjadriť, pretože hovorí o vojne alebo konflikte, alebo teda agresii Ruskej federácie voči Ukrajine ako o nejakom porušení medzinárodného práva. Ono viete, porušenie medzinárodného práva je aj napríklad to, že keď nejaká loď zaoceánska pláva a vy ju nepustíte do vášho prístavu a je v nejakej núdzi. To je porušenie medzinárodného práva. Na tú istú úroveň v podstate ste argumentačne sa postavili aj v prípade ruskej agresie voči Ukrajine.
A tomuto sa hovorí, že tá suverenistická zahraničná politika, ktorá je tak suverenistická, že ide proti záujmom Slovenskej republiky, našich spojencov, ale ide po ruke Kremľu. My sa bojíme, resp. my, táto vládna garnitúra a táto šťuka v rybníku sa bojí ukázať prstom na agresora a povedať, že ten porušuje rezolúcie OSN a embargo OSN, ktoré je uvalené na Severnú Kóreu. No, prosím vás pekne, na Severnú Kóreu.
A my nie sme schopní odsúdiť ani Rusko a ani Kim Čong-una. Ani Severnú Kóreu. Toto je tá suverenistická zahraničná politika. Toto je tá najväčšia hanba, akú sme tu historicky zažili. Väčších chudákov som, prisahám Bohu, ešte nevidel. Väčších chudákov som v živote ešte nevidel. A okrem toho tento človek, ktorý si hovorí, že je šťuka v rybníku, tak to je človek, ktorý prenasleduje normálne že slovenských diplomatov a začína likvidovať celú diplomatickú obec, už normálne že spúšťa rôzne kontroly, buzeruje ľudí, škrtá im financie, to je niečo, čo sme tu ešte nemali. Normálne, že nám robí medzinárodnú hanbu. Okrem toho, nebudem hovoriť o tom, že na koľkých bilaterálnych cestách sa táto šťuka v rybníku zúčastnila, ani na jednej neotvorila hubu. Ani na jednej. Napríklad v Nemecku. Bol tam ticho celý čas, pretože diskusiu viedol niekto iný. Táto hanba tu, táto hanba nás bude sprevádzať niekoľko rokov, niekoľko rokov a tento človek, potom sa nemôžme diviť, že neviem odsúdiť ani Kim Čong-una a Severnú Kóreu. Tento človek hneď je absolútne stratený a nechce sa mi rozoberať to, čo sa deje na ministerstve zahraničných vecí, ale je to, je to fakt úbohé, je to úbohé a nikdy nám nikto takto neubližoval zahraničnopoliticky a medzinárodne ako táto vládna garnitúra.
A vy sa divíte, že s nami sa nechcú baviť, že ohŕňajú nosom a že sem chodia demarše z Európskej únie, pretože sa správame ako Bielorusko?! Hanba!
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte mi z poverenia gestorského Zahraničného výboru Národnej rady uviesť informáciu prerokúvaní, prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady k ruským útokom severokórejskými balistickými strelami na Ukrajine.
Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 144 z 19. 1. 2024 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboru a návrh na uznesenie Národnej rady.
Schôdza Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola zvolaná 25. 1. 2024. K uvedenému návrhu Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky nerokoval, keďže podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol, čuduj sa svete, uznášaniaschopný. Predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky ma určil, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Pán predseda skončil som, ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobrý večer, kolegovia. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Navrhované uznesenie má jediný cieľ. A to ten, aby sme sa pripojili aj my Slovenská republika k 48 štátom, s väčšinou z tých štátov sme v nejakých partnerských spojeniach či v rámci Európskej únie, alebo s NATO, a aby sme sa pripojili preto, aby sme odsúdili raketové útoky Ruska severokórejskými raketami voči Ukrajine.
Rétorika strany SMER bola, že v momente, keď budú dôkazy, tak sa k tomuto pripojíme. Dôkazy už dávno sú a stále sme sa k týmto 48 krajinám ako Slovensko nepripojili, preto týmto uznesením chceme dať príležitosť tejto vláde, ale aj nám poslancom, aby sme tento krok k skupine štátov, ku ktorým, verím, chceme patriť, urobili.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Pán poslanec Blaha, no nikto netvrdí, že samotné skrátené legislatívne konanie je koniec sveta.
Sú skrátené legislatívne konania, kde je dôvod podľa... ktorý predpokladá zákon, a sú také skrátené legislatívne konania, kde ten dôvod nie je. Sú skrátené legislatívne konania o menej závažných návrhoch aj závažnejších a o veľmi závažných. Vy ste tu povedali, že Európsky parlament sa neozval, keď bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválené nové ministerstvo pre pani Remišovú, ale tak Európsky parlament z novšej histórie sa neozval žiadnym pobúreným uznesením, ani keď bolo schválené nové ministerstvo pre stranu pána Danka. On sa ozval teraz, keď sa menil zásadných spôsobom Trestný zákon, čo je, čo je niečo, niečo úplne iné.
Hovorili ste o tom, že my sme skrátili rokovanie o tej obrannej zmluve so Spojenými štátmi. Tam, pokiaľ viem, bolo schválené nočné rokovanie, ale vy, áno, áno, pán poslanec Mizík tu púšťal nejakú sirénu, čo znemožňoval, znemožňoval rokovanie, takže, takže tak to bola trošku iná situácia, keď znela siréna v Národnej rade.
Ale teda najviac ma na vašom vystúpení zarazilo, ako ste sa ohradili voči pani poslankyni Jurík, že bola voči vám osobná. A vy ste v reakcii, teda pani Cifrovú Ostrihoňovú a pána Ódora označili za agentov Progresívneho Slovenska, Pročka za profesora, pani Jurík a my ostatní nemáme radi Slovensko, opozícia je protislovenská, judášska a zradcovská, prezidentka je protislovenská, europoslanci sú súdruhovia a my tu, teda pani poslankyňu Jurík, ale asi my nenávidíme Slovensko, škodíme Slovensku a správame sa vlastizradne. To nie je osobné, hej? Nie? Dobre.

Ďakujem, pani kolegyňa.
Vaše vystúpenie bolo jasné, trefné, absolútne vysvetlilo, o čo v tomto uznesení ide, a bolo takým prejavom aj slovenského patriotizmu, pretože vlastne ten váš prejav nebol stranícky alebo nadstranícky, bol v záujme Slovenskej republiky. Niektorí iní kolegovia tu majú tie svoje stranícke výlevy a obraňujú si svoju stranícku politiku na úkor národných záujmov.
Čo je ale hrozné, že vy ste vlastne kritizovali ľudí, ktorí pred pár rokmi tvrdili, že sú hrádza proti extrémizmu a že chcú byť jadrom Európskej únie. A pozrime sa o pár rokov neskôr, kde stojíme.
A čo je ešte horšie, že toto všetko, čo tu zažívame, sme tu zažívali už v minulosti, hej, že sme to zažívali v 90. rokoch počas Mečiarovej éry, kedy sme pravidelne dostávali rôzne manifesty a vôbec listy z Európskej únie, ktoré jasne upozorňovali na to, akým spôsobom je porušovaná demokracia a právny štát na Slovensku.
A myslím si, že keď sa dnes retrospektívne pozrieme na tie 90. roky, tak je všetkým jasné, že to tak bolo, že tá Európska únia to nepísala len tak z rozmaru, ale jednoducho to bolo opreté o jasné argumenty, pretože Európska únia je spoločenstvo, ktoré je postavené na určitých princípoch a hodnotách, ktoré zdieľate. Ale my sme sa dostali práve naopak do tej situácie, že tí, ktorí boli naši partneri, naši spojenci, sú dnes touto vládnou garnitúrou interpretovaní ako naši nepriatelia. A naši nepriatelia, ktorí chcú nás získať pod ich vplyv, sú dnes interpretovaní ako tie vzory a tí priatelia, podľa ktorých sa správať, a tak sa správa aj táto garnitúra.
Vitajte v Bielorusku!

Pán poslanec Čaučík, asi v tejto miestnosti ani v tejto krajine nie je nikto, kto by chcel bagatelizovať obete či už na jednej, alebo na druhej strane, určite tu nie je nikto, kto by tvrdil, že tu existuje nejaké jednoduché riešenie, že sa lúskne prstami alebo šibne prútikom a dosiahne sa riešenie, ale zároveň teda celkom nerozumiem, ako možno zároveň tvrdiť, že Izrael má právo sa brániť proti teroristickému útoku, a hovoriť, že nemá nastať tá situácia, ktorá nastala, samozrejme, o nejakých formách, konkrétnostiach sa dá brániť, ale Hamas nie je partner na mierové rokovania, Hamas je hnutie, teroristické hnutie, ktorého cieľom je dosiahnuť ukončenie existencie štátu Izrael. Keby mal Hamas silnejšie, kvalitnejšie technické prostriedky, väčšiu, väčšiu bojovú silu, tak by nepochybne takých udalostí, aké sa odohrali začiatkom októbra, bolo ďaleko viac, aj tých obetí na strane Izraela by bolo, by bolo ďaleko viac.
Čiže na jednej strane hovoríme, že áno, Izrael má právo sa brániť, a na druhej strane, ale de facto v tom, v tom návrhu spochybňujeme, že to právo brániť sa, brániť sa má, lebo, lebo ako potom, ako, ako chcete s takýmto nepriateľom bojovať.
Čiže môj pohľad na túto tému je oveľa bližší k tomu, čo vo svojom vystúpení povedal pán poslanec Krajčí, a podobne ako on ani ja nemôžem za takto naformulované uznesenie hlasovať, lebo sa mi zdá, že relativizuje tú situáciu a, a nepomenováva veci pravdivo.

Ďakujem za odpoveď, pán generálny prokurátor.
A možno by som sa teraz spýtal, že či považujete za normálne a štandardné, aby poslanec Národnej rady sa vedel dopracovať k pripomienkam generálneho prokurátora k návrhu dôležitého zákona, možno najdôležitejšieho zákona v oblasti trestnej politiky, ktorú má na starosti aj Generálna prokuratúra vo významnej časti jej štádií, alebo teda prokuratúra, na čele ktorej stojíte, aby sa poslanec Národnej rady musel dopracovávať k pripomienkam generálneho prokurátora zaslaným predsedovi Národnej rady tak, že si podá žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám na Generálnu prokuratúru a na Národnú radu Slovenskej republiky, z ktorej som to dostal ešte neskôr ako z Generálnej prokuratúry. Až predvčerom mi prišla odpoveď z Národnej rady Slovenskej republiky.
Toto je podľa vás normálny spôsob, akým majú poslanci, poslanci pracovať, keď nemajú, nemajú informácie o názore relevantnej inštitúcie v oblasti, v oblasti trestného, trestného práva a stíhania trestnej činnosti?
A teda ja som sa pýtal na to, že vy ste upozorňovali na to, že tie navrhnuté zmeny vo vzťahu ku korupčnej trestnej činnosti musia mať odstrašujúci charakter, upozorňovali ste na možný nesúhlas... nesúlad tých návrhov so štyrmi medzinárodnými dohovormi, takže tá moja otázka znela, a nedostal som na ňu jasnú odpoveď, že či teraz už podľa vás po tých zmenách, ktoré sa uskutočnili, je Trestný zákon v súlade s tými našimi medzinárodnými záväzkami, ktoré ste spomínali vo svojom prvom liste, alebo nie, lebo potom by nebola v súlade ani s ústavou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takže posledný návrh zákona odo mňa dneska, takže zákon, venujeme sa teda zákonu o dani z príjmov a ten návrh je zrušiť 6. odpisovú skupinu, v ktorej sa nachádzajú teda hlavne budovy, teda nehnuteľný majetok, ktorý sa dnes odpisuje 40 rokov. Ten návrh je tuto urobiť túto zmenu tak, aby to bolo 20 rokov, tým pádom vlastne najjednoduchšia, a pretože zrušenie 6. odpisovej skupiny, pretože to znamená presunutie týchto, týchto vecí do 5. odpisovej skupiny.
Toto skrátenie doby odpisovania zo 40 rokov na 20 rokov je krokom k zatraktívneniu podnikateľského prostredia. Takisto, a myslím, že to som už spomínal, ministerstvo hospodárstva potvrdilo pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tohto zákona. Môže to spôsobiť zvýšenie investícií do majetku. Investície do hmotného majetku v prípade teda budov sa stanú pre podnikateľské subjekty návratnejšie, a teda aj finančne atraktívnejšie a myslím si, že vnímame to asi viacerí alebo podnikateľský svet vníma, že v prípade mnohých budov, ktoré sú používané na podnikateľské účely, sa hovorí o nahromadenom investičnom dlhu, a teda naštartovanie investícií do budov bude mať, samozrejme, následne pozitívny vplyv na stavebný sektor. No a zasa, a to sa už obraciam aj na koaličných kolegov, naštartovanie stavebného sektora, samozrejme, možno očakávať následne aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.
Čiže zasa raz zákon, kde sa nemusíme pozerať, aké tričká máme, či koaličné, alebo opozičné. Je to zákon, ktorý sa teda týka firiem malých, veľkých, slovenských aj so zahraničným kapitálom, proste všetkých. A cieľom je, aby to naše podnikateľské prostredie bolo lepšie, zmysluplnejšie, výkonnejšie, a áno, aby aj štát následne pri rovnakých sadzbách mal jedného dňa z toho viac finančných prostriedkov.
Jasne tu musím povedať, že aj teda tento bod a potom aj ďalší, o ktorom budem hovoriť, má v krátkodobom horizonte negatívny vplyv na verejné financie. Jednoznačne áno, pretože ono je to vlastne časové posunutie príjmov. Ale vo finále z toho dlhodobého hľadiska, koniec koncov aj pre ministra financií to najdôležitejšie hľadisko nie je pozeranie len na tohtoročný štátny rozpočet, ale na dlhodobé verejné financie. No a z dlhodobého pohľadu tam proste nie je, nie je negatívny vplyv. Som presvedčený, práve naopak, že tam bude pozitívny vplyv, pretože keďže to bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, vo finále v nejakom tom časovom horizonte to vie mať, bude mať isto pozitívny vplyv.
Samozrejme, uchádzam sa o podporu. Je to jediná cesta, ako, ako, aby tento zákon prešiel, to znamená uchádzam sa aj v tomto momente o podporu od koaličných poslancov a aj hneď v tomto momente hovorím, že áno, môžme, samozrejme, debatovať o možnostiach verejného rozpočtu a môžme sa prípadne baviť o tom, že teda, že či si vieme dovoliť zo 40 na 20, alebo sa dá baviť o 25 rokoch. Jednoducho vidím, vnímam a ponúkam priestor na diskusiu a na prípadné úpravy tak, aby sme tam teda dali aj ten krátkodobejší pohľad verejných financií. Určite, určite áno. Toľko k tomuto.
A druhý, druhým bodom alebo ďalšími bodmi tohto návrhu zákona je zvýšenie hranice, teda nad ktorú sa či už hmotný majetok, alebo nehmotný majetok, alebo teda aj, aj zhodnotenie bude odpisovať.
Dnešný stav je taký, že pre hmotný majetok sa odpisuje od 1 700 euro, pre nehmotný majetok je to 2 400 euro a myslím si, že 1 700 euro je tam aj pri technickom zhodnotení. Tieto sumy, ako som už spomínal, desať rokov alebo vyše desať rokov neboli zvyšované, ale aj tá suma tých 1 700 euro pochádza vlastne plus-mínus zo sumy 50-tisíc eur, ktorá teda bola v našom zákone o dani z príjmu od... odjakživa, to znamená od roku 2004, kedy tento návrh zákona vznikol. Už som tu viackrát spomínal, keď sa pozrieme na silu eura, alebo teda peňazí v roku 2004 po rok 2024, čo teda je dvadsať rokov, tak, samozrejme, je to úplne inde.
A aj dnes ráno som tu povedal, že áno, akceptujem poplatky, ktoré neboli roky zvyšované, že sa teda zvýšili o infláciu v rôznych oblastiach, hej. A takisto štát, a to je dobre, dokázal to stravné, o ktorom sme sa tu bavili pred chvíľkou, trikrát do roka zvýšiť, lebo inflácia, trikrát do roka, hej. A to teda z toho pohľadu zamestnávateľa je to zvýšenie jeho nákladu, preto sa ja teraz uchádzam, že by teda sme vnímali všetci, hlavne koaliční poslanci, že tú infláciu treba rešpektovať aj z tej druhej, z tej druhej strany, kde to teda do zapracovanie inflácie bude výhodnejšie pre, pre podnikateľa alebo jednoduchšie pre podnikateľa, a teda časovo nevýhodnejšie pre štát. To znamená, sumu, ktorá je tam 20 rokov nezmenená, jednoznačne treba upraviť o infláciu. Čiže ja tu ani nehovorím o nejakom zvyšovaní alebo čom, proste je to zapracovanie, zapracovanie inflácie.
A takisto ako ďalší ten bonus pre podnikateľov je zníženie byrokracie. Zoberte si, voľakedy, ja neviem, dnes keď si zoberieme počítač, hej, od 1 700 euro, dneska poriadny počítač, ho pomaly ani nekúpite za tú sumu, ak ho teda chcete denne používať fakt na nejaké podnikateľské účely, ak sa bavíme o nejakých architektoch alebo o grafických staniciach, samozrejme, tie sú úplne iné sumy.
A ale jednoducho tá suma proste je tak nízka, že aj bežné, ktoré vám ani nevydržia štyri roky, musíte zaradiť do systému odpisovanie so všetkou tou byrokraciou, že to v tom účtovníctve musíte riešiť proste. Ak sa to posunie na tú sumu 3-tisíc euro, veľa vecí z toho vypadne, bude sa to dať odpísať okamžite a bude to zasa aj byrokraticky jednoduchšie pre daného podnikateľa. Toľko, toľko asi k tomuto.
Skutočne buďme féroví, buďte, kolegovia koaliční, féroví. Keď už tú infláciu používame a obhajovala sa s ňou, teda v tom prípade úplne nezmyselne, aj pri Trestnom zákone, hej, kde sa napríklad hranice škôd zvyšovali o 1 400 %, alebo o 1 200 %, tak to je, samozrejme, extrém, hej, ale, ale okej, argumentujete infláciou aj pri lex, lex konsolidácia, pri tých poplatkoch, hovorím, beriem, tak, prosím, všetci spoločne v dobrom argumentujme tou infláciou aj napríklad pri tejto hranice, hranici odpisov, kde teda takisto tá inflácia má presne rovnaký vplyv ako, ako tam, kde to teda sami obhajujete tou infláciou. To zvýšenie, dneska tie hranice teda boli 1 700 a 2 400 euro, a teda bolo to rôzne, či je to hmotný, nehmotný alebo technické zhodnotenie. Dávam tam jednu sumu 3-tisíc euro a zasa je to určité zjednodušenie. Proste načo mať rôzne, rôzne parametre, keď to vie postihnúť jedna suma, jedna hranica.
Fakt, že tuto s každým tým zákonom, ktorý prijímame, by sme vždy mali hľadieť na to, že nerobme z dvoch strán štyri, nerobme z troch parametrov šesť. Práve opačne, robme to, čo robil Steve Jobs. Proste pozrel sa na vec a rozmýšľal, ako ju spraviť jednoduchšie, efektívnejšie fungujúcu a proste praktickejšiu. Toto by mala byť taká tá naša snaha alebo jedným z cieľov nášho konania a tento zákon, aj tento zákon je, je niečo, čo presne k tomuto smeruje. Robí to veci jednoduchšími, zmysluplnejšími a blízkymi dnešnej dobe, takže ešte raz by som chcel veľmi poprosiť všetkých – aj opozičných kolegov, aj koaličných kolegov – o podporu. Nie je to politika, je to ekonomika. A tú máme len jednu, či sme v takom tričku, alebo v inom tričku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže pokračujem ďalším zákonom. Takisto v úvodnom slove len všeobecne.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Marián Viskupič, Vladimír Ledecký a Vladimíra Ledecká. Cieľom... Pardon, Vladimíra Marcinková. (Povedané so smiechom.) Prepáč, Vlaďka. (Povedané so smiechom.)
Cieľom predloženého návrhu zákona je explicitne zakotviť, že stravné poukážky, tzv. gastrolístky, a tiež finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú za mesiac pozadu, a zamedziť tak možnosti v súčasnosti uplatňovaného výkladu, že stravné poukážky sa poskytujú zamestnancovi vopred, spravidla na začiatku mesiaca s odôvodnením, že to vyplýva z ich názvu, z povahy ich určenia a inak sa zamestnanci nebudú mať za čo stravovať.
Dôvodom takejto navrhnutej zmeny je od... navrhnutej zmeny je odstránenie viacerých aplikačných problémov, ktoré, o ktorých budem hovoriť neskôr.
Zamestnanec takouto formou, samozrejme, nič nestratí, stravné poukážky dostane, len teda ich bude mať akoby s posunom v čase. Zamestnávateľom na druhej strane ubudne značná administratívna záťaž spôsobená komplikovanosťou systému a spojená s viacerými aplikačnými nejasnosťami. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľ... no, má pozitívny, pardon, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a takisto je, samozrejme, v súlade s právom Európskej únie.
Toľko na úvod, bližšie poviem v rozprave, aby sa teda prípadne dalo reagovať, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne za pozornosť.