Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vnímam túto rozpravu k prvému čítaniu k zákonu, ktorý sa týka mimovládnych organizácií a zásadným spôsobom zasiahne do ich fungovania, ako obrovské nepochopenie tejto vládnej koalícii, v akej krajine žijeme a čo sme si vybojovali v uliciach v novembri 1989. Je to hrubé, zásadné nepochopenie. Je to hrubé, zásadné nepochopenie toho, na čo tu máme občianske spoločnosti a mimovládne organizácie. Je to naozaj hrubé-hrubé nepochopenie. Ako keby to boli naši nepriatelia. Ako keby robili niečo nekalé, tak musíme tu urobiť medzi nimi poriadok. Ako keby bolo nekalé, keď organizácie na podporu nevidiacich sa združujú, keď sú takéto organizácie a sa tam združujú takíto ľudia. Tým, čo im chcú pomáhať. A tí, ktorí jednoducho majú takýto hendikep, že proste naprá... snažia sa napraviť niečo, čo v tej spoločnosti nefunguje, čo nemusí vždy robiť štát. Niekedy štát zlyháva a niekedy jednoducho štát všetko nezabezpečí pre to, aby tá krajina dobre fungovala. Aj toto robia mimovládne organizácie.
Sú to mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom, ktorí sú na pokraji sociálnej núdzi. Sú organizácie, ktoré, áno, majú aj náboženský kontext a je to absolútne v poriadku, lebo to súvisí s náboženským presvedčením, a preto máme aj katolícke charity, ktoré spolupracujú, samozrejme, s takýmito organizáciami v zahraničí, prijímajú od nich podporu. Máme rôzne charitatívne organizácie na podporu ľudí v sociálnej núdzi, ktoré majú organizácie naprieč krajinami vo svete. To znamená, vzájomne sa podporujú, keď vidia, že je nejaký problém v tej krajine, tak pomôžu a pošlú peniaze v rôznych čiastkach.
Máme, samozrejme, zahraničných Slovákov, ktorí napríklad pomáhajú, pomáhajú opravovať drevené kostolíky na východe a posielajú peniaze. To sú tiež zahraniční agenti, ktorí sem posielajú tieto peniaze? Máme zahraničných Slovákov, ktorí posielajú peniaze, napríklad aby pomohli vzdelávaniu v ich obci, na podporu škôlok, škôl. Máme deti v zahraničí, Slovákov, ktorí posielajú peniaze neziskovým organizáciám, ktoré pomáhajú ich bezvládnym rodičom, pretože aj to sú neziskové organizácie, aj to sú mimovládne organizácie. A tie peniaze, samozrejme, idú zo zahraničia, pretože sú aj deti, Slováci, ktorí žijú v zahraničí a posielajú peniaze týmto neziskovým organizáciám.
Aký má zmysel, že všetky tieto organizácie, kde prídu nejaké peniaze s čiastkou nad päťtisíc eur, budú mať prívlastok so zahraničnou podporou? Načo je toto potrebné? Ak sa to bude naozaj dôsledne robiť, tak to budú takmer všetky organizácie. Aký, aký to, akú toto prinesie transparentnosť? Čo toto prinesie, aký odkaz? Keď popritom počúvame naratívy, že dostať zo zahraničia peniaze, musíme dobre sledovať, lebo to môžu byť a sú zahraniční agenti. To znamená, tu už vopred je dávaná nálepka, že to, že niekto dostane peniaze zo zahraničia, je vlastne problém a treba si dať na to pozor. Aké vplyvy nám to tu idú?
Mňa by zaujímalo, aké vplyvy nám to tu idú, keď sem dostávame peniaze zo švajčiarskeho mechanizmu, nórskeho mechanizmu, aj rôzne organizácie. To sú peniaze od člen... od krajín, ktoré nie sú členskými krajinami Európskej únie, sú v schengenskom priestore a chcú prispievať na podporu rôznych projektov v krajinách aj, aj na Slovensku, a tie peniaze, samozrejme, že prichádzajú zo zahraničia, z vlády Švajčiarska, z vlády Nórska a potom, samozrejme, sú to európske peniaze, ktoré prichádzajú rôznym mimovládnym organizáciám. To znamená, ak by sme naozaj boli veľmi, veľmi dôslední, takmer každá mimovládna organizácia, ktorá sa dôsledne venuje svojej činnosti, má nejaké peniaze so zahraničnou podporou.
Ale ja dôsledne počúvam tú debatu, ktorá je tu vedená, aj debatu, ktorá bola v Maďarsku. Tu nejde o to, aby všetky organizácie, ktoré dostanú zahraničné peniaze, mali prívlastok so zahraničnou podporou, tu sa uvažuje o výnimkách. Už to zaznelo vo verejných debatách. To znamená, my budeme rozlišovať organizácie, ktoré majú zahraničnú podporu, od iných, ktoré ich majú, ale niektoré budú mať tú príponu a niektoré ju nebudú mať. A takže je zrejmé, že tu nejde o to, aby sme tu mali nejaké rovnaké pravidlá, boli sme tu naozaj transparentní, tu ide o to vyňať niektoré organizácie a povedať, tieto sú tie problémové. A ja sa pýtam, ktoré sú to. Tie, ktoré sa dovolia si vyjadrovať, že niečo sa im nezdá, že funguje? Veď ja poviem, tá organizácia pre nevidiacich. Samozrejme, že sa, že môže byť kritická, keď sa jej nepáči, aká je právna úprava, ktorá má pomáhať aj nevidiacim. Tak keď sa im to nepáči a idú do verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych médií a kritizujú vládu alebo kritizujú aj opozíciu, že nič nerobí, je to absolútne v poriadku. To sú politické prejavy? Dá sa to chápať ako politické prejavy, zúčastňujú sa na politike v spoločnosti, čo sa týka pomoci nevidiacim.
Ako budete rozdeľovať, že sa vám páčia nejaké vyjadrenia organizácií alebo ľudí, ktorí si dovolia mať iný názor ako vy, lebo zjavne o to ide, asi tí, ktorí majú rovnaký názor, asi tých stigmatizovať nechceme. Asi len tí, čo majú iný názor, ale to sme tu potom mali ostať niekde inde. To sme potom, načo sme potom v osemdesiatom deviatom menili spoločnosť, aby sme tu mali práve kritické myslenie. Aby sme si dovolili vypočuť aj kritické názory.
Pán poslanec Michelko, ja sa pýtam, ako vy nechcete, aby táto spoločnosť bola sebestačná, aby táto spoločnosť bola schopná niečo zmeniť, keď je tu problém? Lebo to sa nedá bez toho, že si vypočujeme aj tých, čo majú na vec iný názor. Tak veď vy tu presadzujete, že chcete, aby sa tu počúvali všetky názory, tak keď to chcete, tak nemôžete predsa stigmatizovať tých, ktorí môžu mať na vec iný názor. Jednoducho nedá sa to urobiť tak, keď to chcete urobiť naozaj dôsledne a budú si všetky organizácie rovné, že všetkým, ktoré majú peniaze zo zahraničia, dáte tú príponu, lebo to budú takmer všetky. To budú takmer všetky. Peniaze nad päťtisíc eur v úhrne za rok naozaj dostane takmer každá organizácia, ktorá svoju činnosť vykonáva dôsledne, nech je to športová, charitatívna, na pomoc menšinám alebo je to v oblasti životného prostredia. To je jedno. Akože tie organizácie, samozrejme, že takéto peniaze majú, a z rôznych dôvodov, ako som spomenula. Môžu to byť, môžu to byť vlastne peniaze od Slovákov, ktorí chcú pomáhať tej činnosti, pretože ten zákon nijako nerozlišuje, od koho vlastne tie peniaze prídu. Dôležité je, tak ako je to napísané, že prídu zo zahraničia. No tak ako, akú to má vlastne výpovednú hodnotu? O to viac je to nebezpečné, že vlastne sa tu uvažuje o tom, že tu budú výnimky, a to nebude tak, že vlastne budeme naozaj chcieť po všetkých, aby sme vedeli, ako tie peniaze plynú a pretože potom, hovorím, by potom boli vlastne všetky.
Ja si dovolím povedať, najprv som si dovolila povedať, že o čom vlastne tie mimovládne organizácie sú a že ich jednoducho potrebujeme. Vy ich potrebujete, potrebujete ich pre svoje deti, keď chcete, aby tu žili v peknej, prosperujúcej spoločnosti. Vy neviete, čo sa môže udiať aj u vás doma, aké nešťastie sa môže prihodiť, ktoré nedokáže proste mu pomáhať štát, na to tie mimovládne organizácie proste tu sú, zastupujú štát. Aj pri tragických udalostiach, napríklad, poviem, mimovládna organizácia, ktorá pomáha rodinám, ktoré náhle prídu o rodičov, deti, tak pomáha, aby vlastne sa s tým dokázali vysporiadať. Organizácie, ktoré pomáhajú s rôznymi problémami, čo sa týka duševného zdravia, to, že dostanú peniaze zo zahraničia, je to problém?
Ja poviem k tej administrácii, sú organizácie charitatívne, ktoré dostávajú priebežne peniaze a každý mesiac ich hneď distribuujú tým, ktorí vlastne sú v sociálnej núdzi, okamžite dochádza k tej distribúcii. Ak v priebehu roka vlastne zistia, že už je to cez päťtisíc eur, čo urobia vlastne s tými predchádzajúcimi prevodmi, ku ktorým došlo? Však oni nevedia, že či vlastne tí ľudia ešte pošlú ďalšie peniaze, budú to vedieť na konci roka, to znamená, priebežne vlastne tie peniaze budú distribuované, a potom, keď budú aj chcieť zistiť, tak ako máte stanovené tie podmienky, to už hovoríme o tom, že sa to vlastne ani nedá vykonať. Pretože tie peniaze, ktoré prídu vlastne z tých zahraničných účtov, tak vy z tých dát neviete vybrať tie všetky údaje, ktoré si pýtate. Tam nemáte štátnu príslušnosť. Vy neviete, keď vám prídu peniaze z iného účtu, aj keď vidíte, komu ten účet patrí, vy tam tie všetky údaje, ktoré si pýtate, nemáte. To znamená, to, čo môžete očakávať, je, že tie organizácie budú mať problém vlastne, aj keby veľmi, veľmi chceli, splniť podmienky, ktoré im dávate. To znamená, môže nastať k tomu, že už tie príspevky potom budú musieť asi vrátiť, keď nebudú mať čeliť, keď nebudú, aby nečelili vlastne týmto pokutám, prípadne až k zrušeniu ministerstvom vnútra, jednoducho je to nevykonateľné. Naozaj. Je to nevykonateľné, charitatívnymi organizáciami, prosím vás, čo vám tie urobili, že pomáhajú ľuďom v núdzi. Takže nevykonateľné to je, transparentné viac to nebude. Proste nie je to pravda.
K transparentnosti. Ja som robila tiež v mimovládnych organizáciách, desať rokov som im venovala, časť môjho profesionálneho života, robila som ako študentka práva, a bola som aj v Juhoafrickej republike, bola som tam aj pri projektoch, ktoré súviseli s tým, ako sa spoločnosť vysporiadávala s apartheidom. A úplne súhlasím s tým, aby toky, ktoré idú do mimovládnych organizácií, boli transparentné, úplne s tým súhlasím, je to absolútne v poriadku, s tým nemá nikto problém, ani v mimovládnych organizáciách. Tá transparentnosť, ktorá je dnes nastavená, domnievam sa, že je pomerne veľmi prísna a naozaj sa zverejňuje, osobitne pri tých organizáciách, ktoré vás najviac trápia, veľmi veľa, pretože si to vyžadujú samotné organizácie, ktoré im tie peniaze posielajú.
Takže nie je to tak, že vy zabezpečíte lepšiu transparentnosť. Už tu majú veľmi prísne pravidlá, samozrejme, ktoré súvisia aj s praním špinavých peňazí. Tie toky tých peňazí, ktoré prichádzajú zo zahraničia, sú neuveriteľne prísne sledované. To, čo nie je sledované, sú peniaze, ktoré, samozrejme, nijak evidované nie sú a nechodia na riadne účty mimovládnych organizácií, ale vykonávajú sa vplyvy, cudzie vplyvy cudzích mocností, ale nie takýmto transparentným spôsobom, ktorý sa dnes dejú. A ja veľmi rada si sadnem k akémukoľvek okrúhlemu stolu k transparentnosti mimovládnych organizácií a určite aj ľudia z mimovládnych organizácií, ale to, čo predkladáte, žiadna transparentnosť nie je. Je to len stigmatizácia, len likvidácia mimovládnych organizácií a tohto sektora, ktorý je kľúčový pre rozvoj našej spoločnosti.
Ja si dovolím teraz po zopár slovách vlastne k tomu, čo tu spôsobujete, povedať aj k tomu, čo vlastne, čo budú následky okrem toho, že zasiahnete do organizácií, ktoré podľa mňa ani netušíte, že sú vlastne mimovládnymi organizáciami, lebo ste zameraní na tie, ktoré sa vám nepáči ich prejavy, môžu byť potenciálne kritické aj k vašej práci ako politickej, ale zasiahnete týmto zákonom do života mimovládnych organizácií naprieč celým Slovenskom.
Tieto, čo chcete zasiahnuť, transparentné sú, to by som si, kľudne by som si sadla, že povedzte mi, ktoré vás najviac trápia a povedzme si, aké údaje k tým organizáciám nemáte, a ja som presvedčená, že tie údaje by sme našli a sú zverejňované. O to tu vôbec nejde, ale kľudne si sadnime k tej transparentnosti, že ju chceme ešte viac, kľudne, ja som pripravená, urobme to. Najhoršie je, keď samozrejme, keď odkiaľkoľvek príde kritika a máme predstavu o tom, že sa tam deje niečo nekalé, tak toto treba, samozrejme, odstrániť, ale nikto, nikto naozaj sa tu nebráni z mimovládnych organizácií si k takémuto stolu sadnúť.
Ale toto, čo predkladáte, ničomu neprospeje, ublížite. Ublížite organizáciám na Slovensku, ktoré dokonca s tou politikou, ktorá vám vadí, vôbec nič nemá, vôbec nič nemá. A keď budete robiť rozdiel, tak to bude potom naozaj tá stigmatizácia, o ktorej sa tvárite, že to nie je pravda. A ja som zvedavá, ako budete, keď k tomu dôjde a pôjdete na to takýmto spôsobom, že budete chcieť vyňať potom časť organizácií, ako budete tie výnimky robiť. A to presne, a ja sa vrátim aj k tým európskym štandardom a k Európe, toto povedal ten Európsky súdny dvor, ale ja ho tu nepotrebujem sa oňho opierať, lebo my tu žijeme v demokratickej spoločnosti. Nepotrebujeme sa opierať o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Proste my vieme, že tie občianske spoločnosti potrebujeme. Nepotrebujem sa oňho teraz opierať ako o barličku, ale chcem sa opierať o tretí sektor, občiansku spoločnosť, ktorá nám pomáha rozvíjať našu spoločnosť a pomáha tam, kde proste štát to nezvláda, kde to my politici nezvládame, potrebujeme ich.
A to, že chcete do nich takto zasiahnuť, nie je nijako národné, nijako. A jednoznačne to bude viesť k tomu, že krajina nebude sebestačná. Ja sa pýtam, kde je tá národovosť Slovenskej národnej strany, kde je tá národovosť starať sa o to, aby Slovensko bolo sebestačné, kde je tá národovosť. Keď nechcete byť v Európskej únii, tak to povedzte, ale potom prídeme o 80 % výdavkov na rozvoj Slovenska. Tak mi povedzte, odkiaľ to bude pre rozvoj obcí, miest, na školy, na ihriská, odkiaľ to zoberieme, lebo robíte všetko pre to, aby sme o tie peniaze prišli. Lebo sa vám zjavne nepáčia tie pravidlá, ktoré v tej Európskej únii sú. Ale ja tu nepotrebujem teraz argumentovať proti tomuto zákonu tým, že sa budem opierať o Európsku úniu, ja vám len hovorím, že ďalším dôsledkom bude okrem likvidácie občianskej spoločnosti a takejto stigmatizácie, ďalším dôsledkom bude, že prídeme o tieto peniaze. Robíte tomu, proste každý deň tomu prispievate.
Okrem ovládnutia RTVS likvidujete mimovládny sektor, a to sa, samozrejme, Európskej únii nepáči, pretože súvisí s občianskou spoločnosťou. My sme nemuseli do tej Európskej únie ísť, veď nás tam nikto nevolal, my sme sa tam zavolali, my sme tam chceli ísť. My sme chceli byť súčasťou, hrdou súčasťou Európskej únie. A teraz jej hovoríme, že tam vlastne byť nechceme, tak to povedzte naplno, povedzte to za Slovenskú národnú stranu, my nechceme byť v Európskej únii, a preto robíme všetky kroky k tomu, aby nás odtiaľ buď vyhodili, alebo sme prišli aspoň o peniaze. Tak to povedzte, lebo toto robíte. Ale potom naozaj robíte to, že proste tie európske peniaze vám smrdia. Tak vám smrdia peniaze, ktoré idú na rozvoj Slovenska. Zjavne vám smrdia.
A ja sa pýtam, odkiaľ ich zoberieme, lebo tých 80 % výdavkov, verejných výdavkov na rozvoj Slovenska bude chýbať. Toto všetko sú európske peniaze. A nám teraz hrozí, že prídeme nielen o plán obnovy a odolnosti, my prídeme o všetky peniaze, ktoré súvisia s eurodotáciami, všetky s eurofondami. Ale zjavne vám to nevadí, zjavne vám to nevadí. To znamená, buď je vám to jedno, čo s tým Slovenskom bude, alebo máte nejaký plán B, ale si ho teda povedzme. Aký máte plán? Budeme si pýtať peniaze z Ruska, budeme si peniaze pýtať z Číny, no odniekadiaľ si ich budeme pýtať. Toto bude národové? Toto je lepšie? Tam sa ideme, tam sa ideme prikláňať, týmto smerom? Toto chcú naozaj voliči celej koalície? Možno to chcete vy za Slovenskú národnú stranu, možno chcete naozaj z tej Únie vystúpiť. Ale ja sa pýtam, potom odkiaľ tie peniaze budeme čerpať, lebo vy k tomu tie kroky naozaj robíte. Veď ja, ja to berem legitímne, že sa vám to nepáči, že Európska únia nebude akceptovať takúto právnu úpravu. Ak teda spoločne máme nepochopenie, prečo je to proti Slovensku mať takýto zákon proti mimovládnym organizáciám, tak vám vravím, že je to proti štandardom Európskej únie, kde nás nikto nenúti, aby sme tam boli. A je to naozaj ďalší klinec do rakvy, aby sme o tie peniaze prišli z Európskej únie. A tak ja chcem vedieť odkiaľ, odkiaľ ich budeme čerpať, lebo k tomu tie kroky robíte. To nie je o tom, že my tu niečo hovoríme do Bruselu, to tak vôbec nie je. Brusel zaujíma, kto je v rámci Európskej únie členským štátom. Osobitne, samozrejme, tie krajiny, ktoré majú euro, a osobitne tie krajiny, ktoré prijímajú tie peniaze z eurofondov, európske peniaze.
Je úplne namieste, aby sa pýtal daňový poplatník Dánska, Nemecka, či tie peniaze, ktoré k nám prídu, sa rozkradnú, alebo budú slúžiť tomu účelu, na ktorý sú určené, a preto ich trápi, že bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry, ale netrápi ich, že ako sa volá. Ich možno v zásade ani netrápi, čo presne budú tí špeciálni prokurátori robiť, ale ich trápi dnes to, čo sa deje so všetkými kauzami, ktoré sa týkajú finančne tých európskych peňazí. To ich trápi. Kde sú tie stovky prípadov, ktoré odišli z Úradu špeciálnej prokuratúry. Nemyslím si, že to berú tak osobne, čo sa stane s ľuďmi, ktorí zasvätili svoj život boju proti korupcii a organizovanému zločinu. To musí trápiť nás na Slovensku, aký je to odkaz takýmto ľuďom, čestným policajtom, prokurátorom, že takto sa k nim správame, ale Európsku komisiu a Európsku úniu trápi, ako sa budú osobitne vyšetrovať trestné činy, ktoré súvisia s európskymi peniazmi. A to dnes nevie, to z tých listov vyplýva. Vy ste zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry a nijak ste nezabezpečili, aby osobitne tieto kauzy mali ľudia, ktorí vedia, čo s nimi majú robiť. A neviete na to odpovedať Európskej únii a Komisii. A to nijako nesúvisí s tým, že máme nejakú vnútornú politiku, do ktorej si nenecháme kafrať. To proste súvisí s tými európskymi peniazmi a vy ste to vopred vedeli. A určite to vedel premiér Fico. A preto ja hovorím, že je to neschopný premiér, pretože toto musel vedieť, musel to vedieť premiér Robert Fico a zjavne tiež mu nevadí, že o tie európske peniaze prídeme.
A myslím si, že premiér Robert Fico má plán B, ak ho vy nemáte, a myslím si, že už vie, že o tie peniaze môže prísť a nevadí mu to, a preto ja sa pýtam opätovne, odkiaľ tie peniaze potom na Slovensko prídu. Bude to Čína, bude to Rusko? Na toto ja chcem odpoveď. A voliči vašej koalície majú právo to vedieť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
