Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, bolo mi znemožnené vystúpiť v procesnej záležitosti, tak budem sa musieť nejako zhutniť, čo k tomu povedať. Prvé čítanie môže byť aj, aj tak filozoficky poňaté, tak skúsim aj týmto smerom ísť. A viete, keby Einstein žil a nevymyslel by tú teóriu relativity vtedy keď ju vymyslel, tak by ju vymyslel, keby sedel tu v tomto parlamente, lebo tuná naozaj funguje, hej? Že tá...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, bolo mi znemožnené vystúpiť v procesnej záležitosti, tak budem sa musieť nejako zhutniť, čo k tomu povedať. Prvé čítanie môže byť aj, aj tak filozoficky poňaté, tak skúsim aj týmto smerom ísť. A viete, keby Einstein žil a nevymyslel by tú teóriu relativity vtedy keď ju vymyslel, tak by ju vymyslel, keby sedel tu v tomto parlamente, lebo tuná naozaj funguje, hej? Že tá relatívnosť času, že tuná to jasne vidíme, hej, že niekomu ide rýchlo, niekedy pomaly, povestné Dankove, že tri mesiace, štrnásť dní, ale ja keď pozerám aj na pána ministra, ale aj kolegov tuná z koalície, už nech je to za nami, už nech je to za nami, že hrozne sa im to ťahá, hej, aj tých dvanásť hodín deleno dva, šesť sa im zdá strašne dlho, že tá relativita času je tu naozaj dokonalá. Už to chcú mať za sebou, už nech je s tým pokoj, lebo však treba ísť variť guľáše. Lebo ide kampaň.
Niečo však k tomu treba povedať, lebo je to smutno smiešne. Však si to podľa mňa aj uvedomujete aj vy. Hej, ktorí tu ešte máme trošku rozum na mieste, tak si uvedomujeme, že to je pitoreskné. Hej, jak to tu aj niekto povedal, alebo jak by to povedal ten kráľ v tej rozprávke, odvolávám, co jsem odvolával, a slibuji, co jsem slíbil. Neviem, že čo ešte by tak bolo vystihujúcejšie. Pani Kolíková povedala, že vlastne meníme novelu novely zákona, ktorý nemá ani názov, lebo ešte nemá, lebo ešte nie je v zbierke. Jeden nevymyslí, to sa naozaj len môže stať. A problém je, že nie vo Fekišovciach, ale v slovenskom parlamente. Ja sa teda nechcem dotknúť Fekišoviec, tam sú asi dobrí ľudia, ale mentálne sa nám to tak zjavuje nejakým takým čudným obrazom, že ako kde rokujú. A ja si tak niekedy tak pripadám, hej, že aká vychádza z toho profesionalita. Hej, že kto si teda akú urobí prípravu. Lebo niečo donesieš, potom stiahneš, opravíš, nedáš, a teraz ešte tu máme dokonca výhovorku, že jak treba gramatiku opravovať. Normálne som spadol zo stoličky. Hej, ja ako, ja si pamätám, že keď som ja chodil do školy, tak ja som mal zo slohu som mal 1/5. Jednotku za obsah a päťku za gramatiku. Mne teda gramatika nikdy nešla, to sa priznávam, aj teraz mám ešte s tým problém. Ale ja neviem, podľa mňa, keď štát ma taký aparát, toľko tisícov ľudí a oni sú za to platení, podľa mňa tam si majú dať pozor na tvrdky, čiarky, nie? Viete, že, že naozaj, že to mi príde také, akože vysvetľujem malým deťom, že prečo je kravička strakatá. Hej, tak vy vysvetľujete voličom, že teda prečo to celé takto trvá, lebo ešte treba opravovať gramatiku. Pokiaľ ja viem, tak už sa to nesmiete toho dotknúť, ne? Že neviem, či vy vôbec môžete robiť nejakú gramatiku.
Ale viete, že fakt je to smiešne, smutno smiešne. Keby to nebolo smutné, tak je to smiešne. Nechápem, neviem, ktorí si pamätáte ten obraz, on ide dosť často v dokrútke, hej, že keď sa prijal ten zákon, tak Michelko, všimnite si, je taká fotka, to sa stane podľa mňa ikonická, hej, že jak ten nešťastník Michelko, pán Michelko, proste keď sa prijal, tak urobil také víťazoslávne gesto. A ja som tak nad tým rozmýšľal, že čomu sa tak teší ten pán Michelko. Viete, že a to je, možno aj to je ten obraz tej našej doby, že on sa teší tomu, že koho porazil. Ale on porazil seba. Ja nemyslím, že pán Michelko niečo ukradol, niekoho, ja neviem, niečo zdefraudoval, že by to bolo v jeho prospech, ako tu pre niektorých kolegov. On sa len tak ľudsky tešil, ale nepochopiteľne. Hej, že pre mňa to absolútne stráca logiku, že prečo sa človek teší, keď nie je v tom konflikte záujmov, neni v tom zaujatý, že tak úplne nadšene tomu. Hej, že mne to pripadá pomaly až zvrátené. A on sa tešil. On, keby ho vykradli, a ja sa ho nechcem dotknúť, ale tak nepredpokladám, ale že keby ho vykradli, vyrámujú mu celý byt, tak asi všetko, čo by zobrali, by bolo možno nejaká malá škoda a neviem čo, a ten, kto by mu to vykradol, tak by sa mu chodil smiať popod okná, že nič. Viete, že to je už je na úrovni takého, takej sadomasochizmu, že sa teším z toho, že mi niečo ubližuje a on sa tomu, teda naozaj to gesto tam je. Pre mňa nepochopiteľné veci, že tak si tu my proste žijeme.
A teraz, že čo s tým a prečo má vôbec význam vystúpiť, k tomu aj sa dostanem teraz v druhej časti a už teraz idem k tej druhej časti. V tom úvode ešte spomeniem Kanta. Lebo v ste s tým, myslím, končili v tej, v tej rozprave, že teda keď sme uzatvárali to trápenie dvojmesačné, tak ste teda dali Kanta, hej. Kant, my čo dávame tehly na kanta, hej, viete, to je postojačky, tak sme museli gúgliť, že kto bol Kant. A ja som si pozrel, že Kant bol filozof, ktorý teda povedal, máte pravdu, hej, že v krajine, v ktorej neplatí spravodlivosť, nemá zmysel žiť. Ale ten Kant, ste mohli zacitovať aj tú druhú, on, to taký známy výrok, on povedal, že keď človeku, ktorý si zlomil nohu, môžeš ho utešiť, že teš sa, mohol si si zlomiť väzy. Viete, a toto je presne, toto sme tu my. Hej, lebo my sa vlastne prísne vzaté, nám to, ono to z vás nevyšlo, ale ste si to v podvedomí možno mysleli, buďte radi, že je to vôbec tak, lebo to mohlo byť, to si my môžeme dovoliť, ako by onehda nebohý pán Paška povedal, vyhraj voľby, môžeš všetko. My sme to mohli ešte viac zjednodušiť pre niekoho.
Takže prísne vzaté, máme sa tešiť z toho, že ste to vlastne urobili iba tak, že ste si svojich, ste sa, o svojich ste sa postarali. Lebo tí teraz potrebujú jednu vec, a to takú úvahu si dovolím, že ten jav tu je. Ekonomika má cykly, to je normálne dokázané. Slovensko je niekde aj ekonomicky, aj hospodársky, ten cyklus je problém. Vy vládnete, prvýkrát idete vládnuť v recesii a strach je veľký. Peniaze začnú chýbať. A tým, ktorým ste pomohli, čo ste im pomohli, že ich vyamnestujete, tak už sťahujú peniaze zo Slovenska. Sťahujú, oni nechceli byť vo Venezuele, oni nechceli byť na Belize, lebo tam je dosť nuda. Hej, tam je to predsa len iná kultúra, hej, lebo Venezuela, Belize nevydáva, tam by mali pokoj. Oni chcú byť na Riviére. A Riviéra, a tam Francúzi vydávajú, ale nebudú vydávať, keď vy upravíte ten Trestný zákon, ako ho upravujete.
Takže úloha splnená, len viete, ten problém ešte len príde, potom sa budeme s ním boriť. A tu chcem ľuďom povedať, že nastal čas búriť sa. Ja som vždycky bol taký burič. Aj teraz zostanem, nezostanem nič dlžný tomu. Ľudia, búrte sa. Mňa fascinuje niekedy, a v úvodzovkách, že tá vaša schopnosť vydržať, skloniť chrbát, nechať si orať, ale búrte sa, lebo bude zle. A ja vám to skúsim vydokumentovať na niektorých prípadoch, že kam až sú schopní zájsť. Naozaj, búrte sa. To, že nás tu varia ako žaby a varia nás tu ako žaby, málo komu to tu vadí. Vidíte, že mal, mal byť obed, že aspoň obed, že aby Ondrej Dostál, že aspoň desať minút, aby sme sa mohli napísať. Choďte sa napísať. Viete, tá arogancia, hej, že to proste, sekneme, uzatvorená rozprava, 12-hodinová rozprava. Varíme ako na žabu, zisťujete, že odpor je taký lečutko, ako by Poliaci povedali, taký ľahký, to vás posmeľuje v tom ďalšom konaní. A niekto vám ešte aj zatlieska. Len ja chcem povedať, že netlieskajte, lebo na konci budete plakať. Naozaj, ľudia, búrte sa, bude zle. S týmito ľuďmi, ktorí vám teraz vládnu, je to dokonca úplne zákonité.
Ten príklad, že prečo si to tak myslím a že kam až schopní sú zájsť, poviem. Zajtra ináč mimoria... a teraz preto aj budem odchádzať, ja teda dlho nebudem, idem do Michaloviec, idem, lebo zajtra je tá mimoriadna vláda v Michalovciach, o desiatej rokuje v škole, lebo deti majú prázdniny, tak sa im natrepali do školy. Idem tam, lebo tam vraj bude protest a ja sa tomu teším, preto hovorím, ľudia búrte sa. Búrte sa, koľko môžte, koľko vládzete. Komu robota umožňuje, buďte zajtra v Michalovciach o desiatej, možno nás tam bude päť, možno šesť, ja neviem, to je jedno, ale aj z mála vie vzniknúť veľká guľa, lebo je čas. Oni idú do Michaloviec sa predvádzať po tom všetkom, čo urobili, práve týmto ľuďom a zadokumentujem na konkrétnom prípade.
Nominanti strany HLAS, je päť a pol milióna ľudí na Slovensku, ergo máte z čoho vyberať, nie všetci sú sympatizanti strany HLAS, čiže tam sa tá množina o niečo znižuje, ale stále je to strašne veľká množina ľudí, kádrových rezerv, ktorých môžte vytiahnuť, keď potrebujete. Ako sa podarila nominácia strane HLAS na šéfa Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Nuž podarila sa tak, že je tam človek, ktorý kooperoval s jednou skupinou, ktorá programovo okrádala dôchodcov, starých ľudí o pozemky v Bratislave. Normálne programovo, to bol Mak, teraz v base, a ešte bratislavská mafia, budem ešte o tom rozprávať, budem ešte protestovať pred tou sociálnou, môže sa tu Erik Tomáš smiať, uškŕňať, koľko chce. Budem, lebo to považujem za moju občiansku povinnosť upozorňovať na to, koho ste našli z tých päť a pol milióna ľudí, z ktorých ste mohli urobiť generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, a zrovna tento Tariška vám padol do oka. Zrovna v kádrových rezervách strany HLAS sa objavil pán Tariška, ktorý má v svojom životnom tracku jednu skutočnosť, ktorá ešte bude veľmi zábavná.
A dostanem sa k tejto nominácii, ku druhej nominácii strany HLAS, lebo ja som prísne vzaté ani o tom celkom nevedel, lebo však tu bola politická dohoda, že koho ste si tam zvolili alebo nezvolili. Strana HLAS si zvolila do Rady Slovenského pozemkového fondu pána Antoniča z Michaloviec. A preto to dáva ten kontext, prečo spomínam tu tie Michalovce a prečo tam bude ten protest a prečo sa mu teší. Tento pán Antonič, by ste neverili, tomu bol šéfom právneho oddelenia michalovského katastra v období, keď sa tam diali neskutočné hrozné veci, hej. To sa volá kauza mŕtvych duší. Mŕtvi ľudia predávali, mŕtvi ľudia predávali svoje pozemky a skupovala ich jedna rodina, jeden podnikateľ z Michaloviec ich skupoval. Cirka 500 prípadov. Máločo sa rieši, lebo na Zemplíne sa máločo rieši, lebo na Zemplíne je všetko v poriadku, však tam sa to všetko ututle. Lebo tento pán, jeho sestra robí na prokuratúre, čiže asi neviem, kde bude toho koniec, ale okolnosti sú zrejmé a jasné a celý Zemplín o tom vie. Čo sa tam dialo, ako sa to dialo, ako je možné, že pri päť a pol milióna ľudí HLAS si zrovna nájde pána Antoniča, bývalého šéfa právneho oddelenia michalovského katastra, že ho nominuje do Slovenského pozemkového fondu. Čo, povedzte mi, že kde je, s čím, s čím by ste to pospájali, že kde vlastne zač je toho loket. A skúste mi povedať, že prečo zacítili korisť, a preto tam aj zajtra idú do tých Michaloviec, budú hovoriť o diaľnici, budú hovoriť jak idú, nie, oni zacítili korisť, že je možné sa ešte dostať nejakým peniazom, je ešte možné urobiť nejaké podvody cez pozemky pod zámienkou toho, že sa tam ide robiť nejaká diaľnica, nejaké výkupy. Viete, čo je paradox, viete, čo je neproporcia? Že v tom pozemkovom fonde je, myslím, osem členov správnej rady, dvaja sú z Michaloviec. Jedného dali HLAS, toho Antoniča, a druhého dal, myslím, SMER pána Ďurovčíka. Čiže to je podľa mňa dosť nepomer pri 79 okresoch, keď z okresu Michalovce sú dvaja... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, veľmi ma to mrzí, lebo naozaj vás nerád prerušujem, a nieže končiť, ale trochu sa vrátiť k téme prvého čítania. Ďakujem pekne.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno. A ja som uviedol, že filozoficky, jednotka prvé čítanie je filozoficky, že sa poníma kontext, hej, že teda, že ak hovoríme o trestnom práve, tak hovoríme aj o veciach, ktoré ľudia robia a robia trestné činy a že sa nevyšetrujú, hej, a teraz vlastne tým, že ste prijali to, čo ste prijali, a opravujete to len v tejto veci, ktorú nemôžte ustáť, tak vlastne posväcujete to. Vy dokonca tými nomináciami, ktoré dávate, vy jasne odkazujete ľuďom, nič sa nedeje, všetko je v poriadku, pokračujeme. Viete, že to je na tom to desivé, hej, a preto ten apel je namieste. Búrte sa, ľudia. Keď sa nebudete búriť, nikto vám nič zadarmo nedá. Nikto vám nič nedonesie. Nikto vám neuzná, musíte sa búriť, musíte sa biť o svoje práva, musíte protestovať, musíte hovoriť, že to tak nechcete, musíte drmať za rukách tých vašich poslancov tam z tých Michaloviec, z toho vášho okresu, musíte im hovoriť, že to takto nechcete. No potom sa nečudujte, lebo keď zabudnete sa búriť, tak potom sa nečudujte, čo sa stane.
Idú na východ po prijatí Trestného zákona, po nominácii, ktoré nominovali, idú na východ rozprávať, jak im idú pomáhať. Na ten východ, ktorý okrádali, tridsať rokov okrádajú východ. Tridsať rokov okrádajú východ. A vyhŕklo to z podvedomia Roberta Fica, že povedal, že tam nič nie je a čo tam bolo, sme už dávno ukradli. Ešte niečo zaňuchali, ešte niečo našli. Keď už to všetko vykradli, tak tam poslali Vadalu a Rodu. Hej, tých mafiánov talianskych, ktorí tam terorizovali tých ľudí a nikto im nepomohol. Nikto im nepomohol a teraz znova ožívajú a teraz sa tam idú predvádzať po novele Trestného zákona, ktorá vlastne uprace všetky tie činy, ktoré tam boli, ktoré niekoho možno znervóznili, bude dačo, nebude, nebude nič, všetko je v poriadku. Ustúpime, urobíme len to, že to znásilnenie dáme naspäť.
A tým už teda naozaj budem končiť, že tu chcem poprosiť, že aj pri nejakej takej politickej málo skúsenosti, nechcem povedať neskúsenosti, ale málo skúseností nespravme to, čo oni pomaly majú plán. Lebo už toto prešlo, myslím, 115 či koľko hlasov. Aj tento, toto, tá novela prejde v skrátenom asi 120-130 hlasmi, len nechoďte s nimi na spoločnú tlačovku, lebo oni sú schopní povedať, vidíte, vidíte, jak sme ochránili nakoniec ženy pred násilníkmi. Oni sú schopní toto povedať, oni sú schopní to takto predávať ľuďom, lebo toto celý čas robia, toto je celý čas ich politická agenda. Že na konci z toho ešte vyjdú ako víťazi a povedia, vidíte, vidíte, jak sa staráme o tie ženy. Vidíte, jak 8. marca na to MDŽ budú dávať tie kytice alebo tie kvietky a povedia, ale sme sa, vidíte, jak sme to zabezpečili aj celá, aj opozíciu sme donútili, aby za to zahlasovali.
Neskočme im na to, jediná šanca, čo zostáva, aby sa ľudia búrili, k tomu ich vyzývam, prosím vás, ak môžte niektorí, príďte zajtra, nech nás tam bude päť. Päť je dosť. Pred tými, a budeme držať transparent a kričať do megafónu, že čo sú zač, koho dali do Michaloviec. Búrte sa a protestujte, lebo vás uvaria ako žabu. Zničia vás, okradnú vás, normálne vás okradnú. Neže ukradnú niečo, čo nebolo, už vás budú kradnúť, lebo už nie je čo, už je iba to, čo máte doma. Okradnú vás. Naozaj dajte pozor, búrte sa, zničia vás, zničia nám, už deti nám vyhnali, deti nám vyháňajú, ešte sme tu my zostali. Ešte nás potrebujú zničiť. Takže najvyšší čas sa tomu postaviť a tento maskovací manéver, táto hmla, ktorá tu teraz je a o ktorej teraz rozprávame, na to im netreba skočiť. Tu treba jasne povedať, myslím, že to kolegovia pomenovali a ešte pomenujú, hej, že o čo vlastne ide. Že to je len oprava toho desivého, čo ste vy sem doniesli, a nás tu znásilňujete k tomu, aby sme vôbec k tomu rozprávali. Áno, zahlasujeme, aj my budeme hlasovať za, lebo však jasne, že budeme hlasovať za, len, prosím vás, nepredávajte to, hej, že jak, jak ste našli spoločnú reč a jak ste spoločne uznali, že treba chrániť ženy a jak ste teda konštruktívne spolupracovali s opozíciou. Lebo toto v danom prípade vôbec takto nie je.
Takže ešte raz. Keby ste náhodou zajtra nemal čo robiť, tak v Michalovciach zajtra o desiatej pred základnou školou Moussona, neviem, či to dobre vyslovím, budeme protestovať proti tomu, že, okrem iného aj proti tomu, že koho SMER a HLAS nominoval do fondu pozemkového, akú majú drzosť. Posilnení tým, čo si teraz schválili, hej, novelu Trestného zákona. Áno, to nabudí, to je adrenalín, to sú štyri Red Bully v jednom, hej, teraz vedia, že môžu a budú. A budú a apetít je veľký. Už je máločo štátneho, už je iba to, čo máte vo dvoroch, to, čo máte v bytoch, a po tom pôjdu. Garantujem vám.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis