Videokanál klubu

Pani poslankyňa Kolíková, ja si myslím, že je úplne v poriadku, keď poslanec vystupuje k správe nejakej inštitúcie za predchádzajúci kalendárny rok a vyjadrí sa aj k širšiemu kontextu činnosti tej inštitúcie, ktorá sa týka toho predchádzajúceho kalendárneho roku, keď mu tam niečo chýba a podľa jeho názoru by to tam malo byť, alebo keď sa vyjadrí aj k veciam, ktoré sú staršieho dáta alebo ktoré sú novšieho dáta a ktoré sa týkajú aktuálneho kalendárneho roka. Asi by to bolo inak, keby sme v januári alebo februári rokovali o tejto správe. My sme o nej mali rokovať v júni, aj vtedy na ňu nebol čas, tak teraz rokujeme v septembri. Čiže uplynuli už takmer tri štvrtiny z ďalšieho kalendárneho roka, tak sa mi zdá úplne legitímne a deje sa to aj pri rozpravách o iných správach, že poslanci sa vyjadria aj k veciam, ktoré majú presah do aktuálneho kalendárneho roka.
A pokiaľ ide o využívanie tých mimoriadnych opravných prostriedkov § 363, tak aj o tom sme mali zaujímavú a miestami vzrušenú diskusiu na ústavnoprávnom výbore. Ale v tejto krajine je to tak, že za vlád SMER-u tu údajne korupcia na najvyšších miestach neexistovala. Skutočnosť je taká, že existovala, akurát sa nevyšetrovala. Potom sa začala vyšetrovať. SMER robil všetko preto, aby to prekazil a, bohužiaľ, pán generálny prokurátor tým, ako uplatňoval § 363, mu v tom pomáhal. Teraz už ten § 363 až tak často uplatňovať nebude musieť, lebo Úrad špeciálnej prokuratúry je zrušený, sadzby sú znížené, väčšina vecí bude premlčaných.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správa generálneho prokurátora možno zvyčajne prebehla skôr v podobnom štatistickom duchu, ako bola teraz prednesená, ale domnievam sa, že s ohľadom na udalosti, ktorých sme boli svedkami najmä koncom minulého roka a ktoré súviseli so zásadnou zmenou trestnej politiky a zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, že treba do toho vniesť viac. A nie je vinou, ja si myslím, že keď aj ďalšia debata teraz na pôde parlamentu možno bude vnášať viac politiky aj do debaty, ktorá tu bude prebiehať, že by to sem nenáležalo, lebo stalo sa jednoducho to, že samotná Generálna prokuratúra sa stala súčasťou politického súboja, aká trestná politika na Slovensku bude. A domnievam sa, že s ohľadom na to, ako sa aj generálny prokurátor postavil aj v minulosti k akýmkoľvek politikám, ktoré vlastne vlády robili a robil to veľmi aktívne. Ja si veľmi dobre pamätám veľmi, by som povedala až politický aktivizmus generálneho prokurátora v súvislosti s obrannou zmluvou. To má čo spoločné s trestnou politikou štátu? Čo to má spoločné s kľúčovou rolou, ktorú má mať generálny prokurátor. A to je osobitne vo veciach, ktoré súvisia so štátnou žalobou vlastne v trestných veciach. Nemalo to nič spoločné. Dokonca stretli sme sa tu s tým, že obranná zmluva bola porovnávaná s vpádom vojsk v roku ´68. S tým sme sa tu stretli. A tento politický aktivizmus, ktorý sa tu udial, kde si pýtal ešte generálny prokurátor, aby tu na pôde parlamentu sa k tomu vyjadril, vlastne ukázal, že generálny prokurátor chce byť súčasťou politického súboja. Lebo vtedy vošiel do toho politického súboja. A áno, vtedy vošiel do politického súboja na strane opozície.
A vošiel do politického súboja na strane opozície, aj keď to súviselo napríklad so súdnou mapou a so zmenou súdov, kde kedy by sa, ak by sa generálny prokurátor správal tak ako teraz pri zásadnej zmene trestnej politiky, tak by akceptoval novú reformu súdov, nové územné, územnú pôsobnosť, ktoré majú súdy, na základe toho by sa proste urobila reforma aj prokuratúry. Nakoniec sám generálny prokurátor sa so mnou vtedy v rozhovoroch ako s ministerkou spravodlivosti jasne vyjadroval, že aj prokuratúra potrebuje zmenu, aj tie územné zmeny dávajú zmysel, ale nie, nie. Proste Generálna prokuratúra bola len a len kritická, akékoľvek rokovania, ktoré prebiehali za zatvorenými dverami, kde sme chceli akceptovať a aj sme akceptovali pri ďalšom návrhu súdnej mapy presne to, čo chcela Generálna prokuratúra pre prokuratúry, tak nakoniec ešte aj voči tomu sa postavila Generálna prokuratúra, že s ničím nesúhlasí. Takže ja som tu bola priamo svedkom aj priamo účastníkom toho, kedy generálny prokurátor vstupoval do politického súboja tam, kde by sme vôbec nečakali. Alebo dokonca, kedy vládna koalícia mala záujem o spoluprácu, tak nakoniec bola kritická voči všetkému navonok a vstupovala takto do politického súboja.
A teraz, a súvisí to s rokom 2023, lebo vtedy sa zásadne zmenila jednak trestná politika, a ja sa vrátim aj k údajom, ktoré tu predniesol generálny prokurátor, ktoré ma naozaj nenechávajú chladnou. Nenechávajú ma chladnou. Jednak kvôli tomu, že v samotnej správe je uvedené, že zásadná trestná činnosť je majetková, majetková a z toho krádeže. A keď sa pri krádežiach zásadne zmení trestná úprava, a to skokovito, tak generálny prokurátor je ticho. Áno, vykrikuje tam, kde by sme nečakali. Ale tam, kde by sme čakali, že sa ozve, tak sa neozve. Neozve sa! To, že v tichosti tu vyjednával s členmi z koalície, nemožno, nemožno očakávať, že je to, čo by sa patrilo. Kedy sa kľúčovo zmenila jednak štruktúra prokuratúry a jednak trestná politika. A nielen ohľadom toho, čo bude trestným činom, ale aj aké budú tresty, že sa zásadne zmenia trestné sadzby za korupciu, ale nielen to. Že veľmi dobre vedel, že nakoniec trestné činy, ktoré sú stíhané špeciálnou prokuratúrou, že budú premlčané, veľmi dobre to vedel. Veľmi dobre to vedel.
A pre mňa je to... ja vlastne nerozumiem, čo sa stalo, úprimne, nerozumiem, čo sa stalo. Kde je ten Maroš Žilinka, ktorého sme zvolili za generálneho prokurátora, kde je? Lebo ja si veľmi dobre pamätám aj kritiku § 363 s Marošom Žilinkom, ktorý bol adept na generálneho prokurátora, ešte vtedy špeciálny prokurátor, kde sa úplne inak staval aj k otázkam reformy prokuratúry. Veľmi dobre si to pamätám. Veľmi dobre si pamätám aj naše rozhovory o tom, aká by mala byť prokuratúra, aká by mala byť transparentná, aké zmeny sú v nej potrebné. Ale teraz vidím úplne iného Maroša Žilinku, generálneho prokurátora, úplne iného. Jednoducho vošiel do politického súboja a za svojho partnera si vybral koalíciu. Áno, tú, ktorá znižuje tresty za korupciu, a áno, aj tú, ktorá prepúšťa odsúdených za korupciu. Je to tak. Toho si vybral generálny prokurátor a nielen to. Ale aj v kauzách, kde ľudia čakali, ako dopadnú, tak sa rozhodol do toho vstúpiť. A teraz dajme bokom, ako posúdil, samozrejme, tie otázky a jednoducho vstúpil do toho a vstúpil do samotného trestného konania. Dajme tomu, že by sa tam možno našlo od stola, či by to nebolo dobré ešte trošku dovyšetriť, niekoho trošku dovypočuť, ale tu si jednoducho vstúpi potom zo strany generálneho prokurátora do tých samotných trestných konaní, ktoré by sa nemali diať. A už vlastne to samotné, to samotné, čo sa tu ukazuje, je, že prokuratúra jednoznačne potrebuje zásadnú zmenu, zásadnú zmenu. A rozprávať sa o tom, že generálny prokurátor má postavenie v zmysle ústavy, ktoré je nezávislé a nestranné, sa ukazuje, že je v niečom vlastne blud. Jednoducho generálny prokurátor vždy vstúpil do politických súbojov a jednoznačne tak robí dnes.
A pre mňa úprimne je úplne nepochopiteľné, ako je možné, že generálny prokurátor nepovedal nič k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Že nič. Že je potrebná špecializácia. Že je vôbec špecializácia potrebná. Tak ako chceme mať lekára, ktorý sa venuje srdciam, keď chceme mať operáciu srdca, chceme kardiochirurga, tak chceme očného chirurga, keď chceme operovať oči, tak aj prokurátor predsa na to, aby bol zdatný a rýchly, a to nie je o tom, že teraz znevažujeme krajských prokurátorov, to vôbec o tom nie je, to nie je o tom, ale je to jednoducho o tom, že chceme mať rýchly rez. Rýchly, správny, presný rez. Lebo to je dôležité a vy to veľmi dobre viete, pán generálny prokurátor, v trestnom konaní. Dôležité je konať rýchlo, presne. Veď na tom sa určite zhodneme. Chceme zákonnosť. Ale je dôležité, aby štát bol pripravený bojovať so zločinnosťou. Aby ľudia, ktorí to robia, cítili podporu štátu a, samozrejme, v tom boli odborníkmi a boli lepší ako tí, čo sú kriminálnici. A preto je kľúčové, aby sme vlastne v mene štátu tam mali ľudí, ktorí sú jednoducho kvalifikovaní. Ale nielen tým, že vyštudovali trestné právo a vôbec právo a že chcú robiť prokurátora a že sú čestní a svedomití a že sa odborne pripravujú, ale jednoducho dáme im priestor, aby sa venovali tej oblasti, ktorú vedia dobre zvládnuť v nejakom čase, a v tom sa zlepšovali. Ale to, čo sa stalo, je, že tým, že sme zrušili tú špeciálnu prokuratúru, tak jednoducho tu organizovanú kriminalitu a áno, aj ten boj proti korupcii sme rozprášili po tých krajských prokuratúrach. A pre mňa je absolútne nepochopiteľné, že ste sa jednak neozvali, že vás nebolo počuť, že ste ani nechceli žiadny čas na to, aby sa na to špeciálna prokuratúra pripravila. Veď o tom sme mali aj výbor. Presne o tom sme mali. Prečo ste sa neozvali aspoň k tomu, že na ten prechod pri tej zásadnej zmene aj štruktúry prokuratúry treba čas? Že to proste nebudeme predsa po nociach baliť, tie spisy do áut, aby sa rýchlo preniesli. Že predsa tí asistenti na tej prokuratúre, prečo to mali robiť proste po nociach a v strese? Samozrejme, že chceli dodržať zákon, ale prečo? V koho je to prospech? No určite nie v prospech boja proti korupcii a zločinnosti.
A je pre mňa absolútne nepochopiteľné, prečo tí prokurátori nemohli, nemohli im ostať všetky tie veci. Nielen tie, ktoré sú z konania pred súdom, ale, samozrejme, aj tie, aj tie, ktoré mali v prípravnom konaní. Veď prečo tie sa im zobrali? Prečo? Ja som na to nedostala žiadnu odpoveď, keď sme mali výbor. Vaša odpoveď bola, že ste chceli dať zadosť tomu, čo chcel zákonodarca a vláda. Ako ja úprimne, ja som bola veľmi prekvapená. Si predstav, že by to išlo vlastne proti podstate samotnej zmeny. Proti akej podstate? Vláda chcela zmenu prokuratúry. A ja som sa opýtala vtedy, že či teda ste súhlasili s tými dôvodmi. Tomu ste sa trošku vyhli, tej odpovedi, pretože ak ste chceli dať teda zadosť, tak ste vlastne, tak ste vlastne doznali, že podľa vás celá špeciálna prokuratúra bola systémový problém. Ale vy ste toho boli hrdou súčasťou, hrdou súčasťou. A tu vás malo byť počuť.
A to vôbec neznamená, že keď som teraz kritická k tomu, ako ste tu boli ticho a že tie veci prešli na krajskú prokuratúru, že si myslím, že na krajských prokuratúrach sú neodborní. To si vôbec nemyslím. A nikdy som to nepovedala. Ani že sú nekvalifikovaní. Ale jednoducho nezoberiem predsa už rozpracované spisy a veci tým, ktorí sa im venujú. Jednoducho to nedáva absolútne žiadnu logiku, absolútne! Všetci veľmi dobre vieme, že k prieťahom dochádza vtedy, keď sa menia osoby, ktoré sa tým veciam venujú, či sú to sudcovia, či sú to prokurátori, či sú to vyšetrovatelia. Ak do toho teda zasiahne štát, aby k tej zmene došlo, znamená, že chce prieťahy. A vy ste mali priestor, vy ste mali naozaj priestor tomu zabrániť. Mohli ste to aspoň tým prokurátorom nechať, ale neurobili ste to. A teraz nakoniec sám čelíte námietkam so strany aj Európskej komisie, ktorá sa na to pýta a nechápe. Nechápe, že došlo k zrušeniu špeciálnej pro... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili k programovému bodu, a to je správa o činnosti prokuratúry za rok 2023. Vy to aj tak neurobíte, ale toto nie je debata o osobe generálneho prokurátora, ale o činnosti prokuratúry. Takže nech sa páči, aspoň jedna požiadavka zo strany predsedajúceho. Ďakujem.

Kolíková Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ale to presne súvisí, pretože k tej zmene došlo na základe návrhu ministra spravodlivosti, ktorý doniesol pod pazuchou 6. decembra. To je rok 2023. Dvetisícdvadsaťtri. A presne ja keď som sa prihlásila sem do rozpravy, tak môžem poukázať na veci, ktoré sa mali udiať, a očakávala by som zo strany prokuratúry aj generálneho prokurátora aj to, že by o tom mohla byť nejaká zmienka v správe, ale nie je. Ja hovorím presne tomu, čo sa proste udialo 6. decembra, čo schválila vláda a ako sa k tomu postavil generálny prokurátor a čomu čelíme dodnes. Veď predsa nebudeme sa baviť len o číslach, ktoré sú v správe, ktoré jednoducho majú širší kontext. Predsa tá správa je o tom, čo robila prokuratúra za minulý rok a má to dôsledky k dnešku. A ja presne o tom hovorím. Že to, že sa neozval generálny prokurátor, ktorý mohol vlastne v nejakej miere aj zhatiť takýto rýchly priebeh udalostí, ktorý tu nastal a ktorý kritizuje nakoniec Európska komisia a aj z toho dôvodu nám môžu byť pozastavené eurofondy. Však tomu všetkému čelíme, však to viete veľmi dobre. To sú vážne dôsledky. Vážne dôsledky!
A jedna z tých námietok je aj to, že nerozumie, prečo tie veci tým špeciálnym prokurátorom odobraté boli. Nie je uspokojená tým, že len tie veci, ktoré ostali pred súdom. A nerozumie tomu, prečo sa to stalo. A rovnako sa pýta, a s tým vlastne súvisí aj podľa mňa nečinnosť zo strany generálneho prokurátora, ako je možné, že tie, vlastne teraz tá pôsobnosť, ktorá prešla na krajské prokuratúry, tak ju budú vykonávať prokurátori, ktorí na to neboli nijak pripravení. A to nehovorí o ich neodbornosti, ale že tam tá príprava nebola. Nám pán generálny prokurátor povedal, že tu bola nejaká videokonferencia, ale videokonferencia predsa jedna nemôže nahradiť špecializáciu. To akože ak si takto predstavujeme špecializáciu, tak ja už mám asi nový námet potom na reformu súdov, stačia nám videokonferencie. Zopár videokonferencií a vybavené.
Tak takto sa to, samozrejme, nedá, nedá predsa zľahčovať, takže ja tu mám naozaj vážnu námietku ku generálnemu prokurátorovi, že jednoducho mal sa ozvať a bol ticho. A je to veľmi vážne, tým dôsledkom čelíme. A je to nepochopiteľné. Žiadny zrozumiteľný dôvod, prečo došlo k prerozdeleniu tých vecí, nemáme.
K § 363. Ešte kým k nemu prejdem, ja by som sa ešte chvíľku zastavila k tomu, kde som vás, ja som čakala, že sa ozvete, pán generálny prokurátor, prinajmenšom aj k tomu trestu prepadnutia majetku. Však takto vôbec nemá zmysel. Tam som tiež čakala. Ja som vždy videla legislatívu a ľudí na legislatíve na Generálnej prokuratúre, ktorí veľmi dôsledne, veľmi dôsledne sa vyjadrovali k všetkému, čo súviselo s novou trestnou politikou. A tu, akože to ma tiež prekvapilo.
Rovnako ma prekvapilo, že zmena, ktorá súvisela so spolupracujúcimi obvinenými v Trestnom poriadku, ktorá takto, ako je nastavená, tak sa veľmi ťažko bude uplatňovať v praxi, že rovnako tam som nič nepočula zo strany Generálnej prokuratúry. Ticho. A považujem to za veľmi vážne, lebo to sú vážne zmeny nakoniec v tom trestnom procese. A môžme sa o tom baviť, možno niečo sa vám páči, niečo nepáči, ale vždy ste v tom vedeli byť veľmi dôsledný, ale teraz zrazu ticho. Teraz zrazu len, len som pripravený, tak to zaznelo aj na výbore, že ste urobili všetko pre to, aby ste proste vyhoveli zákonodarnej moci tak, ako to urobila, že aby ste to teda, samozrejme, všetko mohli zimplementovať. Ale že ste sa neozvali, že je to problém, to považujem za kardinálne zlyhanie vás ako osoby a vôbec Generálnej prokuratúry, vôbec. A to, že to vysiela veľmi zlý signál aj do radov prokurátorov, to musíte vedieť, veď nakoniec rada prokuratúry sa k tomu jasne ozvala.
K tomu § 363 a k stati, ktorá je aj nakoniec, ktorou začína, alebo veľká časť správy sa venuje tomu aj porovnávaniu prokuratúr naprieč Európskou úniou, v akej miere je spojená s exekutívou, v akej nie, a s tým to trošku súvisí. Ja sa domnievam, že tu sa vytvára nejaká mantra ohľadom nezávislosti generálneho prokurátora, a to je obrovský omyl. To je obrovský omyl. Tá mantra, ktorá tu musí byť, je nezávislosť pro-ku-rá-to-ra ra-do-vé-ho, ktorý má dostať vec bez toho, aby k tomu bola akákoľvek pochybnosť, že k tomu viedli akékoľvek zaujaté kroky. Zato ja sa domnievam s ohľadom na všetko, že je namieste sa baviť o náhodnom prideľovaní vecí a potom by sa do toho nemalo zasahovať. Mali by sme to na ňom nechať, na tom prokurátorovi. A iba naozaj výnimočne do toho zasiahnuť, ale určite nie je namieste, aby generálny prokurátor od stola zasahoval do vecí, ktoré vlastne ani nemá šancu, nemá šancu si vypočuť tých ľudí, proste od stola rozhodne a rozhodne o veciach, do ktorých zasiahne kľúčovo, zastaví trestné stíhanie a zruší obvinenia. To je priestor, ktorý by nemal mať. Som o tom presvedčená. Paragraf 363 nie je potrebný v našej právnej úprave a osobitne s ohľadom na to, ako sa využíva. Lebo tá mantra je kľúčová pre nezávislosť prokurátora, ale nie generálneho prokurátora. A osobitne vy ste ukázali, že vôbec nezávislý nie ste.
Teraz ešte k dvom témam. V jednej téme nie je, najprv sa vyjadrím k tej téme, ktorá je v správe, aby ste sa k nej na koniec, na záver vyjadrili, a to súviselo aj s našou debatou, ktorú sme mali na výbore, a tá súvisela s tou oblasťou netrestnou, ktorej sa venuje prokuratúra. A tu chcem v prvom rade povedať, že prokuratúra tu zohráva významnú dnes rolu. Zohráva. A ja aj rozumiem, že ste sa na to osobitne zamerali. Zohráva a ja ju nijak nespochybňujem. A je možné, že to tak ešte chvíľu bude. Ale pravdou je, že správne súdnictvo, ktoré bolo zrealizované na Slovensku, je obrovská reforma. Je to obrovská reforma. Znamenalo to aj nové finančné náklady, pretože to sú noví sudcovia, ktorí sa venujú len správnemu súdnictvu, sú to tri nové správne súdy, zriadený Najvyšší správny súd. Je tu obrovská, úplne nová špecializácia a úplne nový personálny substrát, čo sa týka sudcov aj vlastne celého personálneho obsadenie a tímu sudcov. Jednoducho toto je vlastne úplne nové vojsko, keď to tak mám povedať, sudcovské, ktoré si myslím, že kardinálne zmení postoj Slovenska k správnemu súdnictvu. A teraz myslím v tom, že verím tomu, že zásadne sa zmenia aj krivky, ktoré súvisia s prieťahmi v konaní, ktoré doteraz boli v rámci správneho súdnictva. Ja očakávam, že tie krivky sa zásadne zmenia v prospech rýchlosti konania, že to sa ukáže. Ja aj mám v jednotlivých prípadoch, sa mi ľudia ozývajú, priamo účastníci, a sú naozaj, dostávam len pozitívne správy o tom, aké sú to zásadné zmeny, čo prinieslo správne súdnictvo.
S ohľadom aj na požiadavku, ktorá vlastne, takže na jednej strane rozumiem dnes tej roli, ale hovorím, že správne súdnictvo nám tu ukazuje úplne nový trend, ktorý tu bude na Slovensku, že to správne súdnictvo bude vedieť, ja sa domnievam, je veľmi pravdepodobné, že v krátkej dobe pokryť aj to, čo dnes vykrýva prokuratúra. Domnievam sa, že toto je len otázka času. A je namieste zamyslieť sa, akú rolu naozaj tá prokuratúra má mať, či tá netrestná oblasť je nakoniec tou oblasťou, ktorú by si mala ponechať, alebo či, naopak, by sa nemala sústrediť len na tú trestnú oblasť a na reformu v rámci celej vlastne prokuratúry, jednak špecializácie prokurátorov. Viem, že v tom sa určite zhodneme s pánom generálnym prokurátorom, že je dobré posilniť ten tím prokurátora o asistentov prokurátorov, ale to znamená ďalšie finančné náklady. Osobitne je tu debata teraz o výsluhových dôchodkoch. V čase, kedy sa majú konsolidovať verejné financie. Ja predpokladám, že aj to je asi dôvod, prečo sa presunul tento bod na ďalšiu schôdzu, lebo asi v rámci schôdze, kde sa diskutuje aj bude diskutovať o konsolidácii verejných financií pravdepodobne, aj sa vôbec diskutuje ako témou, tak asi nie je namieste teraz otvárať tie výsluhové dôchodky prokurátorov, ale je legitímna tá debata, ja tomu rozumiem. A je takisto legitímna pre sudcov. Ale to znamená dva až tri milióny, ktoré si pýta prokuratúra, tak rátajme prinajmenšom toľko aj pre súdnictvo. Tak to už máme okolo šesť miliónov. A k tomu výsluhový dôchodok pre pána generálneho prokurátora, niektorí to nazývajú doživotná renta. Potom to znamená výsluhový dôchodok pre predsedu Najvyššieho správneho súdu, pre predsedu Najvyššieho súdu, asi aj pre predsedu, asi aj pre predsedníčku alebo predsedu Súdnej rady, že tam sa zrazu dostávame, že je legitímne potom, samozrejme, požadovať takéto zabezpečenia aj pre ostatné takéto inštitúcie a tie pozície, ktoré sú tomu nápodobné. Nakoniec Súdna rada, rovnako ako generálny, Generálna prokuratúra, je v ústave. Takže ja si myslím, že ak si to bude nárokovať generálny prokurátor, predsedníčka Súdnej rady, ja si myslím, že sa veľmi rýchlo ozve.
A teraz, nič v zlom, ale považujem to za absolútne legitímne, naozaj za legitímne, že keď je tu takáto požiadavka a sú tu takéto nároky, tak potom aj tu môžme očakávať, že budú. Takže na to aj upozorňujem koalíciu, nech si to dobre rozmyslí, ktorou cestou sa vyberie. A súčasne chcem povedať, a treba to povedať, že či už prokurátori alebo sudcovia už dnes majú, samozrejme, príplatky k dôchodkom aj osobitné odchodné. To znamená, jedná sa vlastne o to, že keď ten prokurátor odíde skôr, ako má nárok na dôchodok alebo predčasný dôchodok, tak ide o to, aby tu mal ešte nejaký výsluhový dôchodok a za to, čo urobil v rámci tej pozície toho postavenia ako prokurátora, tak mal proste dôchodok tak, ako ho majú policajti.
Ja sa domnievam, že na to nemáme. Úprimne to hovorím. Že je to úplne legitímna debata, či sú to prokurátori, alebo sudcovia, a úplne legitímne je o tom sa rozprávať, samozrejme, aj o pozícii generálneho prokurátora a predsedoch najvyšších súdnych inštitúcií a podobne, ale že si myslím, že skutočne na to proste Slovensko momentálne nemá, keď sa pozeráme, ako ťažko ideme konsolidovať verejné financie. Ale o to viac, keď je tu takáto úvaha, tak musí zvážiť prokuratúra, že niekde sa musí stenšiť. Ja som na to poukázala aj na výbore, že proste ten štát sa nedá iba nafukovať. Tak keď chce prokuratúra mať aj výsluhové dôchodky, musí niekde v tej inštitúcii na to nájsť. Tak môže napríklad tým, že sa stenší, že už tú netrestnú oblasť opomenie. Tak ja iba dávam návod aj pre koalíciu, že toto je možno cesta, že proste my musíme nad tým takto rozmýšľať. Musíme.
Aj sa vám to nepáči, pán generálny prokurátor, ale jednoducho aj vy musíte nad tým takto rozmýšľať.
Ja si dovolím iba uzavrieť tento môj vstup tým, že som presvedčená, či je to prokurátor, alebo sudca, špecializácia je absolútna nevyhnutnosť, ak chceme mať kvalitný výkon týchto povolaní. Absolútna nevyhnutnosť. A to, čo sa vykonalo na prokuratúre, popiera túto potrebu, absolútne ju popiera. A v trestnom konaní je dôležité urobiť, robiť úkony včas, lebo tí páchatelia nás vedia veľmi rýchlo dobehnúť. O to skôr je dôležité, aby ten prokurátor v tej svojej oblasti bol jednoducho odborník. A toto jednoducho bude výčitka, ktorú si budete musieť niesť, pán generálny prokurátor, že toto ste nechali, aby sa s tou špeciálnou prokuratúrou stalo, a neurobili ste nič dostatočné pre to, aby ste špecializáciu na prokuratúre zachovali. Ja som zatiaľ nič také nevidela, ani ste nič také neuviedli, aby to bolo zrejmé. A rovnako nie je zrejmé, ako ste sa postarali o to, aby aj špeciálni prokurátori, ktorí čestne a svedomito robili svoju prácu, aby vnímali, že za nimi stojíte. To som ani raz od vás nepočula a zo žiadneho vášho konania som to nevidela. A preto vám to zazlievam, lebo som vás vždy vnímala v minulosti ako človeka, ktorému záleží na boji proti korupcii. A musíte veľmi dobre vnímať, že takéto kroky poškodzujú Slovensko, pretože ho poškodzujú nielen v tom, že bola zrušená špeciálna prokuratúra a teraz sa k tomu množia aj rušenie špecializovaných inštitúcií v rámci polície a podobne. Ale to, čo v ľuďoch zanecháva, je, že venovali svoj profesijný život nejakej oblasti a nejakému boju a štát ich opľul. A vy ste sa na tom podieľali, pán generálny prokurátor! Je mi ľúto, že to musím povedať, ale podieľali ste sa na tom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, dovoľujem si navrhnúť v zmysle súhlasu štyroch poslaneckých klubov, Slobody a Solidarity, Progresívneho Slovenska a SLOVENSKA a KDH, dať tento procedurálny návrh, aby bod 76 programu schôdze, to je tlač 439, bol vypustený z programu tejto schôdze a bol zaradený na najbližšiu riadnu schôdzu, ktorej začiatok je plánovaný na 22. októbra 2024. Jedná sa o návrh novely zákona o prokuratúre a dôvodom je, že považujem to za rozsiahlejšiu tému, a preto si myslím, že je lepšie, aby to bolo na ďalšej schôdzi.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Jurík, schválne reagujem len vo faktickej a na teba preto, lebo presne takto sa robí piár. Naschvál som si pozrela, lebo teda pána poslanca Krátkeho vidím, vlastne prvýkrát som si vás všimla, asi som vás už videla, ale nikdy som vás neregistrovala, neviem, či ste bol v minulom období niekde volebnom, alebo nebol. V každom prípade, keďže vás nepoznám a nikdy som si neuvedomila, že existujete, a to sa tejto téme dlhodobo venujem, tak som si vygúglila teda, že jak ste vy bojovali za toto svoje presvedčenie, počúvajte, nula výsledkov. Neuveríte, internet o vás nič nevie.
Čiže z toho vyplýva, že jediný dôvod, prečo ste podali tento návrh zákona (povedané so smiechom) v skutočnosti je, že neviete robiť nič iné, hej, lebo to tak vám ide, že vy sa tu postavíte, robíte si piár, samozrejme, je to konfliktná téma, tak dúfate, že skončíte niekde v médiách, že vám takto šťavnato niekto niečo povie.
Čiže, Beátka, preto som jej radila, že nereagovať na pána Krátekeho, to by bola pre nich najväčšia trest, lebo toto je vlastne pre nich priestor, aby si urobili videjká, a teraz sa predbiehajú.
A úplne najstrašnejšie na tom je, vy ste si, nepripadalo vám zvláštne, že tento návrh zákona nepodala pani Záborská? Ja som sa jej normálne bola opýtať, že teda návrh uznesenia, ja som sa jej normálne bola opýtať, že či teda neni aspoň spoluautor, lebo by som to čakala, lebo pani Záborská celý svoj život má za sebou, bez ohľadu na to, či s ňou súhlasím alebo nie, celý svoj život robí to isté, hovorí to isté, bojuje za to, tam je to úplne jasné, že aký je dôvod, hej. Tak ako to, však z jedného klubu, jedno s druhým, no lebo pán poslanec Krátky chce, aby ho konečne bolo vidieť, tak ju musel predbehnúť. Tak toto máme skutočný dôvod, prečo tu máme tento návrh zákona, lebo to je strana, ktorá nie že nemá koaličný, ale ani opozičný potenciál. Nemajú absolútne šancu nič presadiť, ešte je to aj chlap, ktorého v živote nikto nevidel, ja si ho ani nepamätám a príde sem s takouto kravinou, čo nemá šancu vôbec akože prejsť, a pritom existencia toho, čo robí Európsky parlament v tomto prípade, je práve ochrana pred takýmito náboženskými fanatikmi.
Tak stačí, keď nebudete 25-26-krát za jedno volebné obdobie podávať obmedzenia a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovolím si tri stručné poznámky k návrhu novely zákona o majetku obcí, ktorý predkladá pán poslanec Ferenčák.
A ešte predtým, súhlasím s tým, že úprava v zákone o majetku vyšších územných celkov by mala byť plus-mínus rovnaká, alebo teda veľmi podobná ako úprava v zákone o majetku obcí, a teda len, keďže sú to dva zákony a niekedy sa novelizuje najprv jeden, potom druhý, tak toto je, toto je výsledok, ale predpokladám, že príslušné ministerstvo, keď bude najbližšie novelizovať či už jeden, alebo druhý zákon, tak bude mať vôľu zosúladiť, zosúladiť právnu úpravu aj v týchto otázkach.
Čiže vyjadrím sa k tým trom bodom, ktoré sú obsiahnuté v tých celkovo štyroch bodoch... či piatich bodoch, jedna je legislatívnotechnická zmena návrhu zákona. A ten prvý okruh sa týka povinností predkladať elektronicky cenové ponuky v obchodných verejných súťažiach a aj pri priamych predajoch, pokiaľ ten záujemca disponuje elektronickou schránkou, a tá výnimka, výnimka je iba pre tých, ktorí elektronickou schránkou nedisponujú, a ja rozumiem tej argumentácii, že nie všetci sú zruční v tej elektronickej komunikácii, len by som teda chcel poznamenať, že na jednej strane štát všemožne tlačí subjekty, či už právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj občanov k tomu, aby komunikovali so štátom a s verejnými inštitúciami elektronicky, a tuto pri predaji a prenájme majetku obcí, ako by sme išli robiť krok späť a dávame na úvahu dotyčných subjektov, či budú, či budú, alebo nebudú komunikovať elektronicky, alebo budú komunikovať listinne. Nevravím, že toto niečo spasí, alebo, alebo zachráni, ale, ale v zásade elektronická komunikácia je, je aj cestou k efektívnejšiemu výkonu verejnej správy, aj k šetreniu výdavkov. Budeme o tom určite, nie o elektronickej, elektronickom výkone verejnej správy, ale o tom, ako, ako hospodáriť, hovoriť zrejme budúci týždeň pri debate o konsolidačnom balíčku. Tak toto je, toto je tiež jedna z tých tém, ale teda áno, rozumiem tomu argumentu, že ak sa majú z čisto formálnych dôvodov zamietať nejaké, nejaké ponuky, a tým sa, tým sa obmedzuje, obmedzuje súťaž, tak výnosy, náklady asi môžu byť, byť na strane toho, že sa, že sa nebude trvať striktne na elektronickej forme aj pri tých subjektoch, ktoré elektronickou schránkou disponujú, aj keď, samozrejme, že do budúcnosti alebo z dlhodobejšieho hľadiska platí tá moja poznámka, keďže predpokladám, že väčšinou tí záujemcovia v obchodných verejných súťažiach či záujemcovia o priamy predaj alebo prenájom nebývajú súkromné osoby, nepodnikatelia, obvykle to bývajú buď právnické osoby, ktoré sú povinné aj inak komunikovať elektronicky, alebo ak sú to podnikatelia, nie právnické osoby, tak sú to živnostníci, áno, stane sa, že, že sú to aj iné subjekty.
Ten druhý bod, alebo druhý okruh návrhov sa týka doplnenia ďalšieho dôvodu, keď možno prenechať majetok obce do nájmu k bez vedenia, teda bez tých súťažných postupov, ktoré sú v predchádzajúcich odsekoch uvedené, alebo teda v predchádzajúcom paragrafe. Tam dnes ide o hnuteľnú vec vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, alebo majetok obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci, a majetku obce, ak súhrn súm nájomného počas celej doby nájmu nepresiahne 20-tisíc eur nehnuteľného majetku obce, registrovaného sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci a majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, kde je postup podrobnejšie upravený, a pán poslanec Ferenčák tam navrhuje doplniť, že aj majetku obce, ak poskytnutie verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov obcí na obstaranie tohto majetku obce alebo v súvislosti s ním bolo podmienené prenechaním tohto majetku do nájmu za nižšie nájomné. Ja som teda tiež niekoľko rokov pôsobil v rôznych samosprávach ako poslanec, ale teda nestretol som sa s tým, že toto by spôsobovalo nejaký praktický problém. Pán poslanec tu zrejme zo svojej skúsenosti primátora, hovoril, že sú také situácie, len to, ako to je naformulované, rozumiem tomu zámeru, ale zdá sa mi to príliš, príliš navoľno, že ak by to bolo priamo súvisiace, že v tom projekte je uvedené, ktorým konkrétne subjektom to bude uvedené, ale dať to takto všeobecne v podstate vytvára priestor, aby, aby takto obstaraný majetok obce v budúcnosti mohol byť, byť prenechaný do nájmu v podstate, v podstate navoľno.
Čiže ak je ten zámer, že v projekte sa píše, že subjektu „X“ bude niečo prenechané do nájmu, priamo to z toho vyplýva, že, že nejaké obdobie sa má potupovať takýmto spôsobom, dobre, to môže byť legitímne, ale, ale takto to vytvára priestor, že dá sa tam ďalšia výnimka zo súťažných postupov iba na základe toho titulu, že nejaký majetok bol obstaraný z verejných zdrojov, kde to bolo podmienené prenechaním toho majetku do nájmu za nižšie nájomné. Asi by som, ak teraz to má byť upravené, tak asi by som to sa snažil ešte, ešte nejako bližšie špecifikovať, že o čo ide.
A teda posledný bod, ktorý hovorí o tom, že tá podmienka, že má ísť o nájomné najmenej v tej hodnote nájomného v porovnateľných, alebo všeobecná hodnota nájomného, teda za, za trhovú cenu aj pri tých, kde sa nepoužije súťažný postup, už dnes sú tam, sú tam teda výnimky na, na niektoré, niektoré z tých ustanovení, ktoré som čítal. Vy tam navrhujete doplniť aj teda písm. a) a b), čiže nájom hnuteľného vlastníctva obce k hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, alebo majetku obce, ktorého trvanie s istým nájomcom... s tým istým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci. Opäť sa mi to zdá, zdá príliš navoľno, lebo toto v zásade umožňuje tomu subjektu, ktorý o tom bude, bude rozhodovať, a teda to môže byť zastupiteľstvo, niekde je to, niekde je to starosta alebo primátor, predpokladám, v podstate ľubovoľne nakladať s týmto, aj keď sa povie, že tam musí byť podpora všeobecne prospešných služieb, tak podľa môjho názoru by tam ten postup a možno aj miera, miera zníženia tej hodnoty, mali by byť nejako upravené. Asi nie je reálne očakávať, že by to bolo upravené priamo v zákone, ale napríklad v zásadách hospodárenia obce by takáto vec, že ako má ten, kto o tom rozhoduje, postupovať by, by upravená mala byť, takže by sa mi zdalo vhodné, ak teda majú sa tam doplniť tie dve výnimky aj vo vzťahu k písmenám a) a b), tak aby to ešte bolo nejakým spôsobom, spôsobom, spôsobom, nevravím, že zošnurované, ale niekde, niekde upravené, aby nedochádzalo k svojvôli, aj keď, samozrejme, nepochybujeme o tom, že je množstvo samospráv, kde k tej svojvôli nebude, nebude dochádzať, ale ja teda, žiaľ, mám skúsenosti aj zo samospráv, kde či už starostovia, alebo aj poslanci majú sklon využívať diery v zákone, a keď niečo nie je, nie je upravené, tak to vykladať nie tak, aby to bolo vo verejnom záujme a v záujme obce a jej obyvateľov, preto je ešte dobré, keď sa tá svojvôľa obmedzí na minimum.
To je za mňa všetko.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ja by som mal interpelácie na pani ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a možno bude vedieť reagovať aj hneď, ale keď nie, tak, tak, samozrejme, predložím aj, aj písomne.
Prvá interpelácia sa týka situácie v Slovenskej televízii a rozhlase, resp. situácie ohľadom Rady STVR. Tu by som sa chcel odvolať alebo vyjsť zo stanoviska štrajkového výboru, iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktorí žiadajú o pozastavenie voľby členov Rady STVR v parlamente. Dôvodom sú podľa nich vážne podozrenia z konfliktu záujmov a nepotizmu pri dosadení prvých členov rady, ktorých nominovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ich vymenovanie považujú za právne napadnuteľné a neakceptovateľné.
Budem teraz citovať z ich stanoviska a potom sa teda spýtam pani ministerky, ako to ona vníma, a teda čo, čo na to hovorí. Citujem teda:
„Výber štyroch z deviatich členov budúcej Rady STVR je bezprecedentným škandálom. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová vymenovala za člena rady aj samotného generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu, pričom sa odvoláva na odporúčanie výberovej komisie, ktorú sama zriadila. Pripomíname, že Lukáš Machala bol jedným z podstatných autorov zákona, ktorým súčasná vládna koalícia zrušila verejnoprávnu RTVS a urobila z nej prakticky štátnu STVR. Zákon si tak pripravil aj sám pre seba.“ Nomináciu prvých členov Rady STV...
„Nominácia prvých členov Rady STVR bola netransparentná a fakt, že o zložení výberovej komisie sa verejnosť dozvedá až dlhé týždne po výbere kandidátov, bol doteraz aj napriek rôznym výkyvom v slovenskej demokracii nepredstaviteľný.
Vymenovaním Lukáša Machalu za člena Rady STVR došlo aj k personálnemu prepojeniu výkonnej politickej moci a verejnoprávneho média, ktoré sa stalo politicky podriadeným už zmenou legislatívy.
Pre pochybnosti a obavy týkajúce sa predovšetkým vymenovania členov Rady STVR poslala podpredsedníčka Európskej komisie Viera Jourová list ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Pripomína jej, že Európska komisia pozorne sleduje vývoj súvisiaci so zákonom o STVR, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s európskym zákonom o slobode médií. Aj keď toto ustanovenie bude platiť až od augusta 2025, členské štáty sa musia už teraz zdržať prijímania akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť jeho uplatňovanie.
Zo zverejnených mien členov výberovej komisie priamo vyplýva, že Lukáš Machala sa za člena Rady STVR nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve a v minulosti s ním pôsobili v rôznych organizáciách. Tento konflikt záujmov sa týka najmä riaditeľa kancelárie ministerky Svetozára Nižňanského, ktorý ako člen komisie vybral Lukáša Machalu, s ktorým kedysi pôsobil v štruktúrach rovnakého hokejového klubu. Svetozár Nižňanský je zároveň syn bývalého riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského. Riaditeľom jeho kancelárie bol práve Lukáš Machala. Štefan Nižňanský v minulosti ako riaditeľ bývalej Slovenskej televízie priamo na stránkach verejnoprávneho média písal príspevky proti novinárom a spoločne s Lukášom Machalom cenzurovali prácu novinárov v investigatívnej relácii Reportéri. Štefan Nižňanský nedávno označil v mesačníku Extra plus jedného z členov štrajkového výboru RTVS za - citujem - „potkana“.
Druhou členkou výberovej komisie bola Petra Bačinská, vedúca oddelenia komunikácie na ministerstve kultúry a manželka kandidáta za Kotlebovu ĽSNS vo vlaňajších parlamentných voľbách, ktorá zdieľa nenávistné príspevky na adresu LGBTI+ komunity, utečencov či liberálov.
Šokuje nás aj zistenie, že vo výberovej komisii, ktorá Lukáša Machalu odporučila ministerke na vymenovanie za člena Rady STVR, bol šéf odboru zvláštnych činností STVR Marek Marhuľa, pričom meno Marek Marhuľa sa v obchodnom registri vyskytuje v spoločnej firme, v ktorej v tom istom čase podnikala aj Mária Machalová, príbuzná Lukáša Machalu. Tieto informácie sú tak absurdné, že si nevieme predstaviť, ako sa k nim postaví Európska komisia. Obávame sa, že po týchto informáciách čaká Slovensko v zahraničí ďalšia obrovská hanba, ale dôsledkom môže byť aj to, že naša spoločnosť príde o možnosť čerpania eurofondov.
Vyzývame ministerstvom kultúry menovaných členov Rady STVR, aby sa za týchto okolností vzdali svojich funkcií, a žiadame kompetentných, aby zabezpečili nový, transparentný výber členov tohto dozorného orgánu verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Zároveň vyzývame poslancov Národnej rady, aby vzhľadom na uvedené vážne pochybnosti odložili voľbu ďalších členov rady až do vyriešenia situácie.“
Chcel by som sa spýtať pani ministerky kultúry, ktorá tu už medzičasom nie je, tak jej to budem adresovať aj písomne, čo hovorí na tieto tvrdenia, či považuje výber členov Rady STVR za korektný a transparentný a či tam nevidí konflikt záujmov vo vzťahu k pánovi Lukášovi Machalovi.
Moja druhá interpelácia pani ministerky kultúry sa týka Rady Audiovizuálneho fondu. Podľa novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorú navrhli poslanci Slovenskej národnej strany na čele s pánom Michelkom, nepochybne po dohode aj s ministerstvom kultúry a s pani ministerkou, lebo to bolo obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, a ktorú schválila vládna koalícia, v § 36 ods. 2 zákona, ktorý ste si sami schválili, v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1. augusta sa uvádza, že minister vymenuje štyroch členov rady do 15. augusta. Pani ministerka vymenovala do 15. augusta jedného z tých členov rady, ktorých má podľa novelizovaného zákona menovať, a to pána Štefana Dlugolinského, ktorého menovala od 12. augusta 2024. Zvyšných troch členov rady – Štefana Nižňanského, Janu Prágerovú a Ingrid Štepanovičovú – vymenovala až od 5. septembra 2024.
Preto by som sa chcel spýtať pani ministerky, prečo nedodržala zákon, prečo nedodržala zákonom stanovenú lehotu, prečo nedodržala zákon, ktorý presadila nepochybne s jej vedomím aj vládna koalícia, a nedodržala ten termín 15. august 2024?
A moja tretia otázka alebo tretia interpelácia na pani ministerku Šimkovičovú sa týka tentoraz Rady Fondu na podporu umenia a chcem sa spýtať na to, prečo odvolala Jána Hrkúta z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia, keďže podľa dostupných informácií to bol jediný z členov rady, ktorý sa zúčastňoval na zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia.
Opäť, zmenili ste ten zákon, účelovo ste obišli legislatívny proces a bolo to cez poslanecký návrh, dokonca cez pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, vy ste si vybrala nových členov rady, vymenili ste si tú kompetenciu, že vy budete mať väčší vplyv na rozhodovanie rady, posilní sa postavenie rady, vybrali ste si členov rady a teraz po mesiaci ste jedného z tých členov rady odvolali, pričom nezaznamenal som, že by, že by boli uvedené nejaké dôvody, tak využívam právo poslanca interpelovať člena vlády a na tie dôvody sa vás pýtam.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister Blanár, za prečítanie odpovede pána ministra Kamenického.
Môžem teda len zopakovať to, čo som, to, čo som hovoril. Nie, nie je to zodpovednosť iba vlád v predchádzajúcom volebnom období. Je to zodpovednosť aj toho, ako hospodáril SMER, a je teda smiešne, ak váš kolega pán Šutaj Eštok mne vyčíta Matovičove atómovky, pričom za niektoré z nich hlasovali aj poslanci HLAS-u, SaS napríklad za tú ním spomínanú očkovaciu lotériu nehlasovala a kvôli tomu, akým spôsobom sa hospodárilo v predchádzajúcom volebnom období, SaS odišla z vlády, takže zdá sa mi to trochu, trochu nefér a, samozrejme, aj to prehliadanie vlastnej zodpovednosti za to, ako hospodáril štát pod vedením SMER-u v dobrých časoch.
Ale problém je naozaj to, že ten návrh konsolidácie je, ako to nazývate, je v podstate návrhom na zvyšovanie daní, na vytiahnutie viacej peňazí od občanov. Zvyšujete verejné príjmy zvyšovaním daní. Táto strana konsolidácie tvorí viac ako štyri pätiny konsolidačného balíka a aj z tej jednej pätiny, ktorú tvoria úspory, väčšina je, predstavuje zníženie transferov ľuďom a iba menšina šetrenie štátu na, na sebe samom.
A to zvyšovanie daní v konečnom dôsledku tak či tak postihne občanov, lebo ono aj keď zdaníte iné subjekty, tak ono sa to premietne v tom, že viacej zaplatia ľudia, nech hovoríte, čo hovoríte.
Takže sa chcem spýtať, že či by nebolo vhodné zamyslieť sa nad inou formou konsolidácie, nad šetrením, vy ste minister zahraničných vecí, tak môžete si zistiť, ako konsolidovali iné krajiny Európskej únie, a vždy tam bolo aj šetrenie.

Ďakujem, pán minister, za prečítanie odpovede pána ministra Druckera.
Ja by som si len dovolil poopraviť pána ministra Druckera v tom, že tvrdí, že SaS navrhla zrušenie tej zníženej sadzby DPH na knihy, ak teda som to dobre pochopil. Tento hoax včera šíril aj... alebo predvčerom šíril aj pán minister Kamenický, keďže SaS prišla s poslaneckým návrhom, ktorý práve chcel, aby sa na všetky knihy vzťahovalo, vzťahovala tá nižšia sadzba dane, aby tam nebolo výnimky pre niektoré tlačoviny, ktoré majú, aj dnes sú v základnej sadzbe dane. Čiže presne... presný opak toho, čo tvrdíte, navrhovala SaS a myslím, že aj pán minister Kamenický si to uvedomil, lebo v tom videu, v ktorom to prezentuje, to stiahol.
Nemôžem súhlasiť ani s tým, že za konsolidačný balíček sú zodpovedné iba tie vlády z predchádzajúceho volebného obdobia, významnou mierou k nemu prispeli aj vlády vedené SMER-om, ktoré v dobrých časoch, keď krajina mala hospodáriť prebytkovo alebo prinajmenšom vyrovnane, naďalej udržiavali deficitné hospodárenie, čiže tie výdavky sa zvyšovali, zvyšovali kontinuálne a nejde to iba na vrub Matovičovej alebo Hegerovej vláde, o Ódorovej sa ani nemá zmysel baviť, lebo tá reálne nič navyše neminula.
A ale teda beriem pozitívne to, čo hovoril pán minister, a teda dúfam, že budeme ešte sa o tom rozprávať, a teda tým by som apeloval aj na pána ministra Šutaja Eštoka, aby sme sa tomu venovali, keď teda už sa HLAS-u nedarí dosiahnuť plnenie koaličnej zmluvy ohľadom predsedu Národnej rady, tak aspoň ohľadom DPH na knihy by sme mohli nájsť nejaké, nejaké riešenie, ktoré by uspokojilo znepokojenú verejnosť.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu novely Trestného zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Holečková a povedal, že tento návrh považujem za dobrý, odborný a kompetentný a mám v úmysle zaňho hlasovať, a rovnako tento návrh podporí aj poslanecký klub SaS. Keby tu mohla byť, tak pani poslankyňa Kolíková by tiež k tomu rada vystúpila, lebo tiež podporuje tento návrh. Napokon my máme na programe schôdze podobný návrh, ktorý drobne odlišným spôsobom, ale rieši ten istý problém a reaguje na ten istý podnet. A nepochybne nikto nespochybňuje právomoc či už generálneho prokurátora, alebo ministra spravodlivosti podávať dovolania. To, čo je predmetom sporu, je, či túto právomoc má sprevádzať aj právomoc, aby predstavitelia výkonnej moci, teda či už minister spravodlivosti, alebo generálny prokurátor mali v takomto prípade právo sami rozhodnúť o prerušení výkonu trestu.
Doteraz táto právomoc nebola vnímaná ako problematická, ale dôvod, prečo to tak nebolo, je, že táto právomoc nebola využívaná spôsobom, ktorý by vyvolával pochybnosti o tom, že ide o postup, ktorým de facto výkonná moc zasahuje do súdnej moci. A pán minister Susko využil tú právomoc spôsobom, ako jeho predchodcovia ju nevyužívali. Kým jeho predchodcovia využívali túto právomoc v situáciách, keď bolo zjavné, že napríklad bol zle vypočítaný trest, lebo boli zle spočítané tresty, alebo pri ukladaní trestu sa nebralo do úvahy, že ide o mladistvého, a teda mal mu byť uložený polovičný trest. Tak ak bolo zjavné, že niekto je vo výkone trestu v čase, ktorý by pri rešpektovaní zákona už nemal byť vo výkone trestu, lebo to presiahol, presiahol ten čas, kedy by v súlade so zákonom mohla byť uložená taká dĺžka trestu, tak ministri v minulosti, aj pani ministerka Kolíková, tú právomoc využili a prerušili výkon trestu zároveň s tým, ako podali dovolanie.
Pán minister Susko využil túto právomoc spôsobom, že namietal nie zle vypočítaný trest, nie nejakú technickú vec, ale namietal samotné rozhodnutie trestu o vine. Pričom o vine a treste majú rozhodovať súdy. A aj v tomto prípade budú rozhodovať súdy a nikto nespochybňuje, že minister Susko tak mohol konať, zákon mu to umožňuje.
Nikto nespochybňuje dokonca to, že pán minister Susko mohol podať dovolanie v prospech odsúdeného, aj keď je presvedčený o tom, že nemal mu byť, teda nemala by byť konštatovaná vina. Ale v takomto prípade je podľa môjho názoru bezprecedentným zásahom do právomoci súdu, ak zároveň pán minister využil svoju právomoc aj tým spôsobom, že prerušil výkon trestu. Napokon, toto jeho rozhodnutie vyvolalo obrovské pobúrenie verejnosti, pretože v prípade pána Kováčika ide o právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora, ktorý bol odsúdený za korupčnú trestnú činnosť. Rozhodli o tom súdy vrátane odvolacieho súdu a to pobúrenie verejnosti viedlo k protestom. Protesty viedli k potrebe prekryť tie protesty, odviesť pozornosť, tak sa začalo obviňovanie pána vtedajšieho podpredsedu Národnej rady Šimečku, až to vyvrcholilo jeho včerajším odvolaním z funkcie.
Takže ide o právomoc, ktorá mala dôsledky až v podobe zmeny zloženia vedenia Národnej rady.
Ale teda späť k tomu návrhu. Návrh pani poslankyne Holečkovej, ani ten návrh, ktorý predkladá skupina poslancov z klubu SaS, ktorý teda pripravila pani poslankyňa Kolíková, ešte raz, nijako nespochybňuje právo ministra ani právo generálneho prokurátora podať dovolanie a spochybňuje, alebo resp. mení právo samostatne rozhodnúť o prerušení výkonu trestu, proti ktorému bolo podané dovolanie. Tu by som chcel poznamenať, že podobnú právnu úpravu majú aj v Českej republike, ktorou sa, predpokladám, pani poslankyňa Holečková inšpirovala, kde pred rozhodnutím o dovolaní môže predseda senátu najvyššieho súdu odložiť, alebo prerušiť výkon rozhodnutia, proti ktorému bolo podané dovolanie. Čiže tam je to v rukách súdnej moci, nie v rukách výkonnej moci a to je aj obsahom oboch návrhov. Áno, aj generálny prokurátor, aj minister spravodlivosti budú mať naďalej možnosť podať dovolanie. Budú mať možnosť podať návrh, aby bol prerušený výkon rozhodnutia alebo odložený výkon rozhodnutia, ale bude o tom rozhodovať súd. Teda ten, kto o tom, o tom rozhodovať má. Posilní sa tým kontrola a transparentnosť toho rozhodovania. Zabráni sa tým svojvôli, podobnej svojvôli a zneužitiu tej právomoci, akých sme boli svedkami pri rozhodnutí pána ministra Suska pri Dušanovi Kováčikovi. Tie rozdiely, ktoré sú medzi našimi návrhmi, sa týkajú toho, ktorý súd má o tom rozhodovať a v akom čase má o tom rozhodnúť, ak je tá situácia naliehavá.
Pani poslankyňa Holečková navrhuje, aby o tom rozhodoval dovolací súd. My navrhujeme, že sa s tým, môže o tom rozhodnúť aj prvostupňový, prvostupňový súd, a teda považovali by sme to za lepšie riešenie z hľadiska toho, že by to bolo rýchlejšie a takéto návrhy, ak pri návrhu označí ten, kto podáva ten návrh, čiže minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, návrh za obzvlášť naliehavý, tak by mal o tom rozhodnúť prvostupňový súd bez odkladu najneskôr do 10 dní. Čiže u nás je tá lehota, v tom našom návrhu je tá lehota kratšia ako v návrhu pani poslankyne Holečkovej. A naozaj ak je tá situácia taká, že je úplne zjavné napríklad, že je zle vypočítaný trest, že je to každému, kto si prečíta zákon, že súd rozhodol nesprávne. Nie je to rozhodovanie o tom, že či zvážil všetky dôkazy a či, či mal inak rozhodnúť o vine, ale iba, iba povedzme o takejto technickej veci a príslušný odsúdený je vo výkone trestu už dlhšie, ako zákon pripúšťa. Tak áno, v takom prípade my navrhujeme kratšiu lehotu a navrhujeme, aby rozhodol prvostupňový súd.
Čiže myslím si, že to naše riešenie je trochu lepšie, ale rovnaký účel napĺňa aj ten návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Holečková.
Takže môžem len zopakovať, že poslanci z klubu SaS ten návrh podporia.
Ďakujem.