Videokanál klubu

Ďakujem. Ďakujem ti za vystúpenie a musím povedať jednu vec, že ja celkom nerozumiem, možnože naozaj tu tí ľudia majú hrošiu kožu, ale my tu predkladáme, najprv rokujeme o tom, že treba konsolidáciu urobiť, a prídeme na druhý deň do parlamentu a tu sa idú rozhadzovať peniaze. Panebože, však to je také, také neuveriteľné, že na jednej strane hovoríme, že nemáme, štát skolabuje a tak ďalej, zvyšujeme dane, a druhý deň tu predložíme, že vzniká ďalší fond, ktorých máme, máme niekoľko.
A taká falošná predstava, že však cestovný ruch musíme rozvíjať, cestovný ruch musí dostať peniaze, no ja žijem v regióne UNESCO a musím povedať, že ja som postavil v obci jak starosta ešte kúpalisko, dostal som príspevok na to 50-tisíc a nebol fond cestovného ruchu. UNESCO v Levoči dostáva, alebo na Spišskom hrade dostáva peniaze na rozvoj cestovného ruchu a tiež nebol fond cestovného ruchu, a dokonca aj okolo nás sú lyžiarske strediská, ktoré dostali peniaze, a nebol fond cestovného ruchu. My len ten fond cestovného ruchu naozaj vytvárame preto, lebo to každá jedna strana, každý jeden predseda strany musí mať nejaký balík peňazí, ktorý rozdelí svojim. Tak urobíme fond cestovného ruchu, budeme mať vyššie výdavky, však potom to skasneme na daniach v rámci konsolidácie.

.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno sa budem v niečom trošku opakovať s ohľadom už aj na výmenu, ktorú som mala s pánom ministrom spravodlivosti k tomuto návrhu zákona, ktorý sa javí na jednej strane, že je veľmi jednoduchý, veď vlastne jedná sa iba o odklad účinnosti, avšak je vlastne v niečom veľmi významný, pretože jedná sa o opatrenie, ktoré súvisí s plánom obnovy a odolnosti a s míľnikmi. A ja sa domnievam s ohľadom na to aj, ako mám ja vedomosť ako bývalá ministerka spravodlivosti k tomuto opatreniu, aj to, čo s ním súvisí, že jednoducho ten míľnik, ktorý je stanovený na 1. október budúceho roka, sa dá naozaj s veľkými ťažkosťami splniť. Alebo potom to bude splnenie, ktoré bude naozaj prísne formálne a je otázne, či skutočne splní tie očakávania, nielen tie, ktoré má Európska komisia, ale ktoré naozaj opodstatnene môže mať aj náš podnikateľský sektor, ktorý má záujem na tom, aby sme tu mali transparentné podnikateľské prostredie, ktoré nedáva priestor pre podvodné praktiky, pre spoločnosti, ktoré sú vo finančných ťažkostiach, a práve pre tých, ktorí jednoducho s takýmito spoločnosťami podvodné praktiky zamýšľajú a ich realizujú. A práve k tomu môže veľmi prispieť insolvenčný register nielen svojou novou právnou úpravou, ktorá sa vlastne odkladá, ale aj technickým riešením, ktoré to, ako bude spracované a čo všetko bude umožňovať, v akej miere tu budú naozaj dobré prepojenia s ostatnými registrami v rámci Európskej únie, toto je kľúčové. To znamená, nejedná sa tu, samozrejme, len o to, aby sme formálne splnili niečo, čo je pravda, že osobitne na tom trvala Európska komisia, aby bolo súčasťou plánu obnovy a odolnosti. Nie je to ľahké zadanie. Je to naozaj ťažké zadanie s ohľadom aj na problematiku. Tí, ktorí sa trošku venujú nielen právu, ale obchodnému právu a osobitne konkurznému konaniu, reštrukturalizačnému konaniu, vedia veľmi dobre, že tieto konania nie sú ľahké. Je tu obrovský priestor, samozrejme, potom pre tých, ktorí sa v tom vedia ako-tak obracať a robia, robia podvody so spoločnosťami, ktoré sa do takýchto finančných ťažkostí dostanú.
To znamená sprehľadniť, samozrejme, všetky toky, ktoré s tým súvisia, osobitne, samozrejme, pre veriteľov, aby tu nebol priestor pre podvodné praktiky, umožniť cezhranične, aby sme mali transparentný tento priestor nielen voči nám, ale aj voči ostatným krajinám, aby jednoducho Slovensko bolo priestorom, ktorý dáva dôveru iným podnikateľom sem vstúpiť a investovať. K tomuto všetkému jednoducho môže prispieť dobré riešenie insolvenčného registra aj so svojím technickým riešením.
To, že sa posúva účinnosť do 1. októbra, znamená, že jednoducho síce právna úprava je, ale nie je tu vytvorené technické riešenie a kvôli tomu sa to posúva. Ja rozumiem všetkým ťažkostiam, ktoré súvisia s verejným obstarávaním, ale súčasne viem, že jednoducho ten tím, ktorý pracoval na zadaniach a ktorý vlastne mal by byť súčinný aj pri zadaniach pre technické riešenie, jednoducho bol rozpustený, jednoducho toto sa stalo. A ja musím na to poukázať, že jednoducho namiesto toho, aby sa ministerstvo spravodlivosti sústredilo na zadania, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby sme sa ďalej pohli v justícii, tak sa venoval pán minister spravodlivosti, nemôžem to inak nazvať, ako hanebnej novele, pod pazuchou ju doniesť 6. decembra minulého roka a tomuto venovať svoj priestor a čas, niekoľkokrát opravovať, niekoľkokrát opravovať jednoducho tento návrh, ktorý neprešiel žiadnym riadnym pripomienkovým konaním, namiesto toho, aby jednoducho bola tu sústredená pozornosť na témy a opatrenia, ktoré sú nevyhnutné a dôležité nielen pre plán obnovy a odolnosti, ale pre nás, pre naše podnikateľské prostredie.
A nielen to, že sa domnievam, že tá pozornosť proste bola kladená inde, ako bola potrebná, tak ešte aj ľudia, ktorí na tom pracovali a ktorých som si ani ja nepriniesla na ministerstvo spravodlivosti, ale ktorí jednoducho roky už pracujú na ministerstve spravodlivosti, tak boli jednoducho, bola s nimi ukončená spolupráca. A to neboli žiadni dohodári, to boli riadni štátni zamestnanci, ktorí venovali skutočne časť svojho profesijného života práci štátu.
Osobitne za závažné to považujem pre insolvenčný register, ktorý je ťažká téma. A nájsť tu naozaj kvalitných odborníkov je veľmi ťažké. Takže v takejto situácii tu rozpustiť tento tím považujem za naozaj veľmi nezodpovedné, ako som už povedala, nielen voči míľnikom v pláne obnovy a odolnosti, ale vôbec voči, ako dlh voči nášmu podnikateľskému sektoru.
A teraz si dovolím povedať niečo aj k tej ako keby jednoduchej zmene, ktorá je len zmena z decembra na 1. október.
No neviem si dosť dobre predstaviť, keď to technické riešenie vlastne ešte neexistuje, aby v tom krátkom časovom období, ktoré vlastne je menej vlastne ako rok, aby sa aj ten systém, samozrejme, vytvoril, zabehol a bol plne funkčný, lebo o tom je 1. október 2025, že jednoducho ten, to nové riešenie má už byť plne zabehnuté do prevádzky. Ja som to aj vyslovila na ústavnoprávnom výbore, že sa domnievam, že tento míľnik je ohrozený a bolo by namieste aj korektné, aby čo najskôr o tom prebehla aj diskusia s Európskou komisiou, že jednoducho tento míľnik s veľkou pravdepodobnosťou nie je splnený. A domnievam sa tiež, že o tom musel mať minister spravodlivosti vedomosť, že tento míľnik je ohrozený a bolo na mieste o tom tie rokovania už dávno začať.
Nedostala som žiadnu odpoveď k tomu, že či takéto rokovania prebiehajú s Európskou komisiou, či na to je upozornená, či je tu snaha o nápravu tohto míľnika, pretože tento posun, ja sa domnievam, že naozaj nie je reálny, nie je reálny. Ale domnievam sa, že dalo sa tomu zabrániť, dalo sa ten míľnik splniť, ale treba pracovať s ľuďmi, ktorí v tom odborníci sú, ktorí naozaj vedia k tomu čo povedať. A takí, takí ľudia jednoducho v tomto momente v dostatočnej kvalite a aj počte, aj počte pre tú zložitosť tej práce, sa domnievam, že na ministerstve spravodlivosti chýbajú a je to vinou súčasného vedenia na ministerstve spravodlivosti.
Nepotrebujem minúť celých tridsať minút, to je, ja si myslím, že to sú najdôležitejšie z mojej strany odkazy. Jednoducho treba sa naozaj venovať tomu, prečo tu máme ministerstvo spravodlivosti a ako sa môžme posunúť ďalej. Domnievam sa, že plán obnovy a odolnosti vo svojej celkovej výške, ktorú ponúka ministerstvo spravodlivosti, čo je okolo 200 mil. na budovy a v desiatkach ďalších miliónov na digitalizáciu, v rámci čoho je aj insolvenčný register, je jednoducho obrovská, obrovská príležitosť pre Slovensko, obrovská. A je, naozaj bolo by veľmi nezodpovedné nevyužiť túto príležitosť, ktorá v celosti znamená približne jeden štátny rozpočet, jeden pre justíciu, keď dáme bokom väzenstvo. Jednoducho je to obrovský balík, ktorý sa ponúka pre justíciu v rámci plánu obnovy a odolnosti a ohroziť ho, ohroziť ho takto naozaj ľahkovážne považujem za veľmi nezodpovedné a považovala som tiež za, z mojej strany za povinnosť na to upozorniť.
A dovolím si v tejto súvislosti aj upozorniť, že očakávam, samozrejme, s ohľadom aj ostatné míľniky, ktoré súvisia s plynutím, s plnením plánu obnovy a odolnosti, že budeme o tom informovaní zo strany ministra spravodlivosti, ako sa tieto míľniky napĺňajú, pretože jednoznačne už je tu nové vedenie rok a keď malo za to, že tie míľniky niektoré sa stihnúť nedajú, tak si mohol nastaviť ten harmonogram tak, aby proste to bolo realizovateľné. To znamená, tu už sa nedá nijakým spôsobom vyhovárať na žiadne predchádzajúce vedenia. Je potrebné splniť ten harmonogram tak, ako je nastavený. A ak nie, tak treba o tom jasne a korektne s Európskou komisiou rokovať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, samozrejme aj na prvé počutie je to veľmi dobrý úmysel zvyšovať minimálne mzdy, ale keď sa na to pozrieme hlbšie, tak nie je to až taký dobrý zámer. Na ekonómii sa učia, že mzda je cena práce. To znamená, že aj rožok, aj keď si niektorí koaliční poslanci myslia, že stojí 40 centov a stojí výrazne menej, ale tá cena je na základe vstupov, na základe ceny práce, ktorá tam je započítaná, a ja si osobne myslím, že pokiaľ to budeme nejakým spôsobom regulovať a zvyšovať, tak automaticky aj tá cena rožka alebo chleba pôjde hore. Ja si nemyslím, na rozdiel od niektorých kolegov, že pokiaľ dáme na budovu nový nápis, novú úradnú tabuľu, urobíme nové ministerstvo, keď máme nejaký problém, že tým to vyriešime. A rovnako si nemyslím, že nariadením alebo zákonom vyriešime nejaký problém, ktorý, ktorý nám vytvára podmienky, trhové prostredie.
Najväčší problém v tomto zákone vidím v tom, že bude zvyšovať regionálne rozdiely a nie znižovať, a to nie je z mojej hlavy, ale to je, väčšina ekonómov vám povie, že pokiaľ chcete znižovať regionálne rozdiely, tak práve zvyšovanie minimálnej mzdy to práve naopak kazíte. My máme na vyrovnávanie regionálnych rozdielov fondy Európskej únie, tie sú primárne určené na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, to sa nám nedarí, nedarí sa nám čerpať peniaze z regionálnych, vôbec ako Slovensko máme ten systém nastavený zle, že máme problém vyčerpať tie zdroje a, samozrejme, v tých regiónoch máme problém, teraz máme dvojnásobný problém. Som navštívil niekoľko miest a vravia mi, že tí primátori alebo prednostovia, že majú problém, že oni sa už nedokážu ani tešiť, keď im nejaký projekt prejde, lebo nevedia, či vôbec podpíšu zmluvu a či ho dotiahnu do zdarného konca práve pre to financovanie. Čiže aj tam je problém a problém je aj v tom, že my tie európske zdroje sa snažíme vyčerpať všade, kde sa dá, len aby sme ich vyčerpali a nie, aby sme prioritne riešili regionálne rozdiely. A toto rozhodnutie, ktoré teraz robíme, zase nepomôže zmazať tie regionálne rozdiely.
To, že u nás sú nižšie mzdy, samozrejme, zase všetci ekonómovia vedia, že je to od produktivity práce, keď budeme mať nízku produktivitu práce a nebudeme vytvárať podmienky na zvýšenie produktivity práce, tak tá mzda vyššia nebude. My, samozrejme, tie podmienky nevytvárame, teraz sme prijali zvýšenie odvodov a celý konsolidačný balíček, kde Národná banka nám povedala, že HDP nám klesne vďaka tomu, to znamená, že keď HDP nám vďaka tomu klesne, takže tie opatrenia, ktoré sme prijali, sme neprijali na to, aby ten koláč, ktorý sa rozdeľuje, bol väčší, ale tie opatrenia sme prijali tak, že ten koláč bude menší.
Možno by som ale spomenul držiteľa Nobelovej ceny Paula Krugmana, ktorý to povedal veľmi jasne, aký je efekt minimálnej mzdy, že vyššia minimálna mzda znižuje dopyt po práci a teda vedie k nezamestnanosti. Jasná, zreteľná poučka. My máme, bolo tu dneska spomínané, že tá nezamestnanosť je najnižšia v dlhodobom období. Samozrejme je to tak, len si musíme povedať, že tá nezamestnanosť je nízka aj kvôli tomu, lebo silné ročníky nám odchádzajú do dôchodku, slabé prichádzajú na trh práce, niekoľko desiatok tisíc nám v poslednom období odišlo do predčasného dôchodku, kde sú ešte aj limitovaní tým, že aj keby chceli pracovať popritom dôchodku, tak nemôžu. A naozaj ja nechodím do regiónov, lebo ja v tom regióne žijem a musím povedať, že taký vysoký objem čiernej práce alebo ľudí, čo pracujú v šedej ekonomike, ako je teraz nezamestnaných, som nepostrehol, alebo si myslím, že je najvyšší, aký som postrehol aj tým, že tá nezamestnanosť sa znižuje. A to je tiež dôsledok toho, že tie, asi tie odvody a tie mzdy máme nastavené tak, že tí zamestnávatelia volia radšej, radšej túto formu. A musím povedať, že to nie sú sezónne práce, ale sú to práce, ktoré, ktoré ten človek chodí ako keby dennodenne do práce a pritom, pritom tú mzdu poberá neoficiálne. Ja mám rád čísla, rád robím s faktami, rád používam názory ľudí, ktorí majú nejakým spôsobom zmerané, aj toto musím povedať, že keď som bol starosta, síce ubehlo od toho už niekoľko rokov, ale mal som, dostávali sme každý mesiac zoznam nezamestnaných z našej obce, alebo každý starosta to dostával, a som bol veľmi prekvapený, aké percento ľudí popritom chodí na drahých autách a vlastne ten ich spôsob života hovorí o tom, že naozaj z tých sociálnych dávok nežijú, ale žijú úplne z iných miezd a keďže viem, že sú to poctiví ľudia, ktorí nekradnú, takže žili z nejakej práce.
K tomu treba povedať ešte, že okrem tejto skupiny nezamestnaných, ktorí pracujú načierno, a to je výrazná skupina, existujú aj ďalšie skupiny nezamestnaných, lebo dosť často narážame v tomto, že je to skupina jednak ľudí, ktorých už veľmi ťažko zamestnať. Viete, v niektorých obciach im hovoria ovocničkári, inde čučári, lebo tí ľudia majú nejaký psychický alebo zdravotný problém, ale, samozrejme, títo ľudia nie sú diagnostikovaní a, preboha, akože povedzme si, že títo ľudia už nie sú schopní sa zamestnať a urobme nejaké opatrenia, dajme im tie sociálne dávky a tá naša spoločnosť je dostatočne vyspelá, aby to chápala. A poslednou skupinou sú ľudia, viete, my dosť zle vnímame niektorých nezamestnaných, ktorí sú síce nezamestnaní, lebo ten systém ich núti prihlásiť sa na ten úrad práce kvôli tomu, že jednoducho, aby nemusel si za seba platiť zdravotné odvody, ale pozrime sa napr. na rodičov, na matky, hej, keď má dieťa, ktoré mu chodí na dvojzmennú prevádzku, dostáva suchú stravu, lebo proste neni tam vybudovaná jedáleň, a tie deti v tej obci nemajú, nemajú materskú škôlku vôbec, lebo nemajú priestory, hej. Čiže vlastne tá matka jednak musí navariť, je mnohopočetná rodina, no ja si neviem predstaviť, ako tú matku chceme zmotivovať, aby išla do práce a osobne si myslím, že pokiaľ jej zoberieme tú dávku, tých pár eur, dve eura na deň, ktoré jej vychádzajú, že jej veľmi nepomôžeme. Takže si uvedomme, a to sa nejedná o stovky ľudí, to sa jedná o tisíce ľudí, takže, takže aj tento priestor chcem využiť na to, aby sme, aby sme na to mysleli.
Čiže pokiaľ v krajine, kde sú najväčšie regionálne rozdiely, čo Slovensko je krajina Európskej únie, kde sú najväčšie regionálne rozdiely, naozaj ten juh Slovenska, východ, to je úplné iné Slovensko jak ten zbytok Slovenska, tak akékoľvek byrokratické opatrenie, ktoré je pre celé Slovensko, tak tie regionálne rozdiely nijakým spôsobom nebude vyrovnávať, a preto si myslím, že ani toto opatrenie nie je dobré. A pri krokoch vlády, čo je zvyšovanie daní, zvyšovanie poplatkov a rôznych ďalších odvodov, toto je tiež jeden z bodov, ktorý nám nebude zvyšovať ekonomický rast, ale presne naopak. Ak si predstavíme v znevýhodnenom regióne Rimavskej Soboty, alebo kde, dvoch manželov, ktorí pracujú na minimálnu mzdu, a ten zamestnávateľ dostane pokyn, že musí tú minimálnu mzdu zvýšiť, tak môže sa stať, že jeden z tých manželov príde o prácu a nijakým spôsobom tej rodine nepomôžu. Čo je paradox, paradoxom a čo by naozaj pomohlo, tak za posledných sedem rokov sa nám odvodové zaťaženie ľudí s najnižšími príjmami zvýšilo z 30 centov na 40 z jedného eura. To znamená, že zvyšuje sa nám odvodové zaťaženie ľudí s najnižšími príjmami. A naozaj keď chceme týmto ľuďom pomôcť a chceme im pomôcť, aby to pocítili na svojich peniazoch, tak toto je riešenie, že ľuďom s najnižšími príjmami dať menšie odvodové zaťaženie.
Ja si osobne myslím, že neporučíme dažďu a vetru, že tí podnikatelia budú hľadať spôsoby, akým by prežili, a pokiaľ naozaj nemajú na to zvýšenie mzdy, tak budú zamestnávať tých ľudí načierno, alebo využívať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No nie som si celkom istý, či som tomu, tým výpočtom rozumel, pani kolegyňa, ale o tom, že kto dokáže ako navoňať kadáver (povedané so smiechom), by sme mohli kľudne súťažiť. Však vy predávate, nie? Vy predávate, že ste zlacnili základné potraviny. Však poďme len na ten rožok to skúsiť. Keď rožok stojí 13 centov, desaťpercentná DPH bola, koľko, 0,13, čiže tých 5 % to zníženie je zjednodušene 0,07, no neúročno, hej? To je myslím, že ešte menej, jak vypočítala pani Vaľová pri tej knižke, hej?
Ale, áno, dá sa, dá sa teda a viete to, predať kadáver s veľkým, s veľkým, s veľkou výpravou, ale zaujímavé, že ani vo faktických, predpokladám, že pán minister tu zúrivo komunikuje, asi mu niečo píšu, mňa naozaj zaujíma odpoveď, že v čom je to čaro, alebo to už je opatrenie toho nového riaditeľa? Že vlastne priniesol prvok, ktorý, kto ho potreboval, ten prvok? Kto potreboval ten prvok, aby Sociálna poisťovňa z vybratého poistného platila sprostredkovateľské poplatky platobným bránam? Načo to bolo dobré? Však sa doteraz platilo poistné. Nikomu to, sa platilo, platilo sa, nič sa, možno bola nejaká chyba a neviem čo a zrazu, zrazu niekomu strašne záleží na tom, aby sa účtovníčka nepomýlila, aby dobre vyplnila variabilný symbol a ponúka sa to ako super funkcionalita, že vám to predpripraví, pošle, odošle. Len zabúda sa hovoriť, že z tej sumy sa odráta nejaký poplatok.
A naozaj by ma zaujímalo, ja si myslím, že to nie je predmetom obchodného tajomstva, lebo Sociálna poisťovňa nie je súkromná, že aký je ten poplatok? Aký poplatok dohodla Sociálna poisťovňa, že bude z tých peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, odvádzať tým, čo poskytujú službu platobnej brány?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no začnem takou akoby reakciou na to, ako sa tu tá rozprava vedie, no stále sa, alebo veľmi veľa sa rozpráva o rozdeľovaní hodnoty a či jej niekto rozdeľuje veľa alebo málo, a kto viac a kto menej, ale chýbajú tu dva faktory. Chýba tu skutočne debata o tom, že o tvorbe novej hodnoty, proste o tom, aby sme vytvárali novú hodnotu a tak zvyšovali tie platby a potom ešte tá debata o tom, že rozdávať sa dá len to, čo sa vyrobí a vytvorí, a ak to ide na dlh, a na Slovensku to ide na dlh a dlhodobo a stále viacej, tak to jednoducho fungovať nevie. Toľko aj ku kolegom zo Slovenska.
No, ale teda problém máme, skutočne že keď si pozrieme kvalitu kúpnej sily alebo čistý priemerný príjem, akokoľvek tú štatistiku nazveme, tak za rok 2023 sme sa už dostali na úplné dno. Čiže porovnanie našich zárobkov s našimi nákladmi životnými sme úplne na konci, hej, čiže keď začnem čítať úplne od vrchu, tak tam bude že Luxembursko, Rakúsko, Holandsko, Nemecko, Belgicko a tak ďalej a prečítam kompletne všetky členské krajiny a potom pred nami bude Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Rumunsko a my sme úplne poslední. Úplne poslední a toto problém, samozrejme, je. Jednoducho, spomínal to aj kolega Hajko, no Slovensko, pokiaľ jedinou našou konkurenčnou výhodou bude to, že máme nižšie platy ako okolité krajiny a proste budeme montovňa, tak sa nikam neposunieme v tomto rebríčku ani v ničom ďalšom. Takže problém máme, v tom sa zhodnem aj s pánom ministrom. No len aby sme sa teda posunuli hore, tak toto potrebujeme skutočne, aby fungovala ekonomika, aby sa jednoducho tá ekonomika fakt že zlepšovala, ale nie takýmito zákazmi. Ako minimálna mzda, nech ju štát arbitrárne určí na akejkoľvek hranici, proste sa neposunieme v tom rebríčku ďalej, neposunieme.
Ono to práve vie byť naopak a to tu treba jasne povedať a myslím, že to tu dneska ešte nezaznelo, to zvýšenie minimálnej mzdy môže paradoxne práve tým najzraniteľnejším, ktorých má tá minimálna mzda chrániť, práve ublížiť, poškodiť, proste môže im to tu ich prácu zobrať. No a to vtedy, ak teda vytvorená hodnota týchto zamestnaní jednoducho neprekročí to, aké má podnikateľ vlastne náklady, proste koľko musí, musí zaplatiť. No a čo sa potom stane? Takýto človek sa opäť stane závislým na dávkach, opäť sa stane, poviem, že v úvodzovkách alebo aj reálne, zamestnancom štátu, štát to, samozrejme, stojí peniaze a navyše proste takýto zamestnanec znovu stratí aj pracovné návyky. Toto treba tu jasne povedať, že aj toto môže spôsobiť zvyšovanie minimálnej mzdy nad rozumné hranice.
No a ja rozumiem, samozrejme, zasa pohľadu pána ministra, tak vládne nám sociálno-demokratická koalícia a rozumiem, že pohľad ochrany zamestnancov je pre nich veľmi dôležitý. Ale ja to poviem aj veď áno, veď tú hodnotu vytvárajú zamestnanci spolu so zamestnávateľmi, čiže treba chrániť aj jedných, aj druhých. Toto by bolo všetko v poriadku, ale my sme sa tu dostali do situácie, keď jednoducho ten podnikateľ alebo živnostník sa stal normálne že lovenou zverou, škodnou, to toto je už to za hranou. A jednoznačne nech nám vládne akákoľvek vláda, aj keď je to sociálno-demokratická, tá základná ekonomická poučka platí stále. Hodnotu je potrebné najprv vytvoriť, až potom je ju možné rozdeľovať, toto jednoducho musí platiť a musí fungovať, inak to nepôjde. No ešte pred voľbami sme sa, aspoň ja som mal taký pocit aj so stranami dnešnej koalície, v podstate zhodovali, že teda základný problém našej ekonomiky je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. No, tam by možno bolo, nie možno, určite bolo dobré sa pozrieť, pretože práve zníženie tohto zaťaženia by vyriešilo dva základné problémy.
Jedna vec je, samozrejme, to, že vyššie by to spôsobilo vyššie čisté príjmy zamestnancov, a teda nielen tých, o ktorých sa bavíme teraz s tou minimálnou mzdou, ale všetkých, no a zároveň by to pomohlo aj našej ekonomike, jej konkurencieschopnosti každého jedného podnikateľa, aj celej ekonomiky. Toto ešte aktuálna vláda hovorila pred voľbami. Ale tá realita tých činov, a už dnes môžme teda hodnotiť vlastne ten jeden rok, je úplne opačná, proste na podnikateľov, na produktívnu časť ekonomiky sú nakladané stále ďalšie a ďalšie povinnosti či už vo vlaňajšom konsolidačnom balíčku, na ktorý sa možno už aj zabudlo, ale ja to pripomeniem, tam sa zvyšovali napríklad zdravotné odvody, zavádzali sa daňové licencie, ktoré si už teraz počkajú všetkých podnikateľov, aj tých najmenších, vyššie poplatky alebo potom už teda máme tu aktuálny konsolidačný balíček, tam je transakčná daň, drahšie mýto či diaľničná známka, rôzne odvetvia dostali vyššie osobitné odvody, zvyšuje sa takisto daň z príjmu právnických osôb, zvyšuje sa aj DPH. A môže niekto reagovať, že veď ale to sa týka občanov, to sa týka spotreby, týka, samozrejme, ale ak je tá komodita alebo ten tovar proste drahší aj vďaka DPH, no a ak sa ten zákazník rozhodne kúpiť to v zahraničí, tak sa to týka aj podnikateľa, pretože to nepredá, hej. Takže aj toto je ďalšou časťou mozaiky.
Samozrejme, rekreačné poukazy povinné, teraz tu riešime povinné športové poukazy, ďalšie a ďalšie zaťaženie. Skutočne že takto sa valí na podnikateľov jedno zvýšenie nákladov za druhým, ja to volám že toxický kokteil, ale kľudne to volajme morové rany, no a fakt aj tá socialistická alebo sociálno-demokratická vláda musí mať na pamäti, že ak podnikateľ toho zamestnanca nezamestná, resp. prepustí, no tak potom následne takému zamestnancovi-nezamestnancovi už žiadny zákon o minimálnej mzde nepomôže. No a ja mám pocit, že už konečne nastal čas, kedy bude alebo kedy je potrebné chrániť práve podnikateľov. Práve špeciálne malých a stredných, alebo to volajme inak no, určite je načase prestať im škodiť. Lebo aj oni dokážu niečo uniesť a niečo už proste neunesú.
Ja to tu jasne poviem, viete, ono možno človek vidí sem-tam toho podnikateľa na peknom aute alebo na dovolenke, ale ten priemerný podnikateľ je ten, ktorý pracuje od rána do večera. Proste odvádzajú nehorázne sumy, ako som spomínal, všade, nemajú nič zaplatené pre nich, nemajú zaplatenú dovolenku, v podstate si častokrát nemôžu dovoliť byť chorí, nemajú žiadnu istotu, hej, a pritom práve oni vo finále dávajú prácu svojim zamestnancom a držia vlastne celú tú krajinu a aj vládu v teda nejakej kondícii. My tu častokrát hovoríme o verejných financiách, možno je lepšie, v anglicky hovoriacej krajine hovoria o taxpayers' money, o peniazoch daňových poplatníkov. To je skutočné to, o čom sú verejné financie.
No každopádne, Slovensko nijak nebude lepšie fungovať, ak štát bude garantovať vyššiu minimálnu mzdu. Práve naopak, čo by mal štát garantovať, je čo najjednoduchšie a najkonkurencieschopnejšie podnikateľské prostredie, pretože mzdy najrýchlejšie a najefektívnejšie rastú práve vtedy, keď sa tí podnikatelia vlastne bijú o zamestnancov, hej, takto to poviem, a vtedy zamestnanec si dokáže vlastne aj vyhádať, zase poviem také to slovo, lepšiu mzdu. Takisto že úloha štátu, kde by sme sa mali zamerať, je garantovať alebo zabezpečovať vzdelanie, vzdelanie svojich občanov, pretože, a tiež som rád, že to tu už zaznelo v predchádzajúcom vystúpení, ak sa chceme posunúť v tom rebríčku, čo som spomínal, dopredu, tak pokiaľ tu budeme montovňa akákoľvek nová, akýkoľvek ďalší investor, tak sa nikam neposunieme. My sa fakt potrebujeme stať z montovne mozgovňou. To je, to je to, ten základ, čo zabezpečí aj vyššie, vyššie platy potom vo finále. No ale, bohužiaľ, teda keď sa teraz akože obzriem zasa na ten, na ten rok, ktorý je za nami, že čo, aký viditeľný výsledok v tejto oblasti vidím. No, bohužiaľ, ja poviem, že vidím jeden výsledok, ale ten nie je pozitívny, ale negatívny, a ale je to že zvýšenie odvodov pre najlepšie zarábajúcich zamestnancov, hej. Zasa v tom zmysle, že fuj, ten si dovolil strašne veľa zarábať, proste treba ho ešte viacej zdaniť. Ale ja sa pýtam aj priamo pána ministra, a nie sú vlastne práve títo najlepšie zarábajúci zamestnanci tou elitou národa, ktorá svojimi schopnosťami a skúsenosťami posúva krajinu, či už to hospodárstvo, alebo teda celú krajinu dopredu? Nie sú to práve tí zamestnanci, ktorí potom dokážu robiť tie inovácie a to všetko, čo môže zabezpečiť, aby sme sa z montovne stali mozgovňou? No a čo im tento štát povedal? Choďte preč, choďte preč, ja vás zdaním ešte viacej, proste my vás tu nepotrebujeme.
No ale pritom že nerozumiem tomuto postoju, veď ešte aj pán premiér obhajoval zvýšenie platov členov vlády tým, že potrebujeme slušne zarábajúcich ministrov. Proste majú zodpovednú, ťažkú prácu a teda potrebujeme, aby boli proste zodpovedajúco odmenení a aby tú prácu mohli robiť fakt že s plným nasadením a čo najlepšie. Ja tu normálne nebudem kritizovať, nebudem kritizovať tie platy, proste len prosím, keby rovnaký meter bol použitý potom aj na tú produktívnu časť ekonomiky. Ja nehovorím, že máte niekomu zákonom zvyšovať platy alebo to robiť ešte nezákonom, odvodmi a bez teda daní, ale proste aspoň neškodiť. Aspoň neškodiť. Aj tí najlepšie zarábajúci sú zamestnanci a práve tí, ktorí dokážu tú krajinu posúvať dopredu.
No, v podstate keď sa tu bavíme, vrátim sa aj k tej minimálnej mzde, lebo aj to je nejaké opatrenie, všetky tieto opatrenia, aj to dnešné, ale teda aj celý zdražovací balíčok tvoria skutočne pre firmy toxický kokteil alebo fakt, už som to, myslím, spomenul, morové rany. No a, bohužiaľ, tento zákon neprináša jednu, ale ešte ďalšiu takúto ranu a to je proste obnovenie stavu v oblasti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, on to pán minister trošku tak jednoducho povedal, že áno, vlastne zabezpečuje to to, že sú potom záväzné pre celý konkrétny sektor. No a teda vláda teda ide znovu, znovu zaviesť záväznosť týchto reprezentatívnych alebo reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví. No, túto povinnosť my sme zrušili, predchádzajúca vláda, v roku 2021 a prečo. No práve preto, aby sa pomohlo aj tým slabším podnikom v danom odvetví, vždy paradoxne práve, to sú práve najčastejšie tie slovenské firmy, hej, ktoré sa snažia v tom odvetví fungovať a, samozrejme, nie sú na takej úrovni ani zákazok, ani možno kvality, aby dokázali tým najväčším konkurovať, no veď keď ich vy takto donútite, aby tú zmluvu museli dodržiavať, zasa im len sťažíte tú situáciu a možno to bude tá posledná kvapka, ktorou ten pohár pretečie, a tá firma proste z toho odvetvia odíde, hej. Alebo sa stane ešte menšou, aby sa na ňu taká zmluva nesťahovala. No každopádne nič z toho proste ekonomike nepomôže.
No skutočne o tejto téme sa hovorí veľmi málo, ale zasa to bude mať ďalší dosah špeciálne pre slovenské firmy so slovenským kapitálom a, bohužiaľ, aj pre slovenskú ekonomiku. Zrušilo sa to v roku 2021, nepamätám, povedzte možno aj, pán Richter, vy, že či to teda spôsobilo nejakú katastrofu na Slovensku (reakcia z pléna), dobre, výborne, takže ja som presvedčený, že jednoducho ich znovuzavedenie poškodí, poškodí, poškodí krajine.
No a teraz akože ten pohľad zasa trošku širší. Dnes všetci to vidíme, ako Čína valcuje Európsku úniu. Teraz to je veľmi jasne vidieť na tých elektrických vozidlách, ale vo finále na čo sa pozreme, na čo sa Čína zamerala a zameria, tak to vlastne jednoducho prevalcuje a presadí sa po celom svete. Čiže to je Čína, ktorá fakt akože valcuje EÚ. No a my, ešte my nestíhame ani tej Európskej únii, my sme proste v závoze, úplne posledný ešte aj v tej Európskej únii, ale napriek tomu, že teda to takto je a podľa mňa to je naprosto viditeľné, tu nerokujeme o niečom, čo by, čo by podporilo tú produktívnu ekonomiku, ale práve naopak, ďalší a ďalší zákon, aj tento prináša proste ďalšie povinnosti. A sa len pýtam pána ministra, že ako toto môže dopadnúť.
No a potom ešte jedna vec a už vlastne budem končiť. No, keď sa pozrieme do štatistík, tak tam vidíme, že áno, relatívne veľa ľudí robí za minimálnu mzdu, na papieri je tá minimálna mzda. No ale treba povedať, a zasa to asi vieme všetci, že častokrát je to tá minimálna mzda na papieri a potom nejaké doplatky v obálkach, keš, akokoľvek. No a teraz ale zasa, že opatrenia sú vždy tak dobré ako štatistiky, z ktorých vychádzajú. Teraz zase je otázka, že všetky tie opatrenia, čo som spomínal, žiadne z nich nespôsobí to, že by sa tendencia zamestnávateľa dať tú mzdu celú na papier so všetkými potom benefitmi aj pre samotného zamestnanca zvýšila, hej. Práve naopak, ja som presvedčený, že firmy, špeciálne tie menšie a v problémoch, budú musieť optimalizovať, budú musieť optimalizovať v rôznych oblastiach, ale aj tuná. A vo finále teda samozrejme, a tiež to už tu bolo spomenuté, veď tá minimálna mzda je vo finále zvýšenie odvodov aj teda, a teda štát z toho profituje. Ale aj z tohto bude štát profitovať veľmi málo, lebo ja som presvedčený, že po novom bude ešte viacej zamestnancov, ktorí budú proste mať tú minimálnu mzdu, a práve kvôli tej zvýšenej optimalizácii a zvýšenému vlastne teda tomu kešovému plateniu, čiže aj toto by bolo treba riešiť úplne, úplne iným spôsobom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja, pardon, omylom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo a mám doplňujúci návrh, v rámci ktorého si dovoľujem požiadať toto plénum o informatívne vystúpenie v rámci rokovania tejto schôdze, a to vo veci nových zistení týkajúcich sa obchodu s darcovskými tkaninami a bunkami novorodencov. Mám za to, že téma matiek a novorodencov je niečo, čo by nás nemalo politicky rozdeľovať a mali by sme o tom mať maximálne možné informácie.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rokujeme o prvom vetovanom zákone, teda zákone, ktorý ako prvý vetoval nový pán prezident Peter Pellegrini a chcem vyjadriť potešenie nad nielen tým, že pán prezident vetoval ten zákon, ale aj s tým, ako odôvodnil svoje rozhodnutie vrátiť Národnej rade tento zákon na opätovné prerokovanie.
Tie dôvody nie sú obsahové, tie dôvody sa týkajú pravidiel, resp. porušovania pravidiel riadneho legislatívneho procesu Národnou radou Slovenskej republiky pri schvaľovaní novely zákona o vodách, a je až zarážajúce, že tak pomerne stručný zákon, a teda ten bod, jeden jediný bod, ktorého sa priamo týka rozhodnutie pána prezidenta, resp. aj dva body, lebo je tam aj účinnosť, koľkých možných porušení pravidiel legislatívneho procesu sa tam možno dopustiť. Ja by som to len stručne zrekapituloval a je ich, ak dobre počítam, prinajmenšom sedem.
Prvé porušenie – lehota. Národná rada nedodržala lehotu, ktorú dáva prezidentovi ústava na to, aby schválený zákon vetoval a vrátil ho Národnej rade či už s pripomienkami na opätovné prerokovanie, alebo, alebo aj bez, bez, bez toho, aby, aby odporučil jeho opätovné schválenie, kým ústava hovorí o 15 dňoch, tuto bola kratšia lehota, a teda pán prezident nemal možnosť využiť celú túto lehotu, a teda mohla sa teoreticky stať situácia, že by pán prezident podpísal ten zákon až potom, keď zákon mal nadobudnúť účinnosť, a myslím, že už sme v tomto volebnom období a aj vo vzťahu k pánovi prezidentovi takúto, takúto úpravu schválili, že sme nerešpektovali tú lehotu a mali by sme si na to dávať pozor. Aj keď, samozrejme, že toto sa niekedy stáva, keď je potrebné urgentne schváliť zmenu zákona, a sú situácie, keď sa, sa s hlavou štátu Národná rada dohodne, že aká bude, aká bude účinnosť a pán prezident je schopný podpísať to aj v kratšej lehote, ako je 15 dní, samozrejme, ale niečo, keď vyplýva z ústavy, tak by Národná rada mala rešpektovať tú pätnásťdňovú lehotu vyplývajúcu priamo z ústavy.
Druhá výhrada pána prezidenta je, že to namietané ustanovenie je označené ako prechodné ustanovenie, pritom však v skutočnosti nejde o prechodné ustanovenie, ide o ustanovenie, ktoré má trvalé následky, teda neošetruje iba nejaký stav, ktorý nastane dočasne vo vzťahu k zmene zákona, ale trvalo upravuje právne, právne vzťahy.
Tretia a potenciálne najvážnejšia výhrada pána prezidenta je, že to sporné ustanovenie je nepriamou novelizáciou cestného zákona. Čiže v zákone o vodách sa nepriamo novelizuje Trestný zákon. Nepriama novelizácia je zakázaná, odporuje princípom právneho štátu a je dosť pravdepodobné, že ak by tam nebolo aj nič iné, už samotný tento fakt, že ide o nepriamu novelizáciu, by v prípade konania na Ústavnom súde mohol byť dôvodom na označenie tohto ustanovenia za odporujúce ústave.
Štvrtá výhrada sa týka toho, že nie je predmetné ustanovenie v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda že Slovenská republika je demokraticky právny štát, a to v rozsahu zásahu do generality práva a princípu deľby moci. Preložené do jednoduchého jazyka, zrozumiteľného aj pre širšiu verejnosť, zákon má upravovať všeobecne nejaké pravidlá. Tento, toto ustanovenie sa týka konkrétneho jedného úseku cesty, ktorý, ktorý sa týka, teda cesta III. triedy Gabčíkovo - Dobrohošť zriadenú ako cesta III. triedy č. 506-8 v dĺžke 2,065 kilometra, ktorá má prejsť z vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja do vlastníctva, vlastníctva štátu, ktorá už aj princíp deľby, deľby moci, keďže Národná rada ako zákonodarný orgán nemá riešiť konkrétnu situáciu, má nastavovať všeobecné pravidlá, ako nás pán prezident upozorňuje.
Piata pripomienka, piaty dôvod, prečo pán prezident vrátil tento zákon, je, že je to prílepok, to ustanovenie nebolo v návrhu zákona, to ustanovenie nesúvisí s tým, čo je, čo je v návrhu zákona, bolo tam prilepené ako pozmeňujúci návrh spoločnej správe výborov, a teda kým, kým zákon ako taký, jeho účelom je zabezpečiť odstránenie legislatívnych bariér pri využívaní systémov tepelných čerpadiel, tak ten prílepok rieši, rieši, vyvlastnenie jedného úseku ciest pri Vodnom diele Gabčíkovo.
Tu ale musím povedať, že to nie je úplne klasický prílepok, lebo sa ním priamo nenovelizuje, nenovelizuje iný zákon, to je trochu taký paradox, že, že za prílepok sa označuje, ak sa tam doplní ďalší novelizačný článok, ktorým sa novelizuje iný zákon. Tuto sa nenovelizuje iný zákon priamo, ale nepriamo, keďže je to nepriama novela, tak je to síce prílepok, ale z formálneho hľadiska je to iba akoby rozširujúci, rozširujúci pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ale teda zjavne z obsahového hľadiska to prílepok je aj de facto to prílepok je, keďže nepriamo novelizuje iný zákon.
Šiesta dôležitá výhrada pána prezidenta je, že ide o vyvlastnenie ex lege, teda vyvlastnenie zo zákona, nie na základe zákona, ako to predpokladá čl. 20 os. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Pán prezident nespochybňuje, že ten zámer je legitímny, čiže je vo verejnom záujme, že je to v nevyhnutnej miere, to si nie som istý, ale k tomu sa pán prezident nevyjadruje, ale vyvlastnenie nemôže sa realizovať priamo zákonom. Môže sa realizovať ústavou a zákonom predpísaným spôsobom na základe zákona. Nemá byť parlament ten, ktorý rozhodne o tom, že nijaká konkrétna vec bude vyvlastnená. V tomto prípade ale, ale to urobil, urobil priamo parlament, priamo zo zákona, odporuje to požiadavke čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
A tá siedma výhrada je, že nespĺňa ani ďalšie náležitosti čl. 20 ods. 4, najmä nestanovuje primeranú náhradu za majetok, ktorý by mal do svojho vlastníctva získať štát.
Takže podľa pána prezidenta ide o neprípustnú formu vyvlastnenia, alebo dokonca podľa toho, čo hovorí v tom zdôvodnení, je to, je to nejaká forma znárodnenia. Takýmto spôsobom sa vyvlastňovať a postupovať nemá.
Veľmi často v tejto Národnej rade aj v tomto volebnom období, hovoríme o potrebe dodržiavania pravidiel legislatívneho procesu. Ja som veľmi rád, že pán prezident si všimol, že v tomto prípade pravidlá legislatívneho procesu boli porušené, veľmi dôrazne na to upozornil Národnú radu, vetoval zákon, dal konkrétnu, konkrétnu pripomienku.
Ešte raz, on nespochybňuje legitimitu a potrebu riešenia toho problému, ale jasne ukázal, že takto sa to robiť nemá, a ja len dúfam, že aj v budúcnosti a aj v iných prípadoch, keď bude dochádzať k takémuto, alebo podobnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, bude pán prezident postupovať rovnakým spôsobom a bude vracať Národnej rade zákony, ktoré boli schválené postupom, ktorý odporuje či už ústave priamo, alebo, alebo pravidlám legislatívneho procesu, ktoré sú vymedzené v zákone o rokovacom poriadku.
Ďakujem.