Videokanál klubu

Jedným z problémov skráteného legislatívneho konania je, že nie je dostatočný priestor na diskusiu a to súvisí aj s tým teda, že sa skracuje čas, že tu nie je čas medzi prvým a druhým čítaním a že, že aj keď poslanci dlho diskutujú, tak dookola opakujú opoziční poslanci to isté, hovoria svoje výhrady, kladú otázky a nedostanú na ne odpovede ako som nedostal minulý týždeň na tie moje otázky odpovede ja, ale druhý problém je, že nie je priestor na normálnu diskusiu vo výboroch, lebo keď je zákon v normálnom legislatívnom procese, tak medzi zasadnutiami, medzi schôdzami Národnej rady sa koná zasadnutie výborov a na tých výboroch obvykle je dostatočne veľký priestor na to, aby poslanci, členovia výboru, či už s ministrom, ministerkou alebo so štátnymi tajomníkmi diskutovali do väčšej hĺbky o tom návrhu zákona, pýtali sa, len v situácii, keď sa všetko deje na jednej schôdzi, tak nie je ani veľký priestor pre, pre rokovanie výborov. Spomeniem moju skúsenosť, ústavnoprávny výbor k tomuto návrhu zákona bol zvolaný na piatok na 16-tu hodinu. Na zasadnutie ústavnoprávneho výboru z poslancov, členov výboru prišli pani podpredsedníčka výboru Plevíková a ja, čiže výbor sa nekonal a to, čo je inak prirodzený priestor na diskutovanie takýchto otázok a možno je to primeranejšie hovoriť o niektorých veciach vo výbore ako v pléne, jednoducho, odpadá, lebo skrátení legislatívne konanie.

Ondrej, ďakujem veľmi pekne aj za tie citácie z rokovacieho poriadku. Vedel som, že nesklameš a že naozaj sa dozvieme ja tie konkrétne ustanovenia, aj ten návrh plne podporujem a kvitujem naozaj o takomto návrhu, ktorého súčasťou bude prílepok sa jednoducho hlasovať nedá, ale ja by som sa ešte vrátil k tomu začiatku, kde si hovoril o tých svojich otázkach, ktoré si položil a nedostal si odpovede, no tak tých otázok naozaj bolo veľmi veľa, málo odpovedí sa nám dostalo a áno, upozornil si aj na to, že alternatívy sú alebo boli. Boli aj v rozprave, boli aj v skrátenom legislatívnom konaní, boli aj v minulosti a keď si ale otvoríš samotný zákon a pozrieš si doložku vplyvov a pozrieš si aké alternatívne riešenia boli posudzované, lebo aj toto tam je uvedené, tak tam je napísané, že posudzované neboli žiadne, ďakujem.

...ako chápe vládna koalícia, keď má byť poskytnutá 90 % domácností, lebo nikto z opozície a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, ale nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá 90 % domácností je adresná. Ďalšia vec na ktorú sa chcem spýtať, je, že ako budú nastavené tie parametre, ktoré majú byť nastavené až v nariadení a nie sú upravené v zákone. Napríklad bonita alebo príjem. Budete teda postupovať tak, že si dopredu poviete, že chcete, aby to pokrylo 90% domácností a tomu zodpovedajúco potom nastavíte príjem alebo budete postupovať postupovať opačne, že na základe nejakých analýz si poviete, že pri takomto príjme a pri takýchto nákladoch na energie si domácnosť zaslúži energopomoc a potom od toho sa odvinie, že to konkrétne číslo, lebo zatiaľ to skôr vyzerá tak, že nemáte žiadne žiadne kritéria, kde by ste povedali, že tuto už domácnosti potrebujú. Jednoducho ste si povedali, že má byť tá pomoc čo najširšia, majú dostať 90% domácností a samozrejme, že keď budete mať všetky dáta, tak dokážete nejakým spôsobom nastaviť výšku príjmu, ale takýmto spôsobom by sa podľa môjho hlbokého presvedčenia verejné politiky nemali robiť, že si dopredu zadefinujete nejaký politický cieľ, že 90% a od toho sa bude odvíjať to konkrétne číslo, tá konkrétna úroveň príjmu alebo bonity domácnosti a nie je tam ešte ani tá forma pobytu. Konkrétna forma pobytu zadefinovaná, opäť je tam odkaz na nariadenie. Zrejme to bude trvalý pobyt, pričom je otázne, že či práve trvalý pobyt je tým optimálnym optimálnym ukazovateľom. Veľmi diskutovanou vecou je tá forma pomoci, lebo forma pomoci môže byť buď vo forme regulácie cien alebo vo forme energo poukážok a podľa čoho sa bude rozhodovať, že kedy to bude tá forma a kedy to bude kedy to bude iná forma? Bude to tak, že jeden rok bude jedna forma, druhý rok bude druhá forma? Alebo sa to bude líšiť podľa napríklad typu energie, že inak to bude pri tepelnej, dodávkach tepla, inak to bude pri dodávkach elektriny alebo alebo plynu? Bude to závislé od toho, či pri dodávateľovi možno určiť domácnosti ako konkrétneho odberateľa, ako je to napríklad pri elektrine a pri plyne, ale už nie nie nie pri teple? Lebo to by bolo vecné zdôvodnenie, že v niektorých typoch v typoch energií možno určiť koncového odberateľa, v iných sa to rozpočítava cez bytový dom a teda v jednom tipe možno použiť reguláciu, v inom, v inom prípade je asi rozumnejšie ísť cez cez tie energopoukážky, ale na to sa odpoveď nedozvieme ani z tohto zákona a ak by to bolo takto typovo, tak by možno nevznikali tie podozrenia, ktoré teraz sú, že energopoukážky majú byť nejakou formou, formou kampane. Ale keď to tak je, tak by to mohlo byť zadefinované priamo priamo v zákone, že tam, kde nemožno použiť reguláciu, tak sa používajú energopoukázky alebo ktorá z tých foriem je preferovaná? Rovnako je otázka, akým spôsobom sa do využívania energopomoci používajú eurofondy a nemyslím teraz ten IT systém, myslím priamo na energopomoc a môžem dať teraz bokom naše výhrady, naše pochybnosti, že to nie je správne, že nie je správne pospaľovať eurofondy miesto toho, aby sa investovali do vecí, ktoré môžu byť prínosom do budúcnosti, ale keď to idete robiť, akým spôsobom to idete robiť, lebo hovorí sa o tom, že eurofondy sa použijú na niečo v štátnom rozpočte a tie akože uvoľnené zdroje sa potom použijú na energopomoc a ešte to bude vydávané za konsolidačné opatrenie. Aj tá, aj tá konkrétna forma by chcela vysvetliť. Rovnako je otázka, že či takto nastavená energopomoc bude motivovať ľudí k šetreniu energiami, k efektívnejšiemu využívaniu energií. Je na diskusiu, že či by zákon, teda zákon vytvára iba nejaký rámec pre nariadenie, či by nemal vytvárať priestor aj preto, aby sa pomoc neposkytovala automaticky, ale na žiadosť, čo je diskutovaná iná forma a ja rozumiem tomu, že nesúhlasím s tým, aby sa poskytovalo 90 % domácností, ale keď sa ide poskytovať pomoc 90 % domácnosti, tak je asi logické, že nebudeme žiadať od 90 % domácnosti, aby vypisovali nejakú žiadosť, ale ak je to iba rámec, tak ten rámec by mal počítať aj s možnosťou, že nariadenie vlády vymedzí to tak, že bude poskytovaná pomoc 5 alebo 10 alebo 20 %, že tu bude skutočne adresná energopomoc a v takom prípade by bolo správne, aby to bolo na žiadosť, a viac by to zodpovedalo povahe poskytovanej adresnej pomoci, že moja moje otázky smerujú k tomu, že či už existuje nejaká predstava o tom nariadení, tie veci, ktoré sú v zákone zadefinované ako možnosť, že to bude poskytované 5 alebo 95 % a x ďalších vecí, o ktorých som, o ktorých som hovoril aj v prvom čítaní, že či už na úrovni ministerstva existuje nejaká bližšia predstava o tom, ako to bude vymedzené, vymedzené v tom nariadení, lebo áno, v štandardnom procese by sme mali mať asi ten návrh nariadenia priložený k zákonu a prečítali by sme si, nemuseli by sme tu o tom diskutovať, nemuseli by sme klásť otázky a ale teda sme v skrátenom konaní, nemáme tu návrh nariadenia, tak sa aspoň pýtam a posledná vec ku ktorej sa vyjadrili aj predrečníci a ku ktorej sa vyjadrím aj ja je ten prílepok, ktorý patrí do rezortu obrany. Pani poslankyňa Jurík to tu veľmi výstižne zglosovala, čo je, rokujeme o návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré bolo bez medzirezortného pripomienkového konania a ešte k tomu príde aj, aj prílepok. Ten bod sedem, pozmeňujúci návrh v bode sedem zo spoločnej správy výborov evidentne nijako nesúvisí s návrhom zákona. Tak teda je naozaj otázka, že prečo nebol prilepený k tomu konsolidačnému balíku, kde tiež by to možno bol prílepok, ale sú tam nejaké momenty konsolidácie, tak by sa to dalo, mohlo sa to aspoň tváriť, že to, že to súvisí s tým konsolidačným balíčkom, ale prečo, ak je to také naliehavé, prečo to nebolo predložené ako samostatný návrh v skrátenom legislatívnom konaní, alebo prečo nestačí, aby to bolo schválené na ďalšej schôdzi, lebo netreba pochybovať, že v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte sem ešte príde nejaký zberný návrh, ktorým sa budú meniť nejaké ďalšie zákony, ktoré, ktorými vláda bude šetriť, lebo tak vláda chce šetriť aj na sebe a predpokladám, že nebude všetko iba doslova šetrenie, že sa ušetrí na papieri a na poistení áut, ale že niektoré veci si budú vyžadovať aj zmenu zákona. No, § 94 ods. 3 rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý v obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, čiže nejde o rozširujúci pozmeňujúci návrh podľa § 94 ods. 2, ale o prílepok podľa § 94 ods. 3. Viacerí z predrečníkov na to upozornili a požiadali o vyňatie tohto návrhu na osobitné hlasovanie, teda bodu bodu sedem zo spoločnej správy. Ja tak neurobím. Ja si dovolím upozorniť na to, že § 94 ods. 4 hovorí o tom, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo podľa ods. 3, to je prílepok, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, čiže poprosím aj legislatívu, aj pána spravodajcu, aj pána predsedajúceho, aby pripomenuli predsedajúcemu, ktorý bude bude dávať hlasovať o alebo bude riadiť hlasovanie, keď sa bude hlasovať o tomto návrhu, čiže asi zajtra o 11-tej, aby v zmysle § 94 ods. 4 nedal hlasovať o bode sedem z zo spoločnej správy, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 94 ods. 3. Takže predpokladám, že bude podaná námietka, ale teda bude sa hlasovať aj o námietke, keď bude rešpektované to, že sa má dodržiavať rokovací poriadok alebo že keď sa už idete porušiť rokovací poriadok, tak ho porušíte spôsobom, ktorý sa aspoň tvári, že ho dodržiavate a zopakujem, nemyslím si, že takýmto spôsobom sa majú pripravovať návrhy zákonov. Na prípravu tohto návrhu zákona bol dostatočný časový priestor už v minulosti a rozhodovať o takýchto veciach sa má štandardným procesom, to znamená po medzirezortnom pripomienkovaní a v neskrátenom legislatívnom procese. Nie sme dva mesiace po voľbách, sme dva roky po parlamentných voľbách, dokonca presne dva roky po parlamentných voľbách, sme v polovici volebného obdobia. Vláda, ak chcela zaviesť adresnú energopomoc, mala na to dostatok, dostatok času, mala postupovať normálnym legislatívnym procesom a preto navrhujem procesne, aby parlament vrátil návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka vo svojom úvodnom vstupe, resp. na jeho záver vyzvala na vecnú diskusiu, tak sa teda pokúsim o vecnú diskusiu. Ja som sa o ňu pokúšal aj v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, pokúšal som sa o ňu aj v rozprave v prvom čítaní. V rozprave v prvom čítaní som položil pani ministerke niekoľko otázok a nedostal som na ne odpoveď s odôvodnením, že som v priebehu tých dlhých hodín, keď sme diskutovali o tom návrhu zákona v pléne, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa jej, tak ako to urobili iní poslanci. Čiže na moje otázky som nedostal odpoveď, resp. dostal som odpoveď, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa. Domnievam sa, že to je hlboké nedorozumenie, ako hovoril klasik kedysi, a nepochopenie fungovania parlamentnej demokracie.
Keď sa opozičný poslanec pýta členky vlády na veci, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona alebo ktoré súvisia s tým, čo je v návrhu zákona, o ktorom rokuje parlament a ktorý príslušná členka vlády predkladá v mene vlády, tak sa nepýta z dôvodu nejakého osobného záujmu. Ja som sa nepýtal preto, že by som chcel zistiť, či ja alebo nejaká moja rodina bude mať nárok na adresnú energopomoc a teda že som si chcel ujasniť nejaké, nejaké detaily, a rovnako keď sa poslanec pýta ministra, tak to obvykle nie je iba preto, aby zistil informácie, ktoré potom ďalej použije v nejakej svojej politickej aktivite a bude to ďalej rozoberať, ale pýta sa preto, že tie informácie, ktoré by mali byť zrejmé z návrhu zákona, nie sú zrejmé z návrhu zákona, alebo aspoň z dôvodovej správy. V dôvodovej správe mali byť vysvetlené. Alebo by mali byť vysvetlené v rámci toho, čo povie predkladateľ návrhu zákona pri jeho uvádzaní alebo keď sa zapája do rozpravy, alebo to aspoň vyplynie, vyplynie z rozpravy, ale nič také sme sa nedozvedeli ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani, ani z rozpravy, a práve preto som tie otázky kládol a myslím si, že sú to otázky, ktoré zaujímajú aj verejnosť, ktoré sa týkajú toho, že čo sa vlastne schvaľuje, ako adresná energopomoc bude fungovať, keď bude schválená v tejto podobe. A prečo sa to robí práve takto a prečo sa to nerobí niektorým z tých alternatívnych spôsobov, o ktorých vieme, ktoré sa uplatňujú napríklad v Českej republike, čo je taký najporovnateľnejší príklad, alebo ktoré zaznievajú v diskusii, že by sa to mohlo robiť inak, či už vo vzťahu k rozsahu poskytovania energetickej pomoci, k forme jej poskytovania, k zberu osobných údajov, ktorý s tým súvisí a podobne.
Ja si myslím, že to sú všetko veci, ktoré má verejnosť právo vedieť a keď sa ich verejnosť nedozvie z návrhu zákona ani z dôvodovej správy, ani z úvodného slova pani predkladateľky, tak je úplne legitímne, že sa poslanci na to, na to pýtajú. A ja teda v rámci tej vecnej diskusie, ktorú, na ktorú vyzvala pani ministerka, zopakujem tie otázky, lebo si myslím, že verejnosť má právo poznať odpovede na ne. Či ich dostane, to netuším.
Jedna z najväčších problémov toho návrhu zákona je, že väčšinu dôležitých vecí bude riešiť až nariadenie vlády, ktoré bude vydané na základe tohto zákona. Môžeme to nazývať mačkou vo vreci, alebo to môžeme nazývať rámcom, do ktorého si každá vláda dosadí svoju predstavu o tom, akým spôsobom chce riešiť adresnú energopomoc. Ale je legitímne sa pýtať. Je legitímne sa pýtať, čo si vláda predstavuje pod adresnou energopomocou, lebo sú na to rôzne názory, či už tá spomínaná analýza Slovenskej akadémie vied, ktorá hovorí o osemnástich percentách domácností, alebo vyjadrenie premiéra Fica, ktoré hovorí o deväťdesiatich alebo deväťdesiatich piatich percentách domácností, zrejme aj podľa toho, čo som počul od, od pani ministerky, to bude niekde okolo tých 90 % domácností, tak by bolo korektné, keby vláda vysvetlila, alebo teda pani ministerka vysvetlila, že čo považuje za adresnú energopomoc, že či pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je možné považovať za adresnú a na základe čoho sa vláda domnieva, že pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je adresná, nie plošná. A na základe čoho vláda a ministerstvo dospeli k tomu, že pomoc pri energiách potrebuje 90 % domácností. Existujú nejaké analýzy, nejaké podklady, nejaké dáta, na základe ktorých sa domnievate, že energopomoc potrebuje 90 % domácností?
A teda širšie, akým spôsobom chápete adresnosť, že má tam to slovo adresná energopomoc v názve zákona vôbec nejaký zmysel? A teraz to nehovorím ako, ako nejaký útok, však môžeme mať úplne rozličné predstavy o tom, čo je to adresná pomoc či už v otázke energopomoci, alebo v akejkoľvek inej politike, keď vláda pomáha alebo rozdeľuje nejaké verejné zdroje, ale teda naozaj by ma zaujímalo, ako chápe vláda koalícia energopomoc, keď má byť poskytnutá deväťdesiatim percentám domácností, lebo nikto z opozície, a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, a nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá deväťdesiatim percentám...
=====

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa Juríková, fakt výborné vystúpenie. Čo? A, dobre, pardon, (Smiech.) Jurík. No, nech sa, nech sa vrátim, každopádne, rozprávame tu o tom, že komu sa bude pomáhať. Tie, kde sa tie peniaze minú, ale treba vždy hovoriť ten, tú prvú časť príbehu, peniaze nerastú na stromoch, nedajú sa oberať, treba ich niekomu brať. A vlastne toto je ten princíp tej pomoci je tak plošný, že to je presne rovnaké na tej strane, že to všetci ľudia zaplatia a v podstate plus, mínus všetci ľudia dostanú. Len dva príklady. Na zdravotných odvodoch zaplatia ľudia o 360 miliónov viac všetci ľudia lebo zamestnanci, lebo živnostníci a napríklad, na zvýšení dépéháčky na tých potravinách je to 86 miliónov plánovaných, to je spolu 446 miliónov, energopomoc 435 vlastne všetkým zoberiem, všetkým dáme. Bodaj by to bolo len takto. Len tie ďalšie opatrenia komu sa berie, sú ešte za ďalšiu miliardu k tomu, hej. Takže o tomto to je, že vždy každú energopomoc zaplatia ľudia, preto ju treba dávať len tým, ktorí sú skutočne energeticky chudobní, a preto aj mne tam chýba presne to čo si povedala, že veď ten zákon o energopomoci nedefinuje vlastne energetickú chudobu, respektíve domácnosť, ktorá je v stave energetickej núdze, to, to by tam určite, určite, určite malo byť. No a ešte si skúsim len tak zafilozofovať, že či náhodou ten prílepok, ten pozmeňovák nebol vlastne na to, aby sa zamerala pozornosť inde a vlastne, že aby sa odchádzalo od témy, tak sa vlastne ešte pridal takýto fakt, že nezmyselný a nesúvisiaci prílepok. A prepáč, ešte raz. (Smiech.)

Kolegyňa Jurík, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Hovorila si aj o koaličnej dohode, ktorá nám tu bola mimo záznamu odprezentovaná v rámci toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý je prílepkom. No a tu by som v tejto súvislosti ma napadlo, že tá dohoda má predsa vždycky dve strany. Takže vlastne čo je na tej druhej strane ako ústupok za to, že takýto návrh bude súčasťou zákona o energetike. Ja stále verím, že naozaj je, je za tým nejaký dobrý úmysel, ale ja sa pýtam, prečo formou pozmeňovacieho návrhu k zákonu o energetike. Veď my máme na schôdzi ešte veľmi veľa ďalších neprerokovaných bodov. Schôdza ďalej beží, máme tam body o vyslovení nedôvery vláde, jednotlivým ministrom, ministerkám. Prečo nemohol pán minister Kaliňák prísť s takýmto návrhom do skráteného legislatívneho konania, tak ako to urobila pani ministerka so zákonom o energopomoci.
No a potom si hovorila aj o energetickej efektívnosti. O tom, ako je to so spotrebou plynu v Českej republike ako je to u nás, kde máme dotované ceny energií. Ale ja by som tu ešte doplnil informáciu, v Českej republike majú nielen, nielen adresnú pomoc, reálnu adresnú pomoc, ale majú aj deregulované ceny energií, to znamená, že tam sa vytvárajú produkty pre tých jednotlivých zákazníkov, čo u nás bohužiaľ nie je a paradoxne, niektoré tie produkty sú lacnejšie ako sú u nás dotované ceny energií. Takže naozaj, či by sme sa skôr nemali uberať touto cestou, tou cestou deregulácie a naozaj vytvárania trhu namiesto plošného, helikoptérového rozhadzovania miliónov eur.
Ďakujem.

Pán poslanec Galek, jeden z hlavných problémov toho návrhu, na ktorý si upozornil a na ktorý opakovane upozorňujú aj viacerí ďalší poslanci, je, že nie je z neho jasné, akým spôsobom sa energopomoc bude realizovať, o adresnej energopomoci by som asi pri tom, čo sa hovorí o 90 % domácností, nehovoril, ale presne, ako si povedal, v štandardnom procese, ak sa na základe zákona predpokladá vydanie predpisu nižšej právnej sily, nejakého vykonávacieho predpisu, v tomto prípade nariadenia vlády, tak návrh toho vykonávacieho predpisu by mal byť predložený a tak to v štandardných legislatívnych konaniach aj býva. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá, ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď...

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Karol Galek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, hovoril si o bianko šeku alebo aj o bianko šeku, skutočne myslím si, že by bolo veľmi dôležité, pretože vo finále je všetko o skutočne tých peniazoch a o tom, ako budú efektívne alebo neefektívne využité. Samozrejme, že by bolo dobré mať, aby sme vedeli, ako to bude, lebo toto je len obálka a fakt netušíme, proste čo bude v tom, v tom nariadení vlády, a si myslím, že určite by to malo byť súčasťou zákona a minimálne malo to byť povedzme aspoň to, že malo to byť už zrejmé a jasné že v momente schvaľovania, že ako to nejak je naplánované. No nie je, hej, zasa je to len o tom, že jediné sa vie, že 477 mil. daňových poplatníkov bude nejak minutých.
No druhá vec je ten prílepok. Už samotný fakt, už sme iks razy povedali, že už toto je zvláštne a zlé, že teda tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní, by som povedal, že v expresnom, no ale teda ten prílepok je úplne že absurdný a áno, ja súhlasím aj s Tomášom, že teda je, tie zálohy a tieto veci sú potrebné, ale takto do toho vstupovať, takto to meniť úplne nesúvisiace, zase raz bez diskusie, zasa raz len s tým, že to niekoho napadlo a teraz chce to do 24 hodín mať schválené, akože to ešte aj tú debatu o tom, čo sa tu bavíme skutočne o tej energomoci, ešte aj toto ju to dehonestuje a potom otázka, či to nedehonestuje aj samotné tie zálohy, že sa takto vlastne o tom ide rozhodovať.
Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako, ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá. Ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď poslanci schvaľujú zákon a na základe neho má byť schválené či už nariadenie vlády, alebo vyhláška ministerstva, tak je korektné, aby mali predstavu o tom, ako to nariadenie alebo vyhláška bude vyzerať. A to aj, aj v situácii, keď by to nariadenie malo upravovať nejaké technické parametre, ktoré je zbytočné dávať do zákona. Ale tuto to nariadenie bude zásadné, lebo zákon vytvorí iba rámec, ale či to bude 5 % domácností alebo 95 % domácností, to bude upravené až v tom nariadení. Tak ak sa bude o tom hlasovať, tak by mali poslanci poznať aspoň, aká je predstava ministerstva.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Karol Galek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, hovoril si o bianko šeku alebo aj o bianko šeku, skutočne myslím si, že by bolo veľmi dôležité, pretože vo finále je všetko o skutočne tých peniazoch a o tom, ako budú efektívne alebo neefektívne využité. Samozrejme, že by bolo dobré mať, aby sme vedeli, ako to bude, lebo toto je len obálka a fakt netušíme, proste čo bude v tom, v tom nariadení vlády, a si myslím, že určite by to malo byť súčasťou zákona a minimálne malo to byť povedzme aspoň to, že malo to byť už zrejmé a jasné že v momente schvaľovania, že ako to nejak je naplánované. No nie je, hej, zasa je to len o tom, že jediné sa vie, že 477 mil. daňových poplatníkov bude nejak minutých.
No druhá vec je ten prílepok. Už samotný fakt, už sme iks razy povedali, že už toto je zvláštne a zlé, že teda tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní, by som povedal, že v expresnom, no ale teda ten prílepok je úplne že absurdný a áno, ja súhlasím aj s Tomášom, že teda je, tie zálohy a tieto veci sú potrebné, ale takto do toho vstupovať, takto to meniť úplne nesúvisiace, zase raz bez diskusie, zasa raz len s tým, že to niekoho napadlo a teraz chce to do 24 hodín mať schválené, akože to ešte aj tú debatu o tom, čo sa tu bavíme skutočne o tej energomoci, ešte aj toto ju to dehonestuje a potom otázka, či to nedehonestuje aj samotné tie zálohy, že sa takto vlastne o tom ide rozhodovať.
Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako, ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá. Ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď poslanci schvaľujú zákon a na základe neho má byť schválené či už nariadenie vlády, alebo vyhláška ministerstva, tak je korektné, aby mali predstavu o tom, ako to nariadenie alebo vyhláška bude vyzerať. A to aj, aj v situácii, keď by to nariadenie malo upravovať nejaké technické parametre, ktoré je zbytočné dávať do zákona. Ale tuto to nariadenie bude zásadné, lebo zákon vytvorí iba rámec, ale či to bude 5 % domácností alebo 95 % domácností, to bude upravené až v tom nariadení. Tak ak sa bude o tom hlasovať, tak by mali poslanci poznať aspoň, aká je predstava ministerstva.

... použité na investície, na zveľadenie tejto krajiny, na reformy, ktoré s tým, ktoré s tým súvisia. Ale nie, my plánujeme, že bude to opäť použité na energopomoc, veď to sú eurofondy, to nás nebolí, to sú peniaze niekoho druhého. Nie, to sú naše peniaze a keď to nebudú eurofondy, tak to bude štátny rozpočet. Konsolidujeme v objeme niekoľkých miliárd, ľuďom vyťahujeme z vačkov cez dane, cez odvody a na druhej strane im potom budeme také tie žobračenky vkladať naspäť. A to, že naozaj je to politická korupcia, ešte raz upriamim na to, že tento zákon nehovorí komu, nehovorí ako, pretože toto má byť riešené až v nariadení, o ktorom zatiaľ naozaj nič nevieme a vykonávací predpis má byť prílohou návrhu zákona.
No a tie riziká, na ktoré som chcel upriamiť, tak tých je tam naozaj viacero a už som aj v prvom čítaní na niektoré upozornil v rámci debát, bohužiaľ, mimo parlamentu, pretože v parlamente všetko prerokovávame veľmi skrátene, veľmi jednoducho, veľmi rýchlo, tak vyplynulo, že naozaj to riziko diskriminácie, riziko nespravodlivosti je reálne. To riziko, o ktorom som hovoril aj v prvom čítaní, vychádza z toho, že pomoc sa má viazať na adresu odberného miesta trvalý pobyt. Teda môžu vzniknúť reálne problémy pre nájomníkov, ľudí s prechodným pobytom alebo domácnosti v podnájmoch. A pritom aj pani ministerka v úvodnom slove hovorila, že ich cieľom bolo, aby sa znížila tá záťaž pre ľudí, aby tí ľudia kvôli energopomoci nemuseli absolvovať žiadne úkony. Ale tí ľudia, ktorí budú chcieť mať túto energopomoc, budú chcieť ušetriť možno 30 % na cenách energií, lebo však 30 % nenájdete len tak na chodníku, keď si naozaj vezmete, že niekto zaplatí, ja neviem, na energiách 300 eur, teraz bude mať 400, no tak 300 % je stovka, akože stovka tiež poteší, tak títo budú sa snažiť k týmto peniazom dostať na všetkých adresách, ktoré majú k dispozícii, a aj tých, kde nemajú trvalé pobyty, lebo je tu naozaj veľa ľudí, ktorí vlastnia niekoľko bytov, ktoré prenajímajú, a tak budú sa rozdeľovať manželské páry, jeden bude mať trvalý pobyt tam, druhý tam, budú ľudia behať po ohlasovniach pobytu, aby si tento zmenili. No a teraz dve riziká, jednak tá administratívna záťaž, ktorej sme sa chceli vyhnúť, no a potom, samozrejme, malé mestá prídu o podielové dane, lebo tí ľudia, mnohí z nich vlastnia, napr. ľudia z východu vlastnia byty v Bratislave, tak sa odhlásia v malých mestách, kde majú dnes ten pobyt, toto mesto príde o podielové dane, naopak pritečú do Bratislavy, Bratislava sa z tohto zákona takisto môže iba tešiť. No a čo z toho bude vyplýva ako riziko pre tých, ktorí v takýchto bytoch bývajú, pokiaľ sa nepodarí tým ľuďom prehlásiť tieto nájmy a dostať sa k zníženým cenám energií? Jednoducho to, že budú platiť vyššie nájomné, ktorého súčasťou budú nedotované ceny energií. Takže naozaj dnes sme nepomohli ani tým nájomcom.
Druhým rizikom je tá právna neistota, ktorá vyplýva z tohto zákona. Tento zákon hovorí, že na postupy sa nevzťahuje správny poriadok, ani bežná ochrana spotrebiteľa, to znamená, že občania budú mať obmedzenú možnosť brániť sa proti chybám či nespravodlivému rozhodnutiu. Áno, my už dnes vieme, že sa tu chystá nejaké call centrum, ktoré bude riešiť, odpovedať otázky, že tu budeme mať nejaký systém, máme september, vlastne koniec septembra, zajtra, ak sa nemýlim, už je dokonca 1. október, čiže tri mesiace do konca roka, dodávatelia hovorili, že potrebujú aspoň tri mesiace, aby nastavili systémy, stále nevieme, aké nariadenie bude v tejto súvislosti prijaté. No, neviem, akože tá právna neistota, ktorá nastáva, je jednoducho obrovská. Nebude sa na postupy vzťahovať správny poriadok, ani bežná ochrana spotrebiteľa, je to § 14: „Na postupy podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok, nevzťahujú sa ani ustanovenia podľa osobitných predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa." Takže naozaj je to taký, ja neviem, ako to nazvať, no proste taká, taká lotéria, že však ideme rozdať energopomoc a uvidíme, že čo z toho bude, ale, ľudia, nepočítajte s tým, že sa k tomu dostanete, resp. keď sa k tomu aj dostanete, tak nemusíte sa dostať v tom objeme, ktorý potrebujete. A sťažovať, sťažovať sa môžte na Lampárni. Toto je priamo napísané v zákone, ľudia, choďte sa sťažovať na Lampáreň, ak nebudete spokojní s tým, čo vám vyšlo alebo ak ste energopomoc nedostali.
Potom je tu administratívna a technologická náročnosť ako tretie riziko vyplývajúce z tohto návrhu zákona, hovoril o tom už aj kolega Hargaš. To znamená naozaj tá náročnosť prepojenia informačných systémov, kataster, Sociálna poisťovne, distribučné spoločnosti ani nie, ale dodávatelia, zdravotné poisťovne, jednoducho toto všetko nejakým spôsobom spárovať, pani ministerka s tým má skúsenosti s ministerstvom vnútra, ako sme sa dozvedeli, a ja verím jej schopnostiam, verím, že sa to naozaj v konečnom dôsledku podarí, nemyslím si, že teda vy budete osobne sedieť za tým počítačom, aleže naozaj máte skúsený tím ľudí, ktorí to zvládnu. Ale ako som už hovoril aj v tých predošlých čítaniach, jednoducho podľa mňa niektoré tie databázy nie sú spárovateľné. Dodávatelia nemajú rodné čísla, Sociálna poisťovňa nemá údaje o všetkých pobytoch ľudí, ktorí od nich, ktorí sú v nich zazmluvnení ako odberatelia. Takže naozaj obávam sa, že tu ešte môže vzniknúť veľký chaos, preto sme tak veľmi tlačili, stále hovorili o tom, urobte to, urobte to ako nárokovateľné, ako automaticky nárokovateľné, nech si na to ľudia, nech si o to ľudia požiadajú, netreba vymýšľať žiadne koleso, máme tu český model, vydokladovať príjem, vydokladovať výdavky na bývanie a vydokladovať iné príspevky zo strany štátu, bodka. Ľudia si o to požiadajú, dostanú to zaplatené, až následne sa to celé skontroluje. A kto to dostal neoprávnene vyplatené, no tak bude musieť túto pomoc vrátiť. Veľmi, veľmi jednoduché. Žiadnych 400, 50 mil., žiadnych 470 mil., žiadna miliarda, jednoducho naozaj ľudia, ktorí by to reálne potrebovali, ktorí by boli pod hranicou energetickej chudoby, ktorých je 18 %, ktorých je tých 430 alebo teda 330-tisíc domácností, tak títo by si o to požiadali a jednoducho by vedeli, áno, viem už teraz odhadnúť, že asi na to budeme mať nárok. Ale nie, my ideme rozdávať, my ideme vytvárať nejaký robustný systém, ideme prepájať nejaké systémy, ja sa obávam, že toto všetko naozaj nebude fungovať. A možno že toto je aj taká nejaká barlička v rámci tohto zákona, že zo strany vlády sme urobili všetko preto, aby sme tu nejaký systém mali, aj keď teda v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď sme to pekne odprezentovali, zabalili, ale táto povinnosť sa posúva ďalej, ide to na tých dodávateľov. Veď nech si s tým oni poradia.
Vidím, že mám posledné sekundy, mám tu ešte pár bodov, ja sa prihlásim ešte do ústnej rozpravy. Ďakujem.