Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, za vaše reakcie. Ja sa domnievam, že tento návrh zákona je vlastne výzva pre koalíciu a pre koaličných poslancov práve, práve s ohľadom aj na to, ako netransparentne došlo k samotnému súdnemu zmieru. Ako na základe mojej informácie nikto ani v rámci koalície netušil a nevedel, ani minister spravodlivosti Boris Susko, že k takémuto súdnemu zmieru sa schyľuje a takýto súdny zmier bol uzavretý. A mňa toto naozaj desí, ako je možné, že ani minister spravodlivosti proste o tomto nemal vedomosť a ani sa nevyjadril k otázke, či vôbec je možné takýto súdny zmier uzavrieť a jednoducho k takému súdnemu zmieru došlo. Jednoducho tento netransparentný, samozrejme skrytý spôsob len nasvedčuje tomu, že ten dôvod pre uzavretie súdneho zmieru vôbec nebol ten, nejakým spôsobom, žeby tam bola vôbec nejaká úvaha o tom, že by to malo byť v prospech ministerstva vnútra, že by tu bolo nejak viac argumentov smerujúcich k tomu, že toto je prospešné pre záujmy krajiny. Práve naopak, skôr to nasvedčuje tomu, že proste bolo to predmetom politických obchodov, že nakoniec v rámci samotnej volebnej kampane, ktorá súvisela aj s prezidentskými voľbami, ako keby toto bola zámena za to.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení pán poslanci, ja vlastne k udalosti, ktorá sa stala, a to bolo schválenie súdneho zmieru vo veci Andreja Babiša, musím povedať, že ako bývalú ministerku spravodlivosti ma toto naozaj nesmierne vyrušilo, pretože keď som sa to dozvedela, mala som za to, že to vlastne právna povaha veci nepripúšťa a súdny zmier v takejto veci nie je možné uzavrieť, to bola prvá vec.
Druhá vec, ktorá ma v tejto veci naozaj nad mieru vyrušila, bola tá, že vlastne z ničoho mi nevyplynulo, žeby ohľadom daného zmieru vôbec bola nejaká dohoda aj v rámci vlády alebo v rámci koalície, žeby jednoducho k takémuto vážnemu, bezprecedentnému kroku došlo aj na úrovni súčasnej koalície k tomu nejaká diskusia. To ma naozaj zásadne prekvapilo, pretože, a ja si dovolím k tomu aj bližšie, bližšie povedať, že to, že sa javí, že má nejaký minister určitú právomoc, samozrejme riešiť určitú oblasť sporov v mene štátu, neznamená, že môže urobiť hocičo, a osobitne ak sa jedná proste o vec, ktorá je predmetom verejnej diskusie, tak sa prinajmenšom predpokladá, že takáto vec bude aspoň predmetom nejakej debaty na vláde. Rovnako keď sa robia zmiery, ktoré súvisia s prípadmi, ktoré sú na úrovni Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo sú tu prípady, ohľadom, ohľadom ktorých sú aj na domácej úrovni ohľadom nich veľká verejná diskusia a robí sa k nim zmier, tak môžem vám povedať ako bývalá ministerka spravodlivosti alebo štátna tajomníčka mám o tom vedomosť, že vždy takéto veci boli predmetom diskusie prinajmenšom na vláde. Vo veci súdneho zmieru ohľadom Andreja Babiša nemám vedomosť, žeby čokoľvek bolo predmetom akejkoľvek diskusie a už vôbec nie predmetom aj vlády. Aj som sa snažila k tomu získať viac informácií a z toho, čo mám vedomosť, je, že k žiadnej takejto diskusii (reakcia spravodajcu), ja viem, k žiadnej takejto diskusii nedošlo. A to ma, musím sa priznať, že osobitne vyrušuje a vyrušuje ma aj to, že tu vlastne nebola žiadna väčšia debata o tom, či vôbec mohol minister spravodlivosti takýto zmier uzavrieť.
Faktom je, že procesné pravidlá, tak ako ich máme k samotnému súdnemu zmieru, ako keby dávali priestor, že tu sa môže súdny zmier uzavrieť o čomkoľvek a nikto ho už nemôže spochybniť. Faktom však je, že keď si pozrieme dôvodovú správu, ktorá bola uzatváraná a ktorá bola vlastne pripravená k takýmto pravidlám, ako ich máme k dnešným procesným, k tomu celému, k tým, k tým, k tomu sporu, ktorý prebieha na súde, tak vlastne sa z toho dozvedáme, že tu je predpoklad, že súd sa vždy vysporiada s otázkou, či vlastne ten súdny zmier možno alebo nemožno uzavrieť. Ja sa musím priznať, že som veľmi prekvapená, že k takémuto súdnemu zmieru tu došlo, pretože to by sme potom sa mohli baviť o tom, že súd tu bude uzatvárať zmiery ohľadom čohokoľvek, ja neviem, ohľadom rôznych faktov z histórie zrazu bude proste súdny zmier, že účastníci sa budú o tom v nejakej súvislosti sporiť, vyvolajú nejakú, nejaký spor ohľadom ochrany osobnosti, táto vec sa dostane na súd a zrazu proste urobia zmier a bude sa to týkať nejakých faktov ohľadom druhej svetovej vojny a podobne a zrazu takéto veci tu začnú byť predmetom súdneho zmieru. Rovnako asi by sme nečakali, že súdny zmier tu bude, či nejaké manželstvo je platné alebo neplatné, alebo či niekto je alebo nie je občanom Slovenskej republiky. Sú proste určité veci, kde sa predpokladá, že tie fakty sa budú preukazovať na súde a nie je možné, aby ohľadom toho tu niekto uzatváral súdny zmier.
Som presvedčená, že nielen v nadväznosti na to, aby sa tu neschvaľovali halabala súdne zmiery, či niekto je alebo nie je agentom ŠtB, ale jednoducho treba zaviesť určité pravidlá. Súdny zmier tu nemôže byť proste o hocičom. Súdny zmier môže byť len o tom, o čom dvaja účastníci sa môžu vzájomne dohodnúť. Keď sa s účastníkmi, sa dvaja účastníci sporia, čo si vlastne dohodli alebo nedohodli ohľadom kúpnej zmluvy, nech sa páči, nech sa páči, ak sa tá vec dostane na súd, nech sa dohodnú, že proste takto urovnajú vzájomne spor. Ale nie je naozaj namieste, aby sa tu uzatvárali zmiery o tom, či je niekto, alebo nie je agentom ŠtB. Nech ho, k tomu treba preukázanie faktov.
A keďže sa javí, že je tu ohľadom toho nejaká nejasnosť, tak som presvedčená, že všetci máme záujem na tom, aby tu k tomu nejaké pravidlá boli, a preto navrhujem, aby sme sa vrátili k právnej úprave, ktorú sme tu mali pred rokom 2015, a to znamená, že zákon jasne povie, že rozsudkom sa môže schváliť iba taký zmier, ak proste jeho povaha veci toto nejakým spôsobom nevyvracia a dať aj priestor samozrejme k tomu, že taký, taký zmier nemožno spätne napadnúť. Osobitne vo veciach, ktoré sa týkajú Ústavu pamäti národa, ja som presvedčená, že v takomto prípade, keďže Ústav pamäti národa vlastne vôbec nie je účastníkom konania, tu vlastne ho zastupuje ministerstvo vnútra, tak ak Ústav pamäti národa má za to, že by v tej veci mal byť podaný nejaký opravný prostriedok, tak aby tu bol nejaký priestor aj tieto záujmy chrániť, tak ten priestor navrhujem dať k dispozícii generálnemu prokurátorovi. Proste generálny prokurátor by mohol sám dávať takýto podnet, ktorým by mohol aj takýto súdny zmier otvoriť, aj keď Ústav pamäti národa tu nie je stranou v konaní. Jednoducho ak ministerstvo vnútra v nejakej veci by do budúcna akokoľvek konalo a javilo by sa to zvláštne, tak treba dať, ja sa domnievam, tento priestor generálnemu prokurátorovi, aby takúto vec mohol otvoriť.
Čo sa týka však samotných rozhodnutí ohľadom, ohľadom toho, či niekto je, alebo nie je agentom ŠtB, som presvedčená, že toto by nikdy nemalo byť predmetom súdneho zmieru a je namieste do samotného zákona, ktorý sa týka Ústavu pamäti národa, dať ustanovenie, že sa to jednoducho nepredpokladá, že takéto niečo by bolo možné. Ja som jednoducho presvedčená, že sú určité hodnoty spoločnosti, ktoré by mal reflektovať aj náš právny poriadok. Jednoducho aj rozhodnutia, ktoré prinášajú súdy, by sa nemali len javiť, že sú v súlade s tým, čo káže právo, ale mali by sme tomu aj úprimne veriť. A keď na jednej strane odsudzujeme zločiny, ktoré boli páchané za komunizmu, a chceme, aby bolo jasné, kto je alebo nie je agentom ŠtB, tak je namieste, aby tu bol daný priestor, aby takéto fakty boli súdu predložené a aby súd o nich rozhodol. Iba v takom prípade môžeme uveriť, môžme naozaj uveriť, že takéto rozhodnutie súdu je to, ktoré je nezávislé a nestranné, a nerobí sa súdny zmier len z dôvodu rôznych politických obchodov a nie je to výsmechom nakoniec obetiam komunizmu.
Takže ja verím, že na tomto máme určite zhodu aj s predstaviteľmi koalície a keďže, pokiaľ ja viem, nejakým spôsobom ani neboli prizvaní do vôbec úvah ohľadom súdneho zmieru, žeby mohli dať priestor k tomu, že ak generálny prokurátor by mal za to, že je namieste takýto súdny zmier otvoriť, tak aby sme mu ten priestor dali. Takže verím, že je tu možná podpora aj pre takýto návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým, v skratke sa jedná o zmenu procesného predpisu, v ktorom prebiehajú bežné občianske spory na súdoch. Jeho cieľom je vrátiť späť právnu úpravu, ktorú sme tu mali pred veľkou reformou tohto civilného procesu, spred rok 2015, pretože ukazuje sa, že právna úprava, ktorá tu bola schválená, ktorá zjednodušila dá sa povedať pravidlá pre súdny zmier, nie je správna a nerešpektuje hodnoty našej krajiny. A konkrétne to ukázal súdny zmier, ktorý bol schválený v prípade faktov ohľadom toho, či niekto je, alebo či niekto nie je spolupracovníkom ŠtB za komunizmu. A toto určite predkladateľ zákona s týmto nerátal, že v takýchto veciach by mal byť schvaľovaný súdny zmier. Som o tom presvedčená, pretože ak by to predpokladal, tak by určite dal priestor v právnej úprave práve k tomu, aby aj dodatočne takýto schválený súdny zmier mohol byť prehodnotený. Keďže sa ukazuje aj celospoločensky, že by bolo namieste, aby takáto právna úprava existovala, tak chcem uľahčiť túto situáciu aj koalícii takúto právnu úpravu umožniť. A touto právnou úpravou vlastne umožniť aj to, aby tu bol aj určitý priestor prehodnotiť aj súdne zmiery, ktoré boli uzavreté, ktoré s našimi hodnotami nekorešpondujú a ktoré nespochybňujú aj obete komunizmu nakoniec, a aby sme jednoducho umožnili aj to, aby bolo možné zrušiť aj takýto zmier tri roky spätne a vlastne upravujem k tomu proces, ktorý by sa tu mohol uplatniť.
Nie je to v zásade nič nové, už sme viackrát takto procesne vstupovali do aj do rozhodnutí, ktoré boli prijaté procesne, proste určitý priestor tu je a ja sa domnievam, že práve s ohľadom na hodnoty našej krajiny je nevyhnutné, aby sme takúto právnu úpravu prijali. Ja poviem viac v rámci rozpravy a hlásim sa v rámci rozpravy tiež ako jeden z rečníkov.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, začnem takým skutočne krátkym vysvetlením pojmov. Integračný sociálny podnik je podnik, ktorý dosahuje pozitívny vplyv prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb. Tie znevýhodnené osoby je široká skupina osôb. Jednak sú to ľudia pod 25 rokov, jednak sú to ľudia nad 50 rokov, jednak sú to ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, a tých skupín je tam viacej. A ten sociálny podnik dostáva časť mzdy refundovanej, pokiaľ ten sociálny podnik zamestná toho nezamestnaného takto hendikepovaného a vyplatí mu plat, zaplatí odvody, všetko vyplatí, čo má, tak časť tej mzdy mu hradí štát s tým, že ten človek je veľmi ťažko zamestnaný na klasickom pracovnom trhu a toto sa počíta ešte ako taký medzistupeň práce. Že ten človek tam príde, získa nejaké pracovné návyky, získa nejaké zručnosti a potom má väčšiu šancu uplatniť sa na klasickom trhu práce. Ten sociálny podnik nemôže fungovať len virtuálne, lebo keďže veľkú časť tej mzdy musí si privyrobiť, takže tí ľudia musia normálne pracovať. Tí ľudia normálne musia vyrábať nejaké výrobky, poprípade poskytovať nejaké služby, musia byť konkurencieschopní a štát tým, ktorí, lebo nemusia byť všetci, a štát tým, ktorí sú znevýhodnení, tak refunduje časť mzdy.
Je to osvedčený model v Európe aj vo svete, ale v Európe je veľmi osvedčený model a jedným z výhod toho sociálneho podniku je, aj keď sa ten nezamestnaný niekde zamestná, tak ten štát garantuje príspevky tomu sociálnemu podniku, že dobre s tým nezamestnaným pracoval, s tým zdravotne znevýhodneným alebo sociálne odkázaným, lebo ten človek sa zamestnal v inom podniku, a je to vlastne od 25 % do 35 % priemernej mzdy na niekoľko mesiacov. Ale na Slovensku hoci tie sociálne podniky alebo sociálne podnikanie začalo v roku 2018, tak tento, táto výhoda, že keď toho človeka zamestnáme a chceme ho posunúť ďalej na pracovný trh, sa nevyužíva a to hlavne z toho dôvodu, že tie sociálne podniky ako keby, ony o tom vedia, ale ako keby o tom nevedeli, ale celé to funguje preto tak, lebo vy keď si zamestnáte do toho sociálneho podniku človeka a zistíte, že z toho človeka nemáte profit, že nedokáže na seba vyrobiť, tak ho jednoznačne prepustíte, stane sa z neho nezamestnaný. Ale pokiaľ ten človek naozaj je kvalitný a vy ho vlastne pripravíte tak, že ten človek dokáže na seba vyrobiť a tvorí hodnoty, tak tí zamestnávatelia v tých sociálnych podnikoch ako keby nechceli tých ľudí ďalej púšťať, oni si ich nechajú. Lebo prečo by ho mal posúvať ďalej, keď ten profit robí pre ten sociálny podnik. Ale cieľom toho sociálneho podniky by malo byť hlavne pripravovať tých ľudí a posúvať ďalej.
A naším návrhom zákona chceme zvýšiť tie príspevky pre tých zamestnávateľov, pre sociálne podniky, že keď toho človeka spracujú tak, že má nejaké pracovné návyky, že má nejaké zručnosti a dokáže sa udržať na klasickom pracovnom trhu, aby ho naopak na ten klasický pracovný trh ponúkli, začali sa trápiť s inými pracovníkmi, ktorí tieto zručnosti nemajú, ale za to dostanú ten benefit, ktorý je v súčasnosti asi nízky, lebo de facto sa nevyužíva a nefunguje. Takže v súčasnosti je sadzba umiestňovacieho príspevku v 7. až 9. mesiaci poskytovania 25 % z priemernej mzdy zamestnanca. My túto sadzbu navrhujeme zvýšiť na 40 % a sadzba umiestňovacieho príspevku v 10. až 12. mesiaci jeho poskytovanie je 35 % z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Túto sadzbu navrhujeme zvýšiť na 60 %. Zároveň musím upozorniť, že sa nejedná o nejaké horibilné sumy, lebo momentálne máme v sociálnych podnikoch asi niečo viac jak 6-tisíc zamestnancov a viac ako polovica sú tí vlastne sociálne znevýhodnení, ktorí dostávajú od štátu tú podporu. A ten príspevok bude len pre tých, z ktorých urobíme naozaj tak kvalitných zamestnancov, že sa posunú na ten pracovný trh. Ako som už hovoril, teraz de facto ten príspevok nefunguje, takže zvýšením predpokladáme, že by bola väčšia motivácia pre sociálne integračné podniky, aby sa tomu začali venovať.
Ja chcem povedať, že v štatistikách vedieme 95-tisíc voľných pracovných miest, 95-tisíc a máme momentálne najnižšiu nezamestnanosť na Slovensku, a preto by sme mali hľadať dôvody, ako tých našich ľudí zamestnať. Lebo ako som tu už minule spomínal, vláda tento rok niekoľkokrát zvýšila víza, pracovné víza ľudí zo zahraničia. Naposledy to bolo 25-tisíc a to sú víza pre ľudí z Ázie, Bangladéš, India a Thajsko a ďalšie krajiny bývalej krajiny Sovietskeho zväzu. Takže naozaj my by sme sa nemali snažiť tým našim ľuďom robiť prekážky pri tom uplatnení sa na pracovnom trhu, ale mali by sme hľadať možnosti, ako tých našich ľudí zamestnať, ktorí nie sú zamestnaní.
Ako, viete, my máme veľký rozptyl, čo všetko by sme mohli urobiť. My máme žiakov na dvojzmennej prevádzke, spravidla sú to Rómovia. Vieme, že oveľa nekvalitnejšia dvojzmenná prevádzka je ako jednozmenná. My tu máme 40-tisíc ľudí, ktorí nemajú vhodné bývanie. Viac ako 5-tisíc tých kolíb máme a mohol by som takto pokračovať ďalej, ale jedna z vecí, jedna z malých častí, jedna z malých častí mozaiky, ktorá môže tomu pomôcť, sú práve tie sociálne integrujúce podniky, lebo tie sa nemôžu tváriť, že rekvalifikujú alebo že umelo niečo vytvárajú, lebo naozaj sú nastavené dobre, systém funguje, peniaze sa tam nekradnú, ale asi treba zvýšiť motiváciu, aby sme ich posunuli troška ďalej, aby tí ľudia naozaj skončili na klasickom pracovnom trhu.
Štát nevie tieto osoby zamestnať, treba si uvedomiť, že na Slovensku ako keby sme mali, Slovensko, Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, ktorý rieši úplne iné problémy, ako rieši zbytok Slovenka. A keď hovoríme o nezamestnanosti, hovoríme, aká je nízka nezamestnanosť a koľko je voľných pracovných miest, tak si treba uvedomiť ďalšiu vec, že tam, kde máme vysokú nezamestnanosť alebo výrazne vyššiu, tam tie pracovné miesta nie sú. A keď minister sociálnych vecí povie, že vytvorí pracovné miesta a tých ľudí zamestná, keď nie, im zobere sociálne dávky, tak keď tie pracovné miesta tam nie sú, tak ako ich vytvorí? Tak môže vytvoriť jedine umelé pracovné miesta, že zamestná toho človeka napr. na čistení potokov na rok, vyplatí mu mzdu, ale po roku ten človek nemá žiadne zručnosti navyše, žiadne pracovné návyky navyše a vlastne skončil, tá práca, samozrejme, sa minie, tak fajn, budeme mať upratané potoky, ale ten človek skončil tam, kde pred rokom začínal. A treba si uvedomiť, že keďže pán minister hovoril, že 100 mil. na to má pripravených a ďalšie peniaze, keď bude treba, do toho systému dodá. Ja sa pýtam, ako efektívne tieto peniaze budú minuté na nezamestnanosť, keď ten človek po roku skončí presne tam, kde začal. A nehovoriac o aktivačných prácach. Ja viem, že tie aktivačné práce pomôžu tomu, tej obci pri upratovaní a tak ďalej, ale my si uvedomme, že 25 rokov aktivujeme s malými prestávkami jedných a tých istých ľudí a výsledok je aký? Že sú znova na aktivačných prácach.
Takže naozaj by sme sa mali zamyslieť a niečo zmeniť a práve tento zákon, ktorý predkladáme, je takou, takým malým čriepkom, malou mozaikou. My si uvedomujeme, že to je opozičný zákon a že veľké veci nám nikdy nebudú schválené, tak aspoň pri tých maličkých by sa mali naozaj tí poslanci zamyslieť a povedať, že áno, možno to pomôže, zamestná možno desiatky, možno stovky ľudí na klasickom trhu práce.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a chcem vás ešte poprosiť, aby tie sociálne podniky, lebo teraz sa prezentuje, že nám budú vznikať nejaké umelé sociálne podniky, ktoré natrvalo budú podporované dotáciami, budú mať nejaké verejné zákazky, že veľmi dobre sa rozpomeňte na rozkradnuté sociálne podniky, ktoré tu boli na Slovensku, že ten SMER pri tom sociálnom podnikaní nedoniesol nám tu ruže, ale aj tŕne a nedopusťte, aby sa tieto sociálne podniky zneužili tak, ako už sa raz zneužili v minulosti, lebo ja si neprajem, aby sa tu replikovali chyby z minulosti.
Ďakujem pekne a prosím vás o podporu tohto návrhu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov odôvodnil návrh zákona, ktorý predkladáme. Ide o veľmi stručný návrh zákona, ktorého cieľom je zvýšenie sadzby umiestňovacieho príspevku, ktorý je určený pre integračné sociálne podniky.
Viac o tomto zákone a dôvodoch, prečo ho predkladáme, poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za podporu, pán poslanec Ledecký. Ja veľmi na zázraky neverím, ale teda chcel som dať túto myšlienku tak do trhu myšlienok a v prípade, že by si koaliční poslanci ako povedali, že teda nepodporíme ten návrh, lebo je opozičný, lebo však tak to chodí, tak možno sa niekto z nich zamyslí a v budúcnosti si povie, že aj toto je opatrenie, ktoré môže pomôcť ekonomike v týchto ťažkých časoch a predloží to niekto z nich, alebo si to osvojí vláda. Ja budem len rád.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak ja by som chcel ten návrh podporiť jednak z toho hľadiska, že naozaj sa jedná o malé predajne a samozrejme vieme, že tie veľké nákupné centrá nám povznikali a veľmi ťažko konkurujú tie malé predajne, tak mali by akúsi podnikateľskú výhodu oproti tým. A keďže vieme, že tie malé predajne, spravidla sú tam zamestnaní majitelia alebo rodinní príslušníci a až tak zamestnanci, aby vôbec prežili a naozaj bojujú o prežitie s trhom, ktorý sa tu vytvoril, s tými supermarketmi, tak si myslím, že toto nie je že len dobrý nápad, že to pomôže ľuďom, ale pomôže to aj nepodnikateľom, ktorí naozaj bojujú s tými veľkými podnikateľmi, alebo snažia sa prežiť na tom trhu aj s tými veľkými podnikateľmi a budú mať takú miernu výhodu. Takže podporujem a ostáva mi len pevne veriť, že to prejde a stane sa zázrak.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod vyjadriť poľutovanie, že moja zmienka o podpore cestovného ruchu nezaujala pána podpredsedu Danka natoľko, aby ostal a vypočul si moje vystúpenie v rozprave, ale tak snáď to zváži.
Predkladám novelu Zákonníka práce, ktorá rieši dve výnimky týkajúce sa zákazu maloobchodného predaja, respektíve nariadenia alebo dohodnutia práce v dňoch pracovného pokoja a počas štátnych sviatkov. Táto téma viackrát bola už diskutovaná na pôde Národnej rady, obvykle v súvislosti s návrhmi, ktoré mali takýto zákaz zaviesť alebo ho chceli ešte rozšíriť. V súčasnosti sa to týka s určitými výnimkami štátnych sviatkov a dňoch pracovného pokoja. Sú návrhy, že by sa to malo týkať aj nedieľ a podobne. Škoda, že tu nie je pán poslanec Vašečka alebo pán poslanec Podmanický, ktorí k tejto téme radi vystupujú.
Som presvedčený, že najlepšie, čo by sa dalo s týmto zákazom robiť, je ho úplne zrušiť, žeby sme ponechali na zamestnávateľov a zamestnancov, aby sa dohodli, kedy budú pracovať, a nezakazovali im pracovať. Ale nechcem tu teraz široko rozvíjať túto debatu. Vnímam, že v tejto chvíli nie je v Národnej rade dostatočná vôľa na úplne zrušenie toho zákazu, čo by bolo, opakujem, najlepšie riešenie. Tak týmto návrhom sa pokúšam začať diskusiu o tých výnimkách, ako sú zadefinované. Tie výnimky sú dnes zadefinované jednak v zákone o štátnych sviatkoch, ktorý uvádza dva štátne sviatky, ktoré síce sú štátnymi sviatkami, ale nie sú dňami pracovného pokoja, síce 28. október a 1. september, takže tam ten zákaz nepratí. A potom priamo v Zákonníku práce sú zo zákazu maloobchodného predaja vyňaté určité typy činnosti a aktivít, pri ktorých možno nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom prácu, aj keď ide o sviatok alebo deň pracovného pokoja. Tie výnimky dneska sú maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8. mája a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
V tomto návrhu navrhujem zaviesť novú výnimku, novo definovanú výnimkou zo zákazu maloobchodného predaja na všetky predajne, ktorých predajná plocha nepresahuje 200 metrov štvorcových. Pri tomto návrhu som sa inšpiroval právnou úpravou v susednej Českej republike, kde existuje samostatný zákon, ktorý rieši tento zákaz, a tiež tam existuje takáto výnimka pre menšie predajne do 200 metrov štvorcových. Ide o malé prevádzky s nízkym počtom zamestnancov, pre ktoré môže byť dôležité predávať aj počas dní pracovného pokoja. Zároveň sú tieto prevádzky znevýhodnené voči iným prevádzkam, v ktorých pracujú napríklad živnostníci, teda alebo iba majiteľ toho obchodu, na ktorých sa ten zákon, zákaz nevzťahuje, lebo teda nejde o prácu podľa Zákonníka práce.
A som presvedčený, že schválenie tohto zákona by nijako dramaticky neoslabilo ten cieľ, ktorý sleduje zákaz predaja v nedeľu, teda nijako by sa nedotkol tých väčších obchodov, ale zároveň by podporil podnikateľské prostredie, čo je zvlášť dôležité v súčasnom období, keď dochádza k zvyšovaniu daní, zavádzaniu nových daní, hrozí vyššia inflácia. Pomohlo by to tak tým prevádzkam, ako aj ich zamestnancom, ktorí by si mohli privyrobiť, ako aj spotrebiteľom. Samozrejme, že nemuseli by mať otvorené, mohli by mať otvorené, ak by sa na tom dohodli. A samozrejme, že tam, kde existuje turistický ruch, tak takýto zákaz predstavuje prekážku, lebo teda pre turistov je to nie veľmi opatrenie na podporu cestovného ruchu, pokiaľ sú zavreté predajne a oni sú tu.
Druhá výnimka je parciálnejšia. Tam dnes je možné predávať kvety 8. mája a 1. novembra ako výnimka. Navrhujem, aby predaj kvetov bol možný aj počas iných sviatkov a dní pracovného pokoja. Prečo 8. mája áno a 17. novembra nie? Chápem, že niekto si 8. mája ide uctiť víťazstvo nad fašizmom, teda pokiaľ nejde 9. mája do Moskvy oslavovať to s Putinom, ale oslavuje to tak ako celá Európa 8. mája na Slovensku a chce položiť k nejakému pamätníku kvety. Ale prečo je problém, že keď chcem 17. novembra položiť kvety k pamätníku a uctiť si výročie Nežnej revolúcie, tak si tie kvety musím kúpiť deň vopred, alebo si ich musím kúpiť niekde u živnostníka. A samozrejme, že nie je to iba 17. november, je to, niekto, možno pán poslanec, europoslanec Blaha chce osláviť 1. máj a teda tiež by mal mať možnosť si kúpiť kvety, alebo kto chce oslavovať sviatok Cyrila a Metoda a tiež tam položiť nejaké kvety, tak mali by sme mu to umožniť. Nevidím dôvod, aby bol predaj kvetov možný iba 8. mája a 1. novembra.
Takže týchto dvoch výnimiek sa týka návrh, ktorý predkladám, a dovolím si vás požiadať o jeho podporu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 547. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 570 zo 7. októbra 2024 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. novembra navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predložený návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhu zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.