Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Súhlasím, Peťo, že si to vystihol, že toto, čoho sme svedkami, je vypomstená konsolidácia, ktorá sa dotkla rezortov, ktorých sa pôvodne dotknúť nemala, a bola to chyba, vážna chyba tejto vlády, za ktorú teraz všetci budeme pykať a možno aj pacienti nebudú mať dostupnú zdravotnú starostlivosť. Konsolidácia sa nemala týkať zdravotníctva.
Čo ma však zaujalo, keď sa tu bavíme o tom, či majú byť odborári, alebo nemajú byť odborári napríklad v nejakom telese, ktoré rozhoduje o platobných mechanizmoch, je, že tá formulácia v zákone nie je explicitná na rozdiel napríklad od Slovenskej lekárskej komory, ktorá je tam jasne označená, sa tu hovorí o zástupcoch odborárov, nie o Lekárskom odborovom združení. Čiže teoreticky tam môže byť zástupca úplne inej odborovej organizácie a toto je možno moja, moja otázka aj na pána ministra, alebo na predkladateľa toho pozmeňováku, že či by sa nedali povedzme prijať takýto zákon, a potom tam do tej, do toho telesa osadia úplne iného odborára s úplne iným svetonázorom a podobne.
No a na záver ešte k tej transparentnosti a nákladom. Zopakujem, je to, treba to vážiť prínosy a náklady. Ak je transparentnosť hodnotou, tak si povedzme, koľko sme za ňu ochotní zaplatiť. Zopakujem príklad s verejným obstarávaním. Verejné obstarávanie apriori predražuje tovary a služby, pretože... v zdravotníctve obzvlášť, pretože transparentná cena zhoršuje tomu dodávateľovi východiskovú pozíciu pri rokovaní s inými zákazníkmi. Ak sú zmluvy, ktoré si uzatvárajú, teda zmluvy, ktoré si uzatvárajú s dodávateľmi súkromní poskytovatelia, ktoré nemusia byť zverejňované, sú často výhodnejšie ako tie, ktoré prešli verejným obstarávaní v súťaži a verejnej a transparentnej súťaži.

Áno, ďakujem pekne.
Zopakujem, čo som povedal v rozprave k tomuto očakávanému pozmeňováku. Toto nie je rola odborárov, aby boli účastní technických vecí, lebo to naozaj môže potom byť v každom type rozhodovacích telies a komisií a neviem čoho všetkého možno v celom štáte.
Ja som bol minulý týždeň na DRG konferencii organizovanej ministerstvom zdravotníctva, celodennej, bolo v tej posluchárni na FIT-ke vyše 350 ľudí z celého Slovenska, zo všetkých ústavných zdravotníckych zariadení. Bolo to úžasne zaujímavé odborné podujatie, kde sa vysvetľovalo to, čo, o čom pred chvíľočkou možno aj Oskar rozprával, kde sa vysvetľovali stav, kde sa nachádzame, aké máme kvalitné dáta, čo sa s tým dá, čo sa s tým plánuje robiť na ďalší rok, ako sa budú počítať efektívne sadzby, ako sa budú vyvíjať... zavádzanie, teda ako sa bude zavádzanie toho DRG. A chcem povedať, že na tomto podujatí, ktoré bolo odborné a kde sa dali klásť kompetentným ľuďom odborné otázky, tak na tomto podujatí tí odborári neboli. To znamená, keby mali úprimný záujem zistiť, ako funguje DRG, a nechať si to odborníkmi vysvetliť, tak by sa na takéto podujatie hádam aj dostavili.
A ešte tému by som chcel rozobrať, hoci nezaznela priamo v tomto, v tomto príspevku, je tá transparentnosť pri zverejňovaní zmlúv. Očividne je možné analyzovať tie zmluvy, aj keď nie sú konsolidované, o čom teda hovorí aj príklad pána Dvořáka, keď robil premiéra Beblavého, čiže analyzovateľné to je, len je to trošku náročnejšie analyzovateľné, pokiaľ nie sú konsolidované.
Tu treba povedať jednu dôležitú vec, transparentnosť nie je zadarmo. Transparentnosť prináša náklady. Ak chceme mať všetko transparentné, musíme implicitne počítať, že to bude trochu drahšie. Ak chceme mať verejné obstarávania, lebo je to transparentné, výsledkom budú drahšie nákupy, ako by boli, keby tá transparentnosť nebola... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne kolegom za naozaj konštruktívnu debatu.
Prvá reakcia na pána poslanca Šmilňáka, nechcel som sa dotknúť školákov, ale napr. pán docent Janas je členom aj zdravotníckeho výboru a možno prenáša to k vám to školského výboru, taký ten étos konštruktívnosti.
Peťovi Stachurovi sa chcem ospravedlniť, ak to bolo nesprávne sformulované z mojej strany, viem, že si mal výhrady voči tým ADOS-kám a apeluješ na tú kontrolu, ja súhlasím s tým, že kontrolovať tieto veci treba. Považujem však za správne, že sme takéto ustanovenie mohli vidieť v tomto návrhu zákona. Je to ale len jedna súčiastka toho, ako zlepšiť starostlivosť o ľudí bez domova bez toho, aby sme dovolili tomu, že to, že to zdefaultne do záchrannej zdravotnej služby a urgentných príjmov.
Prerozdeľovák máme naozaj dobrý, tam naozaj v tomto nevidím problém, mal som možnosť byť na pozvanie pána ministra na stretnutí, kde sa k tejto téme vyjadrili poisťovne, a aj zástupca štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne povedal, že prerozdeľovák dnes nie je téma pre to, ako funguje financovanie zdravotníctva, že prerozdeľovák nie je tá vec, na ktorej sa láme slovenské zdravotníctvo, to nedelí a nenásobí.
No, téma LOZ. Nemusíme veriť všetkému, s čím odborári prídu a čo povedia na tlačovej besede. Aj oni majú nejakú hru, ktorú s nami všetkými hrajú, nielen s politikmi vládnej koalície, ale aj s opozičnými politikmi, a ktorú hrajú so slovenskou verejnosťou. Nemusíme veriť všetkému, čo od nich zaznie, a dokonca ja by som apriori tomu neveril, že vôbec. Máme preukázateľnú históriu o tom, že sa odborári vo svojich argumentáciách mýlia, klamú a zavádzajú, takže ja by som sa na tom, čo oni hovoria, na to nespoliehal, a toto by som úplne vláde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak krásne ráno.
Na to, že hovoríme o zdravotníctve, je tu teda pomerne málo poslancov. Ja to vnímam nie úplne pozitívne, že všetci hovoríme, aké je to dôležité, a teda príde nás tu päť a pol, ale dobre.
Takže krásny deň, dámy, páni, pán minister, ja budem asi veľmi podobne hovoriť, ako hovoril Oskar. V prvom čítaní sme tento návrh zákona podporili podobne ako ďalšie dva návrhy zákona, lebo považujem zdravotnícky výbor a poslancov zdravotníckeho výboru za najviac konštruktívnych v tomto parlamente. Myslím si, že ten výbor komunikuje o zdravotníctve veľmi konštruktívne, pretože nám všetkým ide o to, aby to fungovalo lepšie. Zdravotníctvo nie je koaličné ani opozičné, je naše spoločné a ľudia, ktorí mu rozumejú, vedia, že tam treba robiť zmeny.
V návrhoch všetkých troch zákonov, ale aj v tomto, nie je žiadna zásadná reforma, to si zase nenahovárajme. Je to tzv. mierny pokrok v medziach zákona. Každý rok sa robí nejaká udržiavacia legislatíva, ktorá rieši problémy z aplikačnej praxe najrôznejšieho typu a charakteru. Keď sa zistí, že tam je nejaká zlá čiarka, bodkočiarka, niečo nie je doriešené, sú výnimočné prípady, kde sa kombinujú, niekoľko životných udalostí, a to sme neriešili v zákone, tak to sa opravuje. Niektorým konkrétnym ľuďom to konkrétne pomôže. Nie je to nič svetoborné, ale je to potrebné na kultiváciu tej legislatívy. Čiže toto je dôvod, pre ktorý som bol aj ja pripravený tento návrh zákona podporiť.
Ale, to, čo tu hovoril kolega Dvořák, rok mala pani Dolinková na to, aby napísala tento zákon. Rok sa na ministerstve pracovalo od rána do večera, možno Lojzo Hlina by mohol ísť nafilmovať, že či sa svieti aj v noci na ministerstve, či sa na tých zákonoch pracuje. Prišlo to do parlamentu, podporili sme to a potom bum-bác, pozmeňováky, pozmeňováky, pozmeňováky, kritika zo strany parlamentnej legislatívy.
A moja otázka znie, ako sa tá legislatíva na tom ministerstve naozaj pripravuje. Ja rozumiem, že ste neboli na ministerstve vtedy, ale teraz už na ministerstve ste, a teraz by ste sa už mohli pán minister pozrieť na to, ako sa tá legislatíva na ministerstve reálne pripravuje. A dám vám, je to taký môj zvyk, veľa nevyžiadaných rád, že nemáte tam poriadok na tom ministerstve. Ja viem, máte GTSU, ktorý je na rodičovskej dovolenke alebo takmer rodičovskej dovolenke, ale v tej budove vám nefunguje interná komunikácia a viem o tom dosť.
Nefunguje súlad medzi vecniarmi, ktorí vedia, čo treba do zákona napísať, a legislatívcami, ktorí to do toho zákona majú napísať. Niekedy si tie zákony píšu tí vecniari, ktorí nemajú legislatívnu skúsenosť. Niekedy si tie paragrafy píšu právnici, ktorí nemajú tú vecnú podstatu, a výsledkom je, že nám prichádza torta, ktorú ozdobuje psíček a mačička. Každý si tam dá to, čo si myslí, že tam má dať, akurát nepozná tie náväznosti, čo urobí, keď zmení jeden paragraf, však to má dôsledky v iných zákonoch, veď to je navzájom prepojený živý organizmus. Nie všetci vecniari poznajú tú legislatívu tak dobre a tí legislatívci nepoznajú dobre tú vecnú podstatu. Výsledkom je chaotický spôsob prípravy legislatívy na ministerstve zdravotníctva.
Toto je, že konštruktívna kritika, toto by ste mali so svojím GTSU, teda generálnym tajomníkom služobného úradu, prebrať, zabezpečiť tú internú komunikáciu a nastaviť procesy, aby sedel vedľa seba legislatívec a vecniar a štvorručne ako na klavíri písali tú legislatívu. Osobne som to zažil pred dvadsiatimi rokmi, keď som s Rudom Zajacom pripravoval, som sa podieľal na reforme zdravotníctva s pani doktorkou, vtedy tam robila pani doktorka Martincová. Som si odsedel, že stovky hodín vedľa nej, až mňa išlo, mrle ma išli zožrať, lebo ona mi kládla neustále tie právnické otázky. Joj, ale toto má také dosahy, onaké dosahy, hentaké dosahy.
K návrhu tohto zákona máme v dôvodovej správe, citujem, k bodu 36 ustanovenia o postupe v prípade chybného oznámenia zdravotnej poisťovne pri vykázaní počtu poistencov, za ktorých platí poistné štát, už boli súčasťou znenia zákona do 31. decembra 2023, kedy z dôvodu pochybenia pri poslaneckom návrhu došlo k ich vypusteniu, takže sa to opravuje. My sme tu majstri sveta vyrábania pozmeňovákov, ktorými pokazíme legislatívu, a potom opravujeme pozmeňováky, ktoré sme nechceli takto sformulovať. Neviem, ako inak to mám povedať: „Takto sa to, do psej matere, nerobí!“ Dajme si na to možno viac času, posuňme to o týždeň, o mesiac, sadnime si k tomu, ale nemôžme zákonom opravovať predchádzajúci zákon, ktorým sme vytvorili problém. Takto sa to, prosím, nerobí.
Možno by bolo fajn, keď už máte takto, a predpokladám, že možno aj kolegovia z ďalších opozičných strán vyjadria tú podporu, keď už máte takto vľúdne naladenú opozíciu, ktorá chce o tých veciach konštruktívne debatovať, že by sme mohli mať k tomu akože aj debatu, o tých, o tých veciach, ktoré sa sa do tej legislatívy píšu, nielen na tom výbore, ale možno aj v nejakom priateľskejšom kruhu. Všetkým nám ide o to isté, pán minister. Všetkým nám ide o to, aby ten rezort fungoval lepšie.
No, čo je vecná podstata tohto zákona? Ako som povedal, mierny pokrok v medziach zákona. Hromada vylepšení, e-prehliadky budú lepšie, keď sa urobí pri prihláške do poisťovne nejaká chyba v písaní, tak už to nebude treba hodiť do koša a prepracovávať. Keď bude mŕtvy darca, nemáme vyriešené, že keď mŕtvy darca pri transplantácii daruje orgán, takže akým spôsobom sa to má hradiť, keďže mŕtvy darca už nie je poistenec, keďže to už nie je zdravotná starostlivosť v tej chvíli. Okej. Akože nič svetoborné, ale dôležitá, dôležitá vec.
Možno, možno najvýznamnejšia, spoločensky najvýznamnejším dopadom je zmena prístupu k neplatičom a ľuďom bez domova. To považujem za užitočný sociálno-zdravotný prístup k tejto téme. Nie je to všeliek, to čo je tu napísané v tomto zákone, že aj ľudia bez domova, a teda bez ľudia, ktorí nie sú platičmi poistného, že budú mať väčší nárok na prístup k zdravotnej starostlivosti, než ho mali doteraz, lebo sme ich trestali, ale nevyrieši to všetko, čo by sme mali urobiť, ale to už nie je otázka zákona o poist... 580, ale zákona možno o zdravotnej starostlivosti. Nám chýbajú zdravotnícke zariadenia, ktoré by sa špecializovali na túto cieľovú skupinu. Zatiaľ to nahrádzajú či už charity, ktoré si vytvárajú takéto účelové, účelových poskytovateľov, ja neviem, v Bratislave Svätá Alžbeta napríklad, ale nevedia na to dobre fundreisovať peniaze, keďže to nie je dobre, dobré, dobre hradené. Sú ľudia, ktorí chcú pomáhať, potrebujú na to možno nejaký inštitucionálnu... podklad, ktorým by sme zmiernili tie problémy, ktoré sa týkajú ľudí bez domova a ich prístupu k zdravotnej starostlivosti, aby sme ten problém nepresúvali len na tie urgentné príjmy a na tie pohotovosti a na tie záchranky, lebo to je, aj keď im to vyčísľujeme, že je to málo percent relatívne, je to pomerne zásadná suma a znedostupňujeme tým tieto služby iným pacientom, ktorí ich možno potrebujú viac.
Čiže poďme predchádzať tým problémom, len nemáme na to žiadnu zatiaľ zdravotnú stratégiu, ako predchádzať tomu, aby nám chodili ľudia bez domova záchrankami na urgenty. Dajme im nárok, že to môžu mať preplatené, ale hľadajme tú cestu. Som veľmi pripravený o tomto debatovať, myslím si, že tu je dobré sa spojiť so samosprávami, ktoré majú ďaleko bližšie k tomuto typu problémov, napríklad Bratislavský kraj by určite nejakým spôsobom dokázal na podpore tejto témy pracovať. Koniec-koncov, tých ľudí bez domova je tu asi najviac v Bratislave.
Veľmi sa teším, ja už som to povedal aj v rozprave k prvému čítaniu, mŕtve duše v úrade pre dohľad. Chápete, že my tu máme päť miliónov ľudí a v Centrálnom registri poistencov nám lietajú tisícky, nieže jednotky alebo desiatky, ale tisícky ľudí, ktorí dávno už neexistujú, nie sú medzi nami, niektorí sú možno 30-50 rokov mŕtvi a tisícky takýchto ľudí nám straší v registri, že sú poistenci, že sú poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dokonca, dostávajú dokonca vo Všeobecke za nich zaplatené ako za poistencov štátu za týchto mŕtvych ľudí, vstupuje to do prerozdelenia, to znamená, Všeobecka si z toho odnáša, odnáša najviac peňazí a neexistuje tá autorita, ktorá by povedala, že prepáčte, ale tento 130-ročný človek už naozaj, naozaj nie je medzi nami, za posledných 30 rokov nemáme evidenciu o čomkoľvek, že by dostal zaplatený dôchodok, že by bol u svojho lekára a tak ďalej. Asi je mŕtvy. Keby nebol, tak je v Guinnesovej knihe rekordov. Hej, a takých ľudí tam máme, že tisícky. Nechápem, jak je možné, že sme sa dostali k tomu, že to nebolo prečistené. Teraz táto legislatíva navrhuje, že sa to, že sa to dá prečistiť, že môžme týchto ľudí vyškrtnúť z toho zoznamu a nebudú nám kaziť či už štatistiky, alebo toky peňazí. Čiže toto je vec, ktorú podporujem, je to SaS-ka, ktorá na to minulý rok upozornila, som rád, že sa toto upravuje.
Nadmerné prepoistenie. (Povedané s dlhým povzdychom.) Bola to taká téma, že, že zdravotné poisťovne naberajú svoje kmene najmä v marginalizovaných rómskych komunitách a každý rok. Jeden rok je to Dôvera, ďalší rok je to Union, ďalší rok je to Dôvera, zase je to Union a ten maklér na tom zobere nejakých 5, 10, 15, 20 eur a systém funguje, rómski pacienti sú veľmi výhodní, keďže ich schopnosť a ochota a možnosť cestovať za drahšou zdravotnou starostlivosťou do okresného mesta, krajského mesta, ísť na, na jednodňovku, užívať biologickú liečbu a podobne, je blízka nule, takže ich zdravotná starostlivosť je možnože lokálny všeobecný lekár, však kapitácia, lieky, ak sú s doplatkom, tak si ich asi ani nevyberú a možno nejaká záchranka, ale tá je platená stand-by platbou, takže pacienti z týchto komunít sú nákladovo efektívni pre poisťovňu, to znamená, oplatí sa tuná loviť v týchto vodách. No áno, aj analýza ministerstva financií ukázala, že takéto praktiky tu boli, keďže tu tá motivácia je zrejmá, no len medzitým sa stalo toľko, že zdravotné poisťovne sa dohodli medzi sebou, že toto už nebudú medzi sebou tolerovať, že budú platiť maklérom za takéto veci. Jediný, kto to začal robiť v poslednej dobe, bola Všeobecná zdravotná poisťovňa.
A akým spôsobom odradiť poisťovne, aby toto robili? No tak sa to zahrnie do prerozdeľováku. Poistenci, ktorí sú často prepoisťovaní, berie sa tam, myslím, posledných sedem rokov do úvahy, budú zohľadňovaní v prerozdelení. To znamená, je to prediktor budúcich nákladov, často tí častí prepoisťovači nemajú také náklady ako tí menej častí prepoisťovači. Ja to vnímam pozitívne. Je to zveľaďovanie a kultivovanie prerozdeľováku. Škoda, že tu nie je kolega Matovič, to jemu by som povedal, že máme fakt dobrý prerozdeľovací mechanizmus. Minule mi povedal, že nie, že na prerozdeľováku zarábajú všetci okrem pacientov.
No, veľmi sa mi páči tiež zníženie byrokracie, elektronickú péenku už nebude potrebné hlásiť, že zamestnávateľ bude musieť hlásiť do poisťovne, ale že to pôjde cez NCZI, zníženie byrokratickej záťaže vítame ako SaS-ka v rámci regulácie tohto prostredia. Myslím si, že bude debata, kolegovia z KDH sa budú chcieť vymedziť, ale ja, mne to rovno to komentujem, mne to nevadí, že agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti budú môcť ošetrovať ľudí bez domova bez toho, aby k tomu bol príkaz, teda odporúčanie od všeobecného lekára vzhľadom na to, že tí ľudia bez domova nemajú nielen domov, ale ani toho všeobecného lekára.
Chcem však ešte na záver tohto vstupu spomenúť to, čo sme tu, čo tu myslím, že kolega Majerský otvoril, a to je ten LOZ, lebo prídu pozmeňováky, ešte sme ich nepočuli a našťastie sú už na webe, tak som si ich letmo prezrel. Opäť, takto sa tá legislatíva na poslednú chvíľu nerobí. Budem veľmi zvedavý, aké dáte vy k tomu vysvetlenie, lebo teda zmätočné informácie od odborárov, čo vlastne chcú, teraz neviem, lebo keď sa im to splní, tak povedia, že to vlastne nechceli. (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem (povedané so smiechom), ale tak budem to chcieť nahlas počuť od vás, pán minister.
Píše sa tu, že LOZ má byť... nie takto doslovne, zástupcovia odborárov, odborových organizácií pre zdravotníkov majú byť zastúpení v riadiacom výbore pre DRG. (Ruch v sále.) A ja si myslím, že toto nie je rola odborárov. Odborári nemajú čo tvoriť zdravotnú politiku takýmto spôsobom, že budú v orgáne, ktorý rozhoduje o technických veciach v rámci DRG, lebo potom urobím veľmi jednoduchý krok ďalej. Prečo nie sú odborári v kategorizačnej komisii pre lieky? Prečo nestanovujú úhrady za lieky? Prečo nestanovujú úhrady za dietetické potraviny, zdravotnícke pomôcky? Prečo nie sú odborári na vláde? Neviem, prečo nemajú kreslo, aby schvaľovali iné zákony a vyhlášky a nariadenia vlády a podobne, ktoré, ktoré prechádzajú vládou? A vlastne prečo nesedia tu? Prečo nešli do volieb, prečo nedostali 5 % alebo viac a netvoria nejakú vládnu koalíciu alebo opozíciu?
Ako kam chceme pustiť nátlakové skupiny zvonku, ktoré nemajú toto vo svojej kompetencii?! To už sa naozaj môžu vyjadrovať, vyjadrovať ktokoľvek k čomukoľvek? Ja to považujem za úst... za zbytočný ústupok, neviem, možno povedia, že to už požadovali, neviem, či budú sa hlásiť k tejto požiadavke, ale ja si nemyslím, že by odborári mali byť členmi DRG. Chápem, nechcete im zvýšiť platy, tak im ustupujete na všetkých iných frontoch, ale... oni sa vám za to nepoďakujú (povedané so smiechom), už to počujete, že vďačnosť od nich nikdy nebudete počuť, oni budú tie požiadavky stupňovať salámovou metódou, až, až neviem, kam sa, kam sa dostaneme. Čiže s týmto pozmeňovákom mám zásadný problém a nie som úplne presvedčený, že budem, možno to bude pre mňa šou stopér, aby som podporil tento návrh zákona.
Druhá zmena, ktorá sa tu navrhuje v tom pozmeňováku, ktorý má prísť v pléne, je, že konsolidované zmluvy. To je tiež vraj teda požiadavka odborárov, aby sa dali ľahšie čítať zmluvy medzi poisťovňami a poskytovateľmi, tak majú byť v konsolidovanej verzii zverejňované, aby sa dali lepšie čítať, dobre. Nehovorím, že to je hlúposť. Musím úprimne povedať, že aj ja keď pozerám na zmluvy na webe a chcem sa pozrieť, že čo dnes platí medzi daným poskytovateľom a danou poisťovňou, tak sorry, ale to je že vyššia matematika pre jadrovú energetiku možno, lebo tam sú dodatky, tam to musíte čítať v kontexte, čo s čím súvisí, tam je dodatkov 30, nie je to jednoduché, čiže rozumiem, že na sprehľadnenie a zvýšenie transparentnosti v sektore to môže byť užitočné. Oceňujem v tom pozmeňováku, že to nebude potrebné robiť úplne so všetkými zmluvami. Pre tie zmluvy, ktoré sú že drobnejšie, menšie, menšie ako 1 mil. eur za rok, kde to nehrá až takú finančnú rolu, tak tam to nebude potrebné robiť, lebo to je finančne naozaj náročné, konsolidovať tie zmluvy, to niekto musí robiť na strane tej poisťovne. A teda fakt máme dosť peňazí v zdravotníctve na to, aby sme platili takúto byrokraciu? Takže tento pozmeňovák napríklad, že oceňujem, ale vôbec neoceňujem tú, tú skutočnosť s tými, s tými LOZ-ákmi a ich účasťou na DRG.
Pán minister, toto je zatiaľ ten najmenej problematický z týchto troch zákonov, ktorý tu dnes máme, takže moja, môj prejav sa už chýli ku koncu. Je to mierny pokrok v medziach zákona. A nepáči sa mi, akým spôsobom sa robí legislatíva.
Pevne verím, že to, čo už budete držať pod krkom vy od prvého... od prvej chvíle, bude procesne upratanejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Potvrdzujem. Bol som svedkom tohto incidentu a videl som pána Pročka, ako tam vrieskal na pani poslankyňu, ktorá mala dve malé deti v aute, ako zmyslov zbavený pavián. A som pripravený o tom, samozrejme, aj svedčiť, keď to bude potrebné, pred daným výborom alebo kdekoľvek sa to bude vyšetrovať, takže som presvedčený, že aj tie kamery dokážu, že pán Pročko je psychopat a správal sa ako psychopat a v živote sa takto k ženám správať nemá.
Ďakujem. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja by som sa chcela zastať pani poslankyne Puškárovej. V tomto prípade je jedno úplne, či je koaličná, opozičná, akákoľvek poslankyňa, žena, muž, je to jedno, takéto správanie nie je namieste. Viem od kolegu Juraja Krúpu, že tento incident sa stal. Viem, že sa jej zastal. A ďakujem Jurajovi za to, však on to potvrdí sám.
A chcem potvrdiť, že mne sa takýto istý alebo veľmi podobný incident s pánom Pročkom stal asi 1,5-2 roky dozadu, kedy na mňa bliakal pri aute (potlesk), oprel ma oňho, nevedela som do auto nastúpiť, napchal mi tam hlavu, musela som s emóciu sebe vlastnou naňho nakričať a doslova ho vytlačiť z auta. Ten človek je psychopat a treba pochopiť, že pokiaľ máme takýchto ľudí v opozícii (potlesk), pokiaľ máme takýchto ľudí v opozícii, tak len pomáhajú súčasnej koalícii a opozícia potom nemôže byť silnejšia.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne.
A čo sa týka tohto uznesenia, toto uznesenie sa vyslovene zameriava na to a vlastne upozorňuje na tie hrozby, ktoré prichádzajú z východného vektora od našich hraníc, kde sme svedkami toho, že tu máme vmiešavanie sa cudzích mocností do nášho diania, či už politického, bezpečnostného alebo aj ekonomického. Často sa im hovorí, že sú to vplyvové operácie alebo operácie prostredníctvom... psychologické operácie prostredníctvom dezinformácií alebo hybridné operácie a tak ďalej.
Máme a sme svedkami toho a videli sme ich v niekoľkých správach našich spravodajských služieb, že tie najsilnejšie prichádzajú, samozrejme, z Ruskej federácie. Všeobecne aj v rámci Európskej únie a NATO panuje v tomto zhoda, že táto hrozba tu je a naďalej sa rozvíja. Teraz najnovšie sú to aj rôzne diverzné aktivity a podobné, ktoré majú ohrozovať aj našu kritickú infraštruktúru.
Čo je ale dôležité a nemali by sme na to zabúdať, že tu máme aj iných aktérov, ktorí sú aktívni v rámci Európy a dlhodobo sa snažia získať vplyv, tak aby mohli ovplyvňovať či už vnútropolitické dianie, ale najmä dianie v inštitúciách, ako je Aliancia alebo ako je Európska únia, a takým... a spôsobom, kde sa snažia získavať vplyv aj u jednotlivých členov, alebo teda v členských krajinách týchto inštitúcií alebo organizácií.
Čína sa aj v minulosti snažila získavať tento vplyv, prostredníctvom rôznych aktivít. Boli sme toho svedkami napríklad v rámci tzv. Iniciatívy 17+1, ktorá sa potom zmenšovala, bola 16+1 a tak ďalej, kde jednotlivé krajiny, ktoré boli v tejto iniciatíve, mali tú skúsenosť s Čínou, že jednoducho tie jej sľuby, tá spolupráca a tie investície, ktoré boli sľubované, neboli napĺňané. Zároveň ale tie skúsenosti, ktoré mali a získali, bolo to, že tie ekonomické investície boli častokrát spojené aj s presadzovaním bezpečnostných záujmov Číny, alebo resp. aspoň vplyvových aktivít prostredníctvom vytvárania rôznych štruktúr, či už fiktívnych, resp. policajných staníc reálnych alebo nelegálnych.
Takisto sa snažili mať vplyv aj na budovanie tzv. kritickej infraštruktúry v daných krajinách.
My, ako predkladatelia tohto uznesenia, či už sú to predstavitelia KDH, PS alebo SaS, my neodmietame ekonomickú spoluprácu s Čínou ako takou. Veď sme si plne vedomí toho, že Čína je dôležitý obchodný a ekonomický partner aj pre Európu, kde jednoznačne je potrebné mať na zreteli aj tie bezpečnostné záruky, resp. tú stránku bezpečnosti ako takú, ktorú Čína častokrát sa snaží zneužiť.
Zámerom tohto uznesenia je práve upozorniť na toto, že podľa skúseností, ktoré majú iné krajiny, či je to Poľsko, či je to Čierna Hora, či sú to iné krajiny na Balkáne, či je to Bosna Hercegovina, ktoré majú čínske investície, tie sú často sprevádzané potom nielen s dodatkami k zmluvám a častému predražovaniu a potom aj zásadnému vplyvu na dianie v týchto krajinách prostredníctvom investícií do kritickej infraštruktúry, ale, samozrejme, aj predražovaniu a potom vytváraniu aj určitých buniek, ktoré majú mať na starosti práve bezpečnosť či už tých firiem, ktoré z Číny prídu, alebo potom mať za úlohu rôzne spravodajské aktivity v daných krajinách.
Videli sme, že sú krajiny, ako je napríklad Taliansko, ktoré dokonca podľahlo takémuto čínskemu vplyvu a podpísalo zmluvu o bezpečnostnej spolupráci s Čínskou republikou, kde Čína presvedčila Taliansko, že vzhľadom na rastúci počet turistov z Čínskej republiky a s tým spojené aj problémy bude vhodné pre Taliansko, aby otvorila policajné stanice, kde bude spoločne s talianskymi policajtami hliadkovať aj čínsky policajt, alebo čínski policajti, ktorí by mali ako dohliadať na čínskych turistov.
Samozrejme, že máte aj čínsky organizovaný zločin a podobné veci, kde sa ponúkali, že budú pomáhať pri odhaľovaní tohto čínskeho organizovaného zločinu. Zhruba po asi siedmich alebo ôsmich mesiacoch Taliani pochopili, že ten účel, ktorý mali plniť tieto policajné stanice, tak ten neplnili. Plnili skôr spravodajský charakter dovnútra a navonok, to znamená, že pôsobili ako poriadková polícia pre Číňanov, ktorí sa pohybovali v Taliansku, takisto pre čínsku komunitu v Taliansku, snažili sa ich ovplyvňovať, snažili sa ich zastrašovať a zároveň robili aj spravodajskú činnosť pre Čínu ako takú, ktorá vlastne bola vyslovene zameraná na spravodajské aktivity na získavanie informácií a podobných záležitostí.
Ale to nie je nič nové. Pamätáme si aj na krízu napríklad covidovú a podobnú, kde Rusko sa tiež ponúklo Taliansku pomôcť. A Taliansko potom asi po mesiaci vypovedalo ruskú pomoc a poslalo ich naspäť domov, pretože nič iné nerobili, len spravodajskú činnosť.
Máme tu ďalšiu krajinu a tou je Maďarsko, ktoré si takisto rozhodlo ísť podobnou cestou a podobnými skúsenosťami v podstate ako Taliansko s tým, že Taliansko túto zmluvu vypovedalo (povedané so smiechom), tak Maďarsko sa zatiaľ snaží, snaží sa budovať tieto policajné stanice. Dokonca vníma Čínu ako strategického investora, ktorý má tam budovať kritickú infraštruktúru, že teda tú rýchloželeznicu zo Srbska a majú tam rôzne investície a tak ďalej, ktoré sa nakoniec ukazujú ako nie tak efektívne a nie tak ziskové pre Maďarsko, ako pôvodne plánovali.
Dokonca Čína má aj ten zvyk, že v podstate nerada dodržuje pravidlá Európskej únie, čo sa týka trhových mechanizmov a podobných záležitostí alebo zmluvy so subdodávateľmi, či už lokálnymi, alebo európskymi. Viac-menej je to tzv. kontajnerový systém, že v kontajneroch si donesú v podstate všetko aj so svojimi bezpečnostnými pracovníkmi, so strojmi, kuchármi a kompletne. Čiže tí subdodávatelia častokrát sa k týmto, k týmto kontraktom nedostávajú, a keď sa dostávajú, tak nie sú... nespĺňajú všetky štandardy, na ktoré sme zvyknutí v rámci Európskej únie.
Čiže sú tu jednoducho tieto skúsenosti, ktoré tu máme. Ale to nie sú len skúsenosti z Európy, ako napr. Čierna Hora, ktorá si nechala postaviť diaľnicu a ktorá ešte ani v podstate nie úplne dokončená, ale zadlžila sa tak, že v podstate ju z vlastného rozpočtu nevládze splácať, a požiadala Európsku úniu o pomoc, aby jej pomohla splácať tie dlžoby, ktoré vznikli.
Takisto tu máme napríklad Poľsko, ktoré malo niekoľko projektov s Čínou, ktoré nakoniec po týchto skúsenostiach, keď zistili a mali tie prvé skúsenosti s Číňanmi, ktorí síce prišli a povedali, že to postavia lacnejšie, a začali potom postupne prichádzať s ďalšími dodatkami k zmluvám, zistili, že vlastne ich to vyjde oveľa drahšie, tak tieto zmluvy s nimi vypovedali.
Ale stačí sa pozrieť do Afriky, stačí sa pozrieť do Ázie, stačí sa pozrieť na Srí Lanku, ako tá skrachovala. Stačí sa pozrieť na Papua Novú Guineu. Všetky, všetky tieto záujmové a vplyvové aktivity do kritickej infraštruktúry a podobne, ktoré Čína vykonáva, naozaj častokrát končia tak, že tie krajiny majú potom problémy sa potom vyplatiť z tých dlhov, ktoré im spôsobujú.
Čiže toto uznesenie je vyslovene o tom, aby sme sa vyvarovali takýchto chýb, ktoré už iné krajiny urobili. Ešte raz, nie je to proti rozvoju obchodnej spolupráce, ktorá ale musí byť vzájomne výhodná a musí vychádzať, samozrejme, aj z našich národných záujmov, aj bezpečnostných záujmov, ktoré by sa nemali krížiť práve so záujmami toho, tej inštitúcie alebo organizácie, ktorými sme členmi, či už je to Európska únia alebo Aliancia, aby sme tak nenarúšali a nestali sa už viac nedôveryhodným partnerom, akým sme alebo ako je vnímané napríklad Maďarsko. Takže toľko.
Preto toto uznesenie je výzva všetkým, aby sme sa vyhli takejto potencionálnej spolupráci s Čínou v oblasti bezpečnosti a v oblasti spravodlivosti, kde, samozrejme, Čínu nemôžeme považovať za krajinu, ktorá rešpektuje ľudské práva a hodnoty ako my, len preto, lebo si myslíme, že budeme mať z toho väčší ekonomický zisk, takže myslím si, že každý, kto úplne normálne uvažuje a má na srdci záujmy Slovenska, bezpečnostné, ekonomické a tak ďalej, by nemal mať s týmto uznesením žiadny problém.
Ďakujem, to je z mojej strany všetko.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tento návrh uznesenia sme pripravovali ešte v rámci spolupráce v opozícii. Niekedy koncom septembra, ktorý sme predkladali ako také malé memento toho, že čo vlastne všetko prináša so sebou aj tie, tie úskalia možnej spolupráce s Čínskou ľudovou republikou, a chceli sme o tejto téme diskutovať ešte pred cestou vládnej delegácie do Číny. Napriek tomu, že sa tento zákon, alebo teda to uznesenie na program dostalo až teraz v decembri, šupito len tak zhruba dva a pol mesiaca s oneskorením, tak si myslím, že je ešte stála aktuálny, pretože tie hrozby sú stále aktuálne.
Ja by som sa teda potom k tomu uzneseniu rád aj prihlásil ako prvý do rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, tak a ako som hovoril, tak, prosím, treba vnímať tieto moje tri zákony, ktoré predkladám akoby jeden celok. Čiže keď mi bolo pri sviatkoch akoby vyčítané, že, samozrejme, základným problémom Slovenska je produktivita, absolútne súhlasím. Efektivita, produktivita to spolu súvisí. Keď si efektívnejší si produktívnejší. Čiže ale to chcem povedať, že, samozrejme, v danom návrhu zákona sa produktivita neriešila, a, a preto hovorím, že teraz pri návrhu tohto zákona vlastne sa už aj bavíme o efektivite, napr. efektivite fungovania štátu, lebo to je tiež veľmi dôležité, a preto prosím vnímať ako, ako celok. Čiže, samozrejme, každý ten z troch zákonov, ktoré som predkladal, má svoje akoby cielenie a má svoje vplyvy.
No, takže teraz vlastne ale už sa posúvame, a teda predkladám tzv. daňovú brzdu. Je to vlastne rozšírenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý teda stráži vlastne naše verejné financie, ktorý stráži politikov, stráži nás, a hlavne teda ale, samozrejme, vždy koalíciu, ktorá rozhoduje o používaní peňazí daňových poplatníkov, pretože my tu, aj to je možno také smutné, že my tu hovoríme o verejných financiách. Sú krajiny, ktoré pojem verejné financie nahrádzajú pojmom tax payers money, čiže peniaze daňových poplatníkov. Toto majme vždy, musíme mať na pamäti. My nemáme žiadne peniaze, s ktorými sa tu my hráme, že a tam pomôžeme, tam pomôžeme. Nie. To sú občania, ktorí sa vzdali v prospech štátu financií, časti svojich príjmov a štát je povinný efektívne, hospodárne ich spravovať a míňať.
No a sú také tri piliere. Jedným je vlastne dlhová brzda. To nám funguje už od samotného roku 2011, kde teda štát, proste je stanovená nejaká výška. Tá cieľová hodnota je výška dlhu 50 % oproti hrubému domácemu produktu, a ak sa to nedodržiava, tak sú nejaké proste sankčné pásma a vláda... (rečník si odkašlal) a je povinná teda proste potom nejaké sankcie plniť. Hej? Tam je až pod to, že vláda musí napríklad požiadať o vyslovenie dôvery, takže to je jedna noha, jeden pilier.
Na konci minulého volebného obdobia bol zavedený druhý pilier, tu sú výdavkové limity. To je proste ďalší parameter, ktorý teda neumožňuje vláde míňať nad určitú hranicu, je veľmi zložitý výpočet, ktorý definuje, definuje tieto výdavkové limity, a teda hovorí, že koľko teda môžu byť výdavky verejnej správy, aby vlastne sme sa všetci správali hospodárne k peniazom našich daňových poplatníkov. To je druhý pilier. Tieto teda máme. Môžeme sa baviť o tom, že či by mohli byť nastavené lepšie, funkčnejšie. Tá debata, samozrejme, je legitímna a dokonca aj potrebná.
No a je tretí pilier. A to teraz vidíme, že čo sa stalo. My sme to predkladali aj v minulom volebnom období, skutočne nemalo to podporu. Bohužiaľ, nemalo. Ani v strane alebo v hnutí OĽANO a je to veľká škoda, pretože keby sme sa vtedy boli dokázali dohodnúť na daňovej brzde, tak dnes by nemohol ten rozpočet vyzerať takto, ako vyzeral, kedy celá konsolidácia sa vlastne preniesla len na plecia občanov, daňových poplatníkov, takže toto vlastne len ukazuje ten vývoj vlastne, že aj tento tretí pilier je extrémne dôležitý, pretože ono je to úplne prirodzené. Keď teda zákon neumožní, neumožní politikom sa nad nejakú mieru zadlžiť a nad nejakú mieru proste vynakladať, proste že je tam ten výdavkový limit.
No, tak vlastne ten únik je do toho, že musíte vybrať viacej od občanov a potom už môžete minúť viacej, hej? A toto vybrať viacej od občanov sa dostalo do absolútneho extrému práve včera schváleným rozpočtom, kedy štát sa rozhodol vybrať od občanov medziročne o 22 % viacej. To je, akože to je brutálne proste! To je, to je číslo, ktoré je podľa mňa nedosiahnuteľné, a keď bude dosiahnuteľné, tak jednoducho s obrovskými devastačnými dôsledkami pre celú produktívnu časť ekonomiky a pre každého jedného občana – starého, mladého, chudobného, bohatého, všetkých.
No a preto, preto teda tento návrh zákona, ktorý, ktorý teda nastavuje parametre, nastavuje parametre teda toho, ako môže vlastne, koľko maximálne môže štát vyberať daní. Ten základný parameter je, že je to nejaké číslo, nejaká hodnota voči celkovému ročnému hrubému domácemu produktu, aké vysoké tie dane môžu byť. To znamená, zasa napasujem to na tú realitu. Jednoducho vláda si nemôže povedať, že si pretlačí zákony, ktoré jednoducho zvýšia dane, zvýšia poplatky, zvýšia odvody a jednoducho vlastne budú občania platiť nad nejakú mieru, takže preto daňová brzda, no.
A prečo teda daňová brzda? Pretože vysoké daňové zaťaženie má jednoznačne negatívny dopad, samozrejme, už na podnikateľské prostredie, čo ruší alebo znižuje tvorbu pracovných miest, obmedzuje prístup jednotlivou k ekonomickým príležitostiam. Takisto to vysoké daňové zaťaženie, už som to tu dnes rozprával, proste odrádza podnikateľov od investícií, či už domácich, alebo vonkajších, odrádza ich od tvorby nových hodnôt, od expanzie, pretože jednoducho zvyšuje náklady na podnikanie.
No a v krajinách s nižšími daňovými sadzbami sa podniky častejšie rozhodujú investovať do nových projektov, do nových technológií, čo zase len prispieva aj k efektivite aj... (rečník si odkašlal) a, samozrejme, k ekonomickému alebo hospodárskemu rastu.
No a takisto vysoké dane, samozrejme, ovplyvňujú rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových zamestnancov. Je to úplne prirodzené. No a, samozrejme, teda vysoké dane majú dlhodobý, negatívny dopad na nezamestnanosť a takisto aj na celkovú životnú úroveň obyvateľstva.
Tu by som sa možno pozrel fakt na napríklad Írsko, ktoré má nízke daňové zaťaženie, a riešia pre nás normálne že nepredstaviteľný problém. Oni majú tak vysoké rozpočtové príjmy, tak vysoký prebytok rozpočtu, že riešia vlastne, čo s tými peniazmi, lebo vy ani nemôžete ten veľký prebytok vlastne hodiť do ekonomiky, lebo ju zasa rozvrátite a spôsobíte infláciu, ale paradox... paradoxne nízke dane im prinášajú vysoké príjmy. To je to, vlastne čo je ambíciou tohto návrhu zákona. Zakázať možno štátu proste extrémne zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať dane.
No nechcem asi veľmi ďalej zaťažovať, lebo čas letí. Skutočne keď sa pozrieme na akékoľvek ekonomické prieskumy, akékoľvek, proste ekonomickú realitu, tak jednoducho krajiny s nižším daňovým zaťažením, s väčšou voľnosťou ekonomických rozhodnutí dosahujú fakt lepšie hospodárske, to je prirodzené, ale aj sociálne výsledky v porovnaní teda s menej alebo najmenej slobodnými krajinami. Toto, toto si treba uvedomiť, že, že proste tým, ak nechajú sa tie peniaze u... viacej u podnikateľov, u občanov, oni robia lepšie ekonomické rozhodnutia, ktoré majú skutočne následne aj dosah na tú sociálnu situáciu občanov. Fakt, toto, toto je, toto je to kľúčové, že nie je to len o ekonomike.
Ja viem, že rozprávam stále o ekonomike. Ale proste ten výsledok je ten, že sa práve tí najslabší sociálne ľudia majú lepšie, ak je tá ekonomika slobodnejšia, funkčnejšia, a teda viacej rastie, pretože tá predstava, ktorú nám tu dnes hovorí aj vládna koalícia, že my teda vyberieme od všetkých veľa peňazí a potom každému jednému proste teda pomôžeme a dáme mu sociálnu dávku a zvýšime ju, jednoducho takto to, takto to nevie fungovať. Za prvé to nie je perpetuum mobile proste, pretože to nie je vytváranie novej hodnoty, to je len prerozdeľovanie tej existujúcej.
Ale ja zasa použijem slová Jožka Pročka. My máme málo tej existujúcej hodnoty. A málo jej je potom aj na prerozdeľovanie, čiže my potrebujeme, vlastne aby tá ekonomika, ekonomika mala schopnosť a možnosť rásť, a čím nižšie dane, tak tým má väčšiu šancu a schopnosť rásť.
Dobre. Takto by som to zhrnul v prvom čítaní. Samozrejme, ak sa mi podarí presvedčiť dostatok poslancov a dostaneme sa do druhého, tak potom už treba skutočne debatovať o tom, ako je to tam nastavenie, kedy sa tá daňová brzda uplatňuje, kedy, samozrejme, je aj akoby nejaká daňová proste výnimka z tej brzdy, tak ako je aj pri, pri ostatných častiach zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Toto všetko ten zákon rieši, ale myslím si, že to presahuje momentálne to prvé čítanie.
Ide o princíp, tento zákon zakazuje štátu vyberať od ľudí vyššie dane, než je nejaká hranica. A keby sme tento zákon mali dnes platný, tak jednoducho nemohol by vyzerať ten rozpočet tak, ako vyzerá. A nebol by tak zlý, ako sa tu na ňom všetci teda fakt že zhodujeme, že je to jeden z najhorších rozpočtov. Toľko za mňa.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.