Videokanál klubu

Pani poslankyňa Kolíková, okrem teda toho spôsobu predloženia, ktorý je v takejto veci, samozrejme, že by bolo vhodnejšie, ak by išlo o vládny návrh v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale myslím, že si veľmi správne pomenovala dve časti toho návrhu, ktoré sú na diskusiu, resp. ten jeden je na diskusiu. Na diskusiu sú výsluhové dôchodky pre prokurátorov, či je dnes tá vhodná doba, keď celá krajina konsoliduje. Či tie pozitívne efekty budú výraznejšie ako negatívne efekty, lebo na jednej strane to môže byť aj nejaké zatraktívnenie profesie prokurátora, na druhej strane to môže vytvoriť priestor, pretože tí prokurátori budú príliš skoro odchádzať z činnej služby. Ale to sú, to asi všetci sa zhodneme, že sú to veci, ktoré sú na diskusiu. To, čo nie je na diskusiu, ale čo by si žiadalo vysvetlenie, je tá časť, ktorú predrečník nazval lex Žilinka alebo lex Žilinkova renta. Naozaj, mňa by to teda tiež zaujímalo, keď tu je pán predkladateľ, by nám mohol vysvetliť, že ako dospel k tomu, že niekto má dostávať doživotnú rentu nie po absolvovaní dvoch funkčných období, nie po absolvovaní jedného funkčného obdobia celého, ale po absolvovaní časti zhruba polovice funkčného obdobia. Že či sú niekde nejaké prípady, keď podobným spôsobom sú ľudia vo vrcholových funkciách odmeňovaní za to, že ani nedokončia funkčné obdobie, na ktoré boli zvolení, vymenovaní alebo ustanovení do funkcie. Lebo až to bije do očí a zdá sa to byť úplne zjavné, že tie podozrenia, ktoré existujú, že je to pripravované pre pána Žilinku, že to tak je, ale tak možno nás presvedčíte, že existuje desať krajín, kde podobným systémom to funguje, ale doteraz som nepočul.

Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pána poslanci, od duševného zdravia sme sa dostali k zákonu, ktorý má riešiť výsluhový dôchodok prokurátorov a doživotnú rentu generálneho prokurátora. A v niečom je to také príznačné, že sme predtým riešili návrh zákona, ktorým riešime nedostatok vlastne odborníkov, ktorí poskytujú odborné činnosti v oblasti duševného zdravia, a ja poviem trošku nad rámec aj toho návrhu zákona, ktorý sme riešili pred týmto návrhom zákona, pretože osobitne detská psychiatria je absolútne poddimenzovaná a jedným z dôvodov je, že na to nie sú peniaze. A musím to povedať, lebo to priamo súvisí, my tu máme návrh zákona, ktorý v čase konsolidácie verejných financií ide riešiť výsluhové dôchodky pre prokurátorov, ktorí si odslúžili dvadsať rokov, takže v päťdesiatke si zoberú výsluhový dôchodok alebo doživotnú rentu pre generálneho prokurátora, aby mal viac, hej, ktorý nám vychádza vlastne ako prezident, ako premiér, po tom, čo si odslúži štyri roky vo funkcii generálneho prokurátora, tak na toto máme, na toto máme. Ale nemáme tu pre učiteľov, nemáme tu pre sestričky v zdravotníctve a nemáme tu pre ľudí, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými. My tu nemáme ľudí v tzv. probačnej a mediačnej službe, k čomu povedal minister financií, že nedá a ja som sa pýtala ministra spravodlivosti, keď tu predkladal tú hanebnú novelu trestných kódexov, restoratívna justícia? Kde je restoratívna justícia, prosím vás? Keď tu nemáte ľudí, ktorí tú restoratívnu justíciu majú robiť. Veď ste tam nemali ani na človeka, som hovorila vtedy ministrovi spravodlivosti, povedal, že bude si pýtať od ministra financií, no ale nedostal, s tým, že má si to vyriešiť vo svojej kapitole. Tak si vyriešil desať ľudí, výsmech. Vie veľmi dobre, potrebuje sto minimálne, sto minimálne ľudí, sto minimálne. Môžme sa baviť o tom, že to by pokrylo možno ročne ako výdavok dvoch miliónov. Táto, vlastne toto, čo prinášate, sú dva milióny. Tak je to v doložke. Ja som si pozrela, čo k tomu povedalo ministerstvo financií a neuveríte, rátame s tým vo výdavkoch na ďalší rok.
Takže ministerstvo financií vôbec nemá problém na poslanecký návrh pána poslanca Karasa, podpredsedu finančného výboru, áno, dobre počujete, podpredseda finančného výboru sem príde v čase konsolidácie verejných financií s návrhom, aby sme dali dva milióny na výsluhové dôchodky prokurátorom, ktorí po dvadsiatich rokoch nevládzu. Áno, naozaj vážne. A keď generálny prokurátor po štyroch rokoch si povie, že nevládzem, dostane doživotnú rentu. S týmto príde podpredseda finančného výboru, poslanec Karas, podpredseda finančného výboru, s týmto príde v čase konsolidácie verejných financií. A to veľmi dobre vie pán poslanec, lebo s tým vlastne už priamo ráta tento návrh zákona. Ráta s tým, že do tých výsluhových dôchodkov tých prokurátorov sa započíta funkcia sudcu. To znamená, ak tam máme prokurátorov, ktorí predtým boli sudcami, tak sa im to započíta. No priamo vlastne ten zákon ráta s tým, že toto dostanú aj sudcovia. Sudcov máme oveľa viac ako prokurátorov. Takže vlastne podpredseda finančného výboru v čase konsolidácie verejných financií prichádza s návrhom, v ktorom si pýta dva milióny pre prokurátorov, ktorí sú unavení. Ja im to doprajem, ja tomu rozumiem, aj to je stres. A ja sa pýtam, kto dá pracovníkom napríklad, ktorí nám robia röntgeny príplatky a môžu odísť skôr do dôchodku? Nikto, s tým nerátame, nemáme na to. Môžete sa opýtať ľudí, ktorí vám robia röntgeny, či patria do rizikových skupín. Už nepatria, lebo na to nemáme, sme to zrušili. Ale prokurátor po dvadsiatich rokoch je v strese, potrebuje výsluhový dôchodok. Ja im to doprajem, aj sudcom to doprajem, ale, prosím vás, to naozaj toto idem teraz urobiť, v čase konsolidácie verejných financií im dáme a učiteľom nedáme? Sestrám nedáme? Detských psychiatrov nevieme zaplatiť, ale dáme prokurátorom po dvadsiatich rokoch a započítame tam funkciu sudcu, takže rátame s tým, že dáme to aj sudcom, lebo im to musíme dať, keď to raz dáme prokurátorom. To budeme platiť menej sudcom ako prokurátorom? Tak prinajmenšom tí sudcovia by mali mať hádam aspoň toľko, koľko prokurátori, lebo ono je to v zásade naopak. Koľko sa dáva sudcom, dáva sa prokurátorom.
Ale teraz prišiel podpredseda finančného výboru s návrhom, aby sme dali prokurátorom a vie veľmi dobre, vie veľmi dobre, lebo už má tak napísaný ten návrh zákona a určite nie z jeho dielne, toto proste musela napísať prokuratúra, či sa to niekomu páči alebo nie, toto jednoducho je jasné, že pán poslanec si nenapísal. A je úplne jedno, či nejaký osobitný zákon prokuratúry hovorí o tom, že raz by tie výsluhové dôchodky mali byť, keď na to proste nemáme, tak, bohužiaľ, nemáme na to v krajine teraz. Tak od ľudí si vypýtame peniaze, aby sme zaplatili prokurátorom, ktorí sú unavení? Prepáčte. A potom, samozrejme, sudcom. Ale ja by som rada, samozrejme, ako bývala ministerka spravodlivosti, rada by som prispela, ale potom sa pozrime na to proste, čo nám v tej, v tej krajine, kde máme jednoducho kolaps, v akých, v akých pracovných činnostiach, akí ľudia nám chýbajú v systéme. A pre mňa je naozaj nepochopiteľné, že táto vláda otvorí brány väzníc, vie, že tu nemá ľudí, ktorí by dohliadali nad tými ľuďmi, ktorí sú na slobode, odsúdení, odsúdení, nemáme ich, nemáme ich, najmenej sto ľudí potrebujeme. Ale nie, my dáme unaveným prokurátorom, ale nedoplníme ten systém týmito ľuďmi, takže vy otvoríte ten systém, otvoríte brány väzníc a nevytvoríte tie miesta a minister financií povie, že nemá, ale má na výsluhové dôchodky.
Ako ja som žasla, keď som čítala ten list ministerstva financií, rátam s tým, jasné, výdavková kapitola, nech sa páči. S týmto ráta minister financií. Ja sa divím, kde je teraz minister spravodlivosti, prečo ho nepočuť? Veď to je oblasť justície a toto ho netrápi, toto ho netrápi. Rovnako ako ho netrápi, som videla v tom novom zákone, ktorý je z dielne ministerstva spravodlivosti, že rieši paušálne náhrady pre sudcov, veď v poriadku, pomôžme, ale on tam nemá jednoducho kľúčovo na ľudí, ktorí sú v systéme, na tajomníčky na súde. Proste my tu máme naozaj činnosti, ktoré musíme vykonávať ako štát a nevieme tých ľudí zaplatiť, aby sme ich mali v systéme, ale my tu ideme dávať, prepáčte, unaveným prokurátorom, prepáčte, musím to takto povedať. A ja rozumiem, že tam môžu byť ľudia, ktorí sú frustrovaní, v strese, ale kto všetko je frustrovaný a v strese? Jednoducho v čase verejných konsolidácií to je hrubo nemorálne, hrubo nemorálne toto urobiť a nie sú to len dva milióny, to už teraz veľmi dobre vieme. Jednoducho pri prokurátoroch to musia byť aj sudcovia. A ak je to generálny prokurátor, ja sa pýtam, po štyroch rokoch? Prečo to nedáme predsedníčke Súdnej rady? Prečo to nedáme predsedníčke Súdnej rady doživotnú rentu, aký je tam rozdiel? Predsedovi Najvyššieho súdu, predsedovi Najvyššieho správneho súdu, predsedovi Ústavného súdu. Lebo sa im nemáme za čo teraz poďakovať? Ale aj tí sú určite v strese a určite sú frustrovaní. Tak ak po štyroch rokoch dáme generálnemu prokurátorovi doživotnú rentu, tak určite v poradí tieto všetky funkcie by mali nasledovať. Prečo, o čo menej je predseda Najvyššieho súdu voči generálnemu prokurátorovi, o čo menej? A predseda Ústavného súdu.
Ja naozaj nerozumiem, akou morálkou vlastne môže predstaviteľ vládnej koalície sem prísť. A keďže je to celé tak absurdné, tak absurdné, že vlastne v tom istom rezorte nám chýbajú ľudia na dohľad nad odsúdenými, a ja to musím spomenúť, ten brutálny prípad zo Spišskej Starej Vsi, musím ho spomenúť, lebo on kľúčovo práve súvisí s tým, že nemáme ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými. Musím to spomenúť, že nám tak zúfalo chýbajú títo ľudia, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, že robia len formálne svoju prácu. Takže to, čo sme sa tu dozvedeli z toho, z tej medializácie tohto prípadu, vieme, jednoducho nedošlo tu k prepojeniu tých všetkých orgánov a áno, ten probačný, mediačný úradník to mohol, ale on jednoducho, keď má urobiť toľko úkonov formálnych za mesiac, nedokáže vlastne to urobiť všetko tak, ako má. Má pár minút na to, aby sa stretol s odsúdeným. Nedokáže ani zistiť, či je nejaký problém, nedokáže. Je hrubo nezodpovedné, hrubo nezodpovedné takto mrhať verejnými prostriedkami, hrubo nezodpovedné, nemorálne, keď nemáme na pokrytie základných funkcií štátu. Ak chcete otvárať brány väzníc, musíte mať ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, musíte mať. Tak keď chcete dať sem peniaze, v prvom rade dajte tomu ministrovi spravodlivosti peniaze na tímy, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, dajte mu tie peniaze, lebo tu ich zjavne máte.
Zjavne minister financií vie nájsť dva milióny, zjavne vie, keď napísal list k tomuto návrhu zákona, že s nimi ráta. Tak keď ich má, prečo ich ministrovi spravodlivosti nedá? Veď je to ten istý rezort, tak jednoznačne tam predsa chýbajú. Cítite sa bezpečne, cítite sa naozaj bezpečne? Vy ste schválili tú hanebnú novelu, tak ak sa vám tak páči a chcete to mať takto dokorán otvorené, nech sa páči, ale tu musia byť ľudia, ktorí dohliadajú nad odsúdenými a minister spravodlivosti to veľmi dobre vie. Pýtal si na to peniaze a nedostal, nedostal ich. Prečo ich nelievate sem? To vám nezáleží na tom, aby sme tu boli v bezpečnej krajine? Až vtedy vás to bude trápiť, keď sa to dotkne vás alebo niekomu z vašich blízkych? Že proste systém bezpečnosti tu nefunguje, že ho máme poddimenzovaný? Hľadáme spôsob, ako zastabilizovať ľudí v zložkách bezpečnosti, ale tu ideme dať peniaze.
Prosím vás, prokuratúra musí prejsť zásadnou reformou, zásadnou reformou. Nepotrebujeme toľko prokurátorov, veď my sme vytvorili systém správneho súdnictva. Ja som tomu vystavila generálneho prokurátora, nepotrebuje toľko prokurátorov, veľmi dobre to vie. Správne súdnictvo je tu obrovským konkurentom pri zabezpečení kontroly, ktorá súvisí s kontrolou procesov a rozhodnutí, ktoré sa týkajú orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je tu obrovský nový nástroj pre kontrolu nad verejnou mocou, nad rozhodnutiami verejnej správy. Generálny prokurátor by mal prísť s reformou, ktorou zúži počet prokurátorov, ale príde s asistentmi prokurátorov, jednoznačne toto podporím. Bude to znamenať zúženie aj výdavkov, pretože asistent prokurátora určite bude menej finančne náročný, ale pomôže tomu prokurátorovi oveľa kvalitnejšie a rýchlejšie robiť svoju prácu, ale nebudeme toľko prokurátorov potrebovať, pretože v oblasti dohľadu nad rozhodnutiami verejnej moci a správy, ten dohľad, ktorý tam je dnes zo strany prokuratúry, v budúcnosti nebude potrebný. Týmto smerom sa treba uberať. Ale prísť sem teraz s tým, že si prokuratúra vypýta viac, je hrubo nemorálne.
A v čase konsolidácie verejných financií sa to nedá naozaj chápať inak ako legálna korupcia, pretože keď v tomto čase ste sa rozhodli sem dať peniaze, tak musí byť za tým niečo iné, musí byť jednoznačne za tým niečo iné. Pretože vás to bude stáť najmenej tých šesť miliónov, možno osem miliónov, keď tam zarátame jednoducho aj všetko to, čo bude súvisieť aj so súdnou mocou, lebo k tomu budete musieť pristúpiť a pán podpredseda finančného výboru to veľmi dobre vie. Som zvedavá, či príde on znovu s takýmto krásnym návrhom, v úvodzovkách.
Jednoducho nedá sa to chápať inak ako legálna korupcia, keď teraz v tomto čase, v tomto čase sem prichádza predstaviteľ koalície, poslanec, podpredseda finančného výboru s takýmto návrhom, ktorý má takéto finančné dopady. Áno, aj ja sa pýtam, prečo generálny prokurátor má takýto nárok po štyroch rokoch, nedá sa to nijak inak chápať ako tak, že má byť motivovaný, aby odišiel skôr, ako mu skončí funkčné obdobie. A samozrejme, že to bude znamenať to, že tí čo sú dnes pri moci, budú môcť o tom rozhodovať, kto tým generálnym prokurátorom bude. A nemôžme to chápať inak aj preto, že vidíme, aký priestor je využívaný generálnym prokurátorom pri rozhodovaní o § 363. Jednoducho nedá sa to chápať inak, tento kontext tu jednoducho je. A zhodou okolností využívanie § 363 generálnym prokurátorom alebo jeho námestníkmi, áno, aj tým námestníkom, ktorí vlastne na základe takéhoto návrhu zákona si polepší, pretože tam spadá aj započítanie výkonu sudcovskej funkcie, kam spadajú práve aj tento námestník, ktorý je jedným tiež z tých, ktorý podpisoval tieto, tieto rozhodnutia o § 363, tak sa to nedá chápať ako proste nejaké poďakovanie, nemôžme tomu inak rozumieť. Lebo tie prípady sa zhodou okolností týkali citlivých káuz, na ktorým záležalo práve tejto vládnej koalícii.
Ja sa teším na najbližšie vystúpenie ministra spravodlivosti, ktoré tu bude mať k akémukoľvek návrhu zákona, a budem sa ho pýtať, ako vysvetlí svoj postoj k tomuto návrhu zákona a k tomu, že nemá vo svojej rozpočtovej kapitole dostatok finančných prostriedkov, aby vedel zabezpečiť riadny chod justície. Pretože vie, že mu tam tie prostriedky chýbajú a napriek tomu nepočujem žiadny ohlas z jeho strany, keď tu idete vytvoriť takýto nový priestor pre takéto sociálne zabezpečenie, na ktoré jednoducho táto krajina a tento štát nemá.
Je, samozrejme, veľmi zrozumiteľné, prečo tento návrh nešiel riadnym legislatívnym procesom, pretože nikto sa zaňho poriadne postaviť nechce. Ja úplne rozumiem, že minister spravodlivosti nemôže spustiť takýto návrh zákona, keď vie, že mu chýbajú jednoducho prostriedky na základný chod justície. Je pre mňa naozaj nepochopiteľné, odkiaľ beriete tú odvahu s takýmto návrhom zákona sem teraz prísť.
Pán poslanec, naozaj vaša odbornosť z hľadiska finančnej zodpovednosti, ja si myslím, že tým, že ste prišli práve vy s takýmto návrhom zákona, tak ste si ju celú podkopali, pretože konsolidácia verejných financií takto určite nevyzerá.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, z toho, čo som to tu počúval nie úplne od začiatku, ale skoro od začiatku, tak mi to zase pripomína taký trošku ten večný slovenský príbeh, zdá sa to už také, že chceli sme len to najlepšie, dopadlo to ako vždy, hej, že zámery boli dobré, po ceste sme sa potkli toľkokrát, že sme do cieľa nedošli. Lebo z toho, čo tu počúvam teda, že áno, niečo ešte bol, nejaký iný projekt, náhodou ten kľakol, ten štyriapolmiliónový, tiež mal byť focus pre to duševné zdravie.
V čom je moja taká nejaká legitimita toho, že vystúpim k tejto téme, teda okrem toho, že som poslanec a môžem, a mám myslím, hej. Žijeme takú dobu, že teraz riešim, aj ja riešim osobne choroby, hej. Slintačka a krívačka a v nej vecne príslušnom odbore a tuná sú to duševné choroby. Ja som to teda neštudoval, ale vďaka Pánu Bohu som vychoval dcéru a teším sa, že sme vychovali dve dobré, slušné dcéry a jedna z nich chce byť detskou psychiatričkou, a preto si myslím, že, aj sa teraz už o tom doma rozprávame a proste vnímame to a venuje sa, robila že vraj výbornú diplomovku, ja to neviem posúdiť, ale ten lektor povedal, že pre deti s autizmom. Proste áno, mladý človek plný života a chute, hej, že uspieť, žiť a niečo, niečo priniesť. Tak tu je nejaká moja legitimita. Takže ja sa nepasujem tu ako do polohy, že som nejaký odborník na neviem aké procesy, ale som politik a toto nejak do toho, do toho ma akože napĺňa a (v pléne zvoní mobilný telefón) som aj zas si zabudol vypnúť telefón, ospravedlňujem sa. Že môžem k tomu, k tomu vystúpiť.
To, že ono to tu zaznelo a myslím, že sa na niečom možno aj zhodneme, ja som to niekde čítal, už neviem, v ktorej knihe a tam to bolo definované tak, že v zásade v 19. storočí to bola pandémia zápalu pľúc, v 20. to bola pandémia rakoviny a v 21. storočí to bude pandémia psychosomatiky, psychosomatických chorôb, choroby zo stresu. Proste čakajú nás veci nevídané, veci, o ktorých sme nevideli, nepočuli. Žiaľ, niektorí, ktorí sme sa iba posmievali, hej, ale budeme to musieť riešiť. A čo robí zodpovedný hospodár, čo robí zodpovedný človek, hej, človek, ktorý pozerá nielen po najbližšiu výplatu, ale po najbližšie volebné obdobie, proste sa pripravuje v predstihu, hej? Že proste dajú sa niektoré veci nastaviť, nejaké procesy a to je ten moje také možno politickejšie vystúpenie k tejto téme k uzáveru, že z toho, čo som vysledoval, že teda zámer bol rozšíriť to, zdá sa, že sa to nie celkom podarí, tie deti, plus sa s tým stále trápiť.
My by sme mali, naozaj by sme mali proste prestať, v niečom by sme mali prestať. Údajne deväť miliárd ide do slovenského zdravotníctva. A ja sa pýtam, kedy bude tým ľuďom dosť? Kedy bude tým nenásytným gágorom dosť? Kedy už bude tomu systému dosť? Som to tu už minule hovoril na tej Fermatovej vete, hej, že to je tá záhada, hej, že čím viac do slovenského zdravotníctva dáte, tým viac si vypýta. A možno naozaj, kedy vám bude dosť všetci, čo sa tam motáte? Keď už tu riešime tému, že je problém a deti naozaj majú problém. To sú tie mobily, to je všetko to. Áno, to je ten, obrovský problém majú tie deti a my zisťujeme, že vlastne jednoduché úkony nezvládame, toto nejako nebude fungovať a nepripravujeme sa na to. Tu to zaznelo, 47 detských psychiatrov má Slovensko? Dvesto lôžok na 1,4 mil. detí? Pán minister, okej? Je to okej? Viete, moja dcéra chce byť detskou psychiatričkou a nemá kde robiť. Ja som myslel, však keď všetci hovoria, že jak nie sú lekári, nie, že na prvé dvere zaklopeš a ťa zoberú, nie, však nie sú lekári. A viete, ja zisťujem, že viete, aká je asymetria slovenského zdravotníctva? Že v Bratislave sú lekári a nie sú sestry, ale na východe sú sestry, ale nie sú lekári. To sa znova podarilo, v úvodzovkách, hej, že tým naším geniálnym riadením procesov sa toto podarilo, že tak sme asymetricky urobili proste to zdravotníctvo a toto je. Áno, možno pôjde robiť niekde inde, hej. Bude musieť vycestovať, bude musieť, neviem, to neviem, aleže príde mi to a ja už neviem, koľko mi to hovorila, že tých lôžok detských psychiatrických koľko je v Bratislave, mne to príde strašne málo. Ak je celkovo tých lôžok na Slovensku 200, neviem, koľko je z toho v Bratislave. My máme pocit, že ako zodpovední ľudia by sme mali teraz povedať, počúvaj, pribrzdi, nekúp Benku, nekúp, neviem, koho to všetkého tam majú, hej, Medveckú. Trošku nechaj tých služieb proste tých odberov, nechaj ten štát a nechaj to štátne zdravotníctvo niečo zarobí, nechaj, lebo potrebujeme na to, aby sme pristavili nejaký pavilón, ja neviem, kde to, na Kramároch, aby tam tie deti, lebo prídu tie deti. Tie deti prídu. To nemusíte mať ani žiadnu, ani vôbec nie atómovú, ani nič, ani proste to je z logiky veci z toho celého, jak tie trendy sú, že tie deti prídu a kde s nimi pôjdeme a kto ich bude liečiť?
Viete, že ja by som už naozaj proste bol akože veľmi a enormne zodpovedný v tom a nechcel by som si to zobrať na zodpovednosť, že bol som pri tom, keď sa to riešilo a teda vysvetlím, čím som začal, pomaly budem končiť, dopadlo to ako vždy, nepodarilo sa. Lebo tak jak tie zvieratá v tých maštaliach nemôžu za to, že sme ich tam pozatvárali, je našou povinnosťou im pomôcť. A obzvlášť dúfam, že to nebude nejak nedotkne, obzvlášť tie deti si tiež nevedia častokrát pomôcť. Však sú zúfalé, hej, z toho proste, z toho tlaku, z toho všetkého a áno, už sa o tom, už sa za to menej hanbí, už sa o tom viacej rozpráva, čo je dobré, my sa tu stigmatizujeme. Najväčší počet psychiatrov je viete kde? V parlamente. V parlamente. Tu najväčší výskyt psychiatrov na meter štvorcový. Potom na facebooku, hej. Toto je presne, že my, to tu zaznelo, vysielame tie hrozné signály, ale aj napriek tomu sa už ľudia prestávajú hanbiť a báť a prestávajú sa ostýchať, začínajú o tom rozprávať a nemajú ísť kde a kam. Takže akákoľvek možnosť je, akékoľvek peniaze niekde sú, to je šialené. Rozumiete, že tu nie počúvam, že bolo nejakých štyri a pol milióna, o ktoré sme prišli, neprišli alebo na čo to išlo. Na kanalizáciu pre Tarabu? Viete, ja neviem, kde sa to akože presunulo, hej, keď to bolo určené na tie, na tie choroby a teraz tu rozprávam o niečom inom.
Pán minister, ja sa vám nebudem pliesť do remesla, ja sa snažím držať, ale toto som si považoval, že máte tam nejaké možnosti. Zastavte tú hydru, zastavte tie nenásytné gágory. Povedzte im, choďte robiť, dokážte niečo iné. Už keď ste 30 rokov boli nasatí, už by malo stačiť a už keď za tých 30 rokov ste sa nenaučili žiť bez štátu a bez toho, aby vás niekto dotoval, tak už sa to nenaučíte. A štát by mal povedať, dosť, dosť, lebo my tu máme problém. Naozaj tu je obrovský problém. To budeme tie deti prekračovať po tých cestách, to budeme zbierať po tých koľajniciach tie deti, keď sa nezobudíme a keď nepovieme dosť. Peniaze zo zvončeka sa nekradnú. To bol taký jeden prípad. Viete, to bol tí, čo miništranti pred kostolom peniaze do zvončeka, vraj sa stalo, jeden ten miništrant si zobral. To bolo božie dopustenie v celej dedine. Sú peniaze, na ktoré sa nešiaha. Nešiaha sa na peniaze v školstve, nešiaha sa na peniaze v zdravotníctve, ale zdá sa, že tu máme medzi sebou ľudí, ktorí sa neštítia. Že to tu je kultúra. Kultúra toho, že poďme tam, tam sa dá. Lebo nakoniec vždycky to ten štát doleje, lebo však povieš zdravotníctvo, zdravie, voliči, to je, vždycky to funguje. Nedá sa to donekonečna. A toto nás dobieha, ale mám strach z tej obavu z tej pandémie, tej psychosomatiky. Lebo ono to neni len, že to dieťa trpí a že bolí duša. Duša vie bolieť. Ale tie deti, ktoré nám prejdú cez ten systém, že ich nezachránime, tak úplným excesom toho je Spišská Stará Ves. To sú aj iné, by som povedal, že dôsledky neriešenia toho celého problému.
Čiže máme všetci veľkú zodpovednosť a, pán minister, vy enormne veľkú zodpovednosť, tak vám držím, držím v tom palce.
Ďakujem pekne.

No, ďakujem. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Však ja som sa dneska dal iba do ústnej, ja som veľmi vďačný za tú diskusiu, ktorá tu teraz prebieha, a naozaj, úprimne, pretože tie mnohé veci, od ktorých sa odrážajú kolegovia z opozície, presne tak, vychádzajú z toho naštartovania reformy duševného zdravia, ktoré začalo v roku 2020, a vďaka tomu vznikla na pôde ministerstva zdravotníctva nadrezortná platforma a následne potom vznikla rada vlády pre duševné zdravie.
Máte pravdu, pán minister, že, a ja si nemyslím, že vy za to môžete ináč mimochodom teraz za to, čo ste sem predložili, pretože ja potom keď som odišiel z ministerstva, tak to, to, to loby psychiatrov a ľudí, čo mali páky na ministerstvo zdravotníctva, bolo také veľké, že postupne sa všetky začali tie naštartované procesy búrať, samozrejme, tí kľúčoví ľudia potom postupne odtiaľ boli vyštvaní a nebolo to za vašej éry, ani za éry SMER-u, bolo to, áno, za, za éry pána ministra Lengvarského. A výsledok toho, čo ste tu dnes predložili, však, pán minister, povedzme si ako úprimne, jak je, však vy sa tomu vlastne nerozumiete, vám to urobili ľudia, ktorí boli na ministerstve a ktorí nejakým spôsobom chceli implementovať alebo použiť tie peniaze z plánu obnovy, ktoré sme tam vtedy naalokovali, pretože sme to fakt mysleli, že toto je jedna z kľúčových vecí, a teraz úprimne poviem, našej krajiny, ale a vôbec nie rezortu zdravotníctva. To, čo hovoril Peťo Stachura, že tam boli tri hlavné piliere, ktoré sme chceli riešiť, tak áno, jedna z nich bola reforma duševného zdravia. Však viac ako 350-tisíc ľudí u nás trpí nejakou duševnou poruchou a odborníci odhadujú, že zanedbaná starostlivosť o duševné zdravie v našej krajine nás ročne stojí viac ako dve miliardy eur. To je naozaj situácia, ktorá by každého jedného nemala nechať ľahostajným a mala by sa táto vec riešiť najlepšie, ako sa dá.
A treba úprimne povedať, že preto sme to dali do plánu obnovy, preto sme na to alokovali peniaze a výsledok, ktorý tu dnes máme, tak v podstate nevyriešil legalizáciu už vyvzdelaných psychoterapeutov mimo rezortu zdravotníctva, zlý systém zdravotníckeho vzdelávania sa prenáša mimo rezort zdravotníctva miesto toho, aby sa urobil flexibilný systém akreditovaný komorou psychológov, vykonávacie predpisy nie sú urobené a je otázne, kedy sa ich podarí urobiť, alebo vôbec kedy sú plánové, že sa urobia. Však základným cieľom reformy v oblasti duševného zdravia naozaj malo byť zvýšenie dostupnosti odborníkov v oblasti psychológie a psychoterapie prostredníctvom odstránenia systémových bariér pre psychológov mimo rezortu zdravotníctva, a preto vznikla aj tá nadrezortná komora, a teda nieže nadrezortná platforma, a preto malo byť účelom tejto legislatívy zriadenie nadrezortnej komory a zvýšenie odbornosti a zabezpečenie regulácie vo vzdelávaní disciplinárneho dohľadu a tiež poskytovanie právnej pomoci pre tieto povolania bez ohľadu na rezort, v ktorom sa vykonávajú.
Takže ja, ako som povedal, nechcem byť dlhý. To sklamanie je aj z mojej strany veľmi veľké, ale tá nádej, ktorú dnes opozícia predviedla, že ja mám pocit, že všetci sú momentálne pripravení, že keď tá možnosť jedného dňa tu bude a bude sa dať s touto vecou niečo radikálne urobiť, že ju chcete spraviť, pretože ten najväčší nepriateľ podľa mňa vnútorne ani nie tuná v osobe pána ministra, ale v osobe tých ľudí, ktorí na ministerstve držia tieto veci v opratách a nechcú si ich pustiť a proti tým bude treba bojovať. To musí byť silný minister, ktorý sa tomu rozumie, ktorý bude mať okolo seba dobrých ľudí, ktorými sa obkolesí. Áno, ľudí kľudne aj z tej psychologickej komory, všetci tam budú zúriť, ale skrátka treba týchto ľudí pustiť, aby zefektívnili a zfunkčnili ten systém tak, aby v našej krajine mohlo byť dostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí budú vedieť tú, to je pandémia, pandémia duševných chorôb, ktorá momentálne teraz zahlcuje svet a dokonca v niektorých štatistikách, a to tiež zarážajúce, sa predpokladá, že najviac odvrátiteľných úmrtí bude práve na duševné ochorenia v budúcnosti. To znamená, toto je naozaj kľúčová vec. Tento zákon nám k tomuto, žiaľ, nepomôže, áno, je to premárnená príležitosť, a preto, samozrejme, aj my akokoľvek by sme chceli, aby tá reforma išla a nakoniec však bol to náš zámer, mali sme to v programovom vyhlásení vlády, tak, samozrejme, tento zákon nemôžme podporiť a zdržíme sa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, Oskar, za tvoju pripomienku, aj si mi pripomenul vlastne toho pána ministra Tarabu. Celkom nerozumiem, prečo práve on sa montuje do záchraniek. To je podobne, ako keď sa ministerstvo kultúry montuje do globálnej pandemickej dohody s WHO a má najzásadnejšie pripomienky k tomu. Čiže niečo sa tu deje na pozadí, bolo by dobré vedieť, že čo sa to tu deje na pozadí.
A k tým elektronickým receptom. Ja pána ministra opakovane vyzývam, že teda treba to rýchlo opraviť, máme v programe aj vlastný návrh zákona na opravu eReceptov, tak si ho pokojne osvojte, pán minister, a dajte do do produkcie, pretože sú tu naozaj veľké množstvá poskytovateľov, sú to dvojciferné čísla v percentách poskytovateľov, ktorí nemajú uzatvorené zmluvy so zdravotnou, aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou, a tí musia vypisovať tie recepty na papieri.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dúfam, že teda neurobím pánovi ministrovi problémy v rámci vládnej koalície po tom včerajšku, ale aj ja chcem podporiť aj v mene svojom, aj v mene poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita tento návrh na vyslanie našich vojakov do operácie KFOR do Kosova. Podobne ako včera prerokované materiály a teda najmä ten, ktorý sa týkal misie v Pobaltsku, je to chvályhodná aktivita, aj keď v tomto prípade priamo sa netýka ochrany našich spojencov voči hrozbe agresie zo strany Ruska, ako to bolo v tom predchádzajúcom prípade, keďže Pobaltie aj Poľsko sa cítia oprávnene ohrozené Ruskom, v tomto prípade ide o stabilizáciu situácie v Kosove a zabezpečenie bezpečnosti. Ale myslím si, že je to dôležité, je to dôležité aj z hľadiska toho, čo sa uvádza v tom materiáli, v tom návrhu, že to môže prispieť aj k zvýšeniu kredibility Slovenskej republiky v rámci Severoatlantickej aliancie a v neposlednom rade k zvýšeniu bezpečnosti v regióne. Samozrejme, tá bezpečnosť v regióne je prioritná, ale teda z nášho pohľadu je dôležité robiť aj kroky, ktoré našu kredibilitu, dôveryhodnosť, postavenie medzi našimi partnermi v rámci krajín Severoatlantickej aliancie budú nielenže zvyšovať, ale možno, by sa dalo povedať, že upevňovať a obnovovať, keďže viaceré kroky aj vyjadrenia vládnych politikov, najmä v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine, neochoty podporovať Ukrajinu a podporovať spoločné riešenia s našimi západnými európskymi spojencami môžu a podľa môjho názoru aj naštrbujú kredibilitu a dôveryhodnosť Slovenskej republiky.
Je samozrejmé, že môžme mať rôzne prísne kritériá na krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie, ktoré prechádzajú transformáciou, aj pokiaľ ide o stav korupcie, aj pokiaľ ide o práva národnostných menšín. Je teda chvályhodné, že Slovenská republika sa o to zaujíma. Ja by som len teda pripomenul, že mali sme tu obdobie, keď práva národnostných menšín v Slovenskej republike boli narúšané, boli spochybňované, vrátane toho už spomenutého práva používať svoj jazyk v úradnom styku v deväťdesiatych rokoch, keď bolo toto úplne znemožnené na isté obdobie, ja som patril k tým, ktorí to vtedy kritizovali, bolo to kritizované aj zo strany medzinárodných organizácií, len by som podotkol, že nikto to nepovažoval za legitímny dôvod na to, aby Maďarsko vyslalo svoje tanky na južné Slovensko a zaútočilo na Slovensko z dôvodu, že práva maďarskej menšiny v tom čase neboli rešpektované. Čiže áno, môžeme kritizovať veci, ktoré nie sú v súlade s nejakým štandardom ľudských práv, ktoré očakávame, môžeme očakávať, že príde k náprave a že ľudské práva vrátane práv príslušníkov národnostných menšín budú plnohodnotne rešpektované, ale to nemá vôbec nič spoločné s tým, že by to mohlo akokoľvek legitimizovať vojenskú agresiu proti cudziemu štátu. A teraz nehovorím primárne o situácii v Kosove, ale teda dovolil som si zareagovať na to, čo povedal pán predkladateľ vo svojom úvodnom vstupe a keďže pán predsedajúci dáva menší pozor ako počas vystúpenia pána poslanca Valáška, tak mi to bolo umožnené.
Ďakujem.

.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Začal by som v podstate v podobnom duchu ako môj predrečník a musím oceniť prístup ministra obrany pána Kaliňáka k problematike záloh a takisto aj oceniť aj záujem o diskusiu. Mali sme, mali ste diskusiu s pánom Valáškom, my sme mali tiež spoločnú diskusiu, ktorú naozaj oceňujem, bola zaujímavá, len vtedy ešte sme, som nemal tú možnosť si poriadne naštudovať ten zákon, predsa len má vyše 80 strán.
Poviem to takto, čo sa týka národných obranných síl, naozaj si myslím, že ten nápad, s ktorým ste prišli, je inovatívny, je prospešný a myslím si, že by bolo dobré, keby sa dal pretaviť do reality. Myslím si, že by to mohlo pomôcť k budovaniu rezerv. Má to len tak trošku jeden háčik. Myslím si, že to je aj previazané práve s tými žandármi. Vy to vnímate v tom duchu, že by ste teda chceli to otvoriť širokej verejnosti, ale aj príslušníkom Policajného zboru. Sám ste bol minister vnútra, viete, že v prípade mobilizácie, vojnového stavu alebo niečoho podobného policajti plnia iné úlohy, ako byť mobilizovaný. Veď vidíme klasický príklad aj Ukrajiny, kde tak či tak tam naďalej majú policajtov, potrebujete zabezpečiť aj tú vnútornú bezpečnosť, a preto mám obavy, že sa môže stať taká situácia, že vy budete mať síce možno dvadsaťtisíc členov v národných obranných silách, ale z toho bude možno 18-tisíc policajtov. Ale keď naozaj dôjde na ten akútny stav a na tú krízovú situáciu, tak ich nebudete môcť povolať a dostanete sa do situácie, že síce platíte hypotéky policajtom ročne, ktorí chodia aj na, dajme tomu na nejaký výcvik a na tie víkendy a podobne, ale potom sa dostaneme do problému, ktorý v podstate máme aj dnes, že máme nedostatok ľudí v rezervách, ktorých by sme mohli v týchto situáciách povolať.
Myslím si, že toto stojí za zamyslenie sa na to pozrieť. Ja chápem tú prepojenosť národných obranných síl a žandárov, že vlastne tí policajti, ktorí sa prihlásia do národných obranných síl, by potom mohli robiť aj žandárov, čo by mohlo posilniť ten žandársky zbor, pretože tam tiež vidím niekoľko možno takých malých deficitov, ktoré tí vojaci majú pri výkone tej žandárskej funkcie. Týmto sa snažíte asi aj tak trošku možno posilniť a vystužiť ten žandársky zbor, že bude dobré, keď tam máte v tej hliadke možno aj policajta, pretože vojak je predsa len, jeho profesiou je, vyznie to možno zle, ale jeho výcvik je na to, aby zabíjal. A on proste aby bránil vlasť, tú zbraň používa na to, aby likvidoval nepriateľa. Ten policajt predsa len plní trošku iné úlohy, čiže aj v tomto to školenie tých žandárov asi bude musieť prebiehať trošku v inom, v inom duchu.
Takže ale to je jediná vec, ktorú môžem v rámci národných obranných síl tomuto nápadu vytknúť. Všetky tie úrovne, teda tie, na ktoré ste, alebo ktoré ste vytvorili, myslím si, že to sú naozaj veci, ktoré majú svoj zmysel, majú svoj, svoju úlohu, ktorú by mohli plniť. Predsa len však tá bezpečnostná situácia sa mení a určite je dobré, že myslíme aj na tieto zadné vrátka. Preto myslím si, že je potrebné, aby sme sa možno k tejto téme ešte možno vrátili k druhému čítaniu. Samo osebe ale si myslím, že to hovorím ešte raz, že je to dobrý nápad.
Čo sa týka žandárov a áno, vnímam to tak, že to tak trošku dokazuje, že sa ministerstvo obrany snaží tak trošku riešiť aj situáciu v Policajnom zbore, ktorý je vo vážnom stave, tie podstavy sú naozaj veľké a snaží sa takýmto v podstate zrýchleným spôsobom saturovať tie potreby vnútornej bezpečnosti, ktoré by vyvstali vzhľadom aj na situáciu na Slovensku, vzhľadom na tú situáciu v Policajnom zbore, keď vidíme, že máme regióny, kde, alebo oblasti, kde policajtov je naozaj málo, kde sa musia zlučovať obvodné oddelenia, kde sa musia lepiť hliadky a podobne. Rozumiem tomu, len vnímam to tak, že vychádzate z toho, čo ste aj spomínali, že teda máme určité alebo teda zložky ako gendarmerie, karabinieri alebo niečo podobné v iných krajinách, ktoré majú tieto úlohy a spĺňajú, plnia týchto úlo... tieto úlohy žandárov. Len ten rozdiel je, že tam tá tradícia je trošku iná. My sme tu ešte za bývalého Československa mali tú tradíciu četníkov, ktorí pôsobili v rámci teda vtedajších Čiech a to potom sa to prelialo vo forme žandárov na Slovensko a mali ale aj svoju štruktúru a inštitucionálne nejaké ukotvenie. No a práve mne to príde tak, že my tu vlastne vytvárame de facto akoby novú ozbrojenú, ozbrojenú zložku, ktorá ale de iure nemá svoju štruktúru, ale de facto vzniká, a preto mi príde ako prirodzené, že by každá ozbrojená zložka, ktorá vzniká, či je to, či už máme ZVJS, či máme Policajný zbor a tak ďalej a tak ďalej, by mala mať svoju štruktúru a svoje inštitucionálne ukotvenie, pretože potom sa tu bavíme len o tom, že sú to len vojaci s páskou. Myslím si, že to je niečo, kde, čo si podľa mňa bude vyžadovať ešte hlbšiu diskusiu a možno aj trošku väčšie zamyslenie, pretože osobne som presvedčený, že tak ako som na začiatku hovoril, vojak, predsa len tá profesia je iná. Ten výcvik, ktorým prechádza, je úplne ináč nastavený ako to, aby robil poriadkovú úlohu, poriadkové služby. A je tam viacero problémov. Jedným z tých problémov je, že či ten krátky výcvik naozaj bude stačiť na to, aby zvládol všetky tie úlohy, ktoré naňho prídu. Predsa len poriadkové úlohy a podobné veci sa zdajú jednoduché, ale môže narážať naozaj na komplikovanejšie problémy, komplikovanejší trestný, trestné činy. Čo sa stane, keď v prípade nejakých nevysporiadaných majetkových sporov, že príde nejaká SBS-ka, ktorá objaví nejaký, obsadí nejaký nebytový priestor, reštaurácia alebo niečo podobné, nevyplatené dlhy. Budú nám, bude sa to diať niekde na vidieku, tá policajná hliadka nebude nablízku, pôjdu tam vojaci. Akým spôsobom to budú riešiť? Budú volať policajtov a kým... a tak ďalej. Čiže ja tam mám obavy aj práve z toho hlbšieho právneho povedomia, ktoré by oni ako vojaci mohli využívať v týchto otázkach alebo v týchto situáciách. Čiže toto sú také veci, ktoré sú, samozrejme, diskutabilné.
Ďalšia vec, vy hovoríte, že by mali byť nasadzovaní na ochranu kritickej infraštruktúry, čo je fajn, ale aj na ochranu hraníc. U vojakov je situácia iná ako u policajtov. Sám viete, že keď chce vojak prekročiť hranice, tak je to v podstate, spadá do iného právneho režimu ako policajt. Ide o to, že potom ako to bude prebiehať, keď máte vojakov na hraniciach, ktorí keď budú strážiť tú hranicu a budete vidieť paš... teda tých prevádzačov a podobné veci, tak predsa len máte v rámci Európskej únie a vôbec bilaterálnych dohôd s krajinami okolitými, že jednoducho tí policajti môžu prenasledovať do určitej hĺbky aj teda susedné krajiny, prípadných prevádzačov alebo niečo podobné, tá spolupráca je tam nastavená. V prípade vojakov tá situácia je úplne iná, je komplikovaná. Jednoducho nemôže sa len tak rozhodnúť prekročiť hranicu do Maďarska, aj keď má pásku, že je žandár, čiže tam sú ďalšie obmedzenia.
Potom ďalšia vec a otázka je, majú pôsobiť väčšinou na vidieku. To, práve tá situácia v Policajnom zbore je taká, že nedostatky, ktoré máme, sú Bratislava, Košice, Trnava, Nitra a tak ďalej. Tam tá naplnenosť je najnižšia. Podľa posledných vyjadrení ministra vnútra, ten sa snaží teraz saturovať tieto problémy kadetmi a kadejakými vecami. Bráni sa tak trošku prevelovaním tých policajtov z vidieka práve do miest. A na vidieku ten problém nemáme. Tam podľa informácií, ktorými disponujem, tá naplnenosť policajných staníc je celkom vysoká. Čiže keď sa bavíme napríklad v Spišskej Starej Vsi, však sme mali k tomu aj mimoriadny branno-bezpečnostný výbor, naplnení sú tuším 94 %. Čiže otázka je, že či je naozaj potrebné mať žandárov takto na vidieku, keď máme naplnenosť. Ja rozumiem tej idei, že stiahnuť tých policajtov, dať ich do tých miest a tak ďalej, len ja nevidím práve tú ochotu ani zo strany ministerstva vnútra, že by sa touto cestou chcelo uberať.
Prepáčte, hovoril som trošku dlhšie, ako som mal v pláne, ale je tam viacej vecí, každopádne teším sa na ďalšiu diskusiu, možno aj nabudúce pred druhým čítaním.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pokračujeme v debate o odbornosti a politickom charaktere jednotlivých funkcií, o ktorých rozhoduje alebo spolurozhoduje Národná rada. Mali sme tu pred chvíľou debatu o voľbe predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde teda jednak je to oveľa viac politická funkcia ako miesto viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ale po druhé som mal pocit, že aspoň časť koaličných poslancov mala potrebu sa zastávať navrhnutého kandidáta pána poslanca Ševčíka. Tuto pri pánovi Keketim až takú intenzívnu snahu zo strany koalície necítim.
Samozrejme, že všetky funkcie, o ktorých rozhoduje Národná rada, majú do istej miery aj politický charakter, len je to v nerovnakej miere. Funkcie členov vlády sú politické a rovnako aj funkcie predsedov výboru. Samozrejme, že je dobré, keď sú tam ľudia, ktorí rozumejú tomu, o čom budú rozhodovať, majú s tou oblasťou nejaké skúsenosti, majú o tom vedomosti, najlepšie aj vzdelanie, ale nie vždy je to nutnou podmienkou a niekedy politik prejde aj rôznymi výbormi, rôznymi funkciami v parlamente alebo rôznymi, rôznymi ministerstvami. Ale Banková rada Národnej banky Slovenska, pozícia viceguvernéra Národnej banky je čosi iné.
A niežeby tam nemohli byť politici, aj keď v doterajšej histórii Bankovej rady Národnej banky Slovenska, myslím, že pán Kažimír predstavuje výnimku, keď priamo z politickej funkcie išiel do, išiel do, na post guvernéra. Inak tam nie je veľa bývalých politikov. Sú tam ľudia, ktorí boli v bankovej rade a potom sa angažovali neskôr v politike, ale ten opačný, opačný postup z politiky do bankovej rady je skôr výnimočný. Ale áno, aj v iných krajinách, aj v iných demokratických krajinách sa stáva, že bývalí politici idú do centrálnej banky na nejaké pozície, zväčša však ide o bývalých, bývalých ministrov financií a, alebo hospodárstva, alebo iných funkcionárov z tejto oblasti, čo nie celkom zodpovedá profilu pána Keketiho. A už aj ten teda pán Kažimír, kde, už to tu viackrát zaznelo, že je to politická trafika, no tak bol to dlhoročný minister financií a v tej oblasti, ktorá súvisí s náplňou činností Národnej banky Slovenska mal teda oveľa rozsiahlejšie skúsenosti ako pán Keketi. Čím nechcem obhajovať tú nomináciu, ale teda ten rozdiel, ktorý tam je z hľadiska skúseností z politiky a z hľadiska, z hľadiska skúseností aj odbornej s tou časťou politiky a vecnej politiky, ktorá, ktorá súvisí s činnosťou NBS, tak teda tam nepomerne to hrá v prospech pána Kažimíra, keď porovnáme týchto dvoch. Ale aj tak to bude zvláštne, keď bude vymenovaný pán Keketi, no tak budeme mať bankovú radu, v ktorej budú iba štyria členovia z tých šiestich, ktorí by tam mali byť, lebo, lebo tie tri miesta v tejto chvíli sú neobsadené a polovica aktuálnych členov bankovej rady budú bývalí ministri. To asi nie je, nie je veľmi štandardné a vhodné usporiadanie z hľadiska toho, že má ísť o nezávislú inštitúciu, ktorá dohliada nad finančným trhom a prispieva k menovej, k menovej politike, aj keď to zrejme nebude, nebude dlho trvať, pokiaľ sa vládna koalícia dokáže zhodnúť na mene nového guvernéra, lebo pánovi Kažimírovi o chvíľu končí funkčné obdobie, o niekoľko mesiacov.
Ako tu už zaznelo, a teda nebudem o tom dlho hovoriť, tak je to zjavné upratanie končiaceho ministra a to je ten hlavný dôvod. Nepochybne, keby koaličná kríza mala iné rozuzlenie, keby pán Huliak sa nestal ministrom športu a cestovného ruchu, tak dnes by sme nehovorili o návrhu na vymenovanie pána Keketiho za viceguvernéra Národnej banky. To si myslím, že to je úplne jasné a to asi nikto nebude spochybňovať ani z predstaviteľov vládnej koalície. Čiže ten dôvod nie je, že Banková rada NBS je poloprázdna, že polovica z miest je neobsadená, že potrebujeme viceguvernéra. Ten dôvod je, že pán Keketi skončil ako minister cestovného ruchu a športu na základe politických dohôd v snahe vyriešiť koaličnú, koaličnú krízu. A tu by som poukázal na to, že takýto spôsob upratovania je akoby typický pre súčasnú vládnu koalíciu. Len teda pred pár dňami sa to stalo pánovi Michalovi Kaliňákovi, ktorý bol štátnym tajomníkom na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Nový minister pán Migaľ ho navrhol odvolať a ešte v ten istý deň bolo vytvorené miesto tretieho štátneho tajomníka na ministerstve vnútra. Zrazu si minister vnútra uvedomil, že nestačia mu dvaja štátni tajomníci, potrebuje troch štátnych tajomníkov a bol tam pán Kaliňák vymenovaný. Presne pre takéto prípady vládna koalícia novelizovala kompetenčný zákon tak, že dovtedajšie, dovtedajšie obmedzenie, že na ministerstve je jeden alebo dvaja štátni tajomníci, iba na dvoch ministerstvách dovtedy boli možní traja štátni tajomníci, na financiách a na školstve, koalícia to zmenila tak, že prakticky neobmedzený môže byť počet štátnych tajomníkov, ako si minister navrhne a ako mu to vláda odsúhlasí, a je to práve pre takéto prípady, pre prípady trafík alebo pre prípady upratania. Mimochodom teda Jakub Goda dnes na svojom facebooku aj na, v Denníku N zverejnil, že táto vláda má suverénne najviac štátnych tajomníkov. Šetríme, konsolidácia, ľudia si budú uťahovať opasky, a táto vláda má 35 štátnych tajomníkov. Predchádzajúce vlády, keď to porovnáme, tak za Matoviča bolo 27 štátnych tajomníkov, za Hegera 26, za Ódora 22. Na druhom mieste, 28, prvá Ficova vláda. Teraz je 35 štátnych tajomníkov. A nie je to preto, že by sa rozrástli úlohy, ktoré musia tie ministerstvá plniť, jednoducho treba obsadiť, obsadiť miesta. Čiže nie je to, nie je to vecná potreba. Vecná potreba, samozrejme, že existuje, obsadiť tie miesta v bankovej rade alebo keď stačí, aby tam boli traja členovia bankovej rady, no tak treba zmeniť zákon, aby nemala banková rada guvernéra, dvoch viceguvernérov a troch členov národnej banky, ale... ehm, bankovej rady, alebo možno guvernéra, jedného viceguvernéra a jedného člena, ak môžu fungovať aj tak, ale ak sa tie miesta majú obsadzovať, tak sa majú obsadzovať na základe toho, že tam budú navrhnutí kvalifikovaní odborníci, ktorí majú skúsenosť z oblasti, ktorú majú, majú riadiť, a to zjavne nie je tento prípad. Je to trafika, ale zároveň je to aj akési odškodné pre riešenie vládnej krízy. A keď sa odškodné dáva vo forme postu štátneho tajomníka, dobre. To je post, ktorý, ktorý síce ako stojí nejaké finančné prostriedky aj verejné zdroje, ale teda v zásade je naviazaný na súčasnú vládu. Ale pozícia v bankovej rade, a teda pozícia viceguvernéra je pozícia, ktorá reprezentuje aj celú krajinu a má byť výkonom dôležitej pozície v nezávislej inštitúcii, akou Národná banka Slovenska je. A naozaj je nešťastné, ak vládna koalícia pristupuje k obsadzovaniu tak dôležitých pozícií takto čisto účelovo.
Ďakujem.