Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v úvodnom slove krátko, potom sa prihlásim do rozpravy ako prvý. Čiže návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie šesť mesiacov trvajúceho generálneho pardonu na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z evidencie vozidiel. Za vyradenie fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie vozidiel je v súčasnosti povinnosť platiť príspevok do Enviromentálneho Fondu v sume 500 eur. Predloženým návrhom teda navrhujem, aby sa v období od 1. mája 2025 do 31. októbra 2025 zaviedla možnosť odhlásiť neexistujúce motorové vozidlo z evidencie za znížený príspevok do Enviromentálneho Fondu na úrovni 50 eur.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme, tiež je v súlade s právom Európskej únie. Viacej už teda potom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Mám teda procedurálny návrh a chcem poprosiť, pán predsedajúci, teraz najbližšie štyri body – 61, 62, 63, 64 predkladám ja a chcem teda len poprosiť, aby sme sa všeobecným súhlasom dohodli, že bod 62 prerokujeme aj posledný. To znamená, že pôjdeme v poradí 61, 63, 64 a následne 62.
Čakám totiž na spravodajcu, ktorý by mal každú chvíľu doraziť. Každopádne určite príde do momentu, než predložím a preberieme ostatné návrhy zákonov. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, možno by som to bol stihol aj vo faktickej, ale tak je trošku väčší kľud, keď má človek predsa len k dispozícii chlp viacej. No, veľmi jednoducho v prvom rade treba povedať, že týmto naším návrhom zákona vraciame vlastne ten stav zákona do tej predchádzajúcej doby, kedy tam táto podmienka, vlastne týchto 90 % pri zdaňovaní, teda príjmov zo zahraničia pri zdaňovaní na Slovensku nebola. Fakt je ten, že jednoznačne Finančná správa to už priznala, čiže je to presne tak, ako hovorí kolegyňa Vlaďka Marcinková, že ďalší krok by mal byť automaticky úprava zákona a už teda, či sa to podarí takto, alebo už akýmkoľvek iným spôsobom, fakt by to bolo dobré dať na poriadok a na istotu. Ale hlavne tam treba, a to je to najdôležitejšie na tom, tam treba jasne povedať, že sa jedná o ľudí, ktorí zdaňujú na Slovensku. Čiže z tohto pohľadu je v podstate jedno, kde tie peniaze zarobíte, či človek robí z tej jednej strany, z československej hranice, alebo teda robí o tri kilometre ďalej na druhej strane hranice, dôležité je to, že proste je slovenský zamestnanec alebo slovenský živnostník a zdaňuje proste tie svoje príjmy na Slovensku. Tak je absolútne nelogické, aby proste keď má viac ako 90 % príjmov zo zahraničia, aby jednoducho strácal takto nárok na daňový bonus na dieťa. Proste toto je jednoducho niečo, kde je, to zaobchádzanie má byť úplne jednoznačné.
Roky sme to mali v zákone napísané dobre, teraz sa to teda z nejakého dôvodu zmenilo, a teda verím, že sa to podarí dostať naspäť na tú rozumnú, zmysluplnú mieru. Ďakujem pekne, len toľko som chcel.
A, samozrejme, chcem požiadať celé veľké plénum o podporu. Ďakujem.

160-2
V prípade SZČO je situácia aktuálne takáto, že máte zákazníka v zahraničí a na zákazke pracujete na Slovensku a aj tak to proste vyvoláva rôzne otázky a problémy. Problém by bol, keby ste na zákazke pracovali fyzicky prítomní v zahraničí napríklad na stavbe, montážach a podobne, a to sa metodickým pokynom nijako nepokrylo.
Takže všetky vyššie uvedené dôvody jednoznačne potvrdzujú, že novela zákona je potrebná, lebo v praxi sa každý jeden tento prípad naozaj rieši inak a záleží to od tej lokality, ako k tomu pristupujú, ako im poradia v Sociálnej poisťovni napríklad alebo v príslušných orgánoch.
Myslím si, že je vhodné sa zamyslieť nad naozaj komplexnou novelou zákona o daňovom bonuse, ktorá by bola nastavená rozpočtovo zodpovedne a pomohla by tým najzraniteľnejším, a zároveň by nebola diskriminačná pre takéto naozaj nelogické diery v zákone, kedy len preto, že bývate v pohraničnej oblasti a jednoducho cestujete za tou prácou hore dole, aj keď robíte pre slovenského zamestnávateľa alebo preto, že súčasťou vašej roboty je jednoducho aj služobná cesta častejšie ako párkrát do mesiaca, doplácate vlastne na tej nejednotnosti v rámci legislatívy. Všetky tieto chyby sú výsledkom toho, že tak dôležité opatrenia, akým je napríklad zmena vyplácania daňového bonusu, sa v parlamente prijímajú narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní bez riadneho pripomienkovania, skracujú sa tu rozpravy pri veľmi dôležitých otázkach a toto neprospieva kvalite tej legislatívy, ktorú my potom púšťame von medzi občanov a tí na to doplácajú.
Viem, že sa chystá ďalší konsolidačný balík a ja dúfam, že k nemu pristúpite zodpovednejšie a že takéto diery sa tam nebudú nachádzať a nebudeme ich riešiť len nejakými provizórnymi usmerneniami Finančnej správy alebo vyhláškami, ale že sa postaráme o to, aby už tá legislatíva, ktorá je tu prijatá, aj keď s ňou ako opozícia nemusíme súhlasiť, ale aby bola naozaj právnicky dobre urobená a aby sa myslelo aj na takéto detaily. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, a takisto ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, ďakujem.

Čiže bavíme sa o tlači 681, dobre, prepáčte, ja som to mala ako neskorší bod. Cieľom novely je odstránenie diskriminácie a zmena podmienok potrebných na získanie daňového bonusu na dieťa pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, teda rezidentov Slovenskej republiky, tak aby v prípade, že tieto vykonávajú prácu nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí, neprichádzali o nárok na daňový bonus na dieťa, čo sa, žiaľ, nešikovnou novelou deje. Viac o tom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Jedna dôležitá vec tam nezaznela a keďže ja ako rodinný príslušník tu pána poslanca o tomto počúvam už dva mesiace naozaj veľmi detailne o každej položke každý deň, tak musím doplniť, že čo tam, čo tam nezaznelo, a to je suma, ktorá by na Slovensku vyriešila podľa mňa ten najväčší problém, ktorý nás oddeľuje od tej civilizovanej časti Európy, a to sú chatrče. Na Slovensku ešte stále časť ľudí a sú to najmä vylúčení Rómovia žijúci v týchto vylúčených komunitách, žijú v chatrčiach bez vody, bez elektriny. Jednoducho veľmi v provizórnych podmienkach, ktoré sú nedôstojné, kde sme videli aj v uplynulom období tragédie, kde zhoreli deti, kde jednoducho naozaj by sme mali všetko ako spoločnosť spraviť, aby sa už žiadne dieťa do takejto chatrče nenarodilo a aby sme týmto ľuďom pomohli von z tohto začarovaného kruhu chudoby. A riešenie toho, aby sme týchto ľudí dostali z chatrčí je vyčíslené. Na Slovensku by stálo 90 miliónov eur, aby sme jednoducho vybudovali bývanie, ktoré po vzore obcí, kde sa to podarilo, by bolo dôstojné a aby sme jednoducho zmenili, zmenili tento štandard bývania, aby sme zmenili návyky týchto ľudí. A my sa tu pozeráme na plytvanie peňažných prostriedkov v sumách ako 60 miliónov vysádzanie stromčekov, 20 miliónov nejaký Rómsky mediálny dom, 10 miliónov informatívne stretnutia k sociálnym podnikom. Naozaj sa v tejto miliarde, my sa naozaj bavíme o miliarde, šialená suma peňazí, nenájde proste človek, ktorý by buchol po stole a povedal, poďme riešiť najväčší zásadný problém a to sú škôlky, školy, bývanie, jednoducho to, na čo by sme mali všetci dbať, že by bola priorita, tomu nerozumiem.

120-3
Realizovať opatrenia na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v spojení s mentorovým zapracovaním. No, tak toto je veľmi zaujímavé, lebo na túto aktivitu máme 20,48 milióna pre 280 ľudí. To znamená, že na jedného toho človeka vychádza 73-tisíc euro. Takže my ideme dávať nevzdelaným ľuďom, ktorí sú, ktorí sú v MRK tútorom, tútorom 73-tisíc euro na jedného človeka, aby ho priviedli na trh práce. Ja sa pýtam, to bude z neho prúdový pilot alebo čo? Lebo my, ročne vysoká škola nás stojí 7-tisíc euro, ročne na jedného vysokoškolského študenta. Čo tomu človeku chceme dať za tých 73-tisíc euro od toho tútora? A vyriešime len 280 ľudí, 280 ľudí, chápete? Máme 100-tisíc, máme 100-tisíc ľudí, ktorí žijú vo vylúčených osadách, ktorých potrebujeme riešiť, čo nie je až tak veľa, ale nie, my tu urobíme projekt za 20,48 milióna pre 280 ľudí. Pochybné, veľmi pochybné.
Realizovať programy zamerané na zvýšenie zamestnanosti Rómov v sociálnych podnikoch, zatiaľ 1,37 milióna neviem aké programy. Viete, sociálne podniky, ešte raz hovorím, máme šesťsto. Máme v každom jednom kraji stredisko sociálneho podnikania, regionálne stredisko sociálneho, kde máme štyroch ľudí, ktorých náplňou práce je riešiť to.
Štúdia, štúdia, to ani, štúdia, informatívne stretnutia pre sociálne podniky, samostatne zárobkovo činné osoby poradenstvo, samostatne zárobkove činné osoby podpora. My len na poradenstvo pre Rómov, ktorí chcú samostatne zakladať nejaké živnosti, máme 860-tisíc euro. Nič, len proste a nevieme jak tých ľudí budú hľadať, teraz, keď je vlastne, ideme do ďalšej krízy, teraz, keď sme tým podnikateľom úplne sprísnili všetky podmienky a majú problém prežiť, teraz budú Rómovia zakladať sociálne podniky, lebo my vyškolíme za 860-tisíc. Super nápad, držím palce.
Sociálne integrované podniky. Podpora zamestnávania prostredníctvom integračných sociálnych podnikov tiež je tu. Je tu 19,73 milióna. Vychádza tu na jedného 260 ľudí, to znamená, na jedného to vychádza okolo 2-tisíc euro. Ja neviem, tá podpora sociálnych podnikov je v zákone stanovená, to znamená, ony musia dostávať a ja nechcem, aby sme sa vrátili k Tomanovej sociálnym podnikom, že tu bolo bez pravidiel vyhadzované milióny a potom tie podniky zanikli a žiadny afekt to neprinieslo. Teraz tie sociálne podniky sú nastavené dobre, funguje to. Áno, bolo to za ministra pána Richtera, tak ja dúfam, že to bude strážiť, aby sa to nesprznilo tak, že teraz máme európske peniaze a ideme ich rozkrádať. Ani nie, ani nesiahajte na sociálne podniky. Prosím vás pekne, nechajte ich tak, ako sú. Tak je to dobre nastavené.
Viete, ešte mám tu dve strany, ale to sú také už menej zaujímavé veci. Nechcem, nechcem už viacej o tom hovoriť, lebo aj tak dosť času som vás ubral, ale naozaj ja si myslím, že toto sú dostatočné dôvody, aby sme sa nad tým zamysleli, aby sme ten akčný plán prehodnotili, pripravili projekty, pozreli sa na to, ktoré sú efektívne, ktoré sú neefektívne, zbytočne tam nebrali peniaze na pre úradníkov a pre rôzne spriaznené firmy, ale aby tie peniaze ostali na skutočné riešenie problému MRK a urobili a začali to robiť tak, že naozaj uverili, že my ten problém chceme vyriešiť a vyriešime, lebo iná cesta neexistuje. A ja naozaj ja vám tu sľubujem, že pokiaľ sa v tomto nič nezmení, toto pokladám jako za taký bod, že teraz už všetci o tom viete a všetci sa začnete o to zaujímať, a všetci sa začnete o tom baviť. Pokiaľ sa nič nezmení, ja som nútený sa obrátiť na Európsku komisiu a tieto otázky klásť Európskej komisii a sakra budem zvedavý na odpovede z úradu vlády, sakra budem zvedavý na odpovede z MIRRI, sakra budem zvedavý na odpovede z ministerstva sociálnych vecí a ministerstva školstva, lebo tam už nedokážu tak odpovedať jednou alebo dvomi vetami a odbiť ako odbijú mňa. Lebo to sú ich peniaze a oni si svoje peniaze strážia. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Takže ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby, skrátené funkčné obdobie, ktoré sa konalo dňa 10. apríla 2025.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 95 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 95 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 95 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Györgya Batta hlasovalo: za 0, proti 43, zdržalo sa 52,
– za Ondreja Krivuša hlasovalo: za 78, proti 0, zdržalo sa 17 poslancov,
– za Mojmíra Mamojku hlasovalo: za 0, proti 41, zdržalo sa 54,
– za Zoltána Péka: za 3, proti 40, zdržalo sa 52 poslancov,
– za Ivana Sečíka: za 0, proti 40, zdržalo sa 55,
– za pána Milana Sedláčka: za 0, proti 40, zdržalo sa 55 a
– za pani Natašu Slávikovú: za 0, proti 40, zdržalo sa 55 poslancov.
Na voľbu člena Rady pre mediálne služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bola...

bol za člena Rady pre mediálne služby na skrátené funkčné obdobie zvolený pán Ondrej Krivuš.

Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister zahraničných vecí, za prečítanie odpovede pána ministra financií.
Škoda, že tu nie je pán minister financií, iste by sme si pekne zadiskutovali na tému povahy, daní, odvodov a úplatkov, a či môžu, alebo nemôžu mať sankčný charakter, ale keďže tu pán minister financií nie je, tak ja by som položil doplňujúcu otázku, na ktorú, si myslím, že by ste mohli odpovedať aj vy, a súvisí aj s tým, čo som povedal.
Stáva sa, že zrovna vo štvrtok, keď zasadá Národná rada, tak niektorí členovia vlády sú na plánovaných zahraničných cestách, čo v prípade pána ministra financií Kamenického úplne sedí, on je v Číne, takže ten dôvod jeho neprítomnosti je úplne, úplne legitímny, ale stáva sa, že aj členovia vlády nie sú na žiadnej zahraničnej pracovnej ceste a napriek tomu neprídu, hoci rok dopredu vedia, kedy budú zasadnutia Národnej rady a že vo štvrtok každý týždeň sa koná hodina otázok, a potom to vyzerá tak, že minister zahraničných vecí odpovedá za ministra financií, za ministra vnútra, za ministra školstva, za ministra zdravotníctva, ak vyjde čas a okrem vás sa tu dočkáme odpovede iba od pani ministerky kultúry Šimkovičovej a od nikoho iného. A teda keď tu nie je prítomný minister, tak vy nám prečítate tú odpoveď, no to ste nám mohli dať písomne, to ani nemusíte čítať, aký má zmysel taká hodina otázok, kde nie je člen vlády, ktorý by bol schopný reagovať na, na doplňujúcu otázku.
A teraz sa chcem spýtať ako člena vlády, ktorý bol dlhé roky aj poslancom, aj podpredsedom Národnej rady, či vám nepríde trochu trápne a nepatričné takýmto spôsobom pristupovať k hodine otázok zo strany, zo strany vlády, že členovia vlády nechodia na hodinu otázok, nechajú sa niekým zastupovať a vedia, že tie doplňujúce otázky tým pádom strácajú zmysel. (Potlesk.)