Videokanál klubu

Pán poslanec Hargaš, dožadovali ste sa konkretizácie toho, že ako bude alebo komu bude ohrozená ľudská dôstojnosť a aké hospodárske škody, v akej výške hrozia, ak by takýto zákon nebol schválený. A ten nieže nebol schválený, ale nebol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tam má byť väzba na to, že ak sa nepôjde riadnym legislatívnym procesom, ale skráteným legislatívnym konaním, tak nastanú tie hospodárske škody alebo bude ohrozená ľudská dôstojnosť, nieže ak vôbec nebude prijatý taký zákon. No a ja by som rád upozornil, že niečo podobné požadujú aj koaliční poslanci, lebo trojica koaličných poslancov zo všetkých troch koaličných strán predložila do parlamentu novelu zákona o rokovacom poriadku, v ktorej sa uvádza, že návrh na skrátené legislatívne konanie by malo obsahovať aj konkretizáciu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo značných hospodárskych škôd hroziacich štátu v tých štátoch v prípade, že by sa návrh zákona neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ono by to v zásade ani nebolo potrebné písať do zákona, lebo už súčasné znenie zákona je také, že ak sa k nemu pristúpi korektne, tak by mali byť tie dôvody uvedené konkrétne, rovnako ako by mala konkrétne byť uvedená tá mimoriadnosť okolností, ktoré odôvodňujú skrátené legislatívne konanie. No ale preto, že sa to nedeje, tak je tu návrh na to, aby bolo to bližšie špecifikované v návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak tí predkladatelia, ak to bude takto schválené, sa s tým budú musieť trochu viac, viac potrápiť. Nemusí to asi znamenať, že úplne presne do posledného eura, ale určite nie takto všeobecne ako nám to tu dnes predkladá pani ministerka.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Galek. V nadväznosti na to, čo si povedal, splnomocňujúce ustanovenie tam je na vydanie toho nariadenia vlády, ale nemožno si z toho urobiť nejakú predstavu, že ako konkrétne bude vyzerať, lebo tam nie je návrh toho nariadenia vlády, ktorý by v normálnom legislatívnom procese, procese zrejme bol priložený k návrhu zákona a poslanci by si mohli pozrieť, aká je predstava vlády o tom, že ako to nariadenie, ktoré bude vydané na základe zákona, ktorý schvália, bude vyzerať.
A mňa by teda naozaj, ako hovoríš, zaujímalo, že čo sú tie, tie mimoriadne okolnosti alebo čo sa zmenilo od marca, resp. začiatku apríla, keď bol schválený ten, ten predchádzajúci zákon po dnes, že čo, čo sú tie mimoriadne okolnosti, ktoré sa, sa udiali, v čom je tá situácia iná, lebo o tých veciach vieme, vieme o nich, vieme o nich dlhodobo, vieme o nich nie je mesiace, ale, ale roky o tých podstatných parametroch, však nejaké, nejaké veci sa postupne, samozrejme, menia, ale nemá to charakter, ktorý by podstatne ovplyvnil to, že či budeme v situácii zvýšených oproti tomu pôvodnému stavu, alebo nie zvýšených cien, cien energií. A zaujímali by ma aj tie skutočné dôvody, ktoré sa ale nedozvieme, lebo to skrátené legislatívne konanie, ja mám pocit, že častokrát je využívané na to, že vláda sa chce vyhnúť diskusii a mať návrh čo najskôr schválený a pod strechou. Niekde je to možno iba neschopnosť v normálnom čase pripraviť, pripraviť návrhy tak, aby boli riadne prerokované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ondrej, tak ako v podstate v prípade 99 % skrátených legislatívnych konaní, ktoré sa nám dostávajú do parlamentu, nie je dôvod, tak veľmi dobre si poukázal na to, že na to nie je dôvod ani v tomto prípade. No koniec koncov takýchto zneužitých skrátených legislatívnych konaní sme tu mali za, na tejto schôdzi niekoľko, či už to bol minister Taraba so svojím posudzovaním vplyvov na životné prostredie, či už to bola konsolidácia. Ale paradoxne pani ministerka mala zákon o energetike, ktorý tu bol ešte pred letom a teraz sme ho schválili v druhom čítaní, a ja som to vtedy aj ocenil a povedal som, že áno, takto by mala vyzerať legislatíva, naozaj prebehol celý ten proces tak, ako mal. No a preto som aj ja dosť sklamaný z toho, že zrazu zákon, ktorý mal prejsť riadnym pripomienkovým konaním, ktorý mal prejsť riadnym prvým a druhým čítaním, tu sfúkneme v podstate za dva dni.
No a veľmi dobre si povedal, že na jeseň alebo na jar, pardon, sme tu mali zákon o zbere údajov. Pani ministerka povedala, na jeseň príde riadny, no tak sme čakali, že teda v lete asi bude možno, alebo pred letom nejaká diskusia, rozprava, nejaké MPK-čko. V lete nič. Skrátka šesť mesiacov ticha.
No dobre si povedal, že naozaj odvtedy žiadne mimoriadne okolnosti nenastali, no a bum, príde september, skrátené legislatívne konanie odôvodnené hospodárskymi škodami, ale, bohužiaľ, tieto hospodárske škody hrozia naopak v prípade, že tento zákon bude schválený. A ešte raz opakujem, aj ty si na to upozornil, nie je tam žiadne zmocňovacie ustanovenie, nie je tam žiaden návrh. Jednoducho toto, tento návrh zákona nie je ani nič iné ako bianco šek na politickú korupciu tejto vlády.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie má nejaké podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť. Nielen v tomto období sa tieto podmienky častokrát ignorujú a prekrúcajú a konajú sa skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistuje dôvod stanovený zákonom o rokovacom poriadku v § 89, ale v tomto volebnom období je využívanie, resp. zneužívanie skrátených legislatívnych konaní naprosto výnimočné, až sa zdá, že nahrádza normálny spôsob schvaľovania legislatívy. A to opäť priznávam, že za všetkých vlád dochádza k tomu, že niekedy sa konajú aj skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistujú dôvody alebo tie dôvody sú otázne, lebo niekedy možno nahliadať na vec z rôznych uhlov pohľadu a nájsť tam argumenty pre aj proti. Ale súčasná vláda využíva skrátené legislatívne konania v takej miere ako keby to bol bežný spôsob schvaľovania legislatívy a vláda sa vždycky iba pri konkrétnom prípade rozhodla, že toto pôjde normálnym legislatívnym procesom, ktorý predpisuje zákon, a toto dáme do skráteného legislatívneho konania, avšak nejaké dôvody si už nájdeme, vymyslíme, povieme a tí naši poslanci nám to odhlasujú. Opozícia síce s tým nebude súhlasiť, aj tým našim možno bude jasné, že tie dôvody nesedia, no ale tak dohodli sme sa na koaličnej rade, že tak to bude, no tak oni to tak odhlasujú.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. A dôležité je teda, že mali by to byť mimoriadne okolnosti a mal by tam byť niektorý z tých dôvodov – ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Materiál, o ktorom rokujeme, tie mimoriadne okolnosti nijako nešpecifikuje. Vôbec si nedáva žiadnu námahu, aby upozornil, že v čom sú tie mimoriadne okolnosti. Tie okolnosti, ktoré sa tam spomínajú, resp. skutočnosti, ktoré sa tam spomínajú, sú prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ukončenie prepravy plynu cez územie od 1. januára 2025, ako aj návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska a zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia. Všetky tieto skutočnosti podľa materiálu zásadne zasahujú do chodu hospodárstva na Slovensku.
Čo z toho je mimoriadna okolnosť? Lebo mimoriadna okolnosť nie je, že v zime nasneží, že po jari príde leto, po lete jeseň a po jeseni zima. To sú vopred predvídateľné situácie a teda nie sú to mimoriadne okolnosti. Mimoriadna okolnosť je víchrica, tornádo, to sa nedá vopred predvídať a môže to niekedy spôsobiť mimoriadne škody. Ale že v zime sneží alebo v lete je teplo, alebo na jeseň prší, to predsa nie je mimoriadna okolnosť. Čo z týchto okolností, situácií je mimoriadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie skráteného legislatívneho konania? No, preberme si to.
Prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine. Však na Ukrajine prebieha vojenský konflikt od roku 2014, keď Rusko obsadilo Krym a začalo agresiu aj vo vzťahu k Donbasu a východným oblastiam Ukrajiny. Plnoformátová vojna je tam od roku 2022. Energetická kríza je od roku 2022, teraz sme v septembri 2025. Sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, opäť, veď tie sankcie sú uvaľované od začiatku, dopredu, teraz máme 19. balík na stole, čiže opäť to nie je niečo, čo by teraz prišlo, v auguste, začiatkom septembra, to sa deje dlhodobo. Ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny, opäť je to 1. január 2025, opäť to nie je novinka. Návrh nariadenia Európskej únie, opäť je to vec, o ktorej sa rokuje, neschvaľuje sa to zo dňa na deň, neschvaľuje sa to v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže toto nie sú mimoriadne okolnosti, s ktorými počíta zákon o rokovacom poriadku ako s podmienkou pre skrátené legislatívne konanie. To nie sú veci, ktoré sa stali pred týždňom alebo pred mesiacom, sú to veci, ktoré sa dejú dlhodobo, a len tak mimochodom sú to aj veci, ktorými vláda v marci odôvodňovala svoj návrh, ktorý sa týkal zberu údajov pre účely adresnej energopomoci a tam takisto sa odvolávala na tieto skutočnosti, vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou a jej medzinárodnými partnermi, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ako aj ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára. To opäť bolo použité Control-C, Control-V, jeden návrh na skrátené legislatívne konanie a doplnili sa tam ten návrh nariadenia.
Čiže v marci, keď vláda navrhovala skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, všetky tieto okolnosti boli známe, čo len potvrdzuje, že nejde o mimoriadne okolnosti. Mimoriadne okolnosti by mali byť vopred nepredvídateľné. Tieto vopred nepredvídateľné neboli, sú dlhodobo známe. Energopomoc sa poskytuje dlhodobo a vieme, že je problém, vieme, že je problém s tým že plošná, že je neadresná. Vláda toto prezentuje akoby išlo o niečo nové, nejakú novú mimoriadnu okolnosť.
A pokiaľ ide o tie dôvody, tak argumentuje sa ohrozením základných ľudských práv a slobôd a argumentuje sa hrozbou hospodárskych škôd pre štát. Podľa môjho názoru ani jeden z týchto dôvodov nesedí. Vágne odvolanie sa na sociálny a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku a čl. 19 ústavy zaručujúci zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedno zo základných ľudských práv, no koľkých ľudí sa táto situácia týka? Určite nie tých 95 % ľudí, ktorým sa sľubuje adresná, údajne adresná energopomoc, že by sa dostali do stavu, ktorý by nezodpovedal ľudskej dôstojnosti a neumožnil im zachovať ľudskú dôstojnosť. A už to tu bolo viackrát povedané zo strany kolegov a kolegýň v diskusii o konsolidačnom balíčku. Ak niekto má problém so zachovaním ľudskej dôstojnosti, tak veľmi často sú to práve ľudia, ktorým táto adresná energopomoc nebude nijako prospešná, lebo napríklad kúria drevom v osadách napríklad.
Čiže tento, tento argument nesedí a rovnako nedostatočný je podľa mňa aj ten argument hospodárskych škôd, ktorý sa zdôvodňuje takto: „V záujme poskytnutia celkového prehľadu sa uvádza, že viac ako 90 % odberateľov energií v domácnosti obsluhovaných účastníkmi trhu s elektrinou, plynom a teplom, v ktorých majú štát alebo samosprávy rôznu mieru majetkovej účasti, pričom ak by v dôsledku skokovitého nárastu cien energií došlo k výraznému zhoršeniu platobnej disciplíny odberateľov, táto môže vyvolať v krajnom prípade sekundárnu platobnú neschopnosť účastníkov trhu s energiami a vyvolať ďalšie hospodárske škody štátu." Iste nemožno predpokladať, že, že by, že by sa to nepremietlo do zhoršenej platobnej schopnosti, iste ak by došlo k skokovitému, k skokovitému nárastu, nárastu cien, cien energií, tak by niektorí ľudia mali problém, problém platiť, ale považuje za absurdné tvrdiť, že toto by mohlo spôsobiť štátu značné hospodárske škody. To jednoducho je nezmysel, ktorý ste tam použili, aby ste mali okrem tej vágnej toho vágneho ohrozenia ľudskej dôstojnosti nejaký ďalší, ďalší argument, ale určite by tá platobná neschopnosť nebola v takom rozsahu, aby to ohrozilo alebo teda platobná disc... zhoršenie platobnej disciplíny by nespôsobilo platobnú neschopnosť dodávateľov rôznych druhov energií a už vôbec nie to, čo by sa dalo označiť za značné hospodárske škody štátu.
Teda nerozumiem, prečo keď o tomto sa vie dlhodobo, vie sa o tom dopredu, súčasná vláda keď nastupovala do, do úradu, tak vedela, že máme tu problém so zvýšenými cenami energií, poskytuje sa nejaká, nejaká energetická pomoc, vieme o nej, že je neadresná, že je plošná, že to je problém, že je to neúmerná záťaž pre, pre verejné financie. Teraz sme v polovici volebného obdobia a po tom, čo v apríli, začiatkom apríla bol schválený technický zákon, ktorý vlastne umožňoval zberať údaje a ktorý mal pripraviť podmienky pre poskytovanie adresnej energopomoci, teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní, sa ide schvaľovať zákon, ktorý už je o údajnej adresnej energopomoci, hoci z jeho obsahu to zatiaľ nijako nevyplýva, hoci z tých súvislostí vystávajú skôr pochybnosti, že tá pomoc bude skutočne adresná. Z toho, ako je to prezentované, môže vzniknúť dojem, že bude poskytnutá deväťdesiatim piatim percentám odberateľov, čo teda nie je adresná pomoc, ani keby to, to percento bolo, bolo oveľa nižšie. Navyše my ani nevieme, ako tá pomoc bude, bude poskytovaná, lebo iba vytvára rámec preto, aby nariadenie vlády de facto rozhodlo o tom, ako má tá adresná pomoc vyzerať, nie samotný zákon. Zákon sa, zákonodarca sa tu vlastne zbavuje svojej rozhodovacej právomoci a deleguje ju, deleguje ju na vládu, ja neviem, myslím, že vyše dvadsaťkrát sa v návrhu zákona odkazuje na nariadenie vlády, čiže o tých dôležitých parametroch nakoniec nebude rozhodovať parlament, nenastaví tie parametre a podmienky poskytovania energopomoci parlament v zákone, ale bude to robiť, bude to robiť vláda v nariadení.
Tak nebolo by lepšie, aby sme nešli skráteným legislatívnym konaním, aby vláda prišla s návrhom zákona, ktorý by nebol takýto neurčitý, a prerokovala by ho v normálnom legislatívnom procese vrátane pripomienkového konania, ktoré by umožnilo vychytať problematické miesta, a taký zákon by bol účinný, účinný od 1. januára, ako iba dnes zrušiť jeden narýchlo prijatý zákon, nahradiť ho iným narýchlo prijatým zákonom, ktorý v podstate iba deleguje to samotné rozhodnutie o parametroch energopomoci na vládu. Toto určite nie je spôsob, akým by sa mala na Slovensku tvoriť, tvoriť legislatíva a opäť to len potvrdzuje, že o dôležitých veciach vláda vynecháva v prípade dôležitých vecí normálny legislatívny proces, skracuje legislatívne konanie, vynecháva medzirezortné pripomienkové konanie. To nemôže viesť k dobre, k dobrej legislatíve. Predpokladám, že aj to nariadenie bude, bude vytvorené nejakým takým spôsobom, že sa obíde alebo skráti medzirezortné pripomienkové konanie, lebo opäť budú tie dôvody také, že ohrozená je ľudská dôstojnosť, hrozia značné hospodárske škody a preto aj medzirezortné pripomienkové konanie možno, možno skrátiť. Ale teda medzirezortné pripomienkové konanie vo vzťahu k nariadeniu alebo vyhláške nemá takú silu, lebo potom to už ďalej nepokračuje smerom, smerom do parlamentu a nie je to možnosť ďalej, možno ďalej korigovať, to už potom je iba, iba vecou vlády a parlament sa vzdáva svojich právomocí v prospech, v prospech vlády.
A teda chcem upozorniť ešte na, na jednu vec. Nie je síce nevyhnutné, aby návrh zákona obsahoval návrh vykonávacieho predpisu, ale je to takým dobrým zvykom. Tá povinnosť je iba v prípade, že by má nariadenie alebo vyhláška nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, ktorý sa schvaľuje, ale pri normálnom legislatívnom procese je úplne normálne a štandardné, že obsahuje aj návrh vykonávacích predpisov, ktoré vyplývajú, vyplývajú z toho zákona, čo neznamená, že tie vykonávacie predpisy schvaľuje parlament, ale parlament keď ich schvaľuje, tak poslanci majú informáciu o tom, akú má vláda alebo príslušné ministerstvo predstavu o tom, ako to nariadenie vlády alebo ako tá vyhláška ministerstva majú vyzerať. My tu tú predstavu mať, mať nemôžeme, lebo ten návrh nariadenia nie je priložený k návrhu zákona, takže v podstate budú poslanci schvaľovať mačku vo vreci, lebo vôbec nebudú vedieť, ako tá adresná energopomoc bude vyzerať, akú bude mať formu, aké bude mať parametre a hlavne na akú veľkú časť ľudí sa bude, bude vzťahovať.
Takže môj záver z toho všetkého je jediný, aj toto je jeden z tých mnohých zákonov, ktoré vláda predkladá do parlamentu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, hoci neexistujú reálne dôvody na skracovanie legislatívneho konania v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

Pán Pročko, iba by som zareagoval (reakcia poslanca Pročka), áno, bol skrátený čas, nie, neubehol, ešte tam bolo asi 30 sekúnd.

hlasovať za tento konsolidačný balíček, upozorňujem, že návrh, o ktorom budete hlasovať v dôsledku schváleného pozmeňujúceho návrhu, je v rozpore so Základnou zmluvou so Svätou stolicou a tým pádom je aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Takže keď budete stláčať to tlačidlo, tak si buďte vedomí toho, že hlasujete za protiústavný zákon a zákon, ktorý je v rozpore s medzinárodnou zmluvou. Je možné, že ak by sa o tomto zákone hlasovalo neskôr a medzitým by sa vám podarilo schváliť novelu ústavy, tak by ste to napasovali do toho navrhovaného článku, že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity a tvrdili by ste si, tvrdili by ste, že toto je vecou národnej identity, že kedy sa má pracovať a kedy má byť voľno, ale tá novela ústavy ešte stále nie je schválená, tak ak chcete rešpektovať ústavu, tak nemôžete hlasovať za takýto zákon, ktorý obsahuje ustanovenie, ktoré je v rozpore s medzinárodnou zmluvou. A keď to spravíte, tak budete vedome hlasovať za protiústavný zákon.

Vážené kolegyne, kolegovia, ja na rozdiel od pána poslanca Pročka by som sa chcel pánovi poslancovi Malatincovi a pánovi poslancovi Ľuptákovi poďakovať za ich pozmeňujúci návrh. Myslím si, že tým urobili veľmi dobrú službu rokovaniu parlamentu, lebo je to veľmi dobrí príklad a veľmi dobrý dôkaz toho, prečo je zlá novela zákona o rokovacom poriadku s ktorou prišli koaliční poslanci. Ale najmä kolegyne z Progresívneho Slovenska v rozprave upozorňovali, že aký je problém keď sa rozprava v treťom čítaní obmedzí iba na legislatívno-technické otázky. A vtedy sme v prospech tohto tvrdenia viacerí hovorili, že však čo keď niekto predložený na poslednú chvíľu pozmeňujúci návrh a nebude možné na to reagovať, iba ak nejakým, nejakou faktickou poznámkou ak práve budete sedieť v sále. No a toto máte ešte lepší prípad. Tu sa môže stať, že niekto predloží pozmeňujúci návrh tak, že už sa ukončí rozprava, on ho ani neprednesie, čiže ani faktickou poznámkou nebude možné naňho reagovať. A keby nebolo tretie čítanie, tak ako máme upravené dnes, tak pán poslanec Čaučík by nemohol vystúpiť so svojimi výhradami a povedať kritiku toho pozmeňujúceho návrhu, upozorniť v čom vidí jeho problém. Lebo ten pozmeňujúci návrh síce bol odovzdaný ale nebol prednesený. Takže ešte raz ďakujem pánovi poslancovi Malatincovi aj Ľuptákovi. Určite tento príklad budem používať aj v rozprave na ústavnoprávnom výbore, aj v druhom čítaní v pléne ho spomeniem. Lebo je to veľmi dobrý príklad prečo sa nemá meniť charakter rozpravy v treťom čítaní, lebo by sme prišli o možnosť diskutovať o takto predložených pozmeňujúcich návrhoch.
A chcem by som sa ešte vyjadriť k trom schváleným pozmeňujúcim návrhom. Ten prvý je zrušenie zákazu práve v maloobchode počas viacerých sviatkov. Mohol by som povedať, že my sme vám to hovorili, my sme ten zákaz dlhodobo kritizovali. A je to iba potvrdenie tézy, že ľudia sa začnú správať rozumne až potom čo vyčerpajú všetky ostatné možnosti. Takže toto je jedna z mála vecí, možno jediná, ktorá v celom tom konsolidačnom balíku sa dá privítať.
Druhá vec ... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím kolegovia, len počúvajte pána poslanca. Keď sa tu vyskytol náhly záujem koalície o plénum, tak aspoň počúvajte prosím.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
20.30 sa blíži, takže všetkým je nám jasné čo sa udeje 20.30. Druhá vec, druhý pozmeňujúci návrh je zmrazenie platu poslancov. Úplne v poriadku keď sa budú zmrazovať platy iným zamestnancom štátu tak je v poriadku že sa zmrazia platy aj poslancom. Otázka ale je, prečo sa nezmrazia platy pánovi prezidentovi a prečo sa to dvojročné zmrazenie nezakotví aj vo vzťahu k členom vlády. Členovia vlády majú zmrazené platy v dôsledku ústavného zákona, ale nemusí to tak byť o pol roka, nemusí to tak byť o dva roky. Navyše členovia vlády si poriešili svoje príjmy cez paušálne náhrady a obišli tam to zmrazenie ktoré mali.
Posledná tretia vec sú sviatky ako sa zmenili alebo nezmenili. Mne osobne je veľmi ľúto, že neprešli pozmeňujúce návrhy pána poslanca Mikloška alebo Viskupiča, ktoré sa týkali 17. novembra. Lebo 17. november je jeden z najdôležitejších štátnych sviatkov, aj keď rozumiem, že boj za slobodu a demokraciu väčšine súčasnej vládnej koalície až tak veľa nehovorí. No ale to čo ste spravili a na čo by som chcel upozorniť, a je mi ľúto, že ak tu teraz nie je pán minister, lebo sa chcem aj niečo spýtať. Chcem hovoriť o tej zmene, že nebude sa pracovať 6. januára, ale 15. septembra. Čo z vecného hľadiska ja by som nebral až tak, až tak kriticky. Asi pre Rusínov je dôležitejší ten sviatok ako 15. september. Ale máme tu takú drobnosť a tá drobnosť sa volá slovenská Ústava. Slovenská Ústava v čl. 7 ods. 5 hovorí: Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
A jednou z takýchto zmlúv je základná zmluva so Svätou stolicou, ktorá v čl. 9 uvádza a stanovuje, že Slovenská republika bude rešpektovať ako dni pracovného pokoja nedele a tieto dni a potom sú tam vymenované dni: 6. január a 15 september, okrem iných. Tak ja by som bol naozaj rád keby mi vedel niekto vysvetliť, akým spôsobom môže Národná rada schváliť zákon ktorý nerešpektuje to čo je napísané v základnej zmluve so Svätou stolicou, ktorá je medzinárodnou zmluvou ktorá má mať prednosť pred slovenskými zákonmi.
Ja vás upozorňujem a je teda výborné, že moje vystúpenie prišlo tesne pred pol deviatou, keď sa chystáte ukončiť rozpravu v treťom čítaní. Takže vás všetkých, ktorí budete hlasovať za tento konsolidačný balíček, upozorňujem, že návrh, o ktorom budete hlasovať, v dôsledku schváleného pozmeňujúceho návrhu je v rozpore so základnou zmluvou so Svätou stolicou a tým pádom je aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
=====

Ďakujem pekne. Ja som zvažoval, či ho dám, alebo nedám, ja teda ho uvediem a na konci ho teda dám, osekávate tu rozpravu, skracujete ju. Ja som mal možnosť vystúpiť k takejto zásadnej veci päť minút. Mne sa to zdá málo, prepáčte, naozaj. Mám pocit, že by som vedel k tomu povedať, chcel som rozprávať o tom desať minút a myslím, že som chcel hovoriť meritórne.
Vy ste uvádzali, že skracujete to preto, že tá úroveň debaty je, aká je. Úplne symbolicky a krásne to vystihlo to, že vlastne ste usekli tú debatu presne po príspevku pána Radačovského, kde ešte aj pán Danko mal hlavu v rukách. Viete, že čo to vlastne rozpráva (povedané so smiechom), ako to pán Radačovský rozpráva. Ale ten procedurálny návrh je taký, že keďže má dnes narodeniny, tak mu aspoň pogratulujme.
Ďakujem pekne.

Dobre, ďalší pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (tlač 1005).
l. V čl. 1, 2. bod znie:
„2. V § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová „ 1. mája,” a „ 17. novembra.
2. V čl. III, 1. bode sa vypúšťajú slová „aj)".
3. V čl. III sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
„2. V § 2 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmená e) až j) sa označujú ako písmená d) až i).”. Tento bod nadobúda účinnosť 1. novembra 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
4. V čl. III, 2. bod znie:
„2. § 2 ods. 2 písm. i) sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ak § 4b neustanovuje inak".
5. V čl. III sa za 2. bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie:
„3. V § 3 písm. d) sa slovo „Deň” nahrádza slovami „Sviatok práce, deň”.
6. V čl. III, v 3. bode, v § 4b sa slová „a j)” nahrádzajú slovami „a i)".
7. V čl. XV sa vypúšťajú 2. bod a 3. bod.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
8. V čl. XV sa vypúšťa 6. bod.
V tejto súvislosti tiež žiadam hlasovať, aby sa o bodoch 1 až 6 hlasovalo teda samostatne, ale teda spoločne a o bodoch takisto 7,8 samostatne, ale o týchto dvoch spoločne. Poprosím pána spravodajcu, aby to zaevidoval. Posledný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (tlač 1005)
l . V čl. VII, 12. bod znie:
„ 12. § 46b sa vypúšťa.”.
2. V čl. VII, 14. bode, v § 52zzzj sa vypúšťa odsek 5.
Pán predseda ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislostí s konsolidáciou verejných financií (tlač číslo 1005).
1. V čl. I, 2. bod znie:

„2. V § 94 ods. 5 sa slová „6. januára, vo Veľký piatok. vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra a 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 20., po pardon, po 12:00, 25. decembra a 26. decembra” nahradzujú slovami „vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12:00 a 25. decembra”.”.

2. V čl. I, 3. bod sa vypúšťa.
V nadväznosti na uvedenú zmenu sa upraví úvodná veta čl. I.

3. V čl. I, 20. bode, § 138 ods. 2, písm. a) v druhom bode sa za slovo „predpisu”, čiarka, nahrádza bodkou a vypúšťa sa slovo „alebo”.

4. V čl. I, 20. bode, § 138 ods. 2, sa vypúšťa písmeno b). Súčasne sa zrušuje označenie písmena a)

5. V čl. V, 22. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.

6. V čl. V, 23. bode, § 138 odsek 9, písm. a) sa slová „odseku 2, písm. a)” nahrádzajú slovami „odseku 2”.

7. V čl. V, 41. bode, § 293gm sa vypúšťa odsek 4.
Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.

8. V čl. V, 41. bode, § 293gm ods. 5, písm. a) sa slová „30. júna 2026 alebo” nahrádzajú slovami „30. júna 2026”.

9. V čl. V, 41. bode, § 293gm ods. 5 sa vypúšťa písmeno b). Súčasne sa zrušuje označenie písmena a).

10. V čl. IX, sa vypúšťajú body 1 až 4.
Súčasne sa zrušuje označenie bodu 5 a v úvodnej vete čl. IX sa vypúšťajú slová „a dopĺňa”.

11. Čl. XI sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie čl. XI sa premietne do čl. XX upravujúceho účinnosť.

12. Čl. XVII sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie čl. XVII sa premietne do čl. XX upravujúceho účinnosť.

13. V čl. XX sa vypúšťajú slová „čl. I prvého bodu a tretieho bodu,”.

Takže to je prvý pozmeňujúci návrh a ja to len zopakujem, že v tejto súvislosti teda žiadam, aby sa bod 1 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie a aby sa teda o mojom tomto pozmeňujúcom návrhu č. 1 hlasovalo o bodoch 1, 2 a 13 spoločne, ale teda samostatne a o ostatných sa tiež môže potom už hlasovať spoločne. Ďakujem pekne, to je prvý pozmeňujúci návrh.

Druhý pozmeňujúci návrh. Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislostí s konsolidáciou verejných financií (tlač číslo 1005).

1. V čl. VII sa za 9. bod vkladá nový 10. bod, ktorý znie:

„10. V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slovom „príjmov” vypúšt'a čiarka a slová „daň z finančných transakcií90ad)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad sa vypúšťa.“.

Nasledujúce body sa primerane preznačia.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. novembra 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.

2. Za čl. XIV sa vkladá nový čl. XV, ktorý znie:

„ČI. XV
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z, z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z, z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z, z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z, z., zákona č. 339/2016 Z. z„ zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. J 98/2020 Z. z„ zákona č. 296/2020 Z. z„ zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z, z., 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z. zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z„ zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z. a zákona č. 153/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V poznámke pod čiarou k odkazu l sa vypúšťa citácia „Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. Za § 165p sa vkladá § 165q, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠165q
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. novembra 2025

(1) Povinnosť zaplatiť a odviesť daň z finančných transakcií podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 31. októbra 2025 (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“) a penále viažúce sa k tejto dani, ktorá vznikli do 31. októbra 2025, zaniká.
(2) Sumu, ktorú prijal správca dane podľa zákona o dani z finančných transakcií ako daň z finančných transakcii, správca dane vráti tomu, kto mu ju ako platiteľ do 31. októbra 2025 odviedol. Osoba, ktorá bola do 31. októbra 2025 platiteľom, je povinná sumu prijatú od správcu dane podľa prvej vety vrátiť tomu, od koho ju do 31. októbra 2025 prijala ako od daňovníka.
(3) Ak správca dane prijal daň z finančných transakcií od osoby, ktorá bola do 31. októbra 2025 daňovníkom podľa zákona o dani z finančných transakcií, vráti ju daňovníkovi.“.“.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.

Nový či, XV nadobúda účinnosť 1. novembra 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
=====