Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem vystupovať bez počítača, takže ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Bartekovi, že to nebude až také súvislé asi.
A pánovi poslancovi Luptákovi sa ospravedlňujem, že nebudem hovoriť o oslavách výročia deklarácie o zvrchovanosti, ale o návrhu na skrátené legislatívne konanie. O ďalšej novele Trestného zákona.
Základná otázka, ktorú, o ktorej by sme mali hovoriť v tejto rozprave, je, že či sú splnené zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky určené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, alebo nie. Odpoveď je podľa môjho názoru úplne jednoduchá – nie, nie sú, tak ako pri tých iných desiatkach návrhov zákonov, ktorými vláda bombarduje parlament, aby boli prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Ani v tomto prípade nie sú naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie.
Zákon o rokovacom poriadku vyžaduje, aby v prípade skráteného legislatívneho konania existovali nejaké mimoriadne okolnosti a aby nastal niektorý z dôvodov, či už sú ohrozené základné práva a slobody, alebo bezpečnosť, alebo štátu hrozili značné hospodárske škody. A tie mimoriadne okolnosti znamenajú, že niečo nastane. Niečo sa stane. Niečo zvonku. Niečo, čo je vopred nepredvídateľné, nie, že tie mimoriadne okolnosti spočívajú v nekonaní alebo konaní dokonca vlády. Pomerne často sa ako dôvod na skrátené legislatívne konanie uvádza, že Slovenská republika mešká s transpozíciou nejakej smernice, a teda hrozí nám infringement, lebo meškáme tak veľmi.
Ale to tiež nie sú mimoriadne okolnosti, ak si vláda a parlament nesplnia načas povinnosť, ktorá im vyplýva z práva Európskej únie, a teda zanedbá povinnosť, nechá plynúť čas a potom náhle tvrdí, že nastali mimoriadne okolnosti, a musíme nejaký návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ani to obvykle nesedí, lebo tie konania nebývajú v takom štádiu, že by bolo potrebné skrátené legislatívne konanie, že by sa Európskej únii nedalo vysvetliť, že už pripravujeme, pripravujeme zmenu, už je to v legislatívnom procese, že by nám Európska únia za každú cenu chcela dávať nejaké pokuty. Tak to nie je. Ale v tomto prípade, je to ešte o stupeň vyššie, lebo teraz podľa toho, čo, čo navrhuje vláda, to nie je zanedbanie nejakej povinnosti, nejaké nekonanie, ale je to konanie.
Konanie vládnej koalície, tie značné hospodárske škody, ak máme brať vážne odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie, tie vážne hospodárske škody, ktoré hrozia Slovenskej republike, vyplývajú z mimoriadnej situácie, ktorá mala nastať tým, že vládna koalícia presadila novelu Trestného zákona, ktorá býva označovaná ako mafiánsky balíček. Tým, že ju ministerstvo spravodlivosti navrhlo, tým že ju vláda navrhla parlamentu, a tým, že parlament hlasmi poslancov vládnej koalície novelu v skrátenom legislatívnom konaní schválil.
Ale ani toto nie je všetko, lebo niekedy sa môže stať, že parlament nevedomky spraví nejakú chybu, ktorú je potom potrebné opraviť, a ak, ak je to mimoriadna situácia, tak možnože aj v skrátenom legislatívnom konaní. Ale toto nie je tá situácia.
Toto je situácia, keď vládna koalícia vedome presadila zmeny, ktoré ide teraz opravovať, a presadila ich napriek tomu, že bola na to upozorňovaná, aj na možný rozpor s právom Európskej únie, na možné dôsledky v podobe pozastavenia čerpania eurofondov, bola upozorňovaná nielen zo strany opozičných poslancov, rokovala s európskymi inštitúciami, bola upozorňovaná zo strany Európskej komisie, bola upozorňovaná zo strany Európskej prokuratúry a bola upozorňovaná aj veľkou časťou odbornej verejnosti. Napriek tomu, napriek týmto upozorneniam vládna koalícia v parlamente tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní schválila a teraz to ide v skrátenom legislatívnom konaní opäť opravovať v tých častiach, ktoré by mohli spôsobiť problém z hľadiska čerpania eurofondov.
Ale ešte ani to nie je všetko, lebo aj to sa stane, že vláda alebo vládna koalícia niečo v parlamente presadí napriek tomu, že je upozorňovaná na to, že je to zle, napriek tomu, že je upozorňovaná na to, že to môže byť protiústavné alebo že to môže byť v rozpore s právom Európskej únie, a potom to musí opravovať, ak to neopraví napríklad Ústavný súd alebo súdny dvor Európskej únie.
Ale to, že tu vôbec teraz sedíme rokujeme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, je možné len na základe toho, že sa pani prezidentka Zuzana Čaputová a dve skupiny opozičných poslancov obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal, či tá schválená novela Trestného zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Ak by pani prezidentka a dve skupiny opozičných poslancov si povedali, dobre, schválili si to, nebudeme sa obracať na Ústavný súd, tak už dávno by aj tie ustanovenia, ktoré sa teraz majú meniť, boli účinné a niektoré zmeny z nich vyplývajúce, napríklad týkajúce sa prerušenia premlčaní premlčacej lehoty, by boli nezvratné, a teda to, čo vy nazývate, že by nastali hospodárske škody, tak to, tie by už nastali. Nebyť toho (potlesk), že sa opozícia obrátila na Ústavný súd, že sa pani prezidentka obrátila na Ústavný súd, rovnako, ak by Ústavný súd nepozastavil účinnosť tej časti novely Trestného zákona, ktorá sa týkala priamo Trestného zákona alebo novely Trestného zákona, tak by opäť, už by, už by tu všetko bolo.
Keby, keby opozícia a pani prezidentka nepožiadali Ústavný súd, aby pozastavil účinnosť tej novely, a Ústavný súd nevyhovel tejto žiadosti opozície v časti, ktorá sa týkala čl. 1, tak opäť by sme sa tu už o čom nemali baviť lebo tie ustanovenia by boli už dávno, dávno účinné. A že sa vám to nepáčilo, že Ústavný súd si dovolil pozastaviť účinnosť časti tej novely. A že ste robili všetko preto, aby Ústavný súd nemal ani možnosť pozastaviť účinnosť, že ste zdržovali publikovanie v zbierke... novely v Zbierke zákonov, ako sa len dalo, absolútne neštandardným spôsobom.
A rovnako, ak by Ústavný súd postupoval iným spôsobom a mal by vo vyššom štádiu zrejme pripravené odôvodnenie a už by bol zaslal na publikovanie v Zbierke zákonov svoj nález, v dôsledku ktorého by znovu nadobudli účinnosť tie predmetné ustanovenia novely, novely Trestného zákona, tak opäť by ste nemali možnosť rozhodovať teraz o skrátenom legislatívnom konaní a aj o samotnej, samotnej novele.
A to, s čím prichádzajte, je len drobná korekcia veľkej a zlej novely Trestného zákona, ktorú ste v tomto parlamente presadili v skrátenom legislatívnom konaní len v niekoľkých vybraných bodoch a len čiastočne. A je to priznanie si nesprávnosti vášho postupu, nesprávnosti zmeny Trestného zákona v týchto bodoch, ktoré ste presadili napriek tomu, že vás aj opozícia, aj opoziční poslanci upozorňovali na možný rozpor s právom Európskej únie. Ale to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie sa odvoláva aj na rokovania s Európskou komisiou, aj na nález Ústavného súdu. Ja som sa na zasadnutí ústavnoprávneho výboru k návrhu na skrátené legislatívne konanie pýtal pána ministra, že ktoré konkrétne body návrhu novely vyplývajú z nálezu Ústavného súdu, lebo tam sú tie veci, že dobre, nález Ústavného súdu nemohli ste vedieť, akým spôsobom Ústavný súd rozhodne a akým spôsobom odôvodní svoje rozhodnutie, ale čo konkrétne, z toho nálezu je také, že je teraz potrebné v skrátenom legislatívnom konaní, lebo hovoríme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, opravovať novelu Trestného zákona, a nie sú to všetky body, ktoré, ktoré sú obsiahnuté v návrhu na skrátené... teda v návrhu novely, ktoré konkrétne ustanovenia toho návrhu novely sú také, že podľa vášho návrhu, názoru to zodpovedá požiadavkám zákona o rokovacom poriadku, aby išlo o skrátené legislatívne konanie.
A druhá moja... na to som dostal čiastočnú odpoveď, ale, ale teda nepovažujem ju za, za dostatočne vyčerpávajúcu. A druhá moja otázka bola, že čo by bolo, keby sa opozícia a pani prezidentka neobrátili na Ústavný súd, že akým spôsobom by, by to teda vládna koalícia opravovala, to, čo sama spravila, a či by nastali tie značné hospodárske škody. A na to som nedostal žiadnu odpoveď, teda s výnimkou odpovede, že pán minister nebude odpovedať na hypotetické, hypotetické otázky, čo podľa mňa vôbec nie je hypotetická otázka, je to konkrétna otázka, keď tie hospodárske škody sú tak značné, že nimi vláda teraz odôvodňuje skrátené legislatívne konanie, tak si aj treba povedať, že len tak-tak nenastala situácia, že by tie hospodárske škody aj nastali.
Je len príznačné, že v skrátenom legislatívnom konaní sa ide opravovať problém, ktorý vznikol v skrátenom legislatívnom konaní k tej veľkej novele Trestného zákona. Tu sa koaliční poslanci vytešujú nad rozhodnutím Ústavného súdu a hovoria, aký je to, aký je to debakel pre opozíciu, pán poslanec Bartek alebo ako opozícia dostala, citujem: „takú po papuli od Ústavného súdu“, pán poslanec Glück.
No, nie je to tak. Naša kritika, samozrejme, že nesmerovala len k tomu, že by sme hovorili, že ten návrh zákona, tak ako je napísaný, je protiústavný. My sme kritizovali jeho účelovosť. My sme kritizovali, že sa postupuje v skrátenom legislatívnom konaní. Napokon Ústavný súd v časti vyhovel, z väčšej časti nevyhovel tej, tým požiadavkám a návrhom opozície a návrhom pani prezidentky, ale predsa nie všetko, čo je zlé, nesprávne, škodlivé alebo nemorálne, nutne musí byť aj protiústavné. Veď tak to nie je. Je množstvo vecí, ktoré sú zlé, nesprávne, škodlivé a nemorálne, a nie sú v rozpore s Ústavným súdom, lebo Ústavný súd, ak dostane takú otázku na preskúmanie, rozhodne, že nie je niečo v rozpore s ústavou, a potom to platí. Potom to všetci musíme rešpektovať. A opäť sa tu aj opakuje to, že, že Ústavný súd vlastne povedal, že aj ten proces bol v poriadku. Ale to Ústavný súd nepovedal. Ústavný súd konštatoval porušenie pravidiel legislatívneho procesu, len ich nevidel ako také významné, aby na základe toho konštatoval, že zákon je v rozpore s ústavou. To sú dve rozdielne veci. My tu nemáme Ústavný súd na to, aby kontroloval, či parlament neporušil zákon o rokovacom poriadku. Môžeme zmeniť ústavu tak, že bude, bude mať Ústavný súd aj túto právomoc, a ak sa, ak konštatuje porušenie pravidiel legislatívneho procesu, tak bude konštatovať protiústavnosť aj samotného zákona bez jeho, bez, bez zváženia jeho obsahu. Áno, a potom by ste mohli povedať, že, že Ústavný súd rozhodol, že ten legislatívny proces bol v poriadku, ale ten nebol. Však to bolo konštatované aj na tej tlačovej besede a nepochybne porušenie pravidiel legislatívneho procesu bude konštatované aj v odôvodnení rozhodnutia Ústavného súdu.
Ja si myslím, že je povinnosťou opozície využívať všetky prostriedky na to, aby zastavila zlé a škodlivé návrhy, ktoré presadzuje vládna koalícia, vrátane toho, že sa bude obracať na Ústavný súd, ak má podozrenie, že či už v procese, alebo, alebo v obsahu toho zákona je rozpor s Ústavou. A ak Ústavný súd v nejakom prípade nekonštatuje rozpor s Ústavou, neznamená to, že opozícia nemá využívať tento nástroj a nemá žiadať Ústavný súd, aby, aby preskúmal, preskúmal podozrenie, že nejaký zákon nie je v súlade s ústavou, hoci teda priznávam, že po tomto rozhodnutí Ústavného súdu bude pomerne ťažké argumentovať, že aké ešte porušenia legislatívneho procesu a jeho pravidiel by mali nastať, aby to samotné stačilo na označenie zákona za protiústavný, lebo v tomto prípade nielenže neboli naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale k porušovaniu pravidiel legislatívneho procesu a rôznym formám obmedzovania a skracovania diskusie prichádzalo v úplne všetkých štádiách legislatívneho procesu od vynechania medzirezortného pripomienkového konania cez, cez skrátené konanie, cez rozpravu vo výbore v... v... k skrátenému konaniu cez ukončovanie rozpravy predčasne a podobne.
Zapadá to celé do spôsobu, akým vládna koalícia vládne, a kým pohŕda pravidlami legislatívneho procesu, či už ide o skrátené legislatívne konanie, pri ktorých nie sú dôvody na skracovanie legislatívneho konania, alebo ide o poslanecké návrhy, ktoré boli pripravené na ministerstve a ktoré, ktoré sa predkladajú ako poslanecké, aby sa nimi vládna koalícia vyhla medzirezortnému pripomienkovému konaniu cez predkladanie zásadných pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní, kde, kde v podstate ešte viac sa skracuje priestor pre normálnu diskusiu o návrhu zákona, ako sme tu videli pri návrhoch zákonov, ktoré predkladal pán poslanec Michelko cez mimoriadnu schôdzu zvolanú k prvému čítaniu návrhu zákona o Slovenskej televízii a Rozhlase, až po rôzne prílepky, ktoré sú predkladané v druhom čítaní a ktoré menia absolútne nesúvisiace zákony, ako je návrh zákona, o ktorom sa rokuje, len si koalícia myslí, že je to dobré, tak to treba schváliť, a čo tam po nejakých pravidlách.
Ak to teda zhrniem, tak novelou, tou prvou novelou Trestného zákona vládna koalícia zachraňovala samú seba, svojich ľudí, ktorí boli trestne stíhaní a zmenila Trestné právo, Trestný zákon aj Trestný poriadok tak, aby to čo najviac vyhovovalo páchateľom trestnej činnosti, zlodejom, korupčníkom, podvodníkom, ich ľuďom.
V druhej fáze narýchlo, a opäť v skrátenom legislatívnom konaní, vládna koalícia zachraňovala svojho prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, lebo to skrátenie premlčacích lehôt pri znásilneniach vyvolalo takú vlnu negatívnych reakcií, že si aj vo vládnej koalícii povedali, že toto trošku prestrelili, no tak v skrátenom legislatívnom konaní to opravili, aby nepoškodili svojho prezidentského kandidáta.
A teraz touto novelou, opäť v skrátenom legislatívnom konaní, vládna koalícia opäť zachraňuje samu seba, konkrétne zachraňuje peniaze z Európskej únie, o ktoré by prišla a ktoré by nemohla použiť tak, ako ona uzná za vhodné, lebo ona má teraz v rukách to, akým spôsobom sa s tými peniazmi bude nakladať.
Takže tu máme v krátkom čase tri novely Trestného zákona v troch skrátených legislatívnych konaniach a vo všetkých troch prípadoch, ich vládna koalícia presadzuje preto, aby zachraňovala samu seba. (Potlesk.)
