Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok, ja si myslím, že úplne kľúčová je táto debata o naozaj obsahovom naplnení toho, čo hovorí rokovací poriadok Národnej rady. Lebo prísť so skrátenými legislatívnymi konaniami a potom o ich obsahu rokovať s iným ministrom ako tým, ktorý k tomu vie niečo povedať, a teraz my môžme byť láskaví v tom, že rešpektujeme, že príslušný minister tu nie je prítomný, tak teda je tu iný, no ale potom ten iný by mal byť pripravený na všetko odpovedať. Veď tá debata, to nemá byť o tom, že my sa tu vyrozprávame. Veď tá debata má byť o tom, že my kladieme k tomu nejaké komentáre, navrhovateľ si ich vypočuje a na to reaguje. Toto je zmysel rokovania v Národnej rade. A je zjavné, že sa to tu proste nejakým spôsobom nenapĺňa. Že, že buď sa to rieši spôsobom, že sme tu sami a rozprávame sa sami so sebou ako opozícia, alebo sa to rieši spôsobom, že sa nezvolá, že na ústavnoprávnom výbore koalícia nie je, aby proste sme sa nemohli s príslušným ministrom rozprávať, alebo prípadne, ak tam aj sme všetci prítomní, tak jednoducho sa ukončí debata bez toho, aby sa daný bod prerokoval. A toto jednoducho je za hranicou toho, čo sa dá naozaj rešpektovať v demokracii a v právnom štáte. Lebo potom načo tu vlastne sme a načo my tu niečo rozprávame? Celé to prestáva dávať zmysel, pretože naozaj to nie je o tom, že ten, kto vyhral voľby, môže všetko, ale ten, kto vyhral voľby, môže len to, čo hovorí ústava a zákon, a to sa tu nedeje. (Potlesk.)

(Rečník rozpráva tlmeným hlasom.) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja si naozaj budem dávať pozor, lebo v predchádzajúcom mojom vystúpení som bol od dlhoročného diplomata ako poslanec označený ako človek, ktorý škrieka. Naozaj si chcem dať pozor. (Smiech v sále. Potlesk.) Naozaj si chcem dať pozor a upriamiť pozornosť na to, čo budem hovoriť. (Reakcie z pléna.) Podľa mňa je to dôležité, lebo rozprávame o dôležitých veciach s niekým, kto tomu nerozumie. Ale to tu vôbec nevadí, lebo ak by som... (Reakcia predkladateľa: "Vy tomu rozumiete?") Ja tomu rozumiem. (Reakcia predkladateľa: "Ja tomu tiež rozumiem?") Áno, áno? Dobre. (Reakcie z pléna.)
Bolo povedané... (Rečník naďalej rozpráva veľmi potichu, reakcia z pléna.) Ja budem naozaj, chcem si dať pozor, lebo ja chcem k tej téme povedať, ale škoda, že sa ku nej dostanem, ešte tú poznámku, ktorú povedal pán, pán minister, že teda ako dlhoročný pracovník diplomacie, nuž mám veľké pochybnosti o stave našej diplomacie, keď dlhoročný pracovník slovenskej diplomacie takto rozpráva s poslancom. Ja si teda na seba nepotrpím, možno aj kričím niekedy, tak som emočnejší, pripúšťam, ale od toho tu sú diplomati, že oni to musia vedieť zvládnuť, ako sa hovorí, s buřinkou, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým, ale bol som označený, že kričím, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým. Ale bol som označený, že kričím, škriekam dokonca. To ma, prísne vzaté, sa trochu dotklo, lebo to sa používa v kontexte skôr takom ženskom. A ja som dosť tak, tak mužský, ale dobre.
Prídem k tej téme, o ktorej som chcel rozprávať. Škoda, že tu nie je pán minister, lebo je v Dubaji. Bolo nám povedané, že je v Dubaji, ergo máme byť ticho a máme byť úplne spokojní a môže tu sedieť v zásade hocikto, lebo náš pán minister je v Budaji, či v Dubaji (Smiech v sále.). Ale viete, povedzme si to tak, dneska je piatok, potom je sobota a nedeľa. Po sobote a nedeli je pondelok a od utorka my tu začíname ničiť štát a ja som rád, že je veľa obrancov štátu, ktorí sa prihlásili do rozpravy dvojito, k dvom zákonom, ergo je vysoký predpoklad, že rozprava k tým dvom návrhom bude asi dvoj-trojdňová. Otázka stojí, ak už teda máme pochopiť, že preto tu nie je pán minister Taraba, lebo je v Dubaji, že prečo tam je týždeň. Lebo to tak vychádza. Viete, ak už je tam dnes, nemôže tu byť, lebo je tam, my tu budeme odhadom streda, štvrtok, piatok rozprávať, tie jeho body kľudne mohli byť preradené, to nie je problém, vy môžte dať hlasovať, dokonca všeobecný súhlas by sa dal získať na to, že tie jeho body pôjdu po prerokovaní tých bodov skrátených o tých lehotách. Čiže je otázka namieste, čo tam ten náš minister Taraba v tom Dubaji týždeň bude robiť. Počkáme, uvidíme.
Ale teraz k tomuto zákonu o enviromentálnych záťažiach. Viete, hovorí sa to tu o ňom a ja si to o ňom aj myslím, však to nie je zas že úplne v zlom, lebo sú aj dobrí, aj zlí obchodníci, ale on je obchodník srdcom i mysľou, lebo prišiel do rezortu, od ktorého sa očakáva, že máte trošku aj iný pohľad na veci, nielenže koľko sa dá zarobiť na tom kubíku, ale že či náhodou by sa nedalo aj niečo ochrániť pre tie ďalšie generácie. Tak preto si myslím, že ten, ten tvrdý podnikateľský prístup na MŽP by nemusel byť až taký, preto nie som úplne komfortný s tým, že máme obchodníka za ministra životného prostredia. To nie som. A on nám to jasným dôvodom na denno-dennej báze ukazuje, že obchodníkom je. Lebo vlastne celé MŽP je teraz o turbínach, ktoré majú ísť len tak, bez výberka, bez verejného obstarávania, len tak. Celé je to... počkajte, čo tam spomínal, jaj, spaľovne treba rýchlo riešiť, prístavy treba, je to strašne silne o tom obchode, len menej o tom, že čo s tým životným prostredím.
A prišiel nám tu a predložil nám tu zákon, že teda nebudú sa pokutovať malé ČOV-ky, lebo však chudáci to tí ľudia nestihli, a teraz ešte treba aj ten zákon, ktorý o tých environmentálnych náhradách to riešil, tak ten treba celý zmietnuť zo stola, lebo sú tam určité záujmy, kolegyňa sa ich snažila identifikovať. Áno, sú tam. A ja vám to dokážem na tom, že, na tom, ako je to predložené, vám to dokážem. Skúste ma, prosím vás, počúvať. Ja viem, že je to ťažké. Ale ja musím ticho rozprávať, lebo nechcem škriekať. (Potlesk.) Ja sa naozaj nechcem vyrušiť pána ministra s dlhoročnou diplomatickou praxou, že by som ja mojou fistulou mu proste, viete, že rušil jeho svet, v ktorom si on pobýva. (Smiech v pléne.) Takže skúsim.
Celý ten návrh zákona o environmentálnych záťažiach, ja som to pozeral, bol schválený v dvadsiatom prvom v novembri. A boli tam vložené odseky 9a, 9b, en bloc, normálne boli vložené do toho. A teraz že aký bol úmysel tých vkladateľov? Predpokladajme, že dobrý. Lebo dovtedy sa to neriešilo. Oni to chceli riešiť, vytvorili sa tieto 9a, 9b odseky, ktoré sa do zákonu vložili. Zdá sa, že tam je nejaká malá chyba, zdá sa, že nie všetko je tam úplne v poriadku, zdá sa, že je meritórne, že sa to niekde v niečom rozporuje, ale úmysel bol asi dobrý, že to chceli meniť, ergo to tam vložili. A čo urobil pán minister?
Viete, čo urobil náš pán minister obchodník? On dal delete. Viete, že on, on urobil to, že on 9a, 9b dal preč, en bloc. Pán minister neprišiel s tým, no, kolegovia, máte tam chybu. A teda ako to ideme riešiť, lebo viete, tí v tom 2021 to tam dávali preto, že sa to neriešilo. Hej. Keď sa to neriešilo, chceli to riešiť, dali to tam. Pán minister to teraz vydeletoval, jeden aj druhý odsek. On neprišiel s tým, že, že treba, že už to skorigoval, že 9a pretransformoval do iného znenia a to znenie vystihuje tú podstatu toho problému, na základe ktorého sa to zlepší. Lebo my naozaj máme tie skládky nebezpečného odpadu. Nie, on proste to vydeletoval, to znamená my sa vraciame pred ten stav, ktorý bol, to znamená nijaký, ergo taký, čo bolo spomenuté, že to vyhovuje tým, ktorí, ktorí proste si potrebujú dať upratať za štátne. Lacno kúpili, potrebujú draho predať, ešte im tam niečo smrdí, no tak štát to zaplatí, nebudeme to hádam platiť my, nie? To nemôžte od nich očakávať, od tých ľudí. Takže áno. Čiže toto bolo celý legislatívny zámer toho nášho ministerstva životného prostredia, že to celé vydeletoval.
A ešte v prechodných ustanoveniach bolo napísané, ak si to dobre pamätám, že ak by aj nejaká, nejaká povinnosť voči štátu v tom procese, počas ktorého to platilo, vznikla, povinnosť niečo zaplatiť, tak zaniká. Rozumiete, tam je aj amnestia, že na všetko, čo sa zaplatilo, nemusíte ani korunku zaplatiť, ani euríčko, že všetko to je vybavené cez tie prechodné ustanovenia. Nuž dovoľte mi namietať, že to sa mi nejaví, akože v tej línii toho, čo chceme, hej. Lebo ak hovoríme, že máme environmentálne záťaže, chceme ich nejakým spôsobom riešiť, kolegyňa predložila návrh, potrápila sa s tým, veríme, že je dobrý, hej, že to rieši, ale pán minister prišiel s tým, že nič. Tak neviem, máme mať právo ako byť takí z toho aspoň trochu, trochu rozrušení? Môžem prípadne zvýšiť hlas a rozprávať už normálne že? Viete, že môžme, môžme, hej, že skúsiť namietať? Že takto si to zrovna nepredstavujeme? Ja si to takto nepredstavujem.
(Rečník pokračoval v rozprave normálnym hlasom.) Áno, ja si myslím, že celá, celý tento zákon, ktorý narýchlo sem pán minister a v celom tom švungu tých veľa skrátených konaní, proste sa to tu stratí, priniesol niečo, čo niekomu sakramentsky pomôže. A my sa to dozvieme časom, v určitom čase sa to dozvieme, že komu a koľko to pomohlo. Nedozvieme sa asi, ako sa podelili, ale, ale myslím, že sa dozvieme, že komu a ako veľmi to pomohlo. Preto to sem prišlo, preto to pán minister obchodník predložil, preto nám sem poslal sedieť pána diplomata, ktorého rozrušuje všetko, a on je medzitým v Dubaji a chráni našu klímu. No, to už som len zvedavý, čo im v tom Dubaji povie, to si vypočujem, naozaj som na to zvedavý, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Kmec, v dobrom teda, nechcem, aby som sa vás dotkol. Lebo ja som si vás tu všimol pri Druckerovom zákone. A si vravím, že však dobre, však niekde proste dobre, môže, možno. Ale teraz ste tu pri zákone pána Tarabu a viete, ak vy máte nejakú dôstojnosť, hej, tak už odmietnete prísť sem k zákonu, ja neviem, Šimkovičovej pani, hej, alebo k niekomu k tretiemu, hej, lebo vy vlastne dehonestujete, vy ste týmto spôsobom aj dehonestovali tú svoju pozíciu, ktorú máte. A ja naozaj verím, že z toho nejdeme robiť nejaký precedens, hej, že tu proste ideme takto to všetko lámať, ako to zatiaľ lámeme, lebo sme tu iba chvíľu, ale ideme ako valec. Sa nestačím čudovať. Nestíham zbierať tie podnety, hej, že ktoré tu sú. A toto je taký technicko-procesný, ale súvisí aj s nejakou dôstojnosťou funkcie, ale aj s dôstojnosťou človeka, hej, že pošlú vás niekde, kde sa rozpráva o ČOV-kách, a vy keď s tým nerobíte, tak asi o tých ČOV-kách moc neviete, hej. Tak môžte sa tváriť múdro, ale vyznie to smiešne, hej. Tak možno fakt do budu... aj kvôli vám, hej, aj celkovo tej pozícii ministra.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aj k tomuto sa vyjadriť. Ja som sa tu snažil aj k iným a teraz takú, podám aj takú malú správu z parlamentu, že čo sa tu deje, nech ľud vie, koho si zvolil.
My sme vlastne teraz zaradili do skráteného konania návrhy zákonov na zrušenie prokuratúry, trestného zá... všetko, čo, čo chceli, všetko majú bez toho, aby to prešlo výborom. Tesne predtým sme schválili zákon, a počúvajte teraz dobre, ktorý viaže sociálnu dávku na produkt konkrétnej firmy. Toto dokázal schváliť slovenský parlament. Čiže sociálna dávka bude viazaná na produkt, komerčný produkt konkrétnej firmy. To sme, prísne vzaté, teraz schválili.
Teraz sme pri zákone o vodách, hovoríme o ČOV-kách a čo sa, čo sa ide robiť? Sedí tu s nami pán Kmec. Ja vás teda pekne vítam, ja teda očakávam, že zareagujete na príspevok pána Horeckého teda odborne. Teda tak by... nie?
Lebo viete, že načo to vlastne vzniklo toto tu celé, tieto parlamenty, hej, aby to... Proste kultúrou, evolúciou, procesom sme sa k niečomu dopracovali, tu má sedieť minister, ktorý predkladá ten zákon a vie na to reagovať. A ja si myslím, že to je hrozne nepoctivé, okrem toho, čo som už spomenul, že už vás tu vidím druhýkrát. Už ste tu namiesto pána Druckera, teraz ste tu namiesto pána Tarabu.
Ja keď si, keď teda ideme zakladať nové ministerstvo, pán Danko, že možno by stálo za to, založiť nové ministerstvo alebo vytvoriť funkciu minister pre sedenie v sále. Nie? Neznie, to neznie moc honosne, čo? Tak dobre, tak môžme tomu dať nejaký iný názov, ale proste to by bol multifunkčný minister, ktorý by vlastne tu len sedel jak taký puk, pardon za výraz, usmieval sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, k téme.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
K téme hovorím. No však to je určite, ja sa o vodách, to je, však to jasne s tým súvisí. Podľa mňa to, to stojí za to, nie? Lebo viete, že ako ideme robiť?
Pán Kmec, pri všetkej úcte, ja ani presne neviem, jak sa volá to vaše ministerstvo. Ale jak ideme robiť tak, hej, že vás budú posielať za všetkých... (reakcia predkladateľa) vy nemáte ministerstvo. No vidíte, no tak, tak, tak vidíte, tak proste áno, tak potom by bol. Ale vy nechcete byť ministrom pre sedenie v sále, čo? To neznie moc dobre, že? Tak dobre. Tak podľa mňa ešte jeden člen vlády by mohol byť. Ešte, to sme ešte asi neschválili ten kompetenčák, tak to tam dajme a bude to minister pre sedenie v sále a počúvanie. To znie lepšie? Viete, že, lebo nebude to na reagovanie. Lebo ja, ja, pri všetkej úcte, neočakávam, že zareagujete na pozmeňovací návrh pána Horeckého. Ale tak načo sme tu potom vlastne, že čo je zmyslom toho? Ideme schvaľovať protiústavné veci, retroaktívne veci, ideme schvaľovať proti rokovaciemu, ideme robiť bláznovstvá, aspoň niečo dodržiavajme.
Čiže túto správu som chcel podať, správu zo slovenského parlamentu. A naozaj je to tak. Ak nové ministerstvo, tak ministerstvo, ktoré vlastne vytvorí ministra, ktorý bude sedieť v sále, bude sa usmievať, na všetko prikyvovať, usmievať sa, prikyvovať a nakoniec sa zdvihne, keď ho predsedajúci vyzve, či chce zareagovať, hej, po ukončení rozpravy, on povie nie, ďakujem. A takto si tu my budeme fungovať. Taká je asi predstava o fungovaní novej vlády.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani Vaľová, ja neviem, kto je vy, či to je vláda, či to je parlament, lebo keď som sedel v parlamente, tak zákon, takýto typ zákona som určite, určite nepodporil. A ja som vymenoval tie úrady práve kvôli tomu, aby som zdôvodnil lepšie, že forma, ktorá bola zvolená pri tomto type sociálnej podpory, nie je najvhodnejšia.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja som už vystupoval v prvom čítaní, takže teraz len k nejakým procesným stránkam by som sa chcel vyjadriť a zároveň by som chcel možnože zúročiť skúsenosti, ktoré mám ako, ako dvadsaťdvaročný starosta slúžiaci a človek, ktorý v obci sa postavil stovka bytov a niekoľko stoviek rodinných domov. A keď si pozriem, ako tí ľudia majú hypotéku, aké, aké problémy ich čakajú, tak k tomu trošku, hej?
Najprv by som chcel k tej forme, ktorá bola zvolená na podporu tých zvýšených hypoték. Tak teraz sme pred, predtým schvaľovali formu daňového bonusu, aj keď je to, vyzerá, že to je retroaktívne, tak napriek tomu sa mi tá forma, forma zdá oveľa lepšia ako, ako táto cez, cez tú podporu cez okresný úrad. Možno by sme mali zvážiť alebo možno by ste mali zvážiť, či nebola by jednoduchšia a účinnejšia pre každého podpora, keby to zákon sa schválil, že by to priamo procesovali banky. A, samozrejme, asi väčšina z nás sa tu zhodne na tom, že úplne najideálnejšie a najspravodlivejšie je príspevok na bývanie, ale, ale ten momentálne nie je v hre.
Takže si povedzme, čo ten človek musí urobiť, keď chce získať tú podporu na tú hypotéku. Tak najprv sa vyberie na okresný úrad pozisťovať podmienky, poprípade zistiť, aké je k tomu potrebné tlačivo. Potom ide do banky po potvrdenie o zvýšení úroku a po potvrdení o uhradení mesačnej splátky, ktorý k tomu musí doložiť, navštívi obecný a mestský úrad pre potvrdenie o trvalom pobyte; viete, toto je veľmi zaujímavé, lebo ľudia si skolaudujú dom alebo byt alebo kúpia si byt, nasťahujú sa a ten trvalý pobyt si nezmenia, a u niekoho je to mesiac-dva, u niekoho pol roka, ale garantujem vám, že väčšina ľudí na to kašle. A teraz keď v zákone máme, že musí tam bývať, tak ja sa pýtam, bude to dokladať dajakým potvrdením alebo čestným prehlásením? Keď to bude predkladať čestným prehlásením, tak sa bojím, že tú dávku budú zneužívať ľudia, ktorí jednoducho majú niekoľko investičných bytov a, samozrejme, dajú si ten pobyt alebo prehlásia si, že bývajú v tom byte, ktorý im vyhovuje. Pokiaľ sa to bude prehlasovať občianskym preukazom a trvalým pobytom, ktorý je v občianskom preukaze, tak, samozrejme, musia navštíviť, väčšina z nich musia navštíviť ten, ten obecný úrad a následne ísť na políciu zmeniť si ten pobyt v občianskom preukaze. Takže to ich určite čaká. Potom si musia požiadať zamestnávateľa o potvrdenie príjmu za predchádzajúci rok, samozrejme, aj keď tú hypotéku majú s manželkou, tak aj jeden, aj druhý. Pripraví si zmluvu, poprípade dodatky, ktoré podpísal s bankou, lebo to je, tú je tiež potrebné uložiť, a tak sa vyberie na okresný úrad doručiť žiadosť o doklady a čaká vlastne na rozhodnutie a neskôr aj na peniaze, ktoré mu z toho prídu.
Tak len, len ten proces, ktorý, ktorý ho čaká, sa mi zdá, že pre ľudí, ktorí, lebo to sú ľudia, ktorí, samozrejme, všetci sú pracujúci, nikto nie je nezamestnaný, dokonca sú to veľmi výkonní ľudia, lebo keď berú hypotéku, tak jasné, že majú poriadne príjmy a ten zamestnávateľ za poriadne príjmy očakáva aj poriadnu prácu. Čiže ten proces je podľa mňa pre, pre takýto typ žiadateľov dosť komplikovaný. Tak zato si, si myslím, že táto forma nie je celkom vhodná, a ja dúfam, že bude len dočasná a vymyslí sa niečo, niečo, keď chceme podporovať akokoľvek, aby tí ľudia nemali s tým toľko papierovačiek.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán minister Tomáš, ja by som sa vás chcel spýtať alebo teda poprosiť vás na toto, čo kolega Hlina práve hovoril, a chcel by som vás popro... takúto otázku vám dať, že či ste ochotný to napraviť, resp. či vlúdila sa chybička, veď to sa stáva, alebo či to bol zámer. Ak to nebol zámer, či ste ochotný to napraviť, alebo či by ste hlasovali, keď my by sme podali nejaký pozmeňovací návrh. No nie je to jednoducho takto dobré, keď je sociálna dávka viazaná na produkt konkrétnej firmy, či by vôbec napríklad toto, náhodou či to nenaráža aj na ústavu. Tak keby ste mohli toto zodpovedať.
Ďakujem.