Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, dovoľujem si vystúpiť ku konsolidačnému zákonu a špeciálne sa budem sústrediť na tému zdravotníctvo, zvýšenie zdravotných odvodov.
Moja kolegyňa Janka Bittó Cigániková včera, keď vás, keď nás tu bolo výrazne menej ešte, ako nás je tu dnes, a to nás teda rozhodne nie je veľa, mala príspevok, ktorý mám pocit, že potrebujem aspoň zhrnúť do pár viet. Hovorí o tom, že do zdravotníctva príde podľa návrhu obrovský nárast peňazí, je to, tuším, 11 %, ak sa nemýlim, medziročného nárastu a jej hlavná otázka je, že čo s tým slovenské zdravotníctvo urobí? Čo urobí s tými jedenástimi percentami? To je akože gigantický nárast, je to veľa peňazí, a či sa náhodou z tých peňazí nestane to, čo sa stalo aj pri minulých navýšeniach, keď sa navýšili peniaze napríklad na mzdy nemocničných lekárov a výsledkom je, že čakacie doby v nemocniciach sa predĺžili, hej? Minuli sme peniaze a pacienti za to nič nedostali. Ľudia, ktorí platia tie odvody, za to nič nedostali. A otázka znie, čo dostanú pacienti za týchto 11 % navýšenia peňazí pre zdravotníctvo? Budú kratšie čakacie lehoty? Budú kratšie dojazdové časy záchranky? Dostanú sa pacienti k inovatívnej liečbe? Budú na mamografiu čakať päť mesiacov a k reumatológovi dostanú termín na rok 2025? V Bratislave to tak je.
A hlavná výhrada teda Janky Bittó Cigánikovej bola v tom, že riešime tú príjmovú stránku a neriešime tú výdavkovú, a pokiaľ neriešime tie výdavky a nevieme, na čo tie peniaze pôjdu, tak sa obávame, že s veľkou pravdepodobnosťou sa tie peniaze minú zbytočne. Pacientovi to nič neprinesie, kým to nepomenujeme, kam tie peniaze majú ísť.
Na zdravotníckom výbore sme sa rozprávali so štátnym tajomníkom pánom Štofkom, ktorý naznačil, že časť tých dodatočných peňazí má ísť napríklad na sanáciu zadlžených nemocníc, štátnych nemocníc. Tie štátne nemocnice sú v strate, sú dlhodobo v strate. Každých tri-štyri roky cca rozmýšľame o tom, kde zoženieme nejakú pol miliardu na to, aby sme ich oddlžili a nič sa v tých nemocniciach zásadne nelepší. Vždy ten riaditeľ počká alebo riaditeľka počkajú na to oddlženie, ale nerobia zásadné systémové zmeny. Krásny príklad, ktorý tu kolegyňa Cigániková spomenula, bol príklad z jej vlastnej praxe v Univerzitnej nemocnici Bratislava, kde na oddelení pracuje 36 lekárov a 17 sestier. Tých 36 lekárov sa potkýna o seba, no nepotkýnajú, pretože už o dvanástej tam nie sú, lebo idú do svojej súkromnej praxe, a toto platíme z našich peňazí, z nášho verejného zdravotného poistenia. A ak v tomto budeme pokračovať a budeme tým štátnym nemocniciam dávať viac peňazí, aby sa nezadlžovali, tak ich budeme len podporovať v tomto správaní, ale pacientovi to nič neprinesie.
Čiže prvá výhrada, na ktorú chcem teda nadviazať svojím, svojím príspevkom, je, že hodnota za peniaze ´Value for money´ by mala platiť aj v zdravotníctve, a samotné navýšenie, z ktorého sa teším, lebo sme to aj my hovorili v kampani a v zásade všetci ste to hovorili v kampani, že v zdravotníctve má byť viac peňazí, ale majú mať jasný účel, jasný zmysel svojho použitia.
Môj príspevok nebude o tejto časti, ale bude o tej časti, že ako tie peniaze do toho zdravotníctva ideme dostať, teda cez navýšenie odvodov pracujúcich ľudí, a toto je teda môj nejaký makroekonomický príspevok do, do tejto diskusie. Na to, aby sa k nemu dostali hlbšie, tak si musíme niečo povedať o samotnom spôsobe financovania zdravotníctva, a dovoľte mi urobiť taký krátky historický exkurz k Bismarckovi a Beveridgeovi, aby sme si povedali o bismarckovských a beveridgeovských spôsoboch financovania zdravotných systémov. A na to, aby sme sa dostali k Bismarckovi, poďme ešte trochu ďalej, akým spôsobom bolo financované zdravotníctvo pred 300, 400 rokmi, keď neboli zdravotné poisťovne, keď neboli zdravotné odvody, keď nebolo ministerstvo zdravotníctva. Vtedy sme fungovali systémom tri groše. Požičiavam, vraciam, z jedného žijem. Rodinná solidarita, komunitná solidarita, toto sa, samozrejme, rozpadlo, keď začala priemyselná revolúcia, keď sa ľudia začali sťahovať do miest, keď prestali existovať komunity, ktoré boli založené na nejakej pokrvnej príbuznosti a náhle sa veľa cudzích ľudí stretávalo na jednom mieste, a v 19. storočí v takejto atmosfére, priemyselná revolúcia, veľká koncentrácia ľudí, veľa mladých mužov vo fabrikách, ktorí robia šesť dní v týždni, niekedy sedem dní v týždni desať, dvanásť hodín, viedla k výbušnej atmosfére v celej, v celej Európe.
V polovičke 19. storočia asi vieme, pamätáme na revolúcie, buržoázne revolúcie, neskôr Parížsku komúnu. A tak v Nemecku, ktoré sa tiež veľmi bálo, že sa tam stane nejaká revolúcia, koniec koncov Karl Marx predpokladal, že tá revolúcia nenastane v Rusku, tá komunistická, ale nastane v Nemecku, ako priemyselne v jednej najvyspelejších krajín sveta, tak v Nemecku sa obávali, že k takémuto niečo dôjde a potrebovali znížiť napätie v spoločnosti. A Otto von Bismarck ako zjednotiteľ Nemecka prišiel s riešením, ako vyfúknuť, vyfúknuť iniciatívu tým rebelom, revolucionárom. A prišiel v roku 1883 s návrhom na zavedenie sociálneho zdravotného poistenia. Je to revolučná vec, sociálne zdravotné poistenie znamenalo, že každý, kto pracuje, bude odvádzať nejaké peniaze do spoločných fondov a z tých spoločných fondov sa bude hradiť zdravotná starostlivosť pre tých, ktorí to potrebujú.
Keď si pozrieme, ako vyzerali nastavenia v Nemecku, v, ešte raz, v 1883 roku, a pozrieme si, že čo všetko sa z toho sociálneho, zdravotného poistenia hradilo, tak si poviete, že wau, to je úplne takmer totožné ako to, čo robíme dnes o 140 rokov neskôr. To znamená, bolo povinné pre väčšinu populácie, pre tých skôr chudobnejších pracujúcich, lebo o tých bohatších pracujúcich, hádam tí sa o seba postarajú aj sami, a ten príspevok napríklad hovoril o tom, že majú nárok v tom Nemecku na nemocenskú trinásť týždňov. Nemocenská sa platila od tretieho dňa choroby vo výške 50 % zo mzdy, maximálne dve marky na deň. Keď sa pozriete dneska, sú to len parametrické zmeny, ktoré sme v tom systéme urobili, a používame ten istý bismarckovský systém. Skúsim vám dať taký jeden faktový, ktorý môžete niekedy používať aj vy, kolegovia, ktorí ste takí silnejší vlastenci možno, Slovensko bolo druhou krajinou na svete, ktoré zaviedlo bismarckovský systém verejného zdravotného poistenia, lebo sme boli súčasťou Uhorska a Uhorsko bolo tou druhou krajinou. Rakúsko nasledovalo až potom. My ako súčasť Uhorska sme skopírovali bismarckovský poistný systém v roku 1891.
Čiže má to tu veľkú tradíciu a ten systém, keď sme po revolúcii ´89 teraz prebrali k životu, tak sme sa prihlásili k bismarckovskému systému. Bismarckovský systém je založený na odvodoch z miezd. Otto von Bismarck toto navrhoval v 19. storočí, keď stredná dĺžka života bola možno 50, 55 rokov, keď toho dôchodku, v ktorom sa dožijeme chronických chorôb, sa dožívalo možno 1 % populácie a pracovalo sa do sedemdesiatky, takže tie odvody mohli byť naozaj na úrovni možno 3 % z tej mzdy a ešte to bolo aj tak prebytkové. No len ´fast forward´ poďme dopredu, dnes o 140 rokov neskôr tá demografia vyzerá inak. Už to nie je ten stromček, že dole je veľa mladých, detí a postupne sa to redukuje. No nie. Teraz už máme také cimburie byzantského typu, kde základňa je malá, ale tá strecha je veľká. Stále viac ľudí sa dožíva vyššieho veku, s vyšším vekom prichádzajú chronické choroby a s chronickými chorobami prichádzajú aj náklady na zdravotnú starostlivosť a stále menšia základňa ekonomicky aktívnych ľudí má na to prispievať. Toto Bismarck v roku 1883 neriešil. Toto musíme ale riešiť my v roku 2023.
Beveridge prišiel, William Beveridge bol Brit, britský profesor na London School of Economics prišiel so svojím riešením o nejakých 70 rokov neskôr, keď dostal zadanie od vlády, od britskej vlády, aby priniesol nejaké riešenie pre udržateľný systém zdravotníctva a v roku 1942 vydal beveridgeovskú správu Beveridge Report a navrhol, že ako má zdravotníctvo v Británii alebo na začiatku v Anglicku vyzerať po skončení druhej svetovej vojny. Povedal, že nebudeme plátať náš doterajší systém, je čas na revolúciu a ľuďom sa to celkom páčilo, lebo tá revolúcia znela, že ľudia nebudú musieť platiť odvody, že ten systém bude platený z daní. Myšlienka ekonomicky celkom zaujímavá bola, že nezaťažujme prácu anglických robotníkov vyššími, vyšším daňovým zaťažením v podobe odvodov, aby bola naša ekonomika po skončení druhej svetovej vojny konkurencieschopná voči svetu, kým Nemci sa držali svojho poistného systému a teda ich nemeckí pracovníci boli o tie odvody drahší na medzinárodnom trhu práce, tak tí Briti chceli práve týmto konkurovať, aby sa povojnová obnova Anglicka a Veľkej Británie podarila lepšie.
A tak sa nám tu pomalinky začali vyvíjať dva systémy, jeden poistný, financovaný predovšetkým z odvodov ekonomicky aktívnej populácie a jeden daňový, financovaný zo všeobecných daní. V Európe nájdeme obidva príklady týchto systémov. Čo je však dôležité, toto bolo pred sedemdesiatimi alebo osemdesiatimi rokmi a odvtedy sa svet posunul a navzájom sa tie systémy ovplyvňujú. Beveridge ovplyvňuje Bismarcka, Bismarck ovplyvňuje Beveridgeho. Niekedy sa tak žartovne hovorí, že tie systémy sú, že bevmik alebo bismidž ako prešmyčka tých slov Bismarck a Beveridge. Dnes čisto čistý ani jeden, ani druhý systém nenájdete nikde na svete, pretože navzájom konvergujú a hľadajú inšpiráciu jeden u druhého. To znamená, tie centrálne systémy beveridgovské si preberajú trhové koncepty z poistných systémov a do poistných systémov prúdia peniaze aj zo všeobecných daní. Napríklad na Slovensku. Teraz to poďme prejsť, preniesť na Slovensko.
Napríklad na Slovensku viac ako dve tretiny 70 %, 75 % zdrojov závisí od roku, platia ekonomicky aktívni ľudia vo svojich odvodoch, ale zvyšok je platený zo všeobecných daní, to je tá platba za poistencov štátu a v tomto ja vidím ten hlavný kameň problému. Kto platí odvody a kto platí dane. Aký je to distribučný efekt príspevkov na zdravotníctvo. Ak odvody platia ekonomicky aktívni, tak zaťažujem ekonomicky aktívnych pracujúcich, živnostníkov. Ak financujeme zdravotníctvo cez platbu za poistencov štátu, tak to platíme zo všeobecných daní a tie platia iné skupiny obyvateľstva, nielen pracujúci, aj firmy, aj dépeháčka, keď si kúpi babička mlieko v obchode, aj daň z tabaku, aj daň z motorových olejov a tak ďalej, a tak ďalej a to bremeno financovania je rozložené inak. Tipujem dokonca, že rovnomernejšie ako v prípade, ako v prípade odvodov.
A teraz otázka, že odkiaľ máme tie dodatočné peniaze, keď už hypoteticky predpokladám, že tých 11-percentný nárast ospravedlníme nejakým zmysluplným výdavkom, ako hovorila pani Bittó Cigániková a ako tie peniaze tam teda máme dať a ako máme zaťažiť populáciu pri tej konsolidácii verejných financií. Máme zaťažiť ekonomicky aktívnych, alebo máme to rozložiť iným spôsobom?
Zdravotná politika sa možno až do konca minulého storočia venovala predovšetkým takým veciam, ako je kvalita, efektivita, dostupnosť a nad tým sú stovky, tisícky, desaťtisíce štúdií, ako to urobiť inak, lepšie a podobne. Otázke financovania zdravotníctva sa príliš veľa vedátorov v minulom storočí nevenovalo, lebo úlohou financovania bolo: zabezpečte nám dostatočný objem peňazí a my ho nejako použijeme na tú kvalitu, efektivitu a dostupnosť. A nebola to náročná úloha, ale tá náročnosť tej úlohy sa objavila až v tomto storočí, keď sa začali objavovať problémy, lebo to financovanie, technologický pokrok, demografia si vyžiadali stále viac peňazí a tí makroekonómovia, ako je napríklad pán minister, museli nájsť tie peniaze, aby zafinancovali ten väčší hlad po peniazoch v tom zdravotníctve, už sa začali aj na ministerstvách financií, nielen našom, ale na všetkých, pýtať, že čo s tými peniazmi robíte v tom sektore? Prečo chcete každý rok stále viac a viac peňazí? A potom prišli krízy a tie krízy prefackali jednotlivé krajiny a jednotlivé zdravotné systémy. Z ekonomickej krízy na sklonku nultých rokov vzniklo veľa paperov, ktoré začali diskutovať o tom, že na čo tie peniaze použijeme, ako tam máme tie peniaze inak dostať, tak, aby to bolo udržateľné? Čiže téma udržateľnosti financovania zdravotníctva sa stala témou až v tomto storočí a dovolím si teraz odcitovať môj vlastný výrok z rozpravy k programovému vyhláseniu vlády, ktorý som tu mal pred asi troma alebo štyrmi týždňami, lebo je to, absolútne to sadne ako zadok na záchodovú misu.
Väzba financovania zdravotníctva na mzdy ekonomicky aktívnych občanov nie je udržateľná. Demografia je neúprosná. Vieme o vývoji na najbližšie desaťročia, lebo tá budúcnosť, tá sa už stala v rámci demografie. Počet ekonomicky aktívnych bude klesať, počet ekonomicky neaktívnych bude rásť. Žijeme dlhšie, dožívame sa svojich chronických ochorení, ich liečba stojí peniaze. Stále menej občanov sa skladá na čoraz drahšiu starostlivosť pre čoraz väčšiu skupinu našich seniorov. Treba hľadať nové modely financovania, treba rozmýšľať nad pripoistením, nad možnosťou vybrať si z viacerých poistných plánov, treba rozmýšľať nad sporiacimi účtami, niečo ako II. pilier, ale v zdravotníctve, a, prosím, nerozkrádať ho potom, treba rozmýšľať nad inteligentnou schémou sociálne únosnej spoluúčasti a tak ďalej. O tom sa v programovom vyhlásení nepíše a malo by sa.
Toto som povedal tri týždne dozadu a sme tu, navyšujú sa odvody namiesto toho, aby sa navyšovala platba štátu a platba štátu sa nenavyšuje preto, lebo ministerstvo financií potrebuje peniaze z daňových výnosov použiť na konsolidácie na iných frontoch alebo na rozdávanie dôchodcom a iným skupinám, ktoré to ale až tak veľmi nepotrebujú v tejto krajine. Takže kvôli tomu, ako sa zvolil spôsob konsolidácie verejných financií, kvôli tomu, nesprávne, sa budú pracujúci ľudia skladať na záchranu zdravotníctva, pri ktorej nevieme, na čo sa tie peniaze použijú.
Zvýšením odvodového zaťaženia, zvýšením závislosti financovania zdravotníctva od zamestnanosti a od miezd sa zdravotníctvo stáva zraniteľnejšie a teraz to nehovorím len o tej vzdialenej demografickej budúcnosti, o ktorej si myslíme, že sa nás to nebude týkať v tomto volebnom období, no tak to nejako prežijeme. Nie. Hovorím o konkrétnych veciach. Platba za poistencov štátu je totiž akýsi baffer, nárazník medzi, pri zabezpečovaní zdrojov. Dopĺňa tie zdroje od ekonomicky aktívnych, vypočítava sa z priemernej mzdy dva roky dozadu, to znamená, pôsobí svojím spôsobom anticyklicky, keď sa darí ekonomike, rastú mzdy ekonomicky aktívnych, keď sa ekonomike prestáva dariť a začnú tie mzdy, prestanú rásť alebo prestanú rásť takým tempom, stúpne nezamestnanosť, tak rastie platba za poistencov štátu, ktorá sa počíta z tých dobrých rokov, dva roky dozadu. Keď nedajbože príde nejaká ekonomická kríza, keď sa spomalí ekonomika, keď sa začne znižovať zamestnanosť, keď poklesnú reálne mzdy, tak zdravotníctvo, ktoré je závislé od miezd, od odvodov z miezd, tak to bude mať pre to zdravotníctvo devastačné účinky a tá kríza príde, to nie je otázka, že či príde, ale kedy príde.
A keďže mám ešte jednu minútu, mám ešte jeden príbeh so Saganom. Poznáte Petra Sagana, keby žil na Slovensku, on má, tuším, päť a pol milióna eur, som našiel, že ročný, ročne zarobí a keďže pán minister Drucker ešte pred šiestimi rokmi zrušil strop pre vymeriavacie základy, tak Peter Sagan by na Slovensku platil mesačne od budúceho roku na odvodoch 70 000 euro, každý boží mesiac, za celý rok je to 700 000. Za tie peniaze si mohol kúpiť najlepšiu poistku v Amerike a dokonca aj keby bol v Nemecku, tak nezaplatí viac ako 11 000 eur.
Náš zdravotný systém nemôže byť financovaný takýmto spôsobom, treba zmeniť to financovanie, zásadne nesúhlasím s navyšovaním odvodov, tá konsolidácia musí prebehnúť inak, takto bude to zdravotníctvo zraniteľnejšie a nechcem sa dostať do situácie, že budeme tu riešiť o rok, o dva pri nejakej kríze, že ja som vám to hovoril.
Pán minister, nezvyšujte odvody, zvýšte platbu za poistencov štátu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem veľmi pekne Janke Bittó Cigánikovej za vystúpenie, na ktoré potom zrejme zajtra nadviažem vo svojom vystúpení. Ona sa na ten problém, ktorý tu máme pred sebou v podobe konsolidačného balíka, pozrela pohľadom hodnoty za peniaze a položila absolútne legitímnu otázku, že čo za tie peniaze vlastne slovenský pacient dostane. Ak sa môžme pozrieť do minulosti, čo v minulosti za svoje peniaze dostal, no dostalo taký typ služby, že dnešný stav slovenského zdravotníctva, keď je vyjadrený napríklad formou odvrátiteľných úmrtí, predčasných úmrtí, kvalitných, teda rokov strávených v kvalitnom zdraví, tak zdá sa, že tie peniaze nevieme v slovenskom zdravotníctve použiť tak, aby priniesli nejaký výsledok. Peniaze sú len nástroj. My potrebujeme mať nejaký cieľ. Zdravotníctvo vie spotrebovať akékoľvek zdroje, nie nadarmo sa mu hovorí, že je to čierna diera. Treba preto vedieť, na čo tieto peniaze chceme použiť, tak aby priniesli teda niektoré z tých indikátorov výsledkov pre pacientov, či už lepšieho zdravia, vyššej spokojnosti a tak. Ak je pravdou, že časť týchto dodatočných zdrojov sa bude používať na sanovanie dlhov nemocníc, tak tým vlastne budeme len prehlbovať tú negatívnu situáciu, lebo ten manažment nemocníc nebude mať motiváciu niečo robiť so štrukturálnym deficitom vo svojich nemocniciach a zase bude len odkladať potrebné reformy. Ja si myslím, že celý tento balíček je cenou za odkladanie reforiem, pri ktorej trpíme ilúziou, že tie reformy nebudú bolieť a tými peniazmi si len kupujeme čas, ale ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Som rada, že ste tu všetci, pán minister, netreba odbehnúť alebo tak, dobre, dobre, tak ešte to vydržíme tých 20 minút. Chcem veľmi oceniť, pán Blaha, náhodou pekne to vediete túto schôdzu, tá slušnosť, to oceňujem a naozaj si myslím, úplne slušne, objektívne, veď ono to, sami sa na tom smejeme, veď ono to nie sú útoky, to sú normálne legitímne, legitímne konanie, ktoré sa dialo aj predtým, sám ste toho bol koľkokrát súčasťou, tak vás úplne slušne chcem poprosiť, dodržujme rokovací poriadok, nič iné sa od vás nechce.
No a teraz k veci a k samotnému návrhu zákona. Asi vás nešokujem, keď vám poviem, že budem hovoriť k zdravotníctvu, lebo ako inak, k interrupciám až keď príde na rad OĽANO. Teraz teda k tomu zdravotníctvu a k vládnym návr... a k vládnemu návrhu.
No v 2010 sme dávali do zdravotníctva 3,5 mld. eur. Keby sme to prepočítali cez infláciu a všetky tie ekonomické ukazovatele, tak vlastne dne... to by bolo dnešných 5,5 mld. Ale my dnes do zdravotníctva v ďalšom roku ideme dávať 8 mld. Oveľa viac ideme dávať ako vlastne sme dávali v 2010. A teraz si všetci, sa pozrite na to, že o koľko teda stúpla tá kvalita zdravotníctva, lebo keď nás stúpla hod... stúpli financie z 5,5 na 8 mld., že dávame viacej kvázi aj po započítaní inflácie, tak že či nám o toľkoto stúpla reálne aj kvalita zdravotníctva. No a toto je vážne problém a teraz ja som to hovorila a tu mnohí koaliční kolegovia, ktorí boli vtedy v minulom volebnom období v opozícii, aj moji kolegovia vtedy ešte v koalícii, keď som bola súčasťou, vedia, že naozaj tam som to hovorila bez ohľadu na to, aká bola vláda pri moci, obrovský problém v zdravotníctve je, že lejeme tam peniaze bez toho, aby sme naviazali tie peniaze na výsledok. To je fakt veľký problém. No a čo robíte v tomto zákone je, že, že v podstate robíte znova to isté. Rozumiem, že robíte to tým socialistickým spôsobom, s ktorým ja teda bytostne nesúhlasím, ale je to vaše legitímne právo, prídete k moci, vyžmýkate ľudí, okej. Veď tí ľudia si vás nakoniec zvolili a ja patrím k tým, ktorí niekedy si tam pomyslím, že však nech majú, čo si zvolili, veď prečo vlastne ich nenechať. Ale na druhej strane mi to príde že fakt kruté, keď je to robené v zdravotníctve takýmto spôsobom. Lebo teraz že pozrime sa, že čo sa vlastne udeje. Že my, my zvýšime, takto, inak začnem.
Ľudia za seba platili v minulom roku, pracujúci ľudia, ekonomicky aktívni, odvody cca priemerne 220 eur. Za poistencov štátu platí štát priemerne to bolo predtým 35 eur, keď sme presadili aj s pomocou niektorých kolegov zákon, ktorý hovorí o tom, že to bude aspoň 55 eur, tak teda od tohto roku platí, že za, počúvajte teraz dobre, dôchodcov, invalidov, deti, matky na materskej, všetky skupiny, ktoré vlastne spotrebovávajú 80 % zdravotnej starostlivosti, tak za týchto ľudí platil štát 35 a teda teraz platí 55 eur, áno? Čiže 55 a 220. A vy teraz navrhujete, že týchto 220, čo za seba platia pracujúci, čo je vlastne súčet tých odvodov pracujúceho a aj zamestnanca jeho, lebo furt to musel vytvoriť ten pracujúci, stále to berú jemu z výplaty, hej, čiže stále sú to peniaze toho človeka, ktorý ich mohol mať navyše, tak vy teraz hovoríte, že pracujúci má platiť ešte viac, aby štát nemusel. Za tých, ktorí spotrebovávajú najviac zdravotnej starostlivosti. A preto, ono je to v podstate jedno, lebo stále to zaplatia ekonomicky aktívni, hej, ale preto, aby nemusel, aby zostalo na tie 13. dôchodky a vyhrievaný bazén pre všetkých a, a tam rodičovský dôchodok a ešte hentam pridáme a tam pridáme, a toto je na tom to nefér. Lebo my vlastne motivujeme zamestnávateľov a zamestnancov, aby odvádzali menej peňazí, aby nepriznávali svoje príjmy. A toto sa bude diať. A že sa to bude diať priznávate aj vy sami. V odôvodnení k tomuto zákonu máte, že zvyšujete odvody, a teraz pozor, pracujúcim okej, hej, ale vy ešte odvody za invalidov, za zdravotne postihnutých ľudí, prosím vás, ešte aj to zvyšujete.
Vážení, akože toto už je fakt že moc, hej, ale dobre. Zvýšite teda takto, toto uvádzate, zvýšite odvody a keby ste to len technicky prerátali, tak vám vyjde, že by mal byť teda príjem do štátnej kasy 390 miliónov eur. Inými slovami politici prinútia ľuďom odovzdať 390 eur proti im vôli a zoberú im to z platu. Ale nakoniec vypočítavate, že bude to len 357. Prečo? No lebo ten rozdiel je práve v tej optimalizácii. Vy viete veľmi dobre, že nebude to 390 preto, lebo zamestnávatelia budú motivovaní vytvárať menej pracovných miest a zamestnanci budú motivovaní nepriznávať mzdu. Toto je to hrozné na tom zvyšovaní daní a odvodov. Veď dobre, veď ja úplne súhlasím, že do zdravotníctva treba dať viac peňazí, na sto percent. Veď nakoniec to, čo tu vykrikujú bývalí kolegovia, čo teda rozbili koalíciu, tak, bývalú, tak, takže my sme súhlasili s rozpočtom a neviem čo, to si pamätám, áno, ja som tam boxovala, že budeme podporovať rozpočet v prípade, ak zvýšite platbu za poistenca štátu, a to sa udialo. Preto lebo to zdravotníctvo by fakt neprežilo. Dobre, tak máme nejaký základ, hej? Ale teraz keď máme ten základ, tak je obrovskou chybou zas žmýkať tých pracujúcich len, a keď už, tak že akékoľvek peniaze že nenaviazať na žiadne výsledky, na žiadne výsledky. To teraz už ne... ja napríklad ani nesúhlasím s tým, ako hovorí väčšina sektorov a pochopiteľne, ja im rozumiem, či už pacientske organizácie alebo nemocnice alebo ambulantný sektor hovoria: no bude treba ešte viac peňazí do toho zdravotníctva, že malo by sa zvýšiť ešte okrem tohto, že sa zvyšujú dane, odvody, ešte by sa mala zvýšiť platba za poistenca štátu. Alebo hovoria: nemali by sa zvyšovať odvody ľuďom a mala by sa zvýšiť len platba za poistenca štátu. Ja nesúhlasím dokonca ani s týmto. Ja hovorím iné a hovorím to od roku 2020 opakovane, my by sme mali každé jedno euro, ktoré odteraz pôjde do zdravotníctva, naviazať na konkrétny výsledok. A teraz že veľa ľudí úplne pochopiteľne povie, však ako to uchopíš? Však to sa teda nedá uchopiť.
Tak ja vám tu ukazujem hodnotu pre pacienta, ktorú v 2020, keď sme teda, keď som bola ešte plná nádejí, že fakt niečo teda, že celé to moje štúdium a tá moja snaha bude na niečo, že tu niečo zanechám, čo bude liečiť ľudí ešte dlhé roky potom a že to bude systémovo pomáhať, tak v tom zápale, v tom 2020, počúvajte, ja som si posadila za jeden stôl úplne vážne tu v zdravotníckom výbore, keď som bola ešte predsedníčka zdravotníckeho výboru, viac ako 30 ľudí, niektorí boli osobne, niektorí boli online. Boli tam všetky najväčšie, najvyššie, najvyššie kapacity zo zdravotníctva. Mali sme tam zástupcov pacientskych organizácií, hovorím ´mali sme´, lebo, samozrejme, Tomáš Sazaly ako môj učiteľ odjakživa bol prítomný, ďakujem, Tomáš, za to, mali sme tam pacientske organizácie (potlesk), Pročko tam nebol, ten vie iba vykrikovať a vyťapkávať, no, pacientske organizácie, boli tam poisťovne, boli tam nemocnice, ambulancie, boli tam labáky, naozaj že, že všetko, všetci ´stakeholderi´ a počúvajte, to bolo že krásne. Tam bola veľká zmena v tom, že vlastne čo sa dialo doteraz, bolo vždy spôsobom, že takýto je rozpočet štátu, minuli sme, na čo politici chceli, a potom ten kúsok žvanca, čo zostal, sme im hodili na stôl a, chudáci, tie ambulancie, tie nemocnice, všetci sa tam akože hádali medzi sebou, bojovali vlastne tie medzi sebou o tú trochu, čo tam zostalo, lebo všetkým ide o prežitie a tých peňazí nie je dosť. A čo bola krásna zmena, tak ja som prišla s tým, že, kolegovia, pozrite sa, ja chápem, že každý z vás má problém. A teraz ešte vy môžte deliť tie skupiny, že poviete si, že ambulantný, nemocničný a teraz súkromný a štátny a tak ďalej, ale vy to ešte viete, že ambulantný a teraz aký? Hentakí špecialisti, takí špecialisti, v takej úrovni, to sú všetko vlastne nejaké skupiny, ktoré medzi sebou bojujú, a je tam nevraživosť kvôli tomu, že naozaj im ide o prežitie po tých rokoch.
A zmena bola v tom, že ja som im povedala, že počúvajte, že skúsme sa baviť ako priatelia, ako kolegovia a poďme spoločne niečo vybudovať a urobíme to takto. Ja som im dala prázdny papier na stôl a hovorím im, že keď vám dá vláda viac peňazí, napíšte mi na tento papier, čo za to dáte tým pacientom. Inými slovami, ponúkam vám zvýšenie platby za poistenca štátu, ale ponúkam vám ešte navyše peniaze, nielen základ, ale 200 miliónov navyše, to bolo pol percenta navyše, za to, keď splníte kritériá, ktoré si vy sami napíšete, nikto
vám ich nebude diktovať. A tuto to mám. Sadli si, netrvalo to ani týždeň, podotýkam, bolo tam 26 organizácií dokopy, zástupcov, ktorí normálne si akože, ja si pamätám, že cez víkend organizovali online zasadnutia a rozprávali sa a odsúhlasovali a potom to celé verejne vydali, a ktorí si sami, teda celý sektor si dohodol, že čo tomu pacientovi dajú a keby to neboli dodržali, tak by nemali zisk.
Tak počúvajte toto. Tak oni si sami napísali, že zvýšia dostupnosť lekára. V mnohých regiónoch je teda problém dostať sa k lekárovi a tak ďalej a záväzok týchto, tohto sektora bol: "Zabezpečíme miestnu, časovú dostupnosť v súlade s vyhláškou, ktorá definuje maximálny čas pre ambulantnú, lôžkovú starostlivosť a v prvom kroku objektívne meranie čakacej doby na základe existencie elektronického výmenného lístka s následným spracovaním doby v kritických regiónoch a odbornostiach." To bol dovtedy veľký problém, že vôbec teda akože umožní tú komunikáciu. Tuto sa mi ponúkli.
Počúvajte ďalej. Boj s rakovinou. Záväzok signatárov: "Zvýšenie účasti na screeningových programoch zameraných na rakovinu prsníka, hrubého čreva a krčka maternice o 20 %." To je to, na čo nám umiera najviac ľudí. Ďalšia. Objednávanie sa k lekárovi, záväzok signatárov: "Objednávanie na presný termín na vyšetrenie u ambulantného lekára...", my sa tu bavíme, že oni priši a ponúkli bez poplatku, že v prvom roku objednajú na konkrétny termín 40 % pacientov, v druhom roku 60 % pacientov. Ponúkli bezplatnú aplikáciu alebo webovú platformu zdravotníckych poisťovní umožňujúci prepojenie na online objednávanie na presný čas v systéme e-zdravie, alebo v inom online objednávkovom systéme spĺňajúcom zadefinované parametre. Takže poisťovne to majú a ponúkli, že my vám to dáme, len to teda začnite využívať, milí lekári, dovtedy, ja som toto už riešila, ja som si, pamätám, že boli od štvrtej, od piatej ráno čakali ľudia niekde v zime pred ambulanciami, čo sa bežne deje, tu v Bratislave nie, ale v regiónoch že bežne, a prišla som tam a pýtam sa toho lekára, či je normálny, že to akože fakt musíme takto, že nemôže si to zapísať? A vtedy som dostala takú prvú facku z reality, že, takú príučku, že, alebo jednu z prvých, že on mi hovorí, že no, moja zlatá, vám sa to rozpráva tam z Bratislavy od toho stola, ale ja keď si tu objednám ľudí na nejaký termín, oni mi neprídu a mne to tá poisťovňa nezaplatí. Hej? Že to bol špecialista. A ja potom nemám z čoho žiť. Tak mne je ľahšie, keď oni stoja pred ambulanciou, ja ich rad-radom beriem a mám proste, jednoducho takto je nastavený ten finančný systém, mne sa to neoplatí inak robiť. Tak ja som vtedy pochopila, že aha, tak oni vlastne sú neni motivovaní spolupracovať a preto to odmietajú, lebo oni sa boja, pochopiteľne, že budú mať finančné problémy. No a tuto vlastne, jak sedeli pri tom stole, tak samé poisťovne povedali my vám to dáme, lekári na to jasné, super, my sa zapojíme, my chceme, lebo videli, že za tým bude niečo spoločné a nebudú sa musieť biť už o ten kus žvanca.
Ďalšie sa zaviazali online laboratórne vyšetrenia. Záväzok signatárov: "Bezpečný online prístup k elektronickým žiadankám a k laboratórnym výsledkom bez potreby čakania na papierové výsledky v systéme e-zdravia. V prvom roku po jeho zavedení bude k dispozícii 40 % elektronických výsledkov, v druhom roku 60 % e-elektronických výsledkov. Notifikáciu pacientovi o tom, že jeho lekár už má k dispozícii výsledky jeho laboratórneho vyšetrenia a navýšenie odmeny lekárovi za využívanie elektronizácie v súvislosti s laboratórnymi výsledkami." Toto ponúkli lekári a zasa samotné poisťovne, že my im dáme viac peňazí, lebo však keby sme toto zaviedli, my ušetríme že desiatky miliónov eur. Za jedno toto opatrenie by sme ušetrili viac, ako si ročne vyplatia zisk všetky poisťovne. Jedno toto opatrenie. A dokonca raz toľko, hej? Čiže toto bolo zaujímavé.
Ďalšia vec bola kvalita zdravotnej starostlivosti. Signatári sa sami od seba zaviazali, že budú zverejňovať informácie o výsledkoch a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a budú poskytovať dáta a informácie pre účely, a teraz pozor, hodnotenia kvality a efektívnosti zdravotnej starostlivosti.
Priatelia, viete, čo toto znamená? Že idete si, ja neviem, operácia bedrového kĺbu, vy si kliknete na webstránku, nájdete si, kde je aká čakacia doba, nájdete si, kde je aká kvalita, ktoré zariadenie má akú kvalitu poskytovania, koľko tam má rehospitalizácií, reoperácií, aké majú problémy, spokojnosť pacienta. Toto predtým nebola debata. Ja keď som chodila za lekármi, že prosím vás, poďme hodnotiť spokojnosť pacienta, tak mi povedali, že či som normálna, však akože po prvé to bude neobjektívne, iné podmienky, milión dôvodov, prečo sa to nedá, a tu zrazu mi to ponúkli my to budeme robiť radi, my chceme, len teda motivujte nás, alebo teda dajte nám za to niečo a my to budeme robiť radi. Takto sa to, priatelia, má robiť. Tí naši to nepochopili. Ja som dúfala, že tí vaši to pochopia. Váš návrh zákona hovorí o tom, že nepochopili. A je to smutné a je to škoda.
Vy idete dávať, dobre, 390, v skutočnosti možno 350, podľa mňa ešte menej, idete dávať, zoberiete to ľuďom a dáte to vlastne do zdravotníctva len tak, len tak, bez akejkoľvek protihodnoty. Robíte presne to, čo robil Matovič s Hegerom, keď dali lekárom len tak, neviem koľko stoviek miliónov eur za platy a výsledok dnes je, že stále je o jednej nemocnica mesto duchov, stále sa neviete dopátrať normálnej, normálneho nejakého prístupu a dokonca Asociácia na ochranu práv pacientov hlási, že sa zvýšili čakacie doby, že je horší prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti. A odbory stále organizujú, zdravotnícke, že kam všade nemajú lekári ísť slúžiť, aby narobili problémy, teraz im je jedno, ktorej vláde, oni hlavne teda, však treba narobiť problémy. Mimochodom, to by dosť vyriešilo odbory zrušiť, len to sme tu asi jediní. Keby niekto potreboval, naše hlasy máte, hej?
Čiže toto je tá chyba, že my dávame, a teraz je jedno, či vaši, naši, hentí, tamtí, zlí, dobrí, Fico, Matovič, teda to je zlý a zlý, skúsim, rozmýšľam nad nejakým, dobrý, Sulík, jasné. Tak je jedno kto, podstatné je naviazať tie peniaze (smiech v sále), pán Pročko, potrebujete nejakú pomoc? Poznám lekárov, viem vybaviť aj vám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím pokoj v rokovacej sále. Pán Pročko, ukľudnite sa. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
No že teda dôležité je naviazať tie peniaze na výsledok. Preto sme navrhovali napríklad pripoisten... pri poisťovniach, okej, dajme im zisk, ale dajme im, naviažme ten zisk na výkon pre, na tieto isté kritériá. Keď budeme mať sektor aj kritériá, a to je jedno, že takéto, lebo najkrajšie na tom je, že o rok by zas dostali prázdny papier a o rok by znova museli napísať, čo urobia 31. 12. ďalší rok. A ďalší rok znova. Ja im vôbec nepotrebujem nič diktovať. Ani my, ani vy, nikto. Nepotrebujete, oni to dobrovoľne a radi napíšu, len im povedzme Tu máte obnos peňazí a povedzte mi, milý sektor, čo za to? 31. 12. keď to bude splnené, dostanete peniaze navyše. A oni to spravia radi. Však už to niekto, prosím vás, uchopte! Takto sa to má robiť a nieže vyžmýkate ľudí a nič za to zas nebudete mať a ľudia vám budú nadávať rovnako, lebo však jasné, veď to nepocítia. Tie peniaze sa proste prejedia.
Pýtala som sa na výbore, že na čo teda majú ísť, no tak na dlh nemocníc, hej? Sami viete, koľkokrát to mi, šesť, sedemkrát? Koľkokrát sa už, sedemkrát možno oddlžovali nemocnice, však všetci sme to mysleli dobre, že? Ale tak bolo nám to viete čo platné, lebo kým nenaviažete na to a nepovieme si pravdu, že v niektorých nemocniciach treba prepúšťať. Ja som hovorila, ja som robila na oddelení minulý mesiac, kde bolo 36 lekárov a 17 sestier. Úplne vážne vám to hovorím. Polku, polku oddelenia zavreli pre nedostatok sestier, preto len tých 17, nakopili ich na polovicu oddelenia, ale počet lekárov zostal ten istý. Takže výsledok je, že oni tam prídu a za jeden deň má lekár akože jedného, dvoch pacientov, vybavené, ide domov, o jednej už sa nedovoláte, hej? No tak na to pozerám, že no neviem úplne, či takto to má byť, že tam sa treba baviť aj o tom, že sú nemocnice, samozrejme, samozrejmé, že štátne, lebo súkromník si postráži, aby takýmto spôsobom nehospodáril, lebo mu ide o zisk, no čo vám, čo budeme hovoriť, toto je dobrá motivácia niekedy na efektivitu, tak, tak vlastne kým toto nenaviažeme, nepriznáme si to, nezačneme riešiť, tak vlastne to sú vyhodené peniaze von oknom, lebo vy nemažete dlh, že ho vyplatíte. On sa v tom momente, on sa už včera vytváral znova. Musíme riešiť toto, musíme riešiť zverejňovanie úväzkov. My máme lekárov, ktorí majú, keď to zrátate, úväzok štyri nula. Prosím vás pekne, kto môže robiť akože za 24 hodín, ťahať sedemdesiat šestky a podobne, hej? Že robí aj na jednom oddelení, aj na druhom oddelení, ešte má súkromnú ambulanciu a ešte aj učí v škole naraz, v ten istý čas, lebo to nikto nezverejňuje. Však to je choré.
Platy naviazať na výkon. Riadiť nemocnice ako sieť. Toto všetko treba urobiť a nieže no tak my tie peniaze minieme na to, že to vyplatíme, tie dlhy, no výborné, úžasné. Potom že stopka nových kolektívnych zmlúv. No to chcem vidieť to vyjednávanie s odborármi. Však to je úplne akože imaginárne tieto, tieto veci vôbec akože skúšať.
Čiže opakujem, riešením je zvýšiť platbu za poistenca štátu o flexibilnú časť, ktorá bude naviazaná na konkrétne výsledky, ktoré vy nemusíte písať, nemusíte ich nikomu diktovať, stačí vám prázdny papier a stačí vám chcieť a stačí vám komunikovať s tými ľuďmi. Ale tak nie, urobíte tú chybu, čo robil každý doteraz a nikdy to nebolo lepšie. Tak skúste to inak. Tento zákon sa nedá takto podporiť.
Ďakujem veľmi pekne za čas. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak začnem od, takmer od konca, kolega Tomáš Szalay, áno, áno, áno, áno.
Pán kolega Dej, no presne tak, ako ste povedali, medzi... alebo ako si povedal, medzigeneračná solidarita je dôležitá, ale má dva smery, hej, solidarita s našimi rodičmi a solidarita s našimi deťmi. To sú tie klasické tri groše, no ale ak tento návrh vlastne vyjedá aj to, čo malo zostať našim deťom a teda ide sa to prejesť teraz, tak to sa nevolá medzigeneračná solidarita alebo podľa mňa že je to medzigeneračné vyžieranie.
Potom kolegynka Števulová, no komorná diskusia, býva to, býva to ešte horšie, to je údel nás ekonómov, že málokto, málokoho zaujíma, čo hovoríme, a málokoho zaujíma teda tu sedieť, takže zažil som už aj komornejšiu atmosféru, ale pritom, a toto chcem ako úplne vážne povedať, že ale práve tá fungujúca ekonomika a fungujúce zdravé verejné financie sú základom vôbec spoločnosti a vôbec fungovania, tak buďme radi, že je nás tu aspoň toľkoto.
Tomáš Valášek, no jasné, tak samé skrátené, skrátené, skrátené, takže len súhlasím.
A ešte len k tým kryptomenám stihnem, že hovoríme tu, že zdaňovanie veľkej, ja to poviem presne úplne konkrétne, že prečo to vlastne nikto nezdaňoval, a takto, aby som bol presný, v minulom roku 8 mil., tohto roku úplne čistá nula, takže sedí to, že menej to byť nemôže, je to úplne choré to rušiť. Ale teda prečo to ľudia nezdaňujú. No preto, že buď 19 alebo 25 % daň z príjmu, podľa toho, koľko má človek príjem, a k tomu ešte ďalších 14 %, teraz asi po novom 15 % zdravotných odvodov, no proste ak vám niekto zoberie takmer 40 % toho, čo ste teda zarobili, tak to potom akože sa nečudujme, že ľudia hľadajú rôzne cesty, ako to buď zdaniť niekde v zahraničí alebo teda tak slovensky nezdaniť. Preto tento návrh náš alebo ten už pri.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobre, mohli by ste mi to zapnúť naspäť? Ďakujem pekne. No minúta tridsať, okej.
Maroš, veľmi pekne ďakujem, čo si povedal, ak som správne pochopil, keď to tak skúsim zhrnúť tých dvadsať minút do minúty dvadsať, tak táto vláda sa rozhodla zdaniť všetko, čo sa hýbe. Všetko, čo sa hýbe, teda firmy, živnostníkov, fyzické osoby a výsledkom bude spomalenie ekonomickej aktivity, zabrzdenie niečoho, čo bola vaša vlajková loď, teda ekonomického rastu, to, samozrejme, povedie aj k zhoršeniu konkurencieschopnosti našej ekonomiky a zrejme to vyženie mladých ľudí do zahraničia. Nehovoriac, že teda doteraz sme ich vyháňali dosť spoľahlivo. Je tu priestor pre väčšie, nazvem to, v tom lepšom prípade daňové optimalizácie, v tom horšom prípade daňové podvody, sivé eko... sivú ekonomiku, zamestnávanie na čierno, lebo budeme platiť vyššie odvody, možno v niektorých prípadoch sa neoplatí tých ľudí zamestnávať.
Veľmi ma potešila aj reakcia kolegyne Cigánikovej na, na tému tých kryptomien, čiže k tomu by som osobitne, samozrejme, teším sa zo všetkých pozmeňovacích návrhov, ale osobitne by som vyzdvihol ten na vypustenie článku ohľadom kryptomien, lebo naozaj je úplne absurdné, ak je to daň, z ktorej sme doteraz vybrali že nulu, teraz ju ešte ideme zvyšovať, je to totálny nezmysel.
Marián, ešte raz pekne ďakujem za tvoje vystúpenie.

Maroš, perfektný výstup k tomuto návrhu zákona, podstate si zhrnul všetko dôležité, na môj vkus príliš slušne pri takýchto veciach, tak to si ty, to ti je ťažko vyčítať, to je zrejmé, mám sa čo učiť, lebo ja by som bola emotívnejšia na tvojom mieste. No, pomenoval si to fakticky, vecne, pričom ja by som sa chcela pozastaviť a nie je to úplne moja téma, ale je to pre mňa fakt nepochopiteľné.
Počúvaj, tie kryptomeny, ja už, ja aj pochopím, keď tí socáni zasa žmýkajú tých ľudí, však to robia vždy, keď sú pri vláde a potom dôjde tá pravica a tá to musí opravovať a potom zasa tá ľavica a toto dokola, to už sme sa tak nejak s tým zmierili. Takže okej, prišli socialisti, idú žmýkať ľudí, klasika. Ale počúvajte, vysvetlí mi, prosím vás, niekto, normálne akože niekto nejakým sedliackym rozumom, keď my máme vysokú daň za kryptomeny a dnes je výber, že 0 eur, a teda sme presadili minule volebné obdobie, dokonca myslím, že aj s podporou kolegov z koalície niektorých, myslím, že to bol HLAS a dokonca celé plénum, takmer celé plénum. Sme presadili zníženie dane za krypto, aby sme boli vlastne konkurencieschopnosti schopní v rámci zahraničia, aby tí ľudia si to krypto nevyberali kvázi alebo neregistrovali v zahraničí. Tak sme znížili tú daň, aby sme mali aspoň nejaké peniaze v tom štátnom rozpočte a teraz kolegovia socialisti idú robiť to, že že teda máme výber 0, zvýšime dane a výber má byť 33. Môže mi niekto tento matematický príklad vysvetliť, že toto ako táto motivácia ako funguje? Že, že kvôli čomu by tí ľudia teraz s tou vyššou daňou odvádzali a akože túto si to toto normálne, že neuveriteľná vec pre mňa. Škoda, no čo už k tomu len toľko, že škoda.

1. V čl., pardon, v čl. V 1. bod a 2. bod sa vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. V 5. bod a 6. bod sa vypúšťajú.
3. Článok VII sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia. Vypustenie čl. VII a preznačenie nasledujúcich článkov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie k bodu 3: Navrhuje sa vypustenie článku novelizujúceho zákon č. 4312004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vypustenie tohto článku sa navrhuje z dôvodu, že vládny návrh oslabuje systém starobného dôchodkového sporenia (tzv. II. pilier) v prospech starobného dôchodkového poistenia (tzv. I. pilier), a to do takej miery, že deformuje dôchodkový systém ako celok a ešte viac oslabuje udržateľnosť I. piliera v budúcich desaťročiach.
4. V čl. XIII 2. bode § 6 písm. a) sa číslo „0,025" nahrádza číslom „0,0125".
5. V čl. XIII 5. bode § 15 ods. 7 sa číslo „0,0208" nahrádza číslom „0,0104".
6. V čl. XIII 5. bode § 15 ods. 8 sa číslo „0,0167" nahrádza číslom „0,00835".
7. V čl. XIII 5. bode § 15 ods. 9 sa číslo „0,0125" nahrádza číslom „0,00625".
O, dobre to je všetko.
Takisto by som poprosil pána spravodajcu, aby ste teda hlasovali spolu o bode 1 až 3 a následne spolu o bode 4 až 7. Ďakujem.
A posledný pozmeňujúci návrh, to je pozmeňujúci návrh ku kryptomenám.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
1. V čl. VI 4. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Vypustenie 4. bodu a preznačenie nasledujúcich bodov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. VI 6. bod a 7. bod sa vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Vypustenie 6. bodu a 7. bodu a preznačenie nasledujúcich bodov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
3. Článok XVI sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, veď takto. Nad aký rámec? Normálne sa zastavuje čas pri čítaní, takže stihol som v rámci vystúpenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Áno, pán poslanec, všetko je to v poriadku, samozrejme.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Okej, takže prvý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
1. V čl. VI 9. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Vypustenie 9. bodu a preznačenie nasledujúcich bodov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. VI 10. bode § 52zzz sa vypúšťajú odseky 4 až 6.
3. Čl. IX sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie článku IX a preznačenie nasledujúcich článkov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
4. V čl. XII sa číslo "0,12" nahrádza číslom "0,15".
To bol pozmeňujúci návrh číslo jedna v mojom podaní. Aha, pardon, ešte informáciu pre pána spravodajcu. V rámci toho, aby teda mohli aj koaliční poslanci si vybrať povedzme len nejaký bod, ak by ich oslovil, tak poprosím pána spravodajcu, aby sme hlasovali samostatne o bodoch 1 a 2 a potom tiež samostatne o bode 3 a 4. Takže tri hlasovania k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Druhý pozmeňujúci návrh, Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
1. V čl., pardon, v čl. V, 1. bod a 2. bod sa vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no, po veľmi krátkej rozprave v skrátenom legislatívnom konaní, po veľmi rýchlom prvom čítaní, kde nás vystúpilo len pár, som veľmi rád, že sa predsa len podarilo upriamiť pozornosť či už poslancov, a teda verím, že aj občanov, na tento extrémne dôležitý a extrémne zlož... škodlivý balík zmien viacerých zákonov, ktorý doslova vysaje od tvorcov hodnôt a od všetkých a aj od všetkých ostatných občanov takmer 2 mld. ročne. Fakt sa teším, že teraz v druhom čítaní prebieha plnohodnotná rozprava, zapája sa veľa poslancov, že tu máme aj pána ministra, ktorý, verím, príde ešte, a jednoducho, že fakt prebieha korektná a k veci rozprava. Za toto chcem skutočne všetkým poďakovať, vrátane pána ministra.
Základným cieľom koalície bolo totiž prijať tento škodlivý balík zákonov s čo najmenšou pozornosťou verejnosti, dotknutých firiem, dotknutých samostatne zárobkovo činných osôb, živnostníkov a čo s najmenšou pozornosťou všetkých občanov Slovenska. Príkladom tejto stratégie je aj odmietanie členov koalície diskutovať vôbec o tejto téme v médiách, ešte by si náhodou ľudia, občania, všimli, že sa útočí na ich peňaženky a silno, silno.
Áno, toto je rýchly, presný a cielený útok na peňaženky občanov. A presne o tomto je skrátene legislatívne konanie v podaní SMER-u, v ktorom ale majú články, aj ktorých účinnosť začína od 1. 1. 2025, ale boli tam aj také, vyradené našťastie pozmeňovákom, aj od 1. 1. 2026. Nie som právnik, ale toto bolo potvrdené už aj ústavným súdom, že v skrátenom konaní by sa nemali prijímať veci, ktoré znesú odklad aj jeden či dva roky. Myslím si, že s prstom v nose by stihli legislatívny proces štandartný aj trikrát. Spomeniem pár vecami napríklad geniálny nápad, ktorý obsahuje tento balík, a to teda nielenže zvýšiť daň z dividend zo 7 na 10 %, ale ešte to aj stiahnuť spätne na zdaňovacie obdobie tohto roka, teda 2023. Zasa, rozumiem zámeru strany SMER, znovu oholiť vlastníkov firiem, v ktorých už raz vlastne tieto peniaze zdanili, a teda oholiť ich tak, aby nemali žiadnu šancu reagovať. No ale našťastie po našom upozornení si predkladateľ uvedomil retroaktivitu a protiústavnosť tohto zákona alebo tohto riešenia a upravujú ho svojím vlastným pozmeňujúcim návrhom. Ale je to teda len malá kvapka v mori, ktorá trošku zlepší tento veľmi, veľmi zlý balík.
Ale poďme k rozpočtu. Konečne bol zverejnený a myslím si, že tým padla bašta argumentácie pána ministra, ktorý teda nám tu hovoril, že lex konsolidácia je teda len ta príjmová časť konsolidácie, že teda rozpočet prinesie a ukáže nám šetrenie na úrovni štátu, resp. škrtanie výdavkov, ktoré si jednoducho verejné financie nemôžu dovoliť, ale nič. Realita je, že v rozpočte žiadne šetrenie štátu na sebe nenájdeme. Práve naopak. A dovolím si teda trošku pár vecí z rozpočtu.
Tak úrad vlády bude mať v roku 2024 namiesto aktuálnych 953 zamestnancov 1 061. Nárast o 108 dobre platených zamestnancov. Ministerstvo regionálneho rozvoja a informatizácie nabobtná z aktuálnych 1 049, už to je obrovské číslo, pamätáme si, keď to bol len úrad vicepremiéra, tam boli 2-3 stovky maximálne. Ale a napriek tomu, že to strana HLAS a SMER zásadne kritizovali z opozície, tak z pôvodných teda 1 049, to narastie 1 271. Teda o vyše 150.
Ministerstvo vnútra - 39-tisíc, aj traja ľudia navyše a z tohto teda, ešte raz z čísla 39 003 je rozpočtovaných 39 895, teda o celých 892 zamestnancov viac. Podčiarknuté a zrátané cez všetky kategórie, tak počet verejných zamestnancov bude v roku 2024 451 845 osôb. To čítam z návrhu rozpočtu, to je číslo, ktoré je tam v tabuľke, čo je o 14 567 viac, ako očakávaná skutočnosť tohto roku alebo porovnajme to teda s rozpočtom, rozpočet-rozpočet, takže cca o 13 500 viac oproti rozpočtu 2023. Zasa, už tam boli nárasty, už tam si takto pred rokom aj pred dvomi pamätám, že som hovoril, že zase len tá štátna správa alebo verejná správa nabobtnáva. Takže navzdory všetkému, o čom tu pán minister rozpráva, ako je ťažká situácia, zasa o 13,5-tisíca zamestnancov viac. Pochopiteľne so všetkými platmi, so všetkými ďalšími náležitosťami.
A ja sa pýtam, toto je tá konsolidácia na strane štátu. Toto je to riešenie deficitných verejných financií na strane štátu? Kvôli tomuto bolo treba ešte viac zaťažiť všetkých a všetko, čo sa hýbe? Kvôli tomuto útočí minister financií na peňaženky občanov? Aby som bol objektívny, tu patrí skutočne kritika aj predchádzajúcej vláde, kritizoval som ju ja, ale pán minister tu nesedí, ale teda kritizoval ju aj pán minister. A ja sa ho teda pýtam, prečo teda potom robí to, čo vyčítal jeho predchodcom. A v miere, ktorá sa teda nijak nekryje s dostupnými verejnými zdrojmi. No... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil na predsedajúceho a hovoril mimo mikrofónu: Veď tak zastavte čas, počkáme chvíľu. Pán minister má právo ísť na vécko. Zastavme čas, počkáme ho, normálne že v kľude.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Podľa praxe, pán kolega, podľa praxe, ako sme tu mali vždy, pokiaľ iba na chvíľku odišiel pán minister kvôli hygienickým potrebám, tak sa to rešpektovalo. Skúsme počkať, on naozaj neodišiel za iným účelom, určite vás počúva. Ale pokiaľ na tom trváte, aby sme tu čakali, tak je to iba forma obštrukcie a myslím si, že je to pod vašu úroveň. Ale skúste sa nad tým zamyslieť. (Reakcie z pléna.) V poriadku. Samozrejme, že je to obštrukcia, ale... (Reakcia z pléna.) V poriadku. Takže počkáme na pána ministra.
Poprosím zastaviť čas pánovi poslancovi. (Ruch v sále. Smiech v sále.)Tak poprosím teda vrátiť kolegovi minútu 15, on si to zrátal, tak minútu 15.
Pán minister je medzi nami, vrátil sa. Veľmi ste, veľmi chýbali pánovi poslancovi Viskupičovi.
Takže ďakujem za túto formu obštrukcie, páni kolegovia, a verím, že sa už vrátime k serióznej diskusii.
Takže, pán poslanec, nech sa páči, pokračujte.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za vrátenie času.
Nie, podľa mňa normálne úplne pánovi ministrovi sme umožnili, teda aby fakt chvíľku mal pre seba. Je to normálne hygienické potreby sú normálne. Počkali sme ho ideme ďalej. Úplne v poriadku. Takže... Dobre, čiže ale poďme naspäť k téme. Skutočne, pán minister, ľuďom a firmám beriete takmer dve miliardy eur. Ročne toľko isto, aj v ďalšom roku, takisto aj v roku ´26. A výsledok? Rozhajdákate ich, proste nie je to riešenie problémov. Skutočne sa rozhajdákajú. Ale rozumiem, ono je to možno úplne inak. Vy za všetky tieto peniaze od všetkých občanov budujete svoju vlastnú armádu voličov. Čo nevidieť sú tu predčasné voľby a myslím si, že len slepý nevidí, že toto všetko smeruje k tomu, aby následne táto armáda voličov odovzdala hlas pánovi Pellegrinimu aaby sa koalícii takto podarilo obsadiť aj poslednú z troch najvyšších ústavných funkcii. Preto tá zhoda celej koalície pri zvyšovaní daní, odvodov, poplatkov. Preto zrazu aj strana SNS bez problémov sa chystá hlasovať aj za veci, proti ktorým kedysi bojovala.
Veď áno, niekomu sa berie, niekomu sa dáva a myslím si, že výpočty volebných stratégov nepustia. Ale zoberme si, urobme si znovu pohľad na rozpočet. Daňové príjmy podľa návrhu v rozpočte na rok 2024 oproti roku 2023 stúpnu o dve miliardy eur. To znamená, ľudia zaplatia o dve miliardy eur viacej. Nie k nule. Ľudia, samozrejme, platili kopu iných daní a platili as 16,8 miliardy spolu, ak si dobre pamätám. A chce a chce po nich štát, aby zaplatili ďalšie dve miliardy. A teraz rozpočet hovorí, že ako to teda vznikne. Takže 800 miliónov by malo byť teda z dane z príjmu právnických osôb. To sú tie daňové licencie atď. atď.
Ďalej, 55 miliónov daň vybraná zrážkou. Ďalších 230 miliónov navyše chce štát, chce získať zrážkou zo spotrebných daní - alkohol, tabak atď. No potom je tam položka v rozpočte, ktorá vlani sa v tej tabuľke ani nenachádzala. Že iné dane - 831miliónov. Takže toto dokopy teda je dve miliardy. Takže čierne na bielom, podčiarknuté v rozpočte, potvrdené.
Občania a firmy dostali medziročne na plecia ďalší náklad v hodnote dve miliardy. Fakt nie k nule, ale k tým 16,7 miliardy, ktoré zaplatili, zaplatia v tomto roku. Takže pre budúci rok bude to daňové zaťaženie 18,7 miliardy eur. Fakt si myslím, že nárast o dve miliardy alebo plánovaný nárast o dve miliardy je fakt brutálny. A ja si dovolím veľmi, veľmi pochybovať o tom, či sa tieto predpoklady podarí vláde naplniť. Ja som presvedčený, že pán minister bude veľmi prekvapený v budúcom roku. Už tu viac krát padalo, že teda zvýši sa optimalizácia, proste jednoducho tie statické prepočty nebudú sedieť. V Nemecku je, v Nemecku je kríza alebo teda je v poklese. Myslím si, že predpoklad 2,7-percentného nárastu ekonomiky pre budúci rok je veľmi optimistický. No fakt som zvedavý. Ako to, ako to bude v budúcom roku.
No ale teda tie dve miliardy sa v postate celé kompletne minú na plnenie populistických sľubov a všetky ostatné problémy zostanú, resp. sa ešte zväčšia. Fakt sa stačí znovu pozrieť do návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok, kde sa teda píše, deficit štátneho rozpočtu 7,6 miliardy eur. No v tomto momente už skutočne ani nový pán minister viac menej nemá komu čo vyčítať, lebo takisto túto krajinu zadlží o ďalších 7,6 miliardy eur za jeden jediný rok.
No v skratke, a teda aj po preštudovaní si rozpočtu konsolidáciu v konečnom dôsledku zaplatia len a len ľudia. A tieto dve miliardy sa minú bez vyriešenia čo i len jedného existujúceho problému. Ale čo je problém, priestor na riešenie sa zasa zúžil a grécka cesta sa zrýchlila. V tom s pánom ministrom súhlasím.
To Grécko je inak, ale dobrým príkladom dvakrát. Prvýkrát je teda jasnou ukážkou, ako končí nezodpovedná rozpočtová politika, ako to dopadne a tam je to tým kľúčovým, tou kľúčovou správou, že najviac problémov dopadne na tých najslabších. A Grécko si to vypilo až do dna a obávam sa, aby sme si aj my, Slovensko, nemuseli vypiť tento horký kalich až do dna. Ale druhýkrát je to Grécko dobrým príkladom preto, že dnes je ich hospodárenie oveľa lepšie a keby a keby Slovensko smerovalo ku dnešnému Grécku, bolo by to fajn. Len my sme na tom Slovensku vždy o niekoľko rokov za svetom. Takže my ešte ideme k tomu starému Grécku.
Poďme ďalší príklad. Niekedy je na pochopenie veci dobrý nejaký veľmi jednoduchý príklad pre ľudí. Príklad, ktorý na rovinu ukáže, ako štát vníma občana. No, bohužiaľ, málokto je pre štát lepšia dojná krava, ako sú motoristi. Aj preto že motoristov máme cez tri milióny. V podstate takmer každý dospelý človek. No a popri tom, že motoristi platia spotrebné dane, platia, samozrejme, dépeháčku za vozidlá a za opravy. Všetko, všetko. Napríklad ešte majú možnosť napríklad si kúpiť špeciálnu ŠPZ, alebo EČV správne, na svoje vozidlo, nejaké iniciály, mená, firmy alebo čohokoľvek. Štát to, samozrejme, umožní, ale poriadne mu to osladí. A, samozrejme, ide tuto takisto pán minister zvyšovať zo 165 euro poplatku za jednu takúto značku na 250. Máte auto, potrebujete dve. To znamená, z 330 na 500 eur. No ale keď si zoberieme, tak dôvod, prečo tie poplatky idú zvyšovať, píše, že sa teda dávno nezvyšovali, že teda je inflácia, treba ich zvyšovať, náklady rastú a čo ja viem čo všetko. Ešte to všetko ako Gábor rozprával, obvolajú. Valorizácia, nie zdražovanie, zvyšovanie. No ale tu nesedí ani len to, pretože jednoducho jedna z vecí, ktorá sa podarila bývalej vláde, je, že sme sa dokázali zbaviť toho drahého dodávateľa pôvodných značiek. A dnes to robí štát vo vlastnej réžii za výrazne nižšie ceny. Takže štátu náklady klesli, ale treba teda o 51 % to občanovi osladiť a zvýšiť. Toto takto to je. Takto nás ten štát vníma. Sme dojná krava, však sme si dovolili kúpiť auto, nemuselo byť ani nové, ale jasné máme ešte 500 euro na ďalšiu značku. Tak prečo, prečo by nám to štát nezvýšil. Takto by sa dalo pokračovať do zajtra. Ale aby som trochu bol vyvážený, v tomto momente naopak drobne pochválim pána ministra za pozmeňovák, s ktorým prišlo ministerstvo prijaté na výbore pre kultúru a média, ale veď nevadí. Drobne vylepšuje problémy, ktoré ten návrh má. Len by to teda chcelo pokračovať. A preto som si dovolil pripraviť a následne zdôvodním tri pozmeňujúce návrhy, ktoré by teda dokázali trošku vylepšiť tento návrh. Trošku zľahčiť život občanom, trošku tú ich peňaženku ochrániť. No bolo by ideálne, keby si ich dokázala koalícia osvojiť a bol by vlastne tento balíček pre občanov aspoň o niečo znesiteľnejší. Takže skúsim odôvodnením. A nakoniec teda ešte prečítam samotné znenie.
Takže v mojom prvom pozmeňujúcom návrhu vypúšťam článok, ktorý zavádza alebo znovu zavádza minimálnu daň pre právnické osoby. To sú tie dobré známe daňové licencie, ktoré sa teda viažu na obrat a bude to ďalšie zaťaženie špeciálne malých firiem. Relatívne nových firiem. Firiem, ktoré bojujú a možno ešte nie sú ziskové, alebo fakt proste sú v ťažkom prostredí a nedokážu byť ziskové. Toto môže byť presne tá kvapka, ktorá povie, že vzdávam to zatváram firmu končím. Takže vyraďujem článok, ktorý zavádza, zavádza tieto daňové licencie.
Ďalšia vec. Takisto po dlhom, dlhom boji sa nám podarilo znížiť DPH v gastre, ktoré teda bolo však ťažko skúšané. Všetkými týmito krízami. Hlavne teda tou covidovou, a tak sa podarilo na podávané nápoje a jedlá teda dať 10 %. Túto vláda tú časť na nápoje alkoholické teda presúva na 20 %. A jednoducho ja to vraciam naspäť. Kto trošku pozná gastrobiznis, tak veľmi často je to tak to jedlo so všetkou tou prácou okolo toho, máte tak-tak na prežitie. A zarábate niečo na tých nápojoch, na tom alkohole okolo toho. Tak teraz zasa si štát povedal, že treba ich zasa ničiť. Treba im to zasa sťažiť. A sťaží im to dva krát, pretože sa ešte aj spotrebná daň bude zvyšovať. Takže toto, toto vyraďujem.
Takisto už len veľmi rýchlo k RTVS. Myslím si, že v dobe, keď koalícia útočí na slobodu, chce zrušiť špeciálnu prokuratúru, tak dávam návrh, aby teda z tých 0,12 sa to zvýšilo naspäť aspoň na tých 0,15, čo by umožnilo zachovať nezávislosť RTVS. To bol prvý pozmeňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci návrh, to tu už padlo, takže len veľmi rýchlo. Je veľmi škodlivou zmenou zníženie odvodov do druhého piliera z 5,5 % na 4. Takže vraciam to naspäť. Vyraďujem tento článok.
Takisto len veľmi rýchlo ku bankovému odvodu. Tých drakonických 30 % to je proste extrém. To sa jednoducho nerobí. To je proste štátne výpalníctvo. To sa nejak inak nedá nazvať. Tak zasa v rámci nejakej konštruktívnosti tak dávam návrh, aby sa to aspoň znížilo na polovicu. To znamená výšku, výšku osobitného odvodu, tak ako bola navrhnutá, znižujem o polovicu alebo na polovicu.
A posledný posledný pozmeňujúci návrh sa týka kryptomien. Myslím si, že aj toto už bolo povedané. Mám asi posledných dvadsať osem sekúnd. Takže zasa posledný pozmeňujúci návrh robí to, že vyraďuje články, ktoré vlastne odstraňujú tu našu zmenu, ktorá by priniesla zníženie zdaňovania kryptomien a investícii. A teraz to vláda chce zrušiť, takže vyraďujem články, ktorými sa to ruší. To znamená, zostal, by zákonný stav tak, ako bol prijatý na sklonku minulej vlády. A pomohol by Slovensku stať sa za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Igor, vážený pán minister alebo bývalý minister financií, no vyrobil si dva rozpočty. K jednému sa hrdo hlásiš k tomu, ktorý sa ti podaril, je to prirodzené, a teda považuješ ho za svoj úspech. Áno, tie čísla v ňom boli pekné. No potom je tu rozpočet za rok ´23, ktorý si tiež robil, tiež si pod ním podpísaný, len teda sa až tak nevydaril. K nemu sa teda absolútne nehlásiš. Tváriš sa, ako keby si ho hádam ani nerobil. Tak neviem.
No mám tu len jednu, jedno prirovnanie k tomu. Pokiaľ viem, tak máš dve deťúrence a teraz hypoteticky, ak by teda jedno bolo veľmi šikovné, úspešné a to druhé povedzme, že teda možno trošku menej šikovné, tiež by si to tak robil, že by si úplne selektívne vnímal len jedno a to druhé by si si nejak akoby nevšímal?
Ďakujem.