Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, až tak prvý som nechcel ísť. (Smiech v sále.) Teraz neviem, či si mám stratiť poradie, ale nuž dobre, chcem sa dneska strihať, tak už to odbijem.
K tomu ja, k tej mojej téme, čo sme teda načali, a skúsim ju rozviesť trochu, aj tie dividendy a prečo sú dôležité. A priznávam, že mám čiastočne v tom aj konflikt záujmu, lebo podnikám tak, že si môžem vyberať...
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, až tak prvý som nechcel ísť. (Smiech v sále.) Teraz neviem, či si mám stratiť poradie, ale nuž dobre, chcem sa dneska strihať, tak už to odbijem.
K tomu ja, k tej mojej téme, čo sme teda načali, a skúsim ju rozviesť trochu, aj tie dividendy a prečo sú dôležité. A priznávam, že mám čiastočne v tom aj konflikt záujmu, lebo podnikám tak, že si môžem vyberať dividendy, hej, čiže priznávam, že som mierne v konflikte záujmu. Skôr ako poviem, tak len poviem takú poznámku, som sa akurát dočítal, že Bašternákovi dovolili obnovu procesu ohľadom toho jeho zhabaného domu. Toto je úplne fantastické, že kam sa, kam sa rútime a kam smerujeme. Naozaj je to pekne načasované. Tu len spomeniem, že ja poznám príbeh jedného starého 90-ročného pána, ktorému desiatky rokov ničili život na Železnej studničke a nikto nič. Nikto nič. Žiadna obnova konania. Ale pri Bašternákovi sa zrážajú opätky.
Takže skúsim meritórne k tomu návrhu, ktorý pojednáva o viacerých skutočnostiach, boli tu už rozoberané a všetky alebo väčšina z tých skutočností, ktoré tam sú, pôsobia na to, že kto sme a čo sme, a ako sme vnímaní. My čo sme boli aj ďalej ako v Malackách, vieme, že aký je pohľad na krajinu zvonku, hej, že teda, že prečo niekto sa vôbec interesuje o nejakú krajinu a čo teda mu to akože nastraží to ucho, hej? Častokrát to býva jedlo alebo aj sex, ale to vždycky každý zdvihne oči od stola, ale pri tých, podnikateľskom priestore je, tie kondície, tie, že čo to je za krajinu a ako sa tam, aké je tam podnikateľské prostredie. A tu chcem upozorniť, že naozaj sme sa pretancovali na tak tenký ľad, ktorý nemá šancu nás udržať z pohľadu nejakej atraktivity. Bazálnej atraktivity. Viete, možností, kde investovať, je naozaj strašne veľa, kde môžte ísť a že ako presvedčiť niekoho, že zrovna sem, je, už začína byť nadľudská úloha.
Ja vám poviem taký príklad troch mladých chlapcov, ktorí v 90. rokoch išli meniť svet a napadlo ich, že idú predávať autá do Číny. Viete, keby ste to povedali dospelým ľuďom, že idú predávať autá do Číny, tak povedia, že to sa nedá, ale pre mladých chlapcov nebol nikdy nič žiaden problém, tak povedali, ideme do toho. A aj kvôli tomu, nielen že len kvôli tomu, sa Slovensko stalo automobilovou veľmocou, lebo sa ten projekt nakoniec nejakým spôsobom aj podaril. A ten z tých troch mladých ľudí, ten najstarší, najskúsenejší, ten Číňan urobil takú fintu, ktorá vlastne zjednodušene, nechcem to nejak dlho rozoberať, urobil to tak, že išli sme kupovať Volkswageny, Passaty z Devínskej Novej Vsi, ktoré stáli nejakú sumu. Ja už si ju jednak ani nepamätám a jednak ani nie je dôležitá pre to, čo chcem povedať, ale dajme tomu, že nech to bolo 10-tisíc dolárov. On, ten Číňan nahovoril čínsku firmu v Číne, že vie o tom, že sa dajú na Slovensku kúpiť autá za 6-tisíc dolárov. A ja som mu vtedy hovoril že, tak už som to prezradil, že ja som bol jeden z tých troch (povedané so smiechom), a ja som mu vtedy povedal, že ale nerob, že to je čudné, že potom sa budú hnevať, nieže sem prídu. A on vraví, nie, neboj sa, tak sa to robí. Lebo oni už keď sem prídu, tak už potom budú musieť niečo kúpiť a neboj sa, bude to win-win, každý na tom niečo zarobí. A presne tak to dopadlo. Lebo keby sme, on vtedy nepovedal, že vie také autá zohnať, oni by sem neprišli. Tým, že ich takto nalákal, sem prišli, to, už keď tu boli, si to rozmenili na drobné a naozaj zistili, že sa to oplatí a otvorila sa jedna veľká, veľká linka na export áut do Číny v týchto 90. rokoch. Ale vzniklo to celé na tom, celé to vzniklo na nejakom, a chcem povedať, že malé lži, nebola to ani taká, taká malá upravená skutočnosť, tak to nazvime, dobre? A dávala, a taká vie byť zárodkom toho, že tam na konci je aj nejaký výsledok.
A to je presne to, čo chcem, pán minister, povedať, ja dlho nebudem, ja ani nevyužijem tých desať, desať minút. To som chcel, že tie dividendy môžu byť takým parametrom, ktorý zdvihne oči od stola u ľudí, ktorí vedia vyrábať peniaze. Lebo to treba vedieť vyrábať peniaze. Míňať vie každý, vyrábať je o niečo zložitejšie. A teda, že kedy by oni zdvihli tie oči od stola, keby si povedali, že je tu nejaká krajina, ktorá má tu korporátnu, tú daň z dividend, to dvojité zdanenie, tú psychologicky tak nie celkom dobre vnímanú daň, nízku, resp. žiadnu.
Kolega Sulík to tu spomínal, že ako, aký efekt malo zníženie dane z dividend na nulu, hej, že dane z príjmu skočili na dvojnásobok. A vy si zoberte potom, že z čoho viacej vyťažíte, hej, že z tej dvojnásobnej dane z príjmu, alebo zo zvýšenej dane z dividend, hej? Matematicky vám to asi vyjde, myslím si, že určite v prospech tej dane z príjmu.
Čiže čo tým chcem povedať? My už nejakú máme, hej? Nie je ani najnižšia, ani najvyššia. Je niekde tam, kde sa plus-mínus môžme v týchto intenciách hýbať. Ešte stále je to ako tak atraktívne. Som rád, že upúšťate z toho, že chytáte zdaňovacie obdobie, ktoré je teraz, a idete iba zdaňovacie obdobie, ktoré nasleduje. Ale aj tak by som si dovolil vás poprosiť, že či by sme sa nezamysleli nad tým, že čo s tou krajinou? Viete, že naozaj to nevyzerá z vonku, lebo to sa tak hovorí, že pozri sa z vonku očami toho druhého. To nevyzerá, nevyzerá najlepšie. Máme dane vysoké, máme Che Guevaristu podpredsedu parlamentu, máme socialistu premiéra, no kto by tu šiel? Viete, ešte ho okradnú s tým, čo sem príde, nieže by tu niečo zarobil. A kebyže chceme udržať tú atraktivitu toho, tej malej krajiny v strede Európy, nejakú investičnú atraktivitu, tak by som bol veľmi opatrný v tých nástrojoch, hej? V tých, tých, jednoduchom dvíhaní daní však zaplatia, majú dosť. Naozaj to tak nefunguje, hej? V tom svete, v ktorom sme, to tak nefunguje a my máme veľký problém. My nie sme ani Čína, my nemáme miliardu spotrebiteľov, my nemáme ani more, nemáme ani ropu, nemáme dokopy nič, hej? Tak musíme byť o to opatrnejší v tom, aké nástroje zvolíme na to, ako byť atraktívny v tom, v tej súťaži hospodárskej, ktorá tu teraz je.
Takže ak by som len tento príspevok využil na to, tak ten apel by som dal. Je kde inde, je kde ako a tie 3 % v tom výnose, ja neviem, či vám pomôžu. Z toho sa nestrieľa, nedelí, nenásobí, ale ten imidž proste, určite mu nepomôže, dokonca si dovolím tvrdiť, že to budú najdrahšie 3 % zvýšenej dane, aké kedy môžu krajinu pro futuro akože stáť, hej, že pri nejakom rozhodovaní, že či zrovna do toho Slovenska pôjdem. Tak len toľko som chcel.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis