Videokanál klubu

Pozdravujem kolegov. V súlade s § 73 ods.1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená gestorským výborom ako spravodajca. Chcem teda povedať, uvedeného zákona tlač 247, chcem povedať, že teda návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky potrebné náležitosti. Obsahuje tiež stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva a z jeho znenia je úplne zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc oprávnení, ktoré, prepáčte, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Okej.

Pani Záborská, 20 minút ste tu vysvetľovali, prečo je strašne dôležité a pre koho, ako, aby boli teda, aby bolo v rodnom čísle jasné, že či išlo pred tou zmenou o ženu, alebo muža, respektíve s akým orgánom medzi nohami sa ten človek narodil, lebo úradníci a zdravotné poisťovne bez toho, fú, tak to by bola katastrofa, keby túto informáciu nemali, lebo oni si to nevedia, samozrejme, inak zariadiť, že? A ja celú dobu rozmýšľam, že koľko to chce snahy a príprav takéto hlúposti nazbierať na 20 minút. A vy dokážete nekonečne veľa vystupovať a nekonečne veľakrát to podávať, teda, prepáčte, z môjho pohľadu také akože naozaj že banálne hlúposti, že nie argumenty reálne, a ja, ale ja tam stále nepočujem, že komu toto pomôže, ako konkrétne, že jeden prípad, že, prosím vás, vysvetlite mi, keď sme tu počuli Luciu Plavákovú a tie príbehy, vysvetlite mi, prosím vás, keď jeden človek, ktorý trpí v tejto homofóbnej spoločnosti slovenskej, má prísť na úrad alebo do banky a tam má nejakým spôsobom, vyzerá ako žena, ale musí mať napísané v tom preukaze, že však sa narodila ako muž. Že prečo vlastne treba, prosím vás pekne, tú ženu týrať, komu to pomôže, že ona musí vlastne znova a znova v tejto homofóbnej spoločnosti postupovať tzv. coming out a potom takí ako vy sa budete vyjadrovať, jak to nie je v poriadku a jaké je to choré. Ja by som vám chcela pripomenúť, pani Záborská, vy tak rada chránite tie deti, tak ja by som vám chcela povedať, že aj toto sú deti, aj tieto deti treba chrániť. Aj to sú niekoho deti. A netreba deti chrániť, len kým sa narodia, aj potom, keď žijú svoj život, treba to proste tolerovať. Nijak vás to neohrozuje, nikomu to nevadí, nikomu neubližujú, žijú si svoj život, nič nás do toho neni. Vykašlite sa na to a starajte sa o seba a nie o iných! Urobíte najlepšie, ako môžte.

Ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom za reakcie formou faktických poznámok. Nestihnem reagovať na všetkých, tak skúsim na pána Vašečku. A zaujal ma ten príklad s vrecom cementu, ktorý muž unesie a žena neunesie alebo môže mať problém, a teda že Zákonník práce chráni, chráni ženy. Jednak to neplatí úplne, sú ženy, ktoré v pohode zvládnu vreco cementu, a sú muži, ktorí nezvládnu. Len teda skúšam pochopiť, že či naozaj toto je ten problém, ktorý chcete vaším návrhom riešiť, že transrodový muž, ktorý bol pôvodne žena, a teda fyzicky nie je tak disponovaný, bude pracovať v stavebníctve a preukáže sa mužským rodným číslom, tak sa vyhne tomu, aby nosil vrecia cementu? Že neexistujú, neexistuje nejaké jednoduchšie riešenie, napríklad že keď nemám fyzickú dispozíciu alebo nechcem nosiť vrecia cementu, tak sa nezamestnám v práci, kde sa vyžaduje nosenie vriec cementu? Ako to, myslím, že to by šlo aj bez zmeny zákona.
Ďalej ste povedali, že aby sme nevylučovali to, čo je základné a jasné, teda muž a žena, ale veď áno, to nikto nespochybňuje, že sú muži a ženy, ako povedala pani poslankyňa Plaváková, sú ale ľudia, u ktorých to nie je úplne jasné na základe ich pohlavných znakov, a sú ľudia, ktorí majú inú identitu, ale tí muži a ženy existujú a možno to bude znieť prekvapivo, oni existujú aj v tých krajinách, kde existujú identifikačné čísla, z ktorých nevyčítate, či ide o muža, alebo o ženy. A ak sa raz u nás zavedie takýto neutrálny identifikátor, tiež to nebude znamenať, že prestanú existovať muži a ženy. Budú naďalej existovať.
A, pán poslanec, Horecký, ak sa o niečom viacej hovorí, to neznamená, že sa reálne tak viac ľudia správajú, tak príklad s násilím na ženách... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu novely zákona o rodnom čísle, ktorý má znemožniť dokončenie tranzície z právneho hľadiska.
Nemyslím si, že pán poslanec Vašečka alebo pani poslankyňa Záborská nemajú inú agendu, a teda riešia iba boj s queer ľuďmi, ako tu zaznelo. A naozaj verím tomu, že oni to nevnímajú tak, že by, že by cítili nejaký hnev alebo, alebo nenávisť, ale ten ich návrh zákona, zákona svedčí o niečom inom, resp. reálne ten návrh zákona môže spôsobiť a už aj spôsobuje niečo iné.
Pán poslanec Valášek vo faktickej povedal, že teraz nie je vhodný čas prichádzať s takouto agendou, s takýmto, s takýmto návrhom zákona, lebo veď máme tu snahu vládnej koalície totálne ovládnuť štát, rozložiť právny štát, rozložiť, teda ovládnuť verejnoprávne médiá, tak teraz nie je tá vhodná doba. Ja nemám veľmi rád tento argument, že teraz nie je vhodná doba, lebo to sa tak striedavo používa aj v kultúrnych vojnách, že tak teraz nie je vhodná doba na to, aby sme riešili registrované partnerstvá, alebo teraz nie je vhodná doba na to, aby sme riešili, riešili potraty, alebo, alebo rodné čísla. Myslím si, že tento návrh zákona je problém. Nie, nie preto, že teraz nie je vhodná doba a že môže zasiať nejaké sváry v opozícii medzi jej konzervatívnejšou a registro... liberálnejšou časťou. Problém je pre svoj obsah, ktorý reálne môže ublížiť niektorým, niektorým ľuďom.
Priznám sa, že v týchto tzv. kultúrnych vojnách alebo kultúrno-etických otázkach sú témy, kde rozumiem predkladateľom, pani poslankyni Záborskej, pánovi poslancovi Vašečkovi, napr. pri téme potratov alebo, alebo ochrany života, aby som použil ich terminológiu, je tam reálne konflikt dvoch alebo viacerých rôznych práv a jednotlivé skupiny sa prikláňajú na tú alebo na onú stranu a kladú väčší dôraz na to alebo, alebo iné právo, či už je to teda právo na život nenarodeného dieťaťa, alebo, alebo právo ženy na súkromie a na dôstojnosť a na možnosť rozhodovať o svojom živote. A právna úprava sa snaží nájsť medzi tým nejakú, nejakú rovnováhu, ale je v zásade normálne, že niekto, niekto vidí ako oveľa silnejšie jedno alebo druhé právo. Dokonca, až na nejaké výnimky, si myslím, že aj jedna aj druhá strana uznáva existenciu oboch práv, akurát sa ten ich konflikt snaží vyriešiť iným spôsobom.
Ale potom sú tu témy, ktoré sa týkajú LGBTI ľudí a tam celkom, celkom nerozumiem tomu, tomu nasadeniu, s ktorým sa predkladatelia púšťajú, púšťajú do boja, lebo tam to nie je konflikt práve. Tam živí ľudia sú iba na jednej strane a na druhej strane sú predsudky ľudí, ktorí ich majú voči, voči iným ľuďom, ktorí si myslia, že iní ľudia by mali žiť inak, ktorí si myslia, že tí iní ľudia, keď sa nesprávajú v súlade s ich predstavami a predsudkami, tak páchajú hriech a mali by sme im to sťažiť. A toto je návrh zákona z tej druhej kategórie, kde teda nerozumiem, prečo s tým predkladatelia prichádzajú a koho tým chcú reálne chrániť, aký reálny problém chcú riešiť okrem tých spomínaných predsudkov.
A aj v rámci tejto kategórie sú rôzne, rôzne postoje alebo teda rôzne typy návrhov. Niektoré návrhy alebo, alebo postoje smerujú k tomu, že sa nebude meniť status quo, že teda nepriznáme párom rovnakého pohlavia právo, aby si inštitucionalizovali svoj zväzok a aby či už formou registrovaných partnerstiev, alebo, alebo manželstiev mohli používať zo strany štátu inštitucionálnu ochranu, akú požívajú páry rôzneho pohlavia. Takže tam ide o zachovanie toho stavu. Ale tento návrh ide ďalej. Tento návrh poškodzuje transrodových ľudí oproti súčasnému stavu. Znižuje úroveň ich práv, komplikuje, komplikuje iným život. A teda zasahuje naozaj asi tú najzraniteľnejšiu skupinu, tú najzraniteľnejšiu menšinu, menšinu v rámci, v rámci menšiny.
Ja som bol po vražde na Zámockej, krátko nato bol Filmový festival inakosti, ktorý je venovaný tvorbe o živote LGBTI ľudí. Videl som niekoľko filmov a to, čo ma tam zaujalo, je, že tie filmy, ktoré boli alebo o gejoch alebo lesbách, tak popisovali život párov, ktorí s výnimkou toho, že boli to páry rovnakého pohlavia, bol to normálny život, ako majú aj páry rôzneho pohlavia. Riešili presne tie problémy súžitia, praktického života, ako riešia páry rôzneho pohlavia, len teda zhodou okolností to boli, to boli buď pár gejov alebo, alebo pár, pár lesieb spolu žijúcich. No ale bol tam aj film o transrodovej, transrodovej osobe a ten bol, ten bol taký tragický. Tam ste cítili to nešťastie, ten problém. To nebolo, nebolo, že rieši presne tie problémy, aké rieši väčšinová spoločnosť, oni majú problém už s tým, akí sú. Sú vystavení šikane zo strany, strany okolia. Verím tomu, že ani pán Vašečka, ani pani Záborská by sa v osobnom kontakte nesprávali nejako pohrdlivo alebo urážlivo, keby stretli transrodovú osobu, ale oni to zažívajú. Oni to zažívajú ešte v väčšej miere ako gejovia a lesby, ktorí to zažívajú tiež niekedy, ale transrodové osoby sú na tom ešte horšie. A sú na tom horšie aj z hľadiska svojho vlastného pocitu, že dokonca a aj v situácii, keď ich okolie prijíma a keď ich, keď ich miluje najbližšia rodina, tak majú problém sa s tým vysporiadať a nie zriedka končia tieto prípady, prípady sebevraždami. Tak akékoľvek návrhy vo verejnom priestore, ktoré povzbudzujú predsudky voči nim, im ubližujú. Už samotný fakt, že sa, že sa o tom, o tom hovorí.
A teda asi nie je náhoda, že keď v roku, začiatkom roku 2023 mal Igor Matovič takú náladu, že začal bojovať proti transrodovým osobám, tak si zobral za cieľ ich. Nezobral si celú LGBTI komunitu, zobral si, zobral si ich a ukazoval, že akí sú, akí sú oni nenormálni. Ja opäť si nemyslím, že by pani poslankyňa Záborská alebo pán poslanec Vašečka zdieľali tú formu, s ktorou to Igor Matovič vtedy robil, našťastie potom mu to odpadlo od chuti, ale to sú tiež kamienky, kamienky do skladačky, ktorá robí život transrodových osôb ťažkým, už aj bez toho, už aj, už aj v situácii, keď ich, keď ich okolie, najbližšie okolie prijíma takých, akí sú. A to šťastie nemajú všetci.
Pán poslanec Mikloško hovoril o tom, že teda si myslí, že, alebo si myslel, že predkladatelia sú vedení tými informáciami zo zahraničia, ktoré sa týkajú tranzícií mladých neplnoletých osôb alebo teda nejakých osôb, ktoré by z nejakej roztopaše chceli zmeniť pohlavie. Ja si naozaj nemyslím, že by niekto, niekto úplne z roztopaše chcel podstúpiť trazíciu. To je názor, ktorý vyplýva z neznalosti, z reálnej neznalosti toho, ako tí ľudia žijú, čím si prechádzajú, ako trpia, ako to vníma, vníma ich okolie, a teda nie je to jednoduché ani pre nich, ani pre ich najbližšie okolie.
A teda tento návrh nerieši ani to, či možno, alebo nemožno podstúpiť tranzíciu, lebo nezakazuje, nezakazuje podstúpenie tranzície. Nerieši ani tú otázku, ktorá bola diskutovaná v minulom volebnom období a ktorú teraz alebo nateraz uzavrela pani ministerka zdravotníctva Dolinková, keď v rámci predvolebnej kampane výmenou za podporu SNS pre Petra Pellegriniho pred druhým kolom stiahla, stiahla tie štandardy, takže naďalej je potrebné, potrebné lekárske, lekársky zákrok. Nie je možné, možné bez toho podstúpiť tranzíciu. Ale ak bude schválený tento zákon, tak nebude možné tú tranzíciu právne dokončiť tým, že si osoba, ktorá podstúpila tranzíciu, zmení rodné číslo. Bude musieť, musela by doniesť genetický dôkaz, že je biologicky to druhé pohlavie, teda že už nemá chromozómy XY, ale XX, čo teda žiadna lekárska tranzícia nezabezpečí. Ani dnes to nie je masovo využívané, ale teda by ma tak zaujímalo, že kto potom bude toto ustanovenie zákona, zákona využívať. Že niekto, komu pri narodení omylom zapísali nesprávne pohlavie a teraz on si až v dospelosti všimne, že, á, vlastne ja tu mám nesprávne zapísané, zapísané pohlavie, alebo teda rodné číslo z hľadiska pohlavia, tak sa pôjde si dať urobiť genetické testy a... Čiže reálne to bude koľko? Traja ľudia to využijú alebo, alebo koľkí? Ale ľuďom, ktorí tranzíciu podstúpia a nebudú si môcť zapísať, zapísať zmenu rodného čísla, tak... tak budú mať napr. v občianskom preukaze, že sú muž a budú mať ženské rodné číslo, alebo, alebo naopak? V akomkoľvek kontakte, kde sa preukazujete dokladmi, tak sa budete vystavovať začudovaným pohľadom, že a nemáte tam, nemáte tam chybu v tom, v tom doklade? Lebo to bude jediný praktický dôsledok pri komunikácii s úradmi alebo v banke, alebo kde dávate občiansky, občiansky preukaz.
A pán poslanec Vašečka sa snažil v úvodnom vstupe v dôvodovej správe popísať nejaké situácie, kde treba rozlišovať muža a ženu, ale ja sa pýtam, že kde je ten reálny problém. Keď lekár poskytuje transrodovej osobe starostlivosť, tak nevie, akú lekársku starostlivosť jej má poskytnúť, a keď bude tam mať rodné číslo, tak už bude vedieť? Len na základe toho? Alebo nevieme to rozlíšiť v pracovnoprávnych vzťahoch a v sociálnom zabezpečení? A keď mám v občianskom nejaký údaj o pohlaví a ten sa bude líšiť od údaja, ktorý bude na rodnom čísle, tak podľa čoho sa bude postupovať? To ten návrh, to ten návrh nerieši.
A pár rokov dozadu tu bola úvaha, že rodné čísla budú nahradené nejakým neutrálnym identifikátorom, z ktorého nebude možné vyčítať ani pohlavie, ani vek. Každý bude mať nejaké, nejaké číslo. Bol dokonca pripravený návrh zákona. Myslím, že bol na to nejaký európsky projekt, pár miliónov eur sa na to, na to minulo. Nakoniec, nakoniec z toho nebolo nič. Ja som vtedy bol k tomu taký dosť skeptický, lebo tak že načo meniť veci, ktoré máme zaužívané a ktoré, ktoré fungujú, ale tak prinajmenšom by sme sa vyhli tejto diskusii, lebo v niektorých iných krajinách nemajú identifikátor osoby, z ktorého je možné napr. určiť jej pohlavie alebo vek. A keď sa tak nad tým zamyslím, tak naozaj nie je nevyhnutné, aby niečo takéto, takéto existovalo a aby sme, aby sme si so sebou, so sebou niesli túto, túto stopu.
Aj keď, áno, bude sa to potom ťažšie pamätať, ale, ale, ale asi by to bolo aj vzhľadom na tento, v úvodzovkách, problém, ktorý tu riešime, lepšie riešenie mať bezpríznakový neutrálny identifikátor, nejaké identifikačné číslo a nie, nie rodné číslo.
Ja sa nechcem nejako vŕtať v motívoch. Povedal som to párkrát aj vo faktických, vo faktickej poznámke, v motívoch, pre ktorý pani predkladateľka a pán predkladateľ prišli s týmto návrhom. A ten spôsob ich vystupovania nie je nenávistný, tak ja verím tomu, že oni subjektívne nepociťujú nenávisť voči iným osobám, voči, voči transrodovým osobám. Ale ešte raz musím zopakovať, že ten ich návrh transrodovým osobám a ich blízkym reálne ubližuje. Ubližuje tým, že povzbudzuje tie mýty. Už to, že sa o tom, o tom hovorí, môže transrodových ľudí poškodiť, stigmatizovať, môžu to vnútorne ťažko, ťažko niesť, že oni sú zase riešení ako nejaký problém, akoby oni predstavovali nejaký, nejaký problém pre štát, pre spoločnosť, pre ostatných ľudí, pričom to tak nie je a ak ten zákon bude schválený, tak im bude ubližovať aj reálne v ich praktickom živote.
Pán poslanec Vašečka hovoril, že nepopiera, že ľudia majú rôzne životné situácie, ale ten ich návrh to fakticky popiera. Lebo problém, ktorý riešia transrodové osoby, je, že ak sa rozhodnú, a to tiež nie je zo dňa na deň, to tiež v nich dozrieva, ak sa rozhodnú teda, že zmenia pohlavie, podstúpia, podstúpia tranzíciu, tak je to veľmi komplikovaný, veľmi zložitý proces, čo musia absolvovať, ako vôbec k tomu dospejú, ako to povedia, povedia ľuďom vo svojom okolí. A keď prekonajú všetky tie byrokratické prekážky, tak pred tou cieľovou rovinkou im vy dáte prekážku, ktorú nie je možné preskočiť, nie je možné preliezť, nie je možné podliezť ani, ani obísť. A máme tu skupinu ľudí, ktorá už takúto zmenu rodného čísla podstúpila a tú budeme mať aj naďalej, lebo teda nejdete cestou retroaktívnou zatiaľ, aby ste im nariaďovali, aby si naspäť zmenili, zmenili to rodné číslo, ale teda bohvie, bohvie čo ešte, ešte príde a teda čo bude, čo bude s tými ľuďmi a či neprídu aj nejaké ďalšie návrhy, ktoré budú úplne znemožňovať tranzíciu, nielen tranzíciu v otázke jej dokončenia z právneho hľadiska a z hľadiska rodného čísla.
Pán poslanec Vašečka tu spomínal propagandu, že propaganda akceleruje také správanie. To podľa mňa je zase len nejaký mýtus, že pod vplyvom propagandy ľudia budú mať tendenciu si meniť, si meniť pohlavie. To je, áno, to je argument typu, že keď sa začne hovoriť o domácom násilí a násilí na ženách, tak pribúda tých prípadov, ale tých prípadov nepribúda, to len my sa o nich viac dozvieme, lebo sa o nich viac hovorí. Ale niežeby, niežeby to reálne pribúdalo a to je, to je, myslím, tento prípad.
A chcel by som dať v zmysle rokovacieho poriadku návrh nepokračovať v tomto, v rokovaní o tomto návrhu zákona, a teda žiadam pani spravodajkyňu, aby to zaevidovala a dala o ňom hlasovať, a zároveň dávam doplňujúci návrh na to, aby bol tento návrh zákona v prípade, že bude postúpený do druhého čítania, pridelený aj výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, keďže ide o tému, ktorá sa ľudských práv výsostne týka.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Odpoviem kolegovi Grendelovi, ako to ja čítam tú hru. Nehovorím, že do toho vidím, ale zvonku sa mi to tak nejakým spôsobom javí. Keď bude nemocnicu stavať ministerstvo obrany, tak bude časť tej výstavby podľa môjho názoru v nejakom utajenom režime a ten umožní skrátiť lehoty na výstavbu obstarávania a podobne, čo by možno ministerstvo zdravotníctva spôsobilé urobiť. To znamená, podľa môjho názoru je to taký nejaký fast trek k postaveniu nemocnice. Jasné, so všetkými pochybnosťami, ktoré budú na to nalepené. Veď predsa minister Kaliňák, keď ešte bol ministrom vnútra, postavil nemocnicu sv. Michala, o ktorej teda lietajú ešte stále hromady trestných oznámení a vyšetrovaní, čo všetko sa pri tej výstavbe nemocnice nepodarilo.
Ďakujem pekne Anke Záborskej za komentár. Ak hovoríme o poste ministerky zdravotníctva, tak SaS-ka si myslí, že by na tom mieste mal byť niekto iný, pretože za toho pol roka sa toho veľa nespravilo. Akurát tie dôvody, ktoré boli doteraz vyčítané pani ministerke, by mali byť sformulované inak. Práve tak, že sa nič neurobilo, nieže sa napríklad nepostavili Rázsochy, lebo za to ona nemôže.
No a na záver, kolega Baláž, veľmi pekne ďakujem a podporujem túto tému, keďže som človek, ktorý prišiel zo samosprávy a zo samosprávneho kraja, môžem povedať, že samosprávy sú spôsobilé robiť ten prenesený výkon štátnej správy, akurát ho treba jasne popísať, tie kompetencie tým krajom treba dať a okrem tých kompetencií na základe ústavy je potrebné, aby s tým preneseným výkonom išli aj peniaze, teda zdroje. Samosprávne kraje momentálne nedostávajú v rámci preneseného výkonu štátnej správy žiadne peniaze v oblasti zdravotníctva.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Oskar, veľmi vecná a dobrá, dobrý príspevok do, do tejto diskusie. Ten proces nie je v poriadku a s tým absolútne s tebou súhlasím, toto malo ísť riadnym procesom. Chápem, že teraz sa už nebavíme o procesnej stránke, ale ono sa to na to postupne nadviaže. Toho, čo sa ja najviac obávam, je to, čo príde v druhom čítaní, lebo nie všetky pozmeňováky sme zatiaľ videli a ono keď sa objavia v utorok ráno na stole, tak možno budeme všetci prekvapení. Ale plne súhlasím, a máme aj v SAS-ke podobný postoj k tomuto zákonu, že upravuje niekoľko zmysluplných vecí, hýbe sa správnym smerom, na rozdiel možno od iných sektorov tieto návrhy v tomto, v tom, v tomto zákone sú, idú správnym smerom. Možno by som sa aj pridal k pánovi poslancovi Balážovi, že zdravotníctvo by nemala byť tá téma, kde by sme sa mali tuná teraz na politike vybíjať, ale skôr by sme mali hľadať, ako sa tie veci dajú zlepšiť. A v prvom rade sa dajú, pani ministerka, zlepšiť lepším procesom.
Ďakujem.

Pán poslanec Krátky, oceňujem ten analytický prístup a teda že poďme sa baviť, poďme sa baviť o číslach, alebo tá debata by mala byť založená na nejakých faktoch. Otázka je len, že v tejto téme nie sú čísla, ktoré by boli spoločne zdieľané, ktoré by boli akceptované všetkými, všetkými stranami. A rovnako tak nevieme celkom presne povedať, že aké je to dobré číslo. Že teda ak sa porovnávame s inými krajinami, kde je menšia hustota medveďov vzhľadom na nejakú územnú jednotku, znamená to, že tam je to normálnejšie, alebo u nás je to normálnejšie? A ani neviem, či to je možné vždycky, vždycky takto mechanicky porovnať. A neviem teda, že či si niekto, niekto sľubuje, že niečo môže definitívne vyriešiť tú situáciu alebo, alebo úplne poskytnúť riešenie, ktoré zabezpečí, že sa už žiadne problémy, problémy nevyskytnú, to asi takú ambíciu nemá, nemá nikto a nemá ani, ani predkladateľ. Ide asi o to nájsť riešenie, ktoré vyrieši ten hlavný problém, ktorým sú časté strety ľudí, ľudí s medveďmi, kde aj dochádza ku kolízii, respektíve napadnutiu ľudí, ľudí medveďmi. Len otázka je, či to navrhnuté riešenie je naozaj také a či sme už tie iné prostriedky, o ktorých ste hovorili v súvislosti s rozhodovaním na úrovni Európskej únie, vyčerpali. Teda že či napríklad tie preventívne opatrenia, ktoré sa spomínajú aj tu, ale iba počas mimoriadnej situácie, opäť sa vraciam k tým vnadiskám, sú dostatočné a sú vyčerpané... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No ja to teraz skúsim zrekapitulovať, že pán minister životného prostredia, kandidát niekedy za kotlebovcov, je vlastne teraz lobistom firmy ESET. Ako minister životného prostredia sem predkladal zákony, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú životné prostredie. Neviem, či je naplnený účel a zmysel toho ministerstva, keď toto minister v takejto forme predkladá.
Tí, čo za to zahlasujú v tej podobe, ako to je a bude predložené, ešte s tým dôvetkom o rúbaní, tak si vedzte, že sa stanete aj vrahmi tisícok bytostí, či v tvare vajíčka alebo v tvare vyliahnutom mladého vtáčatka, a neviem ešte, pokúšam sa tak, aby som teda, to zazvonilo na nejakú citovú nôtu, ak ešte tam niekde u vás nejaká je. Toto sa naozaj stane, to sa naozaj stane. A či s tým, či s tým chcete ísť a chodiť a presviedčať, že to bolo to najsprávnejšie, čo ste mohli urobiť v daný moment, nech sa páči. Bojím sa, že vám niekto aj zatlieska, ale ja budem pozitívny. Verím, že nakoniec ľuďom dôjde, že to, čo robíte, robíte zle. Problém je, problém existuje, je problém s medveďom a dopadlo to tak, že s medveďom riešime aj vlka a s medveďom riešime aj rúbanie a s medveďom riešime aj to, že ideme zdecimovať nejaké vtáčie populácie na celom Slovensku. Tak to sme my Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem. Tak idú sa klčovať lesy a kroviny, lebo medveď. Niečo, to je tak absurdný argument, ktorý, nad ktorým by sa normálny človek že pousmial a povedal by si, že preboha živého, to snáď nikto nemôže myslieť vážne. Tak ale oni to vážne myslia. A to jak to budú klčovať, tak áno, Alojz, ako si spomínal, že tam hniezdia vtáky a tak ďalej, ale tam je kopec inej zveri, ktorí tam žije, čo, čo tam po nich, lebo medveď. Tak to celé vyklčujú a ja neviem, či proste to vyklčujú odkiaľ-pokiaľ, jednoducho dobre zarobia na tom a potom vyhlásia, že zvíťazili v boji proti organizovanému medvediemu zločinu. Pozrite sa, jak je to priestranné, ten medveď sa nemá kde schovať, vyhrali sme. A, samozrejme, ako si spomínal, aj tie vnadiská. Áno, to je perfektný nápad, určite tam dajú nejakú tabuľu, že toto vnadisko nie je pre medveďa. A keď tam medveď príde, no tak ho odstrelia, lebo však porušil predpis. Tam je jasne napísané na tabuli, že nie je pre medveďa. Len mám takú obavu, že ono niekedy sa fakt, však existujú aj takí ľudia, ktorí sú takí, že, ja neviem, viac vlasatí, chlpatí, keď si ich aj ich pomýlia, že tam príde nejaký chudák bezdomovec na to vnadisko, no strelia, tak povedia, tak mysleli sme, že to je medveď, no tak to sú povolené straty, no tak pardon, no. A bude to všetko tak, ako si to predstavovali, a budú môcť chodiť a všade vyhlasovať, že oni vyhrali ten boj s organizovaným zločinom medveďa.