Videokanál klubu

Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, škoda, že došlo k výmene predsedajúcich, lebo naozaj by som na úvod rád povedal niečo k spôsobu prerokúvania tohto návrhu zákona, aj k tomu, ako o ňom rokujeme teda dnes. Je naozaj nezvyčajné, že sa 25 minút alebo viac čaká na spravodajcu. Ja chápem, že mohli byť nejaké dôvody, ale nie je to obvyklé. Dosť pochybujem, že ak by bol na rade opozičný návrh zákona, tak by sa 25 minút čakalo na spravodajcu.
Tak potom by bolo dobré zachovávať jeden meter aj na koaličné, aj na opozičné návrhy zákona, lebo toto nie je vládny návrh zákona, že čakáme na ministra, ktorý uviazol v cestnej premávke. A rovnako aj tie faktické poznámky, faktickými poznámkami sa reaguje na vystúpenie rečníka v rozprave, a teda ja si myslím, že pán Ľupták reagoval na pána poslanca Pročka, lebo pán poslanec Pročko kritizoval SNS, tak pán poslanec Ľupták sa, sa vyjadroval k tomu, čo všetko SNS pre Slovenský národ urobila. Ale aj pani poslankyňa Kleinert reagovala na pána poslanca Pročka a nehovorila o SNS, čo nijako nesúvisí s témou tohto návrhu zákona okrem toho, že predkladateľ hlavný je zo Slovenskej národnej strany a pani poslankyňa Kleinert hovorila o obsahu návrhu zákona, teda o tom, o čom máme hovoriť. A teda reagovať neznamená iba, že si zoberem jednu vetu z vystúpenia rečníka, poviem súhlasím a nesúhlasím, alebo súhlasím preto a dodám dve vlastné vety. Veď tým, že poslanec reaguje vo faktickej poznámke, môže to nejako rozvinúť, môže sa odraziť od toho, čo povedal rečník v rozprave a je to stále, stále reakcia. A napriek tomu, že teda pani poslankyňa Kleinert hovorila o návrhu zákona a pán poslanec Ľupták hovoril o Slovenskej národnej strane, tak pani poslankyňa Kleinert bola zastavená, bolo jej odobrané slovo a pán poslanec Ľupták mohol, mohol dokončiť. Čiže opäť apelujem na to, aby sa dodržiaval jeden meter predsedajúcim. A v tomto prípade si myslím, že nebol dôvod ani v jednom, ani v druhom prípade odobrať, odobrať slovo.
Sme v akomsi opakovanom druhom čítaní alebo predĺženom druhom čítaní, alebo predĺženej rozprave k druhému čítaniu, takže ja sa už nebudem venovať detailom, detailom toho textu, detailom pozmeňujúceho návrhu a treba si povedať to, čo je podstatné. V prvom čítaní sme kritizovali spôsob, akým pán poslanec Michelko a skupina poslancov okolo neho predkladá tento návrh zákona, že ide o návrh, ktorý má dôležitým spôsobom zasiahnuť do dôležitej kultúrnej inštitúcie, ktorá je dôležitá z hľadiska fungovania kultúry, z hľadiska umenia na Slovensku, do Fondu na podporu umenia. A jednak to nie je vládny návrh zákona, ktorý by prešiel štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním, ale je to poslanecký návrh zákona, hoci je zjavné, že sa tým mieni realizovať nejaký hlbší zámer vládnej koalície. A nie je to proste iniciatíva jedného poslanca, ktorý chce upraviť nejakú drobnosť vo Fonde na podporu umenia, ale chce zásadným spôsobom zmeniť na, zmeniť podmienky jeho fungovania. A okrem toho nemenej veľký problém a možno ešte väčší problém je, že to čo bolo predložené do prvého čítania, bol len akýsi nosič a bolo to zjavné už vtedy, keď to pán poslanec predkladal, že skutočný obsah toho zákona bude nejaký iný, bude rozsiahlejší a bude to aj vážnejší zásah ako to, čo bolo predložené do prvého čítania, čo sa týkalo zmeny v zložení dozornej komisie, čo už, myslím, v druhom čítaní ani nikto nespomenul, ak neurobil takúto rekapituláciu. Lebo teraz sa bavíme o tom, čo je obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu alebo v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli zo spoločnej správy a teraz najnovšie aj v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré v tom opakovanom alebo rozšírenom druhom čítaní predložil pán poslanec Michelko.
A to je politické ovládnutie rozhodovania Fondu na podporu umenia ministerstvom a teda Slovenskou národnou stranou prostredníctvom ovládnutia Rady, jednoznačného ovládnutia Rady politickými nominantmi a zároveň prenesenia tej rozhodujúcej právomoci pri rozhodovaní o poskytovaní dotácií z Fondu na podporu umenia z odborných komisií na Radu. Čiže politické ovládnutie fondu a zmena odborného rozhodovania fondu na politické rozhodovanie fondu.
To sú dosť závažné a zásadné, zásadné zmeny, ktoré menia charakter Fondu na podporu umenia z verejnej, verejnoprávnej a odbornej inštitúcie na politickú inštitúciu. Stáva sa to de facto štátnym mechanizmom, ktorý by sa ničím zásadne nelíšil od toho, keby to boli nejaké grantové schémy priamo na ministerstve, o ktorých by rozhodovala ministerka, vytvorila by si nejaký mechanizmus, že by, že by existovali nejaké komisie, ktoré by jej radili v tom, ktorý projekt má podporiť a ktorý projekt nemá podporiť. A ona by potom aj tak rozhodla, rozhodla sama.
Ja som drobnú chvíľu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona mal takú malú nádej, že sa navzájom počúvame, že počúvame tie argumenty, že poslanci a poslankyne, ktoré sa tomu venovali, dokážu spolu diskutovať a dokážu uznať, že dobre, poďme niečo zmeniť, zmeniť v rámci, v rámci Fondu na podporu umenia, poďme nájsť nejaké korekčné mechanizmy, ktoré, ktoré zabezpečia, že ak dôjde k nejakým chybám, tak to bude možné napraviť. Ale toto nie je to, toto nie je nejaká forma možnosti revízie zlých rozhodnutí fondu, toto je úplne zásadná zmena koncepcie fungovania fondu a jeho plné ovládnutie politikmi.
A teda, ak bude pán poslanec Michelko reagovať a bude teda hovoriť, že však politickí nominanti nemusia byť nejakí nímandi, ktorí, ktorí nerozumejú kultúre, ja som ten argument počul z jeho úst mnohokrát, ale to predsa nie je podstatné. Podstatné je, že to budú politickí nominanti ministerky kultúry, na ktorých prejde plné rozhodovanie o podpore a dotáciách v rámci Fondu na podporu umenia.
A aký je ten dôvod? Alebo aj to si treba pripomenúť, prečo sa robí takáto zásadná zmena. Ten dôvod je, že pánovi poslancovi Michelkovi a niektorým ďalším sa nepáči, ako fond rozhoduje a to, že sa nepáči, nám ilustroval pán poslanec Michelko vo svojom vystúpení ešte v prvom čítaní, kde menoval niekoľko projektov, ktoré podľa jeho názoru mali byť podporené a neboli. Nepochybne vždy, všade, keď sa rozhoduje o nejakej podpore, kde nie sú podporení všetci, tak existujú ľudia, ktorým sa nepáči, ako sa rozhodlo, že boli podporené tie projekty a nie nejaké iné. Určite to tak bude aj pri zmene a pokiaľ by do fondu nebolo naliatych ďalších 50 miliónov eur, tak to tak bude pri akejkoľvek, akejkoľvek koncepcii. To nie je dôvod.
A potom ten zásadný dôvod je, že v kontraste s tými projektami, ktoré podľa pána poslanca Michelka mali byť podporené a neboli podporené, tak bolo podporené vydanie nejakej knihy, z ktorej nám tu pán poslanec Michelko tajomne citoval bez toho, aby uviedol autora, názov knihy a vydavateľa. Ja som vtedy tak rozmýšľal, že prečo to tak robí, že prečo je taký ohľaduplný. No a potom dodatočne sa zistilo, že bol taký ohľaduplný preto, lebo to bola kniha, ktorú vydalo jeho vydavateľstvo a ktorá získala z Fondu na podporu umenia na jeho projekt.
Posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že zodpovednosť za tento zákon, a zásadné pokrivenie Fondu na podporu umenia a jeho ovládnutie politickou mocou a nahradenie odborného rozhodovania politickým rozhodovaním nebude mať iba pán poslanec Michelko, nebudú mať iba poslanci Slovenskej národnej strany, nebudú mať iba tí, ktorí prišli s tým pozmeňujúcim návrhom, ale budú mať všetci poslanci, ktorí za tento návrh zdvihnú ruku v treťom čítaní. Poslanci Hlasu ukázali, že majú iný pohľad, prinajmenšom niektorí z nich, ale to rozhodujúce nie je to, čo sa hovorilo v kuloároch, alebo to, čo zaznelo vo faktických poznámkach. To podstatné je, keď sa o návrhu zákona bude hlasovať v treťom čítaní, či poslanec alebo poslankyňa stlačí za alebo proti.
To bude to dôležité.

Ja chcem povedať, že súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Grendel, čo si už asi v tejto chvíli málokto pamätá, že čo povedal a kedy povedal. Lebo pokračujeme v rozprave po niekoľkých dňoch, ale ako si to pamätám, tak dalo sa súhlasiť s tým, čo hovoril kriticky na adresu návrhu, aj predloženého pozmeňujúceho návrhu. A vítam novú politickú kultúru a dúfam, že takto dvadsaťpäť minút budeme vždycky čakať, keď tu predkladateľ alebo spravodajca k nejakému návrhu nebude, a že to nebude iba preto, lebo pán predsedajúci je z tej istej strany ako predkladateľ návrhu zákona, tak neprepadol a čakalo sa 25 minút.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ja chcem veľmi pekne poprosiť, keby sme mohli porovnávať porovnateľné. Ja rozumiem váš odkaz na rok 2011, kedy sa zlučovala Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. A o tom sa môžme spolu rozprávať, čo sa vtedy dialo a čo to bolo za médium v tom čase. Ale súčasne k tomu priblížiť situáciu ohľadom novinára Kapustu, ktorého omilostil Mečiar, tak sa ako si povedzme potom, že kto to bol. Bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar, ktorému patrili aj niektoré právomoci prezidenta, rozhodol v stredu 28. októbra o udelení milosti redaktorovi STV Pavlovi Kapustovi. V rozhodnutí nariadil nepokračovať v policajnom preverovaní trestného činu ohovárania, z ktorého redaktora obvinil predseda SOP Rudolf Šuster pre niektoré reportáže odvysielané pred volebnou kampaňou a v jej priebehu. Jednalo sa o trestný čin ohovárania. Takže vy tu pripodobňujete súčasného redaktora Makaru k Pavlovi Kapustovi, ktorý bol omilostený pri trestnom stíhaní z trestného činu ohovárania. Vy tu pripodobňujete situáciu, ktorá sa diala v 90-tych rokoch, kedy aj noc dlhých nožov kritizoval Robert Fico, áno, áno, Robert Fico, ktorý z tohto obdobia mal výroky o potrebe kritických médií. No je to tak, proste Robert Fico sa nám zmenil. Ale vtedy vnímal veľmi, veľmi kriticky zásah do slobody médií. Vnímal to ako dôležitú súčasť demokracie a strážcu demokracie. A Slovensko sa dostalo do izolácie, vzhľadom na toto, čo sa dialo aj v Slovenskej televízii.
Takže potom skúsme porovnávať porovnateľné a ten odkaz na Rwandu, to som teda naozaj nepochopila.

Pán poslanec Michelko, jedna dobre mienená rada, ak ste prihlásený písomne do rozpravy a chcete hovoriť iba 10 minút, to neznamená že musíte hovoriť 20 minút, alebo ak chcete hovoriť 10 minút, tak sa odhlásite z písomnej rozpravy, potom sa prihlásite do ústnej a potom nestihnete dokončiť vetu, ak ste teda ešte nechceli pokračovať ďalej. Vôbec ste sa nemuseli odhlasovať a hovorili ste o tom, že niekto vás obviňuje z toho, že každý v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva je vraj stranícky nominant a tvrdíte, že to tak nie je. No, samozrejme, že to tak nie je, ale to akým spôsobom vy pristupujete k výkonu moci a konkrétne aj vy, aké zmeny legislatívne presadzujete, tým približujete ľudí v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva k straníckym nomináciám. Napríklad vaša novela zákona o múzeách a galériách, ktorá pôvodne mala umožniť vymenúvať nových riaditeľov bez výberového konania, našťastie sa to zmäkčilo, že síce výberové konanie bude, ale bez verejných vypočutí, ale aj tak takáto zmena posúva tých ľudí v inštitúciách alebo na čele inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva k straníckym nomináciám, lebo, lebo narúša to normálne výberové konanie. Rovnako možnosť odvolania riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu posúva bližšie tieto funkcie k straníckym nomináciám. A povedali ste, že sme sa tu nakoniec zhodli, že nejaké problémy sú, asi ste mysleli na ten Fond na podporu umenia, tak ja najvážnejší problém, ktorý registrujem, je, že vami vedené vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov požiadalo o dotáciu na nejakú knihu, ktorú ste mysleli, že nedostane, dostalo tú dotáciu, no tak ste ju vydali a potom ste sa tu pohoršovali nad jej obsahom. No tak, to sú teda, to sú teda naozaj vážne problémy.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka a vážené kolegyne, kolegovia, takto v piatoček skúsim ja k tejto téme. Možno by zaznela otázka, že aká je moja kvalifikácia, vyjadrovať sa k tejto téme okrem toho, že som poslanec. Tak skúsim tak na základnú kalibráciu, nejakú predsa len tak vnútorne cítim, že by som sa mohol aj ja k tomu čiastočne vyjadriť. Aj taký záväzok mám voči môjmu susedovi Hviezdoslavovi. To som zvykol vždycky hovoriť, lebo ja som z Námestova a on bol, u nás pôsobil ten Pavol Országh Hviezdoslav a aj kvôli nemu, aj kvôli iným, ktorí boli z tej časti, z ktorej som ja. Nebudem ich tu menovať, bolo ich tam veľa, ktorí sme niečo svetu dali. Aj možno kvôli tomu, že moja mama bola v Matici, aj možno kvôli tomu, že ja som Štúrovcov dal namaľovať do jednej našej prevádzky ešte pred 25 rokmi, keď národniari ešte jedli pizzu a vôbec neboli národniari, ja už som dávno vtedy. Čiže moja nejaká kvalifikácia takého národniarskeho srdca, takého je a nie som ani to, čo tu bolo povedané, že celé je to len kvôli tomu, že niekomu sa pretnú nejaké fondy a nebudú mať nejaké peniaze a neviem čo všetko. To je moja a za to som Pánu Bohu vďačný, že moja veľká sloboda je v tom, že ja nemám žiadne fondy od nikoho za nič. Ja mám len to, čo si vyrobím. Čiže to chcem tým povedať, že som tu a stojím tu, ako nechcem tak pateticky povedať, lebo nemôžem ináč. Môžem aj ináč, mohol som už byť preč, ale chcel som to povedať, že napriek tomu, že som srdcom, mám naozaj, dovolím si tvrdiť kvalifikovane aj národniarsky, že to nehrám, hej, cítim patriotizmus.
Mám rád túto krajinu a mal som, aj z rodiny si to nesiem, nemám žiadne fondy, čiže nesedí ani tá premisa, hej, že proste tu budem teda proti, lebo mi to nebude mať nejaké plnenia. A napriek tomu som za, aby pani ministerka už nebola našou ministerkou. Nech mi je to prepáčené, ale som za. Tie dôvody tu odzneli, nebolo ich málo a ja s nimi stotožňujem.
Od niektorých kolegov tu zaznelo, že teda jak rešpektujú, že je naša ministerka, ja teda tiež rešpektujem, že demokracia umožnila, aby pani Šimkovičová bola naša ministerka. Ale ja ako osoba ju nerešpektujem. Úprimne poviem, že mám ako s tým problém, lebo si myslím, že máme, máme naviac v niečom, že máme skúsiť aspoň pripustiť, že toto nie je tá cesta, ktorou vlastne sa Slovensko bude uberať a že ten proces pôjde týmto, týmto spôsobom.
Nominantka na ministra kultúry z dielne, zo stajne, z dielne teda SNS je výrazom toho, asi toho ich vnútorného prostredia, tej ich vnútornej firemnej kultúry a zodpovedá asi tomu nastaveniu. Ja len tak rozmýšľam, že tí otcovia, zakladatelia toho SNS, že čo by asi tak povedali, že keby zistili, že jak to, jak to celé dopadlo a že či toto, toto chceli, keď to zakladali a či by sa trošku nebránili, že tento obraz nesedí.
SNS sa nechalo, koľko, dvadsať rokov viesť, pardon za výraz, ožranom, normálne primitívnym ožranom, primitívnym hulvátskym človekom. Teraz ho vídavame v správam večer, jak všelijaké problémy má. A to fascinuje, že, že vlastne, že tak dlho sme ho, tak dlho sa tolerovalo, že takýto človek nám vládne a takto dopadol. A ja teda, ja ľuďom neprajem nič zlé, lebo sa hovorí, že karma je zdarma. Ja ľudom prajem, nech im je dobre, aspoň mi dajú pokoj, lebo keď im je dobre, tak ma neotravujú, nepýtajú. Čiže ja prajem každému, nech je tak, ako si myslí, že je pre neho dobre, aj terajšiemu predsedovi, teda ak dovolí, mu tiež zaprajem, aby nedopadol tak zle aj kvôli tomu, že ak majú byť nositeľmi toho národného odkazu, že predsa len nech niekedy sa tak zamyslia nad tým, že čo na tom začiatku tí otcovia zakladatelia chceli.
Lebo to čo je teraz, je naozaj smutné, je to tristné, celé je to tristné, že to SNS a tie ich nominácie. A to nie je len pani ministerka kultúry, hej? Tu máme aj pána Tarabu, ktorý sa tu zaskvel aj svojim vystúpením, ale aj to čo stvára na tom ministerstve. To nie je ministerstvo životného prostredia, to je ministerstvo proti životnému prostrediu. Tie zákony, ktoré predkladá, ja sa nestíham diviť. Ja tu už týždeň čakám na medveďa a verím, že sa ho dočkám a na to rúbanie, ktoré tiež budeme tuná prejednávať. A skúsim teda povedať, že v čom si myslím, že je problém. Problém je aj v tom, že ako je vôbec možné, že minister predkladá, predkladá taký, taký zákon. Máme tu ďalšiu nomináciu toho minist.., čo to máte, to ministerstvo cestovného ruchu. To je tiež taký, jak vyzerá to byť na smutný príbeh, že ako utopiť nejaké peniaze. My sme tu mali a ešte stále máme, že Ústav pamäti národa a to som ja tu ešte, keď som bol prvýkrát poslanec, som to vlastne na číslach zdokumentoval, že vlastne celý Ústav pamäti národa prísne vzaté vznikol len kvôli tomu, aby mal Víťazoslav Móric peniaze. Oni, oni boli, sídlili v budove Víťazoslava Mórica niekde v Ružinove a osemdesiat percent alebo sedemdesiat percent rozpočtu myslím, ÚPN-ky, išlo na to nájomné, hej?
Preto SNS možno dovolila, aby vzniklo, aby teda Móric mal, myslím, že desať alebo koľko rokov nájomné, že celkovo vy tie nájomné máte radi a toto ma fascinuje.
A pán Danko, aj u vás špeciálne, že veď vy by ste mali byť o niečo hrdejší, alebo jak sa to povie, presne vyskloňuje, že vám by J&T-áci nemali rozkazovať, že si musíte prenajať zrovna ich kancelárie, hej?
A toto ma fascinuje, že, že vlastne sme sa, prvý znateľný výsledok celého toho ministerstva, ktoré to zachráni, je, že bude sídliť pri Eurovei na nábreží v celej budove, ktorá je ináč podľa mňa škaredo urobená, zle urobená, lacno urobená a ešte tú lacnotu povýšili, povýšili na umenie a národniarom to prenajali, že to je industriálny look. Ja som sa tam včera bol pozrieť a naozaj proste lacno, zle urobené, ale bude sa to prezentovať, že teda industriál. To by ste tiež ako národniari mali sa vzoprieť. Národniari by mali sedieť, by som povedal, v takých priestoroch dôstojnejších, že nemusia sedieť v hangári a lacne urobenom, v mizernom betóne. Takže neviem, naozaj nevychádza to, veľa tých príbehov nesedí toho, čo sa snažíte prezentovať.
A späť k pani ministerke a už budem končiť. Ja som teda, zaznelo veľa, nechcem sa tu opakovať, túto odbočku som si dovolil že, že celá tá, je to aj takým spôsobom aj mizéria toho, že akým spôsobom, kde sa vlastne strana dopracovala. Vyzerá to, že to ešte ide k horšiemu.
Takže, pani Šimkovičová, ja som tu zadeklaroval, ja som za, budem hlasovať za odvolanie a nie preto, že mi utnú nejaké fondy, pretože si myslím, že Slovensko má naviac. Ja si myslím, že Slovensko má na to, aby malo ministra a ministerku kultúry, kde teda je nejak z toho príbehu zrejmé, že vytvára to aj nejaký obraz o tej krajine. Ja pripúšťam, že pani ministerka je teraz obrazom našej krajiny v určitom pohľade, lebo aj to sme my. Všetci tí, čo pozerajú tie "Vyvolený" a "Farmár hľadá ženu" a neviem. A teraz mi to niekto vravel, že údajne je populárne, je nejaká ruža, či čo, hej? Áno, tak aj to sme my, hej a títo ľudia už majú svoju ministerku. Otázka je, že či by sme ešte len predsa len trochu nezabojovali a neskúsili mať takú ministerku, alebo ministra, ktorý by bol taký, by som povedal, že aj pre viacerých. Hej, že predsa len aspoň to vyskúšať.
To, čo odzneli tie body, súhlasím, stotožňujem sa, chcem jeden vyakcentovať a tým naozaj končím. A pre naše deti, teda ja nechcem tu byť patetický, ale fakt som tak nad tým zauvažoval, že dvojka alebo trojka na ministerstve kultúre, teda jeden z tých dôvodov, prečo by pani ministerka mala byť odvolaná, je aj ten u mňa, hej, a chcem ho vyakcentovať, to že dvojka alebo trojka na ministerstve kultúry je pán Machala. Ten pán Machala, ktorý teda zapochyboval, či teda je Zem predsa len guľatá. Bolo to myslím 500 rokov dozadu, hej, jedného upálili, druhý to proste odvolal a potom to predsa len povedal, že predsa sa točí, že bolo to dávno. Malo, veci mali svoj vývoj, ale my sme sa tu už nejakým historickým vývojom dopracovali k tomu, že sa tu o niektorých veciach už nedebatuje a už sa teda všeobecne uznalo. Dokonca aj fotky existujú, hej, že sú aj nejaké dôkazy osobných svedectiev, že je guľatá.
A viete, ono to nie je také, že to neni nevinný brept, to tým chcem povedať. Toto keď sa to Machalovi stalo, on mal do hodiny letieť z toho ministerstva a cez okno mala letieť jeho taška. Tak a vláda sa nám mala ospravedlniť, vláda sa mala postaviť a ospravedlniť a povedať, prepáčte, viete v tom zhone a strese sa stala chyba, proste táto nominácia určite nebola šťastná. Aby mu úplne ho ako nezdisovali, tak by povedali, že teda že, no proste by sa mala s tým vysporiadať tak, že do hodiny, naozaj že do hodiny a ospravedlniť. A nič a to mňa na tom mrzí. Lebo my máme deti, poniektorí už budeme mať aj vnukov, že proste jak môžte od tých detí chcieť, aby v tej škole počúvali, aby tým učiteľom verili, aby prijímali, aby vťahovali do toho nepopísaného mozgu, aby vťahovali tie informácie, že fakty sú fakty. Jak to od nich môžte chcieť, keď ony sa nejako pomimo alebo so záujmom, alebo pri nejakej diskusii dozvedajú. Ony nerozlišujú, či je dvojka, trojka, ony rozlišujú, že je nejaká vláda, niekto povedal, to nemusí byť pravda. Viete, to je naozaj že enormne nebezpečné. Enormne nebezpečné z pohľadu pre tie naše deti. Mňa to neovplyvní, ja som nezapochyboval, či je guľatá alebo neni. Ale viete, z pohľadu nejakej základnej autority, tých detí, ktoré sa to učia, tam naozaj vláda mala zareagovať veľmi prudko a veľmi ostro a ospravedlniť sa. A keď to neurobila, tak je to jeden pre mňa z ďalších dôvodov, ktorý sa som chcel osobne, aj kvôli tomu vystupujem, vyakcentovať, že už len za toto, už len za toto, hej, by mala, by mala pani ministerka opustiť.
Takže ja to hovorím, že pani ministerka by nemala byť pani ministerkou kultúry. Hovorím to ako občan, hovorím to aj ako poslanec a prísne vzaté to hovorím aj ako sused. Lebo ja teda som vedľa na námestí SNP a to ministerstvo kultúry je tam vedľa. A tiež by som chcel mať dobrých susedov, i keď sa hovorí, že susedov si nevyberáš, ale keď si ich teda môžeš nejakým spôsobom aspoň čiastočne vybrať, alebo mať možnosť to ovplyvniť, tak predsa len by som pristal, keby na tom ministerstve, v peknej budove, ona je fakt pekná, málo ich je, ale má také svoje čaro, že máme naviac, aby sa tam nakoniec dostal niekto, kto teda nebude obrazom a tvárou tých, čo pozerajú "Vyvolených a Farmár hľadá ženu", ale budú obrazom nás takých všeobjímajúcejších aj tí, čo to nepozeráme, lebo sú aj takí. Ja teda sa cítim ochudobnený, že to nepozerám, ale nebudem to ani pozerať. Ani naše deti to nepozerajú a máme sa dobre.
Čiže máme naviac, máme na to, aby sme mali ministra kultúry proste s obrazom, ktorý bude akceptovateľnejší. A to som o tom Machalovi chcel naozaj povedať a teda keď vidím pani ministerku tu, či ten, skúsim teda to, či predsa by ste ho nevyhodili, Machalu, lebo naozaj neskutočné, keď v roku 2024 dokáže niekto zapochybovať, či Zem je, alebo nie je guľatá. Nie pre nás, nie pre vás, nie pre nás, pre naše deti a pre našich vnukov je to veľmi dôležité z pohľadu nejakej autority, z pohľadu toho, že čo ich chceme učiť, k čomu ich chceme doznať, hej?
Takže to je pre mňa veľmi dôležité. Ďakujem pekne.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, keď pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová nastupovala do svojho úradu a uvádzal ju v novembri 2023 premiér Robert Fico, pani ministerka sa nechala počuť, že verí, že rezort prispeje aj k zmierňovaniu polarizácie spoločnosti, k zmierňovaniu polarizácie v spoločnosti, takto to povedala. Potom ale konala tak, že po jej polročnom pôsobení na poste ministerky kultúry jej podľa prieskumov verejnej mienky nedôverujú dve tretiny spoločnosti, a dokonca aj tretina voličov SNS, za ktorú bola zvolená vo voľbách v septembri 2023 a nominovaná do vlády. Vo vláde, ktorá unáša právny štát, sa dokázala prepracovať na čelo nedôvery medzi členmi vlády, čo je teda výkon, aj keď rozhodne nie úctyhodný.
Keď pani ministerku uvádzal v novembri 2023 do úradu Robert Fico, premiér, uviedla, že citujem: "Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská, slovenská a žiadna iná. Tolerujeme iné národné kultúry, ale naša kultúra nie je zmiešavanie iných kultúr." Potom konala tak, že sa nedokázala vtesnať ani do svojej absurdnej nacionalistickej tézy o slovenskej kultúre, keď jej prekážal obraz uznávaného slovenského maliara vystavený v galérii Slovenského rozhlasu.
Pani ministerka sa totiž nechala počuť, že je, citujem: "Jej zásadná predstava o ďalšej činnosti rezortu je návrat k normálnosti." Pričom onen obraz zjavne do jej videnia normálnosti nezapadal. O normálnosti nám tu káže ministerka, ktorej bývalý už, našťastie, štátny tajomník Štefan Kuffa hlásal potrebu intronizovať Krista za kráľa Slovenska. O normálnosti nám tu káže ministerka, ktorej generálny tajomník služobného úradu Lukáš Machala spochybnil, že Zem je guľatá a v RTVS, by chcel vidieť aj zástancov plochej Zeme. O normálnosti nám káže ministerka, ktorej súčasná riaditeľka komunikačného odboru na ministerstve kultúry a zároveň jej bývalá poslanecká asistentka Petra Demková Bačinská odhalila na proteste pred Bibianou satanizmus a okultné rituály. A v minulosti napríklad predpovedala občiansku vojnu v Európe a verila v konečné víťazstvo Ruska.
O normálnosti nám káže ministerka, ktorej kolega z dezinformačnej internetovej televízie Slovan, aktuálne tiež pán poslanec Národnej rady a splnomocnenec vlády Peter Kotlár, šíri bludy o Chemtrails nad Slovenskom, teda o údajnom vypúšťaní rôznych chemikálií, či baktérií z lietadiel do atmosféry, pričom ani pani ministerke tieto bludy nie sú vzdialené, a šíri ich tiež.
O normálnosti nám káže ministerka, ktorá na čelo Bibiany, teda medzinárodného domu umenia pre deti, čiže kultúrnej inštitúcie s medzinárodným dosahom inštalovala svoju susedu, ktorá na otázku, aké má pracovné skúsenosti s deťmi, aj odpovedala, že má sama dve deti. Z profilu na sociálnej sieti vyplýva, že pochádza z Bratislavy, v minulosti pracovala IBM a žije v rakúskom Kittsee ako aj pani ministerka slovenskej národnej kultúry. Pani ministerka za pár mesiacov svojho pôsobenia stihla odvolať z funkcií rôznych kultúrnych inštitúcií odborníkov, ktorých nahrádzajú pochybné, neodborné nominácie. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje v skutočnosti novú normalizáciu.
Činnosť galérie v budove Slovenského rozhlasu, ktorá vystavovala obraz slovenského umelca, ktorý sa pani ministerke nepáčil, vraj pozastavia pre nedostatok peňazí. Výpoveď dostala kurátorka, historička umenia Daniela Čarná, ktorá pripravovala sprievodné podujatia k výstavám, ale aj žiadané prehliadky budovy rozhlasu. Odísť by mal aj kurátor Ivan Jančár, ktorý galériu pred troma rokmi rozbiehal. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje novú normalizáciu. Jej pôvodná hviezdna verzia zákona o premene RTVS na STaR, používa doslova jazyk totality. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje novú normalizáciu. Najnovšie si chce predvolať herca Ľuboša Kostelného, lebo tvrdí, že ju počas divadelného predstavenia šikanoval. Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej vyzývalo ľudí na Facebooku, aby napísali, či by malo finančne podporiť obnovu pamiatok alebo LGBTI akcie. Ani cent vraj podľa pani ministerky neuvidia LGBTI projekty. Ani cent z ministerstva za jej vedenia, ale nevideli dosiaľ ani tí, ktorí napríklad zväčša ako dobrovoľníci opravujú naše hrady. Ani cent nešiel z ministerskej schémy na základe výzvy na boj proti dezinformáciám, namiesto toho pani ministerka obnovila spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom, teda diktátorskými režimami, ktoré Slovensko považujú za nepriateľský štát.
Pani ministerka si za pár mesiacov svojho pôsobenia dokázala vyslúžiť nedôveru verejnosti, keď online výzvu za jej odstúpenie podporilo 180 tisíc ľudí. Pani ministerka za pár mesiacov svojho pôsobenia okrem širokej laickej, odbornej verejnosti zožala kritiku aj od Združenia miest a obcí Slovenska za neriešenie pravidelných dotácií na obnovu pamiatok, od Zväzu múzeí na Slovensku za novelu o múzeách a galériách, ktorú už schválil parlament, a hoci šlo o poslanecký návrh, pani ministerke zjavne jej obsah vyhovuje, keďže aj vďaka nemu bude zrejme odídených pár ďalších odborníkov, ktorých nahradia ľudia typu susedov z Kittsee.
Vyvolala kritiku pracovníkov verejnoprávnej RTVS za návrh na vznik STaR alebo STVR, alebo jak sa to bude volať nakoniec, ktorý nielen podľa nich pochováva nezávislosť a ohrozuje slobodu prejavu na Slovensku. A zožala aj kritiku od vyše 200 kultúrnych organizácií z celého Slovenska, ktorých zástupcovia podpísali otvorenú výzvu poslancom, aby hlasovali proti novele zákona o Fonde na podporu umenia. Opäť poslanecký návrh, ktorý zjavne pani ministerke vyhovuje, keďže vďaka nemu, ak prejde v tej podobe, ako to vyzerá, že prejde, získa neuvedené ministerstvo priamy vplyv na prerozdeľovanie zdrojov na podporu umenia.
Pani ministerka už na úvod svojho pôsobenia urobila na sociálnych sieťach hanbu nielen sebe, ale aj celej našej krajine, keď napísala otvorený list plný gramatických a faktických chýb svojmu českému kolegovi. Jej komunikačné oddelenie z rakúskeho ministra urobilo ministerku a pani ministerka sama na Instagrame urážlivo komentovala otvorenie slovenskej prezentácie na Bienále v Benátkach. Keď ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú uvádzal do funkcie Robert Fico, nechal sa počuť, že verí, že rezort prispeje aj k zmierňovaniu polarizácie spoločnosti, a pritom sa stal presný opak. Nie je to však prekvapivé. Súhlasím so všetkými, ktorí z tohoto miesta dnes povedali, že Martina Šimkovičová sa nikdy nemala stať ministerkou. Verím však, že jej odvolaním z funkcie by došlo aspoň k naplneniu neustanoveného cieľa, aby došlo k zmierneniu polarizácie spoločnosti. Myslím si, že bez jej pôsobenia na poste ministerky kultúry by sa polarizácia v slovenskej spoločnosti určite o niečo zmiernila, a preto hlasujme v utorok tak, aby sme jej pomohli naplniť aspoň tento cieľ.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky, mňa veľmi mrzí, že tu takto vzájomne na seba reagujeme, s výnimkou pána poslanca Farkašovského a ďakujem, nezhodneme sa, ale vážim si, lebo o tom to je, tá debata v parlamente a o to viac ma zaráža, že pani ministerka namiesto toho, aby vstúpila do debaty, tak reaguje na naše vyjadrenia na telegrame a neviem, asi nevníma, že teraz toto je vážny akt odvolávania, a teda bolo by dobre, aby počúvala poslancov a reagovala na nich, môže sa prihlásiť s vlastným vystúpením, ale hádam nie je na mieste, aby svoje reakcie dávala na sociálne siete, a namiesto toho, aby využila ten priestor, ktorý tu v pléne má.
A toto vlastne tiež ukazuje, že je to proste nepochopenie demokracie. Nepochopenie tohto priestoru a vážnosti tejto situácie. O tomto je demokracia, áno, aj o tom, že ste odvolávaná, o tom je demokracia. A o tom, že keď chcete reagovať na naše vystúpenia, tak sa prihlásite a my môžme reagovať na vás. Je to nejaký základ aj slušnosti. Aj tolerancie k tej inej strane, ku ktorej nenáležíte a k opozícii. O tomto je demokracia a právny štát. O tomto je aj sloboda, že tak ako máte slobodu vy, tak ju majú slobodu aj iní. Jednoducho slobodu majú aj menšiny. A musíme ich rešpektovať. A vy ako ministerka kultúry máte byť schopná, si vypočuť aj názor iných. Máte byť schopná prijať aj umenie, ktorému nerozumiete. Máte byť schopná prijať kritiku, či ste, alebo nie ste na divadelnom predstavení. Toto znamená ministerka kultúry.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci.
Po úvodnom slove navrhovateľky za klub Progresívneho Slovenska ku tomuto návrhu sme sa pripojili ako Sloboda a solidarita, uplynul už nejaký čas a medzitým sme si vypočuli tu rôzne prejavy a naozaj veľmi emocionálne, ktoré išli mimo toho, o čom je daný návrh.
Tak ja si dovolím vrátiť sa k tomu návrhu a zopár prešľapov pani ministerky si pripomenúť, lebo si myslím, že je na mieste, je čas, je pol dvanástej, od deviatej už ubehol nejaký čas, a ja rozumiem, že tým vstupom, ktoré tu zazneli, či už od pána podpredsedu Blahu, ale aj od pána podpredsedu Danka, osobitne od ministra Tarabu, vôbec neboli k veci, ale boli len o tom, aby sme zabudli akoby, k čomu sme sa tu vlastne stretli a prečo vyzývame pani ministerku, aby odstúpila.
A keďže k tomu zatiaľ nedošlo, tak sme podali návrh na jej odvolanie. Ja si dovolím zopár prešľapov a myslím si, že je dôležité, si ich zopár opätovne pomenovať. Hneď v úvode svojho pôsobenia pani ministerka poslala list českému kolegovi ministrovi kultúry Martinovi Baxovi, ktorý nemal hlavu ani pätu. Rovnako hneď v úvode jej mandátu súhlasila s nevpustením novinárov z Denníka N, Aktualít a SME na tlačovú besedu SNS. To určite ako osobitne ministerka kultúry by mala mať vzťah k slobode prejavu a prístupe k informáciám. Ako sama sa k tomu hlási a toto je jednoznačné popretie pochopenia jej úlohy na tejto pozícii.
Úvodný výrok ministerky znel: Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná. No ja by som chcela vidieť toho Slováka, ktorý by našiel, že vo svojich, medzi svojimi predkami nemá nikoho iného ako len Slováka. Ja by som chcela naozaj takú slovenskú rodinu vidieť, chcela by som vidieť jedného Slováka, ktorý žiadneho iného predka nemá. Takže ja by som chcela vidieť vlastne tú kultúru a neviem, pre koho vlastne by bola, keby sa teda opierala iba čisto o slovenské korene, lebo takú ani nemáme.
Ministerka dala peniaze, ktoré mali byť využité na boj proti dezinformáciám na opravu strechy Slovenskej filharmónie. Veď v poriadku, nech sa páči, obnovujme kultúrne pamiatky. Ja sa k tomu vrátim, ale zjavne aj tam, kde teda si vybrala túto prioritu, tak nevie ju zrealizovať a tento celý program je oneskorený. Boj proti dezinformáciám, kde inde by mal byť oňho naozaj úprimný zápas ako na ministerstve kultúry, kde by mal byť boj o pravdu? Kde je ten boj o pravdu? Ale rozumiem, keď pani ministerka s pánom poslancom Kotlárom má svoj vlastný kanál, ktorý potvrdzuje hoaxy a neoverené informácie naozaj hrubého charakteru, tak zjavne nemá záujem o žiadny boj, o pravdu a dezinformáciám osobitne chce dať plný priebeh.
Ministerke Šimkovičovej prekážal obraz Andreja Dúbravského, na ktorom sa objímajú dvaja muži, ktorý bol vystavený v Slovenskom rozhlase.
Veď, samozrejme, je tu priestor, aby sa rozhodla, aký obraz má vo svojej kancelárii, obrazy na ministerstve kultúry prípadne. Ale prečo v inej inštitúcii? Prečo zasahovať do slobody inej inštitúcie pri kultúre?
Ministerka kultúry ešte v decembri moderovala a propagovala, a treba to nazvať pravým menom konšpirátorskú internetovú televíziu Slovan napriek tomu, že je tu zjavne, bol tu konflikt záujmov. Teraz tam vystupuje akože ako hosť, ale zjavne tiež tu si pomýlila svoju rolu. Veď nemusela byť ministerkou kultúry.
Ministerstvo kultúry na oficiálnom profile na Facebooku vyzývalo, aby napísali, či by malo finančne podporiť obnovu pamiatok, alebo LGBTI akcie.
Následne, keď k tomu dostalo množstvo príspevkov, ministerstvo kultúry odstránilo všetky príspevky na facebookovej stránke s tvrdením, že facebooková stránka je permanentne v stave kybernetického ohrozenia. Treba si pripomenúť tiež kontroverzný zákon o galériách a múzeách, a vôbec máme tu teraz vlastne taký nešvár, že návrhy zákonov, ktoré sa týkajú rezortu kultúry namiesto toho, aby išli riadnym legislatívnym procesom, tak nám tu prichádzajú v podaní pána poslanca Michelka. Nebolo to inak, samozrejme, ani pri zrušení výberových konaní vo verejnoprávnych inštitúciách v koho podaní? Pani ministerky kultúry v rámci jej rezortu. Ministerka kultúry obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom. Isteže asi v rámci slobody prejavu a osobitne asi tolerancii k ruskému agresorovi. Neviem, ako to mám inak chápať. A treba si potom, samozrejme, pripomenúť celý návrh novely o zmene RTVS, čo nie je novela o zmene RTVS, čo je nový zákon a napriek tomu, že je tu zjavný rozpor s európskym právom, tak ten presadzuje naďalej pani ministerka a domnieva sa zjavne, že verejnoprávna inštitúcia má byť tá, ktorá bude hlásať len tú slovenskú kultúrnu pravdu, ako ju vníma ona sama.
Treba, samozrejme, si spomenúť aj na odvolanie riaditeľky Bibiany a ustanovenie novej riaditeľky, svojej kamarátky z Kittsee. Toto je spôsob asi, ako treba odborne riadiť rezort ministerstva kultúry. Určite si treba spomenúť aj na Fondy na podporu umenia z podania pána poslanca Michelka, ktoré znamenajú, že namiesto odborníkov nám tu budú rozhodovať o kultúrnych projektoch politici. A tento zoznam nie je celý, ale ja som považovala za dôležité, si zopár týchto prešľapov pani ministerky pripomenúť, pretože po prejavoch predstaviteľov tejto koalície by mohli tieto prešľapy akoby upadnúť do zabudnutia.
Z tých prejavov, ktoré sme si tu vypočuli, ja by som si dovolila pripomenúť prejav pána podpredsedu Andreja Danka, ktorý nám rozprával o demokracii a právnom štáte. Ale toto je zásadné nepochopenie. Demokracia a právny štát je o slobode, o slobode. Kde inde má byť sloboda ako na ministerstve kultúry? Kde inde naozaj máme cítiť rovnosť, toleranciu, rešpekt k ľudskej dôstojnosti? Kde inde ako na ministerstve kultúry? Vlastne by sme mohli povedať, že ministra kultúry keď nevidíme, nepočujeme, tak je to možno to najlepšie, čo pre kultúru má znamenať. Jednoducho kultúra si má žiť svojim vlastným životom. Umelci nás poslancov, vládu majú a môžu kritizovať. Chodíme do divadla, aby sme sa smiali, áno, aj na sebe, áno, aj na sebe. A keď tam seba vidíme, znamená, že to umenie to robí dobre. A keď sa nevieme na tom zasmiať, znamená, že sme nepochopili, že sme v slobodnej, demokratickej spoločnosti, že je to správne a dobré, že umelci sa cítia slobodní kritizovať vládu, kritizovať poslancov. Toto je cesta pre slobodnú, demokratickú spoločnosť. A už z tohto, by som povedala, jediného momentu by v kultúrnej demokratickej spoločnosti minister kultúry mal odísť. Že nedokáže zniesť kritiku, nedokáže prísť do divadla a vidieť a počuť kritiku. Keď toto nedokáže, nemôže byť ministrom kultúry.
Ja som sa dozvedela od pána Andreja Danka, že my rozkladáme spoločnosť. Ale tí rozkladajú spoločnosť, kto do nej vnášajú nenávisť, tí rozkladajú spoločnosť, čo nie sú schopní uniesť slobodu ducha, tí rozkladajú spoločnosť, ktorí nie sú tolerantní, ktorí nemajú rešpekt k druhému. Minister kultúry by mal byť ten, kto sa nebojí pravdy. Minister kultúry by mal byť ten, kto sa nebojí odpovedať aj na otázky, ktoré sú nepríjemné. Osobitne ministerka kultúry by mala byť takým človekom. Ministerka Martina Šimkovičová ukazuje svojim každým dňom a každým svojim prejavom a konaním, že sa nemala stať ministerkou kultúry, a že by mala jednoznačne z tejto pozície odísť.
Treba povedať, že SMER, sa o ňom vždy tak tradovalo, kradne, ale vie vládnuť, akokoľvek sa nám to niekomu môže páčiť alebo nepáčiť. Prvá časť zjavne platí. SMER robí všetko preto, aby sa kradnúť dalo. O tom bola novela Trestného zákona a o tom je aj zákon o strategických investíciách, aby tí, ktorí zákazky dostali, za to neniesli žiadnu zodpovednosť, aby sa tu kradlo dobre a bezpečne. Druhá časť, vie vládnuť. Toto určite neplatí. Fico už nie je ten, čo býval.
Áno, Fico bol ten, ktorý nakoniec zobral Slovenskej národnej strane ministerstvo životného prostredia, pretože kradlo na ministerstve životného prostredia, pretože kradlo emisné povolenky, nemohol sa na to pozerať. Zobral ministerstvo životného prostredia svojmu koaličnému partnerovi. Dnes keď je kultúra vykradnutá, vyrabovaná, popretá, Robert Fico tomu tlieska. Je mu to jedno. Sociálna demokracia tu neexistuje v strane SMER. Asistencia HLASU tejto degradácii je symbolom a signálom, že nie je inou alternatívou.
Áno, ja súhlasím s predrečníkmi, že spoločnosť je polarizovaná, je rozdelená. Ja som presvedčená, že slobodná kultúra je cesta. Cesta by pomohla našu spoločnosť spojiť. Jednoducho umelci sú slobodní, môžu sa kriticky vyjadrovať. Mali by mať ten priestor, aby nám pomohli našu spoločnosť spojiť. Jednoducho sloboda ducha, ja v ňu verím, cez slobodu ducha a cez slobodné umenie môžme naozaj našu spoločnosť vzkriesiť. Diktát, ktorý nám presadzuje ministerstvo kultúry v podaní ministerky kultúry, je nebezpečný. Ale takýto diktát v kultúre neexistuje, unisono kultúra neexistuje. Tento diktát je vymyslený a takúto kultúru na Slovensku nikdy nepresadíte. Slovensko sa dokáže ubrániť. A je to jasné už len tým, ako sa kultúrna obec bráni. Stodeväťdesiattisíc podpisov za pár dní.
Môžete tu vymýšľať o tom, že je tam podpísaná možno Pamela Anderson, nech sa páči, nech sa páči. Spomínajte kľudne argumenty Bombica trestne stíhaného s medzinárodnými zatykačmi. Toto je vaša argumentácia? Toto používate? Stodeväťdesiattisíc podpisov, nech sa páči, kľudne, nech je tam aj desať vymyslených podpisov, stodeväťdesiattisíc podpisov z kultúrnej obce.
Výzva premiérovi z kultúrnej obce z posledných dní po tom, čo tu bol takzvaný deň kontroly na ministerstve kultúry. Hneď následne na to sa kultúrna obec postavila a jasne dala odkaz ministerke ako aj premiérovi, a žiadala ich o ospravedlnenie sa za tieto výroky, ktoré zazneli na tlačovej konferencii.
A jasne povedali z kultúrnej obce, pokým politici, najmä vy, pán premiér a pani ministerka kultúry, nebudete schopní prejaviť toleranciu a rešpekt k iným názorom a predstaviteľom menšín, naša spoločnosť bude vedená do kultúrnej ničoty, nenávisti, polarizácie a záhuby, a to s vami na čele a aj s pani ministerkou kultúry po vašom boku.
Toto je zrkadlo, ktoré nám dáva kultúra a je dôležité, že nám ho dáva. A ja som presvedčená, že kultúra toto prežije, pretože v demokratickej spoločnosti sme a dovolím si reagovať aj na slová pána podpredsedu Blahu a podpredsedu Danka. Áno, máte pravdu, prehrali sme voľby parlamentné, aj prezidentské, je to pravda. Pravdou tiež je, že tá prehra nie je veľká. Ste tu v pomerne tesnej väčšine. Áno, máte pravdu, váš kandidát v prezidentských voľbách dostal 1 400 000 hlasov. Náš kandidát dostal 1 200 000 hlasov. To nie je veľký rozdiel. Áno, je to rozdiel 200 000 hlasov. Je to pomerne dosť, ale súčasne nie príliš veľa. Len to ukazuje, že spoločnosť je polarizovaná, je rozdelená. Ale keď budete dupať kultúru, nie je to cesta pre to, aby sme z tejto polarizácie vyviazli.
Strana Sloboda a Solidarita osobitne pri tomto návrhu sa cíti poctená, že sme mohli priložiť naše podpisy k návrhu na odvolanie ministerky kultúry. Strana Sloboda a Solidarita už to má vo svojom názve, pre nás sloboda je kľúč a tam, kde slobodu hľadáme a vždy bude mať miesto a musí mať miesto, je Ministerstvo kultúry. Preto určite všetci naši poslanci a poslankyne budú hlasovať za odvolanie ministerky kultúry, ktorá sa nikdy ministerkou kultúry nemala stať. Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)

No, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, páni ministri, dámy a páni. Na úvod by som chcel povedať, že strana Sloboda a Solidarita bude hlasovať za odvolanie pani ministerky Zuzany Dolinkovej z funkcie ministerky zdravotníctva, a aby som vlastne povedal tú pointu hneď na úvode.
Ale dovoľte mi hovoriť o tejto téme dlhšie, lebo myslím si, že táto téma si zaslúži dlhšiu debatu. Neodvolávame Petra Stachuru, hej? Neodvolávame Oskara Dvořáka, neodvolávame Mareka Krajčího. Odvolávame Zuzanu Dolinkovú. Takže venujme sa jej. Hoci teda mám také nutkanie, že by som rád odvolával Richarda Rašiho po tom, čo povedal v rozprave. Pretože ak by som dovtedy bol býval váhal nad svojou podporou, alebo nepodporou ministerky Dolinkovej, tak Raši to zaklincoval. To jeho vystúpenie bolo totálne, totálne mimo a veľmi ma mrzí, že zvolil práve tento spôsob obhajoby pani ministerky. A o to viac vyniklo potom aj vystúpenie pána ministra Kmeca.
Kto príde dnes pracovať pre štát, ak štátny úradník, minister začne tohto človeka verejne znevažovať v tejto snemovni, a to je jedno, ktoré z tých mien to bolo, kto príde dobrovoľne pracovať pre štát, roky odovzdávať svoje najlepšie know how, ak potom príde nejaký minister a verejne sa naňho vyvracia, opľuje ho. Prosím vás pekne, takýmto spôsobom si lojalitu ľudí k tomuto štátu nevybudujeme a o štáte budem hovoriť veľa vo svojom prejave.
Budeme v strane Sloboda a Solidarita hlasovať za odvolanie ministerky Dolinkovej. A nie za to, čo urobila, ale najmä za to, čo neurobila. Je to ťažký rezort. Zdravotníctvo je ťažký rezort, kde na každom rohu horia požiare a vlastne úlohou ministra je prioritizovať, ktoré požiare bude hasiť, a na ktoré sa vykašle, lebo na ne nemá reálnu kapacitu. Zdravotníctvo si vyžaduje nielen tú vizionársku, ten vizionársky pohľad, čo s ním ideme urobiť zajtra, o týždeň, o mesiac, o rok, ale vyžaduje si neskutočne potrebné operatívne každodenné riadenie. Toto je moment, v ktorom myslím, že pani ministerka Dolinková zlyháva.
Programové vyhlásenie vlády tejto Ficovej štvrtej vlády v oblasti zdravotníctva som hodnotil veľmi pozitívne. To, čo je v ňom napísané, s tým sa stotožňujem a keby som bol ja ministrom zdravotníctva, mal by som veľmi podobné programové vyhlásenie. Toto neplatí pre celé programové vyhlásenie, ale pre tú časť, ktorá sa týka zdravotníctva. Tam nie sme zásadne v opozícii voči tomu, čo chce vláda dosiahnuť. Na rozdiel možno od iných častí štátnej správy. Problémom je, že to, čo je v tom programovom vyhlásení vlády, sa nerobí. A ak sa robí, tak o tom nevieme, pretože pani ministerka s nami príliš o tom nediskutuje, nediskutuje so stakeholdermi, so združeniami, komorami, profesnými organizáciami a nekomunikujú ani s poslancami zdravotníckeho výboru tak, aby sme vedeli, v akom stave sú jednotlivé projekty, o ktorých sa programové vyhlásenie vlády zmieňuje.
Ale chcel by som túto debatu začať tým, že hovorme si pravdu. Slovenskému zdravotníctvu najviac pomôže, keď si budeme hovoriť pravdu a nebudeme tu žiť na nejakých predsudkoch alebo na nejakých chimérach a hoaxoch. Prečo je slovenské zdravotníctvo v takom stave, v akom je? Pretože štát v zdravotníctve zlyháva. Štát dlhodobo a opakovane zlyháva. Nevie zadefinovať, čo od zdravotníctva chce. Nevie to zabezpečiť, ale nechce sa vzdať svojich kompetencií. Účet za, tuším, šesť vĺn oddlženia prevyšuje dobré 2 mld. eur. Nemocnice, ako sme počuli, sú podkapitalizované, tých 7 mld., o ktorých hovoril pán minister Kmec, to bolo pre mňa nové číslo, ale väčšie, ako som čakal, a vyzerajú príšerne. Každý, kto má skúsenosť so slovenským zdravotníctvom a bol v nemocnici typu Mickiewiczova, Kramáre, tak len prevracia očami, kam sme sa to dostali po tridsiatich rokov budovania svojstojného slovenského zdravotníctva, štátneho slovenského zdravotníctva.
Tak ako chátra kaštieľ v Rusovciach, tak ako vyzerá diaľnica do Košíc, tak ako máme príšerné železničné trate, ktoré sú na úrovne tratí spred sto rokov, z Bratislavy do Prahy sa dostanete tak isto rýchlo ako slovenskou strelou v tridsiatych rokoch minulého storočia, tak ako máme zbabrané elektronické zdravotníctvo, tak ako vyzerajú Rázsochy, tak ako sa šialene zadlžujú štátne nemocnice a tak ako dobabraný vyzerá plán obnovy, toto všetko je vizitka štátneho riadenia a viery, že štátne riadenie zdravotníctva je všeliekom. Lebo to je to správne. Štát zabezpečí, štát dokáže. No nie, štát nevie riadiť zdravotníctvo, nemá víziu, ani krátkodobú, ani strednodobú, ani dlhodobú. A kompenzujeme to, ukájame sa formalizmom, predstieraním, že vytvárame inštitúcie, ktoré niečo robia, no nerobia, a vytvárame procesy, ktoré sú samoúčelné, ale neprinášajú pridanú hodnotu. Zákonov máme viac než by sme chceli a niekedy tak s nadsázkou hovorím, ale ono to nie je nadsázka, ono to je realita, ak by sme chceli dodržiavať všetky zákony, ktoré v zdravotníctve platia, tak to zdravotníctvo paralyzujeme, pretože tie zákony sú protichodné, nevykonateľné, ale úradník je spokojný.
Ukážte mi jeden úspešný projekt v zdravotníctve, ktorý by štát vymyslel a dotiahol do konca. Dokonca aj v tom elektronickom zdravotníctve, kde sme premrhali desiatky miliónov z Európskej únie, vo výsledku nakoniec elektronický recept priniesla súkromná poisťovňa na trh. A všetci zistili vau, aké je to super, ale stálo to asi 20-krát menej, ako to stálo štát. A keď aj niekto, nazvem to, osvietený upratal, či už vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni alebo napríklad v štátnej záchranke, keď ho vymenili a prišli zbojníci, tak sa to všetko vrátilo do pôvodnej, do pôvodných koľají. Snaha zlepšiť procesy v štátnych organizáciách je sizyfovským úsilím. Keď už je ten kameň takmer hore, spadne nadol a začína sa opäť to utrpenie.
Štát nevie riadiť zdravotníctvo. Centralizácia rozhodnutia, rozhodnutí na ministerstve spôsobuje preto implementačné problémy. Prečo má pani ministerka každý deň operatívne problémy, pretože centralizovala sa moc na ministerstve a nemá to kde delegovať. Prečo sa teda všetci hnevajú na pani ministerku, pretože čakačky, pretože poplatky, pretože, a všetky oči sa pozerajú na ňu, pretože štátne centralizované rozhodnutie spôsobuje presne túto situáciu. Z ministra sa stáva zbytočný hromozvod a nemá čas sa venovať, venovať vízii.
No a teraz k tým dôvodom, prečo si myslím, že by pani ministerka Dolinková nemala byť ministerkou. Keďže potrebujeme hneď na začiatku riešiť operatívne hasenie požiarov, tak je potrebné byť akčný. Mať leadership, vodcovstvo a toto pani ministerka neprejavila. Neprejavila vodcovstvo pri riešení problémov, máme sedem mesiacov od volieb a stále sme nevideli projektové karty, projekty, na ktorých sa ide robiť, stále sme nevideli akýkoľvek náznak nejakého komplexného riešenia, systémového riešenia. Ale odstupujeme, ustupujeme päťpercentnej strane, ktorá sa montuje aj do zdravotníctva neodbornými, neodbornými vecami, a toto je niečo, čo ministerke Dolinkovej vyčítam, pretože v predvolebnom boji, keď sme boli na mnohých spoločných diskusiách, tvrdila, že odbornosť je pre ňu alfa a omega. Ak je odbornosť alfa a omega, nie je možné prijímať neodborné rozhodnutia, nie je možné posielať ľudí, ako je pán poslanec Kotlár, aby reprezentoval Slovenskú republiku pri rokovaniach s WHO o pandemickej zmluve, lebo to je výsmech, to je zosmiešňovanie tejto krajiny a aj keď to je možno rozhodnutie vlády, minister zdravotníctva má povinnosť sa postaviť na obranu zdravotníkov a proti hoaxerom, proti antivaxerom a proti ľuďom, ktorí znevažujú a znehodnocujú naše meno v zahraničí.
Komunikácia na kontrolnom dni na ministerstve zdravotníctva, pán premiér povedal, že je dôležitý sociálny zmier v sektore, ale nemyslel tým len finančný, ale aj ten komunikačný a hoci viem, že sa veľa investuje na ministerstve zdravotníctva do komunikácie pani ministerky, je to skôr tá marketingová, instagramová komunikácia, nie tá komunikácia, kde by sa stretávala s jednotlivými stakeholdermi, aby ich informovala, kde sa nachádza ten-ktorý projekt, aby od nich pýtala spätnú väzbu a, už som spomínal, že ani my vo výbore pre zdravotníctvo nemáme úplne jasno, že čo sa vlastne na ministerstve robí. Teraz momentálne práve prerokuvávame prvý konkrétnejší zákon z dielne ministerstva zdravotníctva po siedmich mesiacoch. Ale aj ten sa prijíma neštandardným spôsobom v skrátenom legislatívnom konaní a úplne zbytočne v skrátenom legislatívnom konaní, pretože má prechádzať normálnym legislatívnym procesom. Čiže mali sme tu chýbajúci leadership, divnú komunikáciu, odbornosť verzus hoaxeri.
Ďalší bod, Martin a Brezno. Myslím si, že rozhodnutím o výmene tímu v martinskej nemocnici sme spôsobili Martinu ich vlastné Rázsochy. Že táto nemocnica do roku 2026 stáť nebude v žiadnej, v žiadnom budúcom scenári. Pokiaľ ide o Brezno, toto je pre mňa väčšie sústo, pretože rozumiem, tlaky z regiónov sú najrôznejšie, počul som to aj od vás, vážení kolegovia z koalície. Keď ste obhajovali pani ministerku, používali ste argumenty, ktoré boli v protiklade toho, čo by pani ministerka chcela, aby ste rozprávali. Pretože optimalizácia siete nemocníc je naozaj o tom, že nemôže byť pôrodnica na každom rohu, pri každej vŕbe. Problémom implementácie je, že každý je z vás odnekadiaľ a niekde to robí problém. Ale, bohužiaľ, niekedy treba prijať aj nepopulárne rozhodnutia, a to platí skrz na skrz či už pre koalíciu, alebo pre opozíciu.
Brezno. Breznianska nemocnica nemá na to, aby bola v druhej kategórii. Breznianska nemocnica je nemocnica prvej kategórie. Nemá personál, nemá technické vybavenie, nemá počet pacientov na to, aby predstierala, že je niečo viac, ako je. To, že tie lobistické sily z regiónu, predovšetkým od pána Sotáka, priviedli k preradeniu nemocnice Brezno do vyššej kategórie, zhodou okolností pred prezidentskými voľbami, chápem, bol za tým nejaký možno deal, tak to bolo natoľko nepodložené a nekompetentné rozhodnutie, že to viedlo k abdikácii ľudí z tímu, ktorý má na starosti reformu nemocníc. Toto považujem za problém, s ktorým bude mať ministerstvo zdravotníctva veľkú, veľký problém vyriešiť, alebo nejakým spôsobom napraviť. Lebo zohnať nových ľudí, vysvetliť im, o čom to je, tritisícstránková vyhláška, je to prekombinované, preregulované, to už sme tu dneska počuli.
Rázsochy ma netrápia natoľko, ako mojich predrečníkov, pokiaľ sa bavíme o tom, že kde má stáť nová univerzitná nemocnica v Bratislave. Som viac ako desať rokov presvedčený, že Rázsochy to nemajú byť. Máme o tom aj strategický dokument na Bratislavskom samosprávnom kraji, ktorý hovorí, že to má byť nemocnica vo východnej časti mesta, kde je lepšia dostupnosť na zvyšok Slovenska. Čiže tuná Rázsochy ma až tak netrápia.
Čo ma trápi v kontexte Rázsoch, je, že sme tu počuli, že bude predstavené riešenie najprv do konca marca, apríla, 1. máj, neviem koľký máj, teraz je to do 15. mája, že bude predstavené to riešenie, lebo zatiaľ o ňom v zásade nič nevieme. A môj druhý problém je, že síce o tom riešení nič nevieme, ešte to neschválila vláda, ale už medzitým sa stihli podpísať zmluvy s dodávateľom projektovej dokumentácie. A nad tým celým je ešte téma, kde naozaj čakám na to vysvetlenie a potom budem hrýzť, o sťahovaní detskej fakultnej nemocnice na Rázsochy. Počul som to po prvýkrát a teda v zdravotníctve sa pohybujem už 20 rokov, ale to, že NÚDCH má stáť na Rázsochách, je pre mňa že absolútna novinka, bez akejkoľvek diskusie s kýmkoľvek. Namiesto toho, aby sa dostavala jedna veža na Kramároch, tak sa má celá nemocnica presťahovať niekam inam. Toto mi príde, že veľmi, veľmi amatérske rozhodnutie.
No a posledný bod, ktorý tu mám napísaný na tému dôvodov pre odvolanie pani ministerky, je rozpočet a rozpočtová vyhláška. Nie je vina pani ministerky Dolinkovej, že máme takýto dokument. Je to vina predchodcov, že takýto dokument vymysleli a dali do zákona. Je to chybný dokument. Ministerstvo nemá čo predpisovať sektoru, ktorý, ktorá, ktorý segment zdravotníctva má dostať koľko peňazí. Toto má byť úloha zdravotných poisťovní. Ak do toho zasahuje ministerstvo, potom je úplne legitímna otázka, načo máme zdravotné poisťovne, keď im odsekáme všetky nástroje, ktoré mali pre strategický nákup zdravotnej starostlivosti. Keď nemôžu rozhodnúť o cenách, keď nemôžu rozhodnúť o benefitoch, pretože ministerstvo centrálne im chce nariaďovať, čo sa bude diať.
No, máme teda programovú rozpočtovú vyhlášku, ministerstvo má tú kompetenciu povedať, kto dostane koľko peňazí a pochopiteľne, keď sa rozdeľujú peniaze, nikdy nebudú všetci spokojní, všetci budú nespokojní a ten hromozvod nespokojnosti bude práve ministerka zdravotníctva alebo minister zdravotníctva, ten, kto je vo funkciu, kto podpísal tú konkrétnu vyhlášku. No a v prípade tej rozpočtovej vyhlášky na tento rok najviac peňazí, viac ako 20-percentné navýšenie dostali nemocnice, v zdravotníctve máme o 1 mld. eur viac, aby ste vedeli, tento rok, 20-percentné navýšenie dostali nemocnice, ambulancie v pôvodnom návrhu dostali len 6-percentné. Neskôr sa to zvýšilo na 12, ale v ambulanciách ten trpký pocit zostal, pretože ambulancie nikdy nikto neoddlží, musia platiť faktúry načas, kdežto štátne nemocnice každú chvíľu oddlžujeme a je to never-ending story napriek tomu, že vždy si sľubujeme, že toto je to naozaj fakt posledné oddlžovanie.
Takže nastavenie programovej vyhlášky považujem tiež za zlyhanie pani ministerky, ktorá navyše vyšla z kruhov ambulantných poskytovateľov, zastupovala združenie ambulantných poskytovateľov, tak o ich problémoch veľa vie, napriek tomu uprednostnila štátne nemocnice pred ambulanciami a to sa, samozrejme, ďalej prelieva do poplatkov, dostupnosti ambulantnej starostlivosti a podobne.
Pani ministerka často hovorí dobre, ale nevidno výsledky. Nevidno výsledky a to je dôvod, pre ktorý, si myslím, že by nemala byť ministerkou zdravotníctva, pretože v tejto chvíli v tejto pozícii má byť niekto akčný, kto bude konať.
Možno zareagujem ešte na teba, Peťo, si povedal, že teraz je čas robiť nejaké systémové, plánované kroky, pretože tu nemáme pandémiu, nemáme tu krízovú situáciu. Ja si myslím, že tu máme krízovú situáciu. Nehovorím, že tu netreba robiť dlhodobé plánovanie, ale máme krízovú situáciu. Veď pred voľbami sme tu hovorili o kolapse zdravotníctva. Čo sa tak náhle stalo okrem toho, že sme tam doliali 1 mld., ktorá ide do nemocníc? Ten kolapsový stav treba riešiť. Na to treba akčného ministra, a preto bude SaS-ka hlasovať za odvolanie Zuzany Dolinkovej.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem, ďakujem, kolega Štefan Kišš, že si teda, áno, vrátil tú diskusiu vlastne k tomu aj väčšiemu obrázku, že to, čo teda vytýkame a vytýkam aj ja týmto európskym limitom, že, áno, dajú sa, nazvime to kreatívnym účtovníctvom alebo kreatívnym výkazníctvom, relatívne dosť dlhú dobu obchádzať, hej, že na papieri splnené, realita ani tak nie, a zároveň teda aj tá sankcia potom má tú európsku rýchlosť, že nech sa o nejakom vôbec nedodržaní rozhodne, tak dáva sa ešte šanca to možnosť opraviť, dodržať to, a proste to celé trvá ďalšie a ďalšie mesiace až roky, a teda tá realita skutočne je tá, že tie výdavkové limity nebudú a nevedia hrýzť aktuálnu vládu, že to fakt tam ten, to spoždenie vie byť až, až tri roky, a teda je to obchádzateľné. To sú skutočne tie výhrady na tej, na tej takej celkovej úrovni.
Takže ešte raz, ďakujem ti.