Videokanál klubu

No, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no sme v rozprave v SLK, budem sa snažiť čo najviac držať sa teda toho, že sme v SLK. No dokonca sme v spojenej rozprave ku dvom bodom, tak, prosím, len na začiatok si hneď povedzme, že o čom diskutujeme. Jedná sa fakt o 2,7 mld. eur. Bavíme sa o množstve strán legislatívneho textu, ale aj tabuliek a čísiel. Ide o zásahy do množstva zákonov. Súčasťou a teda tým, vlastne tým jedným z tých dvoch spojených bodov je dokonca úplne nový zákon a úplne nová daň, daň z finančných transakcií.
To, čo tu dnes preberáme, má zásadný dosah na každého jedného občana. Bavíme sa o dosahu na každého jedného živnostníka, na každú jednu firmu, od najmenšej až po tie úplne najväčšie firmy. Predložené zákony majú dosah na niekoľko rezortov, alebo na množstvo rezortov. Majú v podstate dosah na celú verejnú správu vrátane zásadného vplyvu na samosprávy. To inak vôbec nezaznieva, ten vplyv na samosprávy je zásadný. No a zasa raz ide vláda takto zásadné zmeny predstaviť alebo presadiť narýchlo, vylúčením štandardných súčastí legislatívneho procesu. Zasa raz ide vláda zásadne sťažiť život ľuďom a ekonomike, ale bez toho, aby sa tí všetci dotknutí mohli zapojiť do diskusie, aby mohli povedať svoj názor, aby mohli povedať svoj pohľad.
Predložený konsolidačný balíček, ale fakt by sa skôr mal volať ako balíček zdražovania a ničenia ekonomiky, je toxický kokteil množstva opatrení, ktoré zásadne zdražia život bežným ľuďom, skomplikujú fungovanie firiem, znížia ich konkurencieschopnosť. Je to danajský dar vlády občanom, ktorý spôsobí vysokú infláciu. Budúci rok nás čaká vyše päťpercentná inflácia, čo ak si odmyslíme dva roky krízové, európske roky, kedy bola tá inflácia, samozrejme, ešte výrazne vyššia, tak je to najvyššia inflácia, ktorej bude Slovensko čeliť od roku 2008, vyše 5 %. Samozrejme, tento balíček spôsobí zásadné zabrzdenie ekonomiky. Jednoducho tak to je, keď zvyšujete dane, keď zvyšujete náklady, brzdíte ekonomiku. Rast bude maximálne 2 %. Zasa to nehovorím ja, to hovoria analytici, ktorí majú k tomu všetky čísla, ktorí vychádzajú z toho, čo nás čaká. A pozor, aj tie 2 % budú len vtedy, ak bude plnohodnotné čerpanie plánu obnovy a odolnosti. A myslím si, že už len toto je, toto je problém, pretože vôbec máme problém čerpať či už eurofondy, alebo aj plán obnovy a odolnosti, to je problém zasa ani nieže tejto vlády, to bol problém aj predchádzajúcej vlády, aj všetkých vlád predtým.
Ale je tam ešte, samozrejme, ďalšie, ďalšie riziko ani nie na našej strane, ale to, že Európska únia veľmi citlivo vníma všetky tie útoky na právny štát, ktoré sa tu jednoducho udiali za posledný rok. A už keby som aj hneď tento fakt proste dal preč, tak jednoducho má už teraz aktuálna vláda vôbec problém so samotným plnením míľnikov. Dokonca sa niektoré tie míľniky zvrátili. Takže je vôbec otázne, či budeme mať čo míňať. Či teda tie európske zdroje z plánu obnovy a odolnosti sem prídu a tým pádom, či budú vôbec môcť naplniť aspoň ten nejaký dvojpercentný rast ekonomiky. Len tak medzi rečou ako ekonomika, ktorá rastie menej ako 3 %, v podstate neprodukuje nové pracovné miesta, je veľmi-veľmi limitovaný rast miezd a proste v podstate je to ekonomika, ktorá je v problémoch. A to, koľko toho celého sa zmení, to pridá zásadné, zásadné problémy fakt našej ekonomike celej.
No, ale teraz že čo je to úplne najťažšie, najproblematickejšie, je práve tá, jak by som to povedal, kombinácia jednotlivých opatrení, alebo to vrstvenie, jedno opatrenie na druhé a tam sa veľmi ťažko odhadujú aj dopady, veľmi ťažko. To určite tu sedia kolegovia z ministerstva financií, toto je veľmi ťažké odhadovať. Ale tie dopady sa väčšinou skôr zvyšujú. A ja použijem len jeden príklad, aby to bolo veľmi, veľmi jasné. Tak zoberme si, zoberme si benzín, hej. Už dnes platia slovenskí občania najvyššiu cenu benzínu zo všetkých okolitých krajín. Dokonca ešte aj Rakúsko má o nejaký cent-dva nižšie. A čo sa teda stane budúci rok? Budúci rok sa stane to, že v prvom rade bude osobitný odvod z regulovaných odvetví aj pre našu rafinériu, to znamená dodatočný náklad vlastne osobitný odvod. To je jedna vec. Už to by bol, samozrejme, nejaký dosah, samozrejme, na cenu, ale poďme ďalej. Takisto sa im zvýši korporátna daň, ak budú mať nejaký zisk, zaplatia už teraz namiesto dvadsaťjeden 22 %, to je tiež zasa vplyv.
Ďalšia vec je, samozrejme, zvyšuje sa mýto, veď aj všetky tie suroviny do toho Slovnaftu treba dovážať, ale teda hlavne odvážať, takisto proste to treba voziť na pumpy. To je ďalšia vec. No a, samozrejme, nezanedbateľné tri percentuálne body nárastu DPH na palivá z 20 na 23. Toto všetko proste, to sa takto celé naráta a stane sa to jediné, čo sa môže stať, že výrazne zdražejú palivá na Slovensku. Už dnes chodia ľudia ich kupovať do zahraničia. Je to vidieť na tom, ako sa vyvíja maloobchodný predaj palív, benzínu a nafty. A po tomto budú chodiť ľudia do zahraničia ešte viacej, 1,7 mil. Slovákov býva v dosahu hraníc, takže si vie ísť nakúpiť. A teraz toto si treba uvedomiť, že len jeden človek, keď ide si tú nádrž kúpiť do zahraničia, tak tam nechá kompletne celú spotrebnú daň, kompletne celú dépeháčku, to je inak už dnes asi 65 % tej konečnej ceny benzínu. Koľko ďalších ľudí sa tu musí naskladať a ísť teda natankovať na Slovensku, aby sa tento výpadok aspoň vyrovnal? Tuto si, akože to je fakt jeden jediný prípad, toto si treba uvedomiť, že menej je niekedy viacej. Tie odhady sú veľmi, veľmi optimistické proste, že sa teda vyberie 2,7 mld. eur. Ale to sa vôbec nemusí naplniť. Takto špeciálne ten benzín je v tom, že tam ten každý jeden občan, ktorý odíde do zahraničia, ten daňový výpadok je veľmi veľký. Nielen to navyše, čo sa pridáva, ale to kompletne všetko, čo tam je, spotrebná daň atď. Čiže fakt si tu to treba veľmi, veľmi uvedomovať.
No a potom je tu ešte ďalšia vec, áno, rafinéria je súkromná a ono povedzme by to štát nemuselo zaujímať, ale tá rafinéria potrebuje investovať. Ak ich proste štát oholí o ešte väčšiu časť ich disponibilných prostriedkov, ak budú mať aj povedzme nižší obrat tým, že teda sa toho kúpi na Slovensku menej, aj na tú investíciu im zostane, alebo na tie investície im zostane menej peňazí a áno, štát si môže, čo nás zaujíma, či Slovnaft investuje. No, pomaličky to množstvo, množstvo petrochemických výrobkov sa bude znižovať, ktoré je potrebné. No jednoducho čo sa stane? Prestanú byť konkurencieschopní, prestanú toľko vyrábať a zasa aj ten Slovnaft, veď ten platí kopu daní, či už na korporátnej dani alebo, samozrejme, na daniach a odvodoch všetkých tých zamestnancoch, ktorí v tom Slovnafte sú. Čiže aj na toto musí štát pozerať. Nie pozrieť sa, jéj, hurá, zisková firma, treba ju oholiť, však teda majú zisky. Proste treba dávať pozor, aby to zlaté vajíčko vedelo byť zlaté vajíčko aj v budúcnosti. Aby investovalo, aby bolo konkurencieschopné a aby prinášalo tie pravidelné príjmy do štátneho rozpočtu aj v budúcnosti. Hovorím o jedom príklade, ale toto sa týka ďaleko, ďaleko viacej firiem, ďaleko, ďaleko viacej odvetví, kde presne to vrstvenie tých opatrení jednoducho je veľmi veľmi zlé.
No, bavíme sa teda, čo prinesie tento balíček, prinesie zásadné zdražovanie, teda rast inflácie už spomínané, bavíme sa ale aj o zásadných zásahoch do konkurencieschopnosti celej slovenskej ekonomiky a teda to, samozrejme, má následok zásadné zabrzdenie rastu slovenskej ekonomiky. Tiež už som spomínal. Bavíme sa o 2,7 mld. eur v skrátenom legislatívnom konaní. Dotýka sa to skôr, budete hľadať ako ihlu v sene niekoho, koho sa na Slovensku nedotýka tento balíček, než toho, koho sa dotýka, lebo sa to týka takmer každého a proste ide sa to tu robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Boli vyradené všetky alebo takmer všetky odborné, odborné časti legislatívneho procesu. Bola vyradená diskusia, ale aj pripomienkovanie odbornou obcou, ale aj dotknutými subjektami, to je úplne že celé zle.
No a čo je minimálne rovnako zlé ako to, čo som teraz spomínal, je to, že sa vlastne bavíme v čase a v priestore, kedy ani nie je verejne známe a ani my nevieme, čo tu sedíme, že východiská rozpočtu budúceho roku. Proste my tu sa bavíme o niečom, že potrebujeme teda, alebo teda pán minister si myslí, že potrebuje vybrať ďalších 2,7 mld. eur, ale my vôbec nevieme, aké budú celkové príjmy budúcoročného rozpočtu. My nevieme, aké sú plánované výdavky budúcoročného rozpočtu. My tu niekde máme, niekde v strede proste nejaký balík 2,7 mld. a proste vôbec ho nevieme zasadiť vlastne. Treba 2,7 mld.? A toto všetko. Normálne by bolo férové, čo by sme tu potrebovali, normálne že volá sa to že no policy change, že rozpočet ´25 bezo zmeny všetkých týchto vecí, to znamená, ako by vyzeral rozpočet pre budúci rok za dnes platných pravidiel, jeden pohľad. Druhá verzia, ako teda by vyzeral budúcoročný rozpočet s novými príjmami, s novými výdavkami, to je kľúčové, lebo o miliarde vôbec netušíme, ktorá je už v tomto balíčku, ani tam vlastne nevieme, čo sú to tam za výdavky. A potom vlastne by sa dalo baviť. Ja teda pevne verím, že to aspoň minister financií má nejakú internú verziu a že to teda nepozerá taký obláčik a posúva ho jedným, druhým smerom, aleže to zasadzuje do tých celých čísel, ale teda veľmi by som bol rád, keby nám ich ukázal. Všetky tieto parametre fakt by mal minister Kamenický prezentovať.
No a teraz poďme samotne k tej sume. Fakt je hmla v tom, že konsolidačný balík hovorí o 2,7 mld. eur, ale jednoducho zo všetkého sa javí, že teda tá 1 mld. je pripravená na nové výdavky, na nové výdavky. A zasa, to nehovorím ja, dnes už ráno vyšlo aj stanovisko RRZ, ktoré hovorí to isté, to isté. Áno, pán minister, kde je pán minister (reakcia z pléna), okej, ďakujem, pán minister avizoval a áno, mal to v tej jeho prezentácii, nejakú sumu vlastne že nových výdavkov, ktoré treba, ale ja použijem čísla Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak on ich ocenil teda tou miliardou, lebo tak z toho vychádzame, že to tak vychádza, ale samotná RRZ hovorí, že maximálne 360 mil. je teda nových, nepokrytých rozpočtom, nepokrytých legislatívou. Takže už keď, tak v tomto momente mohla byť tá, ten balík, ja poviem, ožobračovací balík skutočne o 640 mil. menší. To nie je málo. To je vlastne tá dépeháčka, stačilo ju zvýšiť už len o polovicu, keby sme takto brali. Alebo ešte lepšie, jednoducho to je vlastne, minister tvrdí, že 600 mil. by mala byť transakčná daň, no nebolo treba zaviesť transakčnú daň. Nebolo ju treba zaviesť. Stačí, keby jednoducho si vláda nevytvorila 650 mil. eur na nové výdavky.
A keď aj sa tu bavíme možno o nejakej, o tom, či tento proces by zniesol pravidlá teda ústavnosti, hej, že či teda sa dá so zažmúrením všetkých očí toto vôbec riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, tak ešte jedna vec je tam taká, že sa dá, že keď to je o tom, že to vylepšuje rozpočet, znižuje deficit, je to nejaká konsolidácia, o tom sa ešte dá baviť. Ale ak je či už miliarda alebo teda 650 mil. navyše, ktorým vlastne tu vyrábajú sa nové, alebo teda sa vyrába priestor na nové výdavky, tak to podľa mňa je zasa nový pohľad a nová situácia a také niečo by už určite, že úplne že určite nemalo byť v skrátenom legislatívnom konaní. A ešte keď ten pohľad kúsok posuniem, tak vláda by mala, samozrejme, vždy najprv šetriť. A keď už teda na tých výdavkoch šetriť nevie a nedokáže, poviem za chvíľku bližšie, ale teraz už keď som pri tomto, poviem aspoň to, že tak aspoň nemá vyrábať nové výdavky. To je normálne, že už ľudia doma, každé osobné financie. Keď mi to celé nevychádza, keď som každý mesiac v dlhu, keď mi po roku už ani banka nechce požičať a mám vôbec problém s tým, aby mi neurobila splatné všetky úvery hneď, tak nemôžem v rovnakom čase vyrábať ďalšie výdavky. A keď to už prenesiem sem, nemôže vláda chceť po ľuďoch, aby sa teraz zložili ešte aj na nové výdavky, ktoré im ani nepovedala ešte, aké sú.
No, vláda, a to je asi fakt možno to najhoršie úplne, že rezignovala na šetrenie. Proste vláda rezignovala na úspory na strane štátu, vláda rezignovala na napravenie pokrivených parametrov rôznych, ktoré tu máme. Jednoducho rezignovala na ozdravenie verejných financií. Pán minister tu hovorí o nejakom ozdravnom balíčku, ale čo je v tom balíčku ozdravné. To, že máme platiť za to isté viacej? To je na tom ozdravné? Že proste služby diaľničnej siete sú úplne rovnaké ako vlani, nula kilometrov pribudlo a máme za to platiť o 50 % viacej? To sa nemôže zdať ozdravné nikomu, ani pánom doktorom, čo tu sedia. Takže toto je to najväčšie, najviac smutné, že jediné, čo vláda urobila, je preniesla problém na plecia ľudí, živnostníkov a firiem, ale to živnostníkov a firiem vo finále znamená, aj tak v konečnom dôsledku to preniesla na ľudí. Fakt to nechá zaplatiť občanov. A toto je to zásadné a základné klamstvo, či už pána premiéra alebo pána ministra, ktorí rozprávali ľuďom o zachovaní sociálnych štandardov, ale fakt im priniesli len ožobráčenie.
Už keď sa na jednej veci zhodneme, že áno, konsolidovať treba a, samozrejme, ono sa nedá konsolidovať bez toho, aby sa to niekoho dotklo. Toto normálne že treba priznať, to treba priznať, že akákoľvek konsolidácia sa niekoho dotkne, ale má tam byť vždy to ozdravné, hej. Napríklad poviem jeden príklad, vlaky zadarmo, či pre seniorov alebo pre juniorov. Dnes funguje to tak, že naše železnice 20 % svojich finančných potrieb dokážu vybaviť teda svojimi výkonmi, cenami lístkov generálne, 80 % sú dotované zo strany štátu. Ale zároveň vozíme proste aj študentov, aj seniorov úplne zadarmo. Ale aj tak to platíme, to nie je zadarmo, aj tak sa to platí. Čiže a konsolidácia, áno, bolela by, normálne že bolela by aj toho študenta, aj toho seniora, treba zrušiť lístok zadarmo a nahradiť ho výraznou zľavou, samozrejme, tak ako to inak bývalo aj v minulosti a tým pádom a takisto aj proste valorizovať ceny lístkov, inak tie ceny lístkov železnica jedenásť rokov nemenila. A tým pádom by sa pokrivilo to, že vláda musí, alebo verejné financie musia sanovať 80 % fungovania železníc so všetkými tými negatívami, aké sú tam.
Čiže áno, keby som takéto opatrenie našiel v tom skrátenom legislatívnom konaní, tak poviem, že áno, bolí to ľudí, ale napráva to niečo, čo je pokrivené v ekonomike, a prinesie to vlastne tým narovnaním ekonomických pravidiel nejaké bonusy v budúcnosti. Ja len poviem, možno ma nebudú mať radi teraz ani mladí, viete, ako to dnes funguje? Dneska keď je mladý týždeň na intráku, tak nenájde si nejakú práčku a neoperie si tie svoje veci na intráku a cez víkend pôjde brigádovať. Prečo by to spravil? Veď si zarezervuje lístok zadarmo, špinavé veci naloží do tašky, vo vlaku si pekne posedí na wifine a na telefóne a ide domov. A mamina mu to operie. A jednoducho namiesto toho, aby sa učil samostatnosti, aby získaval prvé skúsenosti na brigádach, tak sa proste vozí vo vlaku domov a späť, hej. Lebo nevníma nijak tú hodnotu. Nech sa vozí, samozrejme, vozme sa všetci, ale nejaká hodnota tam musí byť. Toto už takéto veci, už keď to musia ľudia zaplatiť, tak treba aj vyrovnávať nejaké skrivodlivosti, ktoré sú tam, aby to bol nejaký ozdravný balíček, ale ja som tam nič také nenašiel, nič také nenašiel.
No a aby som teda neodišiel ďaleko od témy, keďže riešime SLK, tak prečítam alebo odcitujem hneď druhý odstavec z toho, z odôvodnenia skráteného legislatívneho konania. Citujem: „Deficit verejných financií a dlh verejnej správy v uplynulých rokoch výrazne vzrástli," pravda „a to najmä v súvislosti s nepredvídanými výdavkami štátu spojenými s viacerými mimoriadnymi okolnosťami, ktoré enormne zaťažili rozpočet." Koniec citátu. No už len keď si toto, túto prvú vetu prečítame, alebo prečítate, tak proste by to malo automaticky znamenať, že by sme to nemali riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Toto, čo ten odstavec popisuje, sa nestalo včera, ani pred rokom, to sa stalo dávnejšie, rok o tom, vieme o tom dlhšie, ale minimálne táto vláda v podstate za chvíľočku už tu bude skoro rok, tak o tom, o tom rok vie a jednoducho mala to a mohla to riešiť dávno, pred rokom. A ja poviem, že SLK by bolo malo zmysel počas prvého mesiaca fungovania tejto vlády a poviem, že áno, vláda mala a mohla zrušiť väčšinu zákonov z obdobia legislatívnej smršte z konca predchádzajúceho volebného obdobia, keď sa skutočne v parlamente, ktorý viac-menej nemal kontrolu, lebo úradnícka vláda ho nedokázala nijak kontrolovať a ani ho nejak nekontrolovala, proste tu prechádzali zákony so zásadne negatívnym vplyvom na verejné financie. Takto to poviem. Prechádzali tú zákony so zásadne negatívnym vplyvom na verejné financie. Pán minister mal prísť a prvý týždeň tu mal búchať v skrátenom legislatívnom konaní po stole, že tieto zákony tu treba zrušiť. A ja sa teraz nejdem sporiť, že či boli dobré, alebo zlé, či tie zákony pomáhali, alebo nepomáhali. Jednoducho proste na ne nemáme. Nemáme na ne, ani vtedy sme na ne nemali, ani dnes na ne nemáme, mala ich vláda zrušiť, nie teraz po roku rozprávať, že 1,6 mld. to zaťažilo rozpočet. Mali ich zrušiť a ešte by, ja osobne by som im ešte aj zatlieskal.
A teraz, že tie opatrenia, aké boli. Viete, tu keď si postavím, a poviem to tu, veľký, silný Mercedes, tuto nejakú Škodovku. Všetkým je nám jasné, že ten Mercedes je kvalitnejší, bezpečnejší, rýchlejší, ja neviem, trvanlivejší a tá Škodovka teda neni až taká dobrá, ale ten štát aj občan sa musíme pozerať na čo máme, pretože keď raz mám na tú Škodovku, tak si nemôžem objednať a snažiť sa zaplatiť ten Mercedes. Bez ohľadu na to, že má samé výhody. Nemôžem. Toto isté je aj s tou legislatívnou smršťou, toto isté je aj s konaním vlády, ktorá mala robiť. Proste nieže nezrušili, nezrušili tie veci, ktoré, niektoré ani neboli v platnosti. A aj tie, čo boli v platnosti, boli v platnosti chvíľu, ľudia na ne neboli zvyknutí. Nie, nezrušili nič, ale prišli sem a vyrobili nové výdavky. Veď ten deficit v, keď sa bavíme o roku ´21, pardon, 2023, tak bol, že 4,1 %, čo to je tiež teda samozrejme veľa, išlo na vrub teda vlády pôvodnej, 0,4 % hrubého domáceho produktu, tam sa pridalo za úradníckej vlády, hej, už sme boli na 4,5 % deficitu. A 4,1 % tam pridala už nová vláda za tie necelé dva mesiace fungovania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem vás poprosiť, keby ste hovorili ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Budete mať priestor v prvom čítaní, nehovoriac o druhom čítaní. Skúsme sa venovať len skrátenému legislatívnemu konaniu.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No venujem, dobre, ďakujem za upozornenie, venujem. Každopádne výsledok je ten, že proste už vlaňajší rozpočet bol deficitnejší kvôli opatreniam, na ktoré jednoducho Slovensko nemá. No dobre a teda, ale nič z toho, čo som povedal, sa nestalo a už sa vraciam k tomu skrátenému legislatívnemu, prečo hovorím aj pánovi predsedajúcemu, že teda je. Čiže skrátené legislatívne konania boli aj v tej dobe, áno, áno, pamätáme si dobre aj prvý, aj druhý, aj tretí mesiac, keď tu, keď tu už vládla aktuálna vláda. Nuž, ale, bohužiaľ, tie skrátené legislatívne konania neriešili ekonomiku. Neriešili slovenské verejné financie, riešili seba, riešili beztrestnosť, respektíve nízke tresty pre korupčníkov, útočilo sa na právny štát, rušil sa Úrad špeciálnej prokuratúry, ovládnutie SIS. Toto boli, toto boli tie skrátené legislatívne konania, ktoré tu boli, ale mali tu byť iné. No a teraz teda po roku, po roku vládnutia sa riešia problémy verejných financií v skrátenom legislatívnom konaní. Tie problémy, ktoré vznikli počas poslednej krízy, ktorá, pamätáme si dobre, začala v marci 2020, bude to drahé, to si pamätajú aj kolegovia z dnešnej koalície, nasledované energetickou krízou, čiže covid, energetická kríza, vojna na Ukrajine. Tie krízy tu reálne boli aj so svojimi dôsledkami.
No ale naspäť, naspäť k skrátenému legislatívnemu konaniu. So všetkými, so všetkými problémami, ktoré som už spomínal, je ešte teda ďalší problém ten, že všetky tieto narýchlo prijaté zákony, ktoré majú fakt v sebe množstvo chýb a zabudovaných problémov, budete ich musieť znovu opravovať. Ja som presvedčený, že prvé úpravy už prídu zároveň s rozpočtom a ešte budú ďalšie. A to zasa, zasa to budú skrátené legislatívne konania. Jednoducho toto je ďalší, ďalší problém. No a ja si pani štátnu tajomníčku veľmi, veľmi vážim, ministerstva financií, ale bolo tristné počuť včera na výbore, kde sme riešili skrátené legislatívne konanie, že teda predložené návrhy zákonov sú v poriadku. Veď ich predsa videl legislatívny odbor ministerstva financií. Áno, má svoju kvalitu, sú tam múdri ľudia, ale ešte raz, takto zákony nemôžu vznikať. Nebolo medzirezortné pripomienkové konanie, neboli rozporové, nebola legislatívna rada vlády, nebola debata na tripartite, tým ste to tiež len tak ukázali, že aha, niečo máme, s niečím ideme do parlamentu. Nebola debata teda tripartita, zamestnávatelia a odborári. Proste ale je to len jeden pohľad jedného ministerstva a okej, rozumiem, nejaká dohoda na koaličnej úrovni. Ale, bohužiaľ, toto je, toto je úroveň zákonov, o ktorých sa tu bavíme. Proste to len z princípu, to sú tak ťažké a náročné legislatívne texty. Transakčná daň je úplne nový zákon, ktorý ani sa nie je kde inšpirovať okrem teda Maďarska, ktorým si úplne myslím, že minimálne v tomto by sme sa v žiadnom prípade nemali inšpirovať. Proste to má iks rôznych problémov.
No a ešte mám tri minúty. Ja zareagujem (reakcia z pléna), neušetrím, neušetrím. (Povedané s pobavením.) Pán minister, budem reagovať ešte chvíľku na pána ministra, hovoril o gréckej ceste, chce jej zabrániť. No tak akože zatiaľ sa mu to, v úvodzovkách, veľmi darí, pretože dôchodkové náklady v tomto roku narástli o 17 %. To sú čísla z prvého polroka. Sedemnásť percent. Inak to keď sa pozriete, tak to takto presne bolo v tom Grécku. Strašne rýchlo rástli dôchodky, miera vyplácaných dôchodkov a výška, až to potom padlo, že tým dôchodcom nakoniec to museli ešte zobrať. Nieže im prestali rásť, 30 % im zobrali. Takže, pán minister, to, čo ste si dali do tohtoročného rozpočtu, 1,6 mld. dofinancovanie Sociálnej poisťovne, to som tu na začiatku roka hovoril, jak je to strašne veľa, historicky veľa, tak to vám tak stačilo na pol roka. Tam bude treba naliať ešte do konca roka ďalšiu 1,5 mld. Proste to je fakt desivé. Tak toľko ku gréckej ceste.
No a pán minister ešte spomínal, že teda predchádzajúca vláda, alebo neviem teraz ktorá, asi všetky tri to mu to nachystali, že mu nachystali gilotínu a slučku a povraz a teda, že sa mal do neho navliecť a neviem, čo ďalej mal s tým spraviť. Ale teda okej, tak pán minister ho hrdinsky, ten povraz, zobral, teda vytiahol si ho a zavesil ho na plecia ľuďom a firmám. Tak to už je teda len riešenie. Teda keď teda namiesto seba takto ide ublížiť, ublížiť (reakcia z pléna), pán minister, bolo to také prirovnanie, ja viem, že je to tak na hrane, tak ale používam to aj ja, pretože nič iné sa nestalo. Žiadny z tých problémov, a však sú tu aj problémy, nebol vyriešený. Normálne bol takto preložený na plecia občanov a firiem. Nič sa z toho nevyriešilo, že by vláda si sadla, ušetrila na sebe, vymyslela ozdravné opatrenia, vymyslela rastové opatrenia, pozrela sa do Írska, ktoré má, viete, aký problém? Nevie, čo s rozpočtovým prebytkom. Ktoré, možno týmto to ukončím, povedzte mi, kolegovia z koalície, jedno opatrenie z toho celého balíka, z tých, ja neviem, koľko to je dokopy, aj s tabuľkami, vyše sto strán textu, povedzte mi jedno opatrenie, ktoré je inšpirované v Grécku. Ja vám nato potom ukážem pár opatrení, ktoré je inšpirované v Maďarsku, ktoré je veľmi zadlžené, s veľkými problémami. Toto by som tam chcel vidieť, Írsko. Krajiny, ktoré fungujú, ktoré majú rozpočtové prebytky.
Ďakujem pekne za pozornosť.