Videokanál klubu

Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické.
Poviem osobne Ondrovi Dostálovi. Áno, samozrejme budeme hlasovať proti, tak to bolo myslené, a úplne tiež súhlasím, politika prevalcovala všetko, odbornosť, platné zákony, zdravý rozum, všetko.
Budem sa teda venovať kolegovi Dušanovi Muňkovi. Dušan, my sme už nejaké tie roky spolu vo výbore, ja si ťa vážim a ja si aj vážim skutočne, že áno, bol si ten, ktorý častokrát zabezpečoval bývalej koalícii, že sme boli uznášaniaschopní, to všetko sedí, len ja si len dovolím pripomenúť, že ja som teda že zo SaS-ky, nie z OĽANO, my sme v tej koalícii neboli tri a pol roka, my sme z tej koalícii po dva a pol roku bojov o zodpovedné rozpočtové hospodárenie odišli, no a odišli sme práve preto, pre, pre proste tú výraznú rozpočtovú nezodpovednosť. Pamätáte si ten, ten rodičovský bonus, ktorý položil na kolená obce. Čiže ja a, Dušan, ty to vieš, proste ja na tom výbore som fakt strávil gro času, koľko som vedel, aby som proste trošku sa snažil disciplinovať tie návrhy OĽANO a robili sme celá SaS-ka veľa preto, aby sa tu proste peniaze nerozhadzovali z helikoptéry. Takže z tohto pohľadu ja mám svedomie čisté a ja tak ako som kritizoval rozpočty ešte pána terajšieho a bývalého ministra Kamenického, tak som tu mal vždy, vždy vystúpenia kritické aj, aj k pánovi Matovičovi a vždy som tu bol, aby tu zaznelo slovo RRZ, ktoré tu napríklad teraz nezazneje, ktoré tiež bývalo kritické voči, voči aj vtedajšej vláde, čiže ja mám v tomto svedomie čisté, mne ide skutočne o verejné financie a o to, aby Slovensko fungovalo. Pretože môžme sa tu baviť, máme politiku, máme čokoľvek, opozíciu, koalíciu, verejné financie máme len jedny, krajinu máme len jednu a všetci potrebujeme, aby, aby fungovala proste naša krajina a tá bude len vtedy, keď budú aj verejné financie v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, doplnil by som za stranu SaS, nielenže nevieme a nemôžme takýto rozpočet podporiť, budeme hlasovať proti tomuto návrhu zákona o štátnom rozpočte. A úplne s tebou súhlasím, že tá konsolidácia, ktorá sa premietla do rozpočtu, je len taká akože konsolidácia, volá sa to konsolidácia, ale v skutočnosti je to zvyšovanie, zvyšovanie daní, aby sa mohlo ďalej a ešte viac rozhadzovať. A áno, konsolidácia by mala byť najmä na strane výdavkov, ale je možné si predstaviť aj konsolidáciu, ktorá by bola na strane príjmov, teda že by sa vybralo viac a teda by sa zmenšil, znížil deficit. Táto konsolidácia však nemá ani tento charakter, síce sa zvyšujú dane, odvody, poplatky, bere sa z budúcich dôchodkov sporiteľov z II. piliera, ale napriek tomu, napriek tomu sa to nepremietne do zásadného zníženia deficitu. To zníženie deficitu je minimálne, lebo väčšina z toho, čo sa viacej zoberie, je od ľudí a firiem, pôjde do ďalšieho rozhadzovania, do ďalších, ďalších verejných výdavkov. Smerácka vláda pokračuje vo svojom nezodpovednom hospodárení a zdá sa, že nijako sa nechce dať obmedzovať ani ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Máme tu už stanovené Radou, alebo navrhnuté Radou pre rozpočtovú zodpovednosť teda výdavkové, výdavkové limity a správny postup by bol, aby sme najprv prerokovali výdavkové limity, schválili a prispôsobili návrh štátneho rozpočtu výdavkovým limitom. Výdavkové limity budeme preberať až o mesiac, to nie je správny postup.

Tak, pán predseda, ďakujem za slovo, tak budem pokračovať vo vymenovávaní našich výhrad voči predloženému návrhu štátneho rozpočtu.
No s týmto návrhom sa vrátili účtovné triky so zásadným vplyvom na deficit, vykazovaný medziročný pokles deficitu v rozpočte je v plnej miere tvorený nižšími nákladmi na energetické kompenzácie, pričom závisí na predpoklade o započítaní časti EÚ refundácií energopomoci do roku 2024. V prípade započítania refundácie EÚ v plnej miere do roku 2023 by rozpočtovaný deficit v roku 2024 medziročne vzrástol zo 7,4 mld. eur, čo bolo teda 6,1 % hrubého domáceho produktu, na 8,3 mld. eur na 6,4 % hrubého domáceho produktu. Ja keď tu vidím pána ministra, som ochotný sa s pánom ministrom staviť sa o balík kvalitných cigár pre neho a nejaký pekný obraz pre mňa, že tak, ako to navrhli a urobili, je to nesprávne. Počkajme na stanovisko Európskej komisie, respektíve Eurostatu, nech nás rozsúdi.
Ďalšou našou výhradou je, že základnou podstatou viacročného rozpočtu, pretože my schvaľujeme rozpočet na roky 2024 až 2026, je, aby vláda ukázala stratégiu, akým spôsobom chce napĺňať ciele rozpočtovej politiky. Predložený návrh rozpočtu však absolútne rezignuje na realistické rozpočtovanie rokov 2025 a 2026. Sú tam len formálne čísla predpokladanej konsolidácie, dali si tam len cieľ, avšak bez akýchkoľvek konkrétnych opatrení na ich dosiahnutie, pričom sa jedná o potrebnú konsolidáciu v horibilných sumách v roku 2025 1,5 mld. eur a v roku 2026 až 2,3 mld. eur. To znamená, že ak na konci roku 2026 by bol hrubý dlh, ak teda sa nenájdu tie konkrétne opatrenia, by hrubý dlh nebol tých 61,4 %, čo som spomínal, ale až 64,3 % hrubého domáceho produktu. Proste žiadna stratégia, žiadne detaily, výdavky sú naplánované, príjmy neexistujú a nie je tam vôbec informácia o tom, ako by ich mienili získať.
Vláda navyšuje daň z dividend zo 7 na 10 %, pričom očakáva výnos iba 5,4 mil. navyše. Už len samotná, alebo hodnota tej samotnej negatívnej informácie o tom, že Slovensko zvyšuje daň, spôsobí viacej škody ako spomínaný prínos. V podstate pre rozpočet nepodstatných 5,4 mil. eur. Pritom by stačilo, keby vláda znížila brutálne vysokú rezervu na riešenie vplyvov legislatívnych zmien, ktorú má v sume jedna celá, 1,232 mld. o spomínaných 5,4 mil. a vôbec nemusela zvyšovať daň z dividend, vôbec nemusela ničiť hospodárske alebo ekonomické prostredie Slovenska.
V rozpore s bežnou praxou rozpočet v sebe zahŕňa vplyvy v Národnej rade ešte neprijatej legislatívy, to sa práve v tomto momente zmenilo, ale jednoducho, len aby ste vedeli, takto to nemá byť. My by sme vždy mali rokovať o tom, čo už bolo legislatívne prijaté a až následne by sa mal rozpočet upravovať o prípadné ešte zmeny. Takže okej, teraz teda prijali už aj, aj lex konsolidácia, aj kompetenčný zákon, tak do toto sa dalo akoby trochu do súladu, ale jednoducho takto by to byť nemalo.
Viacero príjmových konsolidačných opatrení síce prinesie do štátnej kasy jednorazovo vysoký objem peňazí, ale nepomôže im dlhodobo. Vláda tak vytvára dlhodobé, vláda však vytvára dlhodobé výdavky, je to porovnateľné, aby sme vnímali s rodinou, keď teda rodina, povedzme, že vyhrá balík peňazí, ktorý stačí na zaplatenie lízingu nejakého vozidla, a teda rodina sa ale rozhodne kúpiť si to vozidlo, zaplatiť ten prvý rok akontáciu plus prvý rok a nemá financie na ďalšie, ďalšie štyri roky. Toto je presne to, čo sa deje. Vláda si výdavky naplánovala, ale tie príjmy či už z bankového odvodu, alebo koniec koncov aj z tých zdravotných odvodov, to sú všetko dočasné príjmy, ktoré sú zlé, ale jednoducho aj tak nepomôžu. Rozpočtová rada konštatuje, že trvalé zlepšenie štrukturálneho deficitu predstavuje iba 190 mil. Tá konsolidácia vždy by sa mala hovoriť štrukturálnych dohodových výdavkov pol percenta, to by bolo tých 650 mil., ani to len nie je, je to podľa rozpočtovej rady 190 mil. Ale ak by boli presunuté položky z rezerv do výdavkov, tak ani tá by nebola. Proste fakt reálne je tá konsolidácia nulová.
Pár slov ku záväzkom štátu, len zasa aby sme, aby sme vnímali. Paragraf 4 zákona o štátnom rozpočte, objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu je v roku 2024 12 604 299 000 a nejaké drobné. To len aby sme vnímali, koľko toho musí štát vlastne prefinancovať, zobrať si nové peniaze, aby zaplatili ten exspirujúci dlh. Porovnajme to, prosím, s príjmami štátneho rozpočtu, so všetkými, ktorých je 22,7 mld. a aj z tohto je vidieť, ako zásadné bude vlastne pre štát, ak budú, ak nám klesá rating, čo už teda vo Fitch Ratings už klesol, tak jednoducho tieto peniaze budeme si požičiavať za vyšší úrok a presne to aj rozpočet prognózuje. V tomto roku sme dali za splátky dlhu asi 1,3 mld., budúci rok je to 1,5-1,6 a smeruje to až k 2,5 mld. eur ročne na splátky dlhu. Môžeme sa baviť, čo všetko za to mohlo Slovensko postaviť, investovať, čokoľvek, keby sme to nemuseli platiť ako dlh. Bohužiaľ, v tomto sa nič nemení, tie výhrady a správne výhrady, ktoré má koalícia k predchádzajúcej vláde, že zadlžovala Slovensko, no tie už teraz platia aj tuná, pretože 7,9 mld. dodatočného dlhu vznikne len v roku 2024.
No ešte stihnem možno k tým výdavkovým limitom. Návrh rozpočtu odsúhlasený vládou nerešpektuje, teda môžme kľudne povedať, aj porušuje platný výdavkový limit, ktorý bol schválený Národnou radou na základe teda ústavnej zákonnej úpravy, a to je teda jeden level. Vláda vyhlásila, že ho považuje za neplatný. No on je platný, férovejšie ďaleko by bolo, keby vláda povedala, že ten platný limit nevie rešpektovať, pretože sa situácia tak diametrálne zmenila, že jednoducho nedá sa dodržať. To by bolo ďaleko férovejší postup. Neviem, prečo išli do sporu, ale okej. Každopádne už boli predstavené a teda už ich tuná máme ako parlamentnú tlač nové limity, ktoré boli vypočítané Radou pre rozpočtovú zodpovednosť ku vzniku novej vlády. To len aby sme rozumeli, je to situácia ku schváleniu programového vyhlásenia, a to sú vlastne limity, sada nových limitov, ktoré sa schvaľujú raz za štyri roky, ergo teda pri vzniku novej vlády, takže tieto, tieto sú už tu, je potrebné, aby ich Národná rada schválila a potom následne sa robia takzvané aktualizácie, ktoré už idú ale len do hospodárskeho a finančného výboru, tie sa už neschvaľujú v pléne.
Každopádne zákon je platný, tohtoročná výnimka, to som už spomínal, že sme bojovali za zaradenie výdavkových limitov aj v predchádzajúcom rozpočte a proste nakoniec sa tam dostali do textovej časti, ale s tou výnimkou, že pokiaľ je v Únii výnimka na konsolidáciu, čo pre ´23 platí, tak nemusí sa aplikovať ani na Slovensku. S týmto EÚ súhlasila, toto ale padá, pre budúci rok tak či tak sa proste vláda tomu nevyhne. Ona bude musieť zosúladiť, aj keď teda tu pretlačí tými sedemdesiatimi ôsmimi, deviatimi hlasmi rozpočet, tak bude museť proste ho zosúladiť s výdavkovými limitmi. Bude musieť, ak nie bude nás to stáť stovky miliónov na zvrátení, na zvrátení míľnika. Fakt neviem, prečo sa vláda rozhodla ísť do takéhoto sporu, respektíve takéhoto silového riešenia, keď teda existovalo riešenie úplne že prirodzené a zákonné a tak či tak k nemu musia dokonvergovať.
Tak preto by som chcel ešte teda apelovať na koalíciu, že počúvať nie je slabosť. Ako, prosím, nechcite umlčať tú rozpočtovú radu, netvárte sa, že Európska únia, Európska komisia nemá žiadne výhrady. Vôbec nie je hanba upraviť rozpočet tak, aby bol v súlade s pravidlami výdavkových limitov, veď platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti jednoducho na to dáva, dáva návod, ja to možno prečítam. V § 37m ods. 4 zákona 523/2004 o rozpočtovej, o rozpočtovej zodpovednosti sú povinnosti vlády zavedené v § 30aa v takomto: Podľa tretej vety je ktorákoľvek vláda povinná zosúladiť návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov. Jednoducho toto je v zákone, toto musia urobiť. Platným limitom je ten, ktorý schválila Národná rada 1. februára 2023, to je ten starý, ale v poriadku, môžme sa baviť už aj, už aj o tom novom. Každopádne treba, treba to urobiť.
Takže už len skutočne na záver. Vážená koalícia, dodržiavať platné zákony, nie je slabosť. Je to schopnosť múdro a zodpovedne vládnuť krajine.
Ďakujem pekne za pozornosť a na záver, strana SaS nevieme a nemôžme takýto rozpočet podporiť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Blíži sa hlasovanie o kompetenčnom zákone. Strana SaS bude hlasovať proti. Máme na to viacero veľmi vážnych dôvodov. Spomeniem iba jeden kvôli krátkosti času. Takzvané právo veta pri vystavovaní licencií na vývoz zbraní sa presúva z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo obrany a problém je ten, že významne sa narúša systém bŕzd a protiváh, ktorý je dnes nastavený, a to z toho dôvodu, že dnes ministerstvo obrany je zároveň obchodník so zbraňami, má licenciu na obchodovanie so zbraňami, to je správne, to tak má aj byť, ale tým pádom nemalo by ministerstvo obrany rozhodovať samo o sebe, to správne už nie je. Preto je tam ministerstvo zahraničných vecí, ktoré má právo veta. Ja som to aj vysvetľoval v rozprave, považujem to za vážne narušenie systému bŕzd a protiváh. Preto my budeme hlasovať proti.
Mám ešte trochu času, dovoľte mi, najmä cteným kolegom z opozície povedať, že ak vedenie Národnej rady a koalícia sa znovu uchýlia k tomu, že nechajú, nechajú Národnú radu rokovať celú noc, to je zjavne tá nová parlamentná kultúra, ktorú Peter Pellegrini sľuboval. Ak sa teda také niečo stane, Alojz Hlina tu mal včera jeho food-truck, tak dnes o polnoci tam pribudne kapustnica, ktorú navarím, aby sme to tu vydržali, aby sme ukázali tejto, tomuto parnému valcu s tou jeho kultúrou slávnou, že naše odhodlanie brániť demokraciu je silnejšie ako, ako odhodlanie väčšiny koaličných poslancov, ktorí, a som aj presvedčený, že väčšina z nich nemá žiaden strach pre basou a podobne, že sú, že je aj veľa slušných ľudí medzi nimi, ale hrajú túto špinavú hru, no ale naše odhodlanie je silnejšie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, ctené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou zákon roka, štátny rozpočet. Zákon o štátnom rozpočte spolu s rozpočtom verejnej správy bude ovplyvňovať dianie na Slovensku počas celého budúceho roka. Ovplyvňuje takmer každý aspekt nášho života ako občana, ako spoločnosti a, samozrejme, v maximálnej miere ovplyvňuje aj chod štátu. Je to komplexný dokument zasluhujúci si maximálnu pozornosť. V rozpočte by mali byť zhmotnené všetky schopnosti štátu na zabezpečenie fungovania krajiny. Rozpočet by mal zabezpečovať napredovanie Slovenska, zabezpečovať konkurencieschopnosť krajiny, podporovať rast ekonomiky, podporovať investície. Rozpočet by mal zabezpečovať, aby sa na Slovensku oplatilo vytvárať hodnoty, aby bola oceňovaná šikovnosť, aby sa (rečník si odkašľal), pardon, aby sa cenila schopnosť občanov sa o seba postarať. Úlohou rozpočtu je, samozrejme, aj zabezpečenie fungovania vzdelávania, sociálnej, zdravotnej starostlivosti či kultúry. Úlohou rozpočtu a teda aj ministra financií je však aj to, aby sa Slovensko zakrývalo takou perinou, na akú má. A to aj v krátkodobom, aj v dlhodobom horizonte, to sú tie často skloňované slová. Krátkodobá udržateľnosť, dlhodobá udržateľnosť.
Rozpočet je komplexný materiál, ktorému do dôsledkov rozumie skutočne málokto. V posledných rokoch som pri rozpočte, pri rozprave o rozpočte vystupoval ako spravodajca, mal som teda možnosť vystupovať opakovane a v neobmedzenom rozsahu, vždy som túto možnosť využíval aj na to, aby mojimi ústami v pléne zazneli hlasy tých, ktorí majú čo k rozpočtu povedať, ale spôsob prerokovania im nedovoľuje v pléne vystúpiť. Vždy som odprezentoval stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, stanoviská slovenského zastúpenia Európskej komisie či stanoviská zamestnávateľov tak, aby poslanci aj verejnosť, ktorá nás počúva, mali čo najširší a najplastickejší obraz o rozpočte. A takto sa aj obraciam na pána spravodajcu, hlavného spravodajcu, pána predsedu finančného výboru, že by mohol mať rovnakú ambíciu, rokovací poriadok mu to jasne dovoľuje. No situácia je teraz iná, musím v jednom vystúpení, a teda plus ešte v desiatich minútach ústnej rozpravy, povedať čo najviac.
Čo je však dobré povedať v situácii, keď koalícia v podstate vôbec nediskutuje o predložených vlastných vládnych materiáloch. Keď jediným používaným nástrojom koalície je ich väčšina. Či už to bolo samotné programové vyhlásenie vlády, lex konsolidácia, ale aj samotný rozpočet. O čom je dobre hovoriť v stave, keď k rozpočtu sa na finančnom výbore vyjadril len jeden jediný vládny poslanec. Bohužiaľ, realita rozpočtu na Slovensku je dlhé roky taká, že je hračkou alebo možno skôr zbraňou politikov pri moci, ktorí ho prioritne považujú za nástroj na dosahovanie svojich politických cieľov. Platí to dlhé roky aj v časoch, keď najväčšou zábavou pána ministra financií, pardon, pána ministra financií Kažimíra bolo vymýšľanie stále nových a nových daní a poplatkov, aby bolo dosť pre spriaznených oligarchov, s výsledkom prejedených dobrých časov bez akýchkoľvek reforiem a s postupnou eróziou konkurencieschopnosti Slovenska. Platilo to aj pre rozpočty pána Kamenického na sklonku dobrých časov. Bohužiaľ, rovnako sa k rozpočtu správal aj premiér a neskôr minister financií Matovič, aj keď kombinácia viacerých kríz, či už covid, inflácia, energetická kríza, vojna na Ukrajine, dala zabrať aj onakvejším ministrom financií v iných krajinách.
Korunu však koristníckemu prístupu k verejným financiám nasadil aktuálny premiér Robert Fico. Citujem jeho slová: „Je nerobím politiku, že budem mať pekné číslo v rozpočte. Rozpočet nie je môj politický cieľ. Rozpočet je môj politický nástroj, ktorý používam na dosahovanie politických cieľov." Toto bolo v relácii V politike na TA3 minulú nedeľu. Tým je v troch vetách povedané všetko. Už len spomeniem slová iného velikána SMER-u Vyhraj voľby a môžeš všetko a doplním, bohužiaľ, zaplatia to ľudia.
Aj predložený rozpočet je plný politických rozhodnutí. Plný škodlivých politických rozhodnutí. A aký je teda predložený rozpočet? Je to rozpočet premárnených príležitostí rozpočet ďalšieho zadlžovania a, bohužiaľ, aj rozpočet ignorancie vlády ku základným pravidlám. Pritom dnes sú všetky krízy z minulej doby alebo väčšina kríz z minulej doby za nami, či je to covid, ale aj na vojnu sa už krajina vedela prispôsobiť, takisto energie klesajú. A práve naopak dnes platí, že hlavnou krízou Slovenska je zlý stav verejných financií, ktoré predložený rozpočet nijak nevylepšuje, práve naopak zhoršuje. Je to rozpočet ružových okuliarov na strane príjmov, je to rozpočet nulovej odvahy na strane konsolidácie výdavkov. Je to rozpočet, ktorý masívne podporí firmám i občanom, ktorí tvoria hodnoty. Je to rozpočet, ktorý nič nevyrieši, práve naopak, bude tlmiť hospodársky rast, poškodí konkurencieschopnosti Slovenska, nie sú v ňom takmer žiadne prorastové opatrenia. Rozpočet bude o pár mesiacov čeliť zásadnému výpadku optimisticky rozpočtovaných príjmov. O to viac bude tiež čeliť problémom s rastúcimi výdavkami, vládou sľubovaný rozsah sociálneho štátu nebude možné naplniť. A ak, tak len za cenu extrémneho zadlžovania za cenu výrazne rastúcich úrokov a teda nákladov na obsluhu dlhu. Som presvedčený, že do niekoľkých mesiacov, predpokladám niekde v čase po prezidentských voľbách, samozrejme po druhom kole, bude musieť vláda pristúpiť ku novelizácii zákona o štátnom rozpočte, teda vláda bude musieť zmeniť parametre rozpočtu, bude musieť zmeniť parametre svojho fungovania.
Krajina akákoľvek, samozrejme aj Slovensko, potrebuje na svoje fungovanie zmysluplný a realistický rozpočet. V tejto súvislosti som presvedčený, že vláda, by mala zvážiť, či by nemalo, alebo či by nedávalo zmysel ísť radšej na niekoľko týždňov do rozpočtového provizória, vláda by mohla stiahnuť rozpočet, prepracovať ho, zabezpečiť aj dodržanie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, hlavne výdavkových limitov, dosť sa im venoval kolega Kišš v svojej rozprave, a v januári by ho vláda mohla predložiť naspäť do Národnej rady. Toto hovoria dokonca niektorí členovia finančného výboru z radov koalície, aj pán kolega Dušan Muňko takúto možnosť pripúšťa.
Poďme k číslam štátneho rozpočtu. Príjmy 22,7 mld. eur, výdavky 30,3 mld. eur, deficit 7,6 mld. eur, podľa čísel vlády 6 % hrubého domáceho produktu. Hrubý dlh vzrastie z 57,8 % hrubého domáceho produktu na 58,3 % a v roku ´26 k úrovni až 61,4 % hrubého domáceho produktu. Ak porovnáme tieto čísla s rozpočtom ´23, prosím, nenechajme sa pomýliť nižšími sumami na strane aj príjmov, aj výdavkov oproti teda rozpočtu 2023, nie, nie je to žiadna konsolidácia, nie je to žiadne znižovanie daní. Tie vysoké čísla tohto roku sú, okrem teda, samozrejme, vysokého zadlženia, výsledok končiaceho eurofondového obdobia 2020 v systéme N+3, a teda aj plánu obnovy, ktoré práve v tomto rozpočtovom roku spôsobilo vysoké rozpočtované príjmy a výdavky. Práve naopak, odhliadnuc od EÚ zdrojov v rozpočte 2024 masívne rastú rozpočtové príjmy i výdavky.
Jednou z našich základných a zásadných výhrad k rozpočtu je, že vláda si v rozpočte 2024 predsavzala, že zvýšením daní, odvodov, poplatkov získa navyše od občanov 1,8 mld. eur ročne. Ešte hrozivejšie znejú celé čísla. V tomto roku na daniach bolo, alebo je plánované vybrať 16,8 mld. eur, rozpočet 2024 hovorí o 18,6 mld. výberu daní, to je tých spomínaných 1,8 mld. naviac, naviac už k tomu doterajšiemu vysokému daňovému a odvodovému zaťaženiu. Je to, samozrejme, z peňaženiek firiem a občanov Slovenska. Vláda hovorí o konsolidácii, ale je to tá najhoršia možná forma konsolidácie. Nechať to zaplatiť ľudí. Ja by som povedal, že vláda úplne zmenila význam slova konsolidácia. Tento pojem sa vždy chápal ako šetrenie na strane výdavkov. Takto to nejak všetci aj vnímame v tých našich rozpočtoch, keď ideme konsolidovať naše rodinné financie, tak sa pozeráme na tú stránku výdavkov, lebo tú máme, tú máme v rukách. No a opatrenia, ktoré teda, ktoré zvyšujú príjmy, sa jednoducho vždy nazývali príjmové opatrenia, nie konsolidácia. Vláda to skutočne otočila úplne že na hlavu. Ale každopádne celá tá naplánovaná konsolidácia, bohužiaľ, je na pleciach ľudí a firiem, tak ako tu včera si ju koalícia dokázala schváliť v zákone lex konsolidácia.
Ešte by sa trochu dalo chápať, keby zároveň vláda šetrila aj na strane výdavkov. Pretože si myslím, že jediná vec, na ktorej sa asi zhodneme, že fakt tie verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Aj tie krátkodobé, aj tie dlhodobé. Krátkodobé preto, lebo plánovaný deficit pre budúci rok je najvyšší v celej EÚ, najvyšší v celej EÚ a takisto sme na poslednej priečke aj v dlhodobej udržateľnosti zasa v celej EÚ.
No ale nie, vláda sa proste nerozhodla šetriť na sebe, alebo na plošných pomociach, ktoré nie sú efektívne, nič z toho sa nejde diať, vláda svoj skutočný postoj ku konsolidácii dokonale zhrnula do jedinej vety, kto si chce pozrieť, nájde si ju na strane 19 v hlavnej knihe. Citujem: „Konsolidačný balík v celkovom objeme 1,5 % HDP," to je tých cca 1,9 mld., o ktorých som hovoril, „zároveň vytvára pri plánovanom znížení deficitu o pol percenta rozpočtový priestor pre priority vlády." Čiže ľudia sa proste zložili na to, aby vláda mala na svoje priority, ergo ďalšie a ďalšie nezmyselné rozdávanie, prejedanie financií, aj tých, čo mali slúžiť pre budúcnosť. Len zopakujem, ľudia to platia, ľudia, aj voliči SMER-u, aj voliči HLAS-u, aj voliči SNS, aj voliči všetkých ostatných strán. Najhoršia možná kombinácia, najhoršia možná kombinácia vo verejných financiách je, ak sa nezmyselné výdavky financujú zvyšovaním daní. A presne to sa, bohužiaľ, deje a bude diať celý budúci rok.
Ďalšou výhradou je arogancia vlády v priamom prenose. Ministerstvo financií jednoducho vyhlásilo schválené výdavkové limity za neplatné, jednoducho ich nerešpektovalo. Zákon však hovorí, že schválené výdavkové limity sú platné až do schválenia nových, je to veľmi podobné ako keby nová vláda vyhlásila, že zákony, ktoré boli prijaté počas predchádzajúcej vlády, jednoducho neplatia. Môžu tam byť rôzne právne názory, rešpektujem, ale ja to vidím takto.
Navyše rozpočtová rada už zverejnila nové vypočítané limity, ktoré po schválení v Národnej rade musí dodržať aj návrh rozpočtu. Koalícia tieto limity jednoducho ignoruje, pričom zákon hovorí, že by mala stiahnuť rozpočet, zabezpečiť súlad s novými limitmi a až následne rozpočet schvaľovať. To sme sa tu pokúšali včera, keď sme teda chceli zaradiť na rokovanie tie nové vypočítané limity, aby boli schválené ešte pred rozpočtom a následne ich rozpočet rešpektoval po úprave. Prečo? Možno tí, čo sme tu boli aj v minulom období, si pamätáme, ako sme bojovali pri minulom rozpočte, aby tie výdavkové limity boli v rozpočte, nie preto, že sme chceli robiť vtedajšej vláde zle, alebo že teraz chceme robiť tejto vláde zle. Je to schválený míľnik plánu obnovy a je to jeho zvrátenie, nasledovať môže niekoľko stomiliónová penalizácia, alebo nám môžu pozastaviť celý plán obnovy a odolnosti, to by sme zase raz boli, to by sme zase raz boli premiantom Európskej únie, bohužiaľ, samozrejme v tom negatívnom zmysle.
Vláda nerešpektuje ani vlastné predsavzatia zo svojho vlastného programového vyhlásenia vlády. Prioritou vlády v rámci rozpočtovej politiky je po tri a pol rokoch rozvratu verejných financií návrat k udržateľným verejným financiám s cieľom stabilizácie vývoja verejného dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu. Toto nehovorím ja, toto je citácia z programového vyhlásenia vlády. Jednoducho vláda v tom predloženom rozpočte toto nijak neplní. Predložený návrh rozpočtu nijak nezlepšuje udržateľnosť verejných financií, ani krátkodobých, ani dlhodobých, ani o tých pol percenta, ktoré spomína stále pán minister a aj pán premiér. Nula. Ono to bude v realite dekonsolidácia a ono to bude veľmi rýchlo jasné a nebude to hovoriť nejaká politická strana, ale budú to hovoriť napríklad aj odborníci z EÚ.
Vláda hovorí o podpore hospodárskeho rastu, o podpore konkurencieschopnosti Slovenska, realita rozpočtu je, že tak ako je navrhnutý, tak ako sú navrhnuté hlavne tie príjmy dodatočné, je to jed pre hospodársky rast Slovenska, je to jed pre konkurencieschopnosť našej ekonomiky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Štefan Kišš, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Ďakujem, že si spomenul aktuálnu správu Národnej banky Slovenska o ekonomickom a menovom vývoji. Je fakt úplne aktuálna, včera zverejnená a jasne, jasne hovorí o tom, že žiadnu konsolidáciu v návrhu rozpočtu pre rok 2024 nevidí. Vidí, tie čísla si, myslím, spomínal, prognózuje pre tento rok 5,6-percentný deficit, pre budúci rok 6,4-percentný deficit. No ale zoberme si, čo robí vláda tento rok, už teda nová vláda. V októbri semafor ukazoval 5,6 %, teraz už rozprávajú o 6,5-percentnom deficite pre tento rok, pán Fico v nedeľu už spomínal, že skoro 7. Vláda „konsoliduje" v budúcom roku tak, že navyšuje tohtoročný deficit, robí to umelo účtovnými trikmi, ale robí to, samozrejme, aj reálne plošným rozdávaním toho, čo nemáme, a volajú to teda plnenie sľubov. Áno, deficit bol v tomto roku plánovaný na 6,4, ale ak došlo k ušetreniu, čo došlo, hlavne v sume energetických dotácií, neznamená to, že tieto peniaze sa mali a môžu nezmyselne minúť. Veď stále sú to peniaze, ktoré Slovensko nemá, musí si ich požičať. Proste lepšia situácia sa mala preniesť do nižšieho deficitu, do toho, že by sme si pre tento rok požičali menej peňazí. Ale rozumiem, ono by to úplne pokazilo všetky plány Roberta Fica na bohapusté míňanie v budúcom roku. Štefan, spomínal si aj rast dlhovej brzdy v tomto roku, pardon, dlhovej služby, v tomto roku dáme na, na splátky dlhu okolo 1,3 mld., v budúcom roku to bude viac, v 2026 až 2,5 mld.. Ale ja doplním ešte tú sumu, ktorú si vlastne Slovensko refinancovať v tomto roku, a čítam priamo z rozpočtu, je to 12,604 mld. Porovnajme len s príjmami rozpočtu za 22,7... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem aj za vystúpenie. Ja by som začala takou procesnou vecou, keďže sa bavíme o najdôležitejšom zákone roka, o rozpočte. A naozaj ľudia, ktorí teraz vystupujú vrátane, vrátane pána Kišša, vrátane ďalších rečníkov, ale aj samotného navrhovateľa pána ministra, sú ľudia, ktorých minimálne ja by som si rada vypočula a nebolo to možné, lebo súčasne v tom istom čase, ako vystupoval pán minister, prebiehal aj európsky výbor. Stalo sa to už opakovane, že prebiehal v čase, kedy zasadá plénum a mimoriadne mi to vadí v čase, keď ide naozaj o tak dôležitú tému ako je rozpočet roka. Takže chcem, chcem na to upozorniť. Lebo, pán minister, bohužiaľ, prišli sme o možnosť niektorí si vás vypočuť.
A k pánovi Kiššovi. Úplne s vami súhlasím, že o tom rozpočte a aj vlastne o navrhovanom dokumente veľa, veľa predpovedali už aj zákony, ktoré nám tu prišli, či kompetenčný zákon alebo konsolidačný zákon, ale kým sa dozvedáme najmä z výborov o pravidlách, ktoré boli uplatnené napríklad pri niektorých inštitúciách, spomeniem tie, ktoré ochraňujú ľudské práva, napr. verejného ochrancu práv, že tam museli skresať výdavky, kde už dnes bije na poplach verejný ochranca práv, že to skresanie je likvidačné a naozaj nebude schopný viesť kanceláriu s týmto rozpočtom. Pri iných inštitúciách, napríklad pri komisariáte pre deti, došlo k navýšeniu rozpočtu o vyše 40 %.
Takže ja by som rada počula aj od pána ministra, že ako si máme vysvetliť tento nerovný prístup vlastne ku konsolidácii verejných financií a k tomu, ako pristupovali k financovaniu týchto organizácií. Nehovorím, že to nemá vysvetlenie, ale rada by som ho počula.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán spravodajca, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Verím, že nebudete jediný koaličný rečník. Vaše vystúpenie však predoslalo to, čo je historicky pri slovenských rozpočtoch asi najškodlivejšie, a to je príliš veľa politiky v nich. Čím viac politiky bolo vždy v rozpočtoch, tým viac problémov krajine taký rozpočet priniesol. Toto nás naučila slovenská história a toto je aj prípad aktuálneho rozpočtu.
Spomenuli ste zamestnancov ministerstva financií, súhlasím a tiež im chcem veľmi, veľmi poďakovať. Tento rok to mali a majú extrémne náročné. Museli plniť politické zadania troch rôznych vlád počas jedného roka. A každopádne najväčšie chyby aj tohtoročného rozpočtu vyplývajú práve z politiky v ňom. Som presvedčený, že keby spomínaný rozpočet reflektoval alebo rešpektoval viac ich odborné stanoviská, vyzeral by inak. Rovnako, bohužiaľ, platí, že politika prevalcovala aj odborné stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a výsledok je ten, že reálne v tom rozpočte nie je žiadna konsolidácia. Veď budeme o tom debatovať.
Tiež chcem, pán kolega, veriť, že to, čo ste urobili včera na finančnom výbore, predčasné silové ukončenie zmysluplnej rozpravy, pričom bol dostatok času, nebude modusom operandi aj pri rozprave tu v pléne. Zároveň verím, že rozprava bude rozprava, skutočná rozprava, teda diskusia, súboj argumentov medzi koalíciou a opozíciou, pretože ak padajú otázky a budú padať aj odpovede, určite to debatu urobí rýchlejšou, to, po čom voláte. A takisto zmysluplnejšou. Verte, že ak na položenú otázku odpoviete, niekto sa spýta to isté ešte raz a odpoviete znova, tretíkrát sa nikto to isté pýtať nebude. Ale keď sú len otázky, otázky, otázky bez odpovedí, nečudujme sa, že sa potom pýtame desaťkrát.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi oceňujem, pán minister, že ste vystúpili, rovnako ako predtým pán minister Kamenický, a že ste sa boli ochotní aspoň zúčastniť tejto debaty, naozaj úprimne bez, bez irónie a sarkazmu. Zákon o rokovacom poriadku v ustanoveniach o skrátenom legislatívnom konaní nemá odporúčací charakter. Je to zákon. Jeho porušenie je porušením zákona. A v tomto prípade sa domnievam, že tu ide o flagrantné a úmyselné porušenie zákona o rokovacom poriadku. To je teda na tému skrátených legislatívnych konaní. Tieto slová sú vaše, pán minister, vy ste ich povedali pred troma rokmi pri jednom skrátenom legislatívnom konaní, nájdem takýchto vašich výrokov niekoľko desiatok, ako to už zaznelo z úst pána Grendela. To, že to robili iní, nie je poľahčujúca okolnosť. Ja som v bývalom parlamente takisto nebol a takisto som nesúhlasil so skrátenými konaniami, ktoré sa napríklad na bratislavskú župu preniesla v podobe nevykonateľných zákonov, lebo im pre... nepredchádzalo potrebné medzirezortné pripomienkové konanie.
K úradu pre dohľad, nevraciate situáciu do pôvodného stavu, vraciate iba situáciu do stavu pred rokom 2021. Ale ako som niekoľkokrát v rozprave vystúpil, ten zákon bol niekoľkokrát novelizovaný, vždy keď prišiel SMER k moci, vždy zrušil nezávislosť úradu. Návrat do pôvodného stavu, teda do stavu zo Zajacovej reformy, je návrat k nezávislosti úradu. Vy ste ho urobili závislý a to, že to je nie dobre nastavené, som sa vám pokúsil v rozprave niekoľkokrát vysvetliť na konkrétnych príkladoch. Pani ministerka Dolinková nespochybňovala zatiaľ pani Bláhovú, vy ste ju spochybnili najviac zatiaľ, čo som doteraz počul, ničmenej šéfom úradu pre dohľad bol aj zakladajúci člen SMER-u pán Demovič, čiže toľko na tému nezávislosti. (Potlesk.)

Pán minister Susko, keď pred pár minútami po svojom vystúpení alebo vystúpení, alebo ku koncu vystúpenia pána Galka, myslím, odchádzal pán poslanec Hlina, tak ja som sa ho spýtal, že či nepočká na záverečné vystúpenie pána ministra a on sa tak na mňa usmial, lebo to považoval za vtip, že, že vy budete po jednej hodine v noci ešte, ešte vystupovať. No a vy ste tu vystúpili dokonca v rozprave, tak ja teraz neviem, či ja sa mám tešiť alebo sa mám tak ako sarkasticky usmievať. O jednej hodine v noci, keď tu už skoro nikto nie je, vystúpite miesto toho, aby ste, ako to už zaznel, to, čo ste hovorili, malo byť v dôvodovej správe, malo to byť, ak to nebolo v dôvodovej správe, malo to byť pri uvádzaní návrhu zákona, ak to už nebolo pri uvádzaní návrhu zákona, tak, tak aj to vystúpenie malo zaznieť niekedy, niekedy v priebehu rozpravy, áno, bolo by o niečo viac tých faktických poznámok, ale nebolo by to ibaže my dookola medzi sebou opakujeme. A k tým vašim argumentom, samozrejme, že nie všetky, ale skrátené legislatívne konanie na tú kritiku, že nie je dôvod a že argument je: ale však vy ste to robili tiež. To je ako veľmi silný argument, vôbec nič k tomu, čo sme hovorili, nie je dôvod. Menenie spôsobu menovania alebo teda SIS-ka, ústredný orgán štátnej správy, opäť, prečo toto, to, to sú také vycucané argumenty, a že, že pán Gašpar, že nikto ho nespomína ako riaditeľa SIS? Však pán Fico 2. decembra povedal, že Tibor Gašpar by bol perfektný kandidát na šéfa SIS, ale sme príliš ďaleko. Váš šéf hovorí o tom, že pán Gašpar by bol perfektný šéf SIS.