Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

22.10.2024 o 14:49 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 22.10.2024 14:49 - 14:49 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no začnem takou akoby reakciou na to, ako sa tu tá rozprava vedie, no stále sa, alebo veľmi veľa sa rozpráva o rozdeľovaní hodnoty a či jej niekto rozdeľuje veľa alebo málo, a kto viac a kto menej, ale chýbajú tu dva faktory. Chýba tu skutočne debata o tom, že o tvorbe novej hodnoty, proste o tom, aby sme vytvárali novú hodnotu a tak zvyšovali tie platby a potom ešte tá debata o tom, že rozdávať sa dá len to, čo sa vyrobí a vytvorí, a ak to ide na dlh, a na Slovensku to ide na dlh a dlhodobo a stále viacej, tak to jednoducho fungovať nevie. Toľko aj ku kolegom zo Slovenska.
No, ale teda problém máme, skutočne že keď si pozrieme kvalitu kúpnej sily alebo čistý priemerný príjem, akokoľvek tú štatistiku nazveme, tak za rok 2023 sme sa už dostali na úplné dno. Čiže porovnanie našich zárobkov s našimi nákladmi životnými sme úplne na konci, hej, čiže keď začnem čítať úplne od vrchu, tak tam bude že Luxembursko, Rakúsko, Holandsko, Nemecko, Belgicko a tak ďalej a prečítam kompletne všetky členské krajiny a potom pred nami bude Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Rumunsko a my sme úplne poslední. Úplne poslední a toto problém, samozrejme, je. Jednoducho, spomínal to aj kolega Hajko, no Slovensko, pokiaľ jedinou našou konkurenčnou výhodou bude to, že máme nižšie platy ako okolité krajiny a proste budeme montovňa, tak sa nikam neposunieme v tomto rebríčku ani v ničom ďalšom. Takže problém máme, v tom sa zhodnem aj s pánom ministrom. No len aby sme sa teda posunuli hore, tak toto potrebujeme skutočne, aby fungovala ekonomika, aby sa jednoducho tá ekonomika fakt že zlepšovala, ale nie takýmito zákazmi. Ako minimálna mzda, nech ju štát arbitrárne určí na akejkoľvek hranici, proste sa neposunieme v tom rebríčku ďalej, neposunieme.
Ono to práve vie byť naopak a to tu treba jasne povedať a myslím, že to tu dneska ešte nezaznelo, to zvýšenie minimálnej mzdy môže paradoxne práve tým najzraniteľnejším, ktorých má tá minimálna mzda chrániť, práve ublížiť, poškodiť, proste môže im to tu ich prácu zobrať. No a to vtedy, ak teda vytvorená hodnota týchto zamestnaní jednoducho neprekročí to, aké má podnikateľ vlastne náklady, proste koľko musí, musí zaplatiť. No a čo sa potom stane? Takýto človek sa opäť stane závislým na dávkach, opäť sa stane, poviem, že v úvodzovkách alebo aj reálne, zamestnancom štátu, štát to, samozrejme, stojí peniaze a navyše proste takýto zamestnanec znovu stratí aj pracovné návyky. Toto treba tu jasne povedať, že aj toto môže spôsobiť zvyšovanie minimálnej mzdy nad rozumné hranice.
No a ja rozumiem, samozrejme, zasa pohľadu pána ministra, tak vládne nám sociálno-demokratická koalícia a rozumiem, že pohľad ochrany zamestnancov je pre nich veľmi dôležitý. Ale ja to poviem aj veď áno, veď tú hodnotu vytvárajú zamestnanci spolu so zamestnávateľmi, čiže treba chrániť aj jedných, aj druhých. Toto by bolo všetko v poriadku, ale my sme sa tu dostali do situácie, keď jednoducho ten podnikateľ alebo živnostník sa stal normálne že lovenou zverou, škodnou, to toto je už to za hranou. A jednoznačne nech nám vládne akákoľvek vláda, aj keď je to sociálno-demokratická, tá základná ekonomická poučka platí stále. Hodnotu je potrebné najprv vytvoriť, až potom je ju možné rozdeľovať, toto jednoducho musí platiť a musí fungovať, inak to nepôjde. No ešte pred voľbami sme sa, aspoň ja som mal taký pocit aj so stranami dnešnej koalície, v podstate zhodovali, že teda základný problém našej ekonomiky je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. No, tam by možno bolo, nie možno, určite bolo dobré sa pozrieť, pretože práve zníženie tohto zaťaženia by vyriešilo dva základné problémy.
Jedna vec je, samozrejme, to, že vyššie by to spôsobilo vyššie čisté príjmy zamestnancov, a teda nielen tých, o ktorých sa bavíme teraz s tou minimálnou mzdou, ale všetkých, no a zároveň by to pomohlo aj našej ekonomike, jej konkurencieschopnosti každého jedného podnikateľa, aj celej ekonomiky. Toto ešte aktuálna vláda hovorila pred voľbami. Ale tá realita tých činov, a už dnes môžme teda hodnotiť vlastne ten jeden rok, je úplne opačná, proste na podnikateľov, na produktívnu časť ekonomiky sú nakladané stále ďalšie a ďalšie povinnosti či už vo vlaňajšom konsolidačnom balíčku, na ktorý sa možno už aj zabudlo, ale ja to pripomeniem, tam sa zvyšovali napríklad zdravotné odvody, zavádzali sa daňové licencie, ktoré si už teraz počkajú všetkých podnikateľov, aj tých najmenších, vyššie poplatky alebo potom už teda máme tu aktuálny konsolidačný balíček, tam je transakčná daň, drahšie mýto či diaľničná známka, rôzne odvetvia dostali vyššie osobitné odvody, zvyšuje sa takisto daň z príjmu právnických osôb, zvyšuje sa aj DPH. A môže niekto reagovať, že veď ale to sa týka občanov, to sa týka spotreby, týka, samozrejme, ale ak je tá komodita alebo ten tovar proste drahší aj vďaka DPH, no a ak sa ten zákazník rozhodne kúpiť to v zahraničí, tak sa to týka aj podnikateľa, pretože to nepredá, hej. Takže aj toto je ďalšou časťou mozaiky.
Samozrejme, rekreačné poukazy povinné, teraz tu riešime povinné športové poukazy, ďalšie a ďalšie zaťaženie. Skutočne že takto sa valí na podnikateľov jedno zvýšenie nákladov za druhým, ja to volám že toxický kokteil, ale kľudne to volajme morové rany, no a fakt aj tá socialistická alebo sociálno-demokratická vláda musí mať na pamäti, že ak podnikateľ toho zamestnanca nezamestná, resp. prepustí, no tak potom následne takému zamestnancovi-nezamestnancovi už žiadny zákon o minimálnej mzde nepomôže. No a ja mám pocit, že už konečne nastal čas, kedy bude alebo kedy je potrebné chrániť práve podnikateľov. Práve špeciálne malých a stredných, alebo to volajme inak no, určite je načase prestať im škodiť. Lebo aj oni dokážu niečo uniesť a niečo už proste neunesú.
Ja to tu jasne poviem, viete, ono možno človek vidí sem-tam toho podnikateľa na peknom aute alebo na dovolenke, ale ten priemerný podnikateľ je ten, ktorý pracuje od rána do večera. Proste odvádzajú nehorázne sumy, ako som spomínal, všade, nemajú nič zaplatené pre nich, nemajú zaplatenú dovolenku, v podstate si častokrát nemôžu dovoliť byť chorí, nemajú žiadnu istotu, hej, a pritom práve oni vo finále dávajú prácu svojim zamestnancom a držia vlastne celú tú krajinu a aj vládu v teda nejakej kondícii. My tu častokrát hovoríme o verejných financiách, možno je lepšie, v anglicky hovoriacej krajine hovoria o taxpayers' money, o peniazoch daňových poplatníkov. To je skutočné to, o čom sú verejné financie.
No každopádne, Slovensko nijak nebude lepšie fungovať, ak štát bude garantovať vyššiu minimálnu mzdu. Práve naopak, čo by mal štát garantovať, je čo najjednoduchšie a najkonkurencieschopnejšie podnikateľské prostredie, pretože mzdy najrýchlejšie a najefektívnejšie rastú práve vtedy, keď sa tí podnikatelia vlastne bijú o zamestnancov, hej, takto to poviem, a vtedy zamestnanec si dokáže vlastne aj vyhádať, zase poviem také to slovo, lepšiu mzdu. Takisto že úloha štátu, kde by sme sa mali zamerať, je garantovať alebo zabezpečovať vzdelanie, vzdelanie svojich občanov, pretože, a tiež som rád, že to tu už zaznelo v predchádzajúcom vystúpení, ak sa chceme posunúť v tom rebríčku, čo som spomínal, dopredu, tak pokiaľ tu budeme montovňa akákoľvek nová, akýkoľvek ďalší investor, tak sa nikam neposunieme. My sa fakt potrebujeme stať z montovne mozgovňou. To je, to je to, ten základ, čo zabezpečí aj vyššie, vyššie platy potom vo finále. No ale, bohužiaľ, teda keď sa teraz akože obzriem zasa na ten, na ten rok, ktorý je za nami, že čo, aký viditeľný výsledok v tejto oblasti vidím. No, bohužiaľ, ja poviem, že vidím jeden výsledok, ale ten nie je pozitívny, ale negatívny, a ale je to že zvýšenie odvodov pre najlepšie zarábajúcich zamestnancov, hej. Zasa v tom zmysle, že fuj, ten si dovolil strašne veľa zarábať, proste treba ho ešte viacej zdaniť. Ale ja sa pýtam aj priamo pána ministra, a nie sú vlastne práve títo najlepšie zarábajúci zamestnanci tou elitou národa, ktorá svojimi schopnosťami a skúsenosťami posúva krajinu, či už to hospodárstvo, alebo teda celú krajinu dopredu? Nie sú to práve tí zamestnanci, ktorí potom dokážu robiť tie inovácie a to všetko, čo môže zabezpečiť, aby sme sa z montovne stali mozgovňou? No a čo im tento štát povedal? Choďte preč, choďte preč, ja vás zdaním ešte viacej, proste my vás tu nepotrebujeme.
No ale pritom že nerozumiem tomuto postoju, veď ešte aj pán premiér obhajoval zvýšenie platov členov vlády tým, že potrebujeme slušne zarábajúcich ministrov. Proste majú zodpovednú, ťažkú prácu a teda potrebujeme, aby boli proste zodpovedajúco odmenení a aby tú prácu mohli robiť fakt že s plným nasadením a čo najlepšie. Ja tu normálne nebudem kritizovať, nebudem kritizovať tie platy, proste len prosím, keby rovnaký meter bol použitý potom aj na tú produktívnu časť ekonomiky. Ja nehovorím, že máte niekomu zákonom zvyšovať platy alebo to robiť ešte nezákonom, odvodmi a bez teda daní, ale proste aspoň neškodiť. Aspoň neškodiť. Aj tí najlepšie zarábajúci sú zamestnanci a práve tí, ktorí dokážu tú krajinu posúvať dopredu.
No, v podstate keď sa tu bavíme, vrátim sa aj k tej minimálnej mzde, lebo aj to je nejaké opatrenie, všetky tieto opatrenia, aj to dnešné, ale teda aj celý zdražovací balíčok tvoria skutočne pre firmy toxický kokteil alebo fakt, už som to, myslím, spomenul, morové rany. No a, bohužiaľ, tento zákon neprináša jednu, ale ešte ďalšiu takúto ranu a to je proste obnovenie stavu v oblasti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, on to pán minister trošku tak jednoducho povedal, že áno, vlastne zabezpečuje to to, že sú potom záväzné pre celý konkrétny sektor. No a teda vláda teda ide znovu, znovu zaviesť záväznosť týchto reprezentatívnych alebo reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví. No, túto povinnosť my sme zrušili, predchádzajúca vláda, v roku 2021 a prečo. No práve preto, aby sa pomohlo aj tým slabším podnikom v danom odvetví, vždy paradoxne práve, to sú práve najčastejšie tie slovenské firmy, hej, ktoré sa snažia v tom odvetví fungovať a, samozrejme, nie sú na takej úrovni ani zákazok, ani možno kvality, aby dokázali tým najväčším konkurovať, no veď keď ich vy takto donútite, aby tú zmluvu museli dodržiavať, zasa im len sťažíte tú situáciu a možno to bude tá posledná kvapka, ktorou ten pohár pretečie, a tá firma proste z toho odvetvia odíde, hej. Alebo sa stane ešte menšou, aby sa na ňu taká zmluva nesťahovala. No každopádne nič z toho proste ekonomike nepomôže.
No skutočne o tejto téme sa hovorí veľmi málo, ale zasa to bude mať ďalší dosah špeciálne pre slovenské firmy so slovenským kapitálom a, bohužiaľ, aj pre slovenskú ekonomiku. Zrušilo sa to v roku 2021, nepamätám, povedzte možno aj, pán Richter, vy, že či to teda spôsobilo nejakú katastrofu na Slovensku (reakcia z pléna), dobre, výborne, takže ja som presvedčený, že jednoducho ich znovuzavedenie poškodí, poškodí, poškodí krajine.
No a teraz akože ten pohľad zasa trošku širší. Dnes všetci to vidíme, ako Čína valcuje Európsku úniu. Teraz to je veľmi jasne vidieť na tých elektrických vozidlách, ale vo finále na čo sa pozreme, na čo sa Čína zamerala a zameria, tak to vlastne jednoducho prevalcuje a presadí sa po celom svete. Čiže to je Čína, ktorá fakt akože valcuje EÚ. No a my, ešte my nestíhame ani tej Európskej únii, my sme proste v závoze, úplne posledný ešte aj v tej Európskej únii, ale napriek tomu, že teda to takto je a podľa mňa to je naprosto viditeľné, tu nerokujeme o niečom, čo by, čo by podporilo tú produktívnu ekonomiku, ale práve naopak, ďalší a ďalší zákon, aj tento prináša proste ďalšie povinnosti. A sa len pýtam pána ministra, že ako toto môže dopadnúť.
No a potom ešte jedna vec a už vlastne budem končiť. No, keď sa pozrieme do štatistík, tak tam vidíme, že áno, relatívne veľa ľudí robí za minimálnu mzdu, na papieri je tá minimálna mzda. No ale treba povedať, a zasa to asi vieme všetci, že častokrát je to tá minimálna mzda na papieri a potom nejaké doplatky v obálkach, keš, akokoľvek. No a teraz ale zasa, že opatrenia sú vždy tak dobré ako štatistiky, z ktorých vychádzajú. Teraz zase je otázka, že všetky tie opatrenia, čo som spomínal, žiadne z nich nespôsobí to, že by sa tendencia zamestnávateľa dať tú mzdu celú na papier so všetkými potom benefitmi aj pre samotného zamestnanca zvýšila, hej. Práve naopak, ja som presvedčený, že firmy, špeciálne tie menšie a v problémoch, budú musieť optimalizovať, budú musieť optimalizovať v rôznych oblastiach, ale aj tuná. A vo finále teda samozrejme, a tiež to už tu bolo spomenuté, veď tá minimálna mzda je vo finále zvýšenie odvodov aj teda, a teda štát z toho profituje. Ale aj z tohto bude štát profitovať veľmi málo, lebo ja som presvedčený, že po novom bude ešte viacej zamestnancov, ktorí budú proste mať tú minimálnu mzdu, a práve kvôli tej zvýšenej optimalizácii a zvýšenému vlastne teda tomu kešovému plateniu, čiže aj toto by bolo treba riešiť úplne, úplne iným spôsobom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.10.2024 13:13 - 13:20 hod.

Hlina Alojz
Ja, pardon, omylom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.10.2024 13:09 - 13:10 hod.

Marcinková Vladimíra
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo a mám doplňujúci návrh, v rámci ktorého si dovoľujem požiadať toto plénum o informatívne vystúpenie v rámci rokovania tejto schôdze, a to vo veci nových zistení týkajúcich sa obchodu s darcovskými tkaninami a bunkami novorodencov. Mám za to, že téma matiek a novorodencov je niečo, čo by nás nemalo politicky rozdeľovať a mali by sme o tom mať maximálne možné informácie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.10.2024 16:31 - 16:47 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rokujeme o prvom vetovanom zákone, teda zákone, ktorý ako prvý vetoval nový pán prezident Peter Pellegrini a chcem vyjadriť potešenie nad nielen tým, že pán prezident vetoval ten zákon, ale aj s tým, ako odôvodnil svoje rozhodnutie vrátiť Národnej rade tento zákon na opätovné prerokovanie.
Tie dôvody nie sú obsahové, tie dôvody sa týkajú pravidiel, resp. porušovania pravidiel riadneho legislatívneho procesu Národnou radou Slovenskej republiky pri schvaľovaní novely zákona o vodách, a je až zarážajúce, že tak pomerne stručný zákon, a teda ten bod, jeden jediný bod, ktorého sa priamo týka rozhodnutie pána prezidenta, resp. aj dva body, lebo je tam aj účinnosť, koľkých možných porušení pravidiel legislatívneho procesu sa tam možno dopustiť. Ja by som to len stručne zrekapituloval a je ich, ak dobre počítam, prinajmenšom sedem.
Prvé porušenie – lehota. Národná rada nedodržala lehotu, ktorú dáva prezidentovi ústava na to, aby schválený zákon vetoval a vrátil ho Národnej rade či už s pripomienkami na opätovné prerokovanie, alebo, alebo aj bez, bez, bez toho, aby, aby odporučil jeho opätovné schválenie, kým ústava hovorí o 15 dňoch, tuto bola kratšia lehota, a teda pán prezident nemal možnosť využiť celú túto lehotu, a teda mohla sa teoreticky stať situácia, že by pán prezident podpísal ten zákon až potom, keď zákon mal nadobudnúť účinnosť, a myslím, že už sme v tomto volebnom období a aj vo vzťahu k pánovi prezidentovi takúto, takúto úpravu schválili, že sme nerešpektovali tú lehotu a mali by sme si na to dávať pozor. Aj keď, samozrejme, že toto sa niekedy stáva, keď je potrebné urgentne schváliť zmenu zákona, a sú situácie, keď sa, sa s hlavou štátu Národná rada dohodne, že aká bude, aká bude účinnosť a pán prezident je schopný podpísať to aj v kratšej lehote, ako je 15 dní, samozrejme, ale niečo, keď vyplýva z ústavy, tak by Národná rada mala rešpektovať tú pätnásťdňovú lehotu vyplývajúcu priamo z ústavy.
Druhá výhrada pána prezidenta je, že to namietané ustanovenie je označené ako prechodné ustanovenie, pritom však v skutočnosti nejde o prechodné ustanovenie, ide o ustanovenie, ktoré má trvalé následky, teda neošetruje iba nejaký stav, ktorý nastane dočasne vo vzťahu k zmene zákona, ale trvalo upravuje právne, právne vzťahy.
Tretia a potenciálne najvážnejšia výhrada pána prezidenta je, že to sporné ustanovenie je nepriamou novelizáciou cestného zákona. Čiže v zákone o vodách sa nepriamo novelizuje Trestný zákon. Nepriama novelizácia je zakázaná, odporuje princípom právneho štátu a je dosť pravdepodobné, že ak by tam nebolo aj nič iné, už samotný tento fakt, že ide o nepriamu novelizáciu, by v prípade konania na Ústavnom súde mohol byť dôvodom na označenie tohto ustanovenia za odporujúce ústave.
Štvrtá výhrada sa týka toho, že nie je predmetné ustanovenie v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda že Slovenská republika je demokraticky právny štát, a to v rozsahu zásahu do generality práva a princípu deľby moci. Preložené do jednoduchého jazyka, zrozumiteľného aj pre širšiu verejnosť, zákon má upravovať všeobecne nejaké pravidlá. Tento, toto ustanovenie sa týka konkrétneho jedného úseku cesty, ktorý, ktorý sa týka, teda cesta III. triedy Gabčíkovo - Dobrohošť zriadenú ako cesta III. triedy č. 506-8 v dĺžke 2,065 kilometra, ktorá má prejsť z vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja do vlastníctva, vlastníctva štátu, ktorá už aj princíp deľby, deľby moci, keďže Národná rada ako zákonodarný orgán nemá riešiť konkrétnu situáciu, má nastavovať všeobecné pravidlá, ako nás pán prezident upozorňuje.
Piata pripomienka, piaty dôvod, prečo pán prezident vrátil tento zákon, je, že je to prílepok, to ustanovenie nebolo v návrhu zákona, to ustanovenie nesúvisí s tým, čo je, čo je v návrhu zákona, bolo tam prilepené ako pozmeňujúci návrh spoločnej správe výborov, a teda kým, kým zákon ako taký, jeho účelom je zabezpečiť odstránenie legislatívnych bariér pri využívaní systémov tepelných čerpadiel, tak ten prílepok rieši, rieši, vyvlastnenie jedného úseku ciest pri Vodnom diele Gabčíkovo.
Tu ale musím povedať, že to nie je úplne klasický prílepok, lebo sa ním priamo nenovelizuje, nenovelizuje iný zákon, to je trochu taký paradox, že, že za prílepok sa označuje, ak sa tam doplní ďalší novelizačný článok, ktorým sa novelizuje iný zákon. Tuto sa nenovelizuje iný zákon priamo, ale nepriamo, keďže je to nepriama novela, tak je to síce prílepok, ale z formálneho hľadiska je to iba akoby rozširujúci, rozširujúci pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ale teda zjavne z obsahového hľadiska to prílepok je aj de facto to prílepok je, keďže nepriamo novelizuje iný zákon.
Šiesta dôležitá výhrada pána prezidenta je, že ide o vyvlastnenie ex lege, teda vyvlastnenie zo zákona, nie na základe zákona, ako to predpokladá čl. 20 os. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Pán prezident nespochybňuje, že ten zámer je legitímny, čiže je vo verejnom záujme, že je to v nevyhnutnej miere, to si nie som istý, ale k tomu sa pán prezident nevyjadruje, ale vyvlastnenie nemôže sa realizovať priamo zákonom. Môže sa realizovať ústavou a zákonom predpísaným spôsobom na základe zákona. Nemá byť parlament ten, ktorý rozhodne o tom, že nijaká konkrétna vec bude vyvlastnená. V tomto prípade ale, ale to urobil, urobil priamo parlament, priamo zo zákona, odporuje to požiadavke čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
A tá siedma výhrada je, že nespĺňa ani ďalšie náležitosti čl. 20 ods. 4, najmä nestanovuje primeranú náhradu za majetok, ktorý by mal do svojho vlastníctva získať štát.
Takže podľa pána prezidenta ide o neprípustnú formu vyvlastnenia, alebo dokonca podľa toho, čo hovorí v tom zdôvodnení, je to, je to nejaká forma znárodnenia. Takýmto spôsobom sa vyvlastňovať a postupovať nemá.
Veľmi často v tejto Národnej rade aj v tomto volebnom období, hovoríme o potrebe dodržiavania pravidiel legislatívneho procesu. Ja som veľmi rád, že pán prezident si všimol, že v tomto prípade pravidlá legislatívneho procesu boli porušené, veľmi dôrazne na to upozornil Národnú radu, vetoval zákon, dal konkrétnu, konkrétnu pripomienku.
Ešte raz, on nespochybňuje legitimitu a potrebu riešenia toho problému, ale jasne ukázal, že takto sa to robiť nemá, a ja len dúfam, že aj v budúcnosti a aj v iných prípadoch, keď bude dochádzať k takémuto, alebo podobnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, bude pán prezident postupovať rovnakým spôsobom a bude vracať Národnej rade zákony, ktoré boli schválené postupom, ktorý odporuje či už ústave priamo, alebo, alebo pravidlám legislatívneho procesu, ktoré sú vymedzené v zákone o rokovacom poriadku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.10.2024 15:16 - 15:32 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán poslanec Kéry, ďakujem za vašu reakciu.
Ja som nebol priamo súčasťou nejakých vyjednávacích tímov ani teraz, ani v predchádzajúcom volebnom období, takže nemám spočítané, či rešpektovalo zloženie predsedov výborov pomery v parlamente v predchádzajúcom volebnom období.
Dovolím si teda pripomenúť, že v minulom volebnom období bol pomer koalícia opozícia na začiatku 95 ku 55. (Reakcia z pléna.) Na začiatku, však keď sa kreovali tie skupiny priateľstva. Teraz je pomer 79 ku 71 na začiatku, alebo teda po roku, uvidíme, ako to bude, ako to bude neskôr, ale teda vychádza sa z toho pomeru na začiatku.
Ak ste si všimli, tak ja vo svojom pozmeňovacom návrhu nežiadam a nenavrhujem zvoliť toho alebo onoho za predsedu tej skupiny. Akurát žiadam, aby sme už dnes vytvorili alebo vyslovili súhlas s tým, že tie skupiny budú existovať, lebo zdá sa mi úplne prirodzené a mimo akejkoľvek diskusie, že slovenský parlament má mať skupinu priateľstva s Ukrajinou, slovenský parlament má mať skupinu priateľstva s Veľkou Britániou, teda Spojeným kráľovstvom, rovnako tak s Arménskom a Gruzínskom a rovnako tak so Spojenými štátmi americkými a Kanadou, a ich predsedov môžeme zvoliť, zvoliť na nasledujúcej schôdzi.
Čiže ja nijako nepredsúvam, že kto má byť ich predseda, len hovorím, že sa mi zdá dôležité aj z hľadiska nejakej symbolickej a signalizačnej funkcie, aby sme schválili vznik aj týchto skupín a povedali, že takéto skupiny budú existovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.10.2024 15:01 - 15:17 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia a členka vlády, ktorí tu ešte ste ostali z hodiny otázok, ja som vlastne zabudol pani ministerke kultúry povedať, že teda neviem, ako prišla na to, že ja rád a často citujem z Wikipédie.
Na tom sa kolegyne smiali, lebo ja si teda nie som vôbec vedomý toho, že by som rád a často citoval z Wikipédie. Niekedy som asi zacitoval, ale, ale určite teda to nepatrí k mojim, k mojim záľubám, takže asi boli zle pripravené podklady, alebo, alebo teda neviem, odkiaľ to pochádza.
Teraz k samotnému návrhu k vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov. Tak jednak chcem povedať, že vítam to, že konečne ideme riešiť skupiny priateľstva v rámci Medziparlamentnej únie.
Je to vec, ktorá sa zvykne riešiť na začiatku volebného obdobia. My sme už teraz, máme štvrtinu volebného obdobia za sebou a nie sú vytvorené skupiny priateľstva v rámci Medziparlamentnej únie. Toto sa zvykne riešiť zhruba vtedy, keď, keď výbory alebo trošičku neskôr, ale nie veľmi neskôr.
V tomto prípade prichádza návrh a aj ten návrh je neúplný. V podstate v tom návrhu sú zahrnuté iba európske krajiny. Čiže nie sú tam, nie sú tam krajiny, ktoré nie sú v Európe, takže tiež celkom nerozumiem, prečo, prečo po roku ešte stále majú vzniknúť iba skupiny priateľstva s európskymi krajinami, a nie aj s tými, s tými ostatnými. Ale dobre, tak rešpektujem, že nejaká komunikácia je v zahraničnom výbore, ale to, čomu už vôbec nerozumiem, je, že prečo tam nie sú aspoň všetky európske, európske krajiny, lebo napríklad sú tam naši susedia.
Vytvárajú sa skupiny s našimi susedmi, s Českou republikou, Maďarskom, Poľskou republikou, Rakúskom. A jeden sused tam chýba. Chýba tam Ukrajina. Ukrajina, ktorá čelí agresii zo strany, zo strany Ruska, a my s ňou nebudeme vytvárať skupinu priateľstva už v tejto prvej várke ako s jediným z našich susedov. Čiže chceme sa menej kamarátiť a priateliť s Ukrajinou ako s našimi ostatnými susedmi? Ja nerozumiem tomu, prečo, prečo by sme nemali vytvoriť skupinu priateľstva aj s Ukrajinou.
A rovnako tam nie sú zahrnuté iné krajiny, ktoré sú rovnako európskymi krajinami ako tie, tie ostatné. Nie je tam, nie je tam napríklad Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, čo, keby tam boli iba krajiny, členské krajiny Európskej únie, tak dobre, ale nie sú tam iba členské krajiny Európskej únie. Sú tam aj balkánske krajiny, ktoré, ktoré nie sú v Európskej únii, je tam, je tam Island, ktorý takisto nie je v Európskej únii. A Spojené kráľovstvo je našim blízkym spojencom a partnerom v rámci Severoatlantickej aliancie, takže nerozumiem, prečo, prečo tam nie je.
Nie je tam Gruzínsko, nie je tam Arménsko. To sú tiež európske, európske krajiny a vzhľadom na celkovú situáciu aj na, na postavenie Slovenska sa mi zdá zvláštne, že tam nie je napríklad, nie sú Spojené štáty americké alebo Kanada, ktoré síce nie sú v Európe, ale sú našimi blízkymi partnermi v rámci Severoatlantickej aliancie a teraz Spojené štáty sú asi najdôležitejším partnerom Slovenska v bezpečnostnej oblasti, a teda v rámci, v rámci Severoatlantickej aliancie.
Tak vzhľadom na to by som si dovolil predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým by som chcel navrhnúť, aby sme tam doplnili aj tie krajiny, ktoré som spomínal. Teda krajiny, ktoré sú buď, buď európske, alebo teda sú, sú krajinami Severoatlantickej aliancie, a teda našimi partnermi v rámci, v rámci Severoatlantickej aliancie z Ameriky a nie sú, nie sú tam zahrnuté. Čiže bude to zrejmé aj z toho prečítania pozmeňujúceho návrhu. Navrhujem doplniť skupiny priateľstva s Ukrajinou, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Arménskom, Gruzínskom, Spojenými štátmi americkými a Kanadou.
Vynechávam teraz z európskych krajín Rumunsko a Bielorus... Rumunsko... teda Rusko a Bielorusko vzhľadom na to, že, že Rusko vedie agresívnu vojnu proti nášmu susedovi Ukrajine a Bielorusko ho v tom podporuje, a teda už v minulom volebnom období bola pozastavená činnosť týchto skupín a tie dôvody, pre ktoré bola pozastavená, pretrvávajú.
Nezahŕňam tam ani Azerbajdžan, ktorý v minulosti fungoval v rámci skupín priateľstva, kde boli zahrnuté aj, aj stredoázijské republiky, a teda ani, aby som bol úplný, tak ani Turecko, ktoré je viac ázijskou ako európskou krajinou, ale teda, ak by sme ten pozmeňujúci návrh schválili, tak, tak by, tak by sme mali v zásade pokrytú Európu aj Severoatlantickú alianciu.
Ja si uvedomujem, že takýmto pozmeňujúcim poslaneckým návrhom nie je možné plnohodnotne vytvoriť tie skupiny aj s ich predsedami. Tomu musí predchádzať nejaké rokovanie. Tak ten môj návrh je, že aby sme dnes, ako tu budeme dnes hlasovať vyslovili iba súhlas ako Národná rada s vytvorením týchto skupín priateľstva a aby sme požiadali pána zastupujúceho predsedu Národnej rady, teda podpredsedu, ktorý je poverený výkonom právomoci, aby na najbližšiu schôdzu, najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady predložil návrh na voľbu predsedov týchto skupín.
A dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu, a teda verím, že jeho schválenie prispeje k rýchlejšiemu konštituovaniu skupín priateľstva v rámci Medziparlamentnej únie so všetkými krajinami, teda v prvej fáze najmä teda s európskymi a severoamerickými, ale teda dúfam, že čoskoro príde aj ďalší návrh.
Tým považujem svoj pozmeňujúci návrh za dostatočne odôvodnený a teraz si ho dovolím na záver svojho vystúpenia prečítať a môžte mi zastaviť čas. Alebo aj nemusíte. Ja to stihnem za ten zostávajúci čas.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu ich predsedov, tlač 494.
V návrhu uznesenia sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
„c) súhlasí s vytvorením nasledovných skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie:
a) skupina priateľstva s Ukrajinou,
b) skupina priateľstva so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska,
c) skupina priateľstva s Arménskom a Gruzínskom,
d) skupina priateľstva so Spojenými štátmi americkými a Kanadou
a žiada podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky povereného výkonom právomocí predsedu NR SR, aby predložil návrh na voľbu predsedov týchto skupín na schôdzu NR SR zo začiatkom 22. októbra 2024. V súvislosti s uvedeným doplnením sa v písmene a) nahrádza slovo „a“ na konci čiarkou a v písmene b) sa na konci nahrádza bodka slovom „a“.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

3.10.2024 15:01 - 15:17 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pani ministerka, po prvé ja som sa nikdy o vás nevyjadril tak vulgárne, ako sa váš kolega pán poslanec Huliak vyjadril o pani poslankyni Plavákovej.
Po druhé označiť niekoho za extrémistu alebo neofašistu nie je síce pekné, ale nie je to nadávka ani vulgarizmus, je to vyjadrenie názoru na, na to, kam politicky patrí ten, ktorý je takto, takto označený.
A vy ste mi ale neodpovedali na moju otázku, že či si uvedomujete, že napríklad reči typu, že, že vymiera biela rasa z dôvodu pôsobenia LGBTI ideológie, sú typické pre krajnú pravicu, takto sa vyjadrujú politici krajnej pravice, a či sa vám zdá v poriadku, že sa, že sa vyjadrujete spôsobom, kde hovoríte o vymieraní bielej rasy v dôsledku pôsobenia LGBTI ideológie.
A teda ak môžem aj doplňujúcu otázku, tak by som sa spýtal, či ste zareagovali petíciu Stojíme za Michalom Horeckým, kde je dnes už 3 337 podpisov, a signatári tejto petície odmietajú vaše pokusy o zastrašovanie Michala Horeckého. Stoja za ním a tvrdia, že, že jeho konanie schvaľujú, a teda v prípade, že ak budete trvať na tom, že Michal Horecký spáchal trestný čin ohovárania a svoje trestné oznámenie nestiahnete, tak by ste mali podať trestné oznámenie aj na nich, preto jeho... pretože jeho čin schvaľujú.
Teda sa chcem spýtať, či aj na tých 3 337 zatiaľ signatárov petície Stojíme za Michalom Horeckým podáte, podáte trestné oznámenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.10.2024 14:31 - 14:47 hod.

Dostál Ondrej
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.10.2024 14:31 - 14:47 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za prečítanie odpovede pani ministerky Dolinkovej.
A nebolo to celkom odpoveď na moju otázku, lebo nejak som tam nezachytil postoj pani ministerky k tým odporúčaniam, ktoré dáva pán splnomocnenec Kotlár, ktoré sa týkajú toho, že očkovanie mRNA vakcínami je, je potenciálne nebezpečné, že mRNA vakcíny môžu byť biologická zbraň, ktorá mení ľudskú DNA, a že, že teda odporučí vláde, aby zakázala používanie týchto vakcín, okamžite zastaviť odporúčanie týchto vakcín rovnako vo vzťahu k Svetovej zdravotníckej organizácii, kde Slovensko sa ako jediné nepripojilo k revidovaným dokumentom, či budeme naďalej odmietať dokumenty, lebo to nespravil len tak niekto, pán Kotlár je aj poslanec, poslanec Národnej rady, ale zároveň je aj splnomocnenec vlády, a teda vystupuje aj ako splnomocnenec vlády a má to presah aj smerom do zahraničia, či už sa jedná o Svetovú zdravotnícku organizáciu, alebo tému očkovania ako takú.
A teraz nehovorím o konkrétnom manažmente pandémie na Slovensku, nehovorím o otázke, či povinné, alebo dobrovoľné, hovorím o spochybňovaní očkovania ako takého, o spochybňovaní očkovania mRNA vakcínami a o tom, že splnomocnenec vlády, ktorého náplňou je posúdiť alebo bolo posúdiť priebeh pandémie, chce aj takéto odporúčania dať vláde.
Tak mňa by zaujímal aj postoj, lebo pani ministerka tu nie je, čo mi je ľúto, ale keď ste tu vy, tak by ma zaujímal postoj vás ako ministra zahraničných vecí k tejto téme.
Skryt prepis
 

3.10.2024 12:42 - 12:42 hod.

Gröhling Branislav
Pán predsedajúci, iba či nás viete informovať, ako bude prebiehať schôdza po 14.00 hod., že či zajtra, tak ako je odsúhlasené, nebude hlasovanie v piatok a pokračuje sa budúci týždeň, alebo že čo sa bude diať s tými bodmi, ktoré nestihneme prerokovať v priebehu dnešného a zajtrajšieho dňa.
Plus tam sú ešte odvolávania ministrov, že ako budú načasované, že či to bude prebiehať alebo nie.
Skryt prepis