Videokanál klubu

No, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, páni ministri, dámy a páni. Na úvod by som chcel povedať, že strana Sloboda a Solidarita bude hlasovať za odvolanie pani ministerky Zuzany Dolinkovej z funkcie ministerky zdravotníctva, a aby som vlastne povedal tú pointu hneď na úvode.
Ale dovoľte mi hovoriť o tejto téme dlhšie, lebo myslím si, že táto téma si zaslúži dlhšiu debatu. Neodvolávame Petra Stachuru, hej? Neodvolávame Oskara Dvořáka, neodvolávame Mareka Krajčího. Odvolávame Zuzanu Dolinkovú. Takže venujme sa jej. Hoci teda mám také nutkanie, že by som rád odvolával Richarda Rašiho po tom, čo povedal v rozprave. Pretože ak by som dovtedy bol býval váhal nad svojou podporou, alebo nepodporou ministerky Dolinkovej, tak Raši to zaklincoval. To jeho vystúpenie bolo totálne, totálne mimo a veľmi ma mrzí, že zvolil práve tento spôsob obhajoby pani ministerky. A o to viac vyniklo potom aj vystúpenie pána ministra Kmeca.
Kto príde dnes pracovať pre štát, ak štátny úradník, minister začne tohto človeka verejne znevažovať v tejto snemovni, a to je jedno, ktoré z tých mien to bolo, kto príde dobrovoľne pracovať pre štát, roky odovzdávať svoje najlepšie know how, ak potom príde nejaký minister a verejne sa naňho vyvracia, opľuje ho. Prosím vás pekne, takýmto spôsobom si lojalitu ľudí k tomuto štátu nevybudujeme a o štáte budem hovoriť veľa vo svojom prejave.
Budeme v strane Sloboda a Solidarita hlasovať za odvolanie ministerky Dolinkovej. A nie za to, čo urobila, ale najmä za to, čo neurobila. Je to ťažký rezort. Zdravotníctvo je ťažký rezort, kde na každom rohu horia požiare a vlastne úlohou ministra je prioritizovať, ktoré požiare bude hasiť, a na ktoré sa vykašle, lebo na ne nemá reálnu kapacitu. Zdravotníctvo si vyžaduje nielen tú vizionársku, ten vizionársky pohľad, čo s ním ideme urobiť zajtra, o týždeň, o mesiac, o rok, ale vyžaduje si neskutočne potrebné operatívne každodenné riadenie. Toto je moment, v ktorom myslím, že pani ministerka Dolinková zlyháva.
Programové vyhlásenie vlády tejto Ficovej štvrtej vlády v oblasti zdravotníctva som hodnotil veľmi pozitívne. To, čo je v ňom napísané, s tým sa stotožňujem a keby som bol ja ministrom zdravotníctva, mal by som veľmi podobné programové vyhlásenie. Toto neplatí pre celé programové vyhlásenie, ale pre tú časť, ktorá sa týka zdravotníctva. Tam nie sme zásadne v opozícii voči tomu, čo chce vláda dosiahnuť. Na rozdiel možno od iných častí štátnej správy. Problémom je, že to, čo je v tom programovom vyhlásení vlády, sa nerobí. A ak sa robí, tak o tom nevieme, pretože pani ministerka s nami príliš o tom nediskutuje, nediskutuje so stakeholdermi, so združeniami, komorami, profesnými organizáciami a nekomunikujú ani s poslancami zdravotníckeho výboru tak, aby sme vedeli, v akom stave sú jednotlivé projekty, o ktorých sa programové vyhlásenie vlády zmieňuje.
Ale chcel by som túto debatu začať tým, že hovorme si pravdu. Slovenskému zdravotníctvu najviac pomôže, keď si budeme hovoriť pravdu a nebudeme tu žiť na nejakých predsudkoch alebo na nejakých chimérach a hoaxoch. Prečo je slovenské zdravotníctvo v takom stave, v akom je? Pretože štát v zdravotníctve zlyháva. Štát dlhodobo a opakovane zlyháva. Nevie zadefinovať, čo od zdravotníctva chce. Nevie to zabezpečiť, ale nechce sa vzdať svojich kompetencií. Účet za, tuším, šesť vĺn oddlženia prevyšuje dobré 2 mld. eur. Nemocnice, ako sme počuli, sú podkapitalizované, tých 7 mld., o ktorých hovoril pán minister Kmec, to bolo pre mňa nové číslo, ale väčšie, ako som čakal, a vyzerajú príšerne. Každý, kto má skúsenosť so slovenským zdravotníctvom a bol v nemocnici typu Mickiewiczova, Kramáre, tak len prevracia očami, kam sme sa to dostali po tridsiatich rokov budovania svojstojného slovenského zdravotníctva, štátneho slovenského zdravotníctva.
Tak ako chátra kaštieľ v Rusovciach, tak ako vyzerá diaľnica do Košíc, tak ako máme príšerné železničné trate, ktoré sú na úrovne tratí spred sto rokov, z Bratislavy do Prahy sa dostanete tak isto rýchlo ako slovenskou strelou v tridsiatych rokoch minulého storočia, tak ako máme zbabrané elektronické zdravotníctvo, tak ako vyzerajú Rázsochy, tak ako sa šialene zadlžujú štátne nemocnice a tak ako dobabraný vyzerá plán obnovy, toto všetko je vizitka štátneho riadenia a viery, že štátne riadenie zdravotníctva je všeliekom. Lebo to je to správne. Štát zabezpečí, štát dokáže. No nie, štát nevie riadiť zdravotníctvo, nemá víziu, ani krátkodobú, ani strednodobú, ani dlhodobú. A kompenzujeme to, ukájame sa formalizmom, predstieraním, že vytvárame inštitúcie, ktoré niečo robia, no nerobia, a vytvárame procesy, ktoré sú samoúčelné, ale neprinášajú pridanú hodnotu. Zákonov máme viac než by sme chceli a niekedy tak s nadsázkou hovorím, ale ono to nie je nadsázka, ono to je realita, ak by sme chceli dodržiavať všetky zákony, ktoré v zdravotníctve platia, tak to zdravotníctvo paralyzujeme, pretože tie zákony sú protichodné, nevykonateľné, ale úradník je spokojný.
Ukážte mi jeden úspešný projekt v zdravotníctve, ktorý by štát vymyslel a dotiahol do konca. Dokonca aj v tom elektronickom zdravotníctve, kde sme premrhali desiatky miliónov z Európskej únie, vo výsledku nakoniec elektronický recept priniesla súkromná poisťovňa na trh. A všetci zistili vau, aké je to super, ale stálo to asi 20-krát menej, ako to stálo štát. A keď aj niekto, nazvem to, osvietený upratal, či už vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni alebo napríklad v štátnej záchranke, keď ho vymenili a prišli zbojníci, tak sa to všetko vrátilo do pôvodnej, do pôvodných koľají. Snaha zlepšiť procesy v štátnych organizáciách je sizyfovským úsilím. Keď už je ten kameň takmer hore, spadne nadol a začína sa opäť to utrpenie.
Štát nevie riadiť zdravotníctvo. Centralizácia rozhodnutia, rozhodnutí na ministerstve spôsobuje preto implementačné problémy. Prečo má pani ministerka každý deň operatívne problémy, pretože centralizovala sa moc na ministerstve a nemá to kde delegovať. Prečo sa teda všetci hnevajú na pani ministerku, pretože čakačky, pretože poplatky, pretože, a všetky oči sa pozerajú na ňu, pretože štátne centralizované rozhodnutie spôsobuje presne túto situáciu. Z ministra sa stáva zbytočný hromozvod a nemá čas sa venovať, venovať vízii.
No a teraz k tým dôvodom, prečo si myslím, že by pani ministerka Dolinková nemala byť ministerkou. Keďže potrebujeme hneď na začiatku riešiť operatívne hasenie požiarov, tak je potrebné byť akčný. Mať leadership, vodcovstvo a toto pani ministerka neprejavila. Neprejavila vodcovstvo pri riešení problémov, máme sedem mesiacov od volieb a stále sme nevideli projektové karty, projekty, na ktorých sa ide robiť, stále sme nevideli akýkoľvek náznak nejakého komplexného riešenia, systémového riešenia. Ale odstupujeme, ustupujeme päťpercentnej strane, ktorá sa montuje aj do zdravotníctva neodbornými, neodbornými vecami, a toto je niečo, čo ministerke Dolinkovej vyčítam, pretože v predvolebnom boji, keď sme boli na mnohých spoločných diskusiách, tvrdila, že odbornosť je pre ňu alfa a omega. Ak je odbornosť alfa a omega, nie je možné prijímať neodborné rozhodnutia, nie je možné posielať ľudí, ako je pán poslanec Kotlár, aby reprezentoval Slovenskú republiku pri rokovaniach s WHO o pandemickej zmluve, lebo to je výsmech, to je zosmiešňovanie tejto krajiny a aj keď to je možno rozhodnutie vlády, minister zdravotníctva má povinnosť sa postaviť na obranu zdravotníkov a proti hoaxerom, proti antivaxerom a proti ľuďom, ktorí znevažujú a znehodnocujú naše meno v zahraničí.
Komunikácia na kontrolnom dni na ministerstve zdravotníctva, pán premiér povedal, že je dôležitý sociálny zmier v sektore, ale nemyslel tým len finančný, ale aj ten komunikačný a hoci viem, že sa veľa investuje na ministerstve zdravotníctva do komunikácie pani ministerky, je to skôr tá marketingová, instagramová komunikácia, nie tá komunikácia, kde by sa stretávala s jednotlivými stakeholdermi, aby ich informovala, kde sa nachádza ten-ktorý projekt, aby od nich pýtala spätnú väzbu a, už som spomínal, že ani my vo výbore pre zdravotníctvo nemáme úplne jasno, že čo sa vlastne na ministerstve robí. Teraz momentálne práve prerokuvávame prvý konkrétnejší zákon z dielne ministerstva zdravotníctva po siedmich mesiacoch. Ale aj ten sa prijíma neštandardným spôsobom v skrátenom legislatívnom konaní a úplne zbytočne v skrátenom legislatívnom konaní, pretože má prechádzať normálnym legislatívnym procesom. Čiže mali sme tu chýbajúci leadership, divnú komunikáciu, odbornosť verzus hoaxeri.
Ďalší bod, Martin a Brezno. Myslím si, že rozhodnutím o výmene tímu v martinskej nemocnici sme spôsobili Martinu ich vlastné Rázsochy. Že táto nemocnica do roku 2026 stáť nebude v žiadnej, v žiadnom budúcom scenári. Pokiaľ ide o Brezno, toto je pre mňa väčšie sústo, pretože rozumiem, tlaky z regiónov sú najrôznejšie, počul som to aj od vás, vážení kolegovia z koalície. Keď ste obhajovali pani ministerku, používali ste argumenty, ktoré boli v protiklade toho, čo by pani ministerka chcela, aby ste rozprávali. Pretože optimalizácia siete nemocníc je naozaj o tom, že nemôže byť pôrodnica na každom rohu, pri každej vŕbe. Problémom implementácie je, že každý je z vás odnekadiaľ a niekde to robí problém. Ale, bohužiaľ, niekedy treba prijať aj nepopulárne rozhodnutia, a to platí skrz na skrz či už pre koalíciu, alebo pre opozíciu.
Brezno. Breznianska nemocnica nemá na to, aby bola v druhej kategórii. Breznianska nemocnica je nemocnica prvej kategórie. Nemá personál, nemá technické vybavenie, nemá počet pacientov na to, aby predstierala, že je niečo viac, ako je. To, že tie lobistické sily z regiónu, predovšetkým od pána Sotáka, priviedli k preradeniu nemocnice Brezno do vyššej kategórie, zhodou okolností pred prezidentskými voľbami, chápem, bol za tým nejaký možno deal, tak to bolo natoľko nepodložené a nekompetentné rozhodnutie, že to viedlo k abdikácii ľudí z tímu, ktorý má na starosti reformu nemocníc. Toto považujem za problém, s ktorým bude mať ministerstvo zdravotníctva veľkú, veľký problém vyriešiť, alebo nejakým spôsobom napraviť. Lebo zohnať nových ľudí, vysvetliť im, o čom to je, tritisícstránková vyhláška, je to prekombinované, preregulované, to už sme tu dneska počuli.
Rázsochy ma netrápia natoľko, ako mojich predrečníkov, pokiaľ sa bavíme o tom, že kde má stáť nová univerzitná nemocnica v Bratislave. Som viac ako desať rokov presvedčený, že Rázsochy to nemajú byť. Máme o tom aj strategický dokument na Bratislavskom samosprávnom kraji, ktorý hovorí, že to má byť nemocnica vo východnej časti mesta, kde je lepšia dostupnosť na zvyšok Slovenska. Čiže tuná Rázsochy ma až tak netrápia.
Čo ma trápi v kontexte Rázsoch, je, že sme tu počuli, že bude predstavené riešenie najprv do konca marca, apríla, 1. máj, neviem koľký máj, teraz je to do 15. mája, že bude predstavené to riešenie, lebo zatiaľ o ňom v zásade nič nevieme. A môj druhý problém je, že síce o tom riešení nič nevieme, ešte to neschválila vláda, ale už medzitým sa stihli podpísať zmluvy s dodávateľom projektovej dokumentácie. A nad tým celým je ešte téma, kde naozaj čakám na to vysvetlenie a potom budem hrýzť, o sťahovaní detskej fakultnej nemocnice na Rázsochy. Počul som to po prvýkrát a teda v zdravotníctve sa pohybujem už 20 rokov, ale to, že NÚDCH má stáť na Rázsochách, je pre mňa že absolútna novinka, bez akejkoľvek diskusie s kýmkoľvek. Namiesto toho, aby sa dostavala jedna veža na Kramároch, tak sa má celá nemocnica presťahovať niekam inam. Toto mi príde, že veľmi, veľmi amatérske rozhodnutie.
No a posledný bod, ktorý tu mám napísaný na tému dôvodov pre odvolanie pani ministerky, je rozpočet a rozpočtová vyhláška. Nie je vina pani ministerky Dolinkovej, že máme takýto dokument. Je to vina predchodcov, že takýto dokument vymysleli a dali do zákona. Je to chybný dokument. Ministerstvo nemá čo predpisovať sektoru, ktorý, ktorá, ktorý segment zdravotníctva má dostať koľko peňazí. Toto má byť úloha zdravotných poisťovní. Ak do toho zasahuje ministerstvo, potom je úplne legitímna otázka, načo máme zdravotné poisťovne, keď im odsekáme všetky nástroje, ktoré mali pre strategický nákup zdravotnej starostlivosti. Keď nemôžu rozhodnúť o cenách, keď nemôžu rozhodnúť o benefitoch, pretože ministerstvo centrálne im chce nariaďovať, čo sa bude diať.
No, máme teda programovú rozpočtovú vyhlášku, ministerstvo má tú kompetenciu povedať, kto dostane koľko peňazí a pochopiteľne, keď sa rozdeľujú peniaze, nikdy nebudú všetci spokojní, všetci budú nespokojní a ten hromozvod nespokojnosti bude práve ministerka zdravotníctva alebo minister zdravotníctva, ten, kto je vo funkciu, kto podpísal tú konkrétnu vyhlášku. No a v prípade tej rozpočtovej vyhlášky na tento rok najviac peňazí, viac ako 20-percentné navýšenie dostali nemocnice, v zdravotníctve máme o 1 mld. eur viac, aby ste vedeli, tento rok, 20-percentné navýšenie dostali nemocnice, ambulancie v pôvodnom návrhu dostali len 6-percentné. Neskôr sa to zvýšilo na 12, ale v ambulanciách ten trpký pocit zostal, pretože ambulancie nikdy nikto neoddlží, musia platiť faktúry načas, kdežto štátne nemocnice každú chvíľu oddlžujeme a je to never-ending story napriek tomu, že vždy si sľubujeme, že toto je to naozaj fakt posledné oddlžovanie.
Takže nastavenie programovej vyhlášky považujem tiež za zlyhanie pani ministerky, ktorá navyše vyšla z kruhov ambulantných poskytovateľov, zastupovala združenie ambulantných poskytovateľov, tak o ich problémoch veľa vie, napriek tomu uprednostnila štátne nemocnice pred ambulanciami a to sa, samozrejme, ďalej prelieva do poplatkov, dostupnosti ambulantnej starostlivosti a podobne.
Pani ministerka často hovorí dobre, ale nevidno výsledky. Nevidno výsledky a to je dôvod, pre ktorý, si myslím, že by nemala byť ministerkou zdravotníctva, pretože v tejto chvíli v tejto pozícii má byť niekto akčný, kto bude konať.
Možno zareagujem ešte na teba, Peťo, si povedal, že teraz je čas robiť nejaké systémové, plánované kroky, pretože tu nemáme pandémiu, nemáme tu krízovú situáciu. Ja si myslím, že tu máme krízovú situáciu. Nehovorím, že tu netreba robiť dlhodobé plánovanie, ale máme krízovú situáciu. Veď pred voľbami sme tu hovorili o kolapse zdravotníctva. Čo sa tak náhle stalo okrem toho, že sme tam doliali 1 mld., ktorá ide do nemocníc? Ten kolapsový stav treba riešiť. Na to treba akčného ministra, a preto bude SaS-ka hlasovať za odvolanie Zuzany Dolinkovej.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem, ďakujem, kolega Štefan Kišš, že si teda, áno, vrátil tú diskusiu vlastne k tomu aj väčšiemu obrázku, že to, čo teda vytýkame a vytýkam aj ja týmto európskym limitom, že, áno, dajú sa, nazvime to kreatívnym účtovníctvom alebo kreatívnym výkazníctvom, relatívne dosť dlhú dobu obchádzať, hej, že na papieri splnené, realita ani tak nie, a zároveň teda aj tá sankcia potom má tú európsku rýchlosť, že nech sa o nejakom vôbec nedodržaní rozhodne, tak dáva sa ešte šanca to možnosť opraviť, dodržať to, a proste to celé trvá ďalšie a ďalšie mesiace až roky, a teda tá realita skutočne je tá, že tie výdavkové limity nebudú a nevedia hrýzť aktuálnu vládu, že to fakt tam ten, to spoždenie vie byť až, až tri roky, a teda je to obchádzateľné. To sú skutočne tie výhrady na tej, na tej takej celkovej úrovni.
Takže ešte raz, ďakujem ti.

Ďakujem pekne za slovo.
No, som rád, že vystúpil teda niekto z koalície okrem teda pána ministra, takže za to, za to ďakujem. No, takto. Čo sa týka míľnikov, no výdavkové limity bol míľnik, kde netrebalo robiť nič, normálne že stačilo urobiť rozpočet, ktorý by ich plnil, ono sa to v podstate dalo, no vláda nechcela, hej, čiže tu, pán predseda výboru stačilo plniť limity, automaticky by sa plnili aj európske, nemali by ste tu skrátené legislatívne nemuseli by ste hovoriť, že niečo naprávate, ako že skutočne tam, tam, ten problém nebol, ten ste si viac menej vyrobili, hej.
Čo sa týka, pán predseda, stále opakuješ to, tie voľby v septembri, však v poriadku, inak len treba si uvedomiť, že väčšina volieb za vyše 30-ročnú históriu Slovenska boli na jeseň a dokonca boli ešte neskôr, takže akože neplakať, pracovať, veď ako čo, však ste v robote aj vy, aj my.
A ešte by som bol veľmi rád, keby si akoby ľudia uvedomili, alebo ja som tieto slová pána predsedu o 0,8%, že vlastne 462 mil., však čo to je, vlastne to je nič, ja som to spomenul v mojej rozprave a teraz to pán predseda spomenul znova, akože ja neviem, že či je to nič, to sú peniaze občanov proste daňových poplatníkov, a keď sa teda ten, kto ich má správcovať, správa k tomu, že 460 mil. je vlastne nič, že je to proste málo, že to vlastne malá odchýlka, no ja neviem, ja teda ako občan, mne sa to zdá veľa, a keď, keď vládny predstaviteľ hovorí, že je to vlastne nič, tak sa mi z toho ježia chlpy. Ale... (Povedané so smiechom.) Asi toľko.
Ďakujem, pán predseda, za vystúpenie ešte raz.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, európske limity sú povinné, hej. Akože absurdnosť celej tej situácie je v tom, že teraz vlastne Slovensko dostane tých 900 mil. vlastne za splnenie toho, čo je povinné vlastne pre každú krajinu. To je akoby jeden level toho celého, hej.
No a má to teda tým pádom celé ešte jednu rovinu, ono aj Plán obnovy a odolnosti je zadlžovanie, len teda na európskej úrovni a ono málokto vie, že teda Európa tie peniaze bude musieť tie peniaze jedného dňa tiež splatiť, ale potom sme to už my občania Európskej únie. No možno si pamätáme, že ten Plán obnovy a odolnosti vznikol ako pomoc pri covide. Dnes našťastie si už na covid ani nespomenieme, len, bohužiaľ, to budúce zadlženie nám zostalo, resp. sa zväčšilo. Čiže z tohto pohľadu ani tá EÚ neni úplne najlepší hospodár a možno by sa to dalo povedať aj striktnejšie, ale teda iné, a to, čo hovoril kolega Dodo Hlina, no ale ten slovenský level je teda ešte výrazne iný, výrazne horší. No v aktuálnej situácii to ministerstvo športu a cestovného ruchu jednoducho skôr ani nemalo vzniknúť, nám tohto roku chýba osem miliárd. No, ale teda keď už vzniklo a keď ho tu vytvárali, tak hovorili vlastne, však to sú neni ani ľudia navyše, však oni, polovica z nich sedí na ministerstve školstva, druhá polovica na ministerstve dopravy, tak vlastne však O. K.
No tak ja sa teraz pýtam, keď sa zmestili doteraz, hej, na jedno, na druhé ministerstvo, prečo teraz zrazu potrebujú lukratívnu novú budovu od J&T na 10 mili... na 10 rokov prenajatú s tým, že nepovedali ani jednotkovú cenu, ani celkovú cenu, proste nepovedali nič. Nevieme povedať, či to bolo transparentné, či to bolo zmysluplné, no proste je to tak, ako hovorí poslanec Hlina.
No takto sa proste jednoducho nekonsoliduje, akože fakt že celé zle.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán, pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som to pánovi ministrovi sľúbil a ja sa sľubu snažím doznať, ta... ten zaujímavý pohľad bol na tú sálu naozaj v ten utorok, že vystúpim, tak trošku vystúpim. A skúsim to moje vystúpenie ladiť tak, aby som prípadne vysvetlil vašim voličom, že o čom teraz rozprávame. Budem teda menej hovoriť v číslach, ale skúsim to teda pomenovať tak, tak aby sa to dalo jednoducho pochopiť.
V zásade ide o to, že chcú dostať tých 900 mil. a je tam potrebné narýchlo prijať, a kolegovia by podpísali aj svojou krvou zmenku, hej, aby to, aby to prišlo, takže prišli s týmto, prišli s tým narýchlo, rýchlo sa to celé vybaví. Čo na tom, že jak tu kolega spomínal, že to teda nedáva celkom ten národniarsky zmysel, hej, pre ktorý vás ľudia volili? A celé, nejaká penalizácia alebo nejaké, oštaru s tým bude mať – až tí, čo prídu po vás, hej. Prísne vzaté, pre vás je to, ako keby potrebovali ste to urobiť, potrebujete to tam poslať, odfotografovať, preskenovať, že to je prijaté, aby ste mohli načerpať.
Ono to moje vystúpenie zladím aj s tým, a ja nebudem krátko, budem aj krátko, len s tým, s tou symbolikou, že ak teda hovoríte, že idete sa, nieže to robiť od efektívne, hospodárne a tak, jak sa má, idete sa tváriť. A krásne to dokazuje tá dnešná situácia, lebo ja mám symboliku rád, a tá naozaj vyšla v tomto prípade skoro až dokonalo, lebo dneska schválime zákon, kde teda sa budete tváriť, že ako ste... rozumne hospodáriaci a starostlivo hospodáriaci a zároveň dnes podpíšete ministerstvo, úplne zbytočné ministerstvo dnes podpíše nájomnú zmluvu s J&T o úplne zbytočných kancelárskych priestoroch, hej.
Niekto povie smietka, len pozor, aj oceán je z malých kvapiek a tá symbolika je úplne dokonalá, lebo toto ste vy. Teda ja hovorím to vašim voličom, že toto sú oni, hej, že jedno deklarujú a druhé robia, takže dneska pripravia, dneska schvália zákon, jak sa idú, jak budú hospodáriť zodpovedne, a dnes podpíšu nájomnú zmluvu, nevieme ešte za akú sumu pre zbytočné ministerstvo, kancelársku, v budove J&T.
Ja som niekedy ešte ako poslanec dal robiť takú, že pasportizáciu kancelárskych priestorov štátu a ministerstiev, no možno by som to doma ešte niekde v garáži našiel, vtedy sa to zodpovedne... Čo tým chcem povedať? Štát má priestorov, koľko chcete. Teraz dokonca však ste avizovali, že sa ide prepúšťať 30 % úradníkov. To znamená, ak teraz mal dosť priestorov, 30 % úradníkov pošlete domov, ergo budete mať (povedané so smiechom), ja len z takej logiky vychádzam, ergo ešte o to viac priestorov budete mať. Tak ma, potom mi, prosím vás, niekto, pán minister, zodpovedne povedzte, lebo ja na peniaze robím, hej, a chcem vedieť a mám dokonca právo to vedieť, ako je možné, že zrovna teraz to ministerstvo ide podpísať zmluvu a ešte sa to včera prezentovalo, že najlukratívnejšie nejaké... dizajn. Čo mňa zaujíma dizajn nejakého, pre nejakého... ministerstvo, čo mňa, čo ja mám? Keď už ste si vytvorili to ministerstvo, tak má robiť, má sedieť v pivnici, lebo si ešte nezaslúži sedieť v kanceláriách. Čo z toho tí ľudia majú? Čo z toho majú športové zväzy? Čo z toho majú tí, čo robia cestovný ruch? Čiže ministerstvo, zbytočné ministerstvo, ale už keď ste ho vytvorili, tak tie peniaze, ktoré dostane, neminie na to, že bude zabezpečovať výstavy, že bude fungovať v športových zväzoch. Bude sedieť v krásnej budove, ktorá je vybavená, neviem jak to včera prezentovali, architektonicky. Čo nás je po tom?
Pán minister, mne by ste mali pripnúť medailu. Ja si pamätám, pred... už je to pomaly 30 rokov, keď sme robili vývoz áut do Číny. Robila to jedna organizátora... štátna organizácia, ktorá sa volala, myslím, že sa to volalo, že pre pomoc málo rozvinutým oblastiam Číny. A ona mala zriadenú firmu, ktorá, vlastne cez ňu sa riešili všetky tie, vtedy tie operácie. Za to, čo sme vtedy urobili a čo sme pre krajinu urobili, fakt medailu by ste mi potom niekedy mohli dať.
A čo tým chcem povedať? Keď sme s nimi rozprávali, tak tá organizácia, štátna komisia bola enormne silná, enormne silná. Viete, kde sedela? Pomaly v pivnici sedela. A keď sme sa pýtali, že tak akože (povedané so smiechom) pôsobí tak divne, oni hovorili, že ale však nemôže štátna komisia pre pomoc málo rozvinutým oblastiam sedieť v nejakej luxusnej budove, preboha, však to nedáva zmysel.
Ale u nás to všetko dáva zmysel, to je jak ten podnikateľ, ktorý predal prvýkrát za rok, a kúpil si staré béemvéčko, presne tak mi to pripadá, toto vaše hospodárenie.
Zriadili ste si ministerstvo, dali ste im nejaké peniaze, nič neurobili, nemajú ani web, neboli na žiadnej výstave, nič nezabezpečili, ale budú sedieť v krásnych priestoroch. Čo nás je po tom? V pivnici, v garáži majú sedieť, majú si zaslúžiť to, že vôbec budú brať peniaze. Aké majú očakávania? A ja ako čiastočne pôsobiaci v cestovnom... ja nemám žiadne očakávania, že.... A čo mňa je po tom, že oni tam sedia? Po nábreží sa budú prechádzať tí úradníci hore-dole. A čo z toho má ten štát? Čo z toho má ten cestovný ruch? Čo z toho má ten šport? Takže, pán minister, toto som chcel povedať. Dám to do nejakého kontextu a končím, teda pre vašich voličov, že toto vám hovoria a toto robia, takže hovoria, že idú sa tváriť zodpovedne, idú veľmi byť, teda dávať si pozor a na druhej strane podpíšu nájomnú zmluvu na desať rokov. Na desať rokov J&T kancelárskych priestorov. Holuby sa tu naháňajú, tu je toľko kancelárskych priestorov patriacich štátu, kde môžu sedieť tí, neviem, koľkí sú tí úradníci toho ministerstva, ale zrovna oni potrebujú tú budovu 07, či jak sa to volá, ten sklad. Zrovna tam potrebujú sedieť. Takže toto je presne to ich ospravedlnenie, to je tá ich dvojtvárnosť, toto vám, toto vám, budú vás lakovať nejakým spôsobom v Michalovciach, v Humennom, v Krtíši, vo Vranove, že čo sú a ako... a na druhej strane toto budú podpisovať.
To som mal chuť povedať v kontexte tohto zákonu, a tak jak som sľúbil tam pánovi ministrovi, že vystúpim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja keď počujem Orava, tak mi stisne srdce, tak musím, sa ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.) A naozaj však on... údajne to je aj z maďarčiny, že to je, že sirota, my sme boli vždycky taký región tak zabudnutý a Bohom zabudnutý, ale prežili sme to, veľa sme toho prežili, lenže dokedy ešte. A naozaj že keby sme to tak nejak parametricky nastavovali, že ako aj kolega sa snažil povedať, že ako sa tam tie deti rodia, ako chcú chodiť do školy, lebo to neni len toto, čo riešime.
Ja som sa minule rozprával, že z toho námestovského gymnázia pomaly tie deti trčia z okien. Hej, proste je tam strašne veľa detí, ktoré chcú chodiť do gymnázia, len to gymnázium nenafúknete a peniaze na nové nie sú, hej. Už nám pomaly tam padnú aj mosty, takže je to tak trošku nefér a neviem, kto to teda robil a ako to robil a čo všetko zohľadňoval alebo nezohľadňoval, či sa spoliehal na klimatickú krízu, alebo s ňou ešte nerátal, lebo na tej Orave ešte sem-tam napadne aj sneh, a ja keď si predstavím, že z toho Mútneho sa treba dostať do Trstenej, to je kus cesty, hej, to, a keď napadne ten sneh, tak to začína byť možno až neriešiteľná situácia, takže naozaj že trošku také oko pozornejšie by to zaslúžilo, tá Orava, po tom všetkom, čo si užila a zažila. A tí Oraváci nie sú len dobrí na stavbu, hej, Oraváci chcú tiež, by som povedal, že slušne žiť, mať to, čo majú aj iné regióny na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ono je veľmi ťažké robiť takéto typy reforiem, ktoré zasahujú regióny, lebo v každom regióne sa nájde nejaký dôvod a výnimka a, a pre niečo, že to nemôžme urobiť tak, ako by sme to urobili niekde, niekde inde. Čiže reforma je v zásade potrebná, ale začnite ju robiť niekde inde, len nie u nás.
Ale súhlasím s pánom kolegom Janckulíkom v tom, že, že tá výhrada, že sa to rieši tesne pred koncom tých povolení, spôsobuje, že sme pod tlakom, a vlastne do tých výberových konaní na nových poskytovateľov ambulantných pohotovostných služieb sa prihlasujú teraz účastníci, ktorí nevedia, do čoho sa prihlasujú, pretože za pochodu sa mení legislatíva, ktorá bude spravovať ďalších šesť rokov fungovania tých pohotovostí, a toto mi nepríde úplne férové, ako tie, tie výberká sa vyhlásili neskoro a tieto zákony mali byť zmenené skôr.
Ničmenej, vrátil by som sa k tomu prípadu Žilinského samosprávneho kraja, ja niečo o tých pohotovostiach viem, keďže som na nich robil v Bratislavskom samosprávnom kraji. Moja principiálna otázka, aká je rola ambulantnej pohotovostnej služby pre deti, aká je zmysel, aký je zmysel v systéme takejto služby, aké typy pacientov tam chodia, a prečo nefunguje normálna starostlivosť, všeobecná starostlivosť o, pre deti a dorast a prečo nemôžeme počkať do nasledujúceho pracovného dňa s tým dieťaťom, aký typ zásadný nevydrží, nevydrží tú, tú noc, a keď nevydrží, má ísť do nemocnice.
A konkrétne príklad Ružomberka, ja Ružomberok poznám, ružomberskú pohotovosť, bol som sa tam pozrieť, rozumiem, že pani MUDr. Nosková má 15 podpisov. Ale nalejme si čistého vína. Kto v Ružomberku slúži ambulantnú pohotovostnú službu pre deti? Je to 15 pediatrov? Alebo je to pani MUDr. Nosková, ktorá to slúži nonstop a našla si 15 bielych koní, ktoré sa jej podpísali na papier? A čo sa stane, keď pani MUDr. Noskovú nebodaj zrazí auto? Kto bude poskytovať zdravotnú starostlivosť v Ružomberku?

Tak, dámy a páni, ďakujem pekne za možnosť vystúpiť k tomuto návrhu zákona.
Najprv by som odpovedal asi pánovi kolegovi Valockému, plán obnovy je pôžička, hoci teda sa spláca neskôr, tak tí, ktorí ju čerpajú, v tej chvíli vnímajú ako dar, lebo je to vlastne problém až tých ďalších vlád, ktorí ju majú splácať.
No, nebudem sa siahodlho opakovať, moji predrečníci povedali najpodstatnejšiu výhradu, ktorú máme voči tomuto zákonu, a síce že to prešlo takto rýchlo. Bol som poradcom viacerých ministrov zdravotníctva, na začiatku ich funkčného obdobia vždy to bol nejaký prvý zákon, v ktorom sa urobili nejaké drobné kozmetické zmeny, tu-kde sa zmenil jeden odsek, jedno slovíčko, ale išlo to riadnym, riadnym legislatívnym procesom, či to bol Rudolf Zajac, či to bol Ivan Uhliarik, či to bol Tomáš Drucker, toto je presne taký zákon, ktorý mohol ísť takýmto režimom, pretože nič si naozaj nevyžadovalo tú urgentnosť, aby sme to robili v zrýchlenom konaní a potom aby sme k tomu priliepali všehochuť rôznych iných vecí.
Nič menej treba povedať, že v tom zákone sú zmysluplné, triezve, normálne návrhy zmien, niektoré sú dokonca aj z dielne SaS, niektoré sú z dielne PS-ka a ten zákon by v zásade nebol problematický, nebyť teda zmien, ku ktorým došlo dnes na výbore v druhom čítaní, poslanecké pozmeňováky.
A dovoľte mi, aby som sa teda venoval predovšetkým téme optimalizácie siete nemocníc. Čo je to optimalizácia siete nemocníc, OSN-ka, hej, nie Organizácia Spojených národov, optimalizácia siete nemocníc. Aby sme si vysvetlili, cieľom je upratať v nemocniciach, aby každá nemocnica vedela, robila to, čo vie robiť, aby každý robil to, čo vie robiť. To, na čo má personál, to, na čo má techniku, to, na čo má dostatok pacientov, a teda aj dostatočnú erudíciu a skúsenosť. Toto je v teórii dobrá vec. SaS-ka vždy podporovala optimalizáciu, stratifikáciu, nech už sa to volalo akokoľvek za tie posledné roky, akurát problémom je, že sa to nikdy nedotiahlo do konca, nedovolili sme, aby to poisťovne dotiahli do konca, lebo toto je principiálna úloha poisťovní, aby upratali v sektore, ministerstvo na to nikdy nemá dostatok kvalifikovaného personálu a najmä dostatok času, aby tú reformu dotiahlo do konca.
OSN-ka, tak ako sme ju počuli, ako bola predstavená, bola veľkým sústom, je to komplexná zmena, v ktorých regiónoch, aké oddelenia, aké kompetencie, je to niekoľkodimenzionálna kocka, ktorú bolo treba poskladať, a od začiatku bolo zrejmé, že sa to na prvýkrát nepodarí urobiť dokonale, že to bude treba odlaďovať za pochodu a že to teda musí byť principiálne flexibilný, nie rigidný systém. A problémom je, že tento nástroj, ktorý mal pomôcť zabezpečiť lepšiu zdravotnú starostlivosť, z tohto nástroja sa stal cieľ. Stratili sme smer, stratili sme obsah a v tejto chvíli používame OSN-ku ako byrokratický obušok, ktorým tlčieme poskytovateľov po hlave. Vedeli sme, že to bude treba odlaďovať, napriek tomu sme to narúbali do zákonov. A v tých zákonoch teraz nechávame ten sektor vymáchať. Výsledkom je, že sú tam chyby. A sú tam absurdné chyby. Napríklad ak vám dieťa skončí so zápalom slepého čreva, tak nemôže ho operovať ledajaký chirurg, musí to byť detský chirurg v nemocnici, ktorá má kompetenciu robiť detskú chirurgiu. Akých... koľko takých nemocníc máte na Slovensku? Keď máte dieťa s vyrážkami, v minulosti mohlo skončiť na detskom oddelení, no dnes už nemôže skončiť na detskom oddelení, kde by vedeli tú vyrážku vyliečiť, pretože to už patrí do kompetencie detskej dermatológie, a to môže robiť len štvorková alebo päťková nemocnica, teda choďte do Bratislavy, do Bystrice alebo do Košíc. Toto sme chceli?! No nechceli.
A som rád, že Peťo Stachura teda pripustil, že sa to dialo v čase, keď bol na ministerstve, a že teda jeho pozornosť bola sústredená na covid, a pripustil vetu, ja som si to napísal, že mal byť pri tom, ale ešte niečo: „Nikto to neviedol.“ Nikto to neviedol. Tu sa urobila reforma, ktorú nikto neviedol, ktorá nemá tvár, ktorá nemá človeka, ktorý by sa tu postavil a povedal, to je moja reforma, takto som to chcel urobiť. (Ruch v sále.) Sa to stratila, roztiekla sa tá zodpovednosť za túto reformu medzi úradníkmi.
Namiesto zdravého rozumu sa teraz utápame vo formalizme a niekedy hovorievam, že kebyže chceme dodržiavať všetky zákony, ktoré platia v zdravotníctve, tak to zdravotníctvo paralyzujeme a prestane fungovať že za 20 sekúnd, pretože tam máme toľko regulácie, máme tam toľko paragrafov, že je to preregulované a nemôže to fungovať, a potom už čo je, keď je to mŕtve, tak to už potom začíname dotovať.
Štát nevie manažovať zdravotníctvo. Stav OSN-ky je toho jasným dôkazom. Ako chce štát riadiť nemocnice, jednu veľkú poisťovňu, určovať smery zdravotnej politiky, keď ani takúto (rečník zaklepal na rečnícky pult) reformu nedokáže dotiahnuť do konca? Za dva roky sa nepodarilo prijať metodiku, akou sa zapisujú, ako sa zaraďujú nemocnice do tejto siete. Nepodarilo sa vyriešiť, že samosprávne kraje vydávajú povolenia nemocniciam, ale ministerstvo rozhoduje, kto bude a kto nebude na tom trhu, čiže je tu dvojkoľajnosť. Ja osobne by som bol rád, keby tu bola jednokoľajnosť a keby to nebolo ministerstvo, kto o tomto rozhoduje, ale poisťovne v prípade zazmluvňovania a samosprávne kraje v prípade odovzdávania povolení. Tým, že nemáme tieto, tieto pravidlá zaraďovania, za dva roky sa nepodarili vytvoriť. A to nie je teda vina pani ministerky Dolinkovej, to poviem rovno, pretože toto sme tu už vedeli od Lengvarského, že to treba urobiť a neurobilo sa to ani za jeho éry, ani za Palkoviča. Tak tým, že nie sú pravidlá, tak sa do siete dostalo na príliš dobré miesto nemocnica v Brezne, ktorú si vyloboval pán Soták, priateľ ľudí v dnešnej koalícii. A bola to taká nehoráznosť, že dnes na tom projekte optimalizácie siete nemocníc na ministerstve už nikto nepracuje, pretože celý tím, ktorý na tom robil celé tie roky a dúfal, že niečo zmení, znechutený z ministerstva odišiel po tom, čo sa urobili tieto zmeny.
A keď hovoríme o dôvodoch na možné odvolávanie pani ministerky Dolinkovej, toto by som vnímal ako ten hlavný dôvod, kvôli ktorému by nemala byť vo funkcii, že prijala jedno nekompetentné rozhodnutie, kvôli ktorému sa rozpadol tím, a vybudovať nový, ktorý urobí zmeny v tej OSN-ke, tak toto neurobíme za týždeň, toto neurobíme ani za... za mesiac. A to je dôvod, pre ktorý podporujem zmenu v OSN-ke, že sa odložia niektoré termíny na to (ruch v sále), aby sa ju možno podarilo zachrániť. Ja mám obavu, že možno takto o rok sa stretneme pri ďalšom návrhu na zmenu zákona 540 a sa to celé zhodí zo stola. A skončí to tak ako pri každom ďalšom štátnom zdravotníckom projekte, či už hovorím o Rázsochách, alebo napríklad o elektronickom zdravotníctve.
Ešte jedna zmena je v tomto návrhu zákona, poslanecká zmena. A to sú zmeny v ambulantných pohotovostných službách pre deti. Je to téma, ktorou sa mal parlament zaoberať už minulý rok, ale nebol záujem sa touto témou zaoberať, pediatri tu volali o pomoc, dávali výpovede, prosili a prišla, prišla zmena, že teda skráti sa ordinačný čas pohotovosti o dve hodiny výmenou za to, že všeobecní lekári pre deti a dorast budú slúžiť aspoň jeden deň do týždňa do 18.00 hod. a budú slúžiť päť dní v týždni, teda budú mať ordinačné hodiny päť dní v týždni. Áno, je to pokus o riešenie, ale bojím sa, že ten problém sa týmto nevyrieši, pretože to riešenie musí byť komplexnejšie, počuli sme to od kolega Majerského a mal pravdu, že sa to preleje na záchranky, ktoré budú zaťažené, že sa to preleje na urgentné príjmy, preto s tým nesúhlasia nemocnice, a pritom to riešenie bolo na stole a je pomerne jednoduché, len ho, naňho nemáte odvahu a, pani ministerka, zvážte, či tú odvahu nenájdete.
Keď sme tu pred časom v rámci konsolidácie zvyšovali poplatky za občianske preukazy o 100 %, za nové pasy o 100 %, za hento, za tamto, prečo nezvýšime poplatok za pohotovosť a poplatok za návštevu urgentného príjmu?! A aby to nezneužívali títo ľudia! V prípade zneužitia budú platiť nie 10, ale 20 eur, aj za návštevu tej pohotovosti nie dve eurá, ale päť eur.
Kde je ten problém? Toto by výrazným spôsobom upokojilo zdravotníkov, ktorí sa boja, že tento problém sa týmto riešením naozaj nepodarí vyriešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie a najmä za tie, za ten komentár z praxe. To absolútne oceňujem.
A čo sa týka teda ambulantnej pohotovostnej služby, mám veľmi podobné obavy. Plus sa k tomu teda pridávajú aj obavy o nemocničné urgenty, ale je pravda, že pokiaľ vlastne vyriešime len jednu časť problémov, že dobre, tak pediatri nechcú slúžiť, lebo jednak sú tam a úplne objektívne, hej, že niektoré pohotovosti sú nevyužité alebo možno aj väčšina, majú nejaký svoj vek, proste tam nechcú byť, tak vyriešime síce tento problém, aby nám nedávali výpovede. A tým chcem zdôrazniť, že chápem objektívnosť pokúsiť sa toto, pokúšať sa toto riešiť, ale keď zároveň na druhej strane nevyriešime, že kam sa nám tí pacienti presunú, tak to naozaj môže byť katastrofa. Takže, Feri, veľmi pekne ďakujem za vystúpenie a úplný súhlas aj s tým spôsobom, čo sa týka... A to nie len ty, ale aj Oskar Dvořák to veľmi dobre komentoval na výbore, aj pán Stachura, čo sa... tam máme úplnú zhodu.
Čo sa týka toho procesu, všetko takýmto zrýchleným spôsobom napriek tomu, že vecne s mnohým z mnohých vecí z toho návrhu súhlasíme. Zaručene tam budú chyby. A najviac sa mi nepáči na politike, že to, čo kritizujem u iných, tak potom robím. Dnešná koalícia veľmi intenzívne kritizovala bývalú vládu. Viem to, lebo som kritizovala aj ja, aj tú predtým za to, keď sa robili návrhy na poslednú chvíľu, lebo nakoniec to vždy zle dopadlo.
My jednoducho nemáme kapacitu si všimnúť toľko, ako by si všimol celý sektor a tí zdravotníci, ktorí s tým reálne robia, takže spôsob, akým to sem ide, považujem naozaj za, za vážny problém.