Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Podľa mňa procedurálny jak procedurálny.
Dávam procedurálny návrh o tom, aby Národná rada alebo aby ste vy, pán predsedajúci, dali Národnej rade hlasovať o tom,či koalícia môže odhlasovať, že netreba dodržiavať platné zákony Slovenskej republiky, na dodržiavanie ktorých sme prisahali ako poslanci na Ústavu Slovenskej republiky.
Odôvodnenie. Nestalo sa po prvýkrát, že ste boli jasne upovedomený aj s číslom zákonov, aj paragrafov, ako a prečo ste a sme porušili zákon o rokovacom poriadku, ktorý je platným zákonom, a miesto toho, aby ste reagovali, tak vy si odhlasujete, že zákon porušovať môžete.
Tak ja chcem teda vedieť, či si Národná rada myslí, že je v poriadku, a teda si odhlasujme, že koaliční poslanci alebo akýkoľvek poslanci v Národnej rade si môžu odhlasovať, že platná legislatíva pre nich neplatí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku sa v treťom čítaní obmedzím na tie ustanovenia, ku ktorým boli schválené pozmeňujúce návrhy.
O pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy hovorila pani poslankyňa Plaváková, ja sa plne stotožňujem s tým, čo povedala. Rád by som povedal pár slov k tomu druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý v rozprave v druhom čítaní predložil pán poslanec Lučanský a ktorého sa týkal môj procedurálny návrh, ktorý ste odmietli.
Po prvé, ten, ten procedurálny návrh je aj formálne zle označený, uvádza sa v ňom, že je to doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov, pričom v návrhu, návrh zákona je označený ako návrh poslancov Lučanského, Garaja, Danka a Huliaka, ale to je formalita, dobre.
A čo je obsahom toho návrhu, je, že sa predlžuje lehota na vybavenie žiadostí o prístup k informáciám o polovicu, z ôsmich pracovných dní na dvanásť pracovných dní. A opäť je to niečo, čo sťažuje prístup k informáciám, je to dôležitá zmena, ktorá prichádza v druhom čítaní, neprešla normálnym legislatívnym procesom, ako sa v minulosti schvaľovali zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, ale to je vecou názoru, či je to dobré, alebo zlé. Ja si jednoznačne myslím, že je to, že je to zlé a obmedzujúce prístup k informáciám.
Ale dobre, len problém je, ako to bolo, ako to bolo predložené, a mňa síce mrzí, že ste neschválili ten môj procedurálny návrh, ale keby ste ho schválili, resp. keby mu pán predsedajúci vyhovel a rozhodol o ďalšom postupe až po stanovisku v ústavnoprávnom výbore, tak táto diskusia mohla prebehnúť na ústavnoprávnom výbore, takto ste ju preniesli, preniesli do pléna, takže ak nebolo zrozumiteľné, čo som, čo som tvrdil vo svojom procedurálnom návrhu a v jeho odôvodnení vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Lučanského, tak ešte raz to skúsim zopakovať.
Pán poslanec Lučanský predložil svoj pozmeňujúci návrh dňa 4. novembra, čiže včera, pričom v tom čase nebol medzi poslancami, ktorí boli do rozpravy prihlásení ústne, už prebiehala ústna rozprava.
Pôvodne bol prihlásený do písomnej rozpravy, ale v rámci toho nevystúpil, a potom keď skončila písomná rozprava v pondelok ráno, tak dal predsedajúci pán podpredseda Danko možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Niektorí poslanci sa prihlásili do rozpravy ústne, pán poslanec Lučanský medzi nimi nebol.
Potom sa stala taká vec, že síce tak ako, ako to bolo v stredu pri uvádzaní zákona, pán poslanec Lučanský najprv sedel na mieste navrhovateľa ako navrhovateľ a pán poslanec Glück sedel na mieste spravodajcu ako spravodajca, lebo obaja vystúpili pred začatím rozpravy. Pán poslanec Lučanský uviedol návrh zákona ako hlavný navrhovateľ a pán poslanec Glück vystúpil so spoločnou, so spoločnou správou. Ale v priebehu tej rozpravy pán poslanec Glück odišiel z toho miesta. Na jeho miesto si sadol pán poslanec Lučanský a na miesto, na miesto navrhovateľa si sadol pán poslanec Garaj. Pán poslanec Garaj je jedným z navrhovateľov, čiže je to v poriadku, mohol sedieť na tom mieste a, a vystupovať v pozícii navrhovateľa. Rovnako, aj keď to nie je úplne štandardné, ale stane sa to, pán poslanec Lučanský bol jedným z náhradníkov spravodajcu, takže mohol tam, mohol tam sedieť a mohol plniť úlohu, úlohu spravodajcu, resp. náhradného spravodajcu.
A § 27 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že spravodajcovi a navrhovateľovi sa počas rozpravy udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Toto právo však podľa dlhodobého a ustáleného výkladu neprislúcha všetkým navrhovateľom a všetkým spravodajcom. Prislúcha tomu navrhovateľovi, ktorý vystúpi ako prvý, ktorý vystúpi... uvedie ten návrh zákona, nie tým, ktorí ho vystriedajú počas rozpravy, a rovnako to právo vo vzťahu k spravodajcovi neprislúcha všetkým náhradným spravodajcom. Zákon o rokovacom poriadku ani nepozná termín náhradný spravodajca, výbor určuje iba jedného spravodajcu a následne môže, a to je opäť iba výklad nad rámec rokovacieho poriadku, že výbory určujú aj náhradných spravodajcov, resp. náhradníka spravodajcu, tak to bolo aj v tomto, v tomto prípade.
Ale opakovaný a ustálený a dlhodobý výklad rokovacieho poriadku je, že iba jeden navrhovateľ a iba jeden spravodajca má právo prihlásiť sa do rozpravy kedykoľvek a slovo mu bude udelené aj mimo poradia. Pán poslanec Lučanský ako navrhovateľ tým právom disponoval, ale ako náhradník spravodajcu nie. A v čase, keď sa prihlásil, tak bol náhradníkom spravodajcu.
Ja som to aj namietal vo faktickej poznámke, a teda pán poslanec, pán predsedajúci Danko potvrdil, že vystúpil ako spravodajca, na čo ale podľa zákona o rokovacom poriadku nemal právo. Pán podpredseda Danko povedal, citujem z prepisu: „Len, aby sme mali jasno, dúfam, že nie je námietka k tomu, že to zaznelo neregulérne. Vystúpil ako spravodajca a dôležité je, ako to zaznie ústne. Vždy je technika len pomocný prostriedok. Najprv tam bol spravodajca, potom navrhovateľ, takže ešte raz, pán Lučanský požiadal ako spravodajca o vystúpenie, uviedol pozmeňujúci návrh a formálne by tam nemala byť žiadna chyba.“ Toľko pán predsedajúci Danko.
Vzhľadom na to sa mi zdá úplne zjavné, že ten pozmeňujúci návrh bol prednesený v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, lebo pán predsedajúci Danko nemal pánovi poslancovi Lučanskému ako spravodajcovi udeliť, udeliť slovo. Vy ste hlasovali proti tomu procedurálnemu návrhu, aby sa nehlasovalo o návrhu, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pani poslankyňa Plaváková vo svojom vystúpení správne upozornila na to, že tá zmena, ktorá bola schválená v pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy a ktorá sa odvoláva na českú právnu úpravu, nie je zhodná s českou právnou úpravou a na rozdiel od tej českej právnej úpravy nie je vykonateľná, lebo nie je tam bližšie upravený postup, ako sa má postupovať pri vybavovaní námietky proti určení výšky, výšky úhrady.
A my sme o tom hovorili vo svojich vystúpeniach už, už v stredu, keď sa začala rozprava o tom, o tomto bode programu, a zjavne si to uvedomili aj koaliční poslanci, ktorí sa tejto téme venovali, pretože keď včera ráno sa pokračovalo v prerušenej rozprave, tak poslanci koalície mali pripravený ďalší pozmeňujúci návrh, ktorým to chceli opraviť. Ja som ho nevidel, ale teda predpokladám, že tam chceli prinajmenšom doplniť, doplniť lehoty, ktoré by, čo by aspoň časť tých výhrad eliminovalo.
Nakoniec ten pozmeňujúci návrh nepredložili, lebo tu nebolo dosť koaličných poslancov v pondelok ráno, aby, aby sa pätnásti pod ten návrh podpísali, ale teda je zjavné, že aj koalícia, alebo teda koaliční poslanci, ktorí sa tejto téme venujú, si uvedomujú, že tak ako je to naformulované, je to zlé, dokonca majú pripravený návrh, ako to opraviť, len z hľadiska toho, že ich tu nebolo dosť, nemali 15 podpisov, tak ho, tak ho nepredložili.
Tak podľa môjho názoru je nezodpovedné schvaľovať návrh, o ktorom aj koaličná väčšina vie, že je zlý, takže opätovne vás vyzývam, aby ste zišli z kratšej cesty a odmietli ten návrh.

Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste pri tomto hlasovaní nedali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, lebo bol predložený v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
V prípade, že tomuto návrhu nevyhoviete, navrhujem, aby ste v súlade s § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodli o ďalšom postupe až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.
Pán poslanec Lučanský predložil pozmeňujúci návrh včera v rámci ústnej rozpravy, do ktorej nebol prihlásený. Prihlásil sa do nej ako spravodajca, avšak podľa rokovacieho poriadku má právo vystúpiť mimo poradia navrhovateľ a spravodajca, nie však akýkoľvek. Navrhovateľ bol pán poslanec Lučanský, ale v okamihu, keď sa prihlásil do rozpravy a bolo mu mimo poradia udelené slovo, tak plnil funkciu náhradného spravodajcu a v pozícii navrhovateľa bol pán poslanec Garaj.
Čiže podľa môjho názoru nemal to oprávnenie, mal ho ako spravodajca poslanec Glück.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
A chcem sa poďakovať aj kolegyni poslankyni Plavákovej za to, že aj napriek tomu, aké nepríjemné musí byť vracať sa k tým udalostiam, tak bojuje a pripomína to a určuje tie hranice toho, čo už nie je akceptovateľné. Je to strašne dôležité aj pre všetkých ostatných, aj pre všetky ostatné, ktoré tu sedíme a zažili sme rôzne formy útokov, rôzne spôsoby ponižovania.
A ja si spomínam na spôsob, akým ma ponižoval pán Kuffa, a vtedy som nemala toľko sily, koľko má dnes pani Plaváková, a dokáže naozaj tento boj zvádzať. A bola som veľmi vďačná, keď sa ma zastal pán kolega Grendel a som teraz vďačná rovnako pani Plavákovej, že, že to nenecháva tak a že to, že to naozaj cieli na politickú zodpovednosť, na osobnú zodpovednosť pána Huliaka, pretože tu by mala byť vyvodená.
A to prekročilo všetky hranice toho, čo sa kedy udialo v parlamente, toho, čo tu bolo kedy povedané, a ja som presvedčená, že sa na tom zhodneme viacerí naprieč politickým spektrom a bude to takým vysvedčením slušnosti tejto koalície, ako sa v tomto hlasovaní zachová, takže aj keď momentálne visíte na šnúrke pána Huliaka, mali by ste ukázať odvahu a naozaj úctu k pravidlám a k slušnému správaniu. V tom vám držím prsty.
Ďakujem kolegyni.

No dobre, takže k prvému čítaniu návrhu poslancov Veroniky Veslárovej a Oskara Dvořáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 576 o zdravotnej starostlivosti.
Dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu tohto zákona, je to tlač 523.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií ako aj ministerstva hospodárstva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán kolega, veľmi pekne vám ďakujem za odpoveď. Len teda zhrniem, neplánujete tomu dávať žiadne pozmeňováky, tvrdíte, že, že ani v trubkách nikde nepočujete, že by nejaké šumeli, také pozmeňováky, ktoré by mali nejakým zásadným spôsobom ovplyvniť obsah a charakter tejto novely.
Uvidíme v druhom čítaní, možno vám to pripomeniem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, bude to krátke a stručné.
Pán kolega, myslím si, že pri poslednom zákone, ktorý ste takto predkladali ako poslanecký návrh zákona, ste povedali, že už nechcete byť bicyklistom, nosičom takýchto, zatiaľ na prvý pohľad neškodných, ale v druhom čítaní potom škodných návrhov zákona, takže ja by som sa vás, pán poslanec, chcel spýtať, že prečo v tomto pokračujeme, že prečo zase ste sa pustili na tento tenký ľad. Lebo v tejto chvíli je to že o ničom, a to, o čom ten zákon bude, sa ukáže až v druhom čítaní. Čiže chcem vedieť vlastne, o čo vám ide.
Ďakujem.

vymazať

Ďakujem pekne za slovo.
Takto, to, že sa hýbať treba, nikto nespochybňuje. Ja som celý život športoval, moje deti vediem k športu, to je úplne celé v poriadku. Len sa teda úplne jednoducho pýtam, prečo štát túto dôležitú úlohu prenesie na firmu a povie, že ty firma to zabezpeč. Veď tá firma a všetci zamestnanci platíme dane, takže keď je toto tak dôležité, tak, samozrejme, štát má mať páky už z tých peňazí, ktorých sme sa my všetci ľudia, firmy museli vzdať, a z toho nech zabezpečuje toto. Je to skutočne veľmi dôležité a treba sa hýbať. A dokonca ja som presvedčený, že to áno, že to vo finále skutočne aj šetrí tie peniaze v zdravotníctve, aj v tom sa vieme zhodnúť.
Len ešte raz, prečo to má firma proste zo svojich peňazí mať ako úlohu? Aj tá firma, ktorá sa venuje, ja neviem, výrobe drevených dosiek, hej? Prečo má jej úloha byť starať sa o zdravý rozvoj detí?
No, s tou fluktuáciou, viete, to práve je opačne, ak vy to prikážete každému, no tak môžte fluktuovať, lebo všade budete mať ten príspevok. Práve to nechajte ako voľné a tí najlepší zamestnávatelia to poskytnú, lebo na to majú, lebo to vnímajú, že je to ďalší benefit a môže to byť benefit, a práve tam budú tí zamestnanci robiť u efektívnejšieho, rozumnejšieho, kvalitnejšieho zamestnávateľa a aj pre tú ekonomiku takto vygenerujú viacej pridanej hodnoty. To je to, čo som hovoril, že všetkými príkazmi zákonnými vy bojujete proti trhovým silám.
A to, že keď menej fungujú trhové konkurenčné sily, tak aj štát má vo finále menej peňazí. Toto je to, to je proste, ja viem, že to je filozofický pohľad na vec, vy to vnímate inak, ale tá realita je tá, že akýkoľvek populistický ľavicový pohľad, ale každý vo finále potrebuje tú produktívnu časť ekonomiky, tých zamestnávateľov, pretože tú hodnotu, najprv ju treba vytvoriť, až potom ju môžete rozdeľovať. Opačne to jednoducho nejde, alebo ak ide, tak len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)