Ďakujem pekne. Ja som mal veľmi stručný úvod, aby som práve v tom záverečnom slove síce skrátenej, ale zase kvalitnej rozpravy mohol naozaj dovysvetľovať niektoré veci aj s ohľadom na debatu a nemusel viesť tú diskusiu dvakrát a tým zdržiavať kolegov. Takže sa pokúsim aj ja hutne oceňujúc to, že minimálne väčšina kolegov sa tiež pokúsila nepredlžovať tú debatu nad nevyhnutnú mieru, vysvetliť niektoré veci.
Dovoľte mi len stručne zopakovať, pretože to tu málo zaznievalo, prečo vlastne táto novela je vhodná, je potrebná. Jeden ten zmysel naozaj je obmedzenie plagiátorstva. A tam len dovolím si povedať poznámku k tomu, čo povedal pán exminister o tom, že jeho systém, ktorý zaviedol, na to stačí. No nestačí na to, pán exminister, z jednoduchého dôvodu, že v databáze toho systému, ktorý ste zaviedli, sú len predchádzajúce predložené práce. To znamená, pokiaľ niekto „neokopčí“ diplomovku alebo teda doktorandskú prácu, ktorá už bola od roku 2008 predložená, obhájená, tak ten systém na to nepríde. To znamená, že v tom zmysle ja ten systém z ničoho neviním, ale šanca, že príde na plagiát je pomerne obmedzená. Ale sú tam pri tej novele druhé dva významné dôvody. Jeden dôvod už pomenoval pán exminister Fronc, takže nebudem to opakovať, to je o tom naozaj rozšírení a sprístupnení národného kultúrneho poznania. A ten druhý dôvod je aj naozaj schopnosť hodnotenia kvality rôznych pracovísk verejnosťou, najmä odbornou verejnosťou, či už v danej oblasti alebo aj všeobecne.
Dovolím si zároveň uviesť možno dve základné principiálne veci, predtým než prejdem k tým konkrétnym veciam o tomto návrhu zákona.
Po prvé. Ten zákon nie je principiálnou zmenou. To, čo hovoril pán exminister Mikolaj, a to, čo hovoril expodpredseda pán Čaplovič, si troška odporuje, lebo jeden, myslím, pán exminister správne poznamenal, že nejde až o takú zásadnú koncepčnú zmenu. Ale s ňou skôr nesúhlasil z niektorých iných dôvodov. Naopak, tu sme sa dočkali takého apokalyptického obrazu zo strany zástupcu poslaneckého klubu strany SMER. Ja chcem povedať, že naozaj dnes zákon hovorí, že obhajoba všetkých týchto prác je verejná udalosť. Je to jedna z mála vecí z toho zákona, ktorá je verejná. A vychádza to zo stáročných tradícií, podľa ktorých verejnosť vedy a verejnosť vedeckých diel je základný princíp, na ktorom veda a vysokoškolské vzdelávanie stoja. To znamená, ak chce človek si robiť svoj výskum, svoju prácu niekde v súkromí, nechce sa o tom s nikým podeliť, je to jeho plné právo. Naozaj štát ho nemôže donútiť, aby sa o to podelil. Ale potom nemôže chcieť s takou prácou ukončovať svoje vysokoškolské alebo vedecko-pedagogické vzdelávanie a postup. To je jeden bod.
A druhý bod je, že z tohto hľadiska to, čo dnes robíme, je len technologizácia existujúceho princípu. To znamená, že tak ako teda nebolo mysliteľné pred internetom, že by to bolo niekde prístupné inde ako v knižnici, tak dnes to mysliteľné je. My to len presúvame z lokálnej knižnice na globálnu knižnicu. To je všetko, čo s tým robíme. Samozrejme, to má svoje implikácie, s ktorými by sme sa museli vyrovnať, a k tým sa hneď dostanem. V tej súvislosti si dovolím aj len povedať, že nie je to v rozpore so smernicou, ktorú citoval pán bývalý podpredseda vlády, a to práve preto, že to je asi jediné alebo jedno z mála technických riešení legislatívnych, ktoré nie je v rozpore s tou smernicou, a to práve preto, že je to viazané na súhlas. A ten súhlas je naozaj viazaný na štúdium. Tie ustanovenia, ktoré boli tu pomenované, sa vzťahujú na to, aby nebolo možné, aby vlády jednoducho nemohli súkromné diela len tak bez vedomia ich autorov zverejňovať.
Teraz k tým konkrétnym riešeniam. Napriek tomu, čo som povedal, sme sa naozaj aj v prvom čítaní stretli s dosť rozsiahlou debatou, ktorú už ocenila pani poslankyňa Žitňanská. Takže nebudem to opakovať, aj keď súhlasím s tým, čo povedala. Možno rovnako dôležito diskutovali sme aj so zástupcami akademickej obce z radov vysokých škôl, so Slovenskou rektorskou konferenciou. V tej súvislosti možno je len poznámka k predrečníkom, že ono, viete, vy sa snažíte vytvoriť trošku takú Hlava XXII situáciu, kde tieto vysokoškolské orgány nebudú rokovať o novele, kým nebude predložená. To znamená, nedá sa s nimi na tom dohodnúť, čo tam má byť, kým tá novela nie je predmetom legislatívneho procesu. Potom z toho legislatívneho procesu začne snaha byť ústretoví, vzídu nejaké zmeny a tie kritizujete ako dôsledok nedomyslenosti. Nie, tie sú dôsledok ústretovosti, pretože ja si vám dovolím zagarantovať, že tá novela by bola, by som povedal, kompatibilná aj s naším právnym poriadkom, aj s našimi cieľmi a aj bez tých zmien. Ale, samozrejme, len hlupák nepočúva, len hlupák sa nesnaží dôjsť k dohode tam, kde je možná. A dovolím si za nás, predkladateľov, povedať, že minimálne máme ašpiráciu hlupákmi nebyť. To, či sa nám to darí, nechám už na posúdenie iným.
Teraz k tým konkrétnym zmenám. Je ich tam veľa alebo je ich tam viacero, ale zdôrazním možno také štyri najdôležitejšie.
Prvá zmena je naozaj tá možnosť odloženia zverejnenia práce tam, kde odloženie je to, čo je potrebné. Tam si dovolím rovno hovoriť aj o tej druhej. A to je nezverejnenie práce alebo časti práce alebo dokonca odstránenie zverejnenia práce za určitých podmienok. Tie práve riešia to, čo najmä pán exminister Mikolaj alebo aj pán expodpredseda Čaplovič namietali. Je to situácia, keď práca bola alebo má byť zverejnená práve v niektorom z akýchkoľvek časopisov a kníh, je to situácia, keď jej publikáciou došlo k narušeniu autorských práv niekoho iného a ten niekto sa na to sťažuje, tak tiež tá novela obsahuje, ešte raz, ustanovenie, podľa ktorého bude takáto práca zneprístupnená. A takisto sa umožňuje autorom trvalo zneprístupniť prílohu, resp. podať prílohu, ktorá obsahovala či už utajované skutočnosti, osobné údaje alebo iné skutočnosti, ktoré nie je vhodné a možné zverejňovať. To znamená, že naozaj v tomto, si dovolím povedať, sme pomerne vyšli v ústrety.
Dovolím si len povedať k tej ochrane intelektuálneho vlastníctva, že ten zákon už v dnešnej situácii hovorí, že ochraňovať intelektuálne vlastníctvo napr. patentom možno len vtedy, ak to nebolo verejne prístupné predtým, než bola patentová prihláška podaná. Keďže obhajoba práce je verejná, tak už dnes každý, kto si nepodá patentovú prihlášku pre obhajobu na to, čo ide obhajovať, sám sebe upiera ten patent. Napriek tomu sme dali do toho zákona možnosť odloženia o ten jeden rok až tri roky a napriek tomu sme dali možnosť tej tzv. utajenej prílohy. To znamená, že ak za týchto okolností niekto nebude vedieť ochrániť svoje ochrániteľné intelektuálne vlastníctvo, nebude to už problém tohto návrhu, ak bude touto snemovňou schválený.
No a posledný bod, ktorý vysvetľuje ten pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, je, že ministerstvo v snahe znížiť administratívne bremeno pre samotných študentov vysokej školy aj rezort školstva nás požiadalo ešte o zmeny, ktoré súvisia s elektronizáciou toho celého procesu, aby teda sa minimalizovalo papierovanie. A tie zmeny, ktoré pani poslankyňa predložila, to docieľujú. Takže z toho pohľadu nie sú nevyhnutné pre účinnosť a funkčnosť tohto zákona, ale myslím si, že ho vylepšujú. Takže preto aj v mene predkladateľov sme to privítali.
Dovoľte mi potom už len na záver naozaj veľmi stručne povedať dve veci. Prvá vec je, že tento zákon naozaj nemá veľa ekvivalentov, ale nemá veľa ekvivalentov z jednoduchého dôvodu, a to je to, že nemá centrálny register, ktorý pán exminister zaviedol, po svete veľa ekvivalentov, teda že by štát zo zákona ustanovil jeden centrálny bod, do ktorého musia všetci nahrať svoje práce z akýchkoľvek dôvodov. U nás je to teda ten dôvod kontroly. To znamená, že tá novela je v dobrom slova zmysle oportunistická, že využila to, že milióny eur z našich spoločných peňazí naliate do tohto registra už boli a ešte len budú. A snaží sa ho ešte lepšie využiť. V tom smere môžem povedať niečo, čomu som nikdy neveril, že sme len dedičmi pána exministra Mikolaja. Ale dovolím si najmä zdôrazniť, že teda v tejto otázke, nie všeobecne, lebo všeobecne asi aj on by nás vydedil, ani my sa úplne k celému tomu dedičstvu nehlásime, v tejto jednej veci, myslím, napriek jeho momentálnemu nesúhlasu vychádzame z podobných koreňov. Druhá vec, čo chcem povedať, je, že Česká republika uzákonila ešte v roku 2005 zverejňovania aj neúspešných prác, a to vopred pred obhajobou. Ale keďže práve takýto register nemajú, urobili to tou decentralizovanou metódou, ktorú, poviem úprimne, keby sme ten register nemali, by som presadzoval aj ja u nás, aby sa ešte ďalej posunula.
Posledné dva body vecne, veľmi rýchle. Ak si pozriete to, čo robia dnes rôzne akademické inštitúcie po svete, tak uvidíte, že sa mnohé z nich pohybujú týmto smerom samy od seba. To znamená, že zverejňujú na internete doktorandské, bakalárske, akékoľvek práce práve z dôvodov, o ktorých tu aj my hovoríme.
A čo je možno ešte dôležitejšie. Dovolím si odcitovať z Inovačnej stratégie Európskej únie, ktorá bola práve schválená v nedávnej dobe, ktorá explicitne hovorí, že Únia bude trvať na tom, aby všetky výskumné výsledky získané za peniaze 7. rámcového programu, čo je len čiastkovo, a kofinancovaním boli zverejňované To znamená ten princíp, že to, za čo daňovník či už nejakým spôsobom platí alebo o čo sa stará, musí byť verejné, presadzujeme nielen my, ale dnes aj Európska únia.
Dovoľte mi na záver už len poďakovať poslancom Procházkovi, Froncovi, Homoľovi, Dubovcovej aj pánu poslancovi Mikolajovi za cenné pripomienky k tomu návrhu, ktoré nám pomohli ho vylepšiť.
Zároveň chcem uviesť, že návrh novely, tak ako je dneska predkladaný, bol odsúhlasený aj Radou vysokých škôl ako najvyšším zástupcom vysokých škôl v tejto krajine zo zákona ustanoveným. A Slovenská rektorská konferencia s návrhom vyjadrila nesúhlas v jeho pôvodnej podobe na rokovaní výboru, kde boli prijaté tieto pozmeňujúce návrhy. Jej zástupca pán rektor Sivák vyhlásil teda pred svedkami, že ten nesúhlas sa týkal pôvodného návrhu. Samozrejme, konferencia sa už nemá čas vyjadriť k návrhu, teda kým bude schválený, ale on osobne hovorí, že všetky ich pripomienky boli v týchto návrhoch adresované. Ale to povedal ako svoj osobný názor. Takže to je len stav názoru akademickej reprezentácie, ktorý si vám dovoľujem prezentovať.
A ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím vo vašu podporu.
