Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v takejto situácii istý môj americký priateľ používa nasledovné úvodné slovo. Hovorí, že sa cíti ako manžel Elizabeth Taylorovej počas teda jej siedmeho - svadobnej noci - manželstva, vie, čo sa od neho očakáva, ale nevie celkom, ako to robiť zaujímavým. Takže je to trošku aj môj osud na záver tejto rozpravy. Dovoľte mi, áno, o štvrtej ráno, dovoľte mi preto pokúsiť sa byť stručný a pokúsiť sa naozaj sústrediť sa len na tri body, ktoré ešte nezazneli alebo ktoré boli mojím poučením z dnešnej rozpravy.
Dovoľte mi začať otázkou, podľa čoho hodnotiť premiéra a vládu, lebo to je koniec koncov otázka, o ktorej tu dnes diskutujeme, či si pani premiérka a jej vláda zaslúžia pokračovať, alebo nezaslúžia pokračovať. No a ja sa priznám, ja som si vždy myslel, že štandardné kritérium, podľa ktorého sa hodnotí, je, či tá vláda mení krajinu k lepšiemu. To bolo kritérium, ktoré akceptoval Mikuláš Dzurinda, to je kritérium, ktoré akceptuje Iveta Radičová a podľa neho ju budeme posudzovať. Ale z dnešnej rozpravy som pochopil, že to je naozaj taký ultrapravicový neoliberálny postup a existuje aj sociálnodemokratický ľavicový pohľad na to, podľa čoho hodnotiť úspešnosť premiéra, a to je to, kto má najvyššie preferencie.
Tento nový prístup som si tak predstavil u niektorých veľkých politikov minulosti. Napríklad predstavil som si Winstona Churchilla, ako na jar 1940 sa prihovára britskému národu a namiesto krvu(krvi), potu a sĺz hovorí o tom, že má 530 000 preferenčných hlasov. Myslím, že to by bolo naozaj to, čím by ten národ mobilizoval do ťažkých čias. Naozaj vidíme tu ale takisto, aby sme nezostali napravo, som si istý, že Roosevelt alebo Willi Brandt by rovnako hovorili o tom, koľko mali preferenčných hlasov, koľko ľudí ich zakrúžkovalo, nie o tom, čo chcú presadiť, nie o tom, čím by krajinu zmenili k lepšiemu. To je naozaj to, čo asi predstavuje ten dnešný sociálnodemokratický odlišný prístup - kult preferencií. Toľko prvý bod.
Druhý bod si dovolím hovoriť trošku o vláde a jej problémoch a jej úspechoch. Veľa sa tu dneska povedalo o tom, nebudem hovoriť nič viac o tom, že jednou z prvoradých úloh tejto vlády je ozdraviť ekonomiku a verejné financie. Priznám sa, že pri všetkej snahe k tomu by som nevedel nič dodať.
Trošku menej sa hovorilo o tom, že úlohou vlády je aj obnoviť spravodlivosť v krajine. Ani o tom nebude hovoriť. O tom by mohla hovoriť pani ministerka spravodlivosti, keby bolo treba.
Dovoľte mi povedať pár slov o tom, čo je skutočným problémom, ktorý je za tým. Túto vládu čakala a čaká, pracuje sa na nej, úloha obnovy spoločenskej dôvery. To, čo dnes vieme, je, že najväčším, by som povedal, najväčším hriechom, ktorý nám zostal z minulosti, najväčším problém je deštrukcia spoločenskej dôvery, deštrukcia sociálneho kapitálu, deštrukcia dôvery v tejto spoločnosti. Je to pomerne veľa zdrojov, kolegov zo SMER-u, ktorí asi to budú spochybňovať, môžem potom odporúčať, ale verte mi, je to tak. To, čo sme sa dočkali v rokoch 2006 až 2010, bol naozaj, a v tom mal Mikuláš Dzurinda pravdu, akokoľvek ste tu naňho tiež kydali, sme sa dočkali toho, že delením spoločnosti, útokmi na určité časti spoločnosti a permanentným hraním na túto strunu sa v spoločnosti razantne zmenila dôvera, ktorá je podmienkou aj solidarity, aj lepšieho vládnutia. To je to, čo vládu Ivety Radičovej čakalo a o čo sa stále pokúša.
Tretím bodom a viac-menej záverečným, sľúbil som stručný prejav, myslím, že zatiaľ sa toho držím, by som sa chcel dostať osobne k pani premiérke Ivete Radičovej a som veľmi príjemne prekvapený, že prišla si to vypočuť, a ďakujem jej za to, že v túto rannú hodinu je tu. (Reakcia z pléna.) Aj pán Slota je tu? Tak ďakujem veľmi pekne, pán predseda. To si tiež veľmi vážim.
Dovoľte mi začať osobnou prosbou na kolegov zo SMER-u. Nevolajte už, prosím, pani premiérku "madam transparentná". Jednak je to neúctivé k nej ako k žene i ako k premiérke a jednak vždy ma trhne, lebo mám pocit, že do tejto sály vchádza moja manželka, a to mi by ste tiež nemuseli robiť. Takže preto vás poprosím, nepoužívajte toto slovné spojenie. Ak chcete sa kriticky vyjadriť k pani premiérke, nájdite si niečo iné. Je to moja osobná prosba. Som ochotný za ňu zvážiť aj vaše osobné prosby, ktoré prispejú k vyššej kvalite života pre všetkých vás.
Ale dovoľte mi podať stručné svedectvo o pani premiérke ako jediný človek, ktorý bol jej priamym zástupcom vo verejnej funkcii ako štátny tajomník na ministerstve práce v rokoch 2005 - 2006, pretože dnes, ako vieme, z nášho ústavného systému pani premiérku síce v jej neprítomnosti zastupuje poverený podpredseda vlády, ale inak priameho zástupcu nemá, keďže nášmu systému chýba to, čo kedysi sa volal námestníkom predsedu vlády. Dovoľte mi teda podať toto svedectvo a dovoľte mi povedať, že naozaj pracovať pre pani premiérku nie je ľahké. Je to náročná práca a pani premiérka je niekedy emocionálna. Ale to je preto, že je stále ľudská. A ja si myslím, že to je to, čo asi mnohých aj hnevá, niektorých teší, niekedy nás to aj teší, aj hnevá, a to je to, že naozaj politika je zážitok, ktorý z ľudí pomaly odlupuje ľudskosť, vrstvu po vrstve, až nezostane len určitý typ dobre praktizovanej umelosti. A to je niečo, čomu sa ona snaží brániť. Niekedy menej šikovne, niekedy viac šikovne, ale myslím si, že táto ľudskosť je to, prečo napriek tomu, že nemá priestor až na takú peknú a ľúbivú politiku, o akú sa snažil jej predchodca, v tých preferenčných prieskumoch, na ktoré vy toľko dáte, má s ním veľmi porovnateľné čísla. A preto dúfam, že si túto ľudskosť zachová.
A dovoľte mi na záver povedať jednu vec, ktorou by som chcel ukončiť tento prejav. Už vidím štyri faktické. Teraz ich asi trochu pribudne. Váš predseda, pán predseda SMER-u sa preslávil výrokom, že "ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradlo aj za Dzurindu". Dovoľte mi povedať, dnes už máme pomerne exaktné dáta a vieme povedať, že tak to nebolo. Vieme povedať, že za Dzurindu sa kradlo oveľa menej ako za Mečiara. A takisto máme exaktné dáta, ktoré nám už vedia povedať, že za Fica sa zase kradlo takmer ako nikdy predtým.
A dovoľte mi povedať inú vec a som ochotný staviť sa o čokoľvek, čo je mi cenné s výnimkou mojich rodinných príslušníkov, že za Ivety Radičovej sa bude kradnúť najmenej v doterajších slovenských dejinách, a to bez ohľadu na to, či v tejto funkcii bude jeden rok, štyri roky, alebo osem rokov. To je devíza, ktorú ona priniesla do slovenskej politiky, preto o ňu aj tak urputne bojuje, a ja som veľmi rád preto, že tu je.
A preto mi dovoľte na závere povedať, že, samozrejme, vládnutie je o mnohých veciach. Nielen o tom, že budeme čistejší a ľudskejší ako naši predchodcovia. Ale tá väčšia čistota a väčšia ľudskosť sú nevyhnutnými podmienkami úspešného vládnutia a tieto nevyhnutné podmienky pani predsedníčka vlády spĺňa, a preto má moju podporu.
Ďakujem.
