Videokanál poslanca

Takže, ďakujem pekne za možnosť vystúpiť. Vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, tak si dovolím predniesť len také všeobecné stanovisko, samozrejme, konkrétne doplnenia môžme, o nich budeme diskutovať v druhom a treťom čítaní, ak Národná rada posunie tento návrh ďalej.
Tak, dovoľte mi preto, len veľmi stručne vyjadriť svoj všeobecný postoj k tomuto návrhu. Toto je zákon, ktorý je, by som povedal, na európske pomery relatívne neštandardný a je to zákon, ktorý určite nemajú v 26 z 27 krajín Európskej únie, ale je to zákon, ktorý na Slovensku dnes potrebujeme a je to zákon, ktorý môže dosť zásadne zmeniť mnohé veci v slovenskom verejnom sektore a ten dôvod, prečo ho potrebujeme, je, že naša doterajšia skúsenosť z posledných minimálne už spomínaných dvanástich, ale skôr asi dvadsiatich rokov ukazuje, že najúčinnejšia zábrana proti tomu, aby tí, čo držia verejnú moc ju zneužívali, je ich vedomie, že toto zneužitie bude odhalené. V krajine, kde vynikajúco fungujú kontrolné inštitúcie, kde máme špičkový Najvyšší kontrolný úrad, kde máme nezávislých a špičkových vnútorných kontrolórov, kde máme nezávislých a kvalitných hlavných kontrolórov miest, by pridaná hodnota takéhoto zákona bola obmedzená, pretože tieto kontrolné orgány by sami od seba odhalili veľkú časť zo zneužívania verejnej moci. V krajine, kde, bohužiaľ, mnohé orgány, ktoré majú toto na starosti, ponímajú svoj mandát tak, že by som povedal, že čo mi niekto nestrčí pod oči, to nevidím, a aj keď mi to strčí pod oči a dá sa to oko zavrieť, tak ho zavriem. V takejto krajine, bohužiaľ, potrebujeme, aby verejný sektor a tých, čo držia verejnú moc strážili aj ostatní, aby ich strážilo päť miliónov obyvateľov Slovenska.
Preto si myslím, že Slovensko potrebuje takýto zákon oveľa viac ako napr. Švédsko alebo Dánsko alebo nordické krajiny, kde aj kultúra verejného sektora, aj kvalita kontrolných orgánov je rádovo vyššia. Ja osobne si myslím, že napriek tomu, že posledné mesiace ukázali, že dopady takéhoto zákona budú dosť výrazné, pretože sme už videli, keď sa začali spätne zverejňovať zmluvy, malo to dosť významné dôsledky, už len tých pár prípadov. Si myslím, že nie úplne doceňujeme revolučnú mieru zmeny, ktorú toto prinesie a myslím si, že ako spoločnosť sa budeme musieť na takúto vysokú mieru transparentnosti trošku prispôsobiť. A nie je to nemožné. Ako vieme, sú samosprávy, ktoré robia toto už dlhšie. Sú mestá, ako napr. Šaľa, ktoré zverejňujú nielen každú zmluvu, ale aj každú faktúru, každý účtovný doklad už niekoľko rokov a takých miest a obcí je po Slovensku čoraz viac. To znamená, že je zjavné, že je to aj technicky možné a je zjavné, že sa tomu aj prispôsobiť dá, ale tam, kde sú predstavitelia verejnej moci zvyknutí, že im nikto na prsty nepozerá a tí čo im na prsty pozerať môžu, s tými sa dohodnú, tak tam to bude, naozaj, šokom.
Ja osobne by som sa ešte rád na záver vyjadril k tej otázke, spätnej. Je jasné, že z právnych dôvodov nie je možné zaviazať, asi ani nie vždy boli k dispozícii všetky dokumenty, ale myslím si, že nič nebráni orgánom verejnej moci, ako sme to videli aj na príklade vlády Slovenskej republiky, aby aj spätne zverejnila zmluvy, ktoré boli uzavreté v období napr. od roku 2000, kedy vznikol Úrad pre verejné obstarávanie a dnešný zákon o verejnom obstarávaní, alebo približne v dnešnej podobe. To znamená, že ja si myslím, že k tomu, k čomu bol vyzvaný aj zo strany opozície, ja by som tú výzvu otočil, aby každý držiteľ verejnej moci, každý minister, každý primátor, každý župan, dobrovoľne zverejnil aj spätne takéto veci, pokiaľ sa nemá čoho báť. Toľko k tej otázke spätného zverejňovania.
Ja si, naozaj, pamätám, keď pani Žitňanská, vtedy ešte nie ministerka, ale poslankyňa Národnej rady, vymyslela tento mechanizmus zverejňovania a podmienenia účinnosti zverejnením a pamätám si, že boli to práve poslanci Smeru, ktorí vymýšľali všetky rôzne zdôvodnenia, prečo takýto zákon nepodporiť, ani ho nepodporili. Som veľmi zvedavý, po mne je prihlásený pán poslanec Madej, aký postoj zaujme on. Dúfam, že to nebude taký istý postoj, pretože toto je, naozaj, zákon, ktorý nie je kladivom ani na opozíciu, ani na koalíciu, ale je kladivom na všetkých, ktorí majú verejnú moc v rukách a myslím si, že takýmto kladivom by sme mali klepnúť po prste tým, čo ho zneužívajú bez ohľadu na to, na ktorej strane politickej deľby sa práve nachádzame. Pretože to je zákon, ktorý nemá až tak spoločného s tým, či ste momentálne pri vláde alebo v opozícii. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže ja by som chcel reagovať na pána poslanca Blanára, trošku sa dotknem aj niektorých iných vystúpení, lebo sú veľmi identické, takže keď budem reagovať naňho, tak budem reagovať aj na nich. Ja chcem, veľa argumentov už povedali všetci ostatní rečníci, takže by som sa sústredil na dve veci, ktoré by som chcel tu povedať.
Prvá je tá, že veľa sa tu zariekame slobodou voľby žiaka, len tí, čo si nevybrali angličtinu, a dokonca niektorí tí, čo si vyberajú, v skutočnosti často ide o slobodu výberu školy, čo je pre ňu najpohodlnejšie a najjednoduchšie alebo čo sa domnieva, že je najvhodnejšie.
Pani poslankyňa Obrimčáková, ktorá vystúpila v tomto duchu, bola so mnou na poslaneckom prieskume nedávno, kde nám na základnej škole, istej, zvestovala riaditeľka, že rómskym deťom vybrala ruštinu, lebo oni potrebujú taký jednoduchší jazyk, tak ona sa rozhodla, že to je pre nich vhodné. Takže tie rómske deti sa neučia rusky preto, v tej dedine, že to slobodne sa rozhodli, ale preto, že niekto sa slobodne rozhodol za nich, že pre nich je tá angličtina moc komplikovaná.
Takže ja by som len chcel povedať, že zreálnenie ................................. (nezrozumiteľne vyslovené) slobody výberu školy a ja by som, takáto sloboda nie je pre mňa až taká dôležitá ako sloboda toho žiaka samotného.
Druhú vec, ktorú treba k tomu povedať, je, že máme predsa dva cudzie jazyky, to znamená, že tie apokalyptické vízie, o ktorých sa tu hovorilo z hľadiska straty iných jazykových znalostí, jednoducho nie sú, nie sú namieste.
No a čo by som povedal všeobecne - a tým by som ukončil tú faktickú poznámku -, je, že som trochu nemilo prekvapený o tom, že sa tu doťahujeme na takýchto veciach, na ktorých, si myslím, že v záujme modernizácie Slovenska by sme sa mohli jednoducho dohodnúť a skôr že nenaháňame pána ministra naozaj v tom, že ako to má pripravené, či tam budú nejaké praktické problémy, či dosiahne skutočné výsledky z hľadiska zlepšenia angličtiny, to sú veci, kde si myslím, že by sme mali sa zhodnúť, zjednotiť a naháňať ho tie štyri roky, aby, aby zlepšil výsledky, nie sa stavať na zadné, povedal by som, že trošku až umelým spôsobom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jahnátek, vy ste hovorili o tom, ako bolo údajne za druhej Dzurindovej vlády teda manipulované politicky OBEO. Tak dovoľte mi, ja som si len dal do googlu počas vášho prejavu slová Jahnátek, obchodno-ekonomické oddelenia. A nasledovný článok mi vyšiel. Je to článok z 11. júna 2008, volá sa Posty za odmenu. Autorom je Patrícia Ďurišková, o ktorej všetci asi vieme, že nie je priaznivkyňou druhej Dzurindovej vlády. A začína ten článok: "Kto je čí kamarát, sa zdá byť pri obsadzovaní lukratívnych zahraničných postov v rezorte hospodárstva niekedy dôležitejšie než odborné predpoklady. Ministerstvo totiž za vedúcich obchodno-ekonomických oddelení slovenských veľvyslanectiev často obsadzuje ľudí zvonku, ktorí v rezorte predtým nepôsobili. Majú však kontakty na ministra Ľubomíra Jahnátka či vládne strany. Aby si ministerstvo hospodárstva vymenúvanie týchto ľudí uľahčilo, prispôsobuje tomu už proces vypísania výberového konania. Slovensko na zahraničných misiách zastupuje napr. mladý bývalý vysokoškolský pedagóg, manželka poradcu premiéra Fica," inak dnešného pána predsedu ÚVO pána Šipoša, "podnikateľ prepojený so Smerom či neúspešný kandidát HZDS na poslanca parlamentu. Týchto ľudí vymenovalo ministerstvo hospodárstva na dôležité posty obchodných zástupcov v zahraničí v rámci vlaňajších a tohtoročných výmen." Tak, myslím, že mohol by som tu citovať pomerne dlho, ale asi všetci chápeme, o čo tu ide. Takže ja osobne si myslím, že práve vaše spravovanie na ministerstve hospodárstva dokázalo, že pokiaľ tieto posty nebudú podliehať štandardnému kariérnemu systému, ktorý ministerstvo zahraničných vecí pri všetkých svojich chybách má, tak sa asi nedočkáme nejakej profesionálnejšej práce. Takže len toľko k tomu, čo ste povedali. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Fico, ja by som vám veľmi stručne chcel dve veci povedať.
Prvá vec je, že ja som na vás vždy rešpektoval to, že ste sa snažili vo svojej politickej dráhe vyvarovať sa rôznych procesných, politických a rétorických kľučiek a snažili ste sa ísť po tom, na čom záleží voličom. Tak by som vás chcel vyzvať aj dnes. Myslíte si, že vašich voličov, našich voličov teraz zaujíma, či je to pred 18. septembrom, po 18. septembri, kto vás oslovil, kto s vami kedy rokoval a podobne? Myslím si, že nie. Myslím si, že je tu nejaká vec, ktorá je buď správna alebo nie je, tak hlasujte za ňu alebo proti nej. Ale naozaj neodchyľujte sa od svojej, by som povedal, pozitívnej stránky a nechoďte do rôznych bočných kľučiek, ktoré nie sú pre vás typické.
A druhá vec, čo by som rád povedal, je, že pokiaľ ide o posielanie opozície do väzenia, o ktorom ste hovorili, vy veľmi dobre viete, že stačí 76 hlasov dnes na to, aby ktorýkoľvek poslanec bol vydaný na to. To znamená, ak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ste ma vypli. No keď ste nepustili stíhanie pána poslanca Kvorku, keď ste nepustili stíhanie mnohých iných poslancov, ktorí nemali nič spoločné s výkonom poslaneckého mandátu, za ich trestné činy, alebo teda údajné trestné činy, tak ste nás dostali do situácie, kde dneska nemôžeme nehlasovať za zrušenie imunity, pretože bola evidentne zneužívaná v minulosti opakovane mnohými poslancami.
A tretia vec, čo by som povedal na záver. Ono sa ľahko obviňuje, kto vás potľapkáva po pleci. Ja neviem, kto vás potľapkáva po pleci ani vás nechcem v tomto smere sledovať, ale v parlamente každý nakoniec vyjadrí svoj záväzný názor hlasovaním, všetko ostatné sú len reči. Takže pozrime sa, keď skončí toto hlasovanie, kto ako hlasoval, podľa toho hodnoťme postoj politických strán aj poslancov, pretože to je tá jediná relevantná vec. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som už vystúpil v rozprave k prvému čítaniu. Takže necítim potrebu opakovať tie argumenty. Ale tiež by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo pán poslanec Glváč povedal.
V prvom rade by som chcel oceniť, že najmä v prvej časti svojho vystúpenia pán poslanec na rozdiel od mnohých iných poslancov naozaj bol veľmi transparentný. A v podstate veľmi transparentne povedal, že imunita je dobrá taká, aká je, a netreba ju meniť pre poslancov ani pre sudcov. A je mi ľúto, že potom v druhej časti svojej rozpravy sa uchýlil k rôznym takým ďalším kľučkám, ktorými, by som povedal, toto svoje veľmi otvorené a poctivé posolstvo trošku naštrbil. Takže tým pádom ja si cením, že zástupca strany Smer otvorene hovorí, že je to dobré, tak ako to je a nemeňme to a nielen pre sudcov, ale aj pre poslancov.
Druhá vec, ktorú by som povedal, je že, každý inštitút má nejakú svoju históriu. A keď inštitút funguje dobre, nie je potreba ho meniť. To, že dneska tu rušíme poslaneckú imunitu, je dôsledkom, aktom mnohých poslancov pred nami vrátane teda niektorých z nás. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja mám na vás jednu poznámku spojenú s otázkou. Vy ste teda, ja chápem, že strana SMER - sociálna demokracia chce zmeniť svoj postoj ku gréckej pôžičke, pretože v podstate nechce ďalej niesť politické náklady toho, že je za niečo, proti čomu je asi väčšina jej voličov, ale to zdôvodnenie, sa mi priznám, sa zdá na stranu s takým početným poslaneckým klubom, nedostatočne premyslené, pretože vy argumentujete tým, že teda v septembri už budeme vedieť, či je to dobré rozhodnutie, alebo nie. Len ako profesionál viete, že ten program, ktorý súvisí s Gréckom je trojročný a takisto, myslím si, viete, že skúsenosť s týmito programami je tá, že práve v prvých mesiacoch sa vždy všetko plní a to plnenie postupne prestáva ako slabne politická vôľa, ako sú všetky peniaze na účte.
To znamená, že argumentovať tým, že zrazu dneska budeme vedieť alebo teda o mesiac budeme vedieť, či Gréci dodržia všetky podmienky, a že či naše peniaze sa nám vrátia, jednoducho nie je vecne pravdivé a budeme tvrdiť o tri roky, to znamená, že chcel som vám len navrhnúť, že ak teda dôsledne chcete realizovať túto vašu pozíciu, mohli by ste Národnej rade navrhnúť, aby sme rozhodli o tejto pôžičke o tri roky, kedy už naozaj budeme vedieť, či teda Gréci prijali tento úsporný program a naozaj ho aj celý splnili a potom teda, by sme kvalifikovane vedeli posúdiť vhodnosť. Myslím, že toto by bol naozaj logický dôsledok vášho postoja. Myslím, že aj koalícia by za to mohla zahlasovať, lebo by sme si teda nemuseli požičiavať a zároveň teda zjavne aj pre vašu stranu, by to mohlo byť prijateľné. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za možnosť vystúpiť. Pokúsim sa pokračovať v tradícii nie dlhých vystúpení, takže budem stručný.
Chcel by som sa venovať jednému aspektu návrhu, ktorý práve prerokúvame a ktorý si myslím, že je v jadre otázky, ktorá pred nami stojí, teda aspoň pred nami, myslím tým asi väčšinu poslancov, ktorí nevnímajú imunitu len ako samoúčelný nástroj na ochranu vlastných záujmov.
Otázka teda je, že či je nejaký iný dôvod, pre ktorý by sme mali zachovať poslaneckú imunitu nad rámec teda toho, že je to pre nás určite veľmi príjemné a osobne výhodné. A jeden dôvod tu je. A tomu som sa chcel venovať vo svojom vystúpení, aby sme ho pomenovali a aj sa k nemu nejakým spôsobom postavili. A ten dôvod je to, či máme byť my, ako poslanci, chránení proti nedostatkom slovenského právneho štátu. Ako povedal kedysi dnes už bývalý premiér pán Fico, on povedal, že na Slovensku právny štát neexistuje.
Ja osobne by som to trošku kvalifikoval a povedal by som, že napriek jeho najlepším snahám, právny štát na Slovensku ešte existuje, ale má dosť znateľné medzery. To, že ten slovenský právny štát má problémy, vieme na tzv. "stress teste Harabin", teda vieme, že keď súdnictvo sa pokúsila ovládnuť úzka skupina ľudí, tak sa jej to do veľkej miery podarilo a dodnes sa jej to darí. Tak isto vieme na prípade Hedvigy Malinovej, a to teda si dovolím poznamenať, že ja nijakým spôsobom neprejudikujem, čo sa stalo v prípade Hedvigy Malinovej. Ale čo vieme, že sa stalo v prípade Hedvigy Malinovej je, že dochádzalo k hrubému politickému zasahovaniu do vyšetrovania v priebehu tohto prípadu.
Tak z tohto všetkého vieme, že slovenský právny štát má veľké problémy a tie problémy sa môžu týkať aj politicky citlivých káuz. Môžu sa teda týkať aj nás poslancov. Môže sa stať, že keď niektorý z poslancov sa začne príliš zaujímať o niektoré nevhodné aktivity tajných služieb, tak mu nájdu v aute kukláči náhodou nejaké skladačky s drogami? Na Slovensku sa to určite stať môže. Ja by som šokovaný nebol.
Teraz je otázka, či toto je dôvod na to, aby sme odmietli zúžiť imunitu nás poslancov. Určitý dôvod tu je. Je to dôvod, ktorý by nás chránil pred takýmito možnými manipuláciami a ohrozeniami, a preto by som aj ja bol ochotný toto zvážiť. Po širšej úvahe však myslím si, musíme dospieť k záveru, že tak ako znášame nedokonalosti slovenského sociálneho ekonomického štátu, tak musíme znášať aj nedokonalosti slovenského právneho štátu spolu s našimi spoluobčanmi. Pretože to, že niekto môže manipulovať trestný systém proti nám, rovnako platí, že môže manipulovať trestný systém proti svojim podnikateľským oponentom, proti svojim názorovým oponentom a proti 5,4 mil. ľudí, ktorí nemajú to šťastie, že sú poslancami Národnej rady.
To, že pravdepodobnosť, že to môže niekto skúšať voči nám, je o niečo vyššia ako pri našich spoluobčanoch je síce pravda, ale tá pravdepodobnosť sama osebe nemôže byť dôvodom na to, aby sme tieto riziká neznášali.
Z toho dôvodu ja osobne budem hlasovať za tento návrh vlády, a to teda napriek tomu, že vnímam legitímny argument, ktorý znie v tom, že, ak by boli poslanci chránení proti nedostatkom právneho štátu, možno by mohli byť odvážnejší v boji proti niektorým nešvárom, ale obávam sa, že z môjho pohľadu tento argument nie je dostatočný na to, aby sme zachovali imunitu v súčasnej podobne. Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega Jarjabek položil otázku, takže ja, pokiaľ viem, tiež nie som právnik, slovo "renomovaný" nie je právnický terminus technicus, je to terminus normálneho slovenského jazyka a, samozrejme, ohodnotenie právnika z tohto pohľadu je vždy, ako sa hovorí v angličtine "eye of the beholder"- kto sa díva. Takže možno ten, koho ja považujem za renomovaného, vy by ste nepovažovali.
Ja som to spomenul preto, že nešlo o len môj subjektívny názor, ale práve ako neprávnik som si chcel vyžiadať názor ľudí, ktorých ja si vážim, ale tým by som ich nejak nechcel vnucovať vám, že by ste si ich vy museli vážiť.
A, pán poslanec Madej, ten váš argument, prečo to koalícia robí, si myslím, neobstojí, pretože ústava nijak nebráni vláde, alebo teda prezidentovi vymenovať ďalšieho člena vlády aj bez portefeuille. To znamená, že koalícia by mohla mať ministra a strana MOST by mohla mať ďalšieho ministra úplne bez problémov. Takže ja by som povedal, že keď už hľadáme v tom nejaké negatívne veci, tak nehľadajme tie, ktoré tam nie sú. Ja si myslím, že je za tým úprimná snaha čo najrýchlejšie obnoviť toto veľmi dôležité ministerstvo.
Len som teda chcel požiadať vládu, aby v tejto legitímnej a dobrej snahe sme naozaj nešli niekam blízko toho, kde teda sme v minulosti boli v prípade vašej koalície, kde, ak sa nemýlim, bolo spočítané, že bolo skrátené legislatívne konanie použité 54-krát za volebné obdobie a viac ako 10 % zákonov bolo tak prijatých. Tak bol by som ja ako poslanec nerád, keby sme v tomto nasledovali nejaké parlamentné tradície minulé. A zároveň teda verím, že v tomto tá aj nová politická legislatívna kultúra bude iná a aj súčasná osoba pani ministerky spravodlivosti je pre mňa zárukou, že to tak bude.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ďakujem vám za možnosť vystúpiť. Dovoľte mi v rozprave sa len vyjadriť k nie návrhu samotnému, teda k návrhu zmeny kompetenčného zákona, ale k návrhu na skrátené konanie, ktoré je predmetnom nášho rokovania v tejto chvíli. Ale len pre istotu chcem zdôrazniť, že samotný vecný návrh zmeny kompetenčného zákona, osobitne obnovenie ministerstva životného prostredia, pokladám za vysoko pozitívne opatrenie, ktoré teda prijme náš parlament, dúfajme, ale môj príspevok sa bude týkať skôr formy, to znamená formy skráteného legislatívneho konania.
A tí z vás, ktorí tu boli v minulom volebnom období, si pamätajú, že aj posledná zmena tohto kompetenčného zákona, ktorá práve zrušila toto ministerstvo, bola tiež prijatá v skrátenom legislatívnom konaní a pri jeho odôvodnení použila bývalá vládna koalícia argumenty, ktoré teda podľa názoru renomovaných právnikov nenapĺňali dôvody na skrátené legislatívne konanie, a bolo to považované za jeden z mnohých príkladov, by som povedal, nedodržiavania princípov právneho štátu a nedodržiavania princípov, na ktorých je táto snemovňa postavená, keďže si sama v rokovacom poriadku určila, za akých okolností bude zákony prijímať v skrátenom legislatívnom konaní.
Tými okolnosťami sú práve hroziace závažné hospodárske škody, naliehavý záujem štátu a niektoré ďalšie formulácie, ktoré sú v rokovacom poriadku.
Ťažko bolo argumentovať, že to, či sa zruší ministerstvo životného prostredia o jeden mesiac skôr alebo neskôr, zabráni alebo spôsobí nejaké závažné hospodárske škody, napriek tomu bývalá vládna koalícia to tak schválila v snahe mať jeden z ďalších predvolebných tromfov.
Preto ma zaujímalo, keď sme my ako jeden z našich prvých krokov, alebo teda vláda, ktorú sme aj dnes podporili, schválili, naopak, opätovné zriadenie tohto ministerstva, ktoré, opakujem, ja veľmi podporujem v skrátenom legislatívnom konaní. Položil som si otázku, či sa teda nestávame tým, čo sme kritizovali a aký je teda naliehavý záujem tohto štátu na tom, aby ministerstvo životného prostredia vzniklo nie 1. októbra, ale 1. septembra. Z tohto dôvodu som sa obrátil aj na troch renomovaných právnikov, ktorí v minulosti kritizovali zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania, so žiadosťou o ich právny názor na to, či návrh vlády napĺňa podmienky, ktoré sú ustanovené v legislatíve pre skrátené legislatívne konanie. A musím povedať, že z tých troch stanovísk, ktoré som dostal, jedno hovorí o tom, že tie podmienky splnené sú, a dve hovoria, že podľa názoru osobného tých právnikov splnené nie sú. Z toho mne vychádza, že toto, táto žiadosť sa, ktorú vláda predkladá, je minimálne, by som povedal, diskutabilná a sú možné rôzne legitímne názory na to, či tá podmienka splnená je, alebo nie je.
Ja ako poslanec, ktorý sa snaží podporovať túto vládu, a tým pádom teda, že sú názory také a onaké, budem hlasovať za, aby sme teda v skrátenom legislatívnom konaní tento zákon prijali. Pretože v okamihu, keď právne názory nie sú jednotné medzi renomovanými právnikmi, je to možné, ale chcel by som poprosiť vládu Slovenskej republiky reprezentovanú pani ministerku spravodlivosti, aby nás nenútila v budúcnosti podrobovať sa takýmto skúškam a schvaľovať opatrenia, ktoré, na ktoré môžu byť rôzne právne názory o tom, či je oprávnené skrátené, alebo nie je oprávnené skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)