Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.5.2011 o 11:03 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 31.5.2011 15:30 - 15:56 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Viete, za takýchto podmienok dnes je situácia taká, že plat v nemocniciach našich lekárov, priemerný plat v nemocniciach našich lekárov je nižší o 500 eur ako v štátnych nemocniciach a u zdravotníckych zamestnancov je to okolo 200 až 300 eur. Hovorím o porovnateľných výkonoch, nehovorím o výkonoch, ktoré robia koncové nemocnice. A ja sa pýtam, sú títo lekári, ktorí sú v našich nemocniciach, druhoradí alebo druhotriedni ako tí, čo sú v štátnych nemocniciach? Poďte im to vysvetliť, že sú druhotriedni, preto dostávajú nižšiu platbu. A pýtam sa, sú tí pacienti, ktorí napríklad spadajú do našej pôsobnosti štyroch nemocníc, je ich dovedna 330 000, druhoradí? Rovnako si platia zdravotné poistenie ako každý iný a na dôvažok nie samosprávne kraje sú tie, ktoré určujú pravidlá zdravotným poisťovniam.
Prepáčte, páni poslanci, ja by som mohol s vami súhlasiť o nejakom zlyhaní, pokiaľ by Žilinský samosprávny kraj alebo ostatné kraje mali vlastný systém zdravotného poistenia, ktorého pravidlá by sme určovali my. Vtedy by som to absolútne akceptoval, ale ak tie pravidlá určuje štát, tu Národná rada, tak s tým nemôžem absolútne súhlasiť, iba môžem konštatovať, že všetci títo pacienti, ktorí patria k týmto VÚC-karským nemocniciam, sú dnes postavení do pozície druhoradých pacientov napriek tomu, že si platia rovnaké zdravotné poistenie ako tí, ktorí chodia do štátnej nemocnice.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zdravotníctvo je naozaj citlivá vec a nemôžeme k nej pristupovať takou šokovou terapiou, ako k tomu pristupuje pán minister Mikloš, pretože povedzme si otvorene to, že sa neodvádza za poistencov štátu také percento, je predovšetkým záležitosť financmajstra, ktorý povedal, že nedá.
Pán minister asi veľmi nezabojoval a výsledok je taký, že dnes musí robiť takéto redukcie, ktoré sú absolútne neopodstatnené. Rovnako pán minister dnes bojuje o tzv. návratnú pôžičku, ktorú sme dali nemocniciam ešte za minulej vlády, zrazu už tá návratná pôžička, ktorú minister financií už v tomto rozpočte preklasifikoval ako na nenávratnú, on bojuje, aby bola stále návratná. Argumentuje tým, že by to bolo diskriminačné voči nemocniciam, ktoré tú návratnú pôžičku nedostali. Nuž tak potom sa pýtam, pán minister, vážení páni poslanci, nie je rovnako diskriminačné, ak sa idú oddlžiť štátne nemocnice? (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 31.5.2011 15:30 - 15:56 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Vážená Národná rada, chcem poďakovať za to, že ste aspoň reagovali predovšetkým poslanci za koalíciu k tomuto bodu prerokovanému. Dovoľte mi teda, aby som doplnil tie informácie, ktoré ste tu povedali.
V prvom rade, pán poslanec Markovič, hovoríte o tom, že ste poukázali na nejaké formálne nedostatky v dôvodovej správe. A dokonca ste povedali o tom, že povedali ste to, že v dôvodovej správe sa vyhovárame na to, že môžu mať súkromné poisťovne zisk. Ukážte mi to, prosím vás, v dôvodovej správe, kde to je napísané. Vy ste to ani nečítali, pán poslanec. Nič také tam nie je napísané. Pred chvíľou ste to povedali, a to ma presviedča o tom, že pokračujete v rétorike, ktorú máte nastavenú ešte z predchádzajúcich období, kedy pravicová vláda dve volebné obdobia za sebou tu riadila zdravotníctvo.
V čom je teda rozdiel medzi štátnymi nemocnicami a našimi? Ak teda hovoríte, že to tak perfektne funguje, ako to povedal aj pán poslanec Novotný. V prvom rade chcem povedať jednu základnú vec. Myslíte si, že VÚC-karské alebo krajské nemocnice sú iné nemocnice ako štátne? To si myslím aj ja, že nie sú. Ergo sú to nemocnice verejné. To znamená, len VÚC-ky, to znamená, kraje vykonávajú túto kompetenciu za štát v regióne, ale sú to rovnako verejné nemocnice ako štátne, o ktorých sme hovorili v súvislosti s tým, ako sa nastavili podmienky v štátnych nemocniciach.
No ak sa zhodneme na tomto, tak potom si kladiem otázku, prečo ste, vážení páni poslanci z pravice, nepredložili zákon o transformácii nemocníc štátnych tak, aby bol komplexný, aby postihoval aj rovnako všetky verejné nemocnice, teda aj krajské nemocnice? Prečo ste to neurobili? Prečo nám zákon takisto neukladal, hovorím o zákone 578/2004, aby sme ich transformovali? Prečo ste to neurobili? Ak ste priznali, že tieto nemocnice sú rovnako verejné nemocnice. Čiže to nie sú nemocnice, v ktorých sa robí biznis, ako si vy myslíte. To sú nemocnice verejné a my sa snažíme k nim aj tak pristupovať. Viete, napraviť všetko v zdravotníctve po tom, ako osem rokov riadite zdravotníctvo, nie je jednoduché, pretože je to citlivá vec. A my sme k tomu aj tak pristupovali, pán poslanec Novotný. Ja som v minulom parlamente nesedel, len pre vašu opravu, keď ste hovorili, že som tu bol, ale som komunikoval s ministrom a viem, že to nebolo jednoduché, aby sme tú veľkú loď, ktorá je nejako nasmerovaná, zmenili. To sa nedá, že takto zatočíte a že sa otočí. Ona sa otáča pomaly. A je to dobré, pretože to sa týka ľudí. To sa týka zdravotnej starostlivosti ľudí, ktorí chodia do nemocnice, a to nemôžete zo dňa na deň tak, že zoškrtáte, vydelíte, odpíšete a nech sa páči, babky, choďte si, kde chcete za zdravotnou starostlivosťou, 30, 40 km alebo viac. Toto je váš prístup?
Náš prístup bol iný. Hovorí pán poslanec Markovič, že je to osobné zlyhanie. Nuž, pán poslanec Markovič, keby to bolo moje osobné zlyhanie, tak asi by som sa nevedel ľuďom pozrieť do očí po tom, ako ma zvolili druhýkrát za župana. Ja som práve sa snažil aj spoločne s poslancami, ktorým na tom záležalo, naozaj, aby tieto nemocnice boli naďalej verejnými nemocnicami. A tieto nemocnice, o ktorých ste hovorili, tak Žilinský samosprávny kraj - teraz bude hovoriť za nás a tak to bolo aj u iných - investoval za obdobie, v ktorom ich máme vo vlastníctve od roku 2004 až do roku 2010, 10 600 000 eur z vlastných zdrojov, originálnych príjmov, pán poslanec. To znamená originálnych príjmov, že to bolo na úkor niečoho iného. To si musíme povedať takisto, pán poslanec, pretože zdravotné poistenie by malo byť nastavené tak, aby dokonale dokázalo pokryť nielen náklady na prevádzku nemocnice, ale, samozrejme, malo by to zdravotné poistenie generovať aj primeraný zisk alebo presnejšie generovať prostriedky na základnú reprodukciu, ak nie na rozšírenú reprodukciu prostriedkov, ktoré sa používajú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Toto, bohužiaľ, zdravotné poistenie nezvláda. A vy ste tomu ešte pomohli tým, že ste znížili odvody za poistencov štátu zo 4,78 % na 4,32 %, kde sa v tomto roku ukázala diera 126 mil. eur.
Toto je to vaše riešenie, ktoré ponúkate, pán Novotný. Znížiť, zredukovať všetko, čo padne, s prepáčením, na kolená, dobre, vyčistili sme to, necháme to ako ľahkú korisť pre veriteľov a nech si idú. Toto nie je naše videnie, a preto my sa snažíme, aby sme opäť a stále zachovávali nemocnice ako nemocnice, ktoré poskytujú verejnú službu a nie biznis. Nie my sme zaviedli súkromné poisťovne, ale pravicová vláda, kde ste vy sedeli v tomto parlamente, pán poslanec Novotný. Keby sme to my zaviedli, mohli by ste povedať to, čo ste povedali v súvislosti s vyjadrením k Ústavného súdu. My sme sa snažili, aby sme eliminovali to, čo ste vy zaviedli, že v zdravotníctve sa bude robiť biznis.
Pán poslanec Janiš, vy hovoríte o biznise, vy ste ho tam zaviedli, lebo poisťovne si môžu zisk, ktorý má ísť predovšetkým do zdravotníctva, odviesť úplne kdesi inde. (Potlesk.)
To, že jednoducho Ústavný súd vyriekol na základe platných predpisov a zákona, ktorý ste vy zaviedli, my to rešpektujeme, ale prosím vás, nenúťte nás, aby sme my robili dnes také opatrenia, ktoré budú viesť k tomu, aby po 1. 1. 2012 sa stali nemocnice ľahkou korisťou pre veriteľov. Veď takto máte podľa 578/2004 nastavenú transformáciu akciových spoločností.
Ja vám len pre osvieženie pamäti poviem, že akciové spoločnosti, ktoré majú vzniknúť zo štátnych príspevkových organizácií, budú mať kompletne vo vlastníctve majetok, ktorý je dnes štátu. A ja sa pýtam, po 1. 1. či bude do zdravotníctva cez zdravotné poisťovne dostatočne tiecť toľko peňazí, aby tie akciové spoločnosti po 1. 1. negenerovali dlh. Ja si myslím, že za takýchto okolností určite nie. No čo sa stane? No stane sa to, že tí, ktorí dodávajú materiál, lieky, špeciálny zdravotný materiál, energie a tak ďalej, budú jednoducho veriteľmi, ktorí si uplatnia svoje právo, no a pomaličky, isto sa dostanú k majetku štátu akciových spoločností. A sme sa dostali kde? No k skrytej privatizácii nemocníc. To čo, na čom vám záleží.
Ale nám na tomto nezáleží? Musím to otvorene povedať, a preto sa snažíme, aby sme ochraňovali naše nemocnice. Investovali sme do toho neúrekom a môžem aj pripomenúť pánovi poslancovi Markovičovi. Ste z Dolného Kubína a viete veľmi dobre, že sme boli úspešní aj z fondov Európskej únie za predchádzajúceho skráteného programovacieho obdobia a len do dolnokubínskej nemocnice, resp. dolnooravskej, ktorá je v Dolnom Kubíne, sa investovalo viac ako 160 mil. slovenských korún a dnes sú tam najmodernejšie operačné sály vôbec na Slovensku. Aká bola odozva zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne teraz pri zazmluvnení tejto nemocnice? Že chce zrušiť ortopedické oddelenie, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť naozaj špičkovo a veľmi dobre a v priestoroch, ktoré sú na to naozaj excelentné. Tu by som očakával, pán poslanec Markovič, že by ste možno intervenovali u pána ministra a možno sa trošku viac starali o to, čo sa vo vašom meste deje.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zarážajúce je ešte na tom aj niečo iné. Ako som v úvode povedal, že sa pozerá na naše nemocnice ako na iné nemocnice inej kategórie, a pritom sú to verejné nemocnie, ergo my sme rovnako vykonávatelia štátnej správy, teda verejnej správy ako samospráva, ale pozerajú sa na tieto nemocnice ministerstvá úplne ináč a predovšetkým ministerstvo zdravotníctva, ako keby vôbec neexistovali. A dôkazom je aj to, že keď som mal otázku v hodine otázok na pána ministra zdravotníctva, tak som sa ho pýtal, že čo chce zmeniť vo financovaní zdravotníctva od 1. 1. 2012 tak, aby sa nemocnice nestali ľahkou korisťou pre veriteľov. Jeho odpoveď bola taká, že sa pripravuje "díardží" systém alebo DRG systém, ktorý celé tie platby a všetko zmení. Áno, fajn, ja tomu tlieskam, ak sa zrovnoprávnia platby v nemocniciach štátnych aj našich, ale tento systém, ak bude fungovať, tak bude fungovať tak za dva roky.
No a čo pre mňa bolo zarážajúce, že pán minister na moju doplňujúcu otázku povedal, že vlastne naše nemocnice sa nemusia transformovať a že sa nemusia transformovať tak, ako sa musia štátne nemocnice podľa zákona 581 transformovať. A teraz vám poviem, v čom je to zarážajúce. Nemocnice štátne sa nemajú transformovať podľa zákona 581, ale podľa zákona 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Čo ma teda prekvapilo a beriem to možno ako nepozornosť pána ministra, že si pomýlil tieto dva zákony, to sa dá ešte možno pri najlepšej vôli, keby som veľmi chcel, ospravedlniť. Ale aj tak si myslím, že takýto vážny zákon, ktorým ide meniť tieto nemocnice na obchodné spoločnosti, by mal ovládať naspamäť, keď ho zobudia aj o polnoci. A ešte naviac dodal, však VÚC-ky nemusia transformovať nemocnice. Čiže pán minister ani nevie, že my musíme zo zákona, ktorý dnes predkladáme ako zákon, ktorý chceme novelizovať, že sa musí transformovať.
A teraz ešte ukážem na ďalší paradox, ktorý je v tejto celej mašinérii, ktorú ste rozbehli pri tzv. transformácii nemocníc a ergo privatizácii skrytej. Viete, že v našich nemocniciach sa urobili naozaj také reštrikčné opatrenia, ktoré nedokázali urobiť žiadne vlády predtým a predovšetkým vlády Mikuláša Dzurindu. Dnes v našich nemocniciach sme znížili počet zamestnancov ozaj na maximum ako sa len, tak teda na minimum, ak to tak môžem povedať, to zníženie bolo maximálne tak, aby sme ako-tak dokázali zabezpečiť všetko a nebolo to na ujmu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Viete, aký bol výsledok? Že sa nám permanentne znižovali od roku 2004 zmluvné limity pre naše nemocnice. A viete, aký je výsledok? Že dnes tá istá diagnóza alebo, presnejšie, ten istý výkon v našich nemocniciach je zdravotnými poisťovňami ohodnotený násobne nižšie ako ten istý výkon v štátnych nemocniciach, rovnakých, za dve Dzurindove vlády bolo všetko nastavené. A ja si kladiem otázku... (Ruch v sále.)
Pán podpredseda, poprosím vás, urobte poriadok s pánom Novotným. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.5.2011 14:53 - 15:01 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Článok I
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z., zákona č. 275/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 383/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 390/2009 Z. z., a aby to bolo v zmysle rokovacieho poriadku, ešte zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 57/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 468/2010 Z. z., kde sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 37 ods. 10 sa číslovka „2011“ nahrádza číslovkou „2013“.
Článok II
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Dovoľte mi, aby som zdôvodnil, prečo predkladám za skupinu poslancov túto novelu zákona. V zmysle súčasného platného znenia ustanovenia § 37 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné, aby príspevkové organizácie, ktoré sú zriadené vyššími územnými celkami, to znamená, sú nimi aj zdravotnícke zariadenia, ktoré poskytujú zdravotnícku starostlivosť podľa osobitného predpisu, musia k 31. decembru 2011 spĺňať kritériá príspevkových organizácií. Porovnateľná povinnosť je pre štát stanovená v § 37 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej, ak ide o právne pomery štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, je zriaďovateľ povinný ich zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2011.
Pokiaľ ide o transformáciu štátnych príspevkových organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, tak zo zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizácií v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje spôsob a postup transformácie týchto príspevkových organizácií na akciové spoločnosti vo svojej ôsmej časti. Zároveň vo svojom § 102i stanovuje lehotu na transformovanie štátnych organizácií, uvedenú v jeho § 84 ods. 1, do 31. 12. 2011, ktorá korešponduje aj s § 37, o ktorom som hovoril, zákona č. 523/2004 Z. z. v plnom znení s tým, že zároveň pri štátnych organizáciách v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré sú povinné transformovať sa podľa tohto zákona, predlžuje lehotu na transformáciu najneskôr do 30. júna 2012. To znamená pol roka ešte po 1. 1. 2012, tak ako je to ešte pre ostatné štátne príspevkové nemocnice s poliklinikami, a zároveň dáva možnosť v odôvodnených prípadoch tieto lehoty predĺžiť najviac o šesť ďalších kalendárnych mesiacov.
To znamená, z tohto pohľadu je to vytvorená skupina príspevkových organizácií, ktoré sa môžu transformovať až o rok neskôr. Obdobné ustanovenia týkajúce sa možnosti predĺženia lehôt na transformáciu zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy, čiže samosprávnych krajov chýbajú, čím dochádza k ich znevýhodneniu. Predložený návrh zákona odkladá povinnosť transformovať zdravotnícke zariadenia, ktoré patria samosprávnym krajom, o dva roky, to znamená do 31. 12. 2013. Dôvodom tohto odkladu je skutočnosť, že v súčasnosti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravuje nový systém financovania zdravotníctva prostredníctvom zdravotníckych poisťovní, ktorý ešte nie je jasný, a jeho zavádzanie bude trvať najmenej dva roky. Rovnako je v súčasnosti výrazne poddimenzované financovanie zdravotníctva znížením odvodov štátu za zamestnancov.
V takejto situácii je hazardom zmena právnej subjektivity, ktorá nevyrieši systém financovania zdravotníctva, čo je fundamentálny problém zdravotníctva ako takého. V čase, keď nie sú známe presné a jasné podmienky budúceho postavenia zdravotníckych zariadení, nie je rozumné vykonávať ich zásadnú transformáciu, ako to ukladá v súčasnosti účinný zákon.
Na základe uvedeného navrhujeme posunúť termín povinnosti zosúladenia právnych pomerov príspevkovej organizácie zriadenej vyššími územnými celkami a rovnako aj obcami, ktoré sú zdravotníckymi zariadeniami, o dva roky, to znamená do konca roku 2013.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a rovnako tento návrh novely zákona nemá dopad na rozpočty obcí, samosprávnych krajov a rovnako nemá dopad na rozpočet štátny.
Toľko z mojej strany, vážený pán predsedajúci, ďakujem na úvod za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.5.2011 14:53 - 15:01 hod.

Juraj Blanár
Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v mene poslancov, ktorí boli menovaní, predložil novelu zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národnej rady Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2011 14:41 - 14:43 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec Choma, ako k tej podstate, ktorú ste povedali, nemôžem absolútne nič namietať a podporujem to a rovnako chcem aj na úvod povedať, že ctím si nález Ústavného súdu.
Ale chcem dodať, že zarážajúce na tom všetkom, čo sa dnes odohráva v Národnej rade pri predkladaní tohto zákona, je to, že to predkladá skupina poslancov. Toto mala predsa predkladať vláda Slovenskej republiky. A predovšetkým minister dopravy, ktorý mal ukázať, že jednoducho má nejakú predstavu, ako bude pokračovať vo výstavbe diaľnic.
To, že máme náš právny systém taký, že Ústavný súd konštatoval rozpor s ústavou a že napríklad vo Francúzsku sa takýto zákon dnes úplne bežne používa, je fakt aj len na vláde, aby ukázal, akým spôsobom chce pohnúť výstavbu diaľnic dopredu, pretože majetkoprávne vysporiadania sú tie najdôležitejšie. A ešte raz podčiarkujem a dodávam, som za to a myslím si, že okolo toho bolo veľa rečí, aby každý občan, ktorého sa to dotkne, bol vysporiadaný v zmysle ústavy, aby to bolo všetko v poriadku.
Ale mňa zaráža, že dnes to predkladá skupina poslancov za MOST - HÍD, ktorí chcú takýmto spôsobom niečo diktovať ministerstvu, ktoré podporujú v rámci koalície. Ministerstvo malo byť tu prvé a minister, ktorý mal povedať, o čo ide.
A možno k tej právnej záležitosti predkladateľovi pánovi Dostálovi chcem ešte dodať, ak Ústavný súd vyriekne nejaký nález, tak hneď je ten, keď sa to publikuje, tento článok neúčinný v zákone a po pol roku prestáva byť platný. Čiže aj bez toho, že by ste to predložili, to tak funguje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2011 11:10 - 11:12 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Pán poslanec Somogyi, môžem len reagovať na vaše vystúpenie vo faktickej poznámke tak, že v podstate vy ste sa usvedčili. Vy vnímate, že keď dáme do ústavy explicitne, že kolektívne práva sú neuznané u nás na Slovensku, alebo nie sú ústavou uznávané, že vlastne potláčame národnostnú menšinu maďarskú. V čom, prosím vás? Vy, vlastne sa usvedčujete, že váš záujem je iný. Vy, práve naopak, chcete, aby ste využili tieto kolektívne práva, a usvedčili ste sa aj k tomu, čo ste predtým tvrdili, že nie ste tu predstaviteľom národnostnej menšiny, politickým, ale že ste tu iným predstaviteľom. Povedali ste teraz úplne jasne, že ste politických predstaviteľom a že jednoducho zastupujete len svoje politické ciele, ktoré vám umožňujú sa niesť na nejakej vlne.
My vôbec nemáme nič proti národnostným menšinám, ba naopak. To, že dnes národnostné menšiny sa tu môžu rozvíjať kultúrne, vzdelanostne, svedčí o tom, že Slovenská republika tu má nadštandardné podmienky. A môžete to vysvetľovať hocičím, pani poslankyňa Tkáčová, toto je fakt, ktorý nikto jednoducho nemôže odškriepiť.
A na rozdiel od vás, pani poslankyňa, ja si vôbec nemyslím, že naši hokejisti sú zakomplexovaní. Možno majú menší výkon ako českí, ale už sme ich dokázali aj viackrát poraziť a myslím si, že nie sú zakomplexovaní, ale možno vy sa stále pozeráte na vec, že sme zakomplexovaní. Ak v tom zotrváte, tak možno sa zobudíte práve v dobe, kedy už budú tu platiť zákony Maďarskej republiky pre občanov, ktorí budú mať maďarské štátne občianstvo a budú sa môcť zúčastňovať volieb v Maďarskej republike a náš právny poriadok to nebude vedieť nijakým spôsobom riešiť. Toto je vaše videnie súčasnej politiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.5.2011 10:44 - 11:09 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som i ja, v tomto prípade aj ako podpredseda zahraničného výboru, sa prihovoril a povedal pár slov k tejto novele, ktorú predkladá v podstate skupina poslancov strany SMER - sociálna demokracia, ktorej som aj súčasťou.
Nie je náhoda, že sa dnes zaoberáme takýmto návrhom novely ústavy. Pravdepodobne, keby neboli také prejavy zo strany Maďarskej republiky, ako je prijatie ústavy, ako je prijatie zákona o dvojakom občianstve alebo zákona o občianstve v Maďarskej republike, tak by sme sa vôbec touto témou nezaoberali. Veľa sa tu hovorí o tom, že, alebo z úst predovšetkým koaličných poslancov, že národnostná menšina jedna je zneužívaná na tieto politické ciele. Viete, toto by platilo, pokiaľ by práve tieto slová boli adresované tým, ktorí takéto zneužívanie robia. A v tomto prípade musím konštatovať, že je to Maďarská republika a súčasní predstavitelia vlády Maďarskej republiky.
Bolo tu rovnako povedané, že niektorí poslanci si robia štatistiku, koľkokrát tu bude vyslovené slovo Orbán, parlament Maďarskej republiky, Maďarsko. Pravdepodobne veľakrát. Veľakrát, pretože prapríčina a dôvod, prečo dnes sa zaoberáme touto novelou, je práve Maďarsko, maďarský parlament a súčasná maďarská reprezentácia. A je to legitímne. A práve možno národnostná menšina maďarská, ktorá tu na Slovensku, si myslím, že má veľmi dobré podmienky na to, aby sa rozvíjala. Svedčí o tom jednoznačne aj štatistika, ktorú môžeme za desaťročia pozrieť po rôznych oblastiach, ktoré tu boli aj spomínané, aj vrátane vzdelávania, tento problém nemá.
Ale práve Maďarsko a Ústava Maďarskej republiky, ktorá bola prijatá, predstavitelia politickej reprezentácie Maďarska, Orbánovej administratívy ju vťahujú do tohto problému tak, ako aj iné národnosti maďarské žijúce v okolitých krajinách okolo Maďarska, tzv. veľkého Maďarska, ktoré sa vo vyjadreniach maďarských politikov veľakrát spomína.
Slovensko je susedom Maďarska a malo by preto veľmi citlivo pristupovať k tejto téme, ak sa prijímajú zákony, ktoré naznačujú exteritorialitu a zasahovanie do našich vnútorných záležitostí a možno aj zasahovanie do tejto harmónie, ktorá, si myslím, že medzi menšinami na Slovensku určite vládne aj väčšinovým národom slovenským tu v Slovenskej republike. Zatiaľ čo diplomacia na čele s pánom ministrom zahraničných vecí, pánom Dzurindom, takmer sa tvári, že sa nič nedeje, okolité krajiny, ale aj krajiny predovšetkým, by som povedal, tie najvýznamnejšie Európskej únie sa veľmi, veľmi kriticky vyjadrujú k prijatej ústave Maďarska.
Ak si zoberiete možno len zaujímavé vyjadrenia, ktoré publikovali v nemeckých médiách. Tie jasne hovoria o tom, že je tu znepokojenie nad tým, čo v súčasnosti maďarská ústava znamená ako hrozba pre Európsku úniu a jej stabilitu. A to práve súvisí aj s dnes prerokovaným návrhom novely slovenskej ústavy a to je zvýraznenie preventívne, ale aj de facto, aj de iure zvýraznenie toho, že na Slovensku a vôbec v rámci európskych a svetových princípov právnych kolektívne práva nemajú miesto. Nemajú miesto, pretože Európa sa po 2. svetovej vojne začala vyvíjať úplne ináč a pretože bola tu nejaká skúsenosť, ktorá negatívne poznačila civilizáciu v Európe.
Dovoľte mi, aby som predsa len ešte v krátkosti sa venoval jednému dokumentu. Ja na záver poviem odkiaľ ten dokument pochádza, kto ho spracoval. Maďarská ústava je naozaj niečo, čo je nevídané a v európskych rozmeroch okomentované ako archaické, čo dnes v modernej Európe nemá svoje miesto. O tom hovorí aj čl. D, ktorý znie, že Maďarsko, majúc na zreteli spolupatričnosť jednotného maďarského národa, nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc, napomáha zachovaniu a rozvoju ich komunít. Podporuje ich snahy smerujúce k zachovaniu ich maďarstva, uplatnenie ich individuálnych a kolektívnych práv, vytvorenie ich kolektívnych samospráv, ich prosperujúci život v rodnej zemi, ako aj podporuje ich vzájomnú spoluprácu a spoluprácu medzi nimi a Maďarskom. Doposiaľ v platnej Ústave Maďarskej republiky slovíčko "cíti zodpovednosť" v zmysle schválenej novej ústavy už sa zamieňa "nesie zodpovednosť" za osud Maďarov v zahraničí. Ustanovenie čl. D nekorešponduje s medzinárodným právom, podľa ktorého je za podporu a ochranu národnostnej menšiny zodpovedný štát, v ktorom táto menšina žije.
Poviem aj odkaz, na ktoré medzinárodné právo sa odvoláva. Po 2. svetovej vojne sa budoval právny režim vychádzajúci zo zásady, že ochrana ľudských práv a základných slobôd vrátane ľudských práv a základných slobôd príslušníkov národnostných menšín je zodpovednosťou štátu, ktorý má právomoc voči dotknutým osobám. Preto podľa medzinárodného práva majú štáty povinnosť zabezpečiť každému v rámci svojej právomoci výkon ľudských práv a slobôd vrátane menšinových práv. Táto povinnosť ochrany okrem iného uvedená v Helsinskom záverečnom akte, zásada č. 7 ods. 4, v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 čl. I a v súvislosti s národnostnými menšinami najmä v medzinárodnom pakte OSN o občianskych a politických právach z roku 1966 čl. 27, v deklarácii OSN o menšinách čl. I, v Kodanskom dokumente KBSE ods. 33, v Rámcovom dohovore na ochrane národnostných menšín, preto je ochrana menšinových práv v prvom rade zodpovednosťou štátu, v ktorom menšina žije. Súčasne je aj vecou legitímneho záujmu medzinárodného spoločenstva.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerne som prečítal túto vec, aby to odznelo, v koľkých dokumentoch sa jasne hovorí, ako by to malo byť, ale v takom zmysle, že je to rôznym spôsobom interpretované. Ale vychádza sa z toho, že kolektívne práva práve po 2. svetovej vojne poznajúc históriu nemajú miesto v Európe z tohto pohľadu, ako je to ponímané v ústave maďarskej.
Iné štáty môžu mať, teda budem pokračovať ďalej v tom dokumente, iné štáty môžu mať legitímny záujem na prosperite svojich príbuzenských menšín v zahraničí, to ich však podľa medzinárodného práva neoprávňuje na vykonávanie právomoci voči osobám žijúcim na území iného štátu. V tomto zmysle sú koncipované aj Bolzánske odporúčania vysokého komisára pre otázky národnostných menšín OBSE v národnostných menšinách v medzinárodných vzťahoch, s ktorými sa Slovenská republika plne stotožňuje. Pripomína aj to, že Benátska komisia v súčasnosti spracováva správu o preferenčnom zaobchádzaní s menšinami v príbuzenských štátoch. Článok D priamo podotýka, že osoby maďarskej národnosti žijúce v zahraničí, čiže priamo hovorí o týchto osobách, Maďarsko sa jasne hlási k idei jednotného maďarského národa tvoreného všetkými Maďarmi. Osoby maďarskej národnosti bez ohľadu na ich štátne občianstvo. Takto naformulovaný ústavnoprávny záväzok by mohol zakladať do budúcnosti zárodok pnutí medzi Maďarskom a susednými krajinami v závislosti od konkrétnych krokov Maďarska.
Ďalším problematickým momentom je presadzovanie koncepcie kolektívnych práv, ktorým sú menšiny, vrátane vytváranie kolektívnych samospráv. Menšinové práva sú integrálnou súčasťou ľudských práv a ľudské práva sú koncipované ako individuálne práva. Teda práva jednotlivca, nie kolektívu. Neexistujú medzinárodnoprávne normy, ktoré by stanovovali kolektívne práva. V tomto smere existuje široký medzinárodný konsenzus. Ochrana národnostných menšín je v medzinárodnom práve založená na princípe individuálneho charakteru ľudských práv, a preto medzinárodné dokumenty hovoria o právach osôb patriacich k národnostným menšinám a nie o kolektívnych právach menšín, tak ako sa hovorí v maďarskej ústave. Vnútroštátne si môže každá krajina stanoviť svoju právnu úpravu, a to aj tak, že menšiny žijúce na svojom území, im zavedie tzv. - možno ich nazvať - práva, ktoré súvisia s konkrétnou národnostnou menšinou. Nemôže však túto koncepciu prenášať na svoje príbuzenské menšiny žijúce v iných krajinách. A to sa týka práve Ústavy Maďarskej republiky pod jurisdikciou iných štátov, pretože ak môže dochádzať, lebo tento akt môže dochádzať a spôsobovať vytváranie napätia.
Vytváranie napätia, ktoré nespôsobuje Slovenská republika, ale ešte raz podotýkam, ako som spomenul, viackrát sa tu bude spomínať Maďarská republika a súčasná administratíva vlády predsedu pána Orbána. Nová maďarská právna úprava ide ešte ďalej a podporuje, dokonca, snahy aj o vytvorenie kolektívnych samospráv maďarských menšín žijúcich v zahraničí. Toto ustanovenie znamená, že Maďarská republika podporuje, podotýkam pri rigoróznom výklade, dokonca má povinnosť podporovať vytváranie autonómií v zahraničí na národnostnom princípe, či už na personálnej, alebo dokonca teritoriálnej báze. Schválené znenie je možné vyložiť ako prostriedok na zasahovanie do vnútorných záležitostí cudzích štátov. Problémom z hľadiska ústavy je aj štátne občianstvo, ktoré sa spomína v bode g). Základný zákon hovorí o tom, že rámec zakotvujúci nadobudnutie maďarského štátneho občianstva narodením z rodiča štátneho občana Maďarskej republiky, základný zákon explicitne nerieši otázku nadobudnutia štátneho občianstva na základe iných kritérií ani nezmieňuje o dvojakom občianstve. Možno však konštatovať, že nová ústava stavia na koncepcii získavania štátneho občianstva neštandardným spôsobom. To znamená, ktorá je v súčasnosti v Maďarskej republike platná a ďalej ju rozvíjajú.
To, že ju ďalej rozvíjajú, svedčí aj špeciálny výbor, ktorý sa zaoberá touto problematikou a pripravuje zákon, ktorý má jednoznačne určiť, že akým spôsobom bude riešené volebné právo, ktoré je jedno z dôležitých, by som povedal, limitujúcich faktorov aj toho, čo sa v článku D v Ústave Maďarskej republiky hovorí o kolektívnych právach. To, že volebné právo chcú zaviesť, je nesporné aj z vyjadrenia prezidenta Maďarskej republiky, ktoré evidentne je podľa môjho názoru relevantné, pretože tento prezident bol zvolený trojpätinovou väčšinou FIDESZ-u a ten jasne hovorí, že poslednou dôležitou záležitosťou je - a ja budem citovať, povedal vyslovene pre Rádió Kossuth v rozhovore pán prezident, že: "Rád by som videl, kedy naši zahraniční z vlastnej vôle o občianstvo žiadajúci maďarskí bratia a sestry dostanú volebné právo, keďže len ťažko si vieme predstaviť rozdielne občianstvo. Je len jedno a práva sa vzťahujú na všetkých." Čiže jasne sa vyjadruje, že volebné právo je východiskom z ústavy, ktoré jednoducho majú záujem prijať a všetko preto robia, aby to tak urobili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečítal som časť z dokumentu, ktorý bol spracovaný na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý sme aj mali možnosť prediskutovať v zahraničnom výbore, teda spoločne na stretnutí zahraničného výboru, a z toho je úplne jasné, že pracovníci na ministerstve zahraničných vecí vedia jednoznačne identifikovať, že je tu nejaký problém, na ktorý je potrebné reagovať, zatiaľ čo reprezentant, politický reprezentant na čele tohto rezortu sa tvári, že v podstate sa nič nedeje. Tvári sa, že áno, ak si aj prijmú nejaké právne predpisy v Maďarskej republike, my v Slovenskej republike to vidíme, že nás sa netýkajú alebo, presnejšie, ich nevidíme a tvárime sa, že neexistujú. Táto politika svedčí o tom, že nie je tu záujem adekvátne reagovať na to, čo sa stalo v súvislosti s prijatím ústavy a čo môže spôsobiť v našej národnostnej menšine maďarskej žijúcej na Slovensku a čo to všetko ešte ani nevieme predvídať, môže priniesť vôbec.
Pán minister tu bol raz v súvislosti s touto témou. Vystúpil a jediné, čo nám odkázal, je, že aby sme pochopili jednu morálnu hodnotu, ktorú zrejme sme ešte predtým nechápali dostatočne, že máme záujem budovať dobré susedské vzťahy. Ja som presvedčený, že tak ako všetci tu sedíme, nikto o tom nepochybuje. A to nie je len otázka možno medzisusedských vzťahov medzi štátmi, ale je to prirodzené aj tam, kde bývame, aby sme mali dobré vzťahy. Pretože ak sú neni dobré vzťahy, tak život nemá tú hodnotu, akú by sme chceli mať. Nemá ten pokoj, ktorý by sme chceli mať, a preto jeho vyjadrenie chápem ako opak len dôkazom toho, že nemá záujem razantne riešiť túto problematiku, adekvátne ako suseda, ktorého sa toto týka, ale, naopak, sa tvári vytvárať dojem, že máme nadštandardný vzťah s Maďarskou republikou, že sa v podstate nič nedeje a že nemali by sme prijímať žiadne opatrenia. Dôkazom toho je aj podľa môjho názoru jalové a nič nehovoriace vyhlásenie, ktoré ste tu, vážené panie poslankyne a páni poslanci z koalície, schválili. Pretože toto vyhlásenie, bohužiaľ, nie je dostatočne reagujúce na to, čo by sme mali v ňom povedať, a tým chcem povedať, bez akýchkoľvek tvrdých alebo iných slov, sme nedokázali ani len vláde Slovenskej republiky a príslušnému ministerstvu uložiť, aby konalo aktívne v tejto veci.
Odkazom je, že v súčasnosti maďarská administratíva sa ani nebude zaoberať návrhom našej medzištátnej zmluvy, ktorú sme, ktorú pán minister Dzurinda predložil. A dokonca odkaz bol v podobe pána ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky, že nerozumieme ústave a nerozumieme tomu, čo oni tam prijali. Preto sa domnievam, že tento krok, tak ako som avizoval pri svojom vystúpení vo vyhlásení, o ktorom sme diskutovali v spoločnej diskusii, vyhlásení poslancov za Slovenskú národnú stranu a vyhlásenia zahraničného výboru, ktoré schválila koaličná väčšina, väčšina v zahraničnom výbore, že je potrebné robiť už konkrétne kroky. A tento návrh, o ktorom dnes rokujeme, je práve konkrétnym krokom, aby sme jasne zadefinovali, ako sa pozeráme na túto problematiku, aby to nebolo implicitne, ale explicitne slovami právnymi povedané, že naozaj tu kolektívne práva v našej ústave nemajú žiadne opodstatnenie z toho ponímania, ako sú možno vnímané v Ústave Maďarskej republiky, ale že si ctíme všetko to, čo súvisí s dodržiavaním ľudských práv a všetkých dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A ja sa domnievam, že toto je naozaj konkrétny krok, ktorým môžeme vyslať signál a vôbec v ústave nič nezmeníme, iba zduplikujeme, pretože aj vo svojom príhovore pán spravodajca, pán Procházka, sa vyjadril, že v podstate to nie je niečo, čo by bolo v rozpore s ústavou, ale skôr sa mu zdá, že je to možno až nie také dôležité, aby to bolo takto explicitne povedané. My sa domnievame, že je z tohto dôvodu, ktorý som uviedol, prijatím maďarskej ústavy, dôležité, aby to bolo takto explicitne vyjadrené v ústave.
Vážená Národná rada, ja sa domnievam, že je to vážna vec a nie nadarmo venujeme tomu tak veľa času. Nie nadarmo sme venovali veľa času jazyku národnostných menšín. Niektorí môžete mať pohľad na to svojský, predovšetkým poslanci za MOST - HÍD, pretože ja si myslím, že je to otázka, ktorá je predovšetkým agendou politickou na to, aby mohli si držať svoje politické body. Každý má nejakú prioritu v politike, ale v konečnom dôsledku aj toto sú kroky, ktoré napomáhajú k napĺňaniu znenia maďarskej ústavy na území zvrchovanej Slovenskej republiky. Preto sme nie nadarmo venovali veľa času aj pri vyhlásení, ktoré sme sa snažili formulovať tak, aby bolo minimálne účinné, aj keď si myslím, že už tá doba bola premeškaná. Mali sme to využiť už počas schôdze, ktorú sme zvolali, mimoriadnu schôdzu, kde sme chceli prijať uznesenie ešte pred prijatím ústavy v maďarskom parlamente, čo by bol tiež veľmi silný signál a dnes takpovediac, sa snažíme chytať mačku za chvost a možno, že to už nie je tak účinné.
Ale my, teraz hovorím za opozičnú stranu SMER - sociálna demokracia, berúc do úvahy naozaj zodpovednosť za to, že sme predstaviteľmi najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, sme priam viazaní zodpovednosťou, aby sme národnoštátne záujmy obhajovali, a tým aj všetky národnostné menšiny, ktoré žijú u nás v Slovenskej republike.
Preto si myslím, že táto téma je, ešte raz podčiarkujem, veľmi dôležitá a chcel by som vás požiadať, aby ste pri svojom rozhodovaní zvážili veľmi dobre, či zahlasujete za túto novelu, alebo nie. Ja by som vás chcel požiadať, aby ste zahlasovali za túto novelu ústavy. Určite bude prospešná a hlavne vylepší naše postavenie, čo sa týka postavenia ústavy voči Ústave Maďarskej republiky, lebo ustanovenie o kolektívnych právach, môže byť nebezpečné do takej miery, akú si ani dnes nevieme predstaviť v moderných dejinách nielen Slovenskej republiky, ale vôbec Európskej únii ako takej.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2011 10:24 - 10:24 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Pán poslanec Somogyi, začiatok vášho vystúpenia, naozaj to, čo ste povedali v súvislosti s denníkom Új Szó, vo mne vzbudil také sympatie voči vám, pretože sme svedkami, že médiá, aj printové médiá, veľmi jednoducho a po povrchu sa dotýkajú vecí a nejdú do vnútra podstaty, a ako sa vyjadrujete na pôde parlamentu k tejto téme, je to prirodzené, pretože tu je nato priestor. Ale ak vy ste v tom závere spomenuli, že tu berie niekto národnostnú menšinu maďarskú ako rukojemníka alebo že ho považujeme za inventár alebo za bacil, tak tým ste to celé pokazili, pretože nikto z úst tých, čo vystupovali, takéto niečo nikdy nepovedali, ani to nie je pravda. Práve naopak, tým ste potvrdili, že vy ako jediný predstaviteľ maďarskej menšiny, ale politický predstaviteľ maďarskej menšiny, ktorý sedí teraz v parlamente, zneužívate práve túto citlivú tému vzťahu k národnostnej menšine, kde, podotýkam, slovenský národ väčšinový nemá žiadny problém s nimi, zneužívate ju pre svoje politické ciele. Tak ako to robí aj strana MOST - HÍD. Pretože keby ste nepodporili vyhlásenie v takom znení akom majú, alebo keby ste nepodporili zmenu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, tak vaša vláda by sa rozpadla a nemohli by ste pokračovať v tých veciach, ktoré máte naplánované, privatizovať a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže naozaj poprosím vás, nezneužívajte národnostnú menšinu pre vaše politické ciele, ale vecne sa tomu venujte. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.5.2011 11:03 - 11:07 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení predkladatelia, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja prihovoril pri tejto novele zákona v zastúpení samosprávnych krajov, ktorých sa týka rovnako táto novela.
Ako už predkladateľ uviedol, samospráva čelí rovnako dopadom finančnej krízy na rozpočet. Ale rozdiel medzi samosprávou a možno privátnym sektorom je v tom, že samospráva v zmysle zákona musí, napriek tomu, že nemá finančné prostriedky, plniť svoje kompetencie zákonné. Jednoducho nemôže povedať občanovi, že túto kompetenciu nemôžem urobiť, lebo nemám peniaze.
Týka sa to aj samosprávnych krajov, ktoré dnes sú zaťažené touto krízou. Výpadok daní z fyzických osôb, teda podielových daní, je tak enormný, že v súčasnosti samosprávne kraje robia všetky možné opatrenia na to, aby dokázali naplniť všetky kompetencie z tých príjmov, ktoré majú.
No a práve v takomto období prišla aj novela zákona, ktorú predstavila vláda Slovenskej republiky, ktorá samosprávam berie ďalšie finančné prostriedky. Či už to bolo napríklad zavedením týchto daní z prenájmov a predaja nehnuteľností, ale aj napríklad zvýšením daní z pridanej hodnoty. Čo sa významne odzrkadlilo napríklad aj pri aktivitách čerpania fondov Európskej únie, pretože tým náklady stúpli o percento.
Ale mnohé, mnohé ďalšie malé či veľké veci, ktoré uberajú samosprávam finančné prostriedky z rozpočtu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani premiérka sa nechala počuť, že zváži, aby táto daň z prenájmu a predaja majetku samosprávy bola zrušená, lebo sa tiež domnieva, že to asi nie je celkom správne. Pevne verím, že tento záväzok alebo toto vyjadrenie aj posunula vám, vážení páni poslanci koalície, lebo tak, ako to bolo napríklad pri zavedení odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne pri prenájmoch, tiež usúdila koalícia aj pani premiérka, že to nebolo dobré, a zrušilo sa to. A rovnako dospeli k tomu aj na vláde a pani premiérka, že aj toto je potrebné urobiť.
A ja by som vás chcel poprosiť, aby ste naozaj umožnili, aby tento zákon, táto novela prešla, a tým nám zľahčila situáciu, ktorú máme dnes nie ľahkú.
Máme málo finančných prostriedkov pre poskytovanie sociálnych služieb, preto sme sa obrátili na ministra sociálnych vecí, aby jednoducho dofinancoval poskytovanie zdravotných služieb, pretože štát umožnil, aby na sociálne služby sa pozeralo ako na biznis alebo na obchod. V poriadku, rešpektujeme to, ale štát to musí dofinancovať.
Máme málo finančných prostriedkov vďaka výpadku v zdravotných poisťovniach, ktoré sú spôsobené nižším odvodom za poistencov štátu, a to sa všetko odzrkadľuje u nás v rozpočtoch a v rozpočtoch nemocníc, ktoré máme v zriaďovateľskej pôsobnosti. A takto by som mohol pokračovať ďalej, napríklad s výkonmi vo verejnom záujme, aby sme zabezpečili mobilitu pracovnej sily v súčasnosti zvyšujúcej sa nezamestnanosti, aby sme nemuseli zvyšovať cestovné. A takto by som mohol pokračovať ďalej.
Táto novela nám pomôže zmierniť tieto dôsledky, a preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zoberte, prosím vás, tieto argumenty do úvahy a podporte túto novelu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2011 9:25 - 9:27 hod.

Juraj Blanár Zobrazit prepis
Pán kolega Somogyi, bol som vo vašom vystúpení aj oslovený alebo spomenutý, nuž hovorili ste, že vy pochybujete, že bude volebné právo. Ja veľmi nepochybujem, pretože ak sa vyjadrí Pál Schmitt, prezident Maďarskej republiky, ktorý bol trojpätinovou väčšinou v parlamente FIDESZ-om zvolený, jasne do Radia Kossuth, že "ďalším krokom bude prijatie dvojtretinového zákona o udelení volebného práva", pre mňa je to jasné. Ak sa vyjadrí podpredseda parlamentu Maďarskej republiky László Köver, že teraz už je len potrebné, aby predstaviteľmi maďarských spoločenstiev v Karpatskej kotline, čiže patríme tam aj my, sa stanovili pravidlá, ako to má byť, ja o tom nepochybujem. A my sme o tom ani nepochybovali, keď sme zvolávali mimoriadnu schôdzu Národnej rady, kde sme ešte pred prijatím ústavy chceli vyjadriť jasný názor, aby sme preventívne dali stanovisko poslancom, že s tým nesúhlasíme, vy ste to vtedy odmietli. Toto je podľa mňa jasný postoj. Dnes chcete prijať niečo, čo v podstate je úplne jalové a nič nehovoriace. A podľa toho vášho vystúpenia som porozumel, že ste skôr obhajcom ústavy, čo podľa môjho názoru vám neprináleží, lebo vy ste občanom Slovenskej republiky. Vy ste mali skôr sa vyjadriť k tomu, že či v tom vyjadrení, ktoré chcete podporiť, súhlasíte, že tam stačí formulácia "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Ústavu Maďarskej republiky". To ste mali podľa môjho názoru povedať a nie hovoriť o tom, že ústava má iné veci. Ja prajem takisto Maďarom, aby sa im zlepšila ekonomická situácia. A ešte raz zdôrazňujem, toto vyhlásenie, ktoré predkladá koalícia z výboru zahraničného, je zlé.
Skryt prepis