Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som i ja, v tomto prípade aj ako podpredseda zahraničného výboru, sa prihovoril a povedal pár slov k tejto novele, ktorú predkladá v podstate skupina poslancov strany SMER - sociálna demokracia, ktorej som aj súčasťou.
Nie je náhoda, že sa dnes zaoberáme takýmto návrhom novely ústavy. Pravdepodobne, keby neboli také prejavy zo strany Maďarskej republiky, ako je prijatie ústavy, ako je prijatie zákona o dvojakom občianstve alebo zákona o občianstve v Maďarskej republike, tak by sme sa vôbec touto témou nezaoberali. Veľa sa tu hovorí o tom, že, alebo z úst predovšetkým koaličných poslancov, že národnostná menšina jedna je zneužívaná na tieto politické ciele. Viete, toto by platilo, pokiaľ by práve tieto slová boli adresované tým, ktorí takéto zneužívanie robia. A v tomto prípade musím konštatovať, že je to Maďarská republika a súčasní predstavitelia vlády Maďarskej republiky.
Bolo tu rovnako povedané, že niektorí poslanci si robia štatistiku, koľkokrát tu bude vyslovené slovo Orbán, parlament Maďarskej republiky, Maďarsko. Pravdepodobne veľakrát. Veľakrát, pretože prapríčina a dôvod, prečo dnes sa zaoberáme touto novelou, je práve Maďarsko, maďarský parlament a súčasná maďarská reprezentácia. A je to legitímne. A práve možno národnostná menšina maďarská, ktorá tu na Slovensku, si myslím, že má veľmi dobré podmienky na to, aby sa rozvíjala. Svedčí o tom jednoznačne aj štatistika, ktorú môžeme za desaťročia pozrieť po rôznych oblastiach, ktoré tu boli aj spomínané, aj vrátane vzdelávania, tento problém nemá.
Ale práve Maďarsko a Ústava Maďarskej republiky, ktorá bola prijatá, predstavitelia politickej reprezentácie Maďarska, Orbánovej administratívy ju vťahujú do tohto problému tak, ako aj iné národnosti maďarské žijúce v okolitých krajinách okolo Maďarska, tzv. veľkého Maďarska, ktoré sa vo vyjadreniach maďarských politikov veľakrát spomína.
Slovensko je susedom Maďarska a malo by preto veľmi citlivo pristupovať k tejto téme, ak sa prijímajú zákony, ktoré naznačujú exteritorialitu a zasahovanie do našich vnútorných záležitostí a možno aj zasahovanie do tejto harmónie, ktorá, si myslím, že medzi menšinami na Slovensku určite vládne aj väčšinovým národom slovenským tu v Slovenskej republike. Zatiaľ čo diplomacia na čele s pánom ministrom zahraničných vecí, pánom Dzurindom, takmer sa tvári, že sa nič nedeje, okolité krajiny, ale aj krajiny predovšetkým, by som povedal, tie najvýznamnejšie Európskej únie sa veľmi, veľmi kriticky vyjadrujú k prijatej ústave Maďarska.
Ak si zoberiete možno len zaujímavé vyjadrenia, ktoré publikovali v nemeckých médiách. Tie jasne hovoria o tom, že je tu znepokojenie nad tým, čo v súčasnosti maďarská ústava znamená ako hrozba pre Európsku úniu a jej stabilitu. A to práve súvisí aj s dnes prerokovaným návrhom novely slovenskej ústavy a to je zvýraznenie preventívne, ale aj de facto, aj de iure zvýraznenie toho, že na Slovensku a vôbec v rámci európskych a svetových princípov právnych kolektívne práva nemajú miesto. Nemajú miesto, pretože Európa sa po 2. svetovej vojne začala vyvíjať úplne ináč a pretože bola tu nejaká skúsenosť, ktorá negatívne poznačila civilizáciu v Európe.
Dovoľte mi, aby som predsa len ešte v krátkosti sa venoval jednému dokumentu. Ja na záver poviem odkiaľ ten dokument pochádza, kto ho spracoval. Maďarská ústava je naozaj niečo, čo je nevídané a v európskych rozmeroch okomentované ako archaické, čo dnes v modernej Európe nemá svoje miesto. O tom hovorí aj čl. D, ktorý znie, že Maďarsko, majúc na zreteli spolupatričnosť jednotného maďarského národa, nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc, napomáha zachovaniu a rozvoju ich komunít. Podporuje ich snahy smerujúce k zachovaniu ich maďarstva, uplatnenie ich individuálnych a kolektívnych práv, vytvorenie ich kolektívnych samospráv, ich prosperujúci život v rodnej zemi, ako aj podporuje ich vzájomnú spoluprácu a spoluprácu medzi nimi a Maďarskom. Doposiaľ v platnej Ústave Maďarskej republiky slovíčko "cíti zodpovednosť" v zmysle schválenej novej ústavy už sa zamieňa "nesie zodpovednosť" za osud Maďarov v zahraničí. Ustanovenie čl. D nekorešponduje s medzinárodným právom, podľa ktorého je za podporu a ochranu národnostnej menšiny zodpovedný štát, v ktorom táto menšina žije.
Poviem aj odkaz, na ktoré medzinárodné právo sa odvoláva. Po 2. svetovej vojne sa budoval právny režim vychádzajúci zo zásady, že ochrana ľudských práv a základných slobôd vrátane ľudských práv a základných slobôd príslušníkov národnostných menšín je zodpovednosťou štátu, ktorý má právomoc voči dotknutým osobám. Preto podľa medzinárodného práva majú štáty povinnosť zabezpečiť každému v rámci svojej právomoci výkon ľudských práv a slobôd vrátane menšinových práv. Táto povinnosť ochrany okrem iného uvedená v Helsinskom záverečnom akte, zásada č. 7 ods. 4, v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 čl. I a v súvislosti s národnostnými menšinami najmä v medzinárodnom pakte OSN o občianskych a politických právach z roku 1966 čl. 27, v deklarácii OSN o menšinách čl. I, v Kodanskom dokumente KBSE ods. 33, v Rámcovom dohovore na ochrane národnostných menšín, preto je ochrana menšinových práv v prvom rade zodpovednosťou štátu, v ktorom menšina žije. Súčasne je aj vecou legitímneho záujmu medzinárodného spoločenstva.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerne som prečítal túto vec, aby to odznelo, v koľkých dokumentoch sa jasne hovorí, ako by to malo byť, ale v takom zmysle, že je to rôznym spôsobom interpretované. Ale vychádza sa z toho, že kolektívne práva práve po 2. svetovej vojne poznajúc históriu nemajú miesto v Európe z tohto pohľadu, ako je to ponímané v ústave maďarskej.
Iné štáty môžu mať, teda budem pokračovať ďalej v tom dokumente, iné štáty môžu mať legitímny záujem na prosperite svojich príbuzenských menšín v zahraničí, to ich však podľa medzinárodného práva neoprávňuje na vykonávanie právomoci voči osobám žijúcim na území iného štátu. V tomto zmysle sú koncipované aj Bolzánske odporúčania vysokého komisára pre otázky národnostných menšín OBSE v národnostných menšinách v medzinárodných vzťahoch, s ktorými sa Slovenská republika plne stotožňuje. Pripomína aj to, že Benátska komisia v súčasnosti spracováva správu o preferenčnom zaobchádzaní s menšinami v príbuzenských štátoch. Článok D priamo podotýka, že osoby maďarskej národnosti žijúce v zahraničí, čiže priamo hovorí o týchto osobách, Maďarsko sa jasne hlási k idei jednotného maďarského národa tvoreného všetkými Maďarmi. Osoby maďarskej národnosti bez ohľadu na ich štátne občianstvo. Takto naformulovaný ústavnoprávny záväzok by mohol zakladať do budúcnosti zárodok pnutí medzi Maďarskom a susednými krajinami v závislosti od konkrétnych krokov Maďarska.
Ďalším problematickým momentom je presadzovanie koncepcie kolektívnych práv, ktorým sú menšiny, vrátane vytváranie kolektívnych samospráv. Menšinové práva sú integrálnou súčasťou ľudských práv a ľudské práva sú koncipované ako individuálne práva. Teda práva jednotlivca, nie kolektívu. Neexistujú medzinárodnoprávne normy, ktoré by stanovovali kolektívne práva. V tomto smere existuje široký medzinárodný konsenzus. Ochrana národnostných menšín je v medzinárodnom práve založená na princípe individuálneho charakteru ľudských práv, a preto medzinárodné dokumenty hovoria o právach osôb patriacich k národnostným menšinám a nie o kolektívnych právach menšín, tak ako sa hovorí v maďarskej ústave. Vnútroštátne si môže každá krajina stanoviť svoju právnu úpravu, a to aj tak, že menšiny žijúce na svojom území, im zavedie tzv. - možno ich nazvať - práva, ktoré súvisia s konkrétnou národnostnou menšinou. Nemôže však túto koncepciu prenášať na svoje príbuzenské menšiny žijúce v iných krajinách. A to sa týka práve Ústavy Maďarskej republiky pod jurisdikciou iných štátov, pretože ak môže dochádzať, lebo tento akt môže dochádzať a spôsobovať vytváranie napätia.
Vytváranie napätia, ktoré nespôsobuje Slovenská republika, ale ešte raz podotýkam, ako som spomenul, viackrát sa tu bude spomínať Maďarská republika a súčasná administratíva vlády predsedu pána Orbána. Nová maďarská právna úprava ide ešte ďalej a podporuje, dokonca, snahy aj o vytvorenie kolektívnych samospráv maďarských menšín žijúcich v zahraničí. Toto ustanovenie znamená, že Maďarská republika podporuje, podotýkam pri rigoróznom výklade, dokonca má povinnosť podporovať vytváranie autonómií v zahraničí na národnostnom princípe, či už na personálnej, alebo dokonca teritoriálnej báze. Schválené znenie je možné vyložiť ako prostriedok na zasahovanie do vnútorných záležitostí cudzích štátov. Problémom z hľadiska ústavy je aj štátne občianstvo, ktoré sa spomína v bode g). Základný zákon hovorí o tom, že rámec zakotvujúci nadobudnutie maďarského štátneho občianstva narodením z rodiča štátneho občana Maďarskej republiky, základný zákon explicitne nerieši otázku nadobudnutia štátneho občianstva na základe iných kritérií ani nezmieňuje o dvojakom občianstve. Možno však konštatovať, že nová ústava stavia na koncepcii získavania štátneho občianstva neštandardným spôsobom. To znamená, ktorá je v súčasnosti v Maďarskej republike platná a ďalej ju rozvíjajú.
To, že ju ďalej rozvíjajú, svedčí aj špeciálny výbor, ktorý sa zaoberá touto problematikou a pripravuje zákon, ktorý má jednoznačne určiť, že akým spôsobom bude riešené volebné právo, ktoré je jedno z dôležitých, by som povedal, limitujúcich faktorov aj toho, čo sa v článku D v Ústave Maďarskej republiky hovorí o kolektívnych právach. To, že volebné právo chcú zaviesť, je nesporné aj z vyjadrenia prezidenta Maďarskej republiky, ktoré evidentne je podľa môjho názoru relevantné, pretože tento prezident bol zvolený trojpätinovou väčšinou FIDESZ-u a ten jasne hovorí, že poslednou dôležitou záležitosťou je - a ja budem citovať, povedal vyslovene pre Rádió Kossuth v rozhovore pán prezident, že: "Rád by som videl, kedy naši zahraniční z vlastnej vôle o občianstvo žiadajúci maďarskí bratia a sestry dostanú volebné právo, keďže len ťažko si vieme predstaviť rozdielne občianstvo. Je len jedno a práva sa vzťahujú na všetkých." Čiže jasne sa vyjadruje, že volebné právo je východiskom z ústavy, ktoré jednoducho majú záujem prijať a všetko preto robia, aby to tak urobili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečítal som časť z dokumentu, ktorý bol spracovaný na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý sme aj mali možnosť prediskutovať v zahraničnom výbore, teda spoločne na stretnutí zahraničného výboru, a z toho je úplne jasné, že pracovníci na ministerstve zahraničných vecí vedia jednoznačne identifikovať, že je tu nejaký problém, na ktorý je potrebné reagovať, zatiaľ čo reprezentant, politický reprezentant na čele tohto rezortu sa tvári, že v podstate sa nič nedeje. Tvári sa, že áno, ak si aj prijmú nejaké právne predpisy v Maďarskej republike, my v Slovenskej republike to vidíme, že nás sa netýkajú alebo, presnejšie, ich nevidíme a tvárime sa, že neexistujú. Táto politika svedčí o tom, že nie je tu záujem adekvátne reagovať na to, čo sa stalo v súvislosti s prijatím ústavy a čo môže spôsobiť v našej národnostnej menšine maďarskej žijúcej na Slovensku a čo to všetko ešte ani nevieme predvídať, môže priniesť vôbec.
Pán minister tu bol raz v súvislosti s touto témou. Vystúpil a jediné, čo nám odkázal, je, že aby sme pochopili jednu morálnu hodnotu, ktorú zrejme sme ešte predtým nechápali dostatočne, že máme záujem budovať dobré susedské vzťahy. Ja som presvedčený, že tak ako všetci tu sedíme, nikto o tom nepochybuje. A to nie je len otázka možno medzisusedských vzťahov medzi štátmi, ale je to prirodzené aj tam, kde bývame, aby sme mali dobré vzťahy. Pretože ak sú neni dobré vzťahy, tak život nemá tú hodnotu, akú by sme chceli mať. Nemá ten pokoj, ktorý by sme chceli mať, a preto jeho vyjadrenie chápem ako opak len dôkazom toho, že nemá záujem razantne riešiť túto problematiku, adekvátne ako suseda, ktorého sa toto týka, ale, naopak, sa tvári vytvárať dojem, že máme nadštandardný vzťah s Maďarskou republikou, že sa v podstate nič nedeje a že nemali by sme prijímať žiadne opatrenia. Dôkazom toho je aj podľa môjho názoru jalové a nič nehovoriace vyhlásenie, ktoré ste tu, vážené panie poslankyne a páni poslanci z koalície, schválili. Pretože toto vyhlásenie, bohužiaľ, nie je dostatočne reagujúce na to, čo by sme mali v ňom povedať, a tým chcem povedať, bez akýchkoľvek tvrdých alebo iných slov, sme nedokázali ani len vláde Slovenskej republiky a príslušnému ministerstvu uložiť, aby konalo aktívne v tejto veci.
Odkazom je, že v súčasnosti maďarská administratíva sa ani nebude zaoberať návrhom našej medzištátnej zmluvy, ktorú sme, ktorú pán minister Dzurinda predložil. A dokonca odkaz bol v podobe pána ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky, že nerozumieme ústave a nerozumieme tomu, čo oni tam prijali. Preto sa domnievam, že tento krok, tak ako som avizoval pri svojom vystúpení vo vyhlásení, o ktorom sme diskutovali v spoločnej diskusii, vyhlásení poslancov za Slovenskú národnú stranu a vyhlásenia zahraničného výboru, ktoré schválila koaličná väčšina, väčšina v zahraničnom výbore, že je potrebné robiť už konkrétne kroky. A tento návrh, o ktorom dnes rokujeme, je práve konkrétnym krokom, aby sme jasne zadefinovali, ako sa pozeráme na túto problematiku, aby to nebolo implicitne, ale explicitne slovami právnymi povedané, že naozaj tu kolektívne práva v našej ústave nemajú žiadne opodstatnenie z toho ponímania, ako sú možno vnímané v Ústave Maďarskej republiky, ale že si ctíme všetko to, čo súvisí s dodržiavaním ľudských práv a všetkých dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A ja sa domnievam, že toto je naozaj konkrétny krok, ktorým môžeme vyslať signál a vôbec v ústave nič nezmeníme, iba zduplikujeme, pretože aj vo svojom príhovore pán spravodajca, pán Procházka, sa vyjadril, že v podstate to nie je niečo, čo by bolo v rozpore s ústavou, ale skôr sa mu zdá, že je to možno až nie také dôležité, aby to bolo takto explicitne povedané. My sa domnievame, že je z tohto dôvodu, ktorý som uviedol, prijatím maďarskej ústavy, dôležité, aby to bolo takto explicitne vyjadrené v ústave.
Vážená Národná rada, ja sa domnievam, že je to vážna vec a nie nadarmo venujeme tomu tak veľa času. Nie nadarmo sme venovali veľa času jazyku národnostných menšín. Niektorí môžete mať pohľad na to svojský, predovšetkým poslanci za MOST - HÍD, pretože ja si myslím, že je to otázka, ktorá je predovšetkým agendou politickou na to, aby mohli si držať svoje politické body. Každý má nejakú prioritu v politike, ale v konečnom dôsledku aj toto sú kroky, ktoré napomáhajú k napĺňaniu znenia maďarskej ústavy na území zvrchovanej Slovenskej republiky. Preto sme nie nadarmo venovali veľa času aj pri vyhlásení, ktoré sme sa snažili formulovať tak, aby bolo minimálne účinné, aj keď si myslím, že už tá doba bola premeškaná. Mali sme to využiť už počas schôdze, ktorú sme zvolali, mimoriadnu schôdzu, kde sme chceli prijať uznesenie ešte pred prijatím ústavy v maďarskom parlamente, čo by bol tiež veľmi silný signál a dnes takpovediac, sa snažíme chytať mačku za chvost a možno, že to už nie je tak účinné.
Ale my, teraz hovorím za opozičnú stranu SMER - sociálna demokracia, berúc do úvahy naozaj zodpovednosť za to, že sme predstaviteľmi najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, sme priam viazaní zodpovednosťou, aby sme národnoštátne záujmy obhajovali, a tým aj všetky národnostné menšiny, ktoré žijú u nás v Slovenskej republike.
Preto si myslím, že táto téma je, ešte raz podčiarkujem, veľmi dôležitá a chcel by som vás požiadať, aby ste pri svojom rozhodovaní zvážili veľmi dobre, či zahlasujete za túto novelu, alebo nie. Ja by som vás chcel požiadať, aby ste zahlasovali za túto novelu ústavy. Určite bude prospešná a hlavne vylepší naše postavenie, čo sa týka postavenia ústavy voči Ústave Maďarskej republiky, lebo ustanovenie o kolektívnych právach, môže byť nebezpečné do takej miery, akú si ani dnes nevieme predstaviť v moderných dejinách nielen Slovenskej republiky, ale vôbec Európskej únii ako takej.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
