Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb je pre obec jeden z naviac využívaných paragrafov z oblasti opatrení aktívnej politiky trhu práce. Tento § 52 nie je bez chýb, ale je v praxi využiteľný a zjavne pomáha pri údržbe poriadku v obciach a v mestách. Návrh zmeny tohto paragrafu je však podľa môjho názoru zmätočný.
V bode 1 uvádzate, navrhovatelia, že organizátorom menších obecných alebo verejnoprospešných služieb je obec alebo samosprávny kraj. Zaujímalo by ma, ako si predstavujete praktickú realizáciu organizovania aktivačných prác samosprávnym krajom. V súčasnosti platí, že úrad práce posiela informáciu obciam o občanoch, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a sú dlhodobo nezamestnaní. Rozširujete túto povinnosť posielať túto informáciu aj na samosprávny kraj, nehovoriac o Slovenskej správe ciest, Slovenskom vodohospodárskom podniku. To je predsa úplne scestné. Ako si to predstavujete s informáciou pre príspevkové organizácie? To, že je niekto poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nie je nič príjemné. A nie je ani dôvod, aby túto informáciu dostalo pol okresu. Na základe zoznamu, ktorý obec obdrží, vyberie si obec ľudí na aktivačné práce a požiada úrad práce a sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie finančného príspevku na aktivačnú činnosť a následne úrad práce uzatvorí s obcou zmluvu a dohodu. Ako sa však bude postupovať, ak o toho istého človeka bude mať záujem aj obec, aj samosprávny kraj, alebo tie niektoré organizácie, ktoré som tu spomínal? Ten istý problém vzniká aj v písmenách b), c), e), f).
Verím, že úmysel navrhovateľa nebol zlý, ale treba si uvedomiť, že keď navrhujete zmenu zákona, tak treba to konzultovať s ľuďmi, ktorí túto činnosť organizujú a majú s ňou skúsenosti. Ak si myslíte, že treba zmeniť § 52, tak sa treba zamyslieť nad obmedzením, že aktivačnú činnosť môže vykonávať uchádzač o zamestnanie maximálne ďalších 6 mesiacov. Vy navrhujete to predĺženie na 12 mesiacov, čo je dobré, musím pochváliť, ale ja sa pýtam, či je vôbec toto časové obmedzenie namieste. Treba sa nad tým zamyslieť.
Treba si ale uvedomiť aj negatíva tohto zákona ako napr. to, že nedôsledne sa kontroluje, či aktivačná činnosť je vôbec vykonávaná v reáli alebo sa vykazuje len formálne na papieri. Treba si uvedomiť, že 85 % je preplácaných z eurofondov a 15 % je zo štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu nie je pravdou, že ak by prešiel návrh zákona v tomto znení, nemal by dopad na štátny rozpočet. Určite by ho mal a má ho.
Ďalším negatívom je aj to, že pracovníci zaradení na aktivačné práce podľa § 52 si často vôbec nehľadajú prácu. Oni to berú tak, že pracujú. Je to hlavne skupina občanov, ktorí sú už spomínaní, so základným vzdelaním. A pritom, ako vieme, tieto odpracované hodiny sa im do odpracovaných rokov vôbec nepočítajú a ani sa počítať nemôžu.
Chápem váš zámer, ale spôsob, akým to chcete riešiť, nie je správny. Skôr by som sa prikláňal riešiť to v § 52a. Som starostom obce a s aktivačnými prácami mám bohaté skúsenosti a naozaj pomáhame v obci ľuďom, ktorí chcú pracovať a pracujú. A oni zase pomáhajú obci. Netreba však robiť úpravu zákona za každú cenu. Treba to dobre zvážiť.
Vážení predkladatelia tohto zákona, kolegyne, kolegovia, z tohto miesta vás chcem požiadať o to, aby ste sa zamysleli nad pripomienkami, ktoré som poukázal vo svojom príspevku.
Ešte chcem dodať, aby to všetko fungovalo, na tieto aktivačné práce treba strašne veľa a veľa úsilia. A to záleží na samotnej obci alebo meste, ako k týmto aktivačným prácam pristupujú. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. (Ruch v sále.) Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vidím, že sa tu koalícia dobre baví.
Ja skutočne takú plytkú rozpravu na pôde Národnej rady som ozaj ešte nepočul. A toľko urážok a ešte aj odmena potleskom od kolegov poslancov, ja si myslím, že skutočne ideme do pivníc a to nie je hodná rozprava Národnej rady.
Pán kolega Matovič, ja som si myslel, že si postupne uvedomuješ, že skutočne Národná rada je to, kde by sme sa mali slušne správať, ale postupne do suterénu ideme hlbšie a hlbšie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Veľmi výstižne vystúpil pán kolega Matejička. Niekedy sa hovorilo, že koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom, ale existuje porekadlo aj: Keď chceš s vlkmi žiť, musíš s nimi vyť. Žijeme na území Slovenska, tak konečne uznajte, že štátny jazyk je slovenčina. A novelou tohto zákona chcete rozdeľovať ľudí. Nestačí, že skúšate trpezlivosť ľudí so zhoršením ekonomických podmienok, ale začínate vyvolávať aj etnický konflikt.
Veď v súčasnosti vôbec nie je problémom ľudí jazykový zákon. Choďte medzi ľudí a zistíte, že zmena jazykového zákona je to posledné, čo ľudia potrebujú riešiť. Čo chce vlastne predkladateľ tohto zákona riešiť? Bolo tu už povedané dosť veľa argumentov pre to, aby sme zmenu zákona o štátnom jazyku nepodporili. Ale musím zdôrazniť a nedá mi to nepovedať, že tí, ktorí žijú na Slovensku a majú štátnu príslušnosť slovenskú, sú už morálne povinní ovládať štátny jazyk. A ak ho neovládajú, tak je to ich hanba.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tiež ma zaujala jedna pasáž, kde sa hovorilo o oddlžení týchto štátnych nemocníc, kde by to vlastne mal zaplatiť, tak ako už po niekoľkokrát, znova štát a potom by sa išlo transformovať na akciové spoločnosti, tí by išli s čistým štítom. Asi treba vymyslieť nejaký iný systém, lebo tam je možnosť, aby aj tie akciovky, by sa mohli nejakým spôsobom spolu podieľať. Ja neviem, ja len takým sedliackym rozumom rozmýšľam a myslím si, aby to riešenie malo nejakú stabilitu a nejakú budúcnosť, takže myslím si, že aj tie akciovky by mali byť nejakým oddlžovacím procesom. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len dúfam, že sa nedočkám toho, nebol som posledné 4 roky poslancom Národnej rady, aby takéto pripomienky, ako pán kolega teraz Matovič hovorí, sme nepočúvali z druhej strany, že to isté, to, čo bolo kedysi a kritizované, a bolo to v medziach zákona, robila aj tá istá vládna garnitúra, ktorá je teraz. A dúfam, že bude aj strana, ktorú reprezentuje pán Matovič, všetko pre to robiť, aby to tak nebolo, aspoň teda dúfam. A dúfať treba. Ale myslím si, že kritický, pán Matovič, ste len na jednu garnitúru a viac urážate stranu SMER, ako keď niektoré tendre neboli organizované stranou SMER, ale bol to koaličný partner. A ja som si všimol niekoľkokrát, že jediné, čo je z vašej strany, je útočenie do bývalého premiéra pána Roberta Fica, ako keby ten bol za všetko zodpovedný a ako by ten všade mal byť a ako by mal všetko vidieť, ako sa malo. A to som si ozaj skutočne všimol. A to je, si myslím, veľmi zdatný politik, ktorý si dáva pozor, aby on tú špinu nemal sám na sebe. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, chcem povedať pár viet k tvorbe štátneho rozpočtu z pohľadu samosprávy.
Je veľmi smutné, že v čase hospodárskej krízy štát postupuje ťarchu aj na úkor obcí a miest. V roku 2002 a 2003 prebehla decentralizácia zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky delimitáciou, boli im dané do správy obcí a miest základné školy, materské školy, ktoré boli v dezolátnom stave, bez revíznych správ, so zatekajúcimi strechami a nevysporiadanými pozemkami, nespočetným množstvom kompetencií, bez finančného krytia. Stavebné úrady a sociálne zabezpečenie obyvateľstva, toto všetko musela samospráva uniesť na svojich bedrách. Teraz, v čase svetovej hospodárskej krízy, a finančnej, obciam a mestám zákonom prikazujeme platiť daň z príjmu za prenájom a predaj obecného majetku. Toto je do neba volajúca krivda. Zvyšuje sa DPH a ceny služieb. Zvyšujú sa nároky na obce sociálnymi zákonmi. Zvyšujú sa ceny energií. Meškajú podielové dane a aj tie sú krátené. Obce a mestá zabezpečujú chod s vyplazeným jazykom. A tu im ešte štát stúpa na krk. Vážení, čo je to štát? Štát, to sú obce a to sú mestá a obyvatelia v týchto mestách a obciach. Nezabúdajme na to.
Musím spomenúť eurofondy. Tu sa dejú ohromné krivdy. Stále sa rozpráva o nečerpaní fondov. Ale je veľa takých miest a obcí, ktoré vynaložia nemalé finančné zdroje na projektovú dokumentáciu kvôli stavebnému povoleniu a na projekty, ktoré sú potrebné na spracovanie eurofondov. Keď už máte toto všetko za sebou, zaplatíte agentúre, zaplatíte projektovú dokumentáciu a projekt je podaný a príde vám vyrozumenie od komisie alebo z ministerstva, že tento europrojekt je vyradený kvôli niekoľkým vetám, niektorému dokumentu alebo podobne. To skutočne ubližuje všetkým nám. Je potrebné, aby sa pomáhalo týmto obciam a mestám, aby mohli čerpať eurofondy. Mne to pripadá niekedy, a teraz za poslednú dobu, ako keby tu bolo politické prenasledovanie. Mám to odskúšané. Namiesto toho, aby sa obciam a mestám pomohlo, hádžu sa im prekážky pod nohy. Robíme to v čase, keď je hospodárska kríza. A namiesto toho, aby sme pomohli, páchame krivdy sami sebe. My si musíme uvedomiť, že teraz sa brzdí rozvoj, ktorý môžeme využiť pre zveľaďovanie životného prostredia, pre rekonštrukciu ciest, škôl, administratívne bariéry, prečerpanie prostriedkov z eurofondov, ktoré sú, a niekedy až nad rámec Európskej únie. A to vláda vyhlasovala, že bude odstraňovať byrokraciu. Ale pritom historicky poškodzujeme sami seba, lebo v týchto obciach žijú všetci obyvatelia, nielen so straníckymi tričkami, a starostovia a primátori sa menia každé 4 roky, ak nedostanú dôveru.
Ešte musím pár slov povedať k parlamentnému rokovaniu. Za toľko osobných urážok, invektív, slovného zasahovania do súkromia, ako som si vypočul za posledné 4 mesiace tu v Národnej rade, no poviem vám, niekedy sa hanbím, lebo na dedine asi by ste si zaslúžene niektorí rozmysleli, či sa budete takýmto spôsobom vyjadrovať, lebo tam si ľudia, musím povedať, viac vážia kolegu ako tu v Národnej rade. Keď terajšia koalícia obviňuje terajšiu opozíciu z rozkrádačiek, ktoré boli v minulosti, opozícia, samozrejme, pripomenie, v minulosti ako prebiehala privatizácia. A toto všetko vieme, že ak máme nejaké podozrenie, nemusíte to tu vykrikovať, sú orgány, ktoré tieto veci riešia. A občania nie sú zvedaví na takéto pripomienky, argumentácie a vyhrážky a samé rozkrádačky a nič iné. A niekedy aj osemkrát ten istý človek to povie za jeden deň. Skutočne sa musím sa hanbiť za to, keď prídem niekedy na víkend domov, o čom sa so mnou moji spoluobčania rozprávajú, skutočne to vyznieva medzi obyvateľmi veľmi kriticky. Dokedy, si myslíte, občania takéto trápne divadlo budú akceptovať? Sami si podpílievame konár, ale asi až dovtedy, kým nespadne celý strom, ale to už potom bude neskoro. Voliči občania vami, nami ohrdnú a nepôjdu radšej voliť.
A ešte jednou vetou sa vrátim k rozpočtu. Vystúpenia, ktoré zazneli predo mnou, od kolegu Petráka zaznel celý rad argumentov, dokumentujú, že tento rozpočet aj pre samosprávu nie je cestou do budúcnosti. Preto tento rozpočet nepodporím. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda Kollár, na podporu zdanenia bankových subjektov dávam ešte jeden argument. Bankové inštitúcie dostali do vienka peniaze miliónov bežných klientov, ktorí ich majú pripravené na budúcnosť. Bankové subjekty používajú tieto voľné peniaze prioritne na krytie bankových úverov. Rozdiel medzi úrokovými sadzbami vkladových produktov oproti úverovým produktom je však čoraz vyšší, čo spôsobuje nárast ziskovosti bankových subjektov. Zároveň cítiť neustály tlak bankových subjektov viazať peniaze bežných klientov na čo najdlhšie obdobie. Bankové subjekty sú riadené materskými bankami zo zahraničia, ktoré v pravidelných intervaloch odčerpávajú zisk mimo územia Slovenskej republiky. Preto je významné zamyslieť sa nad možnosťou aj ďalšieho zdaňovania bankových subjektov.
Jednou z oblastí sa ponúka zdanenie úrokových výnosov bankovej inštitúcie, ktoré pochádzajú z úverových produktov s podporou štátu pre mladých. Klienti sa rozhodnú vo vyššej miere využiť hypotekárne alebo spotrebné úvery, ak sú štátnou bonifikáciou úrokovej sadzby. Pre štátny rozpočet to predstavuje nemalé výdaje, avšak pre banku je to zdroj nemalých ziskov do budúcnosti po skončení bonifikácie. Klient dostáva štandardnú sadzbu úroku, ktorú následne spláca až do uplynutia úverového vzťahu s bankou. Ďakujem za pozornosť.