Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi hneď úvodom jednu poznámku. Maďarskou kartou, a položím aj otázku, maďarskou kartou hral štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecko? Maďarskou kartou hrala Rada pre ľudské práva pri Organizácii spojených národov? Maďarskou kartou hrali predsedovia frakcií Ľudovej strany a socialistov v Európskom parlamente? To len na dôvažok, že my argumentujeme presne. My sa tu nikomu ničím nevyhrážame, my len konštatujeme daný stav. A dovoľte mi preto hneď na začiatok jedno neveľké, krátke pripomenutie. Nostalgia, ktorá vznikla najmä po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, ďalej po roku 1896, teda mileniarnych oslavách, po roku 1918-1920, 1938-1945, 1968. I v súčasnosti nepomôže, veru, nepomôže strednej Európe súčasný maďarský šovinizmus. Lebo dejiny sú dejinami tak aj víťazov, ako aj porazených. A Maďari prehrali dve svetové vojny v 20. storočí. Dôsledkom svojho antisemitizmu, šovinizmu, revizionizmu a iredenty sa tak boľavo zapísali do dejín strednej Európy, tak ako so svojim spojenectvom s rozpadajúcou sa chorou rakúskou monarchiou, nemeckým nacizmom a talianskym fašizmom, až do samotného konca nedokázali povstať proti nacizmu a fašizmu, lebo im priniesol Veľké Maďarsko spred Trianonu. Demokratický a slobodný svet to odmietol. Na to netreba zabudnúť a pripomínať si to aj ako poučenie v 21. storočí, najmä v spojitosti s nástupom autoritatívneho režimu Viktora Orbana, z ktorého je len skok ku totalite. Jediné, čo je pred nami, je spolupráca oboch strán, slovenskej i maďarskej bez šírenia nenávistí vyplývajúcej z tendenčne nastavených dejín a politiky Maďarov, ale aj našich niektorých individuálnych, zbytočných, neadekvátnych reakcií, ktoré by iste nemuseli byť, keby sme sa nehanbili za svoje dejiny a poznali sme dôkladnejšie našu históriu, ktorú nám často musia odhaľovať a pripomínať európski historici, ako o tom svedčí výstava Rimania a barbari - zrodenie nového sveta a jedinečný katalóg s odbornými textami autorít európskej vedy, ktorých som mal možnosť ukázať dvom podpredsedom Národnej rady a mám ho k dispozícii aj tu.
Vážení prítomní, a teraz sa dostávam k samotnému základnému zákonu - ústave Maďarska, ako aj k návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky. Lebo k nemu budem podstatne hovoriť. Začnem nadčasovou myšlienkou, ktorú nevyslovil nikto iný ako Albert Camus na medzinárodnom kongrese spisovateľov na obranu kultúry a mieru v Paríži v roku 1935: "Nijaký človek nemá dosť cností, aby sa mu mohla zveriť absolútna moc." To práve dnes patrí adresne Budapešti a Viktorovi Orbanovi. A nezabúdajme ani na vyhlásenia a žiadosti z tridsiatych rokov minulého storočia predstavované predsedom Sudetdeutsche Partai Konradom Henleinom zhodné s volaním súvekej zjednotenej Maďarskej národnej strany, s predsedom Andorom Jarošom a výkonným predsedom Jánosom Esterházym, ktoré vznikli pod tlakom Berlína a Budapešti. V mnohom sú dnešku podobné. S požiadavkami i volaniami, či konkrétnymi krokmi politických strán z Maďarska, najmä Fideszu a Jobbiku, ale aj zo Slovenska, SMK a MOST-u-HÍD. Zopakujem niektoré z nich z tridsiatych rokov 20. storočia. Pamätajte a pamätajme, ako nad nimi mávala časť československej a európskej demokratickej a politickej scény rukou a kam napokon viedli! Pýtam sa teraz, je to zhoda čisto náhodná? Po prvé - nastolenie úplnej rovnoprávnosti sudetonemeckej národnostnej menšiny s českým národom; po druhé - uznanie sudetonemeckej nemeckej národnostnej menšiny ako právnej osoby za účelom zachovania tohto rovnoprávneho postavenia v štáte; po tretie - stanovenie a uznanie sudetonemeckého územného osídlenia; po štvrté - vytvorenie sudetonemeckej samosprávy na územiach osídlených sudetskými Nemcami vo všetkých oblastiach verejného života, ktoré sa týkajú záujmov a záležitostí sudetonemeckej národnostnej skupiny; po piate - ustanovenie zákonných a ochranných opatrení pre tých sudetských Nemcov, ktorí žijú mimo územia súvisle osídlených sudetskými Nemcami; po šieste - odstránenie krívd spáchaných na sudetských Nemcoch od roku 1918 a náhradu škôd, ktoré týmito krivdami vznikli.; po siedme - uznanie a realizácia zásady, podľa ktorej v nemeckých oblastiach mali pracovať nemeckí verejní zamestnanci; po ôsme. - plná sloboda priznania sa k nemeckej národnosti a k nemeckému svetového názoru. Dnes je pre niektorých našich spoluobčanov často výzvou z Budapešti, aby sa priznali, alebo priznali k maďarskému svetovému názoru. A k tomu znejú vyjadrenia Adolfa Hitlera, ktorý stupňoval svoje útoky proti Československu aj výrokmi tohto typu: "Nestrpím, aby desať miliónov Nemcov trpelo!" Nepripomína vám to vyjadrenia dvoch predsedov maďarských vlád - Jozsefa Antala a Viktora Orbana? Aj vtedy, demokraticky nepoučiteľné zahraničie, najmä anglo-francúzske vydalo výzvu, aby československá vláda prijala Henleinove požiadavky, pretože inak ani jeden z týchto štátov neposkytne Československu žiadne záruky pomoci. Pod týmto tlakom vypracovala vtedajšia československá vláda pod vedením Milana Hodžu, ktorý to potom oľutoval v emigrácii, keď bol v Spojených štátoch amerických, tzv. národnostný štatút so značnými ústupkami požiadavkám rozširujúcim práva menšín. A lámanie kolom pokračovalo ďalej. Lebo štatút táto sudetonemecká partai, čiže strana neuznala a prerušila rokovania. A podobne sa to odohrávalo aj na Slovensku s maďarskou národnostnou menšinou a jej reprezentantmi. A z Československej republiky sa ozývali ďalšie výzvy. Napríklad: "Hein ins Reich! Domov, do Ríše!" A stále viac prenikali k nám myšlienky z nacistického Nemecka, s ktorým paktovalo aj Horthyovské Maďarsko. Jeden národ, jedna strana, jeden vodca. Nepripomína vám to v dnešnej situácii vyhlásenia a kroky vrátane novej ústavy v sofistikovanej, podotýkam, podobe maďarských vládnych a parlamentných predstaviteľov? A my dnes pripravíme také bezfarebné a bezvýznamné vyhlásenie. Nielen preto, že kroky maďarských predstaviteľov parlamentu a prezidenta majú exteritoriálny účinok, či budú mať ďalšie, ešte väčšie exteritoriálne účinky, že obhajujú kolektívne, neeurópske práva menšín. Ale predovšetkým preto, že toto všetko bude mať ďalšie pokračovanie. A ja to znovu opakujem, nechcem, aby sa opakovali roky po rokoch 1936-1938 nasmerované aj proti slovenskej suverenite a predovšetkým nasmerované proti európskej demokracii. Spamätajme sa, prosím, a konajme suverénne a odvážne! Veď poznajúc dejiny, ktoré sa mnohokrát v podobenstvách zopakovali, nás k takýmto suverénnym krokom priam vyzývajú. Nebojme sa a prestaňme už opäť hlivieť! Nezabúdajme na to, čo povedal v rozhovore pre Hospodárske noviny podpredseda maďarskej vlády a strany Fidesz, Tibor Navracsics, že, a teraz ho citujem: "Nová ústava volebné právo maďarským menšinám ešte neponúkne. Diskusia o tejto otázke však pokračuje. Budeme mať osobitný volebný zákon, ktorý to zaručí." Odmietam počúvať a čítať o tom, že sme úbohí Slováci, tak, ako to expressis verbis vyjadril o Slovákoch práve tento podpredseda maďarskej vlády. Alebo, že máme provinčné myslenie, opakujem len vyjadrenia Pála Csákyho a Bélu Bugára. Rub a líce jednej mince, len v inom obale zabalené, a cieľ je stále rovnaký. Niekto nás spoza hraníc presviedča o modernej ústave. Dokonca aj u nás sa objavujú také hlasy. Niekto mám stále vtĺka idey, že teraz má Maďarsko veľmi dobré vzťahy s menšinami, a citujem, teraz pána Navracsicsa: "Keďže poznáte históriu, dobre viete, že v roku 1920 sa maďarskej menšiny nikto nespýtal, či chce žiť v Československu alebo v Rumunsku. Veľká časť maďarského národa zostala za hranicami a to je politický problém. Po Parížskych dohodách nemala dokonca ani všetky ľudské práva, čo bol tiež veľký problém. Teraz sú v vzťahy s menšinami už dobre nastavené." Toľko citát.
Tak, ako tvrdí spomínaný podpredseda maďarskej vlády a podpredseda Fideszu Tibor Navracsics, a pripomínam: A kto sa pýtal milióna Slovákov, ktorí boli na druhej strane hranice a ocitli sa v povojnovom, či medzivojnovom Maďarsku a následne boli, až na malé a súčasné skanzenové výnimky, asimilovaní? To sa maďarskej menšine v Československu a v súčasnosti na Slovensku nikdy nestalo! Súčasné politické harašenie na juh od Dunaja svedčí stále viac a viac o silnejúcom nacionalizovaní maďarskej politiky so silnými antidemokratickými skutkami. Ciele šovinistickej politiky sú jasné, cezhranične namierené k svojim susedom. To, čo sa dnes deje v Maďarsku, sa však týka nielen Slovenska, ale celej Európy a, opakujem, pripomína tridsiate roky minulého storočia. Svedčia o skutočných cieľoch veľkomaďarskej politiky v strednej Európe.
Predseda maďarského parlamentu László Kövér vyhlásil, že je to dnes veľká historická chvíľa pre prisahajúcich, ako aj pre dejiny celého Maďarska. Toto už nie je európska, ale protieurópska politika. Len o Maďarsku a Maďaroch a nikom inom. A opäť pripomínam slová predsedu vlády Viktora Orbána o tom, že v roku 1848 sa Maďari vzopreli Viedni a dnes Bruselu, že im Brusel nebude diktovať. A práve toto zaznieva počas polročného predsedníctva Budapešti v Európskej únii. Nebudú sa pýtať ani Viedne, ani Bratislavy, ani Bruselu. A my tu "tancujeme" slovenské rekviem a stávame sa štatistami maďarských krokov doma i za hranicami. Ja viem, že v európskej diplomacii sa čaká na skončenie maďarského predsedníctva. Ja viem, že odíde aj minister zahraničných vecí Maďarskej republiky po skončení maďarského predsedníctva. Čaká sa na ďalšie a ďalšie kroky, vtedy možnože zaznejú, pretože dnes už aj prezident Obama, ktorý išiel do Poľska, nešiel počas predsedníctva do Maďarska, jasne deklaroval to, že v Maďarsku sa dejú veci, s ktorými nemôžu súhlasiť ani Spojené štáty americké.
Možno aj preto, že aj naša v súčasnosti pravicová vláda rozširuje právomoci ministrov a likviduje autonómiu justície, čo sa týka teda ústavy a čo sa týka krokov u nás na Slovensku prostredníctvom zákonov. Možno aj preto, že sa zhodne s obmedzením petičného práva, ktoré sa tam objavuje. Tak, ako sa napr. k petícii zdravotných sestier postavil nehorázne predseda parlamentu na Slovensku. Neskutočná je aj súčasná vládna politika, predovšetkým zahraničná, ktorá ako keby všetko nechápala. Prijatá maďarská ústava má sa stať súčasťou novej doby a tí, čo poznáme maďarskú históriu, vieme, o akú dobu ide. Dobu návratu do vysnívaného času v druhej polovici 19. storočia a začiatku 20. storočia, ako aj rokov 1938 až 1945. Naučme sa čítať aj medzi riadkami. Veď nová ústava už nebude základným zákonom Maďarskej republiky, ale Maďarska a Maďarov. A na to zabúdame. Zabúda sa aj na to. A zabúda sa aj na politiku, preventívnu politiku. Preventívnu politiku, zahraničnú preventívnu politiku. Na politiku zadržiavania, môžem ju aj takto nazvať, lebo taká politika sa v minulosti robila voči expanzii niektorých komunistických ideí. A teda politiku zadržiavania autoritatívnej rozpínavosti a nebezpečia totality. Tak by som to nazval. My len oneskorene a bezzubo reagujeme.
Takými skutkami a ďalšími cieľmi sa prejavuje politika jedného z podpredsedov strany európskych ľudovcov, jedného z podpredsedov strany európskych ľudovcov, Viktora Orbána, ktorú výstižne opísal bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Štefan Markuš v jednej všetko hovoriacej vete: "Tragédiou človeka sa stáva to, ak chce napodobniť Boha." A pre mňa je nadovšetko nepochopiteľné, že takýmto neeurópskym excesom vo vnútri strednej Európy a hroziacim exteritoriálnym účinkom ako aj budúcim aktivitám sa nevieme jasne a zodpovedne za štát, ktorý reprezentujeme, vyjadriť. Nevyjadrí sa, či mlčí vláda Ivety Radičovej, nielen jej predsedníčka, ale aj minister zahraničných vecí, jasným nekompromisným slovom. Sme uznávaná suverénna Slovenská republika v Európskej únií a nemáme sa prečo báť jasne povedať svoje slovo vo vzťahu k politike, ktorá sa dnes deje v Maďarskej republike. Radšej budú obaja zatĺkať a so sklonenou hlavou nezodpovedne čakajú, s čím novým príde vláda Viktora Orbána. A čo im náhodou pri návšteve oznámi minister zahraničných vecí János Mártonyi. A k takémuto mysleniu sa pripája aj toto navrhované, nazvem to sterilné vyhlásenie Národnej rady predložené zahraničným výborom vypracované na ministerstve zahraničných vecí pánom Ježovicom, štátnym tajomníkom. Nová ústava s prívlastkami - veľkonočná ústava jednej strany, či dokonca uhorská ústava - však vyvoláva oveľa väčšie rozhorčenie medzinárodného demokratického spoločenstva. Podobne aj zákon o národnej súdržnosti. Kým to, čo nás netrápi, druhým to už zaváňa prežitou bolestnou minulosťou. V mnohých štátoch Európskej únie sa spoločnosť aj politická reprezentácia pýta: Bude Maďarsko prvým autoritatívnym štátom únie? Aj také otázky zaznievajú, dokonca zo susedného Poľska. A opakujem, žasnem, že sa to deje za maďarského predsedníctva v Európskej únií. Na mlčanie, ani z našej strany, nie je žiaden dôvod, ani na Slovensku, cez všetky snahy mať dobré vzťahy s autoritatívnym režimom Budapešti. Z histórie dobre vieme, ako sa to nevyplatilo medzivojnovej Československej republike, celej Európe a svetu. Ustupovať a mlčať, možno, že kňučať, to nie je kritériom dobrej diplomacie suverénneho štátu v Európskej únií. Ústava vytvára predpoklady uplatňovania kolektívnych práv menšín a možnosti formovania kolektívnych autonómnych samospráv ponad hranice susedných štátov, čo je návrat do minulosti, a už to bolo povedané aj mojimi predrečníkmi, autoritatívneho a fašistického horthyovského režimu. Sme nemými svedkami cesty štátostrany Fideszu od demokratického k autoritatívnemu systému moci, od demokratickej republiky k autoritatívnemu režimu. Politický národ definuje maďarská ústava tak, aby domáce národnostné menšiny vedeli, že ich už jasne asimilačne považuje za súčasť maďarského národa. Na druhej strane, keď ide o národnostné menšiny Maďarov v okolitých suverénnych štátoch, tak je, citujem, "Maďarsko vedené ideou jednotného maďarského národa" a nesie "zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska". Je to vyslovene nevyvážený postoj s jedinečným a čitateľným cieľom - revíziou Trianonu, opakujem, revíziou Trianonu.
Zmena volebného zákona, korešpondujúca s novou ústavou a prepojená na dvojaké maďarské občianstvo bez trvalého pobytu, musí byť pre Slovenskú republiku jasne neprijateľná, ale konkrétne, nekompromisne to treba konštatovať, jasne to povedať a urobiť už teraz ďalšie opatrenia na Slovensku, aby sa maďarská strana, maďarská strana si uvedomila, že takéto kroky maďarskej vlády na Slovensku nikde nepochodia. Kým Rumunsko pred vstupom do Schengenu a Srbsko v existujúcom asociovanom procese s Európskou úniou logicky nereagujú, Slovensko ako plnoprávny člen Európskej únie musí na tieto ciele rázne, opakujem, veľmi rázne a zodpovedne k budúcnosti demokracie v strednej Európe reagovať.
Viete si, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predstaviť, že by to bolo naopak? Ja vám to poviem, ako keby to malo byť naopak, kolegyne a kolegovia. Predstavte si novú Ústavu Slovenskej republiky, ktorá by bola negatívne nastavená k národnostným menšinám a etnickým skupinám, ohrozovala by a likvidovala by hodnoty demokracie. Nuž, poriadne by sme pocítili, a predovšetkým aj maďarské aktivity od Washingtonu cez Brusel, Štrasburg, Viedeň až po Budapešť! Otvorene povedané, opakujem, nemali by sme hlivieť, ale jasne konať! Nie takýmto návrhom uznesenia, vyhlásenia, aké je predložené zahraničným výborom. Skôr sa prikláňam k tomu vyhláseniu, ktoré vypracovali poslanci za Slovenskú národnú stranu.
Opäť opakujem, konajme hrdo a nebojácne! Jasne, adresne, nie navrhovaným obojakým, nič neriešiacim zahraničným výborom predloženým vyhlásením, ktoré len potvrdzuje, berie na vedomie, vyjadruje, poskytuje, ubezpečuje a aby sa nepovedalo, kostrbato aj odmieta exteritorialitu. Za takéto nič hovoriace vyhlásenie, pripomínajúce politiku kompromisov Československej republiky z rokov 1938, ale aj za bývalého komunistického režimu z roku 1968, nemôžem zahlasovať.
A na samotný záver, od uspatej vlády Ivety Radičovej očakávam jasnú odpoveď. Pani predsedníčka vlády, nebojte sa Bélu Bugára, ako aj hoc novelou konkrétnou, ktorú by sme mali pripraviť, a vedel by som si nájsť zhodu našej ústavy, ktorá by presnejšie zadefinovala územnú celistvosť Slovenskej republiky, o čom sa tu tiež už hovorilo. A urobme to skôr a nečakajme. Dokážme a dokážte, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že ste, že sme hrdý národ a že si vieme obhajovať naše národnoštátne záujmy, demokratické hodnoty v Európe a Slovenskú republiku. Pýtate sa, prečo? Preto, na samotný záver, aby sa hranice nestali volebným korzom, hovorím o hraniciach slovensko-maďarských, a násilným, ďalším vyvolávaním národnostných vášní na jednej, aj druhej strane Dunaja a pokračujúcou nestabilitou v strednej Európe a celého nášho starého kontinentu. Verím, že sa na tomto zhodneme a nebojácne sa proti takýmto aktivitám postavíme.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
