Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem len fakticky poznamenať, že naozaj všetci rečníci potvrdzujú presne to, čo sa hovorí aj v predkladacej správe. Osem rokov máme zákony, ktoré sa snažia regulovať tento vzťah, a osem rokov žiaden z týchto zákonov nefungoval.
Pán Záhumenský tiež priznal vo vystúpení na výbore aj v rozprave, že tento zákon, ktorý rušíme, mal jeden jediný účinok. Zrušil síce zadné marže a stransparentnil trošku cenotvorbu, ale na druhej strane viedol k zníženiu cien, a teda k nižším tržbám pre prvovýrobcov. Ak je to, čo chcel dosiahnuť, fajn. Ja len fakticky chcem doplniť, od roku 2008, ako platili predchádzajúci zákon a tento zákon, absolútne neboli využité. Celkovo bolo podaných presne osem podnetov na porušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a všetkých týchto osem podnetov podali hypermarkety, resp. obchodné reťazce samotné. Ani jeden z podnetov nepodali potravinári alebo dodávatelia, všetko bolo využívané len na konkurenčný boj medzi obchodnými reťazcami samotnými. Takto fungoval tento zákon.
Ďakujem.

Teraz už v poriadku, dúfam.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, to, čo ste uviedli, sú síce veľmi citovo založené tvrdenia, avšak fakty sú úplne iné. Faktom je, že jedna z dvoch potravinárskych asociácií podporuje zrušenie zákona. Faktom je, že zakazovať cenové zľavy a cenové akcie, ktoré sú obľúbené spotrebiteľmi, je úplný nezmysel. Faktom je, že mať drahšie potraviny na Slovensku, zrejme nie je cieľom strany SMER – SD a ak áno, tak by ste sa k tomu mali priznať. Faktom je, že ubíjať a zabíjať slovenských výrobcov potravín, čo bol jeden z účinkov tohto zákona, zrejme nie je cieľom a zámerom strany SMER – SD a ak áno, mali by ste sa k tomu verejne priznať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na roky 2010 až 2014 v časti 2.2 Podnikateľské prostredie, malé a stredné podnikanie sa zaviazala, že vykoná inventúru existujúcich právnych predpisov s cieľom znížiť administratívne a regulačné zaťaženie podnikania o viac než jednu štvrtinu. Rovnako sa vláda zaviazala zrušiť tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie a ovplyvňovať výsledok dobrovoľných dohôd, akým je zákon o obchodných reťazcoch, konkrétne zákon č. 140/2010 Z. z. zo 4. marca 2010 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny. A zaviazala sa snažiť sa o stabilizáciu právneho prostredia pre podnikanie.
Ak mám vyhodnotiť doterajší účinok predmetného zákona, ktorý sa navrhuje zrušiť, na obchodné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom, stručne sa dotknem vývoja legislatívy v tejto oblasti. Zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch zo 4. júla 2003 bol prijatý ako poslanecký návrh, ktorého spracovateľmi a predkladateľmi boli pán poslanec Fico a pán poslanec Faič. K uvedenému zákonu vyjadrila veľké výhrady Európska komisia, a to najmä k definícii ekonomickej sily v § 2 písm. e) a k celému § 3 „Zneužívanie ekonomickej sily“ zákona č. 358/2003 Z. z., ako aj k zákonu ako celku s tým, že zákon reguluje len časť podnikateľských subjektov, a to obchodné reťazce. Všeobecne bolo konštatované, že legislatívnou úpravou zmluvných vzťahov ide o obmedzenie zmluvnej voľnosti a o favorizovanie jedného z účastníkov zmluvného vzťahu, o narušenie podnikateľského prostredia, o zníženie konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku o vytváranie deformácií podnikateľského prostredia. Na základe výhrad Európskej komisie a po konzultáciách s ňou bol zákon č. 358/2003 Z. z. novelizovaný zákonom č. 543/2004 Z. z. z 9. septembra 2004. Problematické ustanovenia boli zo zákona vypustené, čím zákon stratil svoj pôvodný zámer a zmysel, pre ktorý bol prijatý. Je potrebné konštatovať, že za celé obdobie platnosti zákona č. 358/2003 Z. z. ministerstvo hospodárstva neobdržalo od podnikateľských subjektov čiže výrobcov, spracovateľov či dodávateľov žiaden podnet na zneužívanie hospodárskej sily obchodných reťazcov. V roku 2008 bol zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch v znení nasledujúceho zákona č. 543/2004 Z. z. zrušený a nahradený zákonom č. 172/2008 Z. z. z 11. apríla 2008 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2009, ale už 17. februára 2009 bol tento zákon novelizovaný zákonom č. 55/2009 Z. z. Ku dňu účinnosti zákona čiže k 1. 1. 2009 boli účastníci obchodných vzťahov povinní uzatvoriť zmluvy v súlade so zákonom č. 172/2008 Z. z. Na základe zákona č. 55/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 172/2008 Z. z., boli účastníci obchodných vzťahov do 31. mája 2009 povinní uviesť zmluvy uzatvorené pred 1. aprílom 2009 do súladu so zákonom č. 55/2009 Z. z. čiže v zmysle novely. Dňa 4.marca 2010 bol prijatý zákon č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, s účinnosťou od 1. mája 2010. Uvedeným zákonom bol zrušený zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch v znení zákona č. 55/2009 Z. z. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 140/2010 Z. z. „Prechodné ustanovenia“ boli účastníci obchodných vzťahov do 30. septembra 2010 povinní uviesť zmluvy uzavreté pred 1. májom 2010 do súladu so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľské subjekty od roku 2010 čiže od nadobudnutia účinnosti zákona č. 172/2008 Z. z. boli povinní meniť dodávateľsko-odberateľské zmluvy celkom trikrát, a to uzatvoriť k 1. 1. 2009 úplne nové zmluvy v súlade so zákonom č. 172/2008 Z. z., následne uviesť zmluvy uzatvorené na rok 2009 do súladu s novelou zákona č. 55/2009 Z. z. v termíne k 1. aprílu 2009, čo prakticky znamenalo prekopať všetky zmluvy uzatvorené k 1. 1. 2009 a následne uviesť zmluvy do súladu s novým zákonom č. 140/2010 Z. z. do 30. septembra 2010, čo v praxi znamenalo uzatvoriť prakticky nanovo celé dodávateľsko-odberateľské zmluvy. Len posledné zosúladenie dodávateľsko-odberateľských zmlúv v zmysle zákona č. 140/2010 Z. z., ktorý dnes ministerstvo hospodárstva predkladá na zrušenie, znamenalo len pre dva obchodné reťazce pôsobiace na slovenskom trhu dodatočné a úplne zbytočné náklady vo výške približne 350 000 eur. Ak tieto náklady vezmeme ako priemerné aj ku dvom predchádzajúcim povinnostiam meniť zmluvnú základňu medzi dodávateľom a odberateľom, tak vidno, že len pre dva obchodné reťazce, a na slovenskom trhu ich pôsobí omnoho viac, to za obdobie od druhého polroka 2008 do 30. septembra 2010 znamenalo dodatočné náklady, úplne zbytočné, v celkovej výške viac ako 1 mil. eur. Teoreticky ak by sme to spriemerovali len za desať kľúčových obchodných reťazcov so sortimentom potravinárskych výrobkov, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, tak by vyšlo, že náklady na zmenu dodávateľsko-odberateľských zmlúv od druhého polroka 2008 do 30. septembra 2010, opäť úplne zbytočné náklady, predstavovali čiastku viac ako 10 mil. eur. Takúto sumu by sme v podstate mohli považovať za nepriame dodatočné zdanenie obchodných reťazcov.
Všetky menované zákony mali dva spoločné znaky. Po prvé, prejavili sa ako úplne neúčinné. A po druhé, zasahovali do svätého práva zmluvnej slobody medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Aj zákon č. 140/2010 Z. z., teda zákon, o ktorom prijaté programové vyhlásenie vlády konštatuje, že je ho potrebné zrušiť, je takým predpisom, ktorý diskriminuje jedného účastníka vzťahu čiže obchod na úkor druhého účastníka vzťahu, potravinovej výroby. Doterajší príbeh zákona z roku 2010, ale aj jeho predchodcov ukazuje, že tieto zákony nielenže neboli účinné k dôvodom, pre ktoré boli prijaté, práve naopak, ich existencia sa mimoriadne nepríjemným spôsobom dotkla nielen výrobcov potravín, ale aj spotrebiteľov. Aj preto jedna z dvoch inštitúcií zastupujúcich potravinársky sektor na Slovensku, Slovenská potravinárska komora, jednoznačne podporuje zrušenie zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.
Tými hlavnými dôvodmi, pre ktoré je tento zákon potrebné zrušiť, sú, po prvé, regulácia vzťahu, kde neexistuje reálny dôvod alebo potreba, aby tento vzťah bol regulovaný, po druhé, a toto je naozaj dôležité, oslabenie pozície slovenských výrobcov potravín, pretože mnohí obchodníci v snahe zbaviť sa diskriminácie z tohto zákona vyplývajúcej hľadajú svojich dodávateľov mimo územia Slovenskej republiky. My sme o tejto téme diskutovali aj s pánom Záhumenským, ktorý bol autorom zákona č. 140/2010 Z. z. Na pôde poľnohospodárskeho výboru som musel jasne povedať, že zákon č. 140/2010 Z. z. je v tomto ohľade protislovenský, pretože jeho účinkom je de facto zníženie podielu slovenských výrobkov a slovenských potravín na pultoch predajní. Ďalším dôvodom pre zrušenie zákona č. 140/2010 Z. z. je, že nemal žiaden priaznivý dopad na riešenie cenovej úrovne, ba práve naopak, ak by bol vymožiteľný, čo nie je, viedol by zjavne k zvýšeniu cien potravín, k zvýšeniu cien tej komodity, ktorej nárast cien globálne naši opoziční kolegovia v uplynulých dňoch veľmi intenzívne kritizovali. Ďalším dôvodom zrušenia je obmedzenie možnosti vykonávať kontrolu obchodníkmi u výrobcu z dôvodu zabezpečovania kvality potravinárskych výrobkov. Zákon č. 140/2010 Z. z. sa tým de facto prejavil na možnom znižovaní kvality potravín, ktoré sú dostupné pre slovenských spotrebiteľov. Ďalším dôvodom zrušenia je zákaz pre obchodníka pracovať s cenou v smere k spotrebiteľovi. Ide teda o jednoznačný postih spotrebiteľa, keďže obchod môže iba v prísne zákonom vymedzených dôvodoch upravovať ceny potravín smerom nadol, smerom, ktorý je výhodnejší pre spotrebiteľov.
Dovoľte mi uviesť niekoľko priam groteskných prípadov toho, čo sa v zmysle zákona považuje za neprimeranú podmienku. V zmysle zákona č. 140/2010 Z. z., ktorý ministerstvo hospodárstva navrhuje zrušiť, sa za neprimeranú podmienku považuje peňažné plnenie aj za poskytnutie zľavy (§ 2 písm. d) zákona), čiže v podstate akákoľvek zľava zo strany dodávateľa je považovaná za neprimeranú, za neprimeranú podmienku sa považuje podpora predaja (§ 4 ods. 1 písm. e), f) zákona). Tieto ustanovenia obmedzujú obchodné aktivity dodávateľa aj odberateľa. Akákoľvek podpora je pritom vždy v prospech dodávateľa aj odberateľa. Čiže nedá sa presne určiť, v koho je to prospech. Preto je takáto neprimeraná podmienka zjavne nezmyselná. Uvedené ustanovenia obmedzujú realizáciu reklamných akcií, z ktorých profitujú obe strany, výrobcovia však oveľa viac. Ad absurdum, dalo by sa povedať, je, že dočasne znížená cena z letákovej položky je považovaná týmto zákonom za zakázanú. Za neprimeranú podmienku sa v zákone č. 140/2010 Z. z. považuje predaj (§ 4 ods. 3 písm. n) zákona) za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá, pričom aj toto ustanovenie priamo odporuje zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Priama alebo nepriama dohoda o konečnej cene tovaru pre zákazníka je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže výslovne zakázaná. Citované ustanovenie však takúto cenu priamo určuje. A za neprimeranú podmienku sa považuje predaj pod nákupnú cenu (§ 4 ods. 2 písm. p) zákona). Priamy dôsledok tohto ustanovenia má za následok neprimerané obmedzenie výhod pre spotrebiteľa. Podľa tohto zákona, by nemalo byť možné robiť akcie typu kúp si dva výrobky a dostaneš tretí výrobok zadarmo. Obmedzenie jednoznačne negatívne dopadá na takmer všetky vernostné programy, ktoré sú spotrebiteľmi v skutočnosti vyhľadávané. Všetky uvádzané príklady sú pritom súčasťou bežnej obchodnej praxe, ktorú akceptuje legislatíva vo vyspelých krajinách.
Záverom si dovoľujem uviesť ešte nasledovné.
Páni poslanci, ktorí tento zákon v roku 2010 predložili Národnej rade Slovenskej republiky, sa pravdepodobne nechali inšpirovať českou právnou úpravou, konkrétne zákonom č. 395/2009 Sb. o významné tržní síle při prodeji zemědělských a potravinářských produktů a jejím zneužití. Český zákon však na rozdiel od slovenského zákona je predpisom z oblasti súťažného práva. A použije sa iba v prípade, ak je preukázaná významná trhová sila odberateľa. Český zákon tiež uvádza hodnotu obratu odberateľa aspoň vo výške 5 mld. českých korún. Rovnako český zákon neustanovuje žiadnu arbitrážnu hodnotu percenta ročných tržieb dodávateľa ako hranicu pre neprijateľnú podmienku. Vôbec, český zákon neoznačuje žiadne peňažné plnenie za neprijateľnú podmienku.
Poslaním zákona malo byť v čase, keď ho predkladatelia vypracovali, zvýšenie podielu slovenských výrobkov v maloobchodnom predaji. Pýtam sa, či zákon tento cieľ naplnil, počas svojej ročnej existencie, podotýkam. Nie je potrebné ani skúmať štatistiky, aby sme mohli vysloviť presvedčenie, že tento zákon nie je nástrojom, ktorý by napomáhal zvyšovaniu slovenskej produkcie. Práve naopak, slovenskí producenti, a hlavne tí najmenší, sú handicapovaní oproti zahraničnej konkurencii, v prípade ktorej zmluvné vzťahy nie sú zaťažené konštrukciami nedokonalého, kontraproduktívneho zákona. Vôbec, obchádzanie zákona formou uzatvárania zmlúv cez zahraničné pobočky obchodných reťazcov sa stalo veľmi často využívanou a v praxi osvedčenou formou, ako obísť účinky tohto nepodareného zákona, ktorý navrhujeme zrušiť. Netvrdím, že v tejto oblasti neexistujú žiadne problémy.
Verím, že existujú lepšie a oveľa efektívnejšie nástroje na ich vyriešenie alebo zmiernenie. Od zmeny vedenia na ministerstve hospodárstva sa intenzívne rokuje so všetkými zainteresovanými stranami, podčiarkujem, so všetkými zainteresovanými stranami a nielen s tou, ktorej záujmy sú bližšie k vládnej ideológii. Po dlhých rokoch vzájomného obviňovania sa začalo konečne komunikovať. Podarilo sa posadiť k jednému stolu zástupcov producentov aj zástupcov obchodníkov. Pracuje sa na etickom kódexe, ktorý zakotví základné zásady čestného obchodného styku medzi odberateľom a dodávateľom potravín a ktorý bude dodržiavaný nie kvôli tomu, že je vynútený pod hrozbou sankcie zákona, ale z toho titulu, že zmluvné strany ho chcú dodržiavať, lebo je to niečo, na čom sa spoločne dohodli. Svoju činnosť zahájila pracovná skupina na sledovanie podielu slovenských potravinárskych výrobkov v maloobchodnom predaji. Je zložená zo zástupcov všetkých významných zväzov v tejto oblasti. Rozbieha sa projekt „Kvalita z našich regiónov“ s podporou ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorého cieľom je spropagovať domáce výrobky a dlhodobo pôsobiť na nákupné správanie spotrebiteľov, aby pochopili, prečo je dôležité nakupovať lokálnu produkciu, slovenské výrobky. Sú to aktivity, s ktorými súhlasia aj zástupcovia výrobcov potravín, ba dokonca sa na nich aktívne spolupodieľajú. Súčasná vláda im jednoducho ponúkla alternatívu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čo som uviedol, to sú konkrétne a nevyvrátiteľné dôkazy o nefunkčnosti zákona č.140/2010 Z. z. a o jeho neaplikovateľnosti v praxi. Predmetný zákon navyše výrazne zasahuje do zmluvnej slobody účastníkov konania a výrazne zhoršuje nielen konkurenčné, ale aj podnikateľské prostredie na slovenskom vnútornom trhu. A preto je v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády. A preto programové vyhlásenie vlády obsahuje jasnú a konkrétnu zmienku o jeho zrušení. Neexistuje dôvod na ďalšiu existenciu tejto právnej úpravy v Slovenskej republike. Pri všetkých svojich doterajších vyjadreniach, že na kvalite podnikateľského prostredia mi naozaj záleží, som pritom mal na mysli najmä podmienky pre malé a stredné podniky. Som presvedčený, že zrušenie tohto zákona a dotiahnutie uvedených alternatív do úspešného konca významne prospeje slovenskej ekonomike, ako aj právnemu prostrediu na Slovensku. Dovoľujem si vás preto všetkých požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa ruší zákon č. 140/2010 Z. z. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, my sme sa včera rozprávali na chodbe a skúsim rešpektovať ja našu dohodu, že nebudem vôbec osobný a nebudem používať argumenty ad hominem, pretože som vybavený vecnými argumentmi. Nebudem hovoriť, kto aký dlhý čas strávil na príprave zákona. Predpokladám, že aj vaša novela vychádza z toho, čo ste priniesli z ministerstva hospodárstva. Odráža to, čo nám zostalo, keď sme tam nastúpili po posledných parlamentných voľbách. O mnohých vašich argumentoch určite sa dá polemizovať.
Každopádne upozorňujem, že vo svojom vystúpení v rozprave som poukázal na konkrétne články a konkrétne ustanovenia európskych smerníc, ktoré sú vo vašom návrhu nesprávne transponované, nesprávne prijaté. Poviem pár príkladov pre krátkosť času. Problémom je to, že ste príliš široko definovali zraniteľných odberateľov, ale aj to, že vo vašom návrhu napriek tomu, že ich definujete široko, im nepripisujete žiadne konkrétne práva. Problémom je to, že váš návrh explicitne netransponuje požiadavku smernice, že regulačný úrad musí pôsobiť nezávisle, nestranne a transparentne. Problémom je nezávislosť predsedu v tomto ohľade, ktorý naozaj nemôže byť spojený so žiadnymi záujmami existujúcimi v energetike. Problémom nie je to, že regulačná politika môže stanoviť ciele regulácie, ale to, že zákon nedáva rámec, v ktorom sa má pohybovať. To sa tu každé štyri roky má meniť celá koncepcia regulácie energetiky? Preto si cením vašu snahu, naozaj. Dúfam, že tak ako ste sa pokúsili pohaniť vládu pohaníte, aj Angelu Merkelovú alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča, Ľubomíra Jahnátka a Petra Žigu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhujem nepodporiť, a to z dvoch hlavných dôvodov.
Po prvé. Ide o komplexnú legislatívnu zmenu. Ide o legislatívnu zmenu, tak ako pán predkladateľ veľmi správne uviedol, ktorá patrí k najvýznamnejším zmenám v úprave legislatívy týkajúcej sa energetiky na Slovensku zrejme od čias prvého handballingu, ktorý predchádzal privatizácii energetických podnikov na Slovensku. Takýto návrh by rozhodne nemal byť predložený ako poslanecký návrh. Ale ide o návrh, ktorý musí komplexne spracovať a predložiť vláda Slovenskej republiky. Vieme, že dnes už má ministerstvo hospodárstva pripravený návrh tohto zákona a implementácie smerníc a nariadení Európskej únie, ktorý už je pripravený do prvých fáz legislatívneho procesu.
Omnoho dôležitejším je však druhý dôvod, a to dôvod, že predložený poslanecký návrh má viacero nedostatkov a vo viacerých prípadoch je v rozpore s transponovanými smernicami a nariadeniami Európskej únie. Ak by bol takýto predložený poslanecký návrh prijatý, bolo by ho potrebné veľmi skoro opravovať, novelizovať a Slovensko by si veľmi pravdepodobne mohlo vyslúžiť infringement z Európskej komisie.
Nechcem rozoberať všetky legislatívnotechnické nedostatky tohto zákona. Dovoľte mi však prezentovať vám aspoň 15 základných systémových chýb a nedostatkov v predloženom poslaneckom návrhu zákona.
Prvým problémom je nedostatočné upravenie garancií nezávislého konania predsedu, resp. podpredsedu úradu a nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Poslanecký návrh netransponuje požiadavku smerníc vyplývajúcu z čl. 35 ods. 4 smernice 2009/72/ES a čl. 39 ods. 4 smernice 2009/73, v zmysle ktorej osoby zodpovedné za riadenie národného regulačného úradu nesmú požadovať a ani prijímať pokyny od iných verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych subjektov. Poslanecký návrh zároveň prakticky neumožňuje vyvodenie zodpovednosti voči predsedovi úradu, ak nepostupuje v súlade s požiadavkami na nezávislosť úradu, vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie pripúšťa len v prípade, že predseda úradu je právoplatne odsúdený za trestný čin. Dnes už vieme, že pripravovaný návrh ministerstva hospodárstva výslovne požaduje, aby úrad vykonával svoju pôsobnosť nezávisle, nestranne a transparentne. Zároveň zakazuje akékoľvek pokyny od tretích strán vo vzťahu k vedeniu úradu, pričom nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na odvolanie predsedu, resp. podpredsedu úradu. A rovnako môže byť vedenie úradu odvolané, ak úrad postupoval v rozpore s pravidlami nezávislosti, nestrannosti a transparentnosti. Toto je prvým zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu.
Druhým nedostatkom je nedostatočná úprava konfliktu záujmov v prípade predsedu, resp. podpredsedu úradu a členov rady. Podľa § 9 ods. 10 poslaneckého návrhu členom rady nemôže byť ten, koho blízka osoba je vedúcim zamestnancom úradu, má majetkovú účasť v regulovaných subjektoch a podobne. Nesplnenie tejto podmienky počas doby výkonu funkcie člena rady ale nie je dôvodom na odvolanie člena rady prezidentom Slovenskej republiky, keďže § 9 ods. 18 písm. c) poslaneckého návrhu, resp. § 7 ods. 10 písm. c) poslaneckého návrhu vo vzťahu k predsedovi úradu hovorí o odvolaní, len ak člen rady začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady. Pripravovaný návrh z dielne ministerstva hospodárstva rieši vo vzťahu tak k predsedovi, podpredsedovi, ako aj vo vzťahu k členom rady tento problém konfliktu záujmov. Ak počas pôsobenia vo funkcii vedenia úradu alebo člena rady začne im blízka osoba vykonávať jednu z činností alebo zamestnanie uvedené, je to dôvod na odvolanie z funkcie predsedu, podpredsedu alebo člena rady.
Tretím nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je obmedzenie prístupu k výkonu funkcie predsedu úradu. Podľa § 7 ods. 12 poslaneckého návrhu po uplynutí funkčného obdobia predsedu úradu navrhne vláda na uvoľnené miesto predsedu úradu kandidáta z členov rady alebo predsedu úradu. Takýmto ustanovením však poslanecký návrh obmedzuje možnosť iných, kvalifikovaných kandidátov byť zvolenými do funkcie predsedu úradu, keďže podľa poslaneckého návrhu môže byť za predsedu úradu vymenovaný len člen rady alebo súčasný predseda úradu. Vecne však neexistuje žiadny dôvod, prečo by iná osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné kritéria na predsedu úradu, nemohla byť pripustená ako kandidát na predsedu úradu.
Štvrtým zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúce vymedzenie cieľov regulácie na trhu s elektrinou a plynom. Poslanecký návrh v rozpore s článkom 36 smernice 2009/72/ES a v rozpore s článkom 40 smernice 2009/73/ES neuvádza základné ciele výkonu pôsobnosti úradu na trhu s elektrinou a plynom. Vymedzenie cieľov je z kriteriálneho hľadiska dôležité pre nastavenie základných parametrov regulačného rámca, ktoré majú byť dosahované úradom za účelom naplnenia cieľov smerníc. Vymedzenie cieľov regulácie na trhu s elektrinou a plynom má zároveň dôležitý normatívny význam, keďže stanovuje limity pre uplatnenie správneho uváženia úradu. V zmysle poslaneckého návrhu podľa § 4 ods. 3 má byť účelom regulácie transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a služieb za primerané ceny a v určenej kvalite s prihliadnutím na oprávnené záujmy regulovaného subjektu. Takéto vymedzenie účelu regulácie je však z hľadiska požiadaviek transponovaných smerníc vecne nesprávne.
Piatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je nedostatočná transpozícia ustanovení smerníc o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti. Poslanecký návrh nedostatočne transponuje ustanovenia o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti vrátane podrobnejšej úpravy spolupráce úradu s regulačnými orgánmi iných členských štátov. Tieto povinnosti sú upravené v článku 38 smernice 2009/72/ES a v článku 42 smernice 2009/73/ES.
Šiestym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúca transpozícia ustanovení smerníc o preskúmavaní súladu rozhodnutí úradu s usmerneniami komisie. Poslanecký návrh netransponuje ustanovenia smerníc o preskúmavaní rozhodnutí úradu s usmerneniami komisie, ktoré sú upravené v článku 39 smernice 2009/72 a v článku 43 smernice 2009/73/ES.
Siedmym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je nedostatočná úprava procesu zavádzania inteligentných meracích systémov. Predložený poslanecký návrh nedostatočným spôsobom upravuje proces zavádzania inteligentných meracích systémov, pričom absentuje najmä podrobnejšie vymedzenie zodpovednosti za vyhodnotenie analýzy ekonomickej výhodnosti, určenie kategórií odberateľov, u ktorých budú inteligentné meracie systémy inštalované, požiadaviek na funkcionalitu inteligentných meracích systémov a podrobností o postupe ich zavádzania.
Siedmym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia povinnosti úradu zabezpečiť pri cenovej regulácii stimuly na zvyšovanie efektívnosti na posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok a na podporu výskumných činností. Poslanecký návrh netransponuje požiadavku smerníc, v zmysle ktorých je regulačný orgán pri cenovej regulácii povinný poskytnúť prevádzkovateľovi sústav a sietí vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti, na posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok a na podporu výskumných činností. Tieto požiadavky sú pritom upravené v čl. 37 ods. 8 smernice 2009/72 Európskeho spoločenstva a v čl. 41 ods. 8 smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva.
Deviatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúca transpozícia požiadavky určovať režim prístupu do zásobníka v súlade s vopred zverejnenými kritériami. V poslaneckom návrhu chýba úprava určovania režimu prístupu do zásobníka, čo môže byť regulovaný alebo dohodnutý prístup, v nadväznosti na vopred zverejnené kritériá. A chýba tam aj právomoc úradu sledovať uplatňovanie týchto kritérií. Tieto povinnosti sú pritom upravené v čl. 33 ods. 1 a v čl. 41 ods. 1 písm. s) smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva.
Desiatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia právomoci ministerstva vyjadrovať sa k regulačnej politike z pohľadu energetickej politiky. Poslanecký návrh neumožňuje Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky vyjadrovať sa k regulačnej politike z pohľadu jej súladu s energetickou politikou, a to vrátane otázok súvisiacich s politikou podpory obnoviteľných zdrojov alebo napr. energetickej efektívnosti či bezpečnosti dodávok. Takýto postup je v existujúcom právnom rámci zabezpečený. Je to jediný spôsob, akým sa exekutíva môže vyjadrovať k nastaveniu regulačného rámca, a smernice v tomto ohľade pôsobnosť ministerstva hospodárstva žiadnym spôsobom neobmedzujú.
Jedenástym zásadným problémom predloženého poslaneckého návrhu je nejasná úprava certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prenosovej siete. Poslanecký návrh nesprávne stanovuje povinnosť podať návrh na začatie konania o certifikácii najneskôr do 3. marca 2013. Z pohľadu požiadaviek smerníc prichádza do úvahy ako najneskorší termín na podanie návrhu na začatie konania o certifikácii 3. marec 2012. Termín 3. marec 2013 sa vzťahuje len na požiadavky týkajúce sa prevádzkovateľa, nad ktorým vykonávajú kontrolu osoby z tretích štátov. Poslanecký návrh v § 13a, odsekoch 3 až 5, nedostatočným spôsobom vymedzuje rozsah podkladov potrebných na posúdenie nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prevádzkovateľa prenosovej siete. Poslanecký návrh vecne neodôvodneným spôsobom viaže oprávnenie prevádzkovať prenosovú sústavu alebo prepravnú sieť na rozhodnutie o certifikácii a určenie za prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prepravnej siete v rámci konania o certifikácii. Vzhľadom na veľký ekonomický význam činnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prenosovej siete musí byť pre existenciu oprávnenia prevádzkovať prenosovú sústavu alebo sieť rozhodujúce len povolenie. Ak prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete nespĺňa požiadavky týkajúce sa certifikácie, oveľa vhodnejším mechanizmom je uplatnenie sankčného mechanizmu formou pokút.
Dvanástym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia jednoznačnej voľby modelu oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prenosovej siete. Tu ide o kľúčovú súčasť vôbec celého tzv. 3. energetického balíčka. Poslanecký návrh umožňuje, aby vláda na návrh ministerstva rozhodla o neuplatňovaní požiadaviek modelu vlastníckeho oddelenia. V takomto prípade je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete povinný dodržiavať požiadavky modelu nezávislého prevádzkovateľa siete, tzv. ITO modelu. Až do takéhoto rozhodnutia vlády sa na prevádzkovateľa vzťahuje povinnosť uskutočniť požiadavky modelu vlastníckeho oddelenia. Takáto konštrukcia však vyvoláva viaceré otázky jej ústavnoprávnej prípustnosti. Z praktického hľadiska však najmä vnáša neprípustnú mieru právnej neistoty do situácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prepravnej siete. Vzhľadom na požiadavku smerníc, v zmysle ktorej musia členské štáty zabezpečiť oddelenie prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prepravnej siete v súlade s jedným z prípustných modelov oddelenia do 3. marca 2012, je nevyhnutné, aby zo zákona jednoznačne vyplývala nutnosť implementácie modelu buď vlastníckeho oddelenia, alebo možnosť realizovať ITO model alebo model nezávislého systémového operátora, tzv. ISO model. Procesy, ktoré sú potrebné na realizáciu jednotlivých modelov oddelenia sú časovo náročné a nie je možné ich odkladať do budúcnosti v rámci nejakého arbitrárneho rozhodnutia vlády. Neistotu pritom vytvára aj prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ prenosovej siete nie je povinný spĺňať podmienky ITO modelu, ak vláda k 3. marcu 2012 nerozhodne o neuplatňovaní ustanovení o vlastníckom oddelení.
Trinástym zásadným problémom predloženého poslaneckého návrhu sú nesprávne a v rozpore so smernicou nastavené pravidlá pre dozorný orgán ITO prevádzkovateľa. Dozorným orgánom v zmysle smernice nemôže byť pri ITO modeli valné zhromaždenie, ako to predpokladá poslanecký návrh. Na valnom zhromaždení spoločnosti sa totiž zúčastňujú jej akcionári, resp. zástupcovia akcionárov, na ktorých z vecného hľadiska nemožno vztiahnuť požiadavky čl. 20 ods. 3 smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva na členov dozorného orgánu. Konkrétne v zmysle smernice čl. 20 ods. 3 sa na polovicu mínus jeden člen dozorného orgánu vzťahujú požiadavky čl. 19 ods. 2, prvého pododseku, a čl. 19 ods. 3 až 7, teda právo regulátora vetovať menovanie člena dozorného orgánu a podmienky výkonu jeho funkcie, trojročné cooling-off obdobie ex ante, štvorročné cooling-off obdobie ex post, zákaz súbežného pôsobenia vo vertikálne integrovanom podniku, zákaz vlastníctva podielu vo vertikálne integrovanom podniku, resp. prijímania finančných výhod od vertikálne integrovaného podniku, účinné práva namietať proti odvolaniu z funkcie a podobne. Na všetkých členov dozorného orgánu sa navyše vzťahuje čl. 19 ods. 2, druhý pododsek, písm. b), podľa ktorého má regulátor právo vetovať predčasné ukončenie funkčného obdobia, ak existujú pochybnosti v súvislosti s dôvodmi tohto predčasného ukončenia. Je zrejmé, že uvedené požiadavky smernice smerujú k vytvoreniu inštitútu nezávislých členov dozorného orgánu ITO prevádzkovateľa. Zástupcovia akcionárov na valnom zhromaždení takýmito nezávislými členmi v zmysle slovenskej úpravy práv akcionára zúčastňovať sa na valnom zhromaždení nemôžu byť. Akcionár sa na valnom zhromaždení totiž má právo zúčastňovať buď osobne, v prípade právnickej osoby prostredníctvom svojho štatutára, alebo prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, pričom právo akcionára zvoliť si svojho zástupcu je neobmedzené.
Štrnástym dôvodom proti predloženému poslaneckému návrhu sú nedostatky navrhovanej úpravy poslancami pri ochrane odberateľov v domácnosti. V rozpore s požiadavkami smerníc (príloha I smernice 2009/72 ES a smernice 2009/73 ES) poslanecký návrh neupravuje právo odberateľov v domácnosti odstúpiť od zmluvy v prípade, že nesúhlasia so zmenou ceny alebo zmluvných podmienok. Poslanecký návrh taktiež neodôvodnene limituje možnosť zmeny dodávateľa termínov na prvý deň kalendárneho mesiaca.
Pätnástym zásadným dôvodom proti prijatiu poslaneckého návrhu zákona sú nedostatky v súvislosti s koncepciou zraniteľných odberateľov. Poslanecký návrh vymedzuje koncepciu zraniteľných odberateľov mimoriadne široko, pričom za zraniteľného odberateľa sa považuje prakticky každý odberateľ, ktorý je ekonomicky zraniteľný z dôvodu jeho slabého postavenia na trhu s elektrinou alebo s plynom. V kontexte čoraz intenzívnejšej liberalizácie na trhoch s elektrinou a s plynom je takéto široké vymedzenie neodôvodnené. V poslaneckom návrhu zároveň absentuje vymedzenie konkrétnych práv zraniteľných odberateľov.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, uvedomujem si, že dnes už uplynul termín na transpozíciu tzv. 3. energetického balíčka do slovenskej legislatívy. Zároveň si vás však dovoľujem upozorniť, že do dnešného dňa nie som si vedomý jedného jediného členského štátu Európskej únie, ktorý by mal takúto transpozíciu plne zavedenú. Ani najväčšie krajiny, ako sú Nemecko alebo Francúzsko, ani žiadna z okolitých krajín Slovenskej republiky dodnes transpozíciu tzv. 3. energetického balíčka neukončila. Vláda Slovenskej republiky má pripravenú legislatívu a dá sa očakávať, že bez chýb po riadnych pripomienkových konaniach, po riadnych konzultáciách, po riadnom a skutočnom spracovaní a diskusiách so všetkými stakeholdermi predloží túto legislatívu do legislatívneho procesu v najbližších týždňoch.
Preto z dôvodu komplexnosti tejto právnej úpravy a z dôvodu všetkých vymenovaných nedostatkov poslaneckého návrhu zákona vás dôrazne žiadam o nepodporenie tohto návrhu zákona. A zároveň, vážený pán predseda, v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku predkladám procedurálny návrh nerokovať ďalej o tomto poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. No po tomto príhovore ani neviem, že na čo skôr reagovať, pretože je evidentné, že keď kolegom dôjdu argumenty, tak buď miešajú piate cez deviate alebo sa dokonca znížia k úplne zákerným a nezmyselným osobným útokom, ako pred tým pán poslanec Jahnátek.
Každopádne, vážený pán Faič, myslím si, že hovoriť o politickom ovládnutí ÚRSO môže zo strany SMER len ten, kto má pamäť ako akváriová rybička. Pretože politické ovládnutie sa v skutočnosti udialo pred štyrmi rokmi, bola to doslova noc dlhých nožov, kedy ste vymenili všetkých reprezentantov. Tento návrh zákona hovorí len o tom, že predsedu úradu má vymenovať parlament na rozdiel od menovania vládou. Nie je to ani v nesúlade so smernicou, ani v nesúlade s účelom smernice, tak ako ste sa nás snažili presvedčiť.
Tento návrh zákona dokonca tam ponecháva tých vašich politických nominantov spred štyroch rokov, ktorí tam boli dosadení do týchto pozícii naozaj v najlepších tradíciách Mečiarovým spôsobom.
Čo sa týka tretieho balíčka, vážený pán Faič, som rád, že vám transpozícia leží na srdci. Škoda, že vám súlad s požiadavkami EÚ a s ústavou neležal na srdci napríklad pri prijímaní protiústavných zákonov ako zákaz zisku zdravotných poisťovní, za ktoré budeme musieť platiť desať milióny eur a slovenskí občania, slovenskí daňoví poplatníci, dokonca vaši voliči, budú sa musieť skladať. Uisťujem vás, že návrh tretieho balíčka už je v legislatívnom procese. Uisťujem vás, že Slovensko nebude medzi poslednými krajinami, ktoré ho príjmu. Dnes ho nemá implementovaná podľa mojich vedomostí žiadna krajina, určite nie ani tie najväčšie ako Nemecko, Francúzsko, žiadna z okolitých krajín. Mám tu strašne veľa ďalších poznámok.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja len chcem fakticky zareagovať. Myslím si, že vy veľmi dobre viete, že cieľom tohto zákona, tohto návrhu nie je robiť žiadne divadlo. Divadlo a ako ste to nazvali šaškáreň sa uskutočnila v roku 2007, kedy ste po politickej línii vymenili celé vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý bol dovtedy nezávislým úradom a nezávislým regulátorom energetiky a po ňom sa stal politicky závislým od vládnej moci.
Cieľom tohto návrhu zákona je odstrániť tento stav, odstrániť protiprávny stav, kedy štyri roky vykonáva predseda regulačnej rady aj funkciu predsedu úradu, hoci je to priamo v zákone zakázané a dovolené len prechodným ustanovením na dočasné obdobie. A cieľom tohto návrhu zákona je odstrániť politické vplyvy a politickú moc posilnením úlohy parlamentu pri menovaní predsedu úradu. Toto sú tie základné ciele a všetko ostatné okolo toho, je len a len politizovanie. Ďakujem.