Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na roky 2010 až 2014 v časti 2.2 Podnikateľské prostredie, malé a stredné podnikanie sa zaviazala, že vykoná inventúru existujúcich právnych predpisov s cieľom znížiť administratívne a regulačné zaťaženie podnikania o viac než jednu štvrtinu. Rovnako sa vláda zaviazala zrušiť tie právne normy, ktoré majú snahu...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na roky 2010 až 2014 v časti 2.2 Podnikateľské prostredie, malé a stredné podnikanie sa zaviazala, že vykoná inventúru existujúcich právnych predpisov s cieľom znížiť administratívne a regulačné zaťaženie podnikania o viac než jednu štvrtinu. Rovnako sa vláda zaviazala zrušiť tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie a ovplyvňovať výsledok dobrovoľných dohôd, akým je zákon o obchodných reťazcoch, konkrétne zákon č. 140/2010 Z. z. zo 4. marca 2010 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny. A zaviazala sa snažiť sa o stabilizáciu právneho prostredia pre podnikanie.
Ak mám vyhodnotiť doterajší účinok predmetného zákona, ktorý sa navrhuje zrušiť, na obchodné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom, stručne sa dotknem vývoja legislatívy v tejto oblasti. Zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch zo 4. júla 2003 bol prijatý ako poslanecký návrh, ktorého spracovateľmi a predkladateľmi boli pán poslanec Fico a pán poslanec Faič. K uvedenému zákonu vyjadrila veľké výhrady Európska komisia, a to najmä k definícii ekonomickej sily v § 2 písm. e) a k celému § 3 „Zneužívanie ekonomickej sily“ zákona č. 358/2003 Z. z., ako aj k zákonu ako celku s tým, že zákon reguluje len časť podnikateľských subjektov, a to obchodné reťazce. Všeobecne bolo konštatované, že legislatívnou úpravou zmluvných vzťahov ide o obmedzenie zmluvnej voľnosti a o favorizovanie jedného z účastníkov zmluvného vzťahu, o narušenie podnikateľského prostredia, o zníženie konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku o vytváranie deformácií podnikateľského prostredia. Na základe výhrad Európskej komisie a po konzultáciách s ňou bol zákon č. 358/2003 Z. z. novelizovaný zákonom č. 543/2004 Z. z. z 9. septembra 2004. Problematické ustanovenia boli zo zákona vypustené, čím zákon stratil svoj pôvodný zámer a zmysel, pre ktorý bol prijatý. Je potrebné konštatovať, že za celé obdobie platnosti zákona č. 358/2003 Z. z. ministerstvo hospodárstva neobdržalo od podnikateľských subjektov čiže výrobcov, spracovateľov či dodávateľov žiaden podnet na zneužívanie hospodárskej sily obchodných reťazcov. V roku 2008 bol zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch v znení nasledujúceho zákona č. 543/2004 Z. z. zrušený a nahradený zákonom č. 172/2008 Z. z. z 11. apríla 2008 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2009, ale už 17. februára 2009 bol tento zákon novelizovaný zákonom č. 55/2009 Z. z. Ku dňu účinnosti zákona čiže k 1. 1. 2009 boli účastníci obchodných vzťahov povinní uzatvoriť zmluvy v súlade so zákonom č. 172/2008 Z. z. Na základe zákona č. 55/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 172/2008 Z. z., boli účastníci obchodných vzťahov do 31. mája 2009 povinní uviesť zmluvy uzatvorené pred 1. aprílom 2009 do súladu so zákonom č. 55/2009 Z. z. čiže v zmysle novely. Dňa 4.marca 2010 bol prijatý zákon č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, s účinnosťou od 1. mája 2010. Uvedeným zákonom bol zrušený zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch v znení zákona č. 55/2009 Z. z. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 140/2010 Z. z. „Prechodné ustanovenia“ boli účastníci obchodných vzťahov do 30. septembra 2010 povinní uviesť zmluvy uzavreté pred 1. májom 2010 do súladu so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľské subjekty od roku 2010 čiže od nadobudnutia účinnosti zákona č. 172/2008 Z. z. boli povinní meniť dodávateľsko-odberateľské zmluvy celkom trikrát, a to uzatvoriť k 1. 1. 2009 úplne nové zmluvy v súlade so zákonom č. 172/2008 Z. z., následne uviesť zmluvy uzatvorené na rok 2009 do súladu s novelou zákona č. 55/2009 Z. z. v termíne k 1. aprílu 2009, čo prakticky znamenalo prekopať všetky zmluvy uzatvorené k 1. 1. 2009 a následne uviesť zmluvy do súladu s novým zákonom č. 140/2010 Z. z. do 30. septembra 2010, čo v praxi znamenalo uzatvoriť prakticky nanovo celé dodávateľsko-odberateľské zmluvy. Len posledné zosúladenie dodávateľsko-odberateľských zmlúv v zmysle zákona č. 140/2010 Z. z., ktorý dnes ministerstvo hospodárstva predkladá na zrušenie, znamenalo len pre dva obchodné reťazce pôsobiace na slovenskom trhu dodatočné a úplne zbytočné náklady vo výške približne 350 000 eur. Ak tieto náklady vezmeme ako priemerné aj ku dvom predchádzajúcim povinnostiam meniť zmluvnú základňu medzi dodávateľom a odberateľom, tak vidno, že len pre dva obchodné reťazce, a na slovenskom trhu ich pôsobí omnoho viac, to za obdobie od druhého polroka 2008 do 30. septembra 2010 znamenalo dodatočné náklady, úplne zbytočné, v celkovej výške viac ako 1 mil. eur. Teoreticky ak by sme to spriemerovali len za desať kľúčových obchodných reťazcov so sortimentom potravinárskych výrobkov, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, tak by vyšlo, že náklady na zmenu dodávateľsko-odberateľských zmlúv od druhého polroka 2008 do 30. septembra 2010, opäť úplne zbytočné náklady, predstavovali čiastku viac ako 10 mil. eur. Takúto sumu by sme v podstate mohli považovať za nepriame dodatočné zdanenie obchodných reťazcov.
Všetky menované zákony mali dva spoločné znaky. Po prvé, prejavili sa ako úplne neúčinné. A po druhé, zasahovali do svätého práva zmluvnej slobody medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Aj zákon č. 140/2010 Z. z., teda zákon, o ktorom prijaté programové vyhlásenie vlády konštatuje, že je ho potrebné zrušiť, je takým predpisom, ktorý diskriminuje jedného účastníka vzťahu čiže obchod na úkor druhého účastníka vzťahu, potravinovej výroby. Doterajší príbeh zákona z roku 2010, ale aj jeho predchodcov ukazuje, že tieto zákony nielenže neboli účinné k dôvodom, pre ktoré boli prijaté, práve naopak, ich existencia sa mimoriadne nepríjemným spôsobom dotkla nielen výrobcov potravín, ale aj spotrebiteľov. Aj preto jedna z dvoch inštitúcií zastupujúcich potravinársky sektor na Slovensku, Slovenská potravinárska komora, jednoznačne podporuje zrušenie zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.
Tými hlavnými dôvodmi, pre ktoré je tento zákon potrebné zrušiť, sú, po prvé, regulácia vzťahu, kde neexistuje reálny dôvod alebo potreba, aby tento vzťah bol regulovaný, po druhé, a toto je naozaj dôležité, oslabenie pozície slovenských výrobcov potravín, pretože mnohí obchodníci v snahe zbaviť sa diskriminácie z tohto zákona vyplývajúcej hľadajú svojich dodávateľov mimo územia Slovenskej republiky. My sme o tejto téme diskutovali aj s pánom Záhumenským, ktorý bol autorom zákona č. 140/2010 Z. z. Na pôde poľnohospodárskeho výboru som musel jasne povedať, že zákon č. 140/2010 Z. z. je v tomto ohľade protislovenský, pretože jeho účinkom je de facto zníženie podielu slovenských výrobkov a slovenských potravín na pultoch predajní. Ďalším dôvodom pre zrušenie zákona č. 140/2010 Z. z. je, že nemal žiaden priaznivý dopad na riešenie cenovej úrovne, ba práve naopak, ak by bol vymožiteľný, čo nie je, viedol by zjavne k zvýšeniu cien potravín, k zvýšeniu cien tej komodity, ktorej nárast cien globálne naši opoziční kolegovia v uplynulých dňoch veľmi intenzívne kritizovali. Ďalším dôvodom zrušenia je obmedzenie možnosti vykonávať kontrolu obchodníkmi u výrobcu z dôvodu zabezpečovania kvality potravinárskych výrobkov. Zákon č. 140/2010 Z. z. sa tým de facto prejavil na možnom znižovaní kvality potravín, ktoré sú dostupné pre slovenských spotrebiteľov. Ďalším dôvodom zrušenia je zákaz pre obchodníka pracovať s cenou v smere k spotrebiteľovi. Ide teda o jednoznačný postih spotrebiteľa, keďže obchod môže iba v prísne zákonom vymedzených dôvodoch upravovať ceny potravín smerom nadol, smerom, ktorý je výhodnejší pre spotrebiteľov.
Dovoľte mi uviesť niekoľko priam groteskných prípadov toho, čo sa v zmysle zákona považuje za neprimeranú podmienku. V zmysle zákona č. 140/2010 Z. z., ktorý ministerstvo hospodárstva navrhuje zrušiť, sa za neprimeranú podmienku považuje peňažné plnenie aj za poskytnutie zľavy (§ 2 písm. d) zákona), čiže v podstate akákoľvek zľava zo strany dodávateľa je považovaná za neprimeranú, za neprimeranú podmienku sa považuje podpora predaja (§ 4 ods. 1 písm. e), f) zákona). Tieto ustanovenia obmedzujú obchodné aktivity dodávateľa aj odberateľa. Akákoľvek podpora je pritom vždy v prospech dodávateľa aj odberateľa. Čiže nedá sa presne určiť, v koho je to prospech. Preto je takáto neprimeraná podmienka zjavne nezmyselná. Uvedené ustanovenia obmedzujú realizáciu reklamných akcií, z ktorých profitujú obe strany, výrobcovia však oveľa viac. Ad absurdum, dalo by sa povedať, je, že dočasne znížená cena z letákovej položky je považovaná týmto zákonom za zakázanú. Za neprimeranú podmienku sa v zákone č. 140/2010 Z. z. považuje predaj (§ 4 ods. 3 písm. n) zákona) za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá, pričom aj toto ustanovenie priamo odporuje zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Priama alebo nepriama dohoda o konečnej cene tovaru pre zákazníka je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže výslovne zakázaná. Citované ustanovenie však takúto cenu priamo určuje. A za neprimeranú podmienku sa považuje predaj pod nákupnú cenu (§ 4 ods. 2 písm. p) zákona). Priamy dôsledok tohto ustanovenia má za následok neprimerané obmedzenie výhod pre spotrebiteľa. Podľa tohto zákona, by nemalo byť možné robiť akcie typu kúp si dva výrobky a dostaneš tretí výrobok zadarmo. Obmedzenie jednoznačne negatívne dopadá na takmer všetky vernostné programy, ktoré sú spotrebiteľmi v skutočnosti vyhľadávané. Všetky uvádzané príklady sú pritom súčasťou bežnej obchodnej praxe, ktorú akceptuje legislatíva vo vyspelých krajinách.
Záverom si dovoľujem uviesť ešte nasledovné.
Páni poslanci, ktorí tento zákon v roku 2010 predložili Národnej rade Slovenskej republiky, sa pravdepodobne nechali inšpirovať českou právnou úpravou, konkrétne zákonom č. 395/2009 Sb. o významné tržní síle při prodeji zemědělských a potravinářských produktů a jejím zneužití. Český zákon však na rozdiel od slovenského zákona je predpisom z oblasti súťažného práva. A použije sa iba v prípade, ak je preukázaná významná trhová sila odberateľa. Český zákon tiež uvádza hodnotu obratu odberateľa aspoň vo výške 5 mld. českých korún. Rovnako český zákon neustanovuje žiadnu arbitrážnu hodnotu percenta ročných tržieb dodávateľa ako hranicu pre neprijateľnú podmienku. Vôbec, český zákon neoznačuje žiadne peňažné plnenie za neprijateľnú podmienku.
Poslaním zákona malo byť v čase, keď ho predkladatelia vypracovali, zvýšenie podielu slovenských výrobkov v maloobchodnom predaji. Pýtam sa, či zákon tento cieľ naplnil, počas svojej ročnej existencie, podotýkam. Nie je potrebné ani skúmať štatistiky, aby sme mohli vysloviť presvedčenie, že tento zákon nie je nástrojom, ktorý by napomáhal zvyšovaniu slovenskej produkcie. Práve naopak, slovenskí producenti, a hlavne tí najmenší, sú handicapovaní oproti zahraničnej konkurencii, v prípade ktorej zmluvné vzťahy nie sú zaťažené konštrukciami nedokonalého, kontraproduktívneho zákona. Vôbec, obchádzanie zákona formou uzatvárania zmlúv cez zahraničné pobočky obchodných reťazcov sa stalo veľmi často využívanou a v praxi osvedčenou formou, ako obísť účinky tohto nepodareného zákona, ktorý navrhujeme zrušiť. Netvrdím, že v tejto oblasti neexistujú žiadne problémy.
Verím, že existujú lepšie a oveľa efektívnejšie nástroje na ich vyriešenie alebo zmiernenie. Od zmeny vedenia na ministerstve hospodárstva sa intenzívne rokuje so všetkými zainteresovanými stranami, podčiarkujem, so všetkými zainteresovanými stranami a nielen s tou, ktorej záujmy sú bližšie k vládnej ideológii. Po dlhých rokoch vzájomného obviňovania sa začalo konečne komunikovať. Podarilo sa posadiť k jednému stolu zástupcov producentov aj zástupcov obchodníkov. Pracuje sa na etickom kódexe, ktorý zakotví základné zásady čestného obchodného styku medzi odberateľom a dodávateľom potravín a ktorý bude dodržiavaný nie kvôli tomu, že je vynútený pod hrozbou sankcie zákona, ale z toho titulu, že zmluvné strany ho chcú dodržiavať, lebo je to niečo, na čom sa spoločne dohodli. Svoju činnosť zahájila pracovná skupina na sledovanie podielu slovenských potravinárskych výrobkov v maloobchodnom predaji. Je zložená zo zástupcov všetkých významných zväzov v tejto oblasti. Rozbieha sa projekt „Kvalita z našich regiónov“ s podporou ministerstva hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorého cieľom je spropagovať domáce výrobky a dlhodobo pôsobiť na nákupné správanie spotrebiteľov, aby pochopili, prečo je dôležité nakupovať lokálnu produkciu, slovenské výrobky. Sú to aktivity, s ktorými súhlasia aj zástupcovia výrobcov potravín, ba dokonca sa na nich aktívne spolupodieľajú. Súčasná vláda im jednoducho ponúkla alternatívu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čo som uviedol, to sú konkrétne a nevyvrátiteľné dôkazy o nefunkčnosti zákona č.140/2010 Z. z. a o jeho neaplikovateľnosti v praxi. Predmetný zákon navyše výrazne zasahuje do zmluvnej slobody účastníkov konania a výrazne zhoršuje nielen konkurenčné, ale aj podnikateľské prostredie na slovenskom vnútornom trhu. A preto je v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády. A preto programové vyhlásenie vlády obsahuje jasnú a konkrétnu zmienku o jeho zrušení. Neexistuje dôvod na ďalšiu existenciu tejto právnej úpravy v Slovenskej republike. Pri všetkých svojich doterajších vyjadreniach, že na kvalite podnikateľského prostredia mi naozaj záleží, som pritom mal na mysli najmä podmienky pre malé a stredné podniky. Som presvedčený, že zrušenie tohto zákona a dotiahnutie uvedených alternatív do úspešného konca významne prospeje slovenskej ekonomike, ako aj právnemu prostrediu na Slovensku. Dovoľujem si vás preto všetkých požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa ruší zákon č. 140/2010 Z. z. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis