Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, čo sa týka rozpravy na záver ešte niekoľko poznámok k predmetu, ktorý prerokovávame otázka používania štátnych symbolov.
Sme len v prvom čítaní, takže práve v tomto čítaní náleží posúdiť všetky okolnosti, ktoré sa týkajú tohto návrhu zákona, teda logicky, či ten zákon je potrebný, ako funguje doterajšia právna úprava, aká je miera kontinuity tohto právneho predpisu, zistiť, aké bude mať náklady, aké bude mať dopady na spoločenské vedomie, aká bude vynútiteľnosť a vlastne pokiaľ sú v tomto zákone nejaké záujmy, nejaké hodnoty, symboly, ku ktorým sa viaže aj verejná mienka v nejakom pomere, tak posúdiť aj z tohto smeru tento zákon, že či naozaj bude zákon, ktorý bude vnímať väčšina spoločnosti pozitívne a logicky pravda, posúdiť aj ďalšie súvislosti tohto zákona predovšetkým politickej povahy. Vlastne text zákona sa potom logicky posudzuje v druhom čítaní, kde sa zaoberáme jednotlivým ustanoveniami a prípadnými, už potom konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi, takže v týchto súvislostiach.
Predkladateľom je pán Dostál. Pamätám si ho, teda prvýkrát v politike z Dunajskej Stredy zo štadióna, kde vyslovoval veľmi zaujímavé názory na fungovanie Slovenska, slovenskej demokracie, postavenie väčšinového národa a charakter jeho konaní. S týmto som sa dodnes nevyrovnal, ale prosím, rešpektujem ako a ctím si hodnotu demokracie, že teda napriek tomu, že nerozumiem stanoviskám pána poslanca, že má právo ich vyslovovať a treba s nimi aj komunikovať s jeho stanoviskami.
Rovnako sme tu zažili, pán poslanec Zajac, pán poslanec Šebej, teda všetci páni z OKS, ktorí dnes teda reprezentujú, predpokladám záujmy našej maďarskej národnostnej menšiny, keďže sú súčasťou politickej strany, ktorá sa netají tým, že ich záujmy obhajuje, pokiaľ nie verbálne, v každom prípade vo faktickom denno-dennom politickom živote, čo je zase úplne v poriadku.
Tak teda k tým národným symbolom u nás. Už Max Weber, keďže pán Zajac hovoril o tom, že sa nejako nevnímajú argumenty vedecky ap., už Max Weber označil symboly ako predpoklad sociálnej interakcie, ako predpoklad komunikácie v komunite. Ďalším momentom, ktorý symboly výrazne ovplyvňujú je fakt, že symbol vyjadruje aj symbolické obsadenie verejného priestoru a v konečnom dôsledku, v čiste technokratickom slova zmysle, aj nárok na moc reprezentácie daného spoločenstva a vládu daného spoločenstva.
Ďalší z významných teoretikov relatívne široko prijímaných Theodor Schneider považoval symboly za nevyhnutný, aby som teda rešpektoval aj liberálny pohľad na veci, za nevyhnutný ústupok voči iracionalite inak racionálneho sveta. Ak však prijmeme názor, že formovanie národa je čiastočne, či dokonca v plnej miere závislé na schopnosti ľudí si ho ako pospolitosť predstaviť, musíme symbolom priznať nezameniteľné miesto v národotvorných procesoch.
Vážené kolegyne, kolegovia, Slovenská republika je jeden z najmladších štátov v Európe, v našom regióne, bohužiaľ, najmenší. Náš hrubý domáci produkt predstavuje zhruba 0,11 % svetovej hospodárskej produkcie. Máme armádu, ktorá má 17 tis. ľudí. Je úplne logické a každý geopolitik, ktorý vníma našu realitu vie, že Slovensko musí založiť svoje fungovanie na prísnom a jednoznačnom dodržiavaní medzinárodného práva a musí hľadať spojenectvo demokratov celého sveta, pretože jednoducho, ako najmenší štát, je vystavené najväčšej hrozbe, že nedokáže uplatniť svoje základné záujmy.
Slovensko geopoliticky na šťastie nie je predmetom záujmu žiadnej krajiny, okrem jedinej. Tá, ktorá je na juhu našich hraníc, ktorá sa s nimi netají. Samozrejme politická reprezentácia je relatívne opatrná, ale ako, pravdepodobne budeme o tom ešte hovoriť pri zákone o dvojitom občianstve, nepokrytým spôsobom usiluje o revanš. Veď predsa celá krajina je plná starých rakúsko-uhorských máp, symbolov a všetkého ostatného, existencia Karpatského fóra a aj zákon o dvojitom občianstve a iné, ale hlavne spôsob, akými atakuje Maďarsko aj prostredníctvom politickej reprezentácie národnostné menšiny, ktorú predstavuje teda aj pán Dostál, dnes v medzinárodnom prostredí je signifikantný. Je signifikantný, nejde tam v žiadnom prípade o diskusiu o tom, že sú ohrozené práva menšín, že by teda predmetom dialógu, že teda ochrana tých menšín bude predovšetkým predmetom dialógu s domácou politickou reprezentáciou. Ani v náznaku, vážené kolegyne, kolegovia.
Pamätám si v slovensko-maďarských vzťahoch, že kedysi gróf Károlyi, keď sa rozprával so Slovákmi v roku 1917, tak vtedy povedal vcelku nonšalantne a jednoznačnú vetu. "Slováci budú mať toľko práv, koľko si vybojujú". Čiže táto technika a tento spôsob uplatňovania záujmu napriek tomu, že prešlo medzitým skoro sto rokov, sa uplatňuje aj dnes z pohľadu národnostnej menšiny. Minimálne máme také podozrenie a minimálne väčšina nášho obyvateľstva túto situáciu takto vníma.
My sme politici a našou úlohou je vnímať našu politiku ako službu občanom. Nepochybne veľmi dôležitý význam má aj náš osobný pohľad na veci a na hodnoty, ktoré reprezentujeme, ale na druhej strane je rovnako integrálnou povinnosťou nás všetkých, vnímať aj záujmy nášho obyvateľstva, hľadať optimálnu väzbu medzi týmito dvomi faktormi.
Tento zákon, ktorý tu je, predstavuje revanš, je čisto politický, bol v agende politickej strany, ktorú reprezentuje pán Dostál s tým, že akékoľvek snahy Slovákov o presadenie práva na to, aby svoje vlastné symboly umiestňovala na území Slovenskej republiky odmietla. Tento zákon jednoznačne odmieta tak samozrejmú a normálnu povinnosť, aby miesta škôl a miesta verejných zhromaždení občanov, resp. úrady, aby boli jednoducho v rámci týchto úradov umiestnené aj symboly Slovenskej republiky ako takej. Voči tomuto sa používajú argumenty typu, že sme slabí, že pán Viskupič, si čo rozpráva, čo je až dosť úsmevné, pretože pravdepodobne úplne rezignuje na dosiahnutý stav poznania v tejto sfére a vypráva o tom, že on sám individuálne nepotrebuje a nedovolí nikomu, aby mu nejakými zákonmi vnímali nejaké symboly.
To, čo sa uvádza v tomto zákone je úplne prirodzenou snahou reprezentácie občanov minimálne 4,5 mil. ľudí v tomto štáte na to, aby symbol Slovenskej republiky na takomto mieste umiestnený bol. Nepochybne legitímna diskusia o tom, v akom rozsahu, v akej intenzite, v akej forme, a do akej miery má rešpektovať aj ten fakt, že Slovensko je viacnárodným štátom. Hlboko to rešpektujem. Viem si predstaviť diskusiu aj na túto tému. Dopracujme veci v tom zmysle, aby sme veci vnímali tak, ako je to samozrejmé a normálne v súčasnej Európe. Ale s plnou vážnosťou tvrdiť, že Slováci pomaly nedisponujú elementárnou mierou tolerancie, keď hovoria niečo o symboloch, pán Viskupič, veď ten triviálny, tak triviálny príklad toho celého, ako asi vyzerá v Spojených štátoch začiatok školského vyučovania, kde nielenže sa hrá hymna, ale sa ešte aj žiaci, spoločne recitujú prísahu na ústavu Spojených štátov, prísahu vernosti Spojeným štátom, a to pritom už neexistuje viac národnostný štát ako sú Spojené štáty. Ale v tejto diskusii by som nechcel pokračovať, pretože o to nejde.
Naozaj, pre Slovensko je veľmi dôležité, aby sme našli naozaj primeranú a rozumnú rovinu toho, aby Slováci, ktorí majú dvadsať rokov štát, ktorí ešte musia hovoriť o dobudovaní štátnosti, ktorí hľadajú, vo všetkých zásadných formách svojho národného života tie základné premisy a fixuly, vytvárajú tradície. V rámci toho samozrejme musia Slováci vnímať aj to, že tu existujú aj národnostné menšiny a musia hľadať optimálne formy pre vyjadrenie ich záujmov, ale presne tak, ako je to v každom a budem citovať doslovne v ďalšom, v ďalšom zákone ako vyzerajú medzinárodné normy, ktoré upravujú postavenie národnostných menšín. Všade v preambulách, vo výkladových základných pravidlách je základ, že akékoľvek uplatňovanie menšinových práv musí dohodnúť predovšetkým k zlepšeniu komunikácie medzi stranami v danom štáte, ale nikdy nesmú ísť proti štátnej suverenite a proti ochrane štátneho územia a územnej integrite.
Tak skúsme sa pozrieť, aká je dobrá vôľa prediskutovaných vecí, že či je priestor pre hľadanie konsenzuálnych riešení, ktoré môžu v konečnom dôsledku naozaj spôsobiť pozitívny moment, a to dobré spolunažívanie národov, nestrácanie úplne zbytočnej energie dvoch národov na to, aby s reziduálnymi nezmyslami otravovali svoje súčasné bytie a odobrali si obrovské množstvo energie, ktoré obidve krajiny potrebujú na to, aby riešili predovšetkým dopady súčasnej hospodárskej krízy.
Takže, bohužiaľ kontexty tohto návrhu zákona nie sú ani v korektnej snahe upraviť niečo, v čom mohli byť nejaké zásadné pochybenia. Je to čisto politický zákon, ktorého úlohou je, ktorého úlohou je realizovať záujmy strany, ktorá reprezentuje národnostné menšiny v tomto parlamente. Nemá racionálny základ. Pripájam sa k tým rečníkom, ktorí žiadajú, aby tento návrh, aby v rokovaní o tomto návrhu Národná rada nepokračovala.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

To sa ocení aj na nebesiach, toto. (Smiech v sále a potlesk.)
Takže to sme tu už mali, trebárs je drahá káva v parlamente a podobné záležitosti. Prípadne ešte by sme mohli doplniť, že trh určí spoločenský význam práce poslanca. Kto je vlastne poslanec? Aký je význam jeho roboty? Aký je jeho plat v kontexte iných platov, ktoré fungujú pri vrcholovej správe štátu? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nájdete veľmi rýchlo súvis, keď mi nebudete brať čas, pretože nemôžem vysvetliť to, čo chcem. Počkajte, trošku trpezlivosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Na pána predrečníka... Pán predseda, korektnosť poprosím.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Marcinčin, nechcel som sa zúčastniť na tejto diskusii, lebo takáto diskusia znamená vlastne legitimizáciu tejto témy, a odpustí mi pán predseda, že toto považujem za trápne divadlo vaše a vašej družiny. Skúsim povedať prečo.
Pán Marcinčin, mohli by ste potom v odpovedi mi odpovedať, že kde existuje štát s 19-percentnou daňou, ktorý nemá daň z dividend, ktorý nemá daň z predaja nehnuteľností, ktorý nemá daň z dedičstva, a pri týchto 19 % má vyrovnaný rozpočet?
Keby ste boli taký láskavý, že by ste mi povedali, že kde takýto štát funguje.
Totálne poddimenzovaný štát daňovo, ako je Slovensko, bude mať vždy obrovské problémy a bude mať veľmi ťažkú úlohu pri tom, ako zachovať nízkodeficitné hospodárstvo. To je elementárna a zásadná vec.
Už tu bol, pán predseda Sulík, v tejto súvislosti vás oslovím, vám podobný, rovnako sociálne vybavený pán Rusko. Jeho prvé aktivity boli, že teda najväčší problém... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán kolega, no, vystúpili ste presne v duchu metodológie vašej strany, to máte pravdu. Typické je to, že od prvého tvrdenia do posledného necítiť ani náznak toho, že boli predložené nejaké protiargumenty. Takto sebavedome a kategoricky tvrdiť veci, ktoré tvrdíte vy, si ja vážne po tých tridsiatich rokoch praxe nedovolím. Predovšetkým existuje ešte ďalšie ústavné právo každého občana našej krajiny, a to ústavné právo znie, že členstvo v strane vám nesmie byť v újme vo vašich základných občianskych právach. Tento rozmer minimálne pri interpretácii tohto ustanovenia je potrebný. Po ďalšie, a kto už len navrhuje tých členov rady, aké je tam právo politickej strany navrhovať, aká je tam tá väzba, keď vy idete teraz navrhovať nových členov rady, vy, pán kolega, v strane. To teraz, každý z nich, nemôžem pri vašej interpretácii hovoriť, že už len tým, že ich navrhnete, tak už vystupujú v mene strany? Veď to je hlúposť. To znamená, že naozaj, ak treba niečo posúdiť a je tam naozaj istá vec, ktorú treba posúdiť. Jeden z prípadov je v pozícii, že je hovorcom strany. Tam tomu rozumiem, že minimálne je potrebné začať sa touto vecou zaoberať a jediný príslušný v Národnej rade, ktorý na to je, je predsa výbor, ktorý to má zo zákona v kompetencii. Čo iné? Ak budeme odvolávať do budúcnosti len tým, že niekto predloží návrh do parlamentu a vzápätí budeme hlasovať a nebude riadny proces pre posúdenie práve nezlučiteľnosti, že nebude posúdený, tak ako má byť v odbornom prostredí, s možnými poradcami, so všetkým a urobiť aj precedens, pretože tieto otázky ešte doteraz riešené na Slovensku takto neboli. Takže, to je slušné riešenie, pán kolega. To je korektné riešenie a to je riešenie, ktoré do budúcnosti vylúči potom zbytočné takéto diskusie.

Ďakujem, vážený pán podpredseda parlamentu, som veľmi rád, že ste opäť a štandardne kultivovaným spôsobom predložili v parlamente a vyjadrili sa zásadným spôsobom k téme, ktorá je pre Slovensko strategicky dôležitá. Otázka diaľnic je životnou otázkou pre Slovensko. Zastavenie budovania diaľnic znamená jednoznačne pripraviť pôdu pre výrazné spomalenie hospodárskeho rastu.
Je zaujímavé, ale bohužiaľ aj typické, že situácia začína byť analogická ako v roku 1998, keď opäť presne tento typ poznámok nekritického prístupu farizejských, čisto ideologických poznámok bez hľadania racionálnych riešení zastavili diaľnice, čo spôsobilo mimochodom v roku 1998, kedy bol 5-percentný hospodársky rast, tak tento klesol až na mínus 2,1. Do dnes budete počúvať nepochybne hlasy o tom, že je potrebné zo štátneho rozpočtu ap., pričom z odborného hľadiska je úplne jasné, že pri Schengenských kritériách pri 3 % deficite, ktorý je nevyhnutný sú tieto úvahy nezmyselné a nič neriešia. Objavujú sa a budú sa objavovať permanentne.
Pán predseda, pán podpredseda parlamentu za čias vlády, ktorá investovala maximálnu energiu do rozvoja diaľnic neboli petičné akcie starostov a primátorov na to, ktorí vidia, že životne pre rozvoj regiónov je potrebné budovať diaľnice, je budovať infraštruktúru diaľničnú, pretože fakt, že diaľnica je elementárnym predpokladom pre hospodársky rozvoj, pre pracovné miesta je nespochybniteľná. Rovnako je jasné, že dnes sa hovorí už minimálne o dvoch až troch tisícoch pracovných miest, ktoré jednoducho vo firmách prestanú existovať.O čom hovorí to programové vyhlásenie, ktoré vypráva, že dominantou tejto koalície má byť tvorba pracovných miest?

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Poliačik, veľmi si vážim, že mám také uznanie vo vašej strane, že mi pridelila teda dvojičku. Teším sa na spoluprácu.
Čo by som ale chcel povedať. Pán kolega, ja naozaj už som starší a už viem byť aj veľkorysý, takže ešte počkajme možno nie sto, ale dvesto dní. A naozaj by som odporúčal trošičku viacej parlamentarizmu k fungovaniu parlamentarizmu, k mechanizmom. Ak by Národná rada mala pri každom podozrení prijímať osobitné uznesenie pre Najvyšší kontrolný úrad, by to bola jej dehonestácia. To by naznačovalo, že nefungujú riadne úrady a nevie, čo má robiť Najvyšší kontrolný úrad, pretože, ešte raz, má povinnosť konať ex offo, z úradnej povinnosti. Akonáhle sa dozvie o každom porušení, akomkoľvek porušení povinnosti, má povinnosť konať. My vlastne nepriamo týmto Najvyššiemu kontrolnému úradu pripomíname, že teda nekoná a konať by mal, pravdepodobne.
Po ďalšie. Ak by ste chceli zvyšovať kvalitu kontroly tak, že Národná rada by mala prijímať uznesenia, v každom prípade potom navrhujem: Zmocnime pána predsedu jedným uznesením, že teda bude v mene Národnej rady podávať takéto návrhy na Najvyšší kontrolný úrad. Dobré fungovanie kontrolných mechanizmov, pán kolega, vyzerá dramaticky inak ako takto. Toto je naozaj výnimočný prostriedok. Ak ho chceme používať, nesmieme ho nadužívať, lebo potom aj ten stráca postupne účinok.
O tom, že v predchádzajúcom prípade išlo o dramatické porušenie akože podmienok verejnej súťaže, na ktorý nebol rovnaký názor. Vtedy je potrebné, aby konal Najvyšší kontrolný úrad. V danom prípade, ešte raz, aktéri, osoby a to, o čo ide, meritum, predmet veci je známy. Je tu jasný etický postup. To, čo zavádza vaša koalícia, pán Poliačik, je to, že začíname vyrábať ako etickú kvalitu z toho, že zlodej ukradne auto a keď ho prichytia pri ňom, tak potom dramaticky sa vyusmieva a dramaticky to auto vráti a my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, no pán predseda nám predkladá návrh uznesenia. Na prvý pohľad by to malo byť ako krásne gesto, kde predseda strany, ktorý teda horlí za teda čistotu, etiku a za zlepšenie podmienok v nakladaní s verejným majetkom, kvalitnejšie a efektívnejšie užívanie, tak teraz na základe škandálu, ktorý nás tu otravuje už 3 mesiace pomaly, dáva návrh, aby Národná rada dramatickým spôsobom požiadala Najvyšší kontrolný úrad o preskúmanie veci. Ja si myslím, že, pán predseda, na to netreba nejako dramaticky, aby Národná rada schvaľovala nejakú výzvu. Pravdepodobne Najvyšší kontrolný úrad je riadený kompetentným vedením, ktoré vie, že ex offo, z vlastnej povinnosti, musí skúmať veci, o ktorých sa dozvie pri výkone. A nechce sa mi veriť, aby Najvyšší kontrolný úrad nezistil, že tento problém vo verejnosti rezonuje.
Pán predseda, ale druhý problém tam je, ktorý je vážnejší. Existuje porušenie právnych predpisov, existuje právna zodpovednosť a existuje aj politická zodpovednosť. Medzi týmito dvoma kategóriami zodpovednosti, ktoré nepochybne jedna aj druhá obsahujú aj kategóriu etiky a dobrého správania sa, je zásadný rozdiel. Porušenie právnych predpisov, pokiaľ som ja registroval, tento celý spor nikto ani nejako dramaticky vo verejnosti nepripomínal, pretože ministerstvo pridelilo, predpokladám, že v rámci verejnej súťaže je iste dobré, keď sa to preskúma, finančné prostriedky alebo poskytlo grant za stanovených podmienok. Ale to, o čo tam ide, pán predseda, je komu? Ak si pamätáte, za našej vlády za 4 roky príslušné orgány na ministerstve pridelili nejakú dotáciu na nejaké tepelné čerpadlo alebo niečo podobné pánovi ministrovi životného prostredia, ani nie jemu, ale rodinnému príslušníkovi. Na základe tohto bol mediálny trojmesačný cirkus. A na základe toho bol pán minister odvolaný, ak si pamätáte. Takže problém je teraz, že dvaja významní funkcionári ministerstiev na úrovni štátnych tajomníkov si pridelili finančné prostriedky. A vytvárame atmosféru v tomto štáte v tom zmysle, že tie finančné prostriedky sú jednoznačne za týchto okolností chápané ako peniaze, ktoré sú klientelistické. A z toho dôvodu teda jednoducho už sa tu vytvára takýto status, aj keď nevylučujem, že aj na túto tému by mohla byť nejaká diskusia, pretože máme ústavný článok o tom, že nikomu členstvo v politickej strane ani v parlamente nemôže byť na ujmu, to znamená aj pravdepodobne občiansky princíp uchádzania sa, ale za transparentného, dopredu deklarovaného účelu, že teda pravdepodobne aj tam by sa mohlo rozprávať o tom, že nemožno celkom vylučovať politických funkcionárov, aktérov z možnosti na občianskych požitkoch nejakým spôsobom participovať. Ale faktom je, že v tejto spoločnosti a u nás na Slovensku sa vytvára stav, že jednoducho ten občan, ktorý je politicky aktívny a zastáva vysokú funkciu, jednoducho on a jeho rodinní príslušníci nemôžu byť adresátmi takéhoto druhu pomoci.
Takže, pán predseda, v danom prípade naozaj ide o to, a nebudem to ani politicky komentovať, o čo ide, ale je to viditeľné, že daný účel a intenzita záujmu, ktorou má byť uznesenie Národnej rady, nie je celkom v súlade so súčasným stavom poznania tohto problému. Politická zodpovednosť tých daných pánov je jasná. A Najvyšší kontrolný úrad politickú zodpovednosť neskúma alebo keď áno, v dramaticky iných súvislostiach, ako to máme robiť tu my v parlamente ako poslanci a zvlášť vtedy, keď máme veľmi zásadné verejné vyhlásenia ap., pokiaľ zoberieme obdobné prípady z minulosti, kde v danom prípade je všetko jasné, netreba nič skúmať, či bol porušený vo verejnom obstarávaní problém. Ale je jasné, aktéri sú, niekomu, vysokému funkcionárovi boli pridelené peniaze, stav je jasný. A ide o to, či takto pridelené prostriedky sú v súlade s etickým kódexom, o ktorom hovoríte vy alebo so všeobecným, ktoré prijíma spoločnosť ako taká, ale aj s dosiahnutým stavom vnímania tejto veci v parlamente.
Takže v danom prípade, pán predseda, nemáme porozumenie pre tento typ vášho podania. Považujeme ho za deklaratórne. Považujeme ho dokonca za podanie, ktorého snahou je odpútanie pozornosti od toho, čo je skutočné, keď už, tak sme mali posudzovať mieru politickej zodpovednosti obidvoch funkcionárov a hlavne mali ste vysvetliť slovenskej verejnosti, vážení členovia koalície alebo aspoň predstavitelia dotknutých strán, ako mienite vnímať klientelizmus, čo to vo vašom poňatí znamená, ako reálne vyzerá a akým spôsobom sa chcete do budúcnosti v tomto smere uberať. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán exminister Počiatek, chcem reagovať na tú časť vášho vystúpenia, v ktorom ste upozorňovali na to, že predkladané opatrenia vlády vrátane návrhu uznesenia smerujú jednoznačne k tomu, aby sa vyčistil priestor vo firmách, ako je Cargo napríklad, s cieľom privatizovať ich. Pán Počiatek, je úplne zrejmé, a tí ľudia, ktorí nie sú absolútni ignoranti a nezakrývajú jednostranným, číro politickým pohľadom ekonomickú realitu, vedia, že napríklad spoločnosť ako Cargo mala v ekonomickej kríze o 50 % nižšie výkony. Tento trend, elementárna komparácia, asi ako vyzerajú dôsledky ekonomickej krízy a ako vyzerá postavenie štátu v tak veľkej spoločnosti, kde sa rádovo môže jednať dokopy až o desiatky tisíc zamestnancov, teda aj pracovných miest, že je to predmetom štátu a že intervencie štátu v tomto smere, predovšetkým tie obrovské investície do bánk, ktoré tie krízu spôsobili, že pravdepodobne treba kompenzovať na záchranu pracovných miest aj pre veľkých zamestnávateľov v rámci štátu, kde akákoľvek strata pracovných miest znamená obrovsky následnú záťaž štátu vo väzbe na nezamestnanecké miesta a na riešenie následnej situácie. Predať to bez toho, že by sa externé náklady započítali do ceny, je obludné. Veď predsa ak to teda niekto chce kúpiť, tak asi je to schopné produkovať zisk. To znamená, nie je žiadny problém dať teda váš manažment, ktorý bude vynikajúci a ktorý to bude spravovať.
Veď je predsa známe, že v Nemecku napríklad vo firmách, kde je viac ako 200 zamestnancov, 90 % riadia platené manažmenty. Buďte dobrým akcionárom štátu.
Je neuveriteľné, čo v tomto smere hovoríte, pán minister Mikloš, stanoviť obrovský deficit a potom sa za rok holenbať obrovskými úspechmi vašej úspory, to je priehľadné, viditeľné a budeme to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)