Videokanál poslanca

Áno, vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ešte povedal niekoľko slov k téme, ktorej sa venujeme relatívne dlho, a uznávam, že je to objektívne, ale predsa len tá diskusia nie je kontinuálna, pretože neustále ju prerušujeme a už niektoré tie poznámky a polemika s tvrdeniami, ktoré tu odzneli, potom už strácajú význam. Ale pokúsim sa napriek tomu zareagovať na niektoré veci z diskusie, pretože táto diskusia je veľmi dôležitá pre Slovensko. Sprostredkováva našim občanom, ako jeho najvyšší zastupiteľský orgán, ktorý má, vníma situáciu, ktorá momentálne je, ako identifikuje problémy a aké nástroje a prostriedky hodlá použiť na to, aby prípadné negatívne momenty alebo momenty, ktoré sa zásadným spôsobom dotýkajú našich záujmov, ako chce riešiť. Rovnako je to príležitosť aj pre predstaviteľov politických strán, pre politické kluby, aby demonštrovali svoje stanoviská, aby svojim voličom ponúkali riešenia, ktoré, samozrejme, tí voliči buď prijmú, alebo neprijmú.
Čo sa týka diskusie, ktorá tu odznela, zdá sa mi, že treba niekoľko slov povedať aj k niektorým otázkam, ktoré odznievali málo frekventovane. Slovensko, teda ide o otázky, ktoré sa dotýkajú geopolitického pohľadu na situáciu, v ktorej žijeme, postavenie Slovenska, čo asi podmieňuje a určuje základné kroky aj zahraničnej politiky a čo, samozrejme, určuje aj spôsoby, akým Slovensko môže hájiť svoje záujmy. Slovensko je najmenšou krajinou v stredoeurópskom regióne a jeho politika musí stáť principiálne na zásadách dodržiavania medzinárodného práva, na zásadách dobrého susedského spolunažívania a, samozrejme, aj na vytváraní komfortného prostredia pre život všetkých občanov, ktoré na území štátu žijú. To je základná axióma. A Slovensko, myslím si, od svojho vzniku, je to tuším 18 rokov, sa týmito zásadami v zásade aj riadi. Slovensko nemá nepriateľov, Slovensko sa snaží nemať žiadne územné požiadavky, žiadne hmotné, hodnotové požiadavky voči nikomu, rešpektuje principiálne výsledky 2. svetovej vojny, tak ako predtým rešpektovali sme, naši obyvatelia, predchodcovia výsledky 1. svetovej vojny, s tým, že sú základom pre prirodzené susedské spolunažívanie, pre dobré vzťahy medzi našimi občanmi, ale logicky potom, pokiaľ dochádza k spochybňovaniu týchto princípov, pravdepodobne musí minimálne spozornieť.
Toto sú zásadné otázky a tuto aj prechádzame skúškou akousi, do akej miery my ako reprezentanti občanov nášho štátu dokážeme ponúkať dobré riešenia a do akej miery v onej, použijem také eufemistické slovo, súťaži, aké pozície vieme pre Slovensko nejakým spôsobom zaujať.
Slovensko má svoje menšiny, má nemalé menšiny. Veď v Českej republike podľa rôznych odhadov žije minimálne 300-tisíc Slovákov. Minimálne 60-tisíc Slovákov žije vo Vojvodine. Odhady Slovákov v Amerike sú od jedného do pomaly troch miliónov a tak ďalej, s rôznym typom logicky asimilácie v prostredí podľa toho, ako dlho tam naši predkovia už žijú. Slovensko má aj tým pádom vžité stereotypy vnímania postavenia menšín s tým, že principiálne Slovensko vychádza z pozície rešpektovania princípu nezasahovania do života iných krajín. A pokiaľ nejaké princípy takéhoto zasahovania majú byť, majú byť výsledkom medzinárodných dohôd, majú byť výsledkom mechanizmov, ktoré vytvára medzinárodné spoločenstvo, ktoré Slovensko chce reálnym spôsobom dodržiavať.
Vážené kolegyne, kolegovia, žijeme ale so susedom na južných hraniciach nášho štátu, v ktorom existuje to, o čom sme tu už tisíckrát hovorili - trianonská trauma. Existuje čosi, kde súčasná reprezentácia, politická, Maďarska vníma sa ako nasledovníka Uhorska, uhorského štátu s tým, že zásadným spôsobom posilňuje nacionalistické tendencie s cieľom zjednotiť maďarský národ a vracať sa až k vráteniu tzv. stratených území. Či to tak je, alebo nie je, pokúsim sa riešiť nielen vlastnými tvrdeniami, ale pokúsim sa dokumentovať hlavne názormi ľudí, ktorých by ste vy, ako hovorím teraz predovšetkým ku koalícii, mohli nejakým spôsobom rešpektovať.
V rokoch 2002 až 2006 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Budapešti pán Štefan Markuš a do tejto pozície ho inštalovala, pre skratku použijem termín, Dzurindova vláda. Ako vníma túto situáciu v Maďarsku tento bývalý veľvyslanec, citujem z článku v jedných mienkotvorných novinách u nás: "Bývalý veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš vidí maďarskú ústavu ako časovanú bombu, ktorá raz vybuchne a prinesie veľké problémy. Markuš doteraz miernil obavy z Viktora Orbána, teraz však priznáva, že ho maďarský premiér prekvapil. Aj ústavou podľa neho potvrdil, že sníva o veľkom Maďarsku a nestojí ani o Európu, do ústavy dal ako menu forint, čím sa vlastne dištancoval od Európskej menovej únie a užšej integrácie Európy. Európa by už nemala mlčať," hovorí tento bývalý veľvyslanec. "Tento problém by mal patriť prinajmenšom do Európskeho parlamentu," myslí si Markuš.
Ak by sme sa pozreli aj do jeho vlastného článku, ktorý pán Markuš tiež uverejnil v našich mienkotvorných novinách, uvádza pán Markuš: "Nová ústava dosvedčuje, že kabínkové povstanie úspešne pokračuje a svet by mal Orbánovo úsilie konečne vziať na vedomie. Ústavný proces u našich južných susedov vyústil do reálneho scenára novodobej drámy. Kulisy sú postavené, vykresľujú kontúry budúcnosti maďarstva v Karpatskej kotline. Herci a režiséri sú pripravení. Namiesto "my ľud" čítame "my členovia maďarského národa". Základný zákon tak oslovuje nielen obyvateľov Maďarska, ale každého, kto sa cíti Maďarom a je štátnym občanom, nech by žil kdekoľvek na svete. Maďari teda rozšírili", tvrdí, "svoje politické spoločenstvo z obyvateľov krajiny na celosvetové maďarské etnikum vrátane vyše milióna Maďarov žijúcich v susedných štátoch. Je koniec nostalgie, je to cesta do minulosti a cesta až k pred trianonským hraniciam Uhorska je voľná." Končím citát.
Predpokladám, že znepokojenie tak zásadné, ktoré som tu vyslovil, nášho bývalého diplomata - ešte raz, z vášho prostredia - pravdepodobne by nemohlo nechať žiadny štát na svete pokojným a štátom, ktorý by nemal okamžite organizovať celý rád aktivít, samozrejme, predovšetkým diplomatických, aby som to zdôraznil, na to, aby jednoducho tento trend, táto tendencia, aby sa v žiadnom prípade nedostala a nestala sa súčasťou štandardnej európskej politiky.
Veď tie obrovské riziká takéhoto videnia sú predsa viditeľné. Ja nechcem to znova opakovať, ale veď akákoľvek hodnota, ak má byť akceptovaná, musí byť univerzálna. Musí platiť na všetky prípady.
Vie si niekto predstaviť takúto ústavu v Nemecku? Koľko Nemcov žije v Poľsku, koľko Nemcov žije možno aj v Maďarsku, na Slovensku, v Českej republike, koľko vo Francúzsku? Ako by asi Európa reagovala na to, že teda je iba jeden nemecký národ a každý, kto žije kdekoľvek, je Nemcom a že budú tu nemecko-nemecké vzťahy a že treba vytvoriť politické spoločenstvo a zjednotiť, lebo veď krivdy?
Mal som tú česť sa v roku ´98 zúčastniť ako úradník jedného zásadného stretnutia vo Washingtone v ´98. roku, volalo sa to vtedy Projekt pre etnické vzťahy. Bola tam zásadná delegácia, ktorá reprezentovala občanov maďarskej národnosti u nás a, samozrejme, predstavitelia spektra Slovenska. Počas celých dvoch dní bol prítomný na tomto stretnutí vtedajší poradca prezidenta Clintona pre otázky bezpečnosti Európy, z toho, čo som počul vtedy, tak to bola zruba päťka v hierarchii ľudí, ktorí pracovali v aparáte vtedajšieho prezidenta Clintona. Pamätám si, ako hovoril na záver vo svojej reči toto, bol tam mimochodom aj pán podpredseda vlády pre menšiny, takže môže potvrdiť alebo vyvrátiť tieto slová, hovorí, bolo to vtedy, samozrejme, v súvislosti aj a ešte boli živé spomienky na účasť v Juhoslávii a podobne, kde hovorí, že, vážení páni, americká verejnosť je veľmi citlivá na to, keď nám chodia domov vojaci v truhlách s americkou zástavou a nemajú chuť chodiť hasiť konflikty, ktoré vzniknú na území. To znamená, ale obidve delegácie, dve zásadné veci. Prvá pre vás Slovákov, zabudnutie, Slováci, na akékoľvek znižovanie štandardov maďarskej menšiny, pretože tie štandardy sú zatiaľ primerané, ale akékoľvek znižovanie neprichádza do úvahy. A pre vás, naši priatelia maďarskej národnosti, zabudnite na Trianon. Ak je niečo alfou a omegou medzinárodného úsilia spoločenstva, je absolútna nenarušiteľnosť hraníc v Európe, ktoré tu fungujú, pretože práve táto nenarušiteľnosť je zárukou toho, že 60 rokov v Európe panuje mier.
Vážené kolegyne, na západ od našich hraníc podobné aktivity, ktoré tu sú, sú nebývalé a z mojich rozhovorov s mnohými ľuďmi v Európe mám dojem, že to ľudia ani nechápu, ako niečo takéto môže vzniknúť. Preto zazneli aj na pôde Európskeho parlamentu tak silné slová o tom, že na juh od našich hraníc v hlavnom meste dokonca sa objavujú zárodky fašizmu. Fašizmu. Tak intenzívne demonštrované národniarske tendencie, teda tendencie nacionalistické v ovzduší, kde Európa jednoznačne podporuje občiansky princíp a k nemu, samozrejme, okamžite pritvára aj ochranu menšín, ale predovšetkým v kultúrnom, hodnotovom a umenovednom a neviem ešte v akom kontexte, ale, samozrejme, aj pri niektorých politických právach, pokiaľ sa ukážu, ale pri vodcovskom princípe občianskej spoločnosti. Na základe tom stojí aj celý mechanizmus ochrany menšinových práv, ktorý stojí na princípe ochrany individuálnych práv. Pretože akákoľvek ochrana kolektívnych práv znamená, že okamžite potom riešenia typu, ktoré sú od, kde sú ešte v Európe živé národnostné konflikty, či v Španielsku, či v Írsku a neviem ešte kde všade inde, kde sú utlmené, by okamžite znamenalo obrovskú eskaláciu problémov. A k tomu celému ešte vytvára Európska únia pandam, že vytvára predsa inštitút európskeho občianstva. Všetci z nás máme európsky pas, všetci, ktorí sme členmi Európskej únie, máme voľný pohyb, máme právo podnikať, máme právo usadiť sa na území členských krajín, máme právo voliť na území členských krajín. Zatiaľ ešte iba do orgánov miestnej samosprávy, teda tých, ktorí bezprostredne ovplyvňujú náš život.
Toto je koncept modernej Európy, na ktorom má stať aj otázka postavenia národnostných menšín, otázka vlastenectva, hrdosti na národ a rešpektovanie aj národných záujmov, ktoré tu sú, ale v rámci intencií akéhosi aj spoločne sformulovaného cieľa, ku ktorému sa snažíme teda nejakým spôsobom dopracovať. V týchto kontextoch, čo toto znamená a, samozrejme, potom ďalšia otázka tu je, do akej miery je toto nebezpečné pre Slovensko reálne? Čo to asi môže spôsobiť, tento spôsob videnia, ako bude asi vyzerať ďalších vývoj a v rámci tohto, samozrejme, existujú rôzne názory od radikálnych, ktorí to vnímajú ako akútne a zásadné nebezpečie, až po tých, ktorí vlastne zásadným spôsobom zľahčujú tento rozmer. Pán minister nám rozprával, že on sa ničoho nebojí atď.
Vážené kolegyne, kolegovia, jeden z takých momentov, ktoré sa mne zdajú dôležité, keď si vnímam, ako Európa rieši problémy, ako asi Európa môže tento problém vnímať, aké sú jeho kontexty, čo môže vnímať ako ohrozenie a podobne, tak tam som zatiaľ, keď som sa veľmi intenzívne s týmito vecami zaoberal, tak som zistil predovšetkým, že Európa veci vníma asi tak. Pre Kristove rany, nebudeme predsa riešiť otázku konfliktov medzi jednotlivými členskými štátmi! Samozrejme, tie základné princípy musia existovať, ale je to pre nás veľmi nepríjemné a Európa urobí všetko preto, aby sa do týchto vecí akože miešať nemusela.
Zásadným spôsobom, ktorý tu je, že platí, pokiaľ nie je žalobca, tak vlastne problém ani neexistuje. A keď existuje, tak potom iba na základe toho vnímania toho európskeho, kde aj potom, keď pozeráme, ako sa stavia k tomuto Európa, vidíme, že častokrát, ak niečo kritizuje, a zásadným a veľmi vážnym spôsobom, nie vždy to smeruje k postaveniu Slovenska k otázkam dvojitého občianstva, o ktorom hovoríme. Zásadný problém v tomto smere totiž je, že ak Slovensko cíti ohrozenie alebo ak Slovensko cíti, že tu dochádza k dramatickému obráteniu hodnôt, ktoré sa stávajú súčasťou oficiálnej politiky susedného štátu, je našou psou povinnosť na to Európu upozorniť. To hovorím dokonca z hodnotového hľadiska, nie z hľadiska našich záujmov.
Akékoľvek zľahčovanie a dokonca ľudia, ktorí strávili svoj politický život na tom, že v čase delenia Česko-Slovenska, kde nepochybne tie rezíduá sú dodnes, ktorí ale žili od rána do večera s občianskym princípom, a akýkoľvek náznak čoho to, tzv. národniarstva, bol okamžite označený za vyhranene nacionalistický postoj, prudko zmenili svoje názory a dneska zrazu otázku rešpektovania výrazne nacionalistických tendencií považujú za úplne samozrejmé a opäť akýkoľvek náznak obrany voči tomu považujú za slovenský nacionalizmus.
Je naozaj Slovensko útočníkom v tomto zmysle? Sú na Slovensku aktivity, vážené kolegyne, kolegovia, ktoré by vyvolali oprávnenie nášho susedného Maďarska znepokojiť sa situáciou na Slovensku?
Vážené kolegyne, kolegovia, otázka ďalej, otázka trianonskej traumy. Je otázka trianonskej traumy niečím, čo by mohlo mať vnútornú dynamiku, raz vytvára menšie nebezpečenstvo ohrozenia, raz možno vytvára väčšie. Nepochybne, že áno. Tie znepokojenia možno dokumentovať na tisíckach príkladov.
Môžem vám citovať z článku Die Presse, ak by to niekoho zaujímalo, môžem to urobiť len veľmi krátko. V Rakúsku teda, čo sa na túto tému píše. Komentátorka Sibyl Harman "Retroalarm sa ozýva": "Maďari sa s pôžitkom babrú v minulosti, takže pozor. A to ešte nie je dôležité. Slovo Trianon je dneska v Maďarsku, teda v HU, všade. A aj malé dieťa v HU vie, v akom význame. Vyblednutý sen o niekdajšej veľkosti krajiny spojený s pocitom hanby a poníženia. To by už na retropohľad úplne stačilo, to však nie je všetko," píše ďalej. "Na čestných miestach pre poslancov hneď pri kreslách poslancov radikálneho JOBBIK-u sedia zástupcovia Maďarov zo susedných krajín: z Rumunska, Srbska, Slovenska. Sedia tam úplne samozrejme, ako keby sa Maďarsko v priebehu noci zväčšilo o niekoľko stovák štvorcových kilometrov. Ako keby títo predstavitelia boli úplne normálnymi poslancami maďarského parlamentu, akoby k nemu patrili. Budeme a predseda parlamentu potvrdil, že to je len začiatok. Odteraz budú používaní vždy. Budeme pracovať v prospech národnej jednoty a preberieme zodpovednosť za 15 mil. Maďarov."
Pritom všetci vieme, Maďarsko má obyvateľov 10 mil.
Záver článku: "Nemožno sa zbaviť dojmu, že tu niekto chce niečo získať späť. Tu niekto premýšľa o odplate. My však vieme, že čím hlasnejšie a zanietenejšie mocipáni hovoria o minulosti, o Trianone, o Versailles, o Amsfelde, o to viac musíme byť na pozore, pretože neskôr sa môže stať súčasnosť nebezpečná."
Aké ohrozenia z Trianonu pre Rakúsko? Prečo takéto silné slová? Ale ako je to vo vzťahu k Slovensku?
Vážené kolegyne, kolegovia, to znamená, zbytočne bijú v Rakúsku na poplach a je ten komentár nacionalistický? Alebo čo to vlastne je? Aká je situácia na Slovensku? Skúsme sa pozrieť do našich novín, ako naše médiá v rámci verejnej služby sprostredkovávajú túto situáciu občanom. Do akej miery majú pravdivé, komplexné, dostatočne široké podklady. Aby si mohli vybrať, aby mohli vnímať. Čo vedia o politickej diskusii v Maďarsku na túto tému asi, aby sme odhadli intenzitu toho, či naozaj to nebezpečenstvo pre nás je, alebo to nebezpečenstvo nie je.
Môžem opäť zacitovať z mnohých dokumentov, ale zatiaľ nebudem. Skúsim niečo iné. V ústave, o ktorej už ako tak vlastne celé politické spektrum bolo schopné formulovať stanovisko typu, že áno, ten Orbán to naozaj je nadštandardné, toto jednoducho už nie je ono, niečo urobiť musíme. Obávam sa, že toto je zatiaľ posledné štádium toho, čo sme urobili, a vychádzam aj z toho, čo nám povedal na túto tému pán minister.
Ak sa vrátim k tej diskusii o Európe, poviem, že Európa v konflikte medzi dvomi členskými štátmi bude predovšetkým vnímať, či je, alebo nie je žalobca. Je žalobca, bude sa zaoberať, nie je žalobca, zaoberať sa nebude.
Čo v tomto smere robíme my? Pri dramatických nižších ohrozeniach národnoštátnych záujmov krajiny, dramatických nižších a už vôbec sa nemusia dotýkať tak zásadných otázok, ako je suverenita štátu a jednoducho rešpektovanie zásady organizácie obyvateľstva podľa územia, tak takýto najmenší možný atak v tomto prostredí môže pôsobiť zásadným spôsobom a môže nás nejakým spôsobom ohroziť.
Čo robí v danom prípade naše ministerstvo a pán minister? Veď demonštruje, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú vynikajúce. Stretáva sa s ním, chodí behávať maratóny do Budapešti, vysvetľuje nám všetkým tu, že teda otvára most atď. Čo je mimochodom nepochybne pozitívne. Nikto z nás nikdy zo SMER-u sa nestaval k tomu, že by sme akýmkoľvek spôsobom obmedzovali spoluprácu s Maďarskom. Naopak, sme hlboko za to, aby sa rozširovala. Môže jednoznačne obohacovať obidva naše národy, akékoľvek konflikty odoberajú energiu, zneisťujú vzťahy medzi ľuďmi a neprinášajú nič pozitívne. Ale zásadným spôsobom musíme zareagovať, pokiaľ je tu ohrozenie a pokiaľ je to čosi, čo aj v budúcnosti v prípadných konfliktných aj iných rizikových situáciách môže spôsobiť zásadné pohyby a otrasy v našom priestore. Veď predsa politológia pracuje s pojmami, ako je destabilizácia priestoru. Je priestor, nebude destabilizovaný, ak tu budú vznikať a nejakým spôsobom eskalovať národnostné konflikty? A čo k nim vedie?
Nepochybne, že diskusie na Slovensku o národnostných otázkach boli vždycky determinované tým, že jedna časť našej verejnosti veľmi silne vnímala práve túto posttrianonskú traumu a častokrát vnímala, že kroky aj snahy našej menšiny, ktoré, samozrejme, častokrát nešli v pozícii rokovania, ale pozícii tlaku, ktorý sa v Maďarsku tak veľmi oceňuje, obrovského prenášania problémov permanentne do prostredia Európskej únie, medzinárodných organizácií a okamžite so zásadnými obžalobami.
Vážené kolegyne, kolegovia, môže tu niekto vážne poprieť, že politika Maďarska - samozrejme, v rôznej intenzite počas doterajšieho vývoja - nebola aj politikou permanentnej diskreditácie Slovenskej republiky? Za akým cieľom?
Vážené kolegyne, kolegovia, máme zmluvu medzi našimi štátmi, ktorá mala vyriešiť problémy, dokonca začali vznikať diskusie o tom, aby zasadli politické reprezentácie, aby sme sa začali baviť o akomsi zmierení. Do akej miery tam bol ale malý cirkus a divadlo pre Európu, aby sa ukázalo, že predsa my nie sme proti zmiereniu atď., ale teda ten rasizmus a to hrozné Slovensko, ktoré tu je, jednoducho znemožňuje a musíme hľadať iné formy na to, aby sme obránili našich občanov. Úplne logická stratégia pre ľudí, ktorí naozaj to veľké Maďarsko a jeho reštauráciu považujú za vlastnú. Medzitým, samozrejme, tá intenzita tých polôh môže byť rôzna a, samozrejme, niekde sú dobré úmysly a niekde dobré úmysly nie sú. Ale prečo by Slovensko organizovalo a vyrábalo akýkoľvek konflikt s Maďarskom? Načo by nám bol? My potrebujeme pokoj, potrebujeme normálny priestor pre spoluprácu a užívať práve možné plody spolupráce. To je pre obidva národy zásadným spôsobom potrebné. Ale Slovensko nie je ten, ktorý je agresorom, Slovensko je predmetom agresie v tomto smere.
Vážené kolegyne, kolegovia, zas, pokiaľ boli socialisti alebo iné typy vlád, Maďarsko sa zaoberalo inými problémami a nebol nositeľ opäť zásadným spôsobom reštaurovania maďarského Trianonu. Čo sa začalo diať ale po nástupe vlády Viktora Orbána? Čo sa, akým spôsobom vlastne vznikol zákon o dvojitom občianstve? To tu nikto poriadnym spôsobom neanalyzoval. Viete, že vznikol vtedy, keď ešte nebola konštituovaná vláda v Maďarsku, keď bol predložený iba ako poslanecký návrh. Ešte až do konca jeho prijímania nebola konštituovaná vláda. No prečo? Lebo týmto spôsobom pre prípad, že by sme atakovali medzinárodnú našu zmluvu s Maďarskom o dobrej susedskej spolupráci, kde, samozrejme, 90 % úloh, ktoré tam sú, sú určené pre výkonné orgány. Vláda dá kedykoľvek ruky, ale čo? Veď neexistovala žiadna. Veď dvojité občianstvo, to dvojité občianstvo, veď to prijali poslanci a my sme teraz už len teda nositeľmi tejto úlohy a nemohli teda pracovať komisie, neviem kto, neviem kto, pretože jednoducho nastúpila nová reprezentácia, zasadli, okamžite prijali zákon o dvojitom občianstve. Je to manipulácia? Je to cieľ? Akým spôsobom a prečo sa takým spôsobom postupovalo? To sú, z toho vyplynú indície, ktoré sú nezvratné a ktoré sa jednoducho pri trošku dobrej vôli nedajú odmietnuť a nedajú sa považovať za náhodné.
Čo nasledovalo ďalej po tomto zákone o dvojitom občianstve, keď teraz nerátam ústavu, o ktorej hovoriť nič nechcem, lebo to by bolo povedané relatívne veľa. Úplne sa stratilo z pozornosti našich občanov a dramaticky vlastne o tom nenapísala naša tlač skoro nič, je zákon o svedectve národnej súdržnosti.
Vážené kolegyne, skúsim vám prečítať z toho zákona, aby ste teda vedeli, o čom rozprávam.
Paragraf 1 ako základný, nebudem čítať preambulu: "Národné zhromaždenie Maďarskej republiky vzdáva hold každému človeku, spoločenstvu a ich vodcom, resp. ich pamiatke, ktoré po nespravodlivom a nedôstojnom roztrhaní maďarského národa spôsobeného vonkajšími silami a ktorí obetavosťou a svojimi činmi umožnili, aby maďarstvo bolo schopné" a tak ďalej atď. "Po nespravodlivom a nedôstojnom roztrhaní maďarského národa spôsobeného vonkajšími silami."
Ďalší, § 3: "Národné zhromaždenie Maďarskej republiky vyhlasuje, že každý príslušník a každé spoločenstvo maďarstva pod nadvládou viacerých štátov", ešte raz, aby ste mi rozumeli, "každý príslušník a každé spoločenstvo maďarstva, ktoré je pod nadvládou viacerých štátov".
To znamená, Maďarská republika konštatuje v svojom zákone, že občania Slovenskej republiky sú vlastne Maďari, ktorí sú pod našou nadvládou. Toto je alebo nie je, alebo má, alebo nemá byť zdrojom zásadného znepokojenia a v každom prípade impulzom pre zásadné aktivity našej diplomacie? Takéto tvrdenie?
A to ešte hovorím iba o zákone, nehovorím o vnútropolitickej diskusii, nehovorím o tom, že, samozrejme, aj nositelia týchto tendencií v Maďarsku veľmi dobre vedia, že tu je medzinárodné spoločenstvo, že tu je dohľad a, samozrejme, snaha baliť neustále takéto aktivity a tento hlavný záujem, ktorý tu je, no akosi právom akceptovanej formy, t. j. samozrejme základnou a ústrednou snahou. Ale konštatovať, že "každý príslušník a každé spoločenstvo maďarstva pod nadvládou viacerých štátov je súčasťou jednotného maďarského národa, ktorého súdržnosť ponad hranice je realitou a súčasne určujúcim prvkom individuálne a", čo je veľmi dôležité, "spoločenskej, teda kolektívnej identity Maďarov".
Všimli ste si, ktorí sme tu dlhšie v parlamente, pán Duray, ešte pokiaľ bol súčasťou tohto parlamentu, principiálne nepoužil v tomto parlamente slovo, že je príslušník národnostnej menšiny. Nikdy. On bol vždy príslušníkom národného spoločenstva. Čiže opäť to není žiadna náhoda, že sa tu objavilo, to je súčasťou stratégie, ktorá je pripravená a vytvorená a ktorá smeruje jednoznačne k tomu, čo sa už dostalo do maďarskej ústavy. Právo na kolektívne sebaurčenie. Čo znamená právo na kolektívne sebaurčenie? No právo realizovať svoje právo až do odtrhnutia. To je úplne samozrejmé, k tomu netreba nič povedať.
To znamená, že už čo iné by malo spôsobiť, že jednoducho začneme vnímať tento moment, nepochybne analyzujme ho zo všetkých strán, z každého pohľadu, ale jednoducho musí byť predmetom zásadného znepokojenia, ale predovšetkým súčasťou zásadných aktivít nášho štátu a výkonnej moci, ktorú sme si ako poslanci konštituovali a ktorá má tieto kroky vykonávať.
Preto aj to vyhlásenie, keď nesmeruje k vláde, ale parlament jej nedáva žiadny impulz k tomu, aby sa nejakým spôsobom správala tým, že vymedzí hodnotový rámec, v ktorom sa má tá výkonná moc pohybovať, je bezzubé a je nanič. K tomu smerovali aj slová pána poslanca Maďariča a podobne, že ak tam nevytvoríme vzťah k výkonnej moci, ktorá jednoducho má urobiť všetko to, čo je nevyhnutné, ona musí byť nositeľom aktivít v medzinárodnom prostredí, naše parlamentné aktivity môžu byť len sekundárne a viac-menej sprostredkované. Vláda je na to, aby vytvorila mechanizmus ochrany našich záujmov, predovšetkým v medzinárodnom prostredí, lebo inde, vážené kolegyne, kolegovia, spojencov pre riešenie tohto problému nenájdeme.
Opačná situácia je začať robiť naozaj kroky, ktoré sú nezmyselné. Začať vyprávať o ohrozeniach, začať robiť demonštratívne kroky v oblasti, ja neviem, podpory peňazí na armádu a podobné veci. Tomuto sa zásadným spôsobom musíme vyvarovať a hlavne musíme vytvoriť podmienky, aby takéto riešenia niekoho ani nenapadli. Veď to sú zásadné otázky v tomto smere, ktoré treba nejakým spôsobom vnímať.
Aby ste si nemysleli, že išlo o nejaký deklaratórny zákon, ktorý má iba naznačiť niečo, že demonštrovať hodnotu a nemá byť predmetom nejakej aktívnej politiky, dovoľte mi niečo povedať k následnému výboru, ktorý sa začal v Maďarsku na túto tému organizovať. Organizuje sa výbor, teda parlamentný výbor pre národnú spolupatričnosť. Podľa slov predkladateľa návrhu pána Kövera "táto reorganizácia len odráža názorový obrat na maďarskej vládnej a politickej scéne po voľbách 2010, že agenda maďarsko-maďarských vzťahov nie je agendou zahraničnopolitickou, ale k nej sa pristupuje samostatne, a to tak v rámci výkonnej, aj zákonodarnej moci".
Vieme, vážené kolegyne, kolegovia, že otázka napríklad Maďarov u nás už nie je predmetom zahraničného výboru v Maďarsku a predmetom ministra zahraničných vecí? Nie, maďarskí občania, teda občania, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti všade vo svete, sú predmetom a sú vymedzení kompetenčne pre maďarského ministra alebo podpredsedu vlády pre otázky Maďarov žijúcich v zahraničí. Aký je to signál? Ako môžme tento signál vyhodnotiť? Čo sa tým chce povedať? Kam to asi smeruje? Súčasťou akej koncepcie, akého záujmu je takýto spôsob uvažovania?
Čo povedal k tomuto pán Köver v dôvodovej správe: "V roku 2011 sa s účinnosťou a rozšírením zákona o štátnom občianstve otvára možnosť na vytvorenie verejnoprávneho vzťahu medzi Maďarmi žijúcimi za hranicami Maďarska a maďarským štátom." Verejnoprávneho vzťahu, prosím, pre tých, ktorým možno uniká obrovský význam slova "verejnoprávneho vzťahu", chcem zdôrazniť, že verejnoprávny vzťah je vzťah taký, ktorý je riadený verejný právom daného štátu. Takže prosím pekne zaregistrovať riziká alebo interpretáciu tohto ustanovenia.
"Čo v porovnaní", teda pokračujem ďalej, "s uplynutými 90, resp. 20 rokmi vytvára od základu novú situáciu a možnosti a zároveň vytyčuje nové úlohy v oblasti maďarsko-maďarských vzťahov na výkonnú moc, rovnako aj na parlament vykonávajúci dozor nad vládou. Nová vládna štruktúra vytvorená v nadväznosti na voľby 2010 bola vyjadrením toho politického názorového obratu, podľa ktorého záležitosti Maďarov označovaných za zahraničných nie sú zahraničnou otázkou a správa týchto záležitostí je úlohou nie ministerstva zahraničných vecí, ale ministra bez kresla, podpredsedu vlády a ministerstva pre verejnú správu a spravodlivosť."
Opäť som očakával, že pán minister zahraničných vecí, ktorý prišiel do parlamentu vlastne po roku, okrem toho, čo zvolal nejakých, časť poslancov, vlastne prvýkrát verejne povedal, že ako vníma túto situáciu ministerstvo zahraničných vecí. No a tieto veci, ktoré sú zásadné, a každý, kto sa trošku orientuje v medzinárodnom práve, len minimálne vie, že sú principiálne a určujú a musia určovať kroky naše, nášho ministerstva zahraničných vecí, sme počuli to, čo sme počuli. O týchto veciach ani slovo. Povedal niečo pán minister na túto tému? Ako to vníma Slovensko? Nemôže byť napríklad už tento prejav ministra na pôde parlamentu zásadnou vecou, lebo nepochybne vážení kolegovia v Maďarsku tento prejav by sledovali. Čo si urobia maďarskí kolegovia z tohto, čo si kolegovia zoberú z tohto prejavu?
No vcelku tá reakcia Slovenska, ktorá je očakávaná, je v podstate vlažná. Je neúčinná, bezzubá, do toho celého spôsob, akým uvažujú vážení kolegovia, nám ukázal už nedávno odvolaný pán minister, pán konzul Maďarskej republiky na Slovensku. Čo sa objavilo na jeho webe pre Maďarov, ktorí žijú na Slovensku? Podľa neho "Slovensko prevzalo štátne atribúty, len akúsi licenciu, nevybojovalo si ich v mnoho storočnom zápase. Slovenská spoločnosť tieto znaky používa, ale históriu a identitu je ťažké vytvoriť umelými prostriedkami". Slovensko tiež označil za "kukučie vajce", pretože zo susedných krajín bolo podľa neho jediné, ktoré sa ako celok vyčlenilo z Uhorska a podobne.
Toto je spôsob ľudí? Pozor, toto je konzul Maďarskej republiky na Slovensku. Som vďačný, že naozaj tá eskalácia tohoto typu a tá neúnosnosť spôsobila, že pán konzul okamžite odišiel do Maďarska. Ale opäť, keby nebol tlak a atak zo Slovenska, tak tu je, šíri to ďalej so všetkým, čo k tomu patrí.
Ja neviem, tá očividnosť, očividnosť aktivít, ktoré si vyžadujú zásadnú diplomatickú reakciu, je, vážené kolegyne, viditeľná.
Nechcem už ďalej hovoriť, lebo ja si myslím, že tieto veci sú úplne zrejmé a jasné a na druhej strane nemá význam eskalovať veci, obviňovať sa navzájom, pretože jeden zo zásadných geopolitických problémov Slovenska je to, že sme práve roztrieštení. Silný štát, štát vnútorne zjednotený, dynamický, schopný akcie by nikdy predmetom takých atakov byť nemohol. Ale štát rozdelený, štát rozdelený už pomaly pätnásť rokov, štát, kde národné elity nekomunikujú spolu, alebo teda politické elity, kde sa nepodarí vytvoriť aspoň vo vnútri štátu medzi všetkými stranami vrátane politickej reprezentácie maďarskej strany zmysluplné ovzdušie, aby sa dohodli na základných hodnotách, ktoré sú pre nás posvätné a principiálne akceptovateľné. A toto prostredie totiž môže vytvoriť vzťah potom pre skutočné a objektívne potreby akejkoľvek menšiny u nás, aby sme bez akýchkoľvek problémov pristúpili k riešeniu týchto zásadných otázok, pokiaľ nebudú súčasťou aktivít, o ktorých teraz rozprávam. Ony touto súčasťou, bohužiaľ, preukázateľne, vážené kolegyne a kolegovia, sú. Môžem to zdokumentovať, ale nemá to význam, lebo je to proste očividné a pravdivé - a tak.
Čo by som ešte povedal na záver? Pán kolega Somogyi, ja vám ďakujem, váš príspevok bol veľmi korektný atď. Bohužiaľ, obávam sa, že vaše názory, ktoré ste tu predniesli, ani zďaleka nie sú v politickej reprezentácii maďarskej, teda väčšinové, a veľmi ťažko z nich možno vychádzať ako smerodatných, že ony by určovali líniu budúcej spolupráce. Bohužiaľ, je to prejav len intelektuála, ktorý vníma podľa môjho názoru danosti 21. storočia a spôsob uvažovania. Ale si to vážim a dovoľte mi to teda nejakým spôsobom oceniť.
Napriek tomu ste hovorili o tom, že v Maďarsku teda volebné právo nie je v podstate reálne a podobne. Dovoľte mi, teda ale v dobrom, zacitovať zo správy nášho zastupiteľského úradu na túto tému, čo všetko sa v Maďarsku deje. "Ako je známe, zámer udeliť volebné právo zahraničným Maďarom bez trvalého pobytu v Maďarsku bol potvrdený predsedom vlády Orbánom. Nadväzne predseda parlamentu povedal, Köver, že s veľkou pravdepodobnosťou vôľa väčšiny poslancov parlamentu smeruje k tomu, aby zriadili nediskriminačné volebné právo pre maďarských občanov s tým, že podľa pána Gyulása", ak to dobre čítam, ak zle, tak mi to prepáčte, "ktorý povedal, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa použije chorvátsky model volebného práva príslušníkov národa žijúcich preč."
Ale nezabudnite, že tie diskusie sú nesmierne široké na túto tému v Maďarsku a niektoré sú aj úsmevné. Dovoľte, aby som vám niečo o nich povedal. Podľa akých kritérií, akým spôsobom vybrať v zahraničí tých, ktorí majú reprezentovať občana v zastupiteľskom zbore? V Maďarskej republike je vytvorenie kandidátnej listiny podmienené predpísaným počtom kandidátov. Keďže napríklad v Slovenskej republike, prirodzene, sa nenájde dostatočný počet straníckych kandidátov, povedzme strany FIDESZ, alebo pre tento účel ktorejkoľvek inej maďarskej strany, vyvstáva otázka, ako sa bude dať vytvoriť napríklad slovenská kandidátna listina? Do podrobnosti sú rozdebatované veci a narážajú na všetko, kde sa voľby uskutočnia. Kto bude? Bude to v školách, poskytneme na to my, na voľbu maďarských predstaviteľov, priestor? V Maďarsku začali diskutovať na tému, no dobre, koľko budú takéto voľby stáť, pretože pravdepodobne nepočítajú s tým, že by materské krajiny boli ochotné pri tomto cirkuse akýmkoľvek spôsobom participovať. Zároveň sa diskutujú maďarské otázky na tému, že čo sa stane, keď napríklad voliči v Rumunsku, v nejakej Serde, prepáčte, neviem to presne citovať, sa budú podplácať, že ktorá teda, že či požiadajú políciu, že naša polícia pôjde vyšetrovať zločin, že maďarské strany sa podplácajú navzájom pri politickom boji. Alebo dokonca sú úvahy aj o tom, že či maďarská polícia má prísť do tej krajiny a má to riešiť. Volebný prah diskusie atď., absolútne zásadným spôsobom rozdiskutované, samozrejme, tým, že vzniká takáto situácia, tak vznikajú obrovské problémy, pán kolega.
Čiže ak sa niečo brzdí, pričom predpoklad na september bol z hľadiska politických predstaviteľov Maďarska, že sa prijmú volebné zákony, už dávno deklarovaný, narážajú na veľmi ťažké a na veľmi prekonateľné problémy, ale iba technické, nie hodnotové. V tom je ten celý problém, vážené kolegyne.
Takže tieto otázky opäť doma ich sledovať. My sme tu na niečo iné. Na to máme ministerstvo zahraničných vecí. Prečo nám na túto tému pán minister nedal zasvätenú správu, ako teda to vyzerá v Maďarsku, ako to vyzerá s volebným zákonom, tak zásadným? Ako to vyzerá s pasívnym volebným právom? Čo bude Slovensko robiť, keď bude podpredsedom maďarského parlamentu, neviem kto, možno pán Bugár, a bude zároveň aj slovenským a možno aj maďarským, alebo pán neviem ktorý?
Veď tu sú zásadné otázky, zásadným spôsobom korelujú s tým alebo sú v rozpore s európskym právom, či zákonom o menšinách, či s európskou zmluvou o občianstve. Zásadným spôsobom! Zásadné otázky, porušený princíp vyrovnania občianstva podľa zmluvy medzi Československom a Maďarskom z roku 1961 atď. Tu som očakával zasvätený prejav ministerstva zahraničných vecí. Počul som agitačný prejav o tom, že sa máme správať slušne, že sa ničoho nebojíme a že jednoducho my vsadíme na to, že chceme spolupracovať a budeme dobre vychádzať bez ohľadu na to, čo sa bude diať.
Vážené kolegyne, toto nie je politika suverénneho štátu, ktorá sa tu zatiaľ prezentuje. Na druhej strane kritizovať to ďalej nemá význam a jedine, čo naozaj tu musím vysloviť, je túžba, aby naša výkonná moc reprezentovaná pánom ministrom, aby skutočne začala sa správať ako ministerstvo suverénneho štátu, aby jednoducho vnútropolitické pomery, ktoré determinujú kopu vecí, čo je zas verejne známe pseudotajomstvo, tak aby jednoducho neboli určujúcimi. My si naozaj budeme vážiť každý prejav toho, aj z predstaviteľov našej maďarskej menšiny, ktoré naznačia a zmiernia možnosti eskalácie zásadných problémov a destabilizácie prostredia, v ktorom žijeme.
Vážené kolegyne, kolegovia, to, čo sa pripravilo ako návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky, má mizivú hodnotu. Chcem v každom prípade oceniť, že sú tam niektoré ustanovenia, kde vlastne prvýkrát aj politická reprezentácia Maďarska demonštruje istý náznak k tomu, že pre ňu je prioritné korektné spolunažívanie atď., ale z hľadiska záujmov Slovenska ako celku je toto, toto vyhlásenie nedostatočné, štruktúra je úplne zlá, dnes nemá k dispozícii, nemá k dispozícii zásadné úlohy, ktoré parlament ukladá pre výkonnú moc na Slovensku, predovšetkým teda pre ministerstvo zahraničných vecí, ale aj pre vládu, pretože vláda má vo vzťahu k zmluve o dobrej susednej spolupráci základný význam a základnú úlohu.
V danom prípade mi nezostáva nič iné, len vyzvať nielen pána ministra zahraničných vecí, ale aj pani predsedníčku vlády, aby prehodnotili doterajší stav postupu Slovenskej republiky, aby sa pustili do expertných analýz, ktoré tam sú, aby zvážili všetky prostriedky štandardnej a korektnej diplomacie, ktorá sa usiluje o dobré susedské vzťahy, ale vie aspoň zásadným spôsobom chrániť svoje základné záujmy.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)