Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, čo sa týka rozpravy na záver ešte niekoľko poznámok k predmetu, ktorý prerokovávame otázka používania štátnych symbolov.
Sme len v prvom čítaní, takže práve v tomto čítaní náleží posúdiť všetky okolnosti, ktoré sa týkajú tohto návrhu zákona, teda logicky, či ten zákon je potrebný, ako funguje doterajšia právna úprava, aká je miera kontinuity tohto právneho predpisu, zistiť, aké bude mať náklady, aké bude mať dopady na spoločenské vedomie, aká bude vynútiteľnosť a vlastne pokiaľ sú v tomto zákone nejaké záujmy, nejaké hodnoty, symboly, ku ktorým sa viaže aj verejná mienka v nejakom pomere, tak posúdiť aj z tohto smeru tento zákon, že či naozaj bude zákon, ktorý bude vnímať väčšina spoločnosti pozitívne a logicky pravda, posúdiť aj ďalšie súvislosti tohto zákona predovšetkým politickej povahy. Vlastne text zákona sa potom logicky posudzuje v druhom čítaní, kde sa zaoberáme jednotlivým ustanoveniami a prípadnými, už potom konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi, takže v týchto súvislostiach.
Predkladateľom je pán Dostál. Pamätám si ho, teda prvýkrát v politike z Dunajskej Stredy zo štadióna, kde vyslovoval veľmi zaujímavé názory na fungovanie Slovenska, slovenskej demokracie, postavenie väčšinového národa a charakter jeho konaní. S týmto som sa dodnes nevyrovnal, ale prosím, rešpektujem ako a ctím si hodnotu demokracie, že teda napriek tomu, že nerozumiem stanoviskám pána poslanca, že má právo ich vyslovovať a treba s nimi aj komunikovať s jeho stanoviskami.
Rovnako sme tu zažili, pán poslanec Zajac, pán poslanec Šebej, teda všetci páni z OKS, ktorí dnes teda reprezentujú, predpokladám záujmy našej maďarskej národnostnej menšiny, keďže sú súčasťou politickej strany, ktorá sa netají tým, že ich záujmy obhajuje, pokiaľ nie verbálne, v každom prípade vo faktickom denno-dennom politickom živote, čo je zase úplne v poriadku.
Tak teda k tým národným symbolom u nás. Už Max Weber, keďže pán Zajac hovoril o tom, že sa nejako nevnímajú argumenty vedecky ap., už Max Weber označil symboly ako predpoklad sociálnej interakcie, ako predpoklad komunikácie v komunite. Ďalším momentom, ktorý symboly výrazne ovplyvňujú je fakt, že symbol vyjadruje aj symbolické obsadenie verejného priestoru a v konečnom dôsledku, v čiste technokratickom slova zmysle, aj nárok na moc reprezentácie daného spoločenstva a vládu daného spoločenstva.
Ďalší z významných teoretikov relatívne široko prijímaných Theodor Schneider považoval symboly za nevyhnutný, aby som teda rešpektoval aj liberálny pohľad na veci, za nevyhnutný ústupok voči iracionalite inak racionálneho sveta. Ak však prijmeme názor, že formovanie národa je čiastočne, či dokonca v plnej miere závislé na schopnosti ľudí si ho ako pospolitosť predstaviť, musíme symbolom priznať nezameniteľné miesto v národotvorných procesoch.
Vážené kolegyne, kolegovia, Slovenská republika je jeden z najmladších štátov v Európe, v našom regióne, bohužiaľ, najmenší. Náš hrubý domáci produkt predstavuje zhruba 0,11 % svetovej hospodárskej produkcie. Máme armádu, ktorá má 17 tis. ľudí. Je úplne logické a každý geopolitik, ktorý vníma našu realitu vie, že Slovensko musí založiť svoje fungovanie na prísnom a jednoznačnom dodržiavaní medzinárodného práva a musí hľadať spojenectvo demokratov celého sveta, pretože jednoducho, ako najmenší štát, je vystavené najväčšej hrozbe, že nedokáže uplatniť svoje základné záujmy.
Slovensko geopoliticky na šťastie nie je predmetom záujmu žiadnej krajiny, okrem jedinej. Tá, ktorá je na juhu našich hraníc, ktorá sa s nimi netají. Samozrejme politická reprezentácia je relatívne opatrná, ale ako, pravdepodobne budeme o tom ešte hovoriť pri zákone o dvojitom občianstve, nepokrytým spôsobom usiluje o revanš. Veď predsa celá krajina je plná starých rakúsko-uhorských máp, symbolov a všetkého ostatného, existencia Karpatského fóra a aj zákon o dvojitom občianstve a iné, ale hlavne spôsob, akými atakuje Maďarsko aj prostredníctvom politickej reprezentácie národnostné menšiny, ktorú predstavuje teda aj pán Dostál, dnes v medzinárodnom prostredí je signifikantný. Je signifikantný, nejde tam v žiadnom prípade o diskusiu o tom, že sú ohrozené práva menšín, že by teda predmetom dialógu, že teda ochrana tých menšín bude predovšetkým predmetom dialógu s domácou politickou reprezentáciou. Ani v náznaku, vážené kolegyne, kolegovia.
Pamätám si v slovensko-maďarských vzťahoch, že kedysi gróf Károlyi, keď sa rozprával so Slovákmi v roku 1917, tak vtedy povedal vcelku nonšalantne a jednoznačnú vetu. "Slováci budú mať toľko práv, koľko si vybojujú". Čiže táto technika a tento spôsob uplatňovania záujmu napriek tomu, že prešlo medzitým skoro sto rokov, sa uplatňuje aj dnes z pohľadu národnostnej menšiny. Minimálne máme také podozrenie a minimálne väčšina nášho obyvateľstva túto situáciu takto vníma.
My sme politici a našou úlohou je vnímať našu politiku ako službu občanom. Nepochybne veľmi dôležitý význam má aj náš osobný pohľad na veci a na hodnoty, ktoré reprezentujeme, ale na druhej strane je rovnako integrálnou povinnosťou nás všetkých, vnímať aj záujmy nášho obyvateľstva, hľadať optimálnu väzbu medzi týmito dvomi faktormi.
Tento zákon, ktorý tu je, predstavuje revanš, je čisto politický, bol v agende politickej strany, ktorú reprezentuje pán Dostál s tým, že akékoľvek snahy Slovákov o presadenie práva na to, aby svoje vlastné symboly umiestňovala na území Slovenskej republiky odmietla. Tento zákon jednoznačne odmieta tak samozrejmú a normálnu povinnosť, aby miesta škôl a miesta verejných zhromaždení občanov, resp. úrady, aby boli jednoducho v rámci týchto úradov umiestnené aj symboly Slovenskej republiky ako takej. Voči tomuto sa používajú argumenty typu, že sme slabí, že pán Viskupič, si čo rozpráva, čo je až dosť úsmevné, pretože pravdepodobne úplne rezignuje na dosiahnutý stav poznania v tejto sfére a vypráva o tom, že on sám individuálne nepotrebuje a nedovolí nikomu, aby mu nejakými zákonmi vnímali nejaké symboly.
To, čo sa uvádza v tomto zákone je úplne prirodzenou snahou reprezentácie občanov minimálne 4,5 mil. ľudí v tomto štáte na to, aby symbol Slovenskej republiky na takomto mieste umiestnený bol. Nepochybne legitímna diskusia o tom, v akom rozsahu, v akej intenzite, v akej forme, a do akej miery má rešpektovať aj ten fakt, že Slovensko je viacnárodným štátom. Hlboko to rešpektujem. Viem si predstaviť diskusiu aj na túto tému. Dopracujme veci v tom zmysle, aby sme veci vnímali tak, ako je to samozrejmé a normálne v súčasnej Európe. Ale s plnou vážnosťou tvrdiť, že Slováci pomaly nedisponujú elementárnou mierou tolerancie, keď hovoria niečo o symboloch, pán Viskupič, veď ten triviálny, tak triviálny príklad toho celého, ako asi vyzerá v Spojených štátoch začiatok školského vyučovania, kde nielenže sa hrá hymna, ale sa ešte aj žiaci, spoločne recitujú prísahu na ústavu Spojených štátov, prísahu vernosti Spojeným štátom, a to pritom už neexistuje viac národnostný štát ako sú Spojené štáty. Ale v tejto diskusii by som nechcel pokračovať, pretože o to nejde.
Naozaj, pre Slovensko je veľmi dôležité, aby sme našli naozaj primeranú a rozumnú rovinu toho, aby Slováci, ktorí majú dvadsať rokov štát, ktorí ešte musia hovoriť o dobudovaní štátnosti, ktorí hľadajú, vo všetkých zásadných formách svojho národného života tie základné premisy a fixuly, vytvárajú tradície. V rámci toho samozrejme musia Slováci vnímať aj to, že tu existujú aj národnostné menšiny a musia hľadať optimálne formy pre vyjadrenie ich záujmov, ale presne tak, ako je to v každom a budem citovať doslovne v ďalšom, v ďalšom zákone ako vyzerajú medzinárodné normy, ktoré upravujú postavenie národnostných menšín. Všade v preambulách, vo výkladových základných pravidlách je základ, že akékoľvek uplatňovanie menšinových práv musí dohodnúť predovšetkým k zlepšeniu komunikácie medzi stranami v danom štáte, ale nikdy nesmú ísť proti štátnej suverenite a proti ochrane štátneho územia a územnej integrite.
Tak skúsme sa pozrieť, aká je dobrá vôľa prediskutovaných vecí, že či je priestor pre hľadanie konsenzuálnych riešení, ktoré môžu v konečnom dôsledku naozaj spôsobiť pozitívny moment, a to dobré spolunažívanie národov, nestrácanie úplne zbytočnej energie dvoch národov na to, aby s reziduálnymi nezmyslami otravovali svoje súčasné bytie a odobrali si obrovské množstvo energie, ktoré obidve krajiny potrebujú na to, aby riešili predovšetkým dopady súčasnej hospodárskej krízy.
Takže, bohužiaľ kontexty tohto návrhu zákona nie sú ani v korektnej snahe upraviť niečo, v čom mohli byť nejaké zásadné pochybenia. Je to čisto politický zákon, ktorého úlohou je, ktorého úlohou je realizovať záujmy strany, ktorá reprezentuje národnostné menšiny v tomto parlamente. Nemá racionálny základ. Pripájam sa k tým rečníkom, ktorí žiadajú, aby tento návrh, aby v rokovaní o tomto návrhu Národná rada nepokračovala.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
