Vážená pani generálna riaditeľka, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, možno by bolo lepšie, keby som toto vystúpenie a otázky, ktoré chcem položiť, adresoval vašim predchodcom, pretože sa chcem spýtať na záležitosť, ktorá sa týka pôsobenia fondu ešte pred tým, ako ste sa stali jeho generálnou riaditeľkou. Je to konkrétna záležitosť, ktorá nedávno bola publikovaná v médiách, a chcel by som povedať pár slov o kauze viníc pána Rozina, ktoré si teda vydržal v Bratislave, známe Rozinove vinohrady. Vychádzam, alebo teda nové fakty do tohto prípadu vniesol článok Vysoká hra, ktorý bol publikovaný v týždenníku Plus 7 dní č. 17. Predpokladám, že ste čítali a máte o tom informácie, ale predsa len aj pre tých, ktorí nie sú tak hlboko v tej kauze, by som to chcel zrekapitulovať nielen na základe informácií z článku, ale aj na základe mojich vlastných poznatkov, keďže som sa tejto téme venoval aj v minulosti.
V tejto kauze ide o to, že známy a vplyvný podnikateľ pán Alexander Rozin spolu s manželkou v roku 2002 vydržali pozemky pod vinohradmi v Bratislave, skoro v centre Bratislavy. Vydržali ich na základe značných pochybných okolností na základe kúpnej zmluvy, ktorú údajne v roku 1990 uzatvorili s riaditeľom Výskumného ústavu vinohradníckeho. Drobným problém je, že pán Navara, ktorý tú zmluvu mal podpísať, sa stal tým riaditeľom asi až mesiac po tom, ako tú zmluvu podpísal. Nebolo to možné overiť, pretože v čase údajného vydržania vinohradov už pán Navara, bohužiaľ, nebol nažive. To vydržanie sa udialo na základe ďalších dokumentov, ktoré boli poskytnuté notárovi a boli prílohou notárskej zápisnice. Medzi tými dokumentami malo byť vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, vyjadrenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Zaujímavosťou je, že ani Slovenský pozemkový fond, ani mestská časť Bratislava-Nové Mesto žiadne takéto vyjadrenia k predmetnej veci neevidujú, resp. ak evidujú vyjadrenia pod príslušnými číslami, tak to boli vyjadrenia k iným veciam. Takže sa to opiera vlastne iba o notársku zápisnicu a neexistujúce doklady alebo doklady, ktorých pravosť nie je možné preveriť.
Tieto fakty vyplávali na povrch v roku 2005. V tom čase som spolu s Petrom Tatárom podal v tejto veci trestné oznámenie. To trestné oznámenie bolo prešetrované. Myslím, že aj začalo trestné stíhanie, ale potom rozhodnutiami prokuratúry postupne, že sa skutok nestal, resp. že už bol premlčaný, to išlo do autu. Ale teraz tu nemáme správu o činnosti prokuratúry, takže k tomu sa môžme vrátiť neskôr.
Chcem sa teda venovať tej časti, ktorá súvisí priamo so Slovenským pozemkovým fondom, a teda aj Slovenskému pozemkovému fondu sa tie okolnosti zdali zrejme nie v poriadku a pokúšal sa riešiť to žalobou v občianskoprávnom konaní. Ako však vyplýva z článku, o ktorom som hovoril, ktorý bol publikovaný v týždenníku Plus 7 dní, tak nakoniec fond od obžaloby ustúpil a vyriešil to s pánom Rozinom a jeho manželkou dohodou o urovnaní na základe toho, že započítal pohľadávky, ktoré mali byť manželom Rozinovcom postúpené reštituentmi. Jednou z tých pohľadávok mala byť aj pohľadávka, ktorú mala Rozinovcom postúpiť pani Šimonyiová v roku 2006. Opäť sa tu však vyskytol drobný problém, keď pani Šimonyiová sa v roku 2009 začala domáhať svojej pohľadávky voči Slovenskému pozemkovému fondu a chcela vydať pozemky, na ktoré mala na základe reštitučných nárokov nárok. Potom sa stalo to, že za pani Šimonyiovou mala prísť osoba zo Slovenského pozemkového fondu, dokonca s igelitkou a peniazmi v sume asi 1,6 mil. korún, čo je približne dvojnásobok hodnoty tej pohľadávky, a teda cena, za ktorú údajne pani Šimonyiová mala svoju pohľadávku postúpiť manželom Rozinovcom, hoci pani Šimonyiová o tom nič nevie, nikdy sa s Rozinovcami nestretla, tvrdí, že im nič nepostúpila. Následne došlo len k tomu, že tá pohľadávka, ktorá sa mala započítať, ktorú údajne postúpila pani Šimonyiová, ale čo teda evidentne nepostúpila, bola nahradená nejakou inou pohľadávkou a fond uzavrel dohodu o urovnaní a neriešil tento problém žalobou.
V článku, ale teda nielen v článku, však máme bohaté informácie o tom, ako fungoval Slovenský pozemkový fond trebárs počas uplynulého volebného obdobia. Poviem len dve slová - Veľký Slavkov, tak vyplýva, že dochádza a možno nie úplne zriedkavo k tomu, že niekto využíva či, lepšie povedané, zneužíva informácie, ku ktorým sa dostane od ľudí zo Slovenského pozemkového fondu, že sú ľudia, ktorí sú schopní ponúknuť, že urýchlia vybavovanie reštitučných nárokov, že reštituent, ktorý sa dostane k svojim pozemkom, tak veľmi rýchlo za ním prídu ľudia, ktorí presne vedia, čo získal, a hneď mu ponúkajú aj odkúpenie a podobne.
Takže by som sa chcel spýtať jednak konkrétne k tomu prípadu vinohradov alebo pozemkov pod vinohradmi, ktoré údajne vydržali manželia Rozinovci, či teda vie vedenie Slovenského pozemkového fondu o tomto prípade, či zaregistrovalo ten článok, či ste vyvodili z neho nejaké dôsledky smerom do vnútra. To znamená, či to nejako preverujete, prešetrujete, zisťujete, čo je na tom pravda. A po druhé, či vyvodzujete voči tomu nejaké dôsledky aj smerom navonok, lebo ako som ja čítal ten článok, tak zakladá podozrenie, že v tejto veci boli spáchané viaceré trestné činy, trestný čin podvodu a veľmi pravdepodobne aj niektoré ďalšie, či ste povedzme podali trestné oznámenie v tejto veci.
A druhá vec, by som sa chcel spýtať, systémovo, či máte aj vy nejaké poznatky o tom, že by dochádzalo k takýmto praktikám nielen v tomto prípade, ale aj v iných prípadoch, že sa zneužívajú informácie, ktoré má k dispozícii Slovenský pozemkový fond na konanie, ktoré zrejme nie je úplne v súlade so zákonom, prípadne či sa takýmito informáciami nejakým spôsobom zaoberáte. A po druhé, či existujú nejaké systémové opatrenia, aby k takýmto veciam nedochádzalo. Ešte raz opakujem. Toto sa týka, alebo podľa informácií, ktoré mám, sa týka pôsobenia fondu počas vašich predchodcov, ale vy tu prednášate správu o činnosti fondu a zodpovedáte za činnosť fondu, takže tieto otázky adresujem vám.
Ďakujem za pozornosť.