Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán poslanec Čaplovič, vo vašom príspevku ma zaujali dve myšlienky, ktoré považujem za kľúčové, aj keď možno vy ich za ne nepovažujete. A je to jednak tá téza o ovládaní sveta nadnárodnými korporáciami, ku ktorej sa ale bližšie nebudem vyjadrovať. Už sa k nej vyjadril predrečník František Šebej. A on ako psychológ profesiou je kompetentnejší sa vyjadrovať ku konšpiračným teóriám. Takže ja si zoberiem na paškál tu druhú, a síce tézu o tom, že len šetrenie nevedie k rozvoju a naštartovaniu ekonomiky. Problém je, že ani absencia šetrenia nevedie k rozvoju a k naštartovaniu ekonomiky, ale k zadlžovaniu, ako to veľmi dobre vidíme teraz na problémoch, ktoré majú európske krajiny, nielen Grécko, ale aj mnohé iné krajiny, ktoré si hovorili, že samotné šetrenie nie je dôležité, že samotné šetrenie nie je cestou k naštartovaniu ekonomiky.
Musím sa priznať, že trochu ma to prekvapuje, že takéto niečo viete povedať pár dní po tom, čo tento parlament takmer jednomyseľne a na základe konsenzu všetkých politických strán zastúpených v parlamente, schválil v prvom čítaní návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ale je možno problém v tom, že vy si myslíte, že stačí len niečo deklarovať, stačí, že si niečo napíšeme do zákona a potom už to samo pôjde. No nepôjde to samo. Treba šetriť, šetriť a šetriť a šetriť v realite, a nie sa iba tváriť, že schválime ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a potom už všetky problémy vymiznú.

Vážení predkladatelia, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som k návrhu zákona povedať pár slov, keďže som sa po väčšinu času podieľal na činnosti pracovnej skupiny, ktorá tento návrh zákona pripravovala. A, a aj z tejto pozície by som chcel povedať k návrhu zákona tentoraz pár kritických slov, keďže to, v čom je ten návrh dobrý a potrebný, tu už zaznelo. Tá kritika, ktorú z pozície mojich názorov a názorov mojich kolegov z OKS by som adresoval tomuto zákonu, je, že ten zákon je pomerne mäkký. Keby ten zákon mal byť naozaj tvrdý a dôsledný, tak by sa líšil vo viacerých aspektoch, spomeniem aspoň niektoré. Keby bol návrh zákona dostatočne tvrdý, tak by limit pre dlh stanovoval absolútnym číslom, ako je tomu podobne povedzme v Spojených štátoch amerických. Nie relatívnym číslom ako podiel na hrubom domácom produkte, pretože hrubý domáci produkt rastie obvykle, a tým pádom rastie aj limit na dlh, ktorý je povolený. Po druhé, ak by ten návrh bol dostatočne tvrdý, aj keby sme išli na model relatívneho podielu, tak by nestanovoval horný limit pre túto chvíľu na úrovni 60 percent, tak ako to robia maastrichtské kritériá, a až postupne nastane od roku 2017 v priebehu desiatich rokov jeho znižovanie na úroveň 50 percent. Týmto sa vlastne ústavným zákonom hlásime k tomu, že budeme rešpektovať iba to, čo vlastne vyplýva z našich medzinárodných záväzkov, a až potom postupne, možno niekedy v roku 2027 budeme mať výrazne prísnejšie kritériá. Napriek tomu, zaplať pánboh aj za to, že sme sa dokázali dohodnúť aj na tomto mechanizme alebo aspoň na tomto mechanizme, že vyjdeme z vyššej hranice, ten vankúš bude na začiatku väčší a potom sa bude zmenšovať. Tretia vec. Keby ten návrh bol naozaj tvrdý, tak by vyrovnaný rozpočet zavádzal ako pravidlo, nie ako sankciu za porušovanie pravidiel. Je mi jasné, že nemožno z roka na rok dospieť k vyrovnanému rozpočtu, ale podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, tiež by sme si mohli stanoviť, že prídeme v nejakom období do tej úrovne, že bude rozpočet vyrovnaný a, a to bude pravidlo. Pretože vyrovnaný rozpočet je niečo prirodzené, niečo normálne, to, čo domácnosti v takom režime fungujú, a každý vie, že sa môže prikryť iba takou perinou, akú má. V tomto návrhu je to chápané ako trest. A po štvrté a posledné. Myslím si, že nemalo by byť rovnako jednoduché znižovať dlh alebo znižovať deficit spôsobom, keď sa zvyšujú dane, teda príjmy rozpočtov, alebo sa znižujú výdavky. Myslím si, že tieto dve cesty by mali byť rôzne náročné a zvyšovanie dlhov, zvyšovanie daní a vyššie zaťažovanie obyvateľstva by malo byť náročnejšie než, než znižovanie výdavkov a obmedzovanie sa štátu samého. Napriek vysloveným výhradám a napriek presvedčeniu, že ten zákon by mohol z vecného hľadiska byť tvrdší a zásadnejší, a ja podobne ako predrečníci, a verím, ako rečníci, ktorí budú nasledovať ešte po mne, ten návrh zákona vítam a podporujem. A rovnako som k tomu pristupoval aj v diskusiách na pôde pracovnej skupiny, ktorá návrh pripravovala. Stáli sme tam vlastne pred otázkou, či chceme dospieť k zhode, a ten zákon teda bude kompromisnejší a mäkší, ale bude ho možné prijať ako ústavný zákon, ktorý bude prijatý zhodou naprieč celým politickým spektrom, alebo budeme trvať na tom, že ten zákon bude tvrdší, a verím tomu, že v rámci vládnej koalície by sme sa dokázali dohodnúť na o niečo tvrdšom variante zákona, aj keď asi nie tak tvrdom ako som tu teraz načrtol, ale potom to bude zákon obyčajný, zákon, ktorý bude možné kedykoľvek budúcou vládnou garnitúrou zmeniť jednoduchou väčšinou, a nikto sa tomu nebude môcť čudovať, ak ten zákon bude prijatý bez toho, aby s tým súhlasila aj súčasná opozícia.
Napriek mojej predstave, že zákon mohol byť tvrdší, som presvedčený, že sme sa rozhodli správne a že bude dobré, ak tento parlament prijme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, že to spätne bude jedna z vecí, keď sa budeme ohliadať na toto volebné obdobie, s ktorou budeme všetci spokojní. Chcem teda povedať, že poslanci za OKS tento návrh podporia.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovolím si pár poznámok k tomuto návrhu zákona, ktorý pôvodne mal byť zákonom, ktorým sa zavedie nenulová sadzba dane z vína. Tento zámer nevyšiel, pretože zrušenie nulovej sadzby dane z vína, ktorú máme v Slovenskej republike doteraz, tak ako všetky ostatné krajiny, v ktorých sa víno vyrába, narazilo na odpor, bolo to nepriechodné. Takže nebude toto zákon, ktorým sa zavedie nenulová sadzba dane z vína, bude to zákon, ktorým sa iba vytvoria podmienky na to, aby sa niekedy vo vhodnej chvíli, oveľa jednoduchšie ako doteraz a oveľa nenápadnejšie ako doteraz zaviedla nenulová sadzba dane z vína.
Podstata toho návrhu spočíva v tom, že všetky spotrebné dane aj z vína, aj z piva sa naviažu na spotrebnú daň z liehu a budú sa vypočítavať ako prepočet alebo cez koeficient a budú sa odvíjať od spotrebnej dane z liehu. Do toho vzorca je v návrhu zakomponovaná nula v prípade vína. Takže to znamená, že keď niečo vynásobíme nulou, tak ostáva tam nulová sadzba, ale nie je veľmi zložité tú nulu z toho koeficientu vzorca vypustiť a z nuly zrazu bude nejaké reálne číslo. Doteraz máme tri zákony o spotrebných daniach. Máme zákon, teda vzťahujúce sa na alkoholické nápoje, a máme zákon o spotrebnej dani z liehu, zákon o spotrebnej dani z vína a zákon o spotrebnej dani z piva. Teraz tieto tri zákony ideme zrušiť a prijmeme, ak to parlament schváli, jeden zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Na prvý pohľad to vyzerá, že tým zjednodušujeme systém a zároveň, že tým robíme systém spravodlivejší. Ani jedno, ani druhé nie je podľa môjho názoru pravda. Je to totiž tak, že vo vzťahu k vínu, vo vzťahu k pivu, vo vzťahu k liehu fungujú rôzne mechanizmy a tie rôzne mechanizmy sa musia premietnuť aj do toho jedného zákona. Čiže áno, zdanlivo to vyzerá, že miesto troch zákonov bude jeden, že sa zjednoduší právny systém, ale pre adresátov tých zákonov, ktorými sú výrobcovia jednotlivých druhov alkoholických nápojov, ten zákon, keď tam bude všetko dohromady, bude menej prehľadný, ako boli doteraz tie jednotlivé zákony. Rovnako aj tá filozofia, že všetko sa má odvíjať od spotrebnej dane z liehu a iba to budeme prepočítavať podľa stupňa alkoholu obsiahnutého v jednotlivých alkoholických nápojov sa môže zdať, že toto je tá spravodlivosť. Ale spravodlivosť nie je, že na rôzne problémy použijem rovnaké riešenia. Spravodlivosť je v tom, že na rovnaké problémy používam rovnaké riešenia a používam riešenia, ktoré sú primerané k realite.
Situácia výrobcov liehových nápojov je dosť odlišná od situácie výrobcov vína, ktorých je veľké množstvo. Často ide o drobných vinohradníkov a vinárov a to, prečo by bol problém zavedenie nenulovej sadzby spotrebnej dane z vína, nespočíva iba v samotných finančných dopadoch na nich, ale spočíva aj v tom, že by ich neprimerane administratívne zaťažil. Výroba liehu sa obvykle realizuje vo veľkom. Tí výrobcovia nemajú problém zvládnuť takú alebo onakú zmenu zákona, viesť si takú alebo onakú evidenciu. Vo vzťahu k výrobcom vína by toto problém bol a zaťažilo by ich to nielen finančne, ale predovšetkým alebo aj administratívne.
Liehu sa v tomto zákone prispôsobuje aj pivo. Smernica Európskej únie umožňuje zdaňovať pivo dvoma spôsobmi - buď podľa obsahu alkoholu, alebo podľa stupňa plató. Doteraz sme mali podľa stupňa plató. Podobným spôsobom zdaňujú aj okolité krajiny. Teraz prechádzame na obsah alkoholu, čím pivo prispôsobujeme liehu. Rovnako bol zámer prispôsobiť aj spotrebnú daň z vína, čo zase nie je celkom možné, pretože príslušná smernica Európskej únie hovorí o tom, že sa má zdaňovať víno podľa pevne stanovenej sadzby na hektoliter. Čiže tam to nie je možné urobiť priamo podľa stupňa alkoholu obsiahnutého vo víne, čiže tam musíme si pomôcť nejakým koeficientom.
Chcem upozorniť ešte na jednu vec. Týmto zákonom rušíme spotrebnú daň, nulovú sadzbu spotrebnej dane na medovinu, ríbezľové vína, ďalšie ovocné vína, pretože tie doteraz fungujú v režime spotrebnej dane z vína. Teraz tá nula ostáva iba pri tichých vínach vyrobených z hrozna, nie pri medovine a pri ostatných kvasených nápojoch. A upozorňujem, že vo vzťahu k týmto nápojom to môže znamenať aj dramatické zvýšenie ich ceny.
Chcel by som ešte na dve veci upozorniť. Na možný rozpor tohto zákona s príslušnou smernicou Európskej únie, ktorá vo vzťahu k vínu stanovuje, že sadzba spotrebnej dane z vína má byť stanovená pevnou sumou na hektoliter. V návrhu zákona máme koeficient alebo nejaký vzorec odvíjajúci sa pomocou koeficientov zo spotrebnej dane z liehu. Som presvedčený, že pevne stanovená sadzba dane znamená, že je uvedené konkrétne číslo, koľko eur na hektoliter je sadzba spotrebnej dane, tak ako to máme v zákone doteraz. Nie nejaký koeficient, pomocou ktorého samozrejme, že keď to prepočítame, dostaneme nejaké konkrétne číslo, ale toto podľa mňa nie je pevne stanovená suma. A rovnako mám pochybnosť o tom, či bude v súlade so smernicou stanovenie nenulovej sadzby na ostatné kvasené nápoje, ako napríklad medovina, pretože iné ustanovenie spomínanej smernice hovorí o tom, že sa má na iné kvasené nápoje uplatňovať rovnaký prístup ako v prípade spotrebnej dane z vína. Ak to parlament schváli v tomto znení, budeme mať možnosť sa presvedčiť o tom, či naozaj je toto v súlade s príslušnými európskymi smernicami, ako tvrdí ministerstvo, alebo je tam rozdiel, je tam rozpor, ako to tvrdíme my v OKS, pretože sa mienime obrátiť v tejto veci na príslušné orgány Európskej únie, aby túto pochybnosť našu preskúmali a rozhodli o nej.
A posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že z krajín Európskej únie vyrábajúcich víno žiadna nemá nenulovú sadzbu dane, spotrebnej dane z vína. Výnimkou je Francúzsko, kde však táto daň je úplne minimálna, nemá charakter fiškálny, teda žeby štát na tom zarábal, tak ako zarába na iných spotrebných daniach. Ide tam o poplatok, ktorý sa platí za osvedčenia, ktoré tie nápoje dostávajú. Čiže skôr je to niečo ako manipulačný poplatok, nie daň skutočná. Čiže to sú naše výhrady a to sú dôvody, pre ktoré tento zákon poslanci OKS nepodporia.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Matovič, dá sa s niečím z toho súhlasiť. Áno, vládna koalícia pravicových strán ide plniť predvolebný sľub strany SMER z roku 2006. Áno, je to hanba SMER-u, ale nie som si celkom taký istý, či by sme mali byť na to až taký hrdí. Ďakujem.

Udivuje ma naivita kolegov zo SMER-u, prečo neprijmeme zákon, kde stanovíme, že v júli a v auguste má byť pekné počasie, ak dáme niečo do zákona s tým, že sa to nemôže robiť v súvislosti, no tak sa to bude robiť bez súvislosti alebo sa to nepremietne do poplatkov, ale premietne sa to do nejakého zvýšenia úrokov, tak či tak sa to prenesie na obyvateľstvo a na podnikateľské subjekty tak, ako sa na nich prenesie každé zvyšovanie daní, tak, ako sa na nich prenesie zadlžovanie, ktorému ste túto krajinu vystavili. Ale toto je zrejme váš spôsob uvažovania, budeme regulovať, potom budeme analyzovať a potom budeme zasahovať. A obávam sa, že tuto zostanete iba vo fáze analýzy, ktorá toho veľa nedokáže. Ďakujem.

Pán poslanec Beblavý, no to uvidíme. Myslím, že budeme mať možnosť sa v praxi o tom presvedčiť, nakoľko tieto ekonomické teórie zodpovedajú alebo nezodpovedajú realite. V každom prípade zvýšenie daňového zaťaženia to je, či to už dopadne tak alebo onak, na také alebo iné subjekty.
A, pán poslanec Blanár, no ja sa nečudujem, samozrejme, tomu, že úplne inak vnímame úlohu štátu. Ja si vôbec nemyslím, že je úlohou štátu, aby hovoril v podmienkach, kde existuje konkurenčné prostredie čokoľvek do toho, že čo je primeraný zisk a čo nie je primeraný zisk. Toto je len proste regulácia na reguláciu, zavedieme dane a potom si myslíme, že to budeme nejako kontrolovať, že ustriehneme to, či sa to niekam prenesie alebo neprenesie.
No ale zásadná vaša poznámka bola, že nevieme si ani predstaviť nijako inak riešiť krízu ako tak, že to naložíme na ľudí, ktorí to nespôsobili. My sme v OKS boli presvedčení, že treba to riešiť tým, že sa budú znižovať výdavky štátu, čo, samozrejme, prenesene sa dotkne aj ľudí. Je to možné riešiť tak, ako sa o tom uvažuje, že sa zvýši nejaká daň, ale to opäť sa prenesie na ľudí. Alebo to potom je možné riešiť tak, ako ste sa krízu pokúšali riešiť vy v SMER-e, keď ste boli pri moci, že ste začali enormným spôsobom zadlžovať túto krajinu. Ale to je tiež prenesenie krízy na ľudí, lebo tie dlhy takisto bude musieť niekto zaplatiť a nikto iný to nebude, ale iba ľudia

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem hneď na úvod povedať, že zavedenie bankovej dane nepovažujem za dobrý nápad. Podľa môjho názoru neexistoval dôvod na to, aby sme pristúpili k zavedeniu bankovej dane v skrátenom legislatívnom konaní, ale už sa to stalo.
Uvedomujem si, že diskusia na túto tému prebieha už dlhšie. Opakovane sa o zavedenie bankovej dane pokúšali naši kolegovia zo SMER-u, my sme ich vtedy odmietali a teraz ideme bankovú daň zavádzať aj my. Som si vedomý toho, že sa aj na pôde vládnej koalície, aj na pôde ministerstva financií, teda vlády, uvažovalo už dlhšie o tom, že by mohla byť zavedená banková daň. Ale ja nechcem zľahčovať tie dôvody, ja si uvedomujem potrebu znižovania deficitu a uvedomujem si, že tá diera, ktorá bola odhadovaná na začiatku, narastá a treba to riešiť. Ale dovolím si zotrvať pri svojom presvedčení, že deficit majú pravicové strany riešiť tak, že budú znižovať verejné výdaje, nieže budú zvyšovať dane, daňové a odvodové zaťaženie obyvateľstva. A ak sa k tomu ešte s istou benevolenciou dalo pristupovať minulý rok, keď sme schvaľovali štátny rozpočet a tá diera bola príliš veľká, áno, aj vtedy sme zvyšovali daňové zaťaženie obyvateľstva, myslím si, že ten rok, ktorý odvtedy ubehol bol dostatočne dlhou dobou na to, aby sme dnes neriešili už dieru vo verejných financiách cez vyššie dane, ale aby sme sa pokúsili znížiť výdavky a takýmto spôsobom znížiť deficit.
Aby som náhodou nebol obvinený z pravicového populizmu, tak chcem povedať aj to, že si uvedomujem, že výnos z tejto dane sa nejde priamo prejesť, že má byť určený na osobitný účel, dokonca osobitný účet. Ale aj tak ide o novú daň, ide o zvyšovanie daňového zaťaženia. A som presvedčený, že sa to prenesie na obyvateľstvo, prenesie sa to na podnikateľské subjekty, či už v poplatkoch alebo vo vyšších úrokoch. A je ilúzia myslieť si, že sú tu nejaké kontrolné mechanizmy, ktoré tomu zabránia. Tie banky to neurobia otvorene, neurobia priamo, ale urobia skryto, nejako to zaobalia, ale urobiť to urobia a nakoniec to aj tak zaplatia ľudia.
To, čo možno vytknúť tomu návrhu, je, že sa tu zavádza nejaká selektívna daň pre nejaký špecifický sektor. Áno, sú na to dôvody, banky sú v problémoch a možnože budú ešte vo väčších problémoch, aj keď naše banky sú v trochu lepšej kondícii momentálne ako v niektorých iných krajinách. Ale je to otvorenie dverí na to, aby nejaká budúca vláda niekedy v budúcnosti zavádzala iné selektívne dane pre iné sektory a aby sme princíp rovného zdanenia takýmto spôsobom opustili. A o. i. je to aj ďalší krôčik k harmonizácii v Európskej únii, pretože sú snahy zavádzať podobné poplatky a dane aj z roviny celoeurópskej. A ak dnes toto urobíme, tak vlastne tým naznačujeme, že áno, sme pripravení aj my ísť týmto smerom a nebudeme sa tomu nejako v zásade brániť, hoci doteraz sme hovorili, že harmonizácia daní je niečo, čo je pre nás neprijateľné.
A posledná vec, ktorú možno vytknúť tomuto návrhu, je tá navrhovaná výška, ktorá je výrazne vyššia ako v iných krajinách Európskej únie, ktoré takýto poplatok alebo bankovú daň zaviedli. My sme vyčítali kolegom zo SMER-u, že chceli zaviesť túto daň na úrovni 0,7 %, že je to príliš vysoké. Ale keď my sme prišli s návrhom 0,2, resp. potom 0,4 %, tak vidno, že ten rozdiel už nie je nijako dramatický. Ten dramatický rozdiel, aj keď možno nie v princípe, ale určite vo výške môže byť medzi 0,7 % a 0,01 alebo 0,02 %. Ale rozdiel medzi 0,7 a 0,4 už nedá sa považovať za to, že by to bol rozdiel medzi červenou a modrou, je to rozdiel medzi svetločervenou a tmavoružovou. A ten rozdiel sa mi zdá pomerne malý na to, aby som takýto návrh mohol podporiť. Ďakujem.

... bez odporúčania výboru.

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhoch, spoločne o bodoch 1 až 14 z informácie o prerokovaní vládneho návrhu zákona.