Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovolím si pár poznámok k tomuto návrhu zákona, ktorý pôvodne mal byť zákonom, ktorým sa zavedie nenulová sadzba dane z vína. Tento zámer nevyšiel, pretože zrušenie nulovej sadzby dane z vína, ktorú máme v Slovenskej republike doteraz, tak ako všetky ostatné krajiny, v ktorých sa víno vyrába, narazilo na odpor, bolo to nepriechodné. Takže nebude toto zákon, ktorým sa zavedie nenulová sadzba dane z vína, bude to zákon, ktorým sa iba vytvoria podmienky na to, aby sa niekedy vo vhodnej chvíli, oveľa jednoduchšie ako doteraz a oveľa nenápadnejšie ako doteraz zaviedla nenulová sadzba dane z vína.
Podstata toho návrhu spočíva v tom, že všetky spotrebné dane aj z vína, aj z piva sa naviažu na spotrebnú daň z liehu a budú sa vypočítavať ako prepočet alebo cez koeficient a budú sa odvíjať od spotrebnej dane z liehu. Do toho vzorca je v návrhu zakomponovaná nula v prípade vína. Takže to znamená, že keď niečo vynásobíme nulou, tak ostáva tam nulová sadzba, ale nie je veľmi zložité tú nulu z toho koeficientu vzorca vypustiť a z nuly zrazu bude nejaké reálne číslo. Doteraz máme tri zákony o spotrebných daniach. Máme zákon, teda vzťahujúce sa na alkoholické nápoje, a máme zákon o spotrebnej dani z liehu, zákon o spotrebnej dani z vína a zákon o spotrebnej dani z piva. Teraz tieto tri zákony ideme zrušiť a prijmeme, ak to parlament schváli, jeden zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Na prvý pohľad to vyzerá, že tým zjednodušujeme systém a zároveň, že tým robíme systém spravodlivejší. Ani jedno, ani druhé nie je podľa môjho názoru pravda. Je to totiž tak, že vo vzťahu k vínu, vo vzťahu k pivu, vo vzťahu k liehu fungujú rôzne mechanizmy a tie rôzne mechanizmy sa musia premietnuť aj do toho jedného zákona. Čiže áno, zdanlivo to vyzerá, že miesto troch zákonov bude jeden, že sa zjednoduší právny systém, ale pre adresátov tých zákonov, ktorými sú výrobcovia jednotlivých druhov alkoholických nápojov, ten zákon, keď tam bude všetko dohromady, bude menej prehľadný, ako boli doteraz tie jednotlivé zákony. Rovnako aj tá filozofia, že všetko sa má odvíjať od spotrebnej dane z liehu a iba to budeme prepočítavať podľa stupňa alkoholu obsiahnutého v jednotlivých alkoholických nápojov sa môže zdať, že toto je tá spravodlivosť. Ale spravodlivosť nie je, že na rôzne problémy použijem rovnaké riešenia. Spravodlivosť je v tom, že na rovnaké problémy používam rovnaké riešenia a používam riešenia, ktoré sú primerané k realite.
Situácia výrobcov liehových nápojov je dosť odlišná od situácie výrobcov vína, ktorých je veľké množstvo. Často ide o drobných vinohradníkov a vinárov a to, prečo by bol problém zavedenie nenulovej sadzby spotrebnej dane z vína, nespočíva iba v samotných finančných dopadoch na nich, ale spočíva aj v tom, že by ich neprimerane administratívne zaťažil. Výroba liehu sa obvykle realizuje vo veľkom. Tí výrobcovia nemajú problém zvládnuť takú alebo onakú zmenu zákona, viesť si takú alebo onakú evidenciu. Vo vzťahu k výrobcom vína by toto problém bol a zaťažilo by ich to nielen finančne, ale predovšetkým alebo aj administratívne.
Liehu sa v tomto zákone prispôsobuje aj pivo. Smernica Európskej únie umožňuje zdaňovať pivo dvoma spôsobmi - buď podľa obsahu alkoholu, alebo podľa stupňa plató. Doteraz sme mali podľa stupňa plató. Podobným spôsobom zdaňujú aj okolité krajiny. Teraz prechádzame na obsah alkoholu, čím pivo prispôsobujeme liehu. Rovnako bol zámer prispôsobiť aj spotrebnú daň z vína, čo zase nie je celkom možné, pretože príslušná smernica Európskej únie hovorí o tom, že sa má zdaňovať víno podľa pevne stanovenej sadzby na hektoliter. Čiže tam to nie je možné urobiť priamo podľa stupňa alkoholu obsiahnutého vo víne, čiže tam musíme si pomôcť nejakým koeficientom.
Chcem upozorniť ešte na jednu vec. Týmto zákonom rušíme spotrebnú daň, nulovú sadzbu spotrebnej dane na medovinu, ríbezľové vína, ďalšie ovocné vína, pretože tie doteraz fungujú v režime spotrebnej dane z vína. Teraz tá nula ostáva iba pri tichých vínach vyrobených z hrozna, nie pri medovine a pri ostatných kvasených nápojoch. A upozorňujem, že vo vzťahu k týmto nápojom to môže znamenať aj dramatické zvýšenie ich ceny.
Chcel by som ešte na dve veci upozorniť. Na možný rozpor tohto zákona s príslušnou smernicou Európskej únie, ktorá vo vzťahu k vínu stanovuje, že sadzba spotrebnej dane z vína má byť stanovená pevnou sumou na hektoliter. V návrhu zákona máme koeficient alebo nejaký vzorec odvíjajúci sa pomocou koeficientov zo spotrebnej dane z liehu. Som presvedčený, že pevne stanovená sadzba dane znamená, že je uvedené konkrétne číslo, koľko eur na hektoliter je sadzba spotrebnej dane, tak ako to máme v zákone doteraz. Nie nejaký koeficient, pomocou ktorého samozrejme, že keď to prepočítame, dostaneme nejaké konkrétne číslo, ale toto podľa mňa nie je pevne stanovená suma. A rovnako mám pochybnosť o tom, či bude v súlade so smernicou stanovenie nenulovej sadzby na ostatné kvasené nápoje, ako napríklad medovina, pretože iné ustanovenie spomínanej smernice hovorí o tom, že sa má na iné kvasené nápoje uplatňovať rovnaký prístup ako v prípade spotrebnej dane z vína. Ak to parlament schváli v tomto znení, budeme mať možnosť sa presvedčiť o tom, či naozaj je toto v súlade s príslušnými európskymi smernicami, ako tvrdí ministerstvo, alebo je tam rozdiel, je tam rozpor, ako to tvrdíme my v OKS, pretože sa mienime obrátiť v tejto veci na príslušné orgány Európskej únie, aby túto pochybnosť našu preskúmali a rozhodli o nej.
A posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že z krajín Európskej únie vyrábajúcich víno žiadna nemá nenulovú sadzbu dane, spotrebnej dane z vína. Výnimkou je Francúzsko, kde však táto daň je úplne minimálna, nemá charakter fiškálny, teda žeby štát na tom zarábal, tak ako zarába na iných spotrebných daniach. Ide tam o poplatok, ktorý sa platí za osvedčenia, ktoré tie nápoje dostávajú. Čiže skôr je to niečo ako manipulačný poplatok, nie daň skutočná. Čiže to sú naše výhrady a to sú dôvody, pre ktoré tento zákon poslanci OKS nepodporia.
Ďakujem za pozornosť.
