Videokanál poslanca

Mám procedurálny návrh. Kolegovia, ktorí idete na obed s americkými senátormi, berte do úvahy, že sa dosť ťažko parkuje, takže prosím vás, choďte štyria v autách. Ja idem, moje auto je už plné, ešte sme tam asi ďalší, ďalší ôsmi, takže sa zorganizujte a musíme ísť pomaly. Ďakujem.

Nebudem sa vyjadrovať k tomu, ako prebiehali obstarávania za predchádzajúcej vlády, lebo to celkom dobre zosumarizoval môj kolega Přidal. Chcem povedať, že budem sa zasadzovať za to, aby keď dôjde, je mi v princípe takmer jedno, poviem na rovinu, že či sa bude vyberať šéf Úradu pre verejné obstarávanie parlamentom, vládou alebo kdekoľvek inde, či má to miesto patriť opozícii, alebo koalícii, túto diskusiu považujem za úplne bezpredmetnú, budem chcieť a trvať na tom, aby to bolo medzinárodné otvorené výberové konanie na človeka. A naozaj si myslím, že po tom všetkom, čo sa tu na Slovensku dialo 20 rokov, by to mal byť človek zo zahraničia, najlepšie asi buď z Nórska, alebo zo Švédska, mal by to byť nezávislý policajt, ktorý tu nemá žiadne väzby a ktorý dohliadne na to, aby tá inštitúcia konečne začala normálne fungovať.
Ďakujem.

Ja len dve pripomienky ku príhovoru, príspevku pani kolegyne Obrimčákovej.
Prvým je, že diskusia, ktorú sme nastolili, alebo téma, ktorú náš pozmeňovací, nepodaný, otvoril, nie je o dekriminalizácii alebo legalizácii drog, ale je len o umožnení využiť cannabis na lekárske účely. Takže nezamieňajme si tieto dve témy, lebo sú veľmi odlišné, aj ten spoločenský diškurz bude určite smerovať úplne inými smermi na obidve témy.
A druhá je, nedá mi, nedá mi nejak nepripomenúť, že strana SMER, ktorá sa snaží teda prezentovať ako progresívna moderná európska ľavica, by asi tento bod mohla a mala mať vo svojom programe, ak sa pozrie na svojich susedov a na svojich partnerov v rámci Európy, tak táto agenda jednoducho patrí do agendy progresívnej ľavice. Takže skúste si na to urobiť nejaký názor a dať potom vedieť verejnosti.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Petrovi Kalistovi za jeho zatiaľ nepredložený návrh a chcem upozorniť všetkých, že sa hovorí o využívaní cannabisu alebo THC na medicínske účely. Je to naozaj o tom, aby sa pomáhalo predovšetkým ľuďom, ktorí sú chorí a sú v posledných štádiách ťažkého onemocnenia. Nejde vôbec o dekriminalizáciu marihuany, ja sa vždy budem zastávať toho, aby prebehla riadna odborná diskusia, hlavne medzi psychológmi a medzi lekármi, a uzáver tejto diskusie by mal byť odporúčaním pre naše plénum. Myslím si, že ani jeden z nás, možno tu máme štyroch, piatich doktorov, ktorí o tom vedia omnoho viac ako my ostatní, ale ani jeden z nás nie je dostatočne kvalifikovaný na to, aby tuná dával kategorické stanoviská áno alebo nie. Nemala by to byť politická debata, mala by to byť čisto odborná diskusia.
Zároveň chcem povedať, že cannabis na medicínske účely je schválený v mnohých krajinách. V Spojených štátoch je napríklad legálnym, ak sa nemýlim, v trinástich z päťdesiatich štátov. Chcem takisto poukázať na to, že dnes lekári bežne predpisujú napríklad morfium, ktoré je omnoho nebezpečnejšie ako THC.
Štát je dnes najväčším drogovým dílerom, vyberá spotrebné dane, vyberá DPH na také výrobky, akými sú alkohol a cigarety, a myslím si, že tento návrh by nás zaradil do zoznamu krajín, ktoré sú vyspelé a ktoré vedia, čo je správne a čo sa má robiť.
Takže ešte raz poprosím, aby sme diskutovali odborne, aby sme si nechali predložiť stanoviská odborníkov a následne sa rozhodujme.
Ďakujem.

Ja iba veľmi stručne chcem tiež oceniť postup pána ministra zdravotníctva a taktiež postup poslaneckých klubov, ktoré veľmi rýchlo a veľmi promptne, a vidím, že sme tu zo všetkých táborov, sa ozvali za plnú podporu tohto návrhu v urýchlenom legislatívnom konaní.
Myslím si, že je to veľmi dobrý signál, ktorý vysielame ako parlament. Ja sa osobne teším, že naozaj to našlo podporu na obidvoch stranách alebo na všetkých, vo všetkých stranách nášho parlamentu.
Ďakujem.

Ja sa na to pozerám trochu inak. A to, že slovenský sprievodca niekedy sprevádza v iných metropolách Európy, je síce tiež fakt, ale zájazdy, ktoré idú, dajme tomu, na pešie prehliadky po meste, nielen tie autobusové, tak spravidla sú nútené metropolami na to, aby si najímali miestneho sprievodcu. Stotožňujem sa s tým, že je to tak správne. To je k tej vecnej záležitosti.
Druhá vec je právna alebo právnická. A tam jednoducho nie som spokojný so zákonom alebo s nariadením, ktoré nie je vykonateľné, resp. pri ktorom nie je možné postihovať jeho nedodržiavanie. Takže ten návrh speje len k tomu, aby konečne niekto v Bratislave mal tú moc legitimovať sprievodcu a konať v prípade, ak sprevádza po meste bez licencie. To je všetko.

Ide konkrétne o zákon o celoživotnom vzdelávaní a zákon o živnostenskom podnikaní. Za hlavný problém považujem, že aj keď sa o probléme všeobecne viac ako dvadsať rokov vedelo, doposiaľ nikto nenašiel mechanizmus na to, aby boli tieto dva zákony aj vymáhané a aby boli vyrubované postihy. Pritom je to naozaj jednoduché. Stačí, ak mestská polícia predvedie počas najbližšej sezóny troch až štyroch čiernych sprievodcov, toto sa veľmi rýchlo medzi touroperátormi rozšíri. Takýto jednoduchý krok obratom výrazne zníži percento prehliadok miest sprievodcami bez platnej licencie. Obce a mestá získajú týmto do rúk nástroj na kontrolu činnosti prostredníctvom obecnej polície Tým pádom prispejú k zlepšovaniu situácie v cestovnom ruchu a zabránia neoprávnenému podnikaniu, ktoré doposiaľ de iure aj de facto nemalo byť ako postihované.
Verím a dúfam, že dobrý a rozumný pozmeňujúci návrh kolegu Kolesíka podporíte rovnako ako ja. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia v pléne, pri skladaní svojho poslaneckého sľubu som si povedal, že v rámci koaličných možností podporím všetky rozumné návrhy zákonov a pozmeňujúcich návrhov bez ohľadu na to, z ktorého tábora pochádzajú. Pozmeňujúci návrh kolegu Kolesíka patrí práve k takýmto návrhom. Je mi veľmi blízky, lebo sa ma niekoľko rokov osobne dotýkal. Celú prvú polovicu deväťdesiatych rokov som pracoval ako sprievodca po Bratislave a už v tomto období sme v komunite sprievodcov cestovného ruchu diskutovali o osobách, ktoré nám fušovali do remesla bez právoplatnej licencie sprievodcu. Stretávali sme ich v uliciach starej Bratislavy. Pracovali zväčša pre rýchlo kvasené cestovné kancelárie, ktoré vycítili obchodnú príležitosť s pribúdajúcim počtom jednodňových zájazdov z Viedne. Paradoxne najčastejšími čiernymi sprievodcami boli cudzinci. Často to boli samotní sprievodcovia tých skupín, ktoré si prinášali do Bratislavy zo svojich cestovných kancelárií. To, čo by sa v mestách ako Praha, Budapešť alebo Viedeň nikdy nemohlo konať, bolo v Bratislave realitou. A podľa informácií, ktoré dodnes mám, sa tieto javy vyskytujú doteraz. A tá prax pretrváva. Jedná sa pritom o činnosť v rozpore so zákonom. Sprievodcovská činnosť cestovného ruchu je koncesnou živnosťou, na ktorú vykonávateľ potrebuje oprávnenie. To získa intenzívnym kurzom, ktorý za mojich čias trval štyri mesiace a z hľadiska náročnosti bol porovnateľný s náročnou vysokoškolskou skúškou dvojsemestrálneho predmetu. To, čo sa stále deje v uliciach Bratislavy a ďalších slovenských miest, je porušovanie zákona a predpisov. (Ruch v sále.)

Budem reagovať na pána kolegu poslanca Jarjabka. Myslím si, že to, že nie sme úplne jednotní v názore, je v poriadku. Zažívali sme tu časy, keby bola až vzácna jednota vo veciach, ktoré v konečnom dôsledku Slovensku škodili a neprospievali mu. To, že sa prihlásilo osemnásť alebo devätnásť záujemcov o túto funkciu a že by boli ochotní robiť dajme tomu aj za predtým navrhovaný štvornásobok, je síce fajn, treba sa však pozrieť na zoznam tých devätnástich ľudí, že kto to vlastne sú, čo robili v minulosti, čo dosiahli a prípadne za koľko peňazí pracovali. Ja som presvedčený o tom, že tých 4 až 5 najsilnejších mien z tohto zoznamu si jednoducho zaslúži normálny poriadny plat na to, aby poctivo robili túto prácu a aby nemuseli mať žiadne ďalšie postranné záujmy alebo aktivity, ktoré by jednoducho im neumožnili naplno vykonávať funkciu čističa v organizácii, ktorá už dosť dlho hnije a ktorá potrebuje radikálnu a zásadnú zmenu.
Takže rád som z vašich úst počul, že nemáte problém podporiť aj dobré odmeňovanie. To, že koľkonásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve to nakoniec bude, si myslím, že nakoniec bude dohodnuté a dohodneme sa.
A ešte na záver úplne. Nebol to pán minister Krajcer, ktorý nás silou mocou presviedčal, že sedemnásobok musí byť, bola to nejaká prvá dohoda, ktorú sme si medzi sebou povedali, takže nebola to jeho osoba, ktorá by to nasilu presadzovala.
Ďakujem.

Ja podporujem pozmeňovací návrh kolegu Igora Matoviča. Z hľadiska liberalizmu sa mi zdá byť rozumný. Je to jeden z tých návrhov, ktoré idú naprieč politickým spektrom, nemyslím si, že je koaličný ani opozičný, je to jednoducho jeden z tých rozumných návrhov, ktoré by mohli kolegovia poslanci z oboch táborov zvážiť.
Čo sa týka lobizmu okolo stravovacích poukážok, pravdou je, že trh je ovládaný niekoľkými veľkými hráčmi a myslím si, že by bolo omnoho férovejšie aj voči zamestnávateľom aj voči zamestnancom, ak by aj jedni aj druhí mali na výber. Samozrejme, že som zato, aby zamestnanec, ktorý bude trvať na tom, že chce stravné poukážky aj naďalej, jednoducho ich od svojho zamestnávateľa dostal. Čo sa týka zdravia, ja si nemyslím, že v súčasnosti je systém nastavený tak, aby garantoval a ochraňoval teplé jedlo počas obeda pre zamestnanca, ktorý sa rozhodol využívať stravné poukážky.
Ako všetci vieme, tak prax je taká, že za stravné poukážky sa dajú kúpiť kľudne cigarety alebo alkohol alebo čokoľvek ďalšie. Takže tie poukážky samé o sebe negarantujú, že zamestnanec jednoducho pôjde na ten teplý obed a bude dbať na svoje zdravie. Myslím si, že poukážky môžu znepríjemňovať život niektorým zamestnancom, ktorí by radi radšej dostávali hotovosť a kúpili si na obed čo chcú a ako chcú a takisto znepríjemňuje život zamestnávateľom, ktorých tlačí do toho, aby tie poukážky kupoval, aj keď zamestnanci o ne nemusia mať záujem.
Takže ešte raz, považujem to za rozumný návrh, dávame možnosť voľby, nech sa ľudia slobodne rozhodnú, či už zamestnanci alebo zamestnávatelia. Ďakujem.