Videokanál poslanca

Ja ďakujem za faktické poznámky, ktoré tu odzneli. Podľa obsahu z týchto poznámok usudzujem, že veľké výhrady opozičných poslancov, k návrhu, ktorý som predložila ako pozmeňujúci návrh, k jeho obsahu neboli. Chcem len vysvetliť, že samozrejme, že tvorba zákonov pokračuje podľa nášho názoru tým, že vláda predloží svoj návrh do parlamentu a my, koaliční poslanci, potom ďalej na týchto ustanoveniach pracujeme. Mnohokrát a často podávame návrhy v príslušných výboroch, v ktorých pracujeme. Hľadáme zhodu v rámci práce vo výboroch aj s opozičnými poslancami. O niektorých veciach sa rokuje aj ďalej. Toto je ten prípad. Rokovali sme o zodpovednosti  verejných činiteľov a zdá sa, že by bolo najvhodnejšie, keby verejní činitelia mali zodpovednosť  iba v prípadoch, ak sa dopustia konania vedomou nedbanlivosťou pri vykonávaní svojej funkcie. Takže preto sme potom predkladali po dohode tento pozmeňujúci návrh. Teda ja ho predkladám, ale po dohode a predrokovaný aj s ministerstvom spravodlivosti, aj s inými subjektami.

Ďakujem za slovo.
Predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 300/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, a to:
Bod 1. V čl. bod II, bod 32 znie:
"32. Za § 327 sa vkladá § 327a, ktorý znie:
"§ 327a. Verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, hoci vedel, že tým môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a
po a) spôsobí tým škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie,
alebo po b) spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.".
Odôvodňujem tento návrh takto: Týmto pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje obmedziť trestnoprávnu zodpovednosť pri výkone právomoci verejných činiteľov pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej organizácie len na prípady vedomej nedbanlivosti, ktorá je definovaná v § 16 písm. a) Trestného zákona. Týmto obmedzením nedbanlivostného konania sa trestnoprávna zodpovednosť verejných činiteľov obmedzí iba na prípady, kedy verejný činiteľ vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a súčasne sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Ďakujem za slovo.

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že predložený vládny návrh zákona sa bude prerokovávať v druhom čítaní.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. júna 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., ktorý máte ako tlač 392.
Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona je predložený v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011. Predmetný návrh bol poslancom doručený v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje toto prvé čítanie.
Konštatujem, že vládny návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V dôvodovej správe sa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, tiež v súlade s právom Európskej únie.
V doložke vybraných vplyvov predkladateľ hovorí o pozitívnych i negatívnych vplyvoch na rozpočet verejnej správy. Zároveň uvádza stanovisko ministerstva financií, ktoré žiada zvýšené výdavky štátneho rozpočtu zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ostatné vybrané vplyvy, napr. vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie či informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, charakterizuje predkladateľ ako pozitívne, prípadne ako žiadne. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie, primárnom i sekundárnom, a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať' v druhom čítaní. Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. júna 2011 č. 413 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre I'udské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 26. augusta 2011 a gestorský výbor do 31. augusta 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ja by som považovala za potrebné ešte raz prečítať, že Národná rada Slovenskej republiky s Dohovorom MOP o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158/1982 vyslovila súhlas uznesením č. 1787 z 2. novembra 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pre zákonmi, a že v článku 4 tohto dohovoru sa hovorí, že zamestnanie pracovníka sa neskončí, ak neexistuje platný dôvod na také skončenie, ktoré súvisí so schopnosťou alebo správaním pracovníka alebo vyplýva z prevádzkových potrieb podniku, organizácie alebo služby, iné dôvody sú nad rámec tohto dohovoru a že náš § 63 teraz platný v Zákonníku práce je v súlade aj s medzinárodnými predpismi, týmto dohovorom aj s našou ústavou a všetkými dohovormi, ku ktorým sme pristúpili.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy a vážení páni, poslankyne a poslanci, prihlásila som sa do rozpravy k Zákonníku práce preto, lebo považujem za dôležité vystúpiť k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Antona Marcinčina, ktorým podávajú pozmeňujúci návrh k článku I. A navrhujú, aby za novelizačný bod 43 sa vložili novelizačné body 44 a 45, tak aby v bode 44 § 63 ods. 1 sa doplnilo písmeno f), ktoré znie: „f) zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok“, a aby v bode 45 § 63 ods. 2 sa slová „pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh...“ nahradili slovami „podľa ods. 1 písm. d) 4. bodu, písm. e) a f)“, a taktiež k pozmeňujúcemu návrhu k čl. V bodu 1, kde v § 47 sa dopĺňa písmeno j), ktoré znie: „j) štátny zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok“.
Pretože pozmeňujúci návrh je poslanecký pozmeňujúci návrh, nebol predmetom rokovania v ústavnoprávnom výbore, nemohli sme sa k nemu vyjadriť, tak ja považujem za dôležité, aby som upozornila poslancov na to, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1787 z 2. decembra 2009 vyslovila súhlas so Ženevským dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania č. 158/1982 z 22. júna 1982 a rozhodla o tom, že ide o zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pre zákonmi Slovenskej republiky. Tento dohovor bol ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 172/2010 Z. z. Ide o dohovor prijatý v Ženeve o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa. V tomto dohovore č. 158 je čl. 4 v druhej časti, v ktorom sa uvádza: „Zamestnanie pracovníka sa neskončí, ak neexistuje platný dôvod na také skončenie, ktoré súvisí so schopnosťou alebo správaním pracovníka alebo vyplýva z prevádzkových potrieb podniku, organizácie alebo služby.“ Dovoľujem si upozorniť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že v prípade ak by hlasovali za pozmeňujúci návrh Moniky Gibalovej a Antona Marcinčina, tak by sme porušili tento dohovor č. 158, ku ktorému Národná rada vyslovila svoj súhlas v roku 2009. (Potlesk.)
V súvislosti s tým chcem upozorniť na to, že podľa tohto dohovoru je možné, tak ako to vyplýva z jeho článku 4, rozviazať pracovný pomer so zamestnancom na návrh zamestnávateľa iba vtedy, keď také skončenie súvisí so schopnosťou a schopnosťami tohto zamestnanca alebo s jeho správaním alebo s prevádzkovými dôvodmi. To znamená, že súčasné znenie § 63 Zákonníka práce, tak ako je v platnosti, plne je v súlade s týmto článkom 4, zodpovedá nielen tomuto článku 4 a medzinárodnému dohovoru, ale aj našim vnútroštátnym predpisom, ústave aj Zákonníku práce.
Dovoľujem si upozorniť poslancov aj na to, že v Zákonníku práce nemeníme článok 1 aktuálne platného Zákonníka práce, teda žiadny pozmeňujúci poslanecký návrh ani vo výboroch pozmeňujúci návrh nebol vznesený k článku 1. Pritom článok 1 platného Zákonníka práce je nielen základnou zásadou Zákonníka práce, ale taktiež je to výkladové pravidlo k ustanoveniam Zákonníka práce.
V článku 1 Zákonníka práce je uvedené: „Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.“
Dovolím si poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí vystupovali predo mnou v rozprave a poukazovali na to, že v antidiskriminačnom zákone sa neuvádza vek, upozorniť na to, že v článku 1 Zákonníka práce, ktorý platí, a nie je navrhnutá jeho zmena, je vek ako diskriminačný dôvod uvedený.
Ďalej by som chcela poukázať na to, čo zrejme je známe, ale predsa len to zdôrazním, že nárok alebo vzniknutie nároku na dôchodok a pracovná zmluva a pracovný pomer sú dve diametrálne odlišné veci a dva úplne diametrálne odlišné právne vzťahy, ktoré spolu vôbec nesúvisia. To znamená, že ja nemôžem hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, aj keď som koaličná poslankyňa, pretože je v rozpore s dohovorom, ku ktorému sme pristúpili, ale aj preto, lebo je v rozpore s mojím presvedčením, a nielen právnym stanoviskom, ale aj s mojím osobným názorom.
Taktiež vidím rozpor tohto návrhu aj s článkom 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a taktiež s čl. 26 ods. 3 štvrtej hlavy Listiny základných práv a slobôd.
Čiže z tohto dôvodu ak by takýto návrh prešiel, potom ja nebudem môcť zahlasovať ani za Zákonník práce ako za celok. V prípade, ak by tento pozmeňujúci návrh sa nestal súčasťou Zákonníka práce, tak s ostatným znením Zákonníka práce vrátane pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli, nemám problém súhlasiť. (Potlesk.)

Budem reagovať iba na tie poznámky, ktoré sa týkali mňa ako sudkyne v politike. Ja tak musím sklamať svojich kolegov z opozície, pretože ja  som vstúpila do politiky ako nezávislá poslankyňa, ktorou som doteraz. Som členkou poslaneckého klubu SDKÚ-DS a bolo mi to ponúknuté ako expertke, aby som sa mohla venovať tvorbe zákonov týkajúcich sa justície a právneho štátu, čo som ako expertka prijala. A predtým, kým som vstúpila do politiky a na kandidátku a súhlasila s kandidátkou, som sa vzdala sudcovskej funkcie, čo neurobili adepti vaši, ako napr. pán sudca Harabin, ktorý sa stal ministrom, a tak podobne. Oni nemali tú odvahu vzdať sa vysokej ústavnej funkcie sudcu  preto, aby s touto funkciou  sudcu neboli v kolízii. Ja som sa vzdala sudcovskej funkcie, až potom som vstúpila ako nezávislá kandidátka na kandidátku politickej strany.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Ja považujem za potrebné, aby som sa za náš klub a aj za seba taktiež vyjadrila k predkladanej správe. S predkladanou správou o činnosti prokuratúry za rok 2010 my nie sme v žiadnom prípade spokojní a nesúhlasíme ani s takým miernym hodnotením, ktoré tu odznelo od predrečníkov, že pokiaľ ide o inkriminované pasáže, keby boli vypustené, že správa je v poriadku. Podľa nášho názoru táto správa - a môjho názoru - táto správa nie je dobrá. Nezodpovedá správe alebo našej predstave o správe o činnosti takého dôležitého štátneho orgánu, akým je prokuratúra za rok 2010. A to z toho dôvodu, že podľa môjho názoru správa je formalisticky poňatá. Ona nevybočuje nijakým spôsobom z toho, že je predkladaná ako nejaký povinný tanec parlamentu.
Táto správa totižto neobsahuje žiadne ciele a úlohy, ktoré boli na rok 2010 pre prokuratúru stanovené alebo, ktoré si prokuratúra stanovila, a potom hodnotenie plnenia týchto úloh, akýsi odpočet. Ona len akoby faktograficky alebo štatisticky popisovala činnosť prokuratúry. Je pravda, že obsahuje aj závery a opatrenia, ale vzhľadom na to, že nedošlo k žiadnemu stanoveniu úloh a k hodnoteniu plnenia úloh a cieľov prokuratúry, tak ani závery a opatrenia nemožno považovať za dostatočné, lebo v podstate tiež si nekladú nejaké ciele,  merateľné ciele, ktoré by bolo možné potom v ďalšom období vyhodnotiť. Čiže správa je skôr štatistická a je bez riadneho hodnotenia, analýzy, hlbokej analýzy, ktorú by mohla spraviť prokuratúra sama. No neurobila tak.
Ďalej, pokiaľ ide o správu, musím sa vážne ohradiť proti tomu, že sústavne sa tu dávajú do jednej úrovne súdy a prokuratúra. Niekoľkokrát to dokonca aj zaznelo vo vystúpení zástupcu generálneho prokurátora v dnešnej rozprave pri predkladaní správy.  Aj správa je tak postavená, súdy a prokuratúra. Toto je dokonalá manipulácia verejnej mienky, pretože neexistuje v demokratickom štáte rovina súdy a prokuratúra.
Súdy sú nezávislé orgány štátnej moci a prokuratúra nemá s nimi nič spoločné. Akurát to, že je žalobcom v súdnych konaniach a zastupuje záujmy štátu a predkladá ich súdu. Prokuratúra ani nemôže kontrolovať súdy a výkon súdnej moci. Pokiaľ sa hodnotí činnosť prokuratúry, tak prokuratúra by mohla hodnotiť svoju činnosť a svoj vzťah k polícii a k orgánom vyšetrovania, pretože to je normálna funkcia prokuratúry v demokratickom štáte. Je pravda, že týchto vystúpení alebo aj z tej správy je možné konštatovať, že časť prokuratúry seba samú vníma ako orgán, ktorý má na starosti dohľad a dozor nad činnosťou súdov napríklad a že takto je možno vnímaná aj v našej spoločnosti. To len preto, lebo od roku 1950 takéto postavenie prokuratúra mala do roku 1993. Čiže považujem to za brzdnú dráhu v tejto našej spoločnosti.
Pre nás, podľa môjho názoru, je veľmi dôležité vyjasniť si, aké je vlastne postavenie prokuratúry, nielen právne, ale hlavne v našich hlavách a vo vnímaní prokuratúry. A zisťujem z tejto správy, ale aj z vystúpenia zástupcu prokuratúry, že hlavne prokurátori a prokurátora by si mali ujasniť,aké je ich postavenie. Vychádzajúc zo záverov Benátskej komisie nikdy nemôže mať prokuratúra a prokurátor postavenie ako súdy, pretože nie sú nezávislou štátnou mocou. A preto aj v hodnotení činnosti prokuratúry sa prokuratúra má zamestnať, zaoberať najmä svojou interakciou vo vzťahu k polícii, pretože tam má byť jej základný a zásadný vplyv.
Pokiaľ ide o tzv. netrestnú časť prokuratúry, je to taká anomália, ktorá je v týchto východoeurópskych krajinách, ktorú iné štáty vyspelých demokracií nepoznajú. My sme s týmto inštitútom vžití tak, že s týmto nemáme nejaký veľký problém. A hodnotiť netrestnú činnosť prokuratúry, podľa môjho názoru, by bolo tiež potrebné komplexnejšie, vzhľadom na to, že časť činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti má mimoriadny dopad na pocit vymožiteľnosti práva u občanov Slovenskej republiky a z tohto pohľadu je teda činnosť prokuratúry mimoriadne dôležitá. Nielen rýchlosť konania, ktorú skritizoval aj zástupca prokuratúry v správe aj v dnešnom vystúpení, je dôležitá, ale aj to, či sme spokojní s činnosťou týchto orgánov, pretože celkový vplyv na vymožiteľnosť práva má práve pozícia prokuratúry, ktorá to má zabezpečiť od orgánov polície a vo vzťahu k súdom. Keď zabudneme na vetu "Kde nieto žalobcu, nieto sudcu", potom sa môžeme o vymožiteľnosti práva rozprávať od rána do večera. Ak prokuratúra koná pomaly, orgány polície konajú pomaly. Navyše, ak sa nepredkladajú včas žaloby na súdy, tak potom pocit vymožiteľnosti práva v štáte vo veľkej oblasti trestnej aj netrestnej bude stále pretrvávať.
Mám preto vážne výhrady k tomu, aká správa je. Nereflektuje na tieto najvážnejšie výzvy, ktoré máme v poslednom období, zaoberá sa skôr naozaj politikárčením ako svojou vlastnou činnosťou. A okrem iného z poznámok, ktoré tu boli citované, vyplýva istá arogancia, s ktorou sa niektorí prokurátori a prokuratúra stavia vo vzťahu k ostatným orgánom štátu a možno aj k občanom spoločnosti, ako keby sa dostávala do akéhosi nadradeného postavenia alebo videla sa v nadradenom postavení voči všetkým. Hoci je to služba, služba štátu a služba občanom republiky. Čiže z tohto dôvodu ja navrhujem a dávam  návrh, aby sme túto správu neprijali a budem vyzývať poslancov, minimálne poslancov koalície, aby zvažovali aj tú možnosť, aby sme správu neprijali.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Ja chcem mať iba takú stručnú poznámku, že z vystúpení opozičných poslancov aj teraz z posledného vystúpenia sa nemôžem ubrániť pocitu a dojmu, že práve sme na ceste, kedy sa nám úspešne začalo dariť rozbíjať už vybudovanú sieť, ktorú majú oni vybudovanú v orgánoch súdnictva, prokuratúry, možno aj polície.