Ďakujem za slovo. Vážené dámy a vážení páni, poslankyne a poslanci, prihlásila som sa do rozpravy k Zákonníku práce preto, lebo považujem za dôležité vystúpiť k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Antona Marcinčina, ktorým podávajú pozmeňujúci návrh k článku I. A navrhujú, aby za novelizačný bod 43 sa vložili novelizačné body 44 a 45, tak aby v bode 44 § 63 ods. 1 sa doplnilo písmeno f), ktoré znie: „f) zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok“, a aby v bode 45 § 63 ods. 2 sa slová „pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh...“ nahradili slovami „podľa ods. 1 písm. d) 4. bodu, písm. e) a f)“, a taktiež k pozmeňujúcemu návrhu k čl. V bodu 1, kde v § 47 sa dopĺňa písmeno j), ktoré znie: „j) štátny zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok“.
Pretože pozmeňujúci návrh je poslanecký pozmeňujúci návrh, nebol predmetom rokovania v ústavnoprávnom výbore, nemohli sme sa k nemu vyjadriť, tak ja považujem za dôležité, aby som upozornila poslancov na to, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1787 z 2. decembra 2009 vyslovila súhlas so Ženevským dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania č. 158/1982 z 22. júna 1982 a rozhodla o tom, že ide o zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pre zákonmi Slovenskej republiky. Tento dohovor bol ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 172/2010 Z. z. Ide o dohovor prijatý v Ženeve o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa. V tomto dohovore č. 158 je čl. 4 v druhej časti, v ktorom sa uvádza: „Zamestnanie pracovníka sa neskončí, ak neexistuje platný dôvod na také skončenie, ktoré súvisí so schopnosťou alebo správaním pracovníka alebo vyplýva z prevádzkových potrieb podniku, organizácie alebo služby.“ Dovoľujem si upozorniť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že v prípade ak by hlasovali za pozmeňujúci návrh Moniky Gibalovej a Antona Marcinčina, tak by sme porušili tento dohovor č. 158, ku ktorému Národná rada vyslovila svoj súhlas v roku 2009. (Potlesk.)
V súvislosti s tým chcem upozorniť na to, že podľa tohto dohovoru je možné, tak ako to vyplýva z jeho článku 4, rozviazať pracovný pomer so zamestnancom na návrh zamestnávateľa iba vtedy, keď také skončenie súvisí so schopnosťou a schopnosťami tohto zamestnanca alebo s jeho správaním alebo s prevádzkovými dôvodmi. To znamená, že súčasné znenie § 63 Zákonníka práce, tak ako je v platnosti, plne je v súlade s týmto článkom 4, zodpovedá nielen tomuto článku 4 a medzinárodnému dohovoru, ale aj našim vnútroštátnym predpisom, ústave aj Zákonníku práce.
Dovoľujem si upozorniť poslancov aj na to, že v Zákonníku práce nemeníme článok 1 aktuálne platného Zákonníka práce, teda žiadny pozmeňujúci poslanecký návrh ani vo výboroch pozmeňujúci návrh nebol vznesený k článku 1. Pritom článok 1 platného Zákonníka práce je nielen základnou zásadou Zákonníka práce, ale taktiež je to výkladové pravidlo k ustanoveniam Zákonníka práce.
V článku 1 Zákonníka práce je uvedené: „Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.“
Dovolím si poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí vystupovali predo mnou v rozprave a poukazovali na to, že v antidiskriminačnom zákone sa neuvádza vek, upozorniť na to, že v článku 1 Zákonníka práce, ktorý platí, a nie je navrhnutá jeho zmena, je vek ako diskriminačný dôvod uvedený.
Ďalej by som chcela poukázať na to, čo zrejme je známe, ale predsa len to zdôrazním, že nárok alebo vzniknutie nároku na dôchodok a pracovná zmluva a pracovný pomer sú dve diametrálne odlišné veci a dva úplne diametrálne odlišné právne vzťahy, ktoré spolu vôbec nesúvisia. To znamená, že ja nemôžem hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, aj keď som koaličná poslankyňa, pretože je v rozpore s dohovorom, ku ktorému sme pristúpili, ale aj preto, lebo je v rozpore s mojím presvedčením, a nielen právnym stanoviskom, ale aj s mojím osobným názorom.
Taktiež vidím rozpor tohto návrhu aj s článkom 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a taktiež s čl. 26 ods. 3 štvrtej hlavy Listiny základných práv a slobôd.
Čiže z tohto dôvodu ak by takýto návrh prešiel, potom ja nebudem môcť zahlasovať ani za Zákonník práce ako za celok. V prípade, ak by tento pozmeňujúci návrh sa nestal súčasťou Zákonníka práce, tak s ostatným znením Zákonníka práce vrátane pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli, nemám problém súhlasiť. (Potlesk.)
