Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

13.9.2011 o 17:30 hod.

JUDr.

Jana Dubovcová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.11.2011 14:11 - 14:16 hod.

Jana Dubovcová Zobrazit prepis
Tak v rámci rozpravy vystúpil jeden poslanec. Nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Ale ja sa chcem k obsahu toho vystúpenia vyjadriť len v krátkosti v troch bodoch.
Chcela by som sa vyjadriť aj ja k platu sudcov. A chcela by som, aby sme si tu nevymieňali nejaké demagogické názory na to, ale aby sme si faktograficky spomenuli na to, že plat sudcu podľa platnej právnej úpravy, zákonnej, sa odvodzuje od výšky platu poslanca. A toto ustanovenie sa nezmenilo od roku 1993. To znamená, že každý zásah, ktorý sa vykoná smerom k platu poslanca, sa automaticky premietne do zmeny platu sudcu aj ostatných ústavných činiteľov. A to sa stalo opakovane niekoľkokrát. A ja z tohto miesta si dovolím poukázať iba na to, že v minulosti podľa nálezu Ústavného súdu vo vzťahu k sudcom a platom sudcov Ústavný súd nepovedal, že nie je možné platy sudcov zvyšovať alebo znižovať, pretože to je vždy v moci štátu a jeho zákonodarného orgánu, ak taký predpis, zákon, prijme, ale že je potrebné dbať na to, aby boli dodržané určité okolnosti, ktoré to odôvodňujú. Čiže ak je v štáte taká situácia, ktorá odôvodňuje zásah do platov ústavných činiteľov, a teda aj do platov sudcov, tak je to zásah, ktorý možno akceptovať aj z ústavnoprávneho hľadiska. V minulosti však boli zmrazené platy poslancov a tým pádom sa vlastne de facto znížili platy poslancom, ale aj platy sudcom a Ústavný súd konštatoval, že sa to stalo v období, keď hospodárstvo Slovenskej republiky bolo v raste, v konjunktúre, keď priemerný zárobok, od ktorého sa odvíja výška platu poslanca, rástol v národnom hospodárstve, a teda nebol daný racionálny dôvod na to, aby štát zasiahol do platov sudcov. Momentálne podľa môjho názoru je iná situácia v štáte, pretože sme prevzali tento štát s veľkým dlhom. A takisto hospodárstvo sa nevyvíja tak, ako sa to dalo očakávať. Ústavný súd, samozrejme, musel pozastaviť účinnosť zákona vo vzťahu k sudcom, ale nerozhodol meritórne o veci. Ja by som predčasné závery o tom, či ten zákon bol alebo nebol voči sudcom akceptovateľný, pokiaľ ide o zmenu platu sudcov, nerobila. Podľa môjho názoru možno očakávať, že Ústavný súd rozhodne v tomto prípade, podľa toho, ako sa vyvíja ekonomika Slovenskej republiky, aj tak, že ten zásah bol v súlade s právom.
Pokiaľ ide o to, čo poslanec Madej hovoril, že sa obsadzujú súdy nejakými modrými úderkami, musím povedať iba toľko, že pravdepodobne platí porekadlo: Podľa seba súdim teba. On vidí postupy, ktoré sa teraz dejú na súdoch a vo vzťahu k súdnictvu z tej svojej optiky, že oni zrejme boli zvyknutí takýmto spôsobom postupovať. Musím povedať, že v súčasnosti sa to nedeje, výberové konania sú transparentné, všetky údaje ohľadne uchádzačov či už na post sudcu alebo na funkciu v správe súdu sa zverejňujú, konania sú prístupné verejnosti, prebiehajú výberové konania pod dohľadom verejnosti a vyhráva ten kandidát, ktorý presvedčil výberovú komisiu o svojich kvalitách. A to sa týka každého jedného výberového konania. To som musela povedať z tohto miesta, aby som tej demagógii urobila určitú hrádzu. To, čo tu odznieva, je proste politická propaganda z opozičných radov.
A ešte raz by som sa vrátila k pozastaveniu účinnosti niektorých ustanovení niektorých zákonov, ktoré sa nachádzajú teraz v konaní pred Ústavným súdom. Opakujem, že z toho, že Ústavný súd pozastavil účinnosť niektorých ustanovení, ešte nevyplýva, že skonštatuje na konci svojho konania v merite veci, že došlo k porušeniu ústavy. Na to si musíme počkať. Takže predčasné závery by som nerobila.
Odporúčam kolegom poslancom, aby hlasovali o pripomienkach prezidenta republiky k tomuto zákonu tak, ako to odporúčal ústavnoprávny výbor, to znamená, aby sme neprijali ani jednu z obidvoch pripomienok pána prezidenta. V 1. pripomienke došlo iba k určitej chybe, ktorú uznala aj Kancelária prezidenta republiky. A my ju neprijatím pripomienky odstránime. A pokiaľ ide o 2. pripomienku, pokiaľ by ju Národná rada akceptovala, tak by úplne bola zmenená podstata tohto zákona. A jeho účel, pre ktorý bol predložený do Národnej rady, by sa tak v podstate stratil. Takže z tohto dôvodu ja apelujem na poslancov, aby, ak chceme zmeny v súdnictve, aj čo sa týka fungovania Súdnej rady, aj kreovania, podporili pôvodné znenie zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.11.2011 13:37 - 13:40 hod.

Jana Dubovcová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Týmto oboznamujem so správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 19. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 553), v druhom čítaní.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 7. novembra č. 554 pridelil zákon z 19. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru.
Gestorský výbor na svojej 48. schôdzi 22. novembra 2011 rokoval o vrátenom zákone vrátane týchto pripomienok prezidenta republiky:
1. V článku II sa vypúšťa prvý bod. Doterajšie body 2 až 28 sa označujú ako body 1 až 27.
2. V článku II sa vypúšťajú body 5 (doterajší bod 6) až 24 (doterajší bod 25) a 27 (doterajší bod 28). Doterajšie body 25 a 26 sa označujú ako body 5 a 6.
Gestorský výbor tieto pripomienky prezidenta republiky neakceptoval a uznesením č. 344 odporúčal Národnej rady Slovenskej republiky schváliť zákon v pôvodnom znení a poveril mňa (Janu Dubovcovú), aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady som informovala o výsledku rokovania gestorského výboru a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru na schôdzi Národnej rady. V súlade so stanoviskom gestorského výboru odporúčam hlasovať osobitne o pripomienke prezidenta republiky pod bodom 1 s návrhom neschváliť ju, osobitne o pripomienke prezidenta republiky pod bodom 2 s návrhom neschváliť ju a vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení. Ďakujem.
Skryt prepis
 

19.10.2011 11:13 - 11:13 hod.

Jana Dubovcová
Pán predseda, navrhujem, aby sme hlasovali o zákone ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s návrhom gestorského výboru návrh schváliť.
Skryt prepis
 

19.10.2011 11:13 - 11:13 hod.

Jana Dubovcová
Pán predseda, navrhujem, aby sme hlasovali o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.
Skryt prepis
 

19.10.2011 11:13 - 11:13 hod.

Jana Dubovcová
Ďakujem, pán predseda. Oznamujem, že v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Preto navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy, a to spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.10.2011 9:16 - 9:20 hod.

Jana Dubovcová Zobrazit prepis
Ďakujem. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 454, spoločná správa k nemu je ako tlač 454a.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2011 č. 571 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
V článku II spoločnej správy je konštatované, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
V článku III spoločnej správy sa uvádza, že vládny návrh zákona odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo dňa 4. októbra 2011 č. 291 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 29. septembra 2011 č. 82. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy pod bodmi 1 až 10. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 10 spoločne s návrhom schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 454, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 10. októbra 2011 pod č. 313. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 11.10.2011 21:17 - 21:18 hod.

Jana Dubovcová Zobrazit prepis
Ja som chcela dať faktickú poznámku, nie procedurálny návrh...

Sulík, Richard, predseda NR SR
Veď preto treba stlačiť ešte raz, lebo ste uvedená na tabuli.


Dubovcová, Jana, poslankyňa NR SR
Faktickú som stláčala.

Sulík, Richard, predseda NR SR
Výborne, nech sa páči.


Dubovcová, Jana, poslankyňa NR SR
Dvakrát, čiže iba raz. No. (Smiech v sále.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
To som porozumel a nech sa páči, máte teraz slovo.


Dubovcová, Jana, poslankyňa NR SR
Chcela som opakovane prečítať článok 114 odstavec 3 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom je uvedené, že vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde. Chcem vysvetliť, že ak vláda toto urobila a je to len na jej úvahe a je to jej kolektívne rozhodnutie, rozhodovala hlasovaním a prijala takéto rozhodnutie, potom poslanci Národnej rady budú hlasovať o dôvere vláde. Nie o eurovale. Toto hlasovanie, ktoré teraz bude nasledovať po skončení rozpravy, je hlasovanie o vyslovení dôvery vláde, ktoré robí Národná rada Slovenskej republiky. Čiže žiadne spájanie halušiek s neviem čím to nie je, ale je to hlasovanie o dôvere vláde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 11.10.2011 20:27 - 20:27 hod.

Jana Dubovcová Zobrazit prepis
Tak k tomu prvému vystúpeniu sa nejdem vyjadrovať, pretože ja som nepovedala kto má ako hlasovať, ale aby sme hlasovali a vyjadrili svoj názor.
Otázka je iba jedna. Pretože akonáhle je spojené hlasovanie s otázkou, či dávame dôveru vláde k tejto veci, tak je hlasovanie iba ohľadne dôvery. Buď dôverujeme vláde a súhlasíme s tým, čo vláda robí, alebo jej nedôverujeme a to znamená, že ďalšie hlasovanie by bolo bezpredmetné. Máme len jednu otázku a jednu odpoveď.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.10.2011 20:17 - 20:25 hod.

Jana Dubovcová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som pripomenúť našim poslancom čl. 1 odstavec 2 slovenskej ústavy. Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Hovorím to v súvislosti s tým, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je viazaná zmluvami a záväzkami, ktoré prijala, a tieto zmluvy a záväzky sú postavené na základe zásady, ktorá je prioritná v Európskej únii, a to je zásada lojality. Podľa tejto zásady musia všetky štáty vystupovať, musia sa ňou riadiť a riadia sa nimi aj právne vzťahy, ktoré... (Hlasy z pléna.) Počuť? Prosím? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík Richard, predseda NR SR
Poprosím pánov kolegov potichšie.

Dubovcová, Jana, poslankyňa NR SR
Čiže to znamená, že aj vláda Slovenskej republiky a jej reprezentanti, ktorí zastupujú Slovenskú republiku, sa touto zásadou, a to je zásada č. 1  medzinárodného práva, pokiaľ ide o zmluvy Európskej únie, musia riadiť. Podľa tejto zásady nás teda reprezentovali, vystupovali a na základe aj našich rozhodnutí, myslím rozhodnutí Národnej rady, potom rokovali.
Ak sme sa v Slovenskej republike dostali do situácie, že v rámci koaličných strán sme nedokázali prijať určité rozhodnutie, tak potom je úplne pochopiteľné, že vláda, ktorá považuje túto vec za maximálne dôležitú a určite prioritnú, podľa čl. 114 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky spojí hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde. My sme teraz v tejto situácii a ja na to chcem reagovať preto, lebo aj v rozhovoroch s kolegami som počula, že niektorí vytýkajú vláde tento postup. Treba zdôrazniť, že to je výslovné právo vlády. Nikto iný nemôže o tom rozhodnúť, ale keď vláda spojí hlasovanie o nejakej veci s hlasovaním o dôvere, je povinnosťou Národnej rady na túto otázku vlády odpovedať a podľa môjho názoru tiež hlasovaním.
To hovorím z toho dôvodu, že opäť niektorí poslanci koaliční a myslím si, že aj koaličná strana vyhlásila, že sa nezúčastní hlasovania o tejto otázke. Ja toto rozhodnutie považujem za veľmi nesprávne. Pretože, opakujem a zdôrazňujem, že ak vláda považuje nejaký predmet, o ktorom má Národná rada hlasovať, za taký dôležitý a prioritný, že spojí toto hlasovanie s hlasovaním o dôvere k nej, tak potom Národná rada má na jej otázku odpovedať hlasovaním. Najmä ak tomu predchádzali situácie, že v koalícii sme nedokázali prijať rozhodnutie. A tu si dovolím poznamenať tiež jednu vec. Je rozdiel, keď si niekto podrží svoj názor v diskusii a v čase  keď sa len diskutuje a tvoria sa názory. Niekedy je na škodu, keď si svoj názor nikdy nezmení, niekedy je to prospešné. Ale proces rozhodovania a prijímania rozhodnutí to je niečo úplne iné ako proces tvorby názorov. Ak sa dostaneme k procedúre rozhodovania, a v koalícii sme sa k nej dostali, tak v takom prípade to rozhodovanie môže byť založené na autoritárstve, to sú v niektorých štátoch aj vojenské režimy a podobne, alebo ide o princíp demokratického rozhodovania. Demokracia zatiaľ, a nikdy doteraz sa nevyskytlo žiadne lepšie riešenie, sa rozhoduje na základe väčšiny. Našej koalícii sa stalo, že jedna z koaličných strán nechce akceptovať väčšinový konečný názor. To znamená, že neprejavila schopnosť prijať väčšinový názor. A preto je tu na stole postup vlády podľa čl. 114 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Z tohoto dôvodu si myslím, že Národná rada a hlavne koaličné strany by mali na túto otázku vláde odpovedať hlasovaním a že rozhodnutie nezúčastniť sa hlasovania je politicky veľmi alibistické a podľa môjho názoru aj nezodpovedné. Ak sme sa dostali do tohoto bodu, že sme neboli schopní prijať rozhodnutie, myslím koaličné strany, tak potom by sme mali sa zodpovedať svojim voličom tak, aby videli naše rozhodnutie, či sme za, alebo proti tejto vláde. Či jej vystavujeme dôveru, alebo nedôveru. Rozhodnutie nezúčastniť sa hlasovania je alibistické preto, lebo de facto vytvára podmienky pre pád vlády. A zároveň táto strana alebo poslanci, ktorí sa nechcú zúčastniť hlasovania, ako keby si mysleli alibisticky, že oni z toho pádu vlády obviňovaní nebudú môcť byť. Naopak! Pretože znížite kvórum! Vláda nemá šancu za takýchto okolností získať väčšinu hlasov. Ešte predtým, ako začneme hlasovať, je jasné, že vláda padne. Myslím si, že zodpovednosť za toto rozhodnutie je na tých z koalície, ktorí sa hlasovania nezúčastnia. Oveľa čestnejšie by bolo zúčastniť sa a povedať jasne svoj názor. Bolo by to čestnejšie aj voči voličom.
A pokiaľ ide o mňa a mojich kolegov, myslím si, že všetci vyslovíme hlasovaním dôveru našej vláde, pretože táto vláda vynaložila toľko úsilia a je rozrobených toľko dôležitých vecí, že zhodiť toto zo stola jedným šmahom ruky, podľa môjho názoru je nehorázna nezodpovednosť. Čo sme my všetko robili a začali v justícii, čo sme všetko robili a začali, čo sa týka rozpočtu, rozpočtovej disciplíny, daňovú, odvodovú reformu robíme, na stole je štátny rozpočet. Vieme si uvedomiť dôsledky tohoto nášho dnešného rozhodovania? Budeme mať provizórium, alebo čo budeme mať? Dnes rozhodujeme o tom, či dôverujeme tejto vláde a tomu, čo všetko sme doteraz urobili. Myslím si, že to dôležité rozhodnutie je také prioritné pre nás, že by sme mali mať v sebe toľko odvahy a mali by sme sa postaviť k tomu tak, aby bolo jasné, kto za čo hlasoval. Hovorím len ku koalícii, pretože koalícia, ako bolo správne povedané, disponuje sedemdesiatimi deviatimi hlasmi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2011 17:30 - 17:30 hod.

Jana Dubovcová
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.
Skryt prepis