Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som pripomenúť našim poslancom čl. 1 odstavec 2 slovenskej ústavy. Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Hovorím to v súvislosti s tým, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je viazaná zmluvami a záväzkami, ktoré prijala, a tieto zmluvy a záväzky sú postavené na základe zásady, ktorá je prioritná v Európskej únii, a to je zásada lojality. Podľa tejto zásady musia všetky štáty vystupovať, musia sa ňou riadiť a riadia sa nimi aj právne vzťahy, ktoré... (Hlasy z pléna.) Počuť? Prosím? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Sulík Richard, predseda NR SR
Poprosím pánov kolegov potichšie.
Dubovcová, Jana, poslankyňa NR SR
Čiže to znamená, že aj vláda Slovenskej republiky a jej reprezentanti, ktorí zastupujú Slovenskú republiku, sa touto zásadou, a to je zásada č. 1 medzinárodného práva, pokiaľ ide o zmluvy Európskej únie, musia riadiť. Podľa tejto zásady nás teda reprezentovali, vystupovali a na základe aj našich rozhodnutí, myslím rozhodnutí Národnej rady, potom rokovali.
Ak sme sa v Slovenskej republike dostali do situácie, že v rámci koaličných strán sme nedokázali prijať určité rozhodnutie, tak potom je úplne pochopiteľné, že vláda, ktorá považuje túto vec za maximálne dôležitú a určite prioritnú, podľa čl. 114 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky spojí hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde. My sme teraz v tejto situácii a ja na to chcem reagovať preto, lebo aj v rozhovoroch s kolegami som počula, že niektorí vytýkajú vláde tento postup. Treba zdôrazniť, že to je výslovné právo vlády. Nikto iný nemôže o tom rozhodnúť, ale keď vláda spojí hlasovanie o nejakej veci s hlasovaním o dôvere, je povinnosťou Národnej rady na túto otázku vlády odpovedať a podľa môjho názoru tiež hlasovaním.
To hovorím z toho dôvodu, že opäť niektorí poslanci koaliční a myslím si, že aj koaličná strana vyhlásila, že sa nezúčastní hlasovania o tejto otázke. Ja toto rozhodnutie považujem za veľmi nesprávne. Pretože, opakujem a zdôrazňujem, že ak vláda považuje nejaký predmet, o ktorom má Národná rada hlasovať, za taký dôležitý a prioritný, že spojí toto hlasovanie s hlasovaním o dôvere k nej, tak potom Národná rada má na jej otázku odpovedať hlasovaním. Najmä ak tomu predchádzali situácie, že v koalícii sme nedokázali prijať rozhodnutie. A tu si dovolím poznamenať tiež jednu vec. Je rozdiel, keď si niekto podrží svoj názor v diskusii a v čase keď sa len diskutuje a tvoria sa názory. Niekedy je na škodu, keď si svoj názor nikdy nezmení, niekedy je to prospešné. Ale proces rozhodovania a prijímania rozhodnutí to je niečo úplne iné ako proces tvorby názorov. Ak sa dostaneme k procedúre rozhodovania, a v koalícii sme sa k nej dostali, tak v takom prípade to rozhodovanie môže byť založené na autoritárstve, to sú v niektorých štátoch aj vojenské režimy a podobne, alebo ide o princíp demokratického rozhodovania. Demokracia zatiaľ, a nikdy doteraz sa nevyskytlo žiadne lepšie riešenie, sa rozhoduje na základe väčšiny. Našej koalícii sa stalo, že jedna z koaličných strán nechce akceptovať väčšinový konečný názor. To znamená, že neprejavila schopnosť prijať väčšinový názor. A preto je tu na stole postup vlády podľa čl. 114 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Z tohoto dôvodu si myslím, že Národná rada a hlavne koaličné strany by mali na túto otázku vláde odpovedať hlasovaním a že rozhodnutie nezúčastniť sa hlasovania je politicky veľmi alibistické a podľa môjho názoru aj nezodpovedné. Ak sme sa dostali do tohoto bodu, že sme neboli schopní prijať rozhodnutie, myslím koaličné strany, tak potom by sme mali sa zodpovedať svojim voličom tak, aby videli naše rozhodnutie, či sme za, alebo proti tejto vláde. Či jej vystavujeme dôveru, alebo nedôveru. Rozhodnutie nezúčastniť sa hlasovania je alibistické preto, lebo de facto vytvára podmienky pre pád vlády. A zároveň táto strana alebo poslanci, ktorí sa nechcú zúčastniť hlasovania, ako keby si mysleli alibisticky, že oni z toho pádu vlády obviňovaní nebudú môcť byť. Naopak! Pretože znížite kvórum! Vláda nemá šancu za takýchto okolností získať väčšinu hlasov. Ešte predtým, ako začneme hlasovať, je jasné, že vláda padne. Myslím si, že zodpovednosť za toto rozhodnutie je na tých z koalície, ktorí sa hlasovania nezúčastnia. Oveľa čestnejšie by bolo zúčastniť sa a povedať jasne svoj názor. Bolo by to čestnejšie aj voči voličom.
A pokiaľ ide o mňa a mojich kolegov, myslím si, že všetci vyslovíme hlasovaním dôveru našej vláde, pretože táto vláda vynaložila toľko úsilia a je rozrobených toľko dôležitých vecí, že zhodiť toto zo stola jedným šmahom ruky, podľa môjho názoru je nehorázna nezodpovednosť. Čo sme my všetko robili a začali v justícii, čo sme všetko robili a začali, čo sa týka rozpočtu, rozpočtovej disciplíny, daňovú, odvodovú reformu robíme, na stole je štátny rozpočet. Vieme si uvedomiť dôsledky tohoto nášho dnešného rozhodovania? Budeme mať provizórium, alebo čo budeme mať? Dnes rozhodujeme o tom, či dôverujeme tejto vláde a tomu, čo všetko sme doteraz urobili. Myslím si, že to dôležité rozhodnutie je také prioritné pre nás, že by sme mali mať v sebe toľko odvahy a mali by sme sa postaviť k tomu tak, aby bolo jasné, kto za čo hlasoval. Hovorím len ku koalícii, pretože koalícia, ako bolo správne povedané, disponuje sedemdesiatimi deviatimi hlasmi.
